{"guid": "af614f5f-c6b8-40da-8025-9e730869e472:2f4c6cc8-cfd4-4881-8f0d-543649fdd601", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200210.1", "spisova_znacka": "KE-6S/36/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/36/2022 z 10. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 10. júla 2025, sp. zn. KE-6S/36/2022, ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200210.1", "identifikacne_cislo": "7022200210", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Michal Magur", "sudca_id": 992, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-michal-magur-992", "datum_vydania": "2025-07-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a)", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-19", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f4c6cc8-cfd4-4881-8f0d-543649fdd601", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200210.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200210.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200210.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-6S/36/2022\n7022200210\n10. 07. 2025\nMgr. Michal Magur\nECLI:SK:SpSKE:2025:7022200210.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členiek senátu\nJUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: AUTOLEASING,\ns.r.o., so sídlom Hlavná 81, Košice, IČO: 36 606 651, právne zastúpený: JUDr. Peter Majerník, advokát,\nso sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100255148/2022\nzo dňa 8. februára 2022, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100255148/2022\nzo dňa 8. februára 2022 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice\nč. 101834703/2021\nzo dňa 30. septembra 2021 a vec v r a c i a Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.\nII. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 101834703/2021 zo dňa 30.09.2021 (ďalej aj ako \"správca\ndane\" a \"rozhodnutie správcu dane\") podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj \"daňový poriadok\") vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane v sume 10 120 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie\nobdobie august 2019 konštatujúc, porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani\nz pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“) .\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100255148/2022 zo dňa 08.02.2022 (ďalej aj\n\"napadnuté rozhodnutie\") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že\nsprávca dane začal dňa 06.03.2020 na základe oznámenia č. 100398267/2020 zo dňa 11.02.2020 u\nžalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019. V jej rámci bolo\nzistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodania tovarov\na služieb od spoločnosti Liam Slovakia, s.r.o., so sídlom Hroncova 3, Košice, IČO: 45 439 451 (ďalej\naj „dodávateľ“ alebo „dodávateľská spoločnosť“) na základe faktúry č. 12019045 zo dňa 31.08.2019, so\nzákladom dane 50 600 € a DPH 10 120 € za realizáciu prieskumu trhu na vzorke 11 500 osôb.\n4. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil najmä, že\n- svedok A. B. C., ktorý bol konateľom dodávateľskej spoločnosti v kritickom období iba ústne potvrdil\nsvoje obchodné aktivity, tieto hodnovernými dokladmi nepotvrdil, uviedol, že spoločnosť nedisponovala\n\npersonálnym zabezpečením a časť služby bola vykonaná subdodávateľsky, prostredníctvom spoločnosti\nMV PRINT, s.r.o. (ďalej aj subdodávateľská spoločnosť“);\n- subdodávateľská spoločnosť bola nekontaktná;\n- svedok B. D., ktorý bol konateľom subdodávateľskej spoločnosti v kritickom období bol nekontaktný;\n- dodávateľská spoločnosť mala na adrese sídla iba virtuálne sídlo;\n- z daňovej kontroly u dodávateľskej spoločnosti vyplynulo, že táto neposkytla správcovi dane žiadny\nrelevantný dôkaz o tom, že subdodávateľská spoločnosť reálne dodala fakturované služby podľa\nvyhotovených faktúr a predmetné spoločnosti správca dane spochybnil splnenie hmotnoprávnych\npodmienok vo vzťahu medzi dodávateľom a subdodávateľom;\n- zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. 100523081/2020 zo dňa 26.02.2020 vyplýva, že pri miestnom\nzisťovaní v kancelárii konateľa dodávateľskej spoločnosti bola táto preplnená veľkými krabicami od\nbanánov, v ktorých boli tisíce anketových lístkov z fakturovaných prieskumov, pričom pri konfrontácii\ns náhodne vybranými anketovými lístkami bolo zistené, že ich musela vypisovať jedna a tá istá\nosoba, pretože vykazovali znaky podobnosti a tento nález s konštatovaním rovnakého zaškrtania bol aj\nzápisnične potvrdený konateľom dodávateľskej spoločnosti.\n5. Následne správca dane dňa 08.01.2021 zaslal žalobcovi oznámenie č. 100026248/2021, ktorým\noboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a v súlade s § 46 ods. 5\ndaňového poriadku ho vyzval, aby sa k týmto zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia vyjadril,\nprípadne aby predložil doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v lehote ôsmich dní odo dňa\ndoručenia oznámenia. V stanovenej lehote sa žalobca nevyjadril ani nepredložil žiadne doklady.\n6. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100180929/2021 zo dňa 02.02.2021\ns výzvou na vyjadrenie sa k protokolu, ktorý bol splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručený\ndňa 24.02.2021. Žalobca sa dňa 22.03.2021 vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole. Zároveň\ndňa 05.02.2021 bolo informačným systémom pridelené pracovníkom vykonávajúcim daňovú kontrolu\npodanie od právneho zástupcu žalobcu, ktoré obsahovalo plnomocenstvo a vyjadrenie k výzve podľa\n§ 46 ods. 5 daňového poriadku, v rámci ktorého žalobca navrhol opakovaný výsluch konateľov\ndodávateľskej spoločnosti a subdodávateľskej spoločnosti a predložil správcovi dane kópiu záverečnej\nsprávy z prieskumu.\n7. V rámci vyrubovacieho konania sa dňa 21.07.2021 k správcovi dane dostavil na vypočutie svedok B.\nC., ktorý k záverečnej správe z prieskumu uviedol, že táto je výsledkom fakturovaného prieskumu trhu.\nZopakoval, že na zber údajov bola využitá subdodávateľská spoločnosť. Uviedol, že vypracoval okruh\notázok, ktorý sa zameriaval na témy zadané žalobcom a tieto otázky podal žalobcovi na schválenie.\nPo schválení otázok začala realizácia objednanej služby. Po obdržaní výsledkov subdodávateľská\nspoločnosť tieto výsledky spracovala vo forme záverečnej správy, ktorá bola odovzdaná žalobcovi.\nAnketové lístky nemá k dispozícii, pretože ich odovzdal pri predaji spoločnosti pánovi E. D., zástupcovi\nspoločnosti Nadra, s.r.o., ktorej bola dodávateľská spoločnosť predaná. Vypočutia svedka sa žalobca\nnezúčastnil.\n8. Svedok B. D. sa vypočutia opätovne nezúčastnil.\n9. Správca dane následne zaslal spoločnosti Nadra, s.r.o. výzvu na zapožičanie písomností a listín,\npričom zásielka bola vrátená z dôvodu: adresát neznámy.\n10. Správca dane tiež zaslal výzvu na zapožičanie dokladov E. D., ktorý následne správcovi dane\ndoručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že od konateľa dodávateľskej spoločnosti prevzal nejaké doklady\nna základe plnej moci udelenej od pani F., a tieto doklady aj spolu s plnou mocou odovzdal, čím sa táto\nzáležitosť pre neho skončila. V súčasnosti mu jeho zdravotný stav nedovoľoval cestovať.\n11. Správca dane dňa 23.09.2021 prerokoval so žalobcom predložené pripomienky a dňa 30.09.2021\nvydal prvostupňové rozhodnutie, v rámci ktorého správca dane skonštatoval, že daňovou kontrolou\nbolo zistené, že faktúra vystavená dodávateľskou spoločnosťou nezodpovedá reálnemu dodaniu, keďže\nšetrenia správcu dane a ani daňový subjekt nepreukázal reálne dodanie fakturovaných služieb. Na\nzáklade uvedeného žalobcovi tak nevznikol nárok na odpočítanie dane uplatnenej v zdaňovacom období\naugust 2019 na základe faktúry od dodávateľskej spoločnosti.\n12. Žalovaný posudzujúc odvolanie žalobcu stručne zrekapituloval zistenia a závery správcu dane a s\ntýmito sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom najmä uviedol, že zistenia ohľadom podstaty fakturovaných\nslužieb, vyplývajúce z vykonaného miestneho zisťovania dňa 26.02.2020 dostatočne a preukázateľne\nsvedčia o nereálnosti a účelovosti fakturovaných služieb (vypisovanie jednou a tou istou osobou), čo v\nkonečnom dôsledku potvrdil svojím podpisom aj samotný konateľ dodávateľskej spoločnosti v zápisnici\no miestnom zisťovaní zo dňa 26.02.2020. Zároveň žalovaný uviedol, že dodávateľská spoločnosť\nnemá žiadnych zamestnancov, že k dodaniu fakturovaných služieb malo dôjsť subdodávateľsky\n\nprostredníctvom rôznych spoločností, ktorých konateľom bol B. D.. Uvedené spoločnosti fakturovali\nv období január až august 2019 dodávateľskej spoločnosti spolu 88 rôznych prieskumov a ankiet v mesiaci august 2019 bolo fakturovaných 15 prieskumov subdodávateľskou spoločnosťou MV Print,\ns.r.o., ktorá bola nekontaktná, a u ktorej nebolo možné preveriť účtovníctvo ani uskutočnenie samotných\nslužieb. Z uvedeného navyše vyplýva, že by subdodávateľská spoločnosť mala v danom mesiaci vykonať\nprieskumy u približne 180 000 respondentov.\n13. Správca dane sa zároveň zaoberal výpoveďou konateľa dodávateľskej spoločnosti, pričom výzvy\nna predloženie potrebných dokladov nástupníckou spoločnosťou a jej splnomocneným zástupcom boli\nneúspešné. Navyše výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti je nedôveryhodná, keďže tento v\nrámci daňovej kontroly u dodávateľskej spoločnosti nepredložil žiadne dôkazy a predmetná kontrola\nskončila právoplatným rozhodnutím, ktorým správca dane posúdil dodanie predmetných služieb od\nsubdodávateľských spoločností ako nereálne.\nII.\nSprávna žaloba, stanoviská,\nkonanie pred správnym súdom\nA. Správna žaloba\n14. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“). Navrhol, aby správny súd rozhodnutia\ndaňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.\n15. V správnej žalobe žalobca namieta:\n- účtovné doklady boli dodávateľskej spoločnosti zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy a\nsprávca dane tak disponuje účtovnými dokladmi tejto spoločnosti;\n- svedok C. v čase realizovania výsluchu už nebol konateľom dodávateľskej spoločnosti, preto nemohol\ndisponovať účtovnými dokladmi tejto spoločnosti;\n- správca dane sa nevysporiadal s návrhom žalobcu zo dňa 27.01.2021 o opätovný výsluch svedkov a\nvo veci vypracoval protokol z daňovej kontroly;\n- svedok B. C. pri svojom výsluchu dodanie služieb potvrdil a popísal svoju činnosť pri zbere\na vyhodnocovaní údajov v súvislosti s dodaním služby prieskumu trhu, s čím sa správca dane\nnevysporiadal;\n- záverečná správa z prieskumu predstavuje hmotne zachytený výsledok dodania služby;\n- správca dane ani žalovaný nie sú oprávnení utvárať si vlastné závery k tomu, či určitý dokument spĺňa\ncharakter prieskumu trhu ani k metódam použitým pri jeho spracovaní, nakoľko na to nemá odborné\nvedomosti, ale boli povinní vyhovieť návrhu žalobcu na ďalšie dokazovanie a na základe odborných\nvedomostí znalca jednoznačne ustáliť, či činnosti dodávateľskej spoločnosti vrátane záverečnej správy\nboli reálne uskutočnené a majú vyúčtovanú hodnotu;\n- daňové orgány tiež nedisponujú odbornými znalosťami na to, aby mohli akokoľvek hodnotiť podobnosť\nalebo zhodnosť rukopisu na anketovom lístku. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní taktiež nevyplýva,\nkoľko z 12 000 anketových lístkov bolo porovnávaných a či sa vôbec jednalo o anketové lístky týkajúce sa\nprieskumu, ktorý bol dodaný žalobcovi. Zo záverov miestneho zisťovania ani z napadnutých rozhodnutí\ntiež nie je možné zistiť, či sa správca dane vôbec dotazoval, akým spôsobom bola robená anketa, teda\nči anketové lístky nevypisoval samotný anketár na základe realizovanej ankety s respondentmi. Závery\nmiestneho zisťovania tak nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, avšak správca dane ich neváhal prevziať\nna podporu svojich záverov v daňovej kontrole;\n- lehota na vyjadrenie k protokolu uplynula dňa 09.04.2021, pričom najneskôr dňa 09.07.2021 bol\nsprávca dane povinný vo veci vydať rozhodnutie, avšak upovedomenie o predĺžení lehoty bolo vydané\ndňa 15.07.2021, t.j. až po uplynutí trojmesačnej lehoty na rozhodnutie;\n- od 24.02.2021 (doručenie vyjadrenia k protokolu) do 15.07.2021 správca dane nevykonal žiaden úkon\nvo vyrubovacom konaní, s výnimkou predvolania svedka na termín 21.07.2021;\n- nie je zrejmé, z akých logických úvah a dôkazov správca dane ako aj žalovaný vyvodili závery nimi\nprezentované v rozhodnutiach, pričom nereagovali na pripomienky žalovaného v podobe jeho vyjadrení,\nako aj v podanom odvolaní;\n- ak má správca dane pochybnosti o určitej skutočnosti, táto situácia neznamená, že jeho závery\nzodpovedajú skutkovému stavu a to až do času, kedy sú jednoznačne preukázané;\n- správca dane neberie v úvahu dôkazy predložené žalobcom a naopak bez odôvodnenia ich\nvyhodnocuje ako nedostačujúce, pričom argumenty správcu dane sa netýkajú žalobcu, ale jeho\ndodávateľa;\n\n- nie je vecou daňového subjektu zisťovať akým spôsobom vykonanie služby zabezpečil dodávateľ,\nči subdodávateľsky alebo prostredníctvom svojich zamestnancov, či iných osôb, nakoľko to nie je v\nmožnostiach daňového subjektu;\n- žalobca v rámci daňovej kontroly predložil faktúry a ďalšie doklady preukazujúce výsledok činnosti\nsvojho dodávateľa, teda predložil relevantné dôkazy preukazujúce dodanie služieb, pričom správca dane\ntoto relevantnými dôkazmi nespochybnil;\n- skutočnosť, že tretí subjekt si nesplnil svoje povinnosti, nemôže byť žalobcovi na ťarchu;\n- dôkazné bremeno, ktoré znáša žalobca je limitované ustanovením § 24 ods. 1 až 3 daňového poriadku,\nktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať\nextenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou\nnezabezpečoval.\nB. Vyjadrenie žalovaného\n16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.07.2022 navrhol túto zamietnuť, súhlasil s nariadením\npojednávania, zotrval na záveroch vyjadrených v preskúmavanom rozhodnutí a po rekapitulácii už vyššie\nuvedených zistení správcu dane najmä uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a\nkonanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom\nrozhodnutí sa dôkladne zaoberal, a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní.\n17. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy ohľadom zdaniteľných obchodov preukazovaných faktúrou od\ndeklarovaného dodávateľa.\n18. Žalobca, ktorý sám navrhol opakované vypočutie svedkov a mal možnosť sa zúčastniť na vypočutí\nsvedkov, sa týchto vypočutí nezúčastnil a nevyužil svoje právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) daňového\nporiadku klásť svedkom otázky. Správca dane nepožadoval od žalobcu žiadne úkony a dôkazy, ktoré\nnie je schopný zabezpečiť z dôvodu svojho postavenia. Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec\nsvojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k uskutočneniu\nzdaniteľných obchodov skutočne došlo tak, ako to tvrdí, keďže je to on, kto si uplatňuje nárok na\nodpočítanie dane, a teda dôkazné bremeno týkajúce sa faktickej realizácie obchodovania je na jeho\nstrane. Žalovaný zdôraznil, že dôkazným bremenom žalobcu je nielen preukázanie existencie plnenia\n(tovaru, služby), ale nevyhnutnou podmienkou pre priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty z konkrétneho deklarovaného obchodu je preukázanie, že dodávateľom fakturovaného tovaru\nalebo služieb, je subjekt uvedený na faktúre. Danú skutočnosť však žalobca v priebehu daňovej kontroly\nani v rámci vyrubovacieho konania nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa faktúry\nvystavenej dodávateľom. Ak žalobca tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované preverovanou faktúrou\nskutočne dodala spoločnosť Liam Slovakia s.r.o., bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil\nnespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi.\n19. Žalovaný ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spoločnosť MV Print s.r.o.,\nktorá mala pre spoločnosť Liam Slovakia s.r.o. vykonať zber údajov, túto činnosť reálne nevykonala,\npreto žalovaný trvá na tom, že tvrdenie, že dodávateľ spracoval takto získané údaje a vyhotovil\nzáverečnú správu, nezodpovedá skutočnosti. Reálnosť fakturovaného prieskumu nebola preukázaná a\ntieto skutočnosti by nevyvrátil ani znalecký posudok, preto žalovaný trvá na skutočnostiach uvedených\nv žalobou napadnutom rozhodnutí a nepovažuje znalecké dokazovanie v danej veci za potrebné.\n20. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že miestne zisťovanie u dodávateľa vykonané v inom daňovom\nkonaní nemá žiadnu výpovednú hodnotu (Úradný záznam č. 100025983/2021), uviedol, že aj tieto\nzistenia (zhodnosť rukopisu na anketových lístkoch) umožnili správcovi dane vytvoriť si obraz o činnosti\nzúčastnených subjektov. Táto skutočnosť však nebola jedinou a podstatnou vecou pre vyvodený záver\nsprávcu dane.\nC. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom\n21. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.09.2022 stručne zrekapituloval uplatnené žalobné námietky a zotrval\nna podanej správnej žalobe.\n22. Stanovisko žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 21.09.2022, pričom k tomuto sa žalovaný\nnevyjadril.\n23. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského\nsúdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná\nprávomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená\nKrajskému súdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 6S/36/2022. Od 01.06.2023 je na konanie v tejto\n\nveci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená\npod sp. zn. KE-6S/36/2022.\n24. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nariadil pojednávanie na deň\n10.07.2025. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu a poverená zástupkyňa žalovaného,\npričom obaja na pojednávaní zotrvali na svojej doterajšej argumentácii a návrhoch, a tieto v stručnosti\nzopakovali.\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n25. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode\nalebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento\ndeň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní\nstavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.\nPri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\nDaňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n26. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba\nnávrhmi daňových subjektov.\nSprávca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\nAko dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n27. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n28. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nIV.\nDôvody rozhodnutia správneho súdu\n30. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna\nžaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj\npostup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n31. Správny súd pristúpil k preskúmaniu záverov rozhodnutí daňových orgánov, a to v intenciách\nvznesených námietok (§ 134 ods. 1 S.s.p.).\n32. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom\nsystéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice\n2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla\nuplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej\nbol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:\n- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238,\n239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a\n- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:\na) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),\nb) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie\n(t. j. materiálna existencia plnenia),\nc) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.\n\n33. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna\nprávna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:\na. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),\nb. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1\na 2 zákona o DPH),\nc. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane\nz tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),\nd. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH).\n34. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť, a povinnosť svoje\ntvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia\nzákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné\nbremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový\nsubjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.\nTo znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné\nbremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte\nsprávca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný\nnesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno\nuniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach\ndaňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť\npreukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva\niné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. 11.2018, bod 21).\nZároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré\nsám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického\na dôkazného stavu konania.\n35. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že tieto spochybňovali existenciu samotného\nplnenia. Uvedený záver daňové orgány založili na týchto zisteniach:\n- dodávateľská spoločnosť je na adrese sídla nekontaktná;\n- dodávateľská spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov;\n- nebolo možné zabezpečiť účtovnú dokumentáciu dodávateľskej spoločnosti;\n- z daňovej kontroly u dodávateľskej spoločnosti vyplynulo, že správca dane spochybnil splnenie\nhmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH vo vzťahu medzi dodávateľom a subdodávateľom;\n- anketové lístky mali byť vypísané jednou a tou istou osobou.\n36. Hoci daňové orgány pomenovali svoje pochybnosti tak, že spochybňujú reálne dodanie/poskytnutie\nslužieb, toto v skutočnosti nespochybnili. Z vykonaného vypočutia bývalého konateľa dodávateľskej\nspoločnosti pána B. C. vyplynulo, že dodávateľská spoločnosť potvrdila poskytnutie služby žalobcovi,\nsvedok popísal akým spôsobom bola táto služba poskytnutá. Uviedol, že túto službu poskytovala\ndodávateľská spoločnosť čiastočne prostredníctvom označeného subdodávateľa. Pri opakovanom\nvypočutí svedok podrobne opísal spoluprácu so žalobcom, pričom uviedol, že výsledky vykonaného\nprieskumu trhu boli hmotne zachytené v predloženej záverečnej správe, ktorá bola správcovi dane\npredložená. Žalovaný v tejto súvislosti vyhodnotil výpoveď svedka ako nevierohodnú, keďže v rámci\ndaňovej kontroly u dodávateľskej spoločnosti neboli dodanie predmetnej služby od subdodávateľa\npreukázané.\n37. Správny súd nespochybňuje právo správcu dane v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 daňového\nporiadku použiť ako dôkaz všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nProtokol o daňovej kontrole iného daňového subjektu, v danom prípade dodávateľa žalobcu, je síce\nlegitímnym dôkazným prostriedkom vykonaným v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,\navšak nemožno takýto dôkaz absolutizovať, obzvlášť ak správca dane mienil spochybňovať materiálnu\nexistenciu plnenia a v tejto súvislosti aj vyššie zmienenú výpoveď svedka (jeho dôveryhodnosť), len na\npodklade záveru predmetného protokolu.\n38. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane ohľadne subdodávateľa správny súd tiež poukazuje\nna judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej jednoznačne vyplýva, že každá transakcia musí byť\nsama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce\n\ntransakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden, bod 33). Hmotnoprávne podmienky priznania práva\nna odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti\nobchodného reťazca nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/\nmateriálnych podmienok práva na odpočítanie dane. Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane,\nže daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie\nsubdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych\nzamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu\ndaných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného\nplnenia“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa\n30.06.2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky ako ZNSS 23/2022).\n39. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo vyplýva, že nedostatok\npotrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa\nči subdodávateľov nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia\nmateriálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH, keďže táto skutočnosť môže byť\ndôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov, ako aj jednoduchého využitia subdodávateľov\n(osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru; bod 47, v tomto zmysle aj rozsudky Súdneho\ndvora EÚ vo veci B. E. EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32 a vo veci G. C., C-324/11 zo dňa\n06.09.2012, bod 49). V takom prípade je možné nepriznať odpočítanie dane ak by bola preukázaná účasť\nalebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do\nobchodného reťazca. Uvedeným smerom však daňové orgány neargumentovali.\n40. Žalovaný vychádzal tiež zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. 100523081/2020 zo dňa 26.02.2020,\nz ktorej malo vyplývať, že pri miestnom zisťovaní v kancelárii konateľa dodávateľskej spoločnosti bola\ntáto preplnená veľkými krabicami od banánov, v ktorých boli tisíce anketových lístkov z fakturovaných\nprieskumov, pričom pri konfrontácii s náhodne vybranými anketovými lístkami bolo zistené, že ich musela\nvypisovať jedna a tá istá osoba, pretože vykazovali znaky podobnosti a tento nález s konštatovaním\nrovnakého zaškrtania mal byť zápisnične potvrdený konateľom dodávateľskej spoločnosti.\n41. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že predmetné miestne zisťovanie sa uskutočnilo v rámci\ndaňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až august 2019 u dodávateľskej\nspoločnosti a vo vzťahu k týmto zdaňovacím obdobiam tak bolo miestne zisťovanie zamerané. Zo\nzmienenej zápisnice tiež vyplynulo, že správca dane kontroloval náhodne vybrané vzorky anketových\nlístkov ku faktúram č. 12019021, 12019002, 12019003, 12019019 a 12019020, pričom v tu súdenej veci\nsprávca dane spochybňuje dodanie služby podľa faktúry faktúry č. 12019045 zo dňa 31.08.2019, vo\nvzťahu ku ktorej obdobné závery nevyplynuli. Zistenia o vypĺňaní anketových lístkov sa tak bezpochýb\ntýkajú iných obchodných vzťahov dodávateľskej spoločnosti. Správny súd nespochybňuje, že určité\nzistenia z iných daňových kontrol je možné aplikovať aj v tu posudzovanom obchodnom vzťahu, avšak\nzávery daňových orgánov o vyplnení anketových lístkov rovnakou osobou v prípade dodania služby\nžalobcovi nemá v obsahu administratívneho spisu oporu. Navyše, zo zmienenej zápisnice nevyplýva\npotvrdenie úvah správcu dane konateľom dodávateľskej spoločnosti a takýto význam nemožno prisúdiť\nlen tej skutočnosti, že ju (vzhľadom na svoju prítomnosť pri miestnom zisťovaní) podpísal.\n42. Vychádzajúc zo spisovej dokumentácie je správnemu súdu zrejmé, že závery správcu dane, ako\naj žalovaného vychádzajú z inej daňovej kontroly. Rovnako je správnemu súdu zrejmé, že niektoré\nzo zistení správcu dane sú nepochybne použiteľné vo viacerých daňových kontrolách. Avšak ani pri\ntakýchto daňových kontrolách správca dane nemôžu opomínať to, že každý sporný obchod musia\nposudzovať samostatne a uniesť vo vzťahu k jednotlivým spochybneným obchodným prípadom svoje\nbremeno vznesenia dôvodných pochybností, pokiaľ neuznávajú uplatnené právo daňového subjektu na\nodpočet DPH z týchto obchodov.\n43. Pokiaľ ide o nekontaktnosť dodávateľskej spoločnosti a s tým súvisiacu nedostupnosť jej dokladov\nÚstavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že: „Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo\nodpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho\ndodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane\ndo štátneho rozpočtu týmito inými osobami. Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom\npriebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný\nmodel daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností\nnemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, na\ndaňový subjekt“ (sp. zn. IV. ÚS 86/2022, zo dňa 15.02.2022), pričom uvedené závery sú opakovane\nkonštatované v rozhodovacej činnosti správnych súdov.\n\n44. V tejto súvislosti správny súd tiež poukazuje na protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie\njanuár až august 2019 u dodávateľskej spoločnosti č. 101993578/2020 zo dňa 16.12.2020, z ktorej\nobsahu vyplýva, že správca dane mal k dispozícii anketové lístky a účtovné a daňové doklady\ndodávateľskej spoločnosti. Úvaha, že keď chýba účtovníctvo dodávateľa, je vlastne nemožné preukázať\ndodanie tovaru od tohto dodávateľa, sa značne vymyká ustálenej judikatúre kasačného súdu, Súdneho\ndvora EÚ, ako aj zneniu Daňového poriadku (§ 24), a nemá oporu ani v zákone o DPH, ktorý síce ako\nformálnu podmienku odpočítania dane ustanovuje faktúru, nie však účtovníctvo dodávateľa.\n45. Za tohto stavu správny súd konštatuje, že správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné\npochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by bolo možné\npovažovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie\nmateriálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Správny súd sa preto v tejto časti stotožnil so\nžalobcom v tom, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ\ndaňové orgány konštatovali, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu\nexistencie/poskytnutia služby od dodávateľskej spoločnosti v zmysle predloženej faktúry. Sú to práve\nsprávca dane a žalovaný, ktorí v predmetnej veci nevzniesli dostatok relevantných pochybností o\nreálnom poskytnutí služieb od dodávateľskej spoločnosti pre žalobcu. Rozhodnutia žalovaného a\nsprávcu dane tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym podmienkam\npráva na odpočítanie dane ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena,\nktorým bol žalobca v danom konaní zaťažený.\n46. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje,\nže jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie\ndane zo sporných obchodov. Je však úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil\nsplnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho\nposkytnutia tovaru či postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru) alebo (v prípade,\nkedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch\nmedzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne, a jednoznačne\nspochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH), aby preukázal žalobcovi spáchanie\ndaňového podvodu či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.\nUvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v rozsudku v prípade Optigen,\nspojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje\ntakzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode\nz rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).\n47. Žalobca ďalej namietal, že správca dane prekročil lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom\nkonaní a tak porušil ustanovenie § 68 ods. 3 daňového poriadku. V zmysle § § 68 ods. 3 daňového\nporiadku, správca dane vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní do troch mesiacov od uplynutia lehoty\nurčenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti\nalebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu\npred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán, o čom\nsprávca dane upovedomí daňový subjekt.\n48. Lehota na vyjadrenie k protokolu uplynula dňa 09.04.2021, pričom najneskôr dňa 09.07.2021\nbol správca dane povinný vo veci vydať rozhodnutie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva,\nže žiadosť správcu dane o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní bola\nžalovanému doručená dňa 15.06.2021 (č. l. 27 administratívneho spisu) a oznámenie o predĺžení\nlehoty bolo správcovi dane oznámené dňa 24.06.2021 (č.l. 28 administratívneho spisu), teda ešte pred\nuplynutím pôvodnej trojmesačnej lehoty na vydanie rozhodnutia. Z ust. § 68 ods. 3 daňového poriadku\nzároveň nevyplýva podmienenie účinkov predĺženia lehoty na rozhodnutie oznámením tejto skutočnosti\ndaňovému subjektu. Samotná skutočnosť, že upovedomenie žalobcu o predĺžení lehoty bolo vydané až\ndňa 15.07.2021 nemá vplyv plynutie novej – predĺženej lehoty. Predmetnú námietku vyhodnotil správny\nsúd ako neopodstatnenú.\n49. Námietku, v zmysle ktorej mal správca dane vykonať pred predĺžením lehoty na rozhodnutie vo\nvyrubovacom konaní iba predvolanie svedkov, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. S odkazom na §\n24 ods. 2 daňového poriadku samotné poradie, resp. čas vykonávania úkonov je čisto na úvahe správcu\ndane a nemôže byť nezákonným postupom správcu dane, pokiaľ určil iný sled alebo moment vykonania\njednotlivých procesných úkonov, ako si to predstavoval daňový subjekt.\nV.\nZáver\n\n50. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je\ndôvodná a preto napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. c)\nS.s.p. zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.\n51. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že priznal žalobcovi\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania, nakoľko mal žalobca vo\nveci úspech celkom.\n52. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia\nrozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho\nsúdu v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku\nto znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\npodpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len\n„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\n\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:35101f51-843c-4ae7-96ce-6f11407ba9e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.86.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 86/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 z 15. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.86.2022.1"}, {"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}], "citovane_v": []}