{"guid": "a423cc13-738b-4a78-8673-3031b8918fd9:e97a875a-fb0e-43e0-9d45-60881c68eb25", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200529.2", "spisova_znacka": "KE-8S/119/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/119/2020 z 23. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 23. októbra 2025, sp. zn. KE-8S/119/2020, ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200529.2", "identifikacne_cislo": "7020200529", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Petra Vysaníková", "sudca_id": 997, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-vysanikova-997", "datum_vydania": "2025-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-23.odsek-2", "nazov": "§ 23 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-23.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "nazov": "§ 33 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-16a.odsek-13", "nazov": "§ 16a ods. 13 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-16a.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-16a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-16a.odsek-21", "nazov": "§ 16a ods. 21 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-16a.odsek-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-16a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-16a.odsek-23", "nazov": "§ 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-16a.odsek-23", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-16a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-16.odsek-10", "nazov": "§ 16 ods. 10 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-16.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-61"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-23", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-33", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-16a", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-16", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-61"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e97a875a-fb0e-43e0-9d45-60881c68eb25", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200529.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200529.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200529.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-8S/119/2020\n7020200529\n23. 10. 2025\nJUDr. Petra Vysaníková\nECLI:SK:SpSKE:2025:7020200529.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej\na členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Eriky Klimekovej v právnej veci žalobcu: Združenie\ndomových samospráv, o. z., so sídlom v Bratislave, Rovniankova 1667/14, IČO: 31 820 174, právne\nzastúpeného JUDr. Jánom Tkáčom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, proti žalovanému:\nOkresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, za\núčasti: Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KEOOP2-2020/024940/NEM zo dňa 07.05.2020 takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a.\nÚčastníkom ani ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou zo dňa 22.07.2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako v tom čase vecne\na miestne príslušnému správnemu súdu (ďalej aj pôvodný správny súd) v ten istý deň, sa žalobca\ndomáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP2-2020/024940/NEM zo dňa 07.05.2020 ako\naj rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-KEOCDPK-2019/050138 zo dňa 19.12.2019 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n2. Okresný úrad Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj správny orgán prvého\nstupňa alebo prvostupňový správny orgán) ako vecne a miestne príslušný špeciálny stavebný úrad\npre pozemné komunikácie II. a III. triedy, podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (ďalej aj Stavebný zákon) rozhodnutím č. OU-KE-OCDPK-2019/050138 zo dňa\n19.12.2019 (ďalej aj prvostupňové správne rozhodnutie alebo Stavebné povolenie) výrokom I. povolil\nstavbu: „KE, Rekonštrukcia a modernizácia cesty II/552 – Slanecká cesta “ (ďalej aj Stavba) v rozsahu\nstavebných objektov, ktoré bližšie vymedzil vo výroku prvostupňového rozhodnutia, pre stavebníka –\nMesto Košice ako ďalšieho účastníka konania, a na jej uskutočnenie určil záväzné podmienky v bodoch\n1. až 28. Výrokom II. rozhodol o námietkach žalobcu a námietkach občianskeho združenia Ochrana\nprírody, krajiny a vôd Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2019 tak, že im nevyhovel.\n\n3. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca\nodvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2020/041281-002 zo dňa\n13.10.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobcu\nzamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil.\n4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietke žalobcu, že podmienky rozhodnutia\nzo zisťovacieho konania neboli prenesené do stavebného konania, uviedol, že odvolací orgán nemôže\nprihliadať na tie námietky, ktoré neboli uplatnené v lehote podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona.\nV stavebnom konaní platí koncentračná zásada ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným\núradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada. Aj napriek uvedenému žalovaný\nkonštatoval, že všetky zmierňujúce opatrenia uložené v zisťovacom konaní boli pri vydávaní stavebného\npovolenia rešpektované. Námietku týkajúcu sa absencie projektovej dokumentácie stavby žalovaný\nvyhodnotil ako neopodstatnenú s poukazom na § 67 Stavebného zákona podľa ktorého stavebný\núrad zasiela projektovú dokumentáciu v overenom vyhotovení, teda až v okamihu keď predmetné\nstavebné povolenie nadobudne právoplatnosť. Projektová dokumentácia bola podkladom stavebného\nkonania a účastníci konania mali možnosť do tejto stavebnej dokumentácie nahliadnuť. Vo výroku\nrozhodnutia je identifikovaná projektová dokumentácia, ktorá bola podkladom stavebného konania. K\nnámietke žalobcu, že s poukazom na § 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene\nzákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj Vodný zákon) nemožno vydať\nstavebné povolenie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody, žalovaný\nopätovne poukázal na § 61 ods. 1 Stavebného zákona a v ňom zakotvenú koncentračnú zásadu.\nZároveň uviedol, že v § 73 ods. 21 Vodného zákona je ustanovené, že rozhodnutia podľa § 16a ods.\n13 a 21 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej\nčinnosti; ak sa územné konanie pre navrhovanú činnosť nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú podkladom\nku konaniu o povolení navrhovanej činnosti. Žalovaný poukázal na to, že je nemožné, aby si účastníci\nkonania uplatňovali v stavebnom konaní také námietky a pripomienky k povoľovanej stavbe, ktoré si už\nbuď uplatnili alebo mohli uplatniť v územnom konaní. Na základe uvedeného odvolací orgán na takto\nuplatnené námietky a pripomienky v odvolacom konaní neprihliadal.\n5. K námietke týkajúcej sa výroku II. Stavebného povolenia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny\norgán vo výroku rozhodnutia v časti, ktorou zamietol námietky žalobcu, nevyhovel námietkam, ktorých\nakceptovanie by malo za následok nevydanie stavebného povolenia, resp. tým, ktoré presahovali rámec\nstavebného konania alebo boli nedôvodné. Nie každé vyjadrenie alebo žiadosť účastníka konania možno\npovažovať za námietku a najmä nie tie, ktorých realizácia vyplýva príslušným orgánom alebo subjektom\nči už priamo zo zákona alebo osobitných predpisov. Podstatou niektorých námietok žalobcu sú postupy\nči už jednotlivých orgánov, oprávnených osôb, ktoré im vyplývajú priamo zo zákona a to aj bez toho\naby ich žalobca uviedol resp. spomenul či už ako ním označené námietky k začatiu konania alebo ako\nodvolacie námietky. K námietke týkajúcej sa žalobcovej žiadosti o zaslanie administratívneho spisu v\nelektronickej podobe žalovaný uviedol, že § 23 zákona č. 71/1967 Zb, o správnom konaní (ďalej aj\nSprávny poriadok) upravuje nazeranie do spisov a s tým spojené práva účastníka konania robiť si výpisy,\nodpisy resp. kópie, ale je nutné poukázať na fakt, že je viac než zrejmé, že toto ustanovenie Správneho\nporiadku je konštruované v súvislosti s nahliadnutím do spisu. Je na účastníkoch konania, aby využili\nsvoje právo nahliadnuť do spisu a v prípade využitia tohto práva mať aj možnosť vyhotovenia kópie,\ns prihliadnutím na skutočnosť, že na projektovú dokumentáciu sa vzťahuje autorskoprávna ochrana\na súhlas na použitie projektovej dokumentácie automaticky neznamená vyhotovenie jej kópie pre\núčastníkov konania. K námietke, že nebola dodržaná platná európska legislatíva žalovaný poukázal na\nfakt, že žalobca túto skutočnosť stroho skonštatoval, pričom priamo nepoukázal na porušenie právnych\npredpisov, z ktorých by predmetný nesúlad vyplýval.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n6. Správnou žalobou zo dňa 22.07.2020 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia\nžalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím. Zároveň žiadal, aby súd priznal podanej\nsprávnej žalobe odkladný účinok.\n7. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobca poukázal na to, že v odvolaní\nzadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, ako ich riešiť, avšak z odôvodnenia žalovaného\n\nnevyplýva, ako sa vysporiadal so všetkými pripomienkami žalobcu vznesenými v priebehu zisťovacieho\nkonania. Podľa názoru žalobcu tak žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne zákonné\nnáležitosti na formu a obsah odôvodnenia, čo spôsobuje prekážku pre posúdenie zákonnosti\nrozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí absentuje uvedenie akejkoľvek správnej úvahy, ktorou bol\nžalovaný vedený pri hodnotení dôkazov. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozsudky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj NS SR) pojednávajúce o kvalitatívnych požiadavkách\nna odôvodnenie rozhodnutia orgánov verejnej správy.\n8. Žalobca ďalej uviedol, že § 16a ods. 23 Vodného zákona predstavuje zákonný zákaz vydať územné\nrozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody, ktorým sa do\nslovenského právneho poriadku transponovala Rámcová smernica o vode č. 2000/60/ES (ďalej aj\nRámcová smernica o vode) v spojení so záväzným výkladom procesného postupu orgánov členských\nštátov uvedených v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie C - 461/13, v zmysle ktorého je\npovinnosťou členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej\nvody, kým sa nepreukáže opak. Pre účely splnenia § 16a Vodného zákona je dotknutým orgánom\nokresný úrad v sídle kraja. Správny orgán prvého stupňa si preto nemohol urobiť o veci vlastný záver.\nPodľa žalobcu stavebný úrad potrebuje od štátnej vodnej správy dve záverečné stanoviská podľa §\n140b Stavebného zákona vrátane záverečného stanoviska štátnej vodnej správy okresného úradu\nv sídle kraja k splneniu záujmov vyplývajúcich z Rámcovej smernice o vode, ktoré zabezpečené nebolo.\nSprávny orgán prvého stupňa preto podľa žalobcu postupoval v rozpore s ustanovením § 16a ods. 23\nVodného zákona, keď nerešpektoval zákonný zákaz vydať povolenie bez primárneho posúdenia vplyvu\nna vody. Žalobca mal zároveň za to, že v prípade stavebného objektu „221-00 Úprava Myslavského\npotoka“ ide o vodnú stavbu, pričom vodnú stavbu nemohol ani s odkazom na § 3a ods. 5 cestného\nzákona povoliť cestný správny orgán ale mohol ju povoliť iba orgán štátnej vodnej správy (Okresný úrad\nKošice, odbor starostlivosti o životné prostredie) a to v súlade s § 26 Vodného zákona, teda v danom\nprípade rozhodol vecne nepríslušný orgán, ktorý povolil vodnú stavbu mimo svojej kompetencie.\n9. Žalobca namietal, že požiadal správny orgán prvého stupňa o zaslanie kópie spisu v zmysle\n§ 23 ods. 1 Správneho poriadku, avšak jeho žiadosti nebolo vyhovené. Žalobca pritom poukázal\nna efektívnosť poskytnutia elektronickej kópie spisu v porovnaní s fyzickým kopírovaním, navyše\nelektronickú komunikáciu úradu s účastníkmi konania preferuje aj zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej\npodobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente). Postup správneho orgánu prvého stupňa je zároveň v rozpore s čl. 3 ods. 2 Aarhuského\ndohovoru, podľa ktorého majú úradníci a orgány verejnej správy podporovať a usmerňovať verejnosť\npri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Uvedeným\nkonaním bolo žalobcovi odopreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie\nďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí k\nodôvodneniu odvolacej námietky poukázal na § 33 ods. 2 Správneho poriadku uvedené nemožno\npovažovať za riadne vysporiadanie sa s touto odvolacou námietkou. Žalobca zároveň v tejto súvislosti\npoukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.08.2013. Podľa tvrdenia žalobcu mu\nzároveň konaním orgánu prvého stupňa bolo upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a\nna navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku.\n10. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 30.09.2020, v ktorom uviedol, že\nprvostupňové správne rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu a tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce. K námietke, ktorou žalobca opätovne tak ako aj\nv odvolacom konaní poukazuje na § 16a ods. 23 Vodného zákona, žalovaný opätovne poukázal na\nkoncentračnú zásadu, ktorá platí jednak v stavebnom ako aj v územnom konaní. Na pripomienky a\nnámietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní sa neprihliada. Námietka nemôže\nsmerovať ani voči záväznému stanovisku orgánu štátnej vodnej správy, ktoré bolo vydané k stavebnému\npovoleniu pretože ako už bolo uvedené, takéto rozhodnutie je podkladom pre vyjadrenie tohto orgánu k\núzemnému konaniu. Pokiaľ žalobca poukazuje na§ 16a ods. 23 Vodného zákona, ako na zákaz vydať\nrozhodnutie o povolení navrhovanej činnosti vo vzťahu k stavebnému konaniu, opomína tým § 73 ods.\n21 Vodného zákona. Ďalej žalovaný konštatoval, že prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie\ntvoria jeden celok, z čoho vyplýva, že pokiaľ má žalovaný za preukázané, že neexistujú rozpory v\ndôkazoch, tak ako je to v tomto prípade, môže sa stotožniť a poukázať na obsah prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že nie je oprávnený vyhodnocovať jednotlivé písomné\nstanoviská príslušných orgánov štátnej správy, nakoľko táto rozhodovacia činnosť je práve v tej ktorej\n\nkompetencii príslušného orgánu štátnej správy alebo príslušného subjektu na vyjadrenie. Mal za to, že sa\nvysporiadal s každou jednou námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu.\nK bodom žaloby, kde žalobca poukazuje na to, že mu nebol doručený sken spisového materiálu,\nžalovaný konštatoval, že nazerať do spisu možno iba v prítomnosti správneho orgánu a teda právo robiť\nsi výpisy zo spisov, odpisy, kópie a pod. je dôsledkom práva nazerať do spisov.\n11. Uznesením pôvodného správneho súdu č. k. KE-8S/119/2020-59 zo dňa 19.10.2020 bol návrh\nžalobcu na priznanie odkladného účinku zamietnutý. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa\n28.10.2020.\n12. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 31.05.2021 konštatoval, že žaloba\nje nedôvodná, prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný postupovali v súlade s platnými právnymi\npredpismi a príslušné správne konania boli zavŕšené zákonnými rozhodnutiami, ktoré spĺňajú všetky\natribúty podľa Stavebného zákona, Správneho poriadku, resp. ďalších právnych predpisov. Ak by súd v\nrámci konania identifikoval nejaké chyby v činnosti správnych orgánov, vychádzajúc z ustálenej súdnej\npraxe NS SR ani prípadné porušenia procesných predpisov nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia,\nak nemohli mať vplyv a zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby\nsa zopakoval proces a odstránili prípadné formálne vady, ktoré nemôžu privodiť iné rozhodnutie vo veci\n(napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/343/2009 zo dňa 31.08.2010, rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/66/2014\nzo dňa 09.06. 2015, rozsudok NS SR sp. zn. R 122/2003).\n13. Žalobca v replike zo dňa 14.07.2021 opätovne uviedol, že správny orgán postupoval v rozpore s\n§ 16a ods. 23 Vodného zákona, keď nerešpektoval zákonný zákaz vydať povolenie bez primárneho\nposúdenia vplyvov vody. Od tejto povinnosti ho neoslobodilo ani prechodné ustanovenie § 80e ods.\n1 Vodného zákona. Príslušným orgánom oprávneným rozhodovať podľa § 16a Vodného zákona je\nokresný úrad v sídle kraja, úrad si teda nemohol o veci urobiť vlastný záver, ale musel konať výlučne\nna základe vyjadrenia štátnej vodnej správy v sídle kraja, čo sa nestalo. Žalobca považoval postup pri\nneposkytnutí podkladov rozhodnutia za postup v rozpore so zákonom, nakoľko svoje postavenie ako\núčastníka konania žalobca odvádza nielen od slovenských právnych predpisov, ale aj od predpisov práva\nEurópskej únie.\n14. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo\nsúd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu\nv Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci\npríslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. KE -8S/119/2020.\n15. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 23.10.2025. Pojednávania sa zúčastnil právny\nzástupca žalobcu a zástupkyňa ďalšieho účastníka konania. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní\nospravedlnil písomným podaním zo dňa 22.10.2025.\n16. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca na podanej žalobe trvá a v celom rozsahu sa pridržiava\njej žalobných bodov.\nZástupkyňa ďalšieho účastníka konania zotrvala na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.05.2021.\nMala za to, že ustanovenie § 16a ods. 23 zákona je aplikovateľné len v určitých prípadoch za predpokladu\nnaplnenia hypotézy § 16 ods. 10 Vodného zákona, pričom poukázala na to, že Okresný úrad Košice,\nodbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného\nprostredia, vydal záväzné stanovisko č. OU-KE-OSZP3-2018/034843 zo dňa 06.08.2018 v rámci\núzemného konania a nedal žiadateľovi podmienku posúdiť stav v zmysle § 16a ods. 1 Vodného zákona.\nVo vzťahu k žalobcom uvádzanej Rámcovej smernici o vode konštatovala, že v tejto časti je žaloba\nvadná a všeobecná, preto aj žalobcova argumentácia postráda právnu relevanciu. V tejto súvislosti\npoukázala na to, že žalobca viedol množstvo sporov, kde predkladal súdu svoj výklad ustanovenia\n§ 16a ods. 23 Vodného zákona, pričom poukázala na právne závery Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj NSS SR) v rozsudku sp. zn. 7Svk/48/2022 zo dňa 30.04.2025, sp.\nzn.7Svk/21/2022 zo dňa 30.05.2024 alebo sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30.01.2024. K výhradám žalobcu\nohľadom neposkytnutia podkladov rozhodnutia poukázala taktiež na viaceré rozhodnutia NSS SR,\nv ktorých k tejto námietke NSS SR zaujal konštantné stanovisko. Záverom konštatovala, že žalobca\n\nvyužíva rovnakú argumentáciu, ktorá je všeobecná a na jej podklade iniciuje množstvo konaní. Navrhla,\naby súd žalobu zamietol, prípadne ak súd zváži, že žaloba je zneužitím výkonu práva navrhujeme, aby\nju odmietol.\nPrávny zástupca žalobcu v reakcii na vyjadrenie zástupkyne ďalšieho účastníka konania poukázal\nna rozhodnutie veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19Svk/7/2024, ako aj na rozhodnutia NSS SR o\nzneužití práva, sp. zn 2Svk/22/2021, sp. zn. 2Svk/24/2022, sp. zn. 2Svk/6/2023, sp. zn. 5Svk/4/2023,\nsp. zn. 6Svk/10/2023, v ktorých NSS SR rozhodnutia o odmietnutí žaloby pre zneužitie právomoci a pre\nšikanózny výkon zainteresovanej verejnosti zrušil, a teda argumentácia vo vzťahu k odmietnutiu žaloby\nnemá opodstatnenie.\nIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n17. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia\nsprávnych orgánov ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu,\noboznámil sa s obsahom súdneho spisu i administratívneho spisu a na pojednávaní konanom dňa\n23.10.2025 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.\n18. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil ako vecne správne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\no povolení stavby „KE, Rekonštrukcia a modernizácia cesty II/552 – Slanecká cesta “.\n19. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby\nmajú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc\no hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.\n20. Podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si\nvýpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom\naj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť\nnazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným\npostihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.\n21. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n22. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n23. Podľa § 16 ods. 10 Vodného zákona, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem\nrealizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností\nútvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná\nčinnosť“) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná\npostupovať podľa § 16a.\n24. Podľa § 16a ods. 13 Vodného zákona, ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že nejde o\nnavrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b), žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania\no povolení navrhovanej činnosti.\n25. Podľa § 16a ods. 21 Vodného zákona, ak sa v konaní preukáže, že žiadateľ realizáciou navrhovanej\nčinnosti splní podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) bodov 1 až 4, orgán štátnej vodnej správy v\nrozhodnutí zároveň určí, že sa navrhovaná činnosť môže realizovať.\n\n26. Podľa § 16a ods. 23 Vodného zákona, povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa\npovoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21.\n27. Podľa § 80e ods. 1 Vodného zákona, § 16a sa nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú\nčinnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté a právoplatne neskončené pred 15.\nmarcom 2018.\n28. Podľa § 40 ods. 3 Stavebného zákona, územné rozhodnutie je záväzné aj pre právnych nástupcov\njeho navrhovateľa a ostatných účastníkov územného konania.\n29. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým\norgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním;\nzačatie stavebného konania stavby podľa osobitného predpisu sa oznamuje prednostne. Súčasne ich\nupozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne\nneprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní\nalebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného\nkonania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.\n30. Žalobca v prvom rade namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov. Správny súd v súvislosti s touto žalobnou námietkou uvádza, že\nodôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa Stavebného zákona musí spĺňať atribúty, ktoré pre\nrozhodnutie orgánu verejnej správy vyžaduje ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý je\npotrebné subsidiárne aplikovať. Naviac, právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také\nodôvodnenie, v ktorom sa orgán verejnej správy vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo\nveci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho\nštátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké\nprincípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho\nštátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky).\n31. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správneho\norgánu prvého stupňa posúdil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Vzhľadom na všeobecnú formuláciu žalobnej\nnámietky správny súd rovnako, len vo všeobecnej rovine považuje za potrebné konštatovať, že\nodôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu prvého stupňa obsahuje všetky\nzákonné náležitosti vyžadované v § 47 ods. 3 Správneho poriadku v nadväznosti na ustanovenie §\n140 Stavebného zákona. V odôvodnení rozhodnutí orgány verejnej správy uviedli, ktoré skutočnosti\nboli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Prvostupňový\nsprávny orgán sa dostatočne preskúmateľným spôsobom vysporiadal aj so všetkými včas vznesenými\npripomienkami a námietkami. Je zrejmé, ktoré stanoviská boli podkladom pre vydanie rozhodnutia\nsprávneho orgánu prvého stupňa, pričom napriek stručnosti odôvodnenia v tejto časti, toto správny súd\nvyhodnotil ako dostatočné, pretože jeho strohosť je do značnej miery dôsledkom toho, že dotknuté\nsubjekty predložili kladné stanoviská a podmienky pre realizáciu stavby a tie sú zapracované vo\nvýrokovej časti rozhodnutia orgánu prvého stupňa. Rovnako tak napadnuté rozhodnutie žalovaného\nreaguje na všetky v odvolacom konaní uplatnené odvolacie námietky žalobcu ako odvolateľa a žalovaný\nsa s nimi zrozumiteľne vysporiadal. Pokiaľ žalobca namieta, že v napadnutom rozhodnutí absentuje\nsprávna úvaha, ktorú žalovaný aplikoval, s uvedeným nie je možné súhlasiť, pretože žalovaný sa s\nkaždou odvolacou námietkou žalobcu vysporiadal jednotlivo a to vysvetlením resp. poukázaním na\ndôvody, ktoré ho k záveru o danej námietke viedli. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné\nuviesť, že úvahy o nepreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno odvodzovať od\nsubjektívnej predstavy žalobcu o tom, akým spôsobom by malo byť rozhodnuté alebo ako podrobne\nby malo byť rozhodnutie orgánu verejnej správy odôvodnené, ale musí sa jednať o objektívny stav,\nznemožňujúci preskúmanie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Navyše, pokiaľ sa chce\núčastník úspešne domôcť svojho nepopierateľného práva na riadne odôvodnenie administratívneho\nrozhodnutia, nestačí tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení, ale účastník musí uviesť svoju konkrétnu\nargumentáciu, na ktorú skutočnosť alebo otázku nedal orgán verejnej správy zrozumiteľnú odpoveď.\n\nŽalobcom uplatnené námietky nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i\nrozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa však majú len všeobecný charakter. S prihliadnutím\nna vyššie uvedené je možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého\nstupňa, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného dáva presvedčivú a zrozumiteľnú odpoveď na v\nkonaní posudzované relevantné otázky a správny súd preto posúdil námietku ich preskúmateľnosti ako\nnedôvodnú.\n32. V súvislosti s námietkami spočívajúcimi v porušení zákonných ustanovení Vodného zákona ako aj\ns námietkami týkajúcimi sa absentujúcich záverečných stanovísk orgánov štátnej vodnej správy súd\npoukazuje rovnako ako žalovaný na koncentračnú zásadu v územnom a stavebnom konaní zakotvenú\nv § 36 v spojení s § 42 ods. 4 resp. § 61 ods. 1 Stavebného zákona), ktorej účelom bolo bezpochyby\nstanoviť určité limity stavebného konania, zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré\nby vo svojom dôsledku mohli celkom zabrániť akejkoľvek stavebnej činnosti. Z uvedenej koncentračnej\nzásady vyplýva, že v konaní o umiestnení a povolení stavby stavebný úrad môže prihliadnuť len k\ntým skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistené a k tým námietkam účastníkov,\nktoré boli pri ústnom pojednávaní, resp. v lehote určenej stavebným úradom uplatnené. Koncentračná\nzásada konania v Stavebnom zákone, na rozdiel od Správneho poriadku, kde je možné až do vydania\nrozhodnutia predkladať stanoviská a pripomienky, znamená, že na neskôr, teda po lehote stanovenej v §\n61 ods. 1 Stavebného zákona, uplatnené námietky a pripomienky už stavebný úrad nemôže prihliadnuť.\nZároveň v zmysle koncentračnej zásady platí, že na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli\nbyť uplatnené v územnom konaní sa neprihliada (§ 61 ods. 1 Stavebného zákona). Stavebný úrad\nvšak musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu\nna uplatnenie ich pripomienok a námietok, ako v preskúmavanej veci.\n33. Vo vzťahu k predmetným námietkam však súd nad rámec poznamenáva, že argumentácia\npredostretá žalobcom vo svojich dôsledkoch by znamenala, že v každom územnom a stavebnom\nkonaní by bolo potrebné postupovať podľa § 16a ods. 23 Vodného zákona. Správny súd pre úplnosť\nuvádza, že ustanovenie § 16 ods. 10 Vodného zákona vymedzuje pre účely § 16a Vodného zákona\npojem „navrhovaná činnosť“ tak, že „fyzická alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo\nudržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej\nvody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“) je pred\npodaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a“.\n„Toto ustanovenie je potrebné vykladať systematicky v zmysle predmetu úpravy vodného zákona v §\n1, najmä jeho ods. 3, ako aj v súlade s úpravou environmentálnych cieľov obsiahnutou v § 5 ods. 1\nvodného zákona. Vodný zákon v § 16 upravuje osobitosti určovania environmentálnych cieľov. Potom\n„navrhovaná činnosť“ v zmysle § 16 ods. 10 Vodného zákona je len tá činnosť, ktorá sa týka útvarov\npovrchových vôd, podzemných vôd, chránených území uvedených v § 5 ods. 1 písm. c) vodného zákona\na nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia, tak pri ochrane, ako aj pri účelnom a hospodárnom využívaní.\nTo znamená, že nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho orgánu, resp. orgánu verejnej\nsprávy, je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona. Správna žaloba neobsahuje žiadnu skutkovú\nargumentáciu, pre ktorú by predmetná umiestňovaná stavba mala plniť atribúty navrhovanej činnosti\npodľa vodného zákona, preto námietka žalobcu tak, ako bola formulovaná v žalobe, má len všeobecný\ncharakter a správny súd ju vyhodnotil ako neodôvodnenú. ............... správny súd dodáva, že vydaním\nrozhodnutia o umiestnení stavby sa „nepovoľuje“ navrhovaná činnosť.“ (rozsudok Krajského súdu v\nŽiline č. k. 30S/191/2020-158 zo dňa 20.09.2022, potvrdený rozsudkom NSS SR sp. zn. 4Svk/2/2023\nzo dňa 31.01.2024, obdobne aj rozsudok NSS SR sp. zn. 6Svk/6/2022 zo dňa 28.02.2023 alebo sp. zn.\n6Svk/39/2023 zo dňa 27.06.2024). „34. ... neobstojí ani poukaz sťažovateľa na prechodné ustanovenie\n§ 80e ods. 1 vodného zákona, ktorý upravuje časovú pôsobnosť pre aplikáciu § 16a vodného zákona,\npričom aj toto ustanovenie používa pojem „navrhovaná činnosť“, ktorého obsah vymedzuje § 16 ods. 10\nvodného zákona.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/2/2023 zo\ndňa 31.01.2024). Správny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v preskúmavanej veci orgán štátnej\nvodnej správy mal k predloženej žiadosti pripomienky, ktoré boli jednoznačne splnené a jednou z nich\nbolo, že nakoľko navrhovaná stavba križuje vodný tok, jej uskutočnenie podlieha vydaniu súhlasu orgánu\nštátnej vodnej správy tunajšieho úradu podľa § 27 Vodného zákona ešte pred vydaním stavebného\npovolenia. Orgán štátnej vodne správy vydal dňa 24.09.2019 podľa § 27 ods. 1 písm. a) Vodného zákona\nsúhlas č. OU-KE-OSZP3-2019/048040 na uskutočnenie Stavby.\n\n34. Správny súd vyhodnotil ako irelevantnú aj námietku žalobcu, že pre účely splnenia § 16a Vodného\nzákona je dotknutým orgánom okresný úrad v sídle kraja a správny orgán prvého stupňa si preto nemohol\nurobiť o veci vlastný záver. Rozhodujúcou skutočnosťou v tejto súvislosti ostáva, že rozhodnutia podľa\n§16a ods. 13 resp. ods. 21 Vodného zákona ani nemuseli byť povinným podkladom k vyjadreniu orgánu\nštátnej vodnej správy. Uvedené nemožno vyvodiť ani z § 73 ods. 21 Vodného zákona, nakoľko pri\naplikácii systematického výkladu je zrejmé, že sa jedná o normu procesnoprávnu, keď § 73 s názvom\n„postup v konaní“ je súčasťou deviatej časti vodného zákona - osobitosti konania. Znenie § 73 ods.\n21 Vodného zákona upravuje časový postup pri územnom konaní o navrhovanej činnosti, t. j. činnosti\ndefinovanej v § 16 ods. 10 Vodného zákona a jeho aplikácia nastáva len za predpokladu naplnenia\nhypotézy v zmysle § 16 ods. 10 Vodného zákona (rozsudok NSS SR sp. zn. 4Svk/2/2023 zo dňa\n31.01.2024).\n35. K námietke ohľadne poskytovania elektronickej kópie spisu v konaní správny súd uvádza, že túto\nposúdil ako nedôvodnú poukazujúc na to, že otázka (a to konkrétne vo vzťahu k rovnakej námietke\nžalobcu) bola opakovane predmetom rozhodovania NSS SR a preto dáva do pozornosti rozsudok\nNSS SR sp. zn. 2Svk/9/2022 zo dňa 30.11.2023, na ktorý poukazuje NSS SR aj v rozsudku sp. zn.\n4Svk/60/2022 zo dňa 30.07.2024, podľa ktorého:\n„33. Námietku nezaslania elektronickej kópie spisu na požiadanie sťažovateľa kasačný súd vyhodnotil\nako nedôvodnú. V tomto ohľade sa plne stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu, ktorý sa v\nbodoch 65 a 77 napadnutého rozsudku k uvedenej námietke vyjadril nasledovne, cit.: „Pokiaľ žalobca\nnamieta, že mu zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli zaslané požadované doklady zo\nspisu, tak krajský súd dáva do pozornosti skutočnosť, že úlohou správneho orgánu nie je v tomto smere\nposkytovať zo spisu listiny ktoré požaduje niektorí z účastníkov, keď táto možnosť účastníkovi vyplýva\npriamo zo zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť do spisu a tieto listinné dôkazy si\nmôže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady. ...Krajský súd ďalej poznamenáva, že je potrebné\nopätovne zdôrazniť, že pokiaľ žalobca argumentuje, že administratívny spis mal prvostupňový správny\norgán k dispozícii v elektronickej podobe a že teda mohol žalobcovi zaslať jednotlivé kópie listov ktoré\nžiadal, tak krajský súd poznamenáva, že je na úvahu správneho orgánu či takýto postup zvolí a či\nzašle tieto listiny na žiadosť žalobcu účastníkovi konania. Pokiaľ však zaujme k tejto otázke negatívne\nstanovisko, nejde o skutočnosť, ktorá by mala za následok nezákonnosť postupu správneho orgánu,\npretože žalobca ako účastník konania si mal právo zabezpečiť aj iným spôsobom tieto listiny a to ako\nuž bolo vyššie uvedené osobnou návštevou a nahliadnutím do spisového materiálu a zabezpečením si\nkópií z tohto spisu.“\n34. Kasačný súd na tomto mieste pre objasnenie dodáva, že pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1\nSprávneho poriadku je nutné rozlišovať i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy,\nodpisy a dostať kópie spisov za prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu a ii) právo\ndostať informáciu zo spisov. Rozdielom teda je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie\nmožno zásadne iba v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu. Uvedené je podľa kasačného súdu\ndeterminované najmä tým, aby nedochádzalo k nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb\nnazerajúcich do spisu. Naproti tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým\nnahliadnutím do spisu, resp. v dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu. Rovnako k\npredmetnej otázke pristupuje odborná literatúra, v ktorej sa uvádza: V ustanovení § 23 ods. 1 Správneho\nporiadku sa v súvislosti s nazeraním do spisu definuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej\nosoby „alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Zastávame\nnázor, že dostať informáciu iným spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa\núčastník konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby\ndo spisu priamo nahliadla. (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, A., B.,\nC.. § 23 [Nazeranie do spisov]. In: POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ,\nA., MEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222.) Za takúto\ninformáciu však je možné považovať napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo\ninú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie.\n35. Pokiaľ mal sťažovateľ záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť svoje\nprávo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie\nspisov a ich častí, čo nevyužil. Kasačný súd zároveň upozorňuje, že ani v prípade nahliadnutia do\nspisu nie je za každých okolností možné vyžadovať kópie v elektronickej podobe, ako žiadal sťažovateľ.\n\nOpäť je potrebné poukázať na odbornú literatúru, podľa ktorej: Poskytnutie podkladov v elektronickej/\ndigitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch, ak spis, príp.\njeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej podobe.\nMáme za to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov z\nadministratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podklady a priori v spise\nnenachádzajú.\n36. Vzhľadom na uvedené vyššie a keďže sťažovateľ nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu, ale\nprvostupňový správny orgán len požiadal o zaslanie kópie spisu v elektronickej podobe, nie je možné\nkonštatovať porušenie sťažovateľovho práva na oboznámenie sa s podkladmi, na základe ktorých bolo\nvydané prvostupňové rozhodnutie. Správny súd teda nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a kasačnú námietku je nutné vyhodnotiť ako nedôvodnú. Kasačný súd tiež uvádza, že pokiaľ\nsťažovateľ poukazoval na povinnosť poskytnúť mu v zmysle čl. 4 Aarhurského dohovoru informácie bez\npotreby preukázania záujmu, aj táto námietka je nedôvodná. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný\nnevyžadovali od sťažovateľa preukazovanie tohto záujmu ani nerozhodli o nesprístupnení elektronickej\nkópie spisu z dôvodu jeho nepreukázania.“\n36. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj (opäť) všeobecne koncipovanú žalobnú námietku o\nporušení Aarhuského dohovoru (zákon č. 43/2006 Z.z., Dohovor o prístupe k informáciám, účasti\nverejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia)\nz dôvodu, že je z administratívneho konania zrejmé, že tak orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný\nriadne konali (posúdenie žalobcom vznesených námietok, doručovanie rozhodnutí a pod.) so žalobcom\nako s účastníkom administratívneho konania zastupujúcim práva verejnosti v záležitostiach životného\nprostredia, naopak, nebolo nijako preukázané tvrdenie žalobcu, že mu bola odopretá možnosť vyjadriť\nsa k podkladom rozhodnutí, možnosť navrhovať nové dôkazy resp. prístup k informáciám obsiahnutým\nv administratívnom spise.\n37. Správny súd považuje za potrebné doplniť (nie len vo vzťahu k žalobnej námietke neúplne zisteného\nskutkového stavu resp. jeho rozporu s administratívnym spisom), že žaloba je z prevažnej časti založená\nna námietkach všeobecného charakteru, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu\nviažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či rozhodnutiu správneho orgánu prvého\nstupňa a k dôvodom týchto rozhodnutí. Je potrebné mať na zreteli, že správny súd nepredstavuje ďalšiu\ninštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej\nsprávy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie,\nktoré ich vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený\ndôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti,\nobsahujúca tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že orgán verejnej správy\nporušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k\npreskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť\nvyhodnotená ako nedôvodná.\n38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je\nnedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n39. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože žalovanému voči neúspešnému žalobcovi nevznikli dôvodne\nvynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 ods. 1 SSP)\na ďalšiemu účastníkovi v predmetnom konaní nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením súdom\nuloženej povinnosti (§ 169 SSP).\n40. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v\nKošiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení\ns § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť\nlen do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že\na. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu\na nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj. podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej\nsťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§\n440 ods. 1, 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak\nje žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}