{"guid": "f531461e-904d-482c-8ca1-1cb38a438edd:5a587175-4e64-4984-af1b-d3e2fcf5edbf", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200433.3", "spisova_znacka": "KE-8S/96/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/96/2020 z 24. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 24. júna 2025, sp. zn. KE-8S/96/2020, ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200433.3", "identifikacne_cislo": "7020200433", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. LL.M. Jana Fandáková", "sudca_id": 975, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ll-m-jana-fandakova-975", "datum_vydania": "2025-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-13", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a587175-4e64-4984-af1b-d3e2fcf5edbf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200433.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200433.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200433.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-8S/96/2020\n7020200433\n24. 06. 2025\nMgr. LL.M. Jana Fandáková\nECLI:SK:SpSKE:2025:7020200433.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Fandákovej LL.M.\n(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej\nveci žalobcu: JUDr. Marek Radačovský, správca konkurznej podstaty úpadcu RB, Veľké Kapušany s.r.o.\nv konkurze, so sídlom Zelená 273/36, 079 01 Veľké Kapušany, IČO: 36 602 809, so sídlom správcu\nŽriedlová 3, 040 01 Košice, IČO správcu: 35 553 961, právne zastúpený: ŽOLDOŠ & PARTNERS\ns.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53 540 964, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 100834179/2020 zo dňa 30.04.2020, takto\nrozhodol:\nI. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .\nII. Správnu žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie\noprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za\nzdaňovacie obdobie júl 2013, ktorá začala dňa 09.10.2013, označenom v oznámení o daňovej kontrole\na skončila sa dňa 18.06.2019, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.\n2. Daňová kontrola bola z dôvodu potreby získania informácií v rámci medzinárodnej výmeny\ninformácií (MVI) prerušená, a to rozhodnutím správcu dane č. 9810401/5/895063/2014 z 10.03.2014 od\n01.04.2014, podľa § 61 ods.1 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) pre uplatnenie spolupráce o MVI, podľa § 3 ods.1,\n§ 61 ods.5, § 69 ods.1 a 2 a 3 Daňového poriadku. Konečná odpoveď z MVI bola doručená správcovi\ndane 12.02.2019, t.j. prerušenie daňovej kontroly trvalo od 01.04.2014 do 12.02.2019. Následne správca\ndane od 13.02.2019 pokračoval vo výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za júl 2013.\n3. Rozdiel v sume DPH za príslušné zdaňovacie obdobie júl 2013 bol žalobcovi vyrubený v dôsledku\nnepriznania práva na odpočítanie DPH z nasledovného zdaniteľného obchodu:\n- žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane ustanovených v § 49 v spojení s § 51\nods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej\n\nlen „zákon č. 222/2004 Z. z.“) v sume 18.233,06 eur z faktúr od spoločnosti BE Group s.r.o., Kojetinska\n3109/73a, CZ-75053 Přerov, IČ DPH SK4020372422 registrovanej na Slovensku, vystavených za\ndodanie tovaru - hutníckeho materiálu (plechy vo zvitkoch) žalobcovi;\n- žalobca ďalej nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa ustanovenia §\n43 zákona č. 222/2004 Z. z. z deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru (hutníckeho\nmateriálu) maďarskému dodávateľovi VAS-FERRO KERESKEBELMI ÉS SZÔLGÁLTATÓ KORLÁTOLT\nFELELOSSÉGU Kft., IG DPH HU23293607 (ďalej len „VAS-FERRO Kft.“) podľa faktúry č. FV 130183, s\ndátumom dodania 26.07.2013, fakturovaná suma 19.307,26 eur, preto žalobcovi z takto fakturovaného\nobchodu vyrubil daň v sume 3.217,88 eur.\n4. Správca dane vo vyrubovacom konaní, rozhodnutím č. 100064723/2020 z 08.01.2020 určil žalobcovi\nza zdaňovacie obdobie júl 2013 rozdiel v sume nadmerného odpočtu v sume 21.450,95 eur. Znížil\nnadmerný odpočet v sume 117.312,22 eur o sumu 21.450,95 eur a rozdiel nadmerného odpočtu v sume\n95.861,27 eur vrátil v lehote do 10 dní odo dňa ukončenia kontroly, t.j. dňa 24.06.2019. Voči rozhodnutiu\nsprávcu dane č. 100017653/2020 zo dňa 08.01.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podal\nžalobca dňa 10.02.2020 odvolanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“)\nrozhodnutím č. 100834179/2020 zo dňa 30.04.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdilo\nprvostupňové rozhodnutie.\n5. Dôvody neuznania práva na odpočítanie DPH sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:\n- správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených\nspoločnosťou BE Group s.r.o. z dôvodu, že suma dane 18.233,06 eur nie je predmetom slovenskej dane\nz pridanej hodnoty, a preto nie je odpočítateľnou daňou,\n- aj vyjadrením spoločnosti U. S. Steel Košice s.r.o. bolo potvrdené, že náklady na prepravu tovaru\nz jedného členského štátu do iného členského štátu Európskej únie boli zahrnuté v cene dodávky\ntovaru uplatnenej vo faktúre pri prvom zmluvnom vzťahu (U. S. Steel Košice, s.r.o. - BE Group Logistics\nCZ s.r.o., Ostrava), pričom spoločnosť BE Group s.r.o. bola druhým odberateľom a žalobca tretím\nodberateľom. Pričom len prvá dodávka môže byť pohyblivou dodávkou, ktorej môže byť priznané\noslobodenie od dane. Ďalšie dodávky, nasledujúce bezprostredne po prvej, t.j. pohyblivej dodávke, sú\ndodávkami nepohyblivými, ktoré sú predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa tovar nachádzal v\nčase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo, teda v Maďarsku. Dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy\ns miestom dodania v inom členskom štáte platiteľovi dane, ktorý je v rámci predmetného reťazového\nobchodu tretím, resp. štvrtým obchodníkom, je predmetom dane v inom členskom štáte,\n- každý zmluvný vzťah v rámci tzv. reťazovej transakcie je potrebné posudzovať samostatne a v rámci\nkaždého zmluvného vzťahu je potrebné určiť miesto dodania tovaru. S určením miesta dodania tovaru\nje spätá otázka osoby povinnej platiť daň a nadväzne aj otázka prípadnej registrácie pre DPH v tom\nčlenskom štáte, v ktorom je miesto dodania tovaru, teda v ktorom vzniká daňová povinnosť,\n- v tomto prípade miesto dodania tovaru spoločnosťou U. S. Steel Košice s.r.o. bolo v tuzemsku (kde\nzačala preprava tovaru) a miesto nadobudnutia tovaru spoločnosťou BE Group Logistics CZ s,r.o. bolo\nv Maďarsku (kde preprava skončila). Dodávateľ U. S. Steel Košice s.r.o. si nemohol uplatnil oslobodenie\nod dane napriek tomu, že tovar opustil územie SR, pretože odberateľ BE Group Logistics CZ s.r.o. si\nobjednal tovar pod IČ DPH prideleným v Slovenskej republike,\n- miestom dodania tovaru spoločnosťou BE Group Logistics CZ s.r.o. pre spoločnosť BE Group s.r.o. bolo\nMaďarsko a následne aj miestom dodania tovaru spoločnosťou BE Group s.r.o. pre žalobcu, s.r.o. bolo\nMaďarsko, teda miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo. Žalobca teda\nnadobudol tovar v Maďarsku. Dodávateľ BE Group Logistic CZ s.r.o., ako aj dodávateľ BE Group s.r.o.,\nsi nemali uplatniť k cene plnenia slovenskú daň z pridanej hodnoty. Takto uplatnená daň je v rozpore so\nzákonom č. 222/2004 Z. z. a nie je u kupujúceho odpočítateľnou daňou. Kupujúci má pri dodaní tovaru s\nmiestom dodania v inom členskom štáte povinnosť uplatniť režim podľa príslušnej právnej normy platnej\nv členskom štáte, v ktorom je dodávka predmetom dane,\n- dodávka od spoločnosti BE Group s.r.o. pre žalobcu tak bola nepohyblivou dodávkou. Miestom dodania\npodľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. pri dodávke, ktorá nie je spojená s prepravou,\nje miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. V prípade dodávky od\nspoločnosti BE Group s.r.o. pre žalobcu, miestom, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie\nuskutočnilo, teda miestom dodania, bolo Maďarsko,\n\n- správca dane postupoval správne, keď daňovému subjektu neuznal odpočítanie dane z faktúr od\ndodávateľa BE Group s.r.o., pretože ak dodávateľ uplatní k cene plnenia daň v rozpore so zákonom,\ndaňová povinnosť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. nevznikla, a preto nevzniklo odberateľovi ani právo\nna odpočítanie dane,\n- miesto dodania tovaru v nadväznosti na charakter dodávky upravuje zákon č. 222/2004 Z.z. a neurčuje\nsa podľa medzinárodných prepravných podmienok,\n- podľa ustanovenia § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov platiteľ je povinný\npreukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane predložením kópie faktúry, kópiou dokladu\no preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou poverenou na prevzatie tovaru v\ninom členskom štáte, potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu\ntovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ a inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím\nlistom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru,\n- správca dane vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či údaje uvedené\nna predložených dokladoch odrážajú skutočnosti tak, ako nastali, ale vykonaným dokazovaním sa\nnepodarilo bez pochybnosti potvrdiť, že k dodaniu tovaru spoločnosti VAS-FERRO Kft. došlo tak, ako\nto predloženými dokladmi preukazoval daňový subjekt, a že maďarská spoločnosť VAS-FERRO Kft.\nskutočne nadobudla tovar od žalobcu. Podľa odpovede maďarskej daňovej správy na MVI (čiastočná\nodpoveď zo dňa 08.09.2017) DPH záznamy spoločnosti VAS-FERRO Kft. neobsahovali faktúru č.\nFV130183, čo sa potvrdilo ďalším zisťovaním správcu dane, ktorý z podkladov získaných z MVI\nuskutočnenej v inom konaní zistil, že v účtovných dokladoch spoločnosti VAS-FERRO Kft. sa faktúra č.\nFV 130183 s dátumom dodania 26.07.2013 od spoločnosti RB, Veľké Kapušany, s.r.o. nenachádzala a\nžalobca nevedel vierohodným a bez pochybností vylučujúcim spôsobom preukázať úhradu tejto faktúry\nod deklarovaného odberateľa,\n- žalovaný považoval v tomto administratívnom konaní za neopodstatnené aj námietky, ktoré sa tykali\nlehoty na výkon daňovej kontroly v nadväznosti na prerušenie daňovej kontroly,\n- počas prerušenia kontroly lehoty neplynú, správca dane v súlade s platnými zákonmi nepokračoval\nv daňovej kontrole, lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná. Počas prerušenia daňovej\nkontroly správca dane v súlade so zákonom nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu, neuplatňoval\nvoči nemu práva ani nepožadoval od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel\nvýkonu daňovej kontroly, preto je zrejmé, že k porušeniu práv žalobcu prerušením kontroly z dôvodu\nčakania na doručenie odpovede od zahraničného správcu dane nedošlo,\n- podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku v prípade, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto\nzákona neplynú. Z uvedeného vyplýva, že počas prerušenia daňovej kontroly lehota na zánik práva\nvyrubiť daň neplynula a teda správca dane vykonal úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu\ndane, t.j. doručil daňovému subjektu protokol z daňovej kontroly dňa 18.06.2019 v zákonom stanovenej\npäťročnej lehote.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n6. Správnou žalobou, elektronicky doručenou 11.06.2020, pôvodne Krajskému súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj\nprvostupňového rozhodnutia pre ich nezákonnosť, vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie a\npriznania nároku na náhradu trov konania.\n7. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn. 8S/96/2020.\nV súlade s § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 výkon súdnictva prešiel\nz Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie\nv predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v\nďalšom vedené pod sp. zn. KE-8S/96/2020.\n8. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:\n- nebola dodržaná zákonná dĺžka daňovej kontroly, ktorá začala dňa 09.10.2013 a ukončená bola\ndňa 18.06.2019, pričom správca dane umelo prerušoval daňovú kontrolu, hoci vedel, že maďarská\n\ndaňová správa už neposkytne žiadne informácie k roku 2013, opakovane žiadal o poskytnutie rovnakých\ninformácií, ktoré mu už boli poskytnuté pri daňových kontrolách za iné zdaňovacie obdobia roku 2013.\nIšlo o nadbytočný a neefektívny postup, na takéto prerušenie daňovej kontroly nemožno prihliadať,\n- v dôsledku nevykonania daňovej kontroly v súlade so zákonom protokol z daňovej kontroly nadobudol\npovahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku,\n- daňová kontrola sa v zmysle § 44 ods. 1 druhá veta Daňového poriadku vykonáva vždy len v\nrozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Postup správcu dane z pohľadu účelnosti\na dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly nezodpovedá zásadám zákonnosti a primeranosti, právny\ninštitút prerušenia daňovej kontroly nemôže slúžiť ako nástroj správcu dane na umelé a neúčelné\npredlžovanie zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly, čo potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR\n(rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/3/2018, 4Sžfk/53/2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR,\nsp. zn. 5Sžf/15/2016),\n- správca dane pri prerušení daňovej kontroly nepostupoval správne ohľadom určenia momentu\nzačiatku a ukončenia prerušenia daňovej kontroly. Z vyššie uvedenej judikatúry vyplýva, že pri procese\nmedzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania\nžiadosti o poskytnutie informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a pokračovať dňom doručenia\nodpovede,\n- správca dane neprerušil daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému\norgánu cudzieho štátu a nepokračoval v nej ihneď dňom doručenia odpovede, čím dobu jej prerušenia\numelo predĺžil, a jednako z dôvodu, že dĺžka prerušenia je v rozpore s čl. 10 nariadenia Rady (EU) č.\n904/2010),\n- nemožno súhlasiť so žalovaným, že nedošlo k zániku práva vyrubiť daň, pretože žalovaný si zamieňa\ninštitút daňovej kontroly s daňovým konaním. Výsledkom daňovej kontroly je protokol, nie rozhodnutie,\ndaňová kontrola je proces kontrolný, nie rozhodovací. Ustanovenie o prerušení daňového konania (§ 61\nDaňového poriadku) je všeobecným ustanovením vzťahujúcim sa na všetky druhy daňového konania,\nale nie je možné toto ustanovenie použiť na činnosti správcu dane mimo daňového konania (napríklad\ndaňovú kontrolu). Ak by sa malo ustanovenie § 61 Daňového poriadku vzťahovať na daňovú kontrolu,\nmuselo by to byť v predmetnom ustanovení výslovne uvedené, ako je to napríklad v ustanovení § 60\nods. 8 Daňového poriadku,\n- protokol z daňovej kontroly mu bol doručený po uplynutí prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 69 ods.\n1 Daňového poriadku a teda došlo k zániku práva vyrubiť daň;\n- rozhodnutím správcu dane a žalovaného bola porušená zásada neutrality dane, pretože na žalobcu\nbola neoprávnene prenesená ťarcha DPH zaplatená v cene tovaru. Žalobca považuje za v rozpore s § 69\nods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. (každá osoba, ktorá uvedenie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji\ndaň, je povinná zaplatiť túto daň) tvrdenie žalovaného, že ak dodávateľ uplatnil k cene plnenia daň v\nrozpore so zákonom, daňová povinnosť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov\nnevznikla, preto odberateľovi (žalobcovi) nevzniklo ani právo na odpočítanie dane,\n- takýto výklad vytvára asymetrický model, ktorý je v rozpore s princípom neutrality dane. Žalobca totiž\nzaplatil cenu za dodanie tovaru vrátane dane z pridanej hodnoty, ale štát mu ju odmieta priznať, čím\nho zaťažuje daňovým bremenom. Neumožnením odpočítania dane u žalobcu došlo k porušeniu zásady\ndaňovej neutrality. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 222/2004 Z. z. a zdôraznil, že podľa tohto ustanovenia platiteľ si môže odpočítať daň, ak je voči\nnemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktorú sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané. Uvádza, že voči nemu bola na území Slovenskej republiky uplatnená daň z pridanej hodnoty\nspoločnosťou BE Group s.r.o. z dodania tovaru, žalobcovi preto vzniklo právo na odpočítanie dane z\ntohto tovaru. V prípade akceptovania výkladu žalovaného by došlo k obohateniu štátu na úkor daňových\nsubjektov, pretože štát by im nedôvodne a formalisticky odnímal zákonné právo na odpočítanie dane,\nktoré je v súlade s princípom daňovej neutrality, na ktorom je vybudovaný celý systém fungovania dane\nz pridanej hodnoty,\n- miesto dodania tovaru spoločnosťou BE Group s.r.o. pre žalobcu nebolo v Maďarsku, ako to tvrdí\nžalovaný, pretože tovar sa v čase dodania nachádzal na Slovensku. Dodaním tovaru podľa § 8 ods. 1\npísm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sa rozumie prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník\na práve k tomu došlo v zmysle doložky CPT a dohody zmluvných strán momentom odovzdania tovaru\nprvému dopravcovi na území Slovenskej republiky, čo je významné z toho hľadiska, že pri aplikácii § 13\nods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. je nevyhnutné posúdiť okamih dodania tovaru.\n\n9. Žalobca podaním z 02.07.2020 navrhol položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej\núnie ohľadom výkladu článku 167 a článku 168 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o\nspoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.\n10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo 17.08.2020 v celom rozsahu zotrval na svojich vyjadreniach\nuvedených už v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom vo vzťahu k žalobnej námietke ohľadne\nnedodržania lehoty daňovej kontroly navyše žalovaný zdôraznil, že správca dane bol oprávnený v rámci\nMVI pre konkrétne zdaňovacie obdobie požadovať informácie a to bez ohľadu na to, či v inom konaní bola\nzasielaná žiadosť o MVI týkajúca sa zdaniteľných obchodov žalobcu aj v iných zdaňovacích obdobiach.\nohľadne dátumu doručenia žiadosti o MVI zahraničnému orgánu a dátumu vystavenia tejto žiadosti,\nžalovaný zopakoval dôvody uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí, obdobne ako aj ohľadne zániku\npráva vyrubiť daň v zmysle\n§ 61, § 46 ods. 10 a § 69 Daňového poriadku. Napokon ohľadne\nnámietok, ktoré sa týkajú hmotnoprávnych podmienok vzniku práva na odpočítanie dane, žalovaný\nopätovne uviedol názory ponúknuté už skôr v napadnutom rozhodnutí a to, že pri posúdení správnosti\nuplatnenia dane z pridanej hodnoty v prípade dodania tovaru v rámci reťazového obchodu je potrebné\nposúdiť miesto dodania tovaru v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože tento zákon\nsa vzťahuje len na transakcie, pri ktorých je miestom zdaniteľného obchodu tuzemsko. Ak je miestom\nzdaniteľného obchodu iný členský štát Európskej únie, na transakciu sa vzťahuje zákon tohto štátu. Z\nhľadiska určenia miesta dodania tovaru je potrebné určiť, či v rámci konkrétneho zmluvného vzťahu ide\no dodanie s prepravou, alebo o dodanie bez prepravy a kde sa začína a končí preprava (pohyblivá a\nnepohyblivá dodávka). Pri reťazových obchodoch pohyblivou dodávkou môže byť len jedna dodávka,\nostatné dodávky v obchodnom reťazci sú nepohyblivé. V reakcii na námietku porušenia zásady neutrality\ndane z pridanej hodnoty, konštatoval, že daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004\nZ.z. ako základná hmotnoprávna podmienka pre možnosť odpočítania dane z dodávateľských faktúr u\ndeklarovaného dodávateľa BE Group s.r.o. nevznikla, vznikla mu len povinnosť zaplatiť daň uvedenú vo\nfaktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. Ak teda nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti podľa\n§ 19 zákona č. 222/2004 Z. z., nemohlo žalobcovi ako kupujúcemu vzniknúť ani právo na odpočítanie\ndane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z.z.. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť.\n11. Žalobca v replike z 26.10.2020 zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Nad rámec svojej žalobnej\nargumentácie zdôraznil, že lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku\nbola jednoznačne správcom dane prekročená. Správca dane akceptoval nedodržanie lehôt v rámci\nmedzinárodnej výmeny informácií. Daňová kontrola mala pokračovať okamžite po uplynutí maximálnej\ndĺžky lehôt pre poskytnutie informácií. Skutočnosť, že slovenský orgán musí žiadosti správcu dane\nposúdiť, spracovať a predložiť nemôže byť pripísaná na ťarchu žalobcu v podobe nezákonného a\nneúmerného predĺženia daňovej kontroly z dôvodu jej opakovaného prerušenia. Zdôraznil, že žalovaný\na správca dane si neuvedomujú, že ich nezákonné postupy, ktoré zásadným spôsobom obmedzili\nžalobcu v podnikateľskej činnosti, zakladajú stav jeho právnej neistoty. Je to absurdný stav, ktorý mimo\niné viedol aj k tomu, že uspokojenie nárokov štátu voči žalobcovi budú značne ovplyvnené hodnotou\nspeňaženého majetku žalobcu ako úpadcu. Na uvedenom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť,\nže správca dane adresoval dožiadaným orgánom urgencie. Daňové orgány zneužili ustanovenie §\n46 ods. 10 Daňového poriadku a jeho výklad si prispôsobili tak, aby neprípustne dlhé vykonávanie\nMVI neviedlo k nemožnosti vyrubenia dane. Má za to, že pre samotné posúdenie dodržania lehoty na\nvykonanie daňovej kontroly nie je podstatným, či jej prerušenie bolo spôsobené dožiadaným orgánom\nalebo správcom dane, pretože smernica ustanovuje jednoznačnú lehotu pre dožiadaný orgán v rámci,\nktorej je dožiadaný orgán povinný informáciu poskytnúť s tým, že ak sa tak nestane, tak takéto konanie\nnemôže byť pripísané na ťarchu daňového subjektu a po jej uplynutí musí daňová kontrola okamžite\npokračovať, čo sa však v danom prípade nestalo a správca dane tieto lehoty nereflektoval. Vyjadril názor,\nže skutočnosť, že proces v rámci ktorého správca dane požiada o vykonanie medzinárodnej výmeny\ninformácií, je časovo a administratívne náročný, si musí správca dane zhodnotiť pred zvolením tohto\npostupu a v prípade nedodržania zákonných lehôt musí niesť aj následky svojho postupu. Opakovane\nargumentoval aj tým, že tento postup správcu dane nebol nevyhnutne potrebný, nakoľko informáciami,\nktoré v rámci medzinárodnej výmeny informácií žiadal, už disponoval z iných daňových konaní.\n12. Na pojednávaní konanom 24.06.2025 účastníci konania zotrvali na svojej argumentácii a návrhoch.\nŽalobca nad rámec obsahu žaloby a vyjadrenia uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za\nnepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, keď správca dane opakovane poukazuje na nesplnenie\n\nhmotnoprávnych podmienok, no zároveň uvádza, že ďalším dôvodom pre nepriznanie práva na\noslobodenie od DPH bola údajná účasť daňového subjektu na daňovom podvode.\nIII.\nRelevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom\n13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n15. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu\nv tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie\nslužby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá\nkoná v postavení zdaniteľnej osoby.\n17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom\nsú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a\nbankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,\nalebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom\nurčeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň\npredchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o\ndielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa\nvlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.\n18. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez\nodoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.\n19. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode\nalebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento\ndeň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní\nstavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.\nPri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n20. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n21. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z\ntovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri\nktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí\ntovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku\npri dovoze tovaru.\n22. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n\n23. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho\nrámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je\nupravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra\n2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu\nk aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,\na to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny\ndvor EÚ“).\n24. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu\nobmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie\ndane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to\nje odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych\npodmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či\nzneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.\n25. K nesplneniu hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona o DPH\nhmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho\ndodanie zdaniteľnou osobou a (III) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho\nekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a\npovinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH\na povinnosť dokázať svoje tvrdenie, vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu\ndane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však\nmusí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach\ndaňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež\ndoložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane\nmusia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené\ndaňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).\n26. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napádané\nrozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v\nmedziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná\nz nasledujúcich dôvodov.\n27. Žalobca v prvej argumentačnej línii namietal nedodržanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly a jej\nvplyv na zákonnosť konania. Správny súd v reakcii na túto námietku uvádza, že žalobca v správnej\nžalobe neuviedol, ktoré konkrétne správcom dane v rámci MVI požadované informácie nemali súvis s\ndaňovou kontrolou a teda boli žiadané neúčelne; nekonkretizoval, ktoré informácie a ohľadne ktorého\nz obchodných partnerov žalobcu už mal mať správca dane k dispozícii, a preto mali byť správcom\ndane takto duplicitne (opakovane) a teda neefektívne požadované. V tej súvislosti správny súd dáva\ndo pozornosti, že bez konkretizácie námietok, nie je možné posúdiť, či tvrdenia žalobcu, napr. o\nneúčelnosti prerušení daňovej kontroly sú alebo nie sú opodstatnené, pretože nie je úlohou správneho\nsúdu namiesto žalobcu vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany žalovaného a správny súd je\noprávnený preskúmať rozhodnutie žalovaného len v rozsahu žalobných bodov. Pritom vo vzťahu k\nv administratívnom spise sa nachádzajúcim podkladom pre rozhodnutie správcu dane, žalobcovi nič\nnebránilo, aby svoje námietky konkretizoval (napr. aby konkretizoval, ktoré konkrétne informácie správca\ndane mal mať už k dispozícii pred MVI a teda ktoré žiadal duplicitne a pod., pozn.) Vzhľadom na uvedené\nsa správny súd bližšie touto námietkou ani žalobcom v tejto súvislosti uvádzanou judikatúrou nezaoberal.\n28. Dĺžku daňovej kontroly žalobca spochybnil aj námietkou o neprimeranej celkovej dĺžke prerušenia\nkvôli MVI a to jednako z dôvodu, že správca dane neprerušil daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o\nposkytnutie informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a nepokračoval v nej ihneď dňom doručenia\nodpovede, čím dobu jej prerušenia umelo predĺžil, a jednako z dôvodu, že dĺžka prerušenia je v rozpore\ns čl. 10 nariadenia Rady (EU) č. 904/2010).\n29. Správny súd konštatuje, že žalovaný sa s uvedenou námietkou riadne a presvedčivo vysporiadal\n(str. 25 napadnutého rozhodnutia, pozn.). Proces podávania žiadostí o MVI prebieha prostredníctvom\nFinančného riaditeľstva SR, ktoré žiadosť správcu dane spracuje pred jej postúpením zahraničnému\nfinančnému orgánu do jemu zrozumiteľnej podoby, a ktorý proces si tak nepochybne vyžaduje časový\n\npriestor, z ktorého dôvodu správca dane predkladá tieto žiadosti s časovým predstihom najprv\nFinančnému riaditeľstvu SR a časovo až následne datovaným rozhodnutím dochádza k prerušeniu\ndaňovej kontroly a to tak, aby v ňom uvedený počiatočný deň prerušenia daňovej kontroly bol určený v\nsúlade s cit. § 61 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. aby nebol cit. „... skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie\nodovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami...“, t.j. prvý deň prerušenia\ndaňovej kontroly nie je automaticky zhodným s dátumom rozhodnutia, ale zhoduje sa buď s dátumom\nodoslania tohto rozhodnutia o prerušení (ktorý môže, ale nemusí byť súčasne aj dátumom jeho vydania)\nalebo je neskorší ako deň jeho odoslania, čo je pochopiteľným, keďže rozhodnutie o prerušení daňovej\nkontroly by sa malo dostať do dispozičnej sféry kontrolovaného daňového subjektu, aby sa o tomto\nprerušení aj on logicky včas dozvedel. Z uvedeného je zrejmé, že uvedený správcom dane zvolený\npostup má svoje zákonné opodstatnenie a nie je svojvoľným postupom s cieľom umelého predlžovania\ndaňovej kontroly, ako sa mylne domnieva žalobca.\n30. Zároveň správny súd poukazuje na ustálený názor opakovane vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky, že prekročenie lehoty na poskytnutie informácií v rámci MVI, ktorá\nje stanovená v Nariadení Rady č. 904/2010, nemá priame účinky na prerušenie daňovej kontroly v\nzmysle § 61 Daňového poriadku a nespôsobuje ďalšie plynutie lehoty na jej vykonanie (pozri napr. sp.\nzn. 8Sžfk/38/2019 z 28.06.2022, sp. zn. 10Sžfk/69/2019 z 28.07.2022).\n31. Vzhľadom na uvedené žalobné námietky žalobcu o prekročení zákonnej jednoročnej dĺžky daňovej\nkontroly v príčinnej súvislosti s ním tvrdeným neúčelným, neefektívnym a časovo neprimeraným\nopakovaným prerušovaním vyhodnotil ako nedôvodné.\n32. V ďalšej argumentačnej línii žalobca namietal, že v jeho prípade zaniklo právo vyrubiť daň, s\npoukázaním na to, že ak by sa malo ustanovenie § 61 Daňového poriadku vzťahovať na daňovú kontrolu,\nmuselo by to byť v predmetnom ustanovení výslovne uvedené, ako je to napríklad v ustanovení § 60\nods. 8 Daňového poriadku. Podľa výkladu žalobcu totiž § 61 ods. 5 nie je možné aplikovať aj na daňovú\nkontrolu, ktorá nie je konaním, výsledkom ktorého by bolo rozhodnutie a jednako „primeranosť“ aplikácie\n§ 61 Daňového poriadku je v podmienkach daňovej kontroly treba chápať iba v rozsahu posudzovania\nexistencie dôvodov na prerušenie daňovej kontroly, a nie aj v rozsahu neplynutia lehôt. V dôsledku\ntohto výkladu potom podľa žalobcu prekluzívna lehota na vyrubenie mu dane, počas prerušenia daňovej\nkontroly nemohla neplynúť.\n33. V kontexte tejto námietky správny súd poukazuje na rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn.\nKE-8S/46/2020 z 29 januára 2025, ktorý sa v bode 41 vysporiadal s touto argumentáciou, pričom od\ntýchto právnych záverov nevidí správny súd dôvod sa odchýliť ani v tomto konaní. Konkrétne správny súd\nv uvedenom rozsudku uviedol: „Právny režim plynutia lehôt podľa daňového poriadku, počas prerušenia\ndaňovej kontroly síce zákonodarca v daňovom poriadku explicitne neupravuje, ale v tomto smere si\nvypomáha v cit. § 46 ods. 10 daňového poriadku en bloc odkazom na primeranú aplikáciu cit. § 61\ndaňového poriadku a to bez toho, aby tento odkaz nejakým spôsobom okliešťoval (obmedzoval) iba\nvyslovene na niektoré otázky upravené § 61 daňového poriadku, z čoho možno vyvodiť, že § 61\ndaňového poriadku je možné aplikovať na prípad prerušenia daňovej kontroly aj v jeho časti upravujúcej\nneplynutie lehôt počas tohto prerušenia daňovej kontroly tak, ako to správne ustálil aj žalovaný. A keďže\njednou z lehôt podľa daňového poriadku, ktoré neplynú tak počas prerušenia daňového konania, ako\nani počas prerušenia daňovej kontroly, je aj prekluzívna lehota na vyrubenie dane podľa cit. § 69 ods. 1,\n2 a 3 písm. a) daňového poriadku, tak v danom prípade počas štyroch prerušení daňovej kontroly táto\nprekluzívna lehota neplynula a o dobu týchto prerušení sa táto prekluzívna lehota nadstavila (predĺžila).\nNa margo argumentu žalobcu, že daňová kontrola nie je daňovým konaním, správny súd uvádza, že s\ntýmto sa dá len súhlasiť, avšak práve preto, že medzi týmito inštitútmi je rozdiel, zákonodarca považoval\nza potrebné osobitne aj pri inštitúte prerušenia daňovej kontroly sa vyslovene zmieniť aj o možnosti\nprerušenia daňovej kontroly za primeranej aplikácie bez výnimky celého cit. § 61 daňového poriadku“.\n34. Z uvedených dôvodov mal správny súd za to, že žalobcovi bola žalobou napadnutým rozhodnutím\nsprávcu dane vyrubená daň včas a teda v súlade s § 69 Daňového poriadku, preto aj túto žalobnú\nnámietku vyhodnotil ako nedôvodnú.\n35. V poslednej argumentačnej línii namietal žalobca porušenie zásady daňovej neutrality. Žalobca\nnamietal, že ak voči nemu bola na území Slovenskej republiky uplatnená daň z pridanej hodnoty\n\nspoločnosťou BE Group s.r.o. z dodania tovaru, vzniklo mu právo na odpočítanie dane z tohto tovaru.\nV prípade akceptovania výkladu žalovaného by podľa jeho názoru došlo k obohateniu štátu na úkor\ndaňových subjektov, pretože štát by im nedôvodne a formalisticky odnímal zákonné právo na odpočítanie\ndane, ktoré je v súlade s princípom daňovej neutrality, na ktorom je vybudovaný celý systém fungovania\ndane z pridanej hodnoty.\n36. V reakcii na túto námietku, správny súd uvádza, že pokiaľ by sme pripustili výklad žalobcu, dospeli\nby sme k záveru, že bez ohľadu na zákonom stanovené hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie\nDPH by mal každý daňový subjekt bez ohľadu na ich splnenie/nesplnenie automaticky nárok na\nodpočítanie DPH, čo celkom zjavne nezodpovedá ani ustanoveniam zákona č. 222/2004 Z.z. ani už\nustálenej judikatúre, podľa ktorej právo na odpočítanie dane môže byť obmedzené v prípadoch, ak\nzdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.\n37. V tomto konkrétnom prípade je pre vec podstatné to, že správca dane a zhodne aj žalovaný\ndospeli k názoru, že zdaniteľný obchod medzi dodávateľom spoločnosťou BE Group s.r.o. a žalobcom\nnebol predmetom slovenskej dane z pridanej hodnoty. V danom prípade išlo o reťazový obchod a v\nprípade tzv. reťazových obchodov sa tovar prepraví fyzicky od prvého dodávateľa priamo k poslednému\nodberateľovi, ktorý môže byť v poradí druhým, tretím, prípadne štvrtým kupujúcim tohto tovaru. Správne\npreto vyhodnotili z pohľadu správneho súdu správne orgány to, že je potrebné pre účely správnej\naplikácie zákona o DPH určiť, ktorá dodávka tovaru je tzv. pohyblivá dodávka tovaru. V tejto súvislosti\nsprávca dane uviedol, že každý zmluvný vzťah v rámci tzv. reťazovej transakcie je potrebné posudzovať\nsamostatne a v rámci každého zmluvného vzťahu je potrebné určiť miesto dodania tovaru. S určením\nmiesta dodania tovaru je spätá otázka osoby povinnej platiť daň a nadväzne aj otázka prípadnej\nregistrácie pre DPH v tom členskom štáte, v ktorom je miesto dodania tovaru, teda v ktorom vzniká\ndaňová povinnosť.\n38. Správca dane zistil, že náklady na prepravu tovaru z jedného členského štátu do iného členského\nštátu Európskej únie boli zahrnuté v cene dodávky tovaru uplatnenej vo faktúre pri prvom zmluvnom\nvzťahu (U. S. Steel Košice, s.r.o. - BE Group Logistics CZ s.r.o., Ostrava), pričom spoločnosť BE\nGroup s.r.o. bola druhým odberateľom a žalobca tretím odberateľom. Pričom len prvá dodávka môže\nbyť pohyblivou dodávkou, ktorej môže byť priznané oslobodenie od dane. Ďalšie dodávky, nasledujúce\nbezprostredne po prvej, t.j. pohyblivej dodávke, sú dodávkami nepohyblivými, ktoré sú predmetom\ndane v členskom štáte, v ktorom sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo, teda v\nMaďarsku. Dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy s miestom dodania v inom členskom štáte\nplatiteľovi dane, ktorý je v rámci predmetného reťazového obchodu tretím, resp. štvrtým obchodníkom,\nje predmetom dane v inom členskom štáte. Pokiaľ správne orgány uzavreli, že dodávateľ BE Group\ns.r.o., si nemal uplatniť k cene plnenia slovenskú daň z pridanej hodnoty a takto uplatnená daň je v\nrozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a nie je u kupujúceho a teda žalobcu\nodpočítateľnou daňou, nemožno tento ich záver považovať za svojvoľný. Kupujúci má pri dodaní tovaru s\nmiestom dodania v inom členskom štáte povinnosť uplatniť režim podľa príslušnej právnej normy platnej\nv členskom štáte, v ktorom je dodávka predmetom dane.\n39. K poukázaniu žalobcu na medzinárodné prepravné podmienky a predložené prepravné doklady,\npodľa ktorých právo nakladať s tovarom ako vlastník prechádza na kupujúceho v momente odovzdania\ntovaru prvému dopravcovi, žalovaný uviedol že medzinárodné prepravné podmienky upravujú\nprevádzkovanie medzinárodnej prepravy, ale na účely dane z pridanej hodnoty sa postupuje podľa\nzákona č. 222/2004 Z. z. (str. 22-23 napadnutého rozhodnutia, pozn.). Podľa ustanovenia § 13 ods. 1\npísm. c) tohto zákona v prípade, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, miestom dodania\nje miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, v tomto prípade Maďarsko.\nHoci žalobca tvrdil, že podľa dodacej podmienky CPT právo nakladať s tovarom ako vlastník prechádza\nna kupujúceho v momente odovzdania tovaru prvému dopravcovi, podľa zákona č. 222/2004 Z. z. v\nznení neskorších predpisov pri nepohyblivej dodávke tovaru sa miesto dodania určí ako miesto, kde sa\nmení vlastnícke právo k tovaru. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v danom prípade miestom dodania\npodľa zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov bolo Maďarsko a zdaniteľný obchod bol\npredmetom dane v Maďarsku.\n40. K uvedenému správny súd uvádza, že dodacia podmienka CPT (ako aj ďalšie medzinárodné\ndodacie podmienky INCOTERMS, pozn.) sa vzťahuje na riešenie súkromnoprávnych záväzkových\n\nvzťahov medzi predávajúcim a kupujúcim pri zabezpečení prepravy tovarov, kým zákon č. 222/2004 Z.z.\nstanovuje, okrem iného, zákonné podmienky za splnenia, ktorých si možno pri uplatniť DPH pri dodaní\ntovaru za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou [2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.].\nPreto pokiaľ žalovaný uzavrel, že pre tento účel sa miesto dodania určuje podľa ustanovení zákona\nč. 222/2004 Z.z., v tomto konkrétnom prípade podľa § 13 ods. 1 písm. c) nemožno tento jeho záver\npovažovať za nezákonný.\n41. K námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu keď správca dane opakovane\npoukazoval na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, no zároveň uvádzal, že ďalším dôvodom pre\nnepriznanie práva na oslobodenie od DPH bola údajná účasť daňového subjektu na daňovom podvode,\nktorú žalobca prvýkrát vzniesol až na pojednávaní konanom dňa 24.06.2025, správny súd uvádza, že\ntáto bola vznesená celkom zjavne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty (§ 62 ods. 1 SSP v spojení\ns § 181 ods. 1 SSP). Nad rámec uvedeného správny súd dodáva, že v tomto prípade sú rozhodnutia\nsprávnych orgánov bez akýkoľvek pochybností založené na nesplnení hmotnoprávnych podmienok\npre odpočet DPH, bez ohľadu na to, že tieto podporne poukázali aj na vzťahy zistené v jednotlivých\nobchodných reťazcoch.\n42. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie\nžalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, vychádzajú z dostatočne zisteného,\nlogicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu a preto správny súd postupom\npodľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok II).\n43. Žalobca podaním z 02.07.2020 doručil správnemu súdu návrh na položenie prejudiciálnej otázky\nSúdnemu dvoru Európskej únie, ktorý správny súd podľa jeho obsahu posúdil aj ako tomu zodpovedajúci\nnávrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP. Žalobca v súvislosti s argumentáciou\nobsiahnutou v jeho správnej žalobe v časti C bodoch 31 - 39 navrhol položenie prejudiciálnej otázky v\nznení: „Možno článok 167 a článok 168 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom\nsystéme dane z pridanej hodnoty vykladať v tom zmysle, že je dodržaním zásady neutrality daňového\nsystému DPH takáto vnútroštátna úprava, ktorá na jednej strane ukladá povinnosť odviesť daň z pridanej\nhodnoty uvedenej na faktúre aj v takom prípade, keď dodávateľ uplatní k cene plnenia daň v rozpore so\nzákonom, a na druhej strane nepriznáva odberateľovi z tohto zdaniteľného plnenia právo na odpočítanie\ntejto dane?“\n44. Správny súd k takto formulovanému návrhu uvádza, že vzhľadom na zistený skutkový stav a\nnásledné právne posúdenie veci správnymi orgánmi, je takto formulovaná otázka pre posúdenie\nveci správnym súdom irelevantná. V danom prípade je celkom zrejmé, že žalobcovi nebol priznaný\nnárok na odpočítanie DPH z dôvodu, že v prípade preskúmavaného zdaniteľného obchodu neboli\nsplnené hmotnoprávne podmienky. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie právo\nzdaniteľných osôb na odpočítanie DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo zaplatenú za tovar\na služby prijaté na vstupe predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH. Ako Súdny dvor\nopakovane rozhodol, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je\nneoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené, ak zdaniteľné osoby,\nktoré ho chcú uplatniť, splnili hmotnoprávne, ako aj formálne náležitosti alebo požiadavky, ktorým toto\nprávo podlieha (uznesenie Súdneho dvora EÚ z 3. septembra 2020, vo veci Vikingo F?vállalkozó,\nC-610/19.) Vzhľadom na uvedené správny súd tento návrh zamietol (výrok I).\n45. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len\nčiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré\nby bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi\nnepriznal (výrok III).\n46. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia na Správny súd v Košiciach.\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred krajským súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\n2 SSP).\n\n(§ 445 ods.\n\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a3d71418-265e-4063-b7d2-74f9946e5787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 569/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1"}], "citovane_v": []}