{"guid": "255f743f-906b-4fe2-b210-990ab21c2a37:0c288fae-bf3e-4b74-9cae-df1cbc034a54", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200709.1", "spisova_znacka": "KE-6S/91/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/91/2021 z 23. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 23. januára 2025, sp. zn. KE-6S/91/2021, ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200709.1", "identifikacne_cislo": "7021200709", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Ing. Lenka Figulová", "datum_vydania": "2025-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2", "nazov": "§ 134 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 182 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-182", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-2", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-9", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c288fae-bf3e-4b74-9cae-df1cbc034a54", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200709.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200709.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200709.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-6S/91/2021\n7021200709\n23. 01. 2025\nJUDr. Ing. Lenka Figulová\nECLI:SK:SpSKE:2025:7021200709.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov\nsenátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.\nXXXX XXXX, bytom D. XXX A., XXX XX E. F. G., proti žalovanému: Krajský súd v Košiciach, so sídlom\nŠtúrova 29, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1Sprl/123/2021 zo\ndňa 20. augusta 2021 takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca dňa 02. júla 2021 podal na Okresnom súde Košice I (ďalej aj „povinná osoba“) žiadosť\no poskytnutie informácie (ďalej aj „žiadosť o informácie“) v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v platnom\na účinnom znení (ďalej aj „Infozákon“), v zmysle ktorej žiadal poskytnúť nasledovné:\n„- označenia zmyslu znenia ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky a znenia jeho\nskutkovej podstaty stanovujúceho neexistenciu právnej povinnosti povinnej verejnoprávnej právnickej\nosoby Okresný súd Košice I doručovať rozhodnutia súdu a iné písomnosti súdu vydané v právnej\nveci urobenia návrhu na nariadenie dodatočnej likvidácie a ustanovenie likvidátora urobenom na\nto oprávnenou fyzickou osobou a účastníkom konania osobe, ktorá má byť na základe návrhu na\nnariadenie dodatočnej likvidácie a ustanovenie likvidátora urobenom na to oprávnenou fyzickou osobou\na účastníkom konania a rozhodnutím súdu ustanovenú za likvidátora,\n- označenia zmyslu znenia ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky a znenia jeho\nskutkovej podstaty stanovujúceho neexistenciu právneho statusu účastníka konania ako fyzickej osoby,\nktorá De Iure je účastníkom konania, ktorej právom zaručené práva, právom chránené právne záujmy a\nprávom chránené právne povinnosti môžu byť rozhodnutím súdu priamo dotknuté a ako fyzickej osoby,\nktorá má byť na základe návrhu na nariadenie dodatočnej likvidácie a ustanovenie likvidátora urobenom\nna to oprávnenou fyzickou osobou a účastníkom konania a rozhodnutím súdu ustanovená za likvidátora.“\n2. Dňa 07. júla 2021 bol žalobca povinnou osobou vyzvaný na základe Žiadosti o poskytnutie informácie\n– výzva, sp. zn. 1Sprl/25/2021 zo dňa 07. júla 2021 na doplnenie podania, nakoľko zo žiadosti o\ninformácie nebolo zrejmé, aké informácie žiada sprístupniť. Žalobca bol zároveň upozornený, že ak\n\nsvoju žiadosť v lehote 8 dní nedoplní, povinná osoba ju odloží. Žalobca žiadosť o informácie podaním\nzo dňa 08. júla 2021 doplnil nasledovne.\n-...žiadam o sprístupnenie označenia zmyslu znenia ustanovenia Národnej rady Slovenskej republiky\núčastníkov civilného mimo sporového konania o nariadení dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti.\n-...označenie zmyslu znenia ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky stanovujúce\nneexistenciu procesnej subjektivity osoby, ktorá v konaní v zmysle znenia ustanovenia § 309j Civilného\nmimosporového poriadku má byť rozhodnutím súdu ustanovená za likvidátora.\n-...označenie zmysle znenia ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky stanovujúce\nneexistenciu povinnosti súdu v konaní v zmysle znenia ustanovenia § 309j Civilného mimosporového\nporiadku konať s osobou, ktorá má byť rozhodnutím súdu ustanovená za likvidátora ako tou, o ktorej\nprávach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa v uvedenom konaní konať a doručovať tejto\nosobe všetky písomnosti súdu, najmä rozhodnutia.“\n3. Povinná osoba vydala dňa 07. júla 2021 fiktívne rozhodnutie sp. zn. 1Sprl/52/2021, s fikciou doručenia\ndňa 23. júla 2021, nakoľko doplnenie žiadosti o informácie považovala za rovnako nezrozumiteľné ako\npôvodné podanie.\n4. Žalobca proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby podal odvolanie dňa 29. júla 2021, v ktorom\nžiadal, aby žalovaný fiktívne rozhodnutie povinnej osoby zmenil a sprístupnil žalobcovi požadované\ninformácie alebo aby rozhodnutie povinnej osoby zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nŽalobca v odvolaní okrem iného uviedol, že mu povinná osoba odmietla poskytnúť požadované\ninformácie bez akéhokoľvek relevantného právneho dôvodu, nevybavila jeho podanie príslušnými\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, stanoveným procesným postupom a spôsobom v zákonom\nstanovenej lehote a bola bezdôvodne nečinná.\n5. O odvolaní rozhodol žalovaný dňa 20. augusta 2021 sp. zn. 1Sprl/123/2021 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie“), ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil fiktívne rozhodnutie povinnej osoby,\nktorým povinná osoba nevyhovela žiadosti o sprístupnenie informácií. Žalovaný v odôvodnení uviedol,\nže povinná osoba postupovala v súlade s ustanoveniami Infozákona, pričom sa plne stotožňuje\ns jej záverom, že síce tak pôvodná žiadosť o informácie ako aj jej doplnenie boli obsiahle, avšak\nnezrozumiteľné, a nie je z nich zrejmé, akých informácií sa žalobca domáha. Žalovaný sa len\ndomnieva, že žalobca žiadal o vysvetlenie rozhodnutia Okresného súdu Košice I v súvislosti s konaním\no dodatočnej likvidácii Nadácie jovického B. H., Jovice, respektíve o vyslovenie názoru k právnym\nnormám. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že súdy svoje rozhodnutia nekomentujú, vyjadrujú sa\nvýlučne prostredníctvom odôvodnení svojich rozhodnutí a rovnako nemajú kompetenciu vyjadrovať\nsa ani k právnym normám schváleným Národnou radou Slovenskej republiky. Zo znenia Infozákona\nnemožno vyvodiť, že informáciou je aj vyslovenie názoru povinnej osoby, naopak pojmovým znakom\ninformácie je vždy konkrétnosť a individuálna identita, preto žiadateľ by mal byť spôsobilý konkrétne,\nvecne a zrozumiteľne popísať, čo sa vlastne chce dozvedieť. Žalovaný zároveň poukázal na to, že\npovinná osoba vyzvala žalobcu na doplnenie svojej žiadosti o informácie a prejavila tak vôľu žalobcovi\nvyhovieť, preto rozhodne nie je možné prijať záver, že bola bezdôvodne nečinná.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n6. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal dňa 04. novembra 2021 žalobca správnu žalobu\nna Krajský súd v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd, v ktorej žiadal\nrozhodnutie žalovaného ako aj povinnej osoby zrušiť a vrátiť vec povinnej osobe na ďalšie konanie.\n7. Žalobca v podanej žalobe úvodom rozsiahlo citoval ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, Charty základných práv Európskej únie, Listiny základných práv a slobôd,\nÚstavy Slovenskej republiky a Správneho súdneho poriadku. V ďalšom namietal, že rozhodnutia orgánov\nverejnej správy sú nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, právne zmätočné a arbitrárne. Orgány verejnej\nsprávy pri vydávaní rozhodnutí nedodržali právne záväzky vyplývajúce im z Dohovoru, nakoľko žalobcovi\nodňali, ohrozili, porušili a zrušili, najmä ale nie len nasledovné práva žalobcu:\n- právo domáhať sa účinnej právnej nápravy pred orgánom verejnej správy,\n\n- právo na užívanie práv bez akejkoľvek diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie,\nrasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,\npríslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie,\n- právo spočívajúce v tom, že nič v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa\nnemôže vykladať tak, aby dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi právo vyvíjať činnosť, zameranú na\nporušovanie alebo obmedzovanie práv a slobôd vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd,\n- právo na slobodu prejavu,\n- právo vlastniť majetok a tento spravovať, najmä podaním návrhu na nariadenie dodatočnej likvidácie\nNadácie jovického B. H., Jovice, pričom bolo priznané vlastnícke právo stavby kostola neoprávnenej\nosobe tak, ako je zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie A. a to obci A.,\n- právo duševného vlastníctva autorov I. J. C. a I. A. K. k autorskému dielu spočívajúcemu v dizajne a\nv návrhu stavby kostola,\n- právo na rovnosť pred zákonom,\n- právo na nestranné a spravodlivé vybavenie veci v primeranej lehote,\n- právo na vypočutie pred prijatím opatrení,\n- právo na prístup k spisu,\n- právo na rozumné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia orgánov verejnej správy,\n- právo na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci,\n- právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie ako aj Slovenskej\nrepubliky,\n- právo na právnu pomoc osoby v hmotnej núdzi,\n- právo na to, aby akékoľvek obmedzenie práv a slobôd bolo dané zákonom a zároveň bola rešpektovaná\npodstata týchto práv a slobôd, dodržiavaná zásada proporcionality teda, že je možné ich obmedziť len\nv nevyhnutnom rozsahu a spôsobom, ktorý skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu,\n- práva vyplývajúce z Aarhuského dohovoru,\n- právo na výklad práv a slobôd v súlade s ústavnými tradíciami,\n- právo na vykonávanie legislatívnych a exekutívnych aktov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami\nEurópskej únie v rámci ich právomoci a to len v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a\nzároveň právo domáhať sa uvedených legislatívnych a exekutívnych aktov pred súdom, len na účely\nvýkladu a preskúmania zákonnosti,\n- právo na zohľadnenie vnútroštátnych právnych predpisov a praxe v súlade s Chartou základných práv\nEurópskej únie,\n- právo na to, aby súdy a iné orgány verejnej správy prihliadali na vysvetlivky s cieľom poskytnúť\nusmernenie pri výklade Charty základných práv Európskej únie,\n- právo na výklad zákonov a ich aplikácia musia byť v súlade s Listinou základných práv a slobôd,\n- právo na ochranu Ústavným súdom v prípadoch ustanovených zákonom,\n- právo na záväznosť medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobôd slobodách na\núzemí Slovenskej republiky a jej prednosť pred zákonom,\n- právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, ochranu mena,\n- právo na informácie,\n- petičné právo,\n- právo obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločenského záujmu na štátne orgány, orgány\núzemnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami,\n- právo postaviť sa na odpor každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok ľudských práv a\nzákladných slobôd založených Listinou základných práv a slobôd,\n- právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánu verejnej správy,\n- právo na to, že Slovenská republika je založená na demokratických hodnotách a nesmie sa viazať na\nvýlučnú ideológiu ani na náboženské vyznanie,\n- právo na to, že štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a medziach ustanovených zákonom a\nspôsobom, ktorý ustanoví zákon,\n- právo na to, že každý môže konať to, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť konať to\nčo zákon neukladá,\n- právo na prerokovanie veci verejne, bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti žalobcu, aby sa mohol\nvyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom,\n- právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n8. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.\n\n9. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 14. apríla 2022, v ktorom uviedol, že žalobca doručil\ndňa 02. júla 2021 povinnej osobe žiadosť o sprístupnenie informácie podľa Infozákona, v ktorej žiadal o\npísomné sprístupnenie informácie do elektronickej poštovej schránky tak, ako je opísaná v napadnutom\nrozhodnutí. Povinná osoba po oboznámení sa s obsahom žiadosti o informácie posúdila požadované\ninformácie za nezrozumiteľné a žiadosť žalobcu založila do archívu bez vecného vybavenia a to\nodložením v zmysle § 18 ods. 2 druhá veta Infozákona. Žalobca fiktívne rozhodnutie napadol odvolaním,\nv ktorom žiadal, aby odvolací orgán rozhodnutie povinnej osoby zmenil a sprístupnil požadované\ninformácie alebo rozhodnutie povinnej osoby zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobné námietky\nžalovaný považuje za irelevantné, nakoľko žalobca len opisuje priebeh konania o sprístupnení informácií\na poukazuje na jednotlivé ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle\njeho dodatkov, Charty základných práv Európskej únie, Listiny základných práv a slobôd a nakoniec\naj Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú anticipovať porušenie jeho základných práv a slobôd v\noblasti práva na informácie. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca vníma činnosť orgánov verejnej\nsprávy na úseku slobodného prístupu k informáciám ako zásah do jeho základných práv v súvislosti\ns nariadením dodatočnej likvidácie Nadácie jovického Andreja Cházara. Napriek značnej rozsiahlosti\nžaloby však žaloba neobsahuje konkrétne označenie porušení Infozákona, ktoré mali nastať postupom\na rozhodnutiami orgánov verejnej správy na úseku slobodného prístupu k informáciám. Žalovaný je toho\nnázoru, že v administratívnom konaní postupoval v súlade so zákonom, vydal zákonné rozhodnutie o\nodvolaní a preto žalobu považuje za nedôvodnú.\n10. V replike zo dňa 27. mája 2022 žalobca uviedol, že úkony orgánov verejnej správy majú slúžiť\nna zneužitie práva, na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie a bránenie práva, vedúce k nedôvodným\nprieťahom v tomto konaní, pričom spochybnil odbornosť osôb konajúcich za žalovaného a povinnú\nosobu. Zároveň poukázal na § 2 ods. 1 a 2 Infozákona, v zmysle ktorého sú žalovaný a povinná osoba\npovinní sprístupniť informácie a to prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa\nktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo, ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a\nprávnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe a nakoľko ako povinná osoba ani žalovaný uvedené\ninformácie nezverejnili, ani na žiadosť žalobcu nesprístupnili, z uvedených dôvodov je žaloba dôvodná.\nV závere zotrval na žalobnom návrhu.\n11. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23. januára 2025. Žalovaný sa na\npojednávanie nedostavil ani svoju neúčasť neospravedlnil. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil\na súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n12. Podľa § 2 ods. 1 Infozákona, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej\nlen „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické\nosoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\n13. Podľa § 3 ods. 1 Infozákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby\nk dispozícii.\n14. Podľa § 3 ods. 3 Infozákona, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného\ndôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\n15. Podľa § 9 ods. 1 Infozákona, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej\nosoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy\ntýkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy,\nak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak\ndotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o\nsprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel\narchivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov\na pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.\nUstanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.\n\n16. Podľa § 18 ods. 2 Infozákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom\nv zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola\nodložená (§14 ods. 3).\n17. Podľa § 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej\naj „SSP“) upravuje tento zákon:\na) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,\nb) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.\n18. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a\nrozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej\nsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za\npodmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n22. Podľa § 134 ods. 2 SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak\na) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe\nneúčinného právneho predpisu,\nb) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,\nc) ide o veci podľa § 192,\nd) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,\ne) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),\nf) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.\n23. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí (musia) okrem všeobecných náležitostí\npodania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových\na právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné\n(ďalej len „žalobné body“).\nIV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n24. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v\nsprávnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a\nKrajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená\nna Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 6S/91/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie\nv tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je\nvedená pod sp. zn. KE-6S/91/2021.\n25. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a\ndospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju postupujúc podľa § 190 SSP zamietol.\n\n26. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného sp. zn. 1Sprl/123/202 zo dňa 20.\naugusta 2021, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil fiktívne rozhodnutie povinnej osoby\nsp. zn. 1Sprl/52/2021 zo dňa 07. júla 2021.\n27. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia\npovinnej osoby rozsiahlym poukazom na jednotlivé práva vyplývajúce z Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, Charty základných práv Európskej únie, Listiny základných práv a slobôd\na Ústavy Slovenskej republiky, avšak bez akejkoľvek konkrétnej špecifikácie, akým spôsobom malo dôjsť\nk porušeniu niektorého z jeho práv alebo právom chránených záujmov, resp. čím mali byť jeho práva\na právom chránené záujmy dotknuté postupom orgánov verejnej správy v administratívnom konaní pri\nvybavovaní žiadosti žalobcu o informácie zo dňa 02. júla 2020 tak, ako to predpokladá § 2 ods. 2 SSP.\n28. Keďže správny súd nie je v zásade súdom „skutkovým“, je základným predpokladom úspechu\nv konaní pred ním podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných bodov v\nsprávnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovo\nstriktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Asan 2/2020 zo dňa 29. septembra 2021, v ktorom tento uviedol:\n„16. Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a\nprávnych dôvodov žalobca (sťažovateľ) považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za\nnezákonné je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.). Má\nzásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby\npreskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak\nzaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 S.s.p. je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,\nak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej\nžalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom\nstanovenej na podanie správnej žaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať\nz hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n29. 17. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie\norgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu\npredpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol\nporušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za\nžalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil,\nani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 8 Azs 134/2005).\n30. 18. Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba\ntypovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od\niných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne\nsubstancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí,\nv ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale\nmá zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov\npred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú\nmožnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s\nprotistranou. Jedine tým, že strana svoj prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej strane k tomuto\nprednesu urobiť vyjadrenie. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k\nčomu sa má vlastne vyjadriť; tým sa prirodzene znižuje aj jej možnosť náležitej procesnej obrany. Žalobca\nje povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či\nzáverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia\nči priamo rozhodnutím samotným, a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má\njednať o nezákonnosti. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným\nodkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť,\naké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej\nnezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nsp. zn. 2 Azs 92/2005).\n31. 19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava\nrozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v\n\nmedziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť.\nTu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no\nrozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v\npriebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v\nreplike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným\npo uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).\n32. 20. Podľa rozsudku rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4 As\n3/2008 z 24. augusta 2010 nie je celkom namieste, aby správny súd za žalobcu špekulatívne domýšľal\nďalšie argumenty či vyberal z reality skutočnosti, ktoré žalobcu podporujú. Takýmto postupom by prestal\nbyť nestranným rozhodcom veci, ale prebral by funkciu žalobcovho advokáta.\n33. 21. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 S.s.p. viazaný. Z\nuvedených ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy\nstrán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe\npodanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n34. 22. Na základe uvedeného možno konštatovať, že od miery precizovania žalobných bodov závisí,\nakej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane.\n35. 23. Kasačný súd pripomína, že správne súdne konanie je ovládané dispozičným princípom a začína\nvýlučne na základe správnej žaloby. Dispozičný princíp obsiahnutý v § 5 ods. 5 S.s.p. sa v správnom\nsúdnom konaní uplatňuje bezvýhradne a znamená, že konanie pred správnym súdom možno začať\nlen na základe žaloby (návrhu), ktorou disponuje žalobca. Táto premisa sa plne uplatní aj pre prípad\ndispozície so žalobou (návrhom) či obmedzenia rozsahu žaloby alebo žalobných bodov, ako aj čo do\nrozšírenia alebo doplnenia správnej žaloby.“\n36. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že v predmetnej veci nebola daná ani žiadna z výnimiek\nviazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 134 ods. 2 SSP. Správny súd\nbol preto povinný podrobiť napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie povinnej osoby súdnemu prieskumu\nlen v rozsahu námietok, ktoré boli žalobcom vymedzené riadne a včas v správnej žalobe. Nebol\nvšak povinný podrobovať napadnuté rozhodnutie ex offo. Postačujúce nebolo ani formálne poukázanie\nna príslušné ustanovenia zákona (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu 7Svk/61/2022 zo\ndňa 25. septembra 2024, bod 20). Nakoľko žalobca napriek značnej rozsiahlosti správnej žaloby\nkonkrétne porušenia súvisiace s administratívnym konaním o vybavení žiadosti o informácie neuviedol\nani nekonkretizoval, ktorú právnu otázku považuje za nesprávne vyriešenú, a nakoľko správny súd nie je\noprávnený za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu\nvyhľadávať, správny súd nevzhliadol existenciu akéhokoľvek dôvodu, ktorý by zakladal nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n37. Pre úplnosť považuje správny súd za potrebné dodať, že právo na informácie je garantované\nÚstavou Slovenskej republiky (čl. 26), pričom následne podmienky, postup a rozsah slobodného\nprístupu k informáciám vymedzuje Infozákon. Hoci z ustanovení Infozákona výslovná definícia pojmu\n„informácia“ nevyplýva, je možné ju vyvodiť z účelu zákona, kontextu ustanovení zákona a z iných\nprávnych dokumentov a zároveň dospieť k záveru, že právo na informácie nie je bezhraničné, teda\nže mu nepodlieha akákoľvek skutočnosť, ktorá by pojmovo napĺňala znaky informácie. Správny\nsúd v tu súdenej veci posúdiac predmet žiadosti o informácie, napriek značnej nejednoznačnosti\na nezrozumiteľnosti žiadosti dospel k záveru, že žalobca vo svojej podstate smeroval k poskytnutiu\nvýkladu ustanovení aplikovaných povinnou osobou na postup súvisiaci s dodatočnou likvidáciou\nNadácie jovického B. H.. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že súdy svoje rozhodnutia\nnekomentujú, ich postup ako aj právne dôvody, ktoré ich k rozhodnutiu viedli sú obsiahnuté v odôvodnení\npríslušných rozhodnutí. Navyše, žalobca ani konkrétne rozhodnutie, na ktoré by sa mala žiadosť\no informácie vzťahovať, neuviedol, svoje požiadavky formuloval len vo všeobecnej rovine.\n\n38. V súvislosti s uplatnením práva na informácie správny súd tiež poukazuje na závery rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžik/4/2020 zo dňa 14. apríla 2022, ktoré\nsú s ohľadom na obdobný spôsob formulácie žalobcom požadovaných informácií plne aplikovateľné aj\nna tu súdenú vec:\n„25. ad a) Kasačnému súdu sa žiada úvodom poznamenať, že zmyslom prijatia Zákona o slobode\ninformácií bolo vyplniť „legislatívnu medzeru“ v právnom poriadku Slovenskej republiky mať k dispozícii\nvšeobecný a základný zákonný rámec, ktorým by došlo k realizácii ústavou garantovaného práva\nna prístup k informáciám podľa čl. 26 ústavy. Súčasne je potrebné poznamenať, že uvedený zákon\nmá zabezpečiť prístup verejnosti ku kontrole štátnych orgánov, ktoré jednak rozhodujú o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb, ale súčasne hospodária s verejnými prostriedkami, príp.\nnakladajú s majetkom štátu, pričom tento zákon má byť aj jedným z prostriedkov boja proti korupcii (viď\ndôvodová správa k Zákonu o slobode informácií).\n39. 26. Pojem informácia Zákon o slobode informácii bližšie nedefinuje. Z dostupnej rozhodovacej\nčinnosti najvyššieho súdu vyplýva, že „informáciou je správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická\nosoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola\nznáma. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov ktoré má za cieľ získanie nového\npoznania. Informáciou je aj štatistické spracovanie údajov.“(napr. rozsudok najvyššieho súdu pod sp.\nzn. 6Sži/27/2013 zo dňa 24.09.2014).\n40. 27. Kasačný súd však napriek tejto extenzívnej definícii pojmu informácia poznamenáva, že pri\nkaždom výkone práva je potrebné brať na zreteľ jeho účel. Obdobne aj Ústavný súd SR vyslovil, že\nkaždé základné právo a sloboda sa ústavou priznáva len v rozsahu účelu daného práva alebo slobody\n(II. ÚS 81/99).\n41. 29. Kasačný súd teda konštatuje, že účelom žiadosti sťažovateľa bolo poskytnutie odpovede\nna otázku, aká právna norma upravuje žalobcom načrtnutý postup štátnych orgánov, čo je otázka\no výklade a aplikácii tejto normy. Účelom žiadosti sťažovateľa nebolo podrobiť žalovaného verejnej\nkontrole v súvislosti s výkonom jeho činnosti, ani s nakladaním s verejnými zdrojmi a majetkom, ani ho\nkonfrontovať s podozreniami ohľadne zneužívania právomoci alebo korupcie. Nakoľko účelom práva\nna informácie nie je poskytovanie právneho poradenstva či výkladových stanovísk povinnými osobami,\nmožno konštatovať, že žiadosť sťažovateľa smerovala k naplneniu iného účelu, než je účel, pre ktorý bol\nZákon o slobode informácií prijatý a inkorporovaný do slovenskej právnej úpravy. V tomto kontexte preto\nnemožno považovať podanie žiadosti sťažovateľa za výkon jeho práva na sprístupnenie informácie,\nktoré mu garantuje čl. 26 ústavy a Zákon o slobode informácií.“\n42. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý\nby malo byť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie povinnej osoby posúdené ako\nnezákonné a následne zrušené, preto žalobu konajúc v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len\nčiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré\nby bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi\nnepriznal.\n44. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n45. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde\nv Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení\ns § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť\nlen do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že\na. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu\na nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj. podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej\nsťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§\n440 ods. 1, 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak\nje žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}