Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/147/2021 z 28. 8. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 28. augusta 2025, sp. zn. KE-8S/147/2021, ECLI:SK:SpSKE:2025:1021200657.2 Správny súd v Košiciach | KE-8S/147/2021 | ECLI:SK:SpSKE:2025:1021200657.2 | 2025-08-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 SSP, § 2 ods. 2 SSP, § 177 ods. 1 SSP, § 194 ods. 1 SSP, § 194 ods. 2 SSP, § 32 zákona č. 50/1976 Zb., § 39 zákona č. 50/1976 Zb., § 43 zákona č. 50/1976 Zb., § 10 zákona č. 50/1976 Zb., § 2 zákona č. 251/2012 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5f80739-51de-44be-be6c-640c3c61b726 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:1021200657.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Košiciach KE-8S/147/2021 1021200657 28. 08. 2025 JUDr. Pavol Tkáč ECLI:SK:SpSKE:2025:1021200657.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavol Tkáč a členov senátu: JUDr. Jozef Sábo, PhD. a JUDr. Erika Klimeková (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: ANTIK Telecom s.r.o., IČO: 36 191 400, so sídlom: Čárskeho 10, Košice, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 36 588 725, so sídlom: Rázusova 1, Košice proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Slovenskej stavebnej inšpekcie, Riaditeľstva inšpekcie č. 01 005 21/42/2021 SSI 61-Pu zo dňa 08.03.2021, v konaní o všeobecnej správnej žalobe, takto rozhodol: I. Správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 11.05.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Slovenskej stavebnej inšpekcie, Riaditeľstva inšpekcie č. 01 005 21/42/2021 SSI 61-Pu zo dňa 08.03.2021 (ďalej len „správnou žalobou napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zmenené rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Košice (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. 06 055 19/195/2019-SSI 65-Tr zo dňa 07.10.2019 tak, že žalobca bol uznaný zodpovedným za spáchané správne delikty a) podľa ustanovenia § 106 ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie, bez takéhoto rozhodnutia alebo v rozpore s ním v spojení s ustanovením § 106 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého ustanovenia odseku 1 písm. a) až c), odseku 2 písm. a) a b) a odseku 3 písm. a) a b) platia rovnako na právnickú osobu alebo fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu ako zhotoviteľ, nakoľko ako zhotoviteľ bez územného rozhodnutia, a to rozhodnutia o umiestnení stavby, v čase odo dňa 15.11.2018 do dňa 23.01.2019 umiestnil a uskutočňoval stavbu „Budimír – Úprava NN siete“ v katastrálnom území A., obec Budimír, B. C. – B., čím porušila ustanovenie § 32 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanoveniami § 39 ods. 1 a § 39a ods. 1zákona č. 50/1976 Zb., b) podľa ustanovenia § 106 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 2 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje pre iného stavbu mimo rozsahu predmetu svojej činnosti, nakoľko ako zhotoviteľ v čase odo dňa 15.11.2018 do dňa 23.01.2019 uskutočňovala stavbu „Budimír – Úprava NN siete“ v katastrálnom území A., obec Budimír, B. C. – B., pre obchodnú spoločnosť Východoslovenská distribučná a. s., IČO: 36 599 361, so sídlom Mlynská 31, Košice, mimo rozsahu predmetu svojej činnosti, a to bez oprávnenia na uskutočňovanie stavieb a ich zmien, čím porušila ustanovenie § 44 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., za ktoré mu bola uložená pokuta vo výške 1 000,- eur. 2. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/90/2021-33 zo dňa 25.05.2021 vec postúpil na konanie a rozhodnutie miestne príslušnému Krajskému súdu v Košiciach. 3. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „5S.“ Administratívne konanie 4. Dňa 15.05.2019 bol poverenými zamestnancami Inšpektorátu Košice vykonaný štátny stavebný dohľad na stavbe „Budimír – Úprava NN siete“, a to miestnou obhliadkou a kontrolou súvisiacich dokladov. Na základe uvedeného bolo zistené, že objednávateľom stavby bola Východoslovenská distribučná, a. s. na základe rámcovej zmluvy na výstavbu optiky č. 1376/0001/2018 zo dňa 18.10.2018, zhotoviteľom stavby bol žalobca. Stavba, ktorá je svojím charakterom inžinierskou a líniovou stavbou sa nachádza v celom intraviláne starej časti obce Budimír. Podľa predloženého realizačného projektu jej účelom malo byť vybudovanie optického pripojenia k dátovej sieti obchodnej spoločnosti Východoslovenská distribučná a. s.. Táto pasívna optická sieť bola vedená pod existujúcim vzdušným elektrickým vedením, a to vzdušným vedením od trafostanice po existujúcich podperných stĺpoch NN a tvoril ju 24-vláknový samonosný optický kábel. O vykonaní dohľadu bol spísaný Záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu č. j.: 195/2019 SSI 65 – 001zo dňa 01.07.2019. 5. Oznámením o začatí správneho konania č. 195/2019 SSI 65 – 002 zo dňa 09.09.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 11.09.2019, bol žalobca upovedomený o začatí správneho konania vo veci podozrenia zo spáchania správneho deliktu: - podľa § 106 ods. 3 písm. a) v spojení s ustanovením ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“), ktorého sa účastník konania mal dopustiť tým, že uskutočňoval stavbu „Budimír – Úprava NN siete“ v čase od 15.11.2018 do 23.01.2019 bez vydaného územného rozhodnutia, čím mal porušiť ustanovenie § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb., - podľa § 106 ods. 2 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb., ktorého sa účastník konania mal dopustiť tým, že uskutočňoval stavbu „Budimír – Úprava NN siete“ v čase od 15.11.2018 do 23.01.2019 pre iného mimo rozsahu svojej činnosti, čím mal porušiť ustanovenie § 44 ods. 1 a § 45 zákona č. 50/1976 Zb.. 6. V administratívnom spise sa nachádza Záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu č. j.: 195/2019 SSI 65 – 001zo dňa 01.07.2019, ktorý vykonala Slovenská stavebná inšpekcia, inšpektorát Košice. Dňa 01.10.2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého priebeh bol zaznamenaný v zápisnici z toho istého dňa, na ústnom pojednávaní bol prítomný konateľ žalobcu. 7. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 06 055 19/195/2019-SSI 65-Tr zo dňa 07.10.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu zodpovedným zo spáchania správnych deliktov: - podľa § 106 ods. 3 písm. a) v spojení s § 106 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb., nakoľko ako zhotoviteľ v čase od 15.11.2018 do 23.01.2019 uskutočňoval stavbu „Budimír – Úprava NN siete“, ktorá spočívala v realizácii samonosného optického kábla v uvedenej lokalite na jestvujúce stĺpy NN elektrického vedenia, čím porušil ustanovenia § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb., - podľa § 106 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb., keď v čase od začatia výstavby 07.01.2019 do 15.03.2019 ukončenie stavby, realizoval stavbu „Budimír – Úprava NN siete“ bez oprávnenia na vykonávanie stavebných prác, čím porušil ustanovenia § 44 ods. 1 a § 45 zákona č. 50/1976 Zb.. Za uvedené správne delikty bola žalobcovi v zmysle absorbčnej zásady uložená pokuta vo výške 1 000,- eur. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z technickej správy má jednoznačne za preukázané, že nešlo o výmenu alebo doplnenie telekomunikačného zariadenia, ale o vybudovanie novej elektronickej komunikačnej siete v zastavanom území obce vzdušným vedením pozostávajúcim z pridania optických káblov na existujúce stĺpy NN elektrického vedenia. Bez realizácie jednotlivých domových prípojok u všetkých odberateľov argumentácia žalobcu stráca zmysel, ak naviac domové prípojky nemajú končiť pri elektromeroch, ale pri počítačoch. Uviedol, že na realizáciu takejto stavby je potrebné územné rozhodnutie v zmysle § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb., pričom podľa § 4 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. sa takéto stavby v zastavanom území obce umiestňujú pod povrch zeme. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla Slovenská stavebná inšpekcie, riaditeľstvo inšpekcie (ďalej aj „Riaditeľstvo inšpekcie“), správnou žalobou napadnutým rozhodnutím tak, ako je uvedené vyššie v bode 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Riaditeľstvo inšpekcie malo za to, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ v čase od 15.11.2018 do 23.01.2019: a) umiestnil a uskutočnil predmetnú stavbu bez rozhodnutia o umiestnení stavby – uvedené konanie bolo prvostupňovým správnym orgánom kvalifikované ako porušenie § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb., s čím sa však Riaditeľstvo inšpekcie nestotožnilo (považovalo ho za málo konkrétne) a preto konanie žalobcu kvalifikovalo ako porušenie ustanovenia § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. (ako ustanovenia špecifickejšieho), v zmysle ktorého možno stavby umiestňovať len na základe územného rozhodnutia, ktorým je v predmetnej veci rozhodnutie o umiestnení stavby (§ 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb.), b) uskutočňoval predmetnú stavbu pre obchodnú spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. mimo rozsahu svojej činnosti, a to bez oprávnenia na uskutočňovanie stavieb a ich zmien, čím porušil ustanovenie § 44 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.; odvolací orgán sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku uvedenou v prvostupňovom správnom rozhodnutí, podľa ktorého sa žalobca dopustil aj porušenia ustanovenia § 45 zákona č. 50/1976 Zb.. V odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že prvostupňový správny orgán síce pochybil, keď v oznámení o začatí konania uviedol nesprávne ustanovenie zákona - § 106 ods. 2 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. namiesto § 106 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb., avšak uvedený nedostatok považoval výlučne za chybu v písaní, ktorá nezasiahla do práv žalobcu, nakoľko skutok, ktorý je predmetom konania bol jednoznačne a nezameniteľne opísaný. Totožnosť skutku tak ostala nezmenená počas celého správneho konania. Mal jednoznačne za preukázané, že v predmetnej veci sa jednalo o novú stavbu, nakoľko stavba elektronickej komunikačnej siete a vedenia sa na existujúcom elektroenergetickom zariadení NN spoločnosti Východoslovenská distribučná, a. s. nenachádzala, a teda sa nejedná o stavebnú úpravu už existujúcej stavby. Zákon č. 50/1976 Zb. vymedzuje elektronické komunikačné siete a vedenia ako samostatné inžinierske a súčasne líniové stavby, na umiestnenie a uskutočňovanie ktorých je potrebné rozhodnutie o umiestnení stavby. Riaditeľstvo inšpekcie malo z realizačného projektu stavby predloženého žalobcom za jednoznačne preukázané, že sa jednalo o uskutočnenie novej stavby – v sprievodnej správe a v časti dokumentácia stavebných objektov sa uvádza, že zrealizovaním predmetných úprav dátovej siete sa dosiahne pripojenie SOK pre dotknutú časť obce Budimír, pričom táto projektová dokumentácia rieši aj vybudovanie 48 ks odbočovacích optických spojok, v ktorých sa bude nachádzať sekundárny spliter 1:8 slúžiaci na rozvetvenie vstupného jedného optického vlákna na maximálne 8 možných výstupných pripojení, t. j. 8 domových optických prípojok, vybudovanie domových optických prípojok rieši samostatná projektová dokumentácia. Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ktoré predložil žalobca je zrejmé, že toto vzniklo až odo dňa 13.06.2019, teda až po uskutočnení predmetnej stavby. Riaditeľstvo inšpekcie považovalo za dôvodné odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa odôvodnenia uloženej sankcie, preto v odôvodnení rozhodnutia výšku sankcie odôvodnilo s uvedením poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností, na ktoré prihliadalo. Súdne konanie 9. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň v konaní pred orgánmi verejnej správy došlo k podstatným porušeniam procesných predpisov, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Uviedol, že v danom prípade bola realizovaná optická komunikačná sieť ako súčasť existujúcej distribučnej sústavy, jednalo sa len o rozšírenie funkcionality prenosovej sústavy VSD o telekomunikačné zariadenia. Poukázal na ustanovenie § 2 písm. b) bod 5 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa súčasťou distribučnej sústavy sú aj informačné a telekomunikačné zariadenia a elektronické komunikačné siete. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukazoval aj na stanovisko Ministerstva hospodárstva SR č. 22149/2019-4130-58878 zo dňa 11.10.2019. Uviedol, že vykonával montáž predmetného optického pripojenia v rámci predmetu svojej činnosti – montáž a opravy telekomunikačných zariadení mimo jednotnej telekomunikačnej siete. Realizované optické pripojenie nemá povahu jednotnej (verejnej) telekomunikačnej siete, neslúži na poskytovanie verejných komunikačných služieb, ale pre potreby VSD na zabezpečenie prenosu, zberu a vyhodnocovania informácií z tzv. inteligentných meracích systémov. Čo sa týka porušenia procesných predpisov v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa žalobca namietal, že bol uznaný zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb., avšak v oznámení o začatí konania bol upovedomený o začatí konania vo veci podozrenia zo spáchania správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb., čím došlo k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.. Zároveň žalobca namietal, že zmenou výroku rozhodnutia odvolacím orgánom (Riaditeľstvom inšpekcie) došlo nie k štylistickej úprave, ale k zmene totožnosti skutku. O tejto zmene nebol žalobca vopred upovedomený a nebolo mu umožnené sa k nej vyjadriť pred vydaním rozhodnutia (podporne poukázal na závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžp/23/2011 zo dňa 01.12.2011). 10. Žalovaný (v tom čase Slovenská stavebná inšpekcia, riaditeľstvo inšpekcie, v ďalšom texte pre zjednodušenie budeme uvádzať ako „žalovaný“) vo vyjadrení k správnej žalobe, ktoré bolo doručené krajskému súdu dňa 29.11.2021, podrobne zopakoval skutkové okolnosti ako aj právne posúdenie veci prvostupňovým správnym orgánom aj ním samým uvedené v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ v čase od 15.11.2018 do 23.01.2019 umiestnil a uskutočňoval stavbu „Budimír – Úprava NN siete“ v katastrálnom územní obce Budimír, pričom išlo o novú pasívnu optickú sieť, ktorá bola vedená pod existujúcim elektrickým vedením, a to vzdušným vedením od trafostanice po existujúcich podperných stĺpoch NN (141 ks) a tvoril ju 24 vláknový samonosný optický kábel. Takto zistený skutkový stav žalobca v správnom konaní nenamietal. Žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením veci v takom zmysle, že by sa malo jednať o úpravu existujúcej stavby, nakoľko stavba elektronickej komunikačnej siete a vedenia sa na existujúcom elektroenergetickom zariadení – elektrickom vedení NN nenachádzala. Poukázal na to, že zákon č. 50/1976 Zb. v ustanoveniach § 43a ods. 1 a ods. 3 písm. h) v spojení s § 139 ods. 3 písm. f) vymedzuje elektronické komunikačné siete ako samostatné inžinierske a súčasne líniové stavby, na uskutočnenie a umiestnenie ktorých je potrebné rozhodnutie o umiestnení stavby (§ 39 ods. 1 a § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Na základe uvedeného nie je možné vychádzať zo stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, ktoré predložil žalobca. Zároveň žalovaný dospel k právnemu záveru, že žalobca uskutočňoval novú stavbu elektronickej komunikačnej siete, na uskutočnenie ktorej je potrebné oprávnenie, ktoré však žalobcovi vzniklo až 13.06.2019, teda po ukončení predmetnej stavby, bez takéhoto oprávnenia. K otázke žalobcom namietaných procesných pochybení žalovaný uviedol, že skutok, ktorý bol predmetom správneho konania bol jednoznačne a nezameniteľne opísaný tak v zázname z vykonanej inšpekcie, ako aj v oznámení o začatí správneho konania, totožnosť skutku tak bola zachovaná počas celého správneho konania, pričom na uvedenom nič nemení chyba v písaní, ktorá sa vyskytla v oznámení o začatí konania (nesprávne označenie zákonného ustanovenia v rámci právnej kvalifikácie skutku, kde namiesto § 106 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. bolo uvedené písm. a)). Žalovaný uviedol, že ani zmena právneho posúdenia skutku v odvolacom konaní nemala za následok zmenu totožnosti skutku, a teda nebola spôsobilá vyvolať ujmu na právach žalobcu (žalovaný v tejto otázke odkázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sa/14/2019 zo dňa 24.11.2020). 11. Žalobca v replike v zásade zopakoval a zdôraznil argumentáciu uvedenú v správnej žalobe. Žalovaný v duplike rovnako zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. 12. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 13. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. 14. Správny súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 28.08.2025 pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu ako aj žalovaný. Žalobca a žalovaný na pojednávaní zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach doručených súdu v rámci konania. Právne východiská 15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 2016/2015 Z. z. správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 19. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 20. Podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby. 21. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. 22. Podľa § 39a ods. 3 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na stavebné úpravy a udržiavacie práce. 23. Podľa § 43a ods. 3 písm. h) zákona č. 50/1976 Zb. inžinierske stavby sú diaľkové a miestne elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice. 24. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavbu a jej zmenu môže uskutočňovať len právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov a vedenie uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci. 25. Podľa § 56 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov. 26. Podľa § 106 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 2 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje pre iného stavbu mimo rozsahu predmetu svojej činnosti. 27. Podľa § 106 ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie bez takéhoto rozhodnutia alebo v rozpore s ním. 28. Podľa § 2 písm. b) bod 5. zákona č. 251/2012 Z. z. distribučnou sústavou vzájomne prepojené elektrické vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kV vrátane a vysokého napätia alebo nízkeho napätia a elektroenergetické zariadenia potrebné na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia; súčasťou distribučnej sústavy sú aj meracie, ochranné, riadiace, zabezpečovacie, informačné a telekomunikačné zariadenia a elektronické komunikačné siete potrebné na prevádzkovanie distribučnej sústavy; súčasťou distribučnej sústavy je aj elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie, ktorým sa zabezpečuje preprava elektriny z časti územia Európskej únie alebo z časti územia tretích štátov na vymedzené územie alebo na časť vymedzeného územia, ak také elektrické vedenie alebo elektroenergetické zariadenie nespája prenosovú sústavu s prenosovou sústavou členského štátu alebo s prenosovou sústavou tretích štátov. Právne posúdenie veci správnym súdom 29. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd sa podrobne oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu, so správnou žalobou napadnutým rozhodnutím, ako aj rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. 30. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu vyplýva, že medzi účastníkmi konania neboli sporné skutkové okolnosti týkajúce sa realizácie stavby „Budimír – Úprava NN siete“, a síce, že predmetná stavba bola realizovaná v rozhodnom čase žalobcom pre spoločnosť Východoslovenská distribučná a. s.. Rovnako medzi stranami sporu nebolo sporné technické vymedzenie a realizácia predmetnej stavby. Spornou skutočnosťou bolo právne posúdenie vyššie vymedzených skutkových okolností. Správne orgány posúdili uskutočnenie predmetnej stavby ako realizáciu novej stavby bez územného rozhodnutia a zároveň jej realizáciu osobou, ktorá na to nemala oprávnenie. Žalobca toto právne posúdenie namietal, pričom argumentoval tým, že sa jednalo výlučne o rozšírenie funkcionality existujúcej prenosovej sústavy. Na základe takéhoto právneho posúdenia veci mal zároveň za to, že sa nedopustil správnych deliktov vymedzených v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. 31. Súd po preskúmaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav a jednoznačne ustálil rozsah a technickú špecifikáciu stavby, pričom vychádzal okrem iného aj z podkladov predložených žalobcom. Vo vzťahu k žalobným námietkam, ktoré sa týkali právneho posúdenia realizácie predmetnej stavby súd uvádza, že správne orgány nevychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, keď považovali realizáciu stavby „Budimír – Úprava NN siete“ za realizáciu samostatnej stavby. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, ktorý poukazoval na ustanovenie § 2 písm. b) bod 5. zákona č. 251/2012 Z. z., teda definíciu pojmu distribučná sústava, je nevyhnutné uviesť, že tento pojem je v predmetnom ustanovení definovaný v rámci zákona č. 521/2012 Z. z. a slúži primárne normatívnej úprave tohto zákona. Uvedený pojem nie je premietnutý do zákona č. 50/1976 Zb.. Na úseku povinností pri umiestňovaní stavieb, ktoré tvoria distribučnú sústavu, je zákon č. 50/1976 Zb. vo vzťahu špeciality k zákonu č. 521/2012 Z. z.. 32. Žalobca argumentoval, že optická sieť tvorí súčasť distribučnej sústavy, a preto sa má jej realizácia považovať za úpravu elektrického vedenia. V prvom rade je potrebné uviesť, že § 2 písm. b) bod 5. zákona o energetike vymedzuje, čo je možné považovať za distribučnú sústavu (vzájomne prepojené elektrické vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kV vrátane a vysokého napätia alebo nízkeho napätia a elektroenergetické zariadenia potrebné na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia), ako aj to čo tvorí jej súčasti (okrem informačných a telekomunikačných zariadení a elektronických komunikačných sietí potrebných na prevádzkovanie distribučnej sústavy je takouto súčasťou distribučnej sústavy taktiež napríklad elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie, ktorým sa zabezpečuje preprava elektriny z časti územia Európskej únie). Pojem distribučná sústava teda vymedzuje množinu určitých objektov slúžiacich jednému účelu, a to distribúcii elektriny na časti vymedzeného územia. Na druhej strane len z dôvodu toho, že určité objekty sú zákonom o energetike zaradené do tejto skupiny neznamená, že týmto sa jeden objekt stáva súčasťou iného objektu zaradeného do rovnakej skupiny, a týmto stráca svoj samostatný právny charakter z pohľadu stavebného zákona tak, ako to v tomto prípade tvrdil žalobca, podľa ktorého je optická sieť súčasťou elektrického vedenia, len preto, že toto elektrické vedenie a optická sieť tvoria spoločne distribučnú sústavu. Samotné umiestnenie tejto optickej siete na elektrickom vedení neznamená, že týmto by táto stavba strácala samostatnú právnu povahu inžinierskej stavby tým, že optická sieť bola vedená pod existujúcim elektrickým vedením, a to vzdušným vedením od trafostanice po existujúcich podperných stĺpoch NN. Na základe uvedeného optickú sieť „Budimír - Úprava NN siete“ možno považovať za stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá bola pevne spojená so zemou pripojením na siete a zariadenia technického vybavenia územia (§ 43 ods. 1 písm. c) stavebného zákona v spojení § 139a ods. 10 stavebného zákona). Stavba označená v I. skutku napadnutého rozhodnutia teda je optickou sieťou, ktorá je odlišná od existujúcich podperných stĺpov NN. Preto skutočnosť, že realizácia optickej siete bola vykonaná bez zásahu do pôdorysného a výškového ohraničenia samotného elektrického vedenia neznamenala odpadnutie požiadavky na vydanie rozhodnutia o umiestnení pre takúto optickú sieť. Na vyššie uvedenom právnom posúdení nič nemení ani žalobcom predložené stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, ktorého obsahom je výklad ustanovenia § 2 písm. b) bod 5. zákona č. 251/2012 Z. z. v intenciách tohto zákona, pričom neobsahuje informácie týkajúce sa konkrétnych skutkových okolností tohto prípadu. Zároveň pre úplnosť je nevyhnutné uviesť, že pre súd nie je takéto stanovisko orgánu štátnej správy právne záväzné. Správny súd preto považoval za vecne správny právny názor odvolacieho orgánu o tom, že optická sieť je samostatnou stavbou pre účely stavebného zákona. Preto podľa názoru správneho súdu sa pre realizáciu optickej siete „Budimír - Úprava NN siete“ vyžadovalo vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Z týchto dôvodov tento žalobný bod nepovažoval správny súd za dôvodný. 33. Vo svetle vyššie uvedeného právneho posúdenia je nevyhnutné konštatovať, že nakoľko žalobca realizoval stavbu „Budimír - Úprava NN siete“ bez oprávnenia a oprávnenie, ktoré žalobca preukázal vzniklo až 13.06.2019, teda po ukončení predmetnej stavby, nepreukázal, že by mal na uskutočnenie predmetnej stavby v čase jej realizácie oprávnenie. Uvedené skutkové zistenia žalobca v konečnom dôsledku ani nespochybnil, jeho argumentácia spočívala výlučne v tvrdeniach, že sa nejednalo o realizáciu samostatnej stavby, a teda oprávnenie na uskutočňovanie stavieb nebolo potrebné. 34. Žalobca v správnej žalobe namietal, že v konaní pred správnymi orgánmi došlo k závažným porušeniam procesných predpisov, v dôsledku čoho trpí aj správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vadou nezákonnosti. V prvom rade namietal, že v oznámení o začatí konania bol upovedomený o tom, že je podozrivý zo spáchania iného správneho deliktu (podľa § 106 ods. 2 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.), než za aký bol neskôr uznaný zodpovedným (§ 106 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb.), čím nebola zachovaná totožnosť skutku a zároveň tým bolo zasiahnuté do jeho procesných práv. Súd po tom, ako sa podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu zistil, že k žalobcom tvrdenému pochybeniu zo strany prvostupňového správneho orgánu skutočne došlo. Avšak vzhľadom k tomu, že skutok ako taký bol nezameniteľne opísaný v oznámení o začatí konania (rovnako aj v zázname z vykonanej kontroly) a rovnako aj v prvostupňovom rozhodnutí, kde nedošlo v opise skutku k neprípustnej modifikácii v zmysle jeho rozšírenia, či špecifikácie, nie je možné na základe uvedeného dospieť k záveru, že v konaní nebola zachovaná totožnosť skutku, v dôsledku čoho by bolo zasiahnuté do práv žalobcu. Žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí toto pochybenie odôvodnil, pričom ho označil ako chybu v písaní. Súd nevzhliadol v postupe správnych orgánov či odôvodnení rozhodnutia v tejto časti vybočenie z medzí zákona, ani zásah do práv žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd považoval túto žalobnú námietku za nedôvodnú. 35. V ďalšej časti žalobca namietal, že žalovaný v rozhodnutí o odvolaní žalobcu zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bez toho, aby mu bolo umožnené sa k zmene vyjadriť. Podľa názoru správneho súdu je pre posúdenie tohto žalobného bodu podstatné, či mal žalobca možnosť vyjadriť sa ku zneniu skutku, ktorý bol ustálený v konečnom rozhodnutí o vine. Preto nie je rozhodujúce porovnanie opisu skutku v rozhodnutí o uložení sankcie s napadnutým rozhodnutím, ale porovnanie opisu skutku v napadnutom rozhodnutí s opisom skutku uvedenom v oznámení o začatí konania (prípadne v inom procesnom úkone, ktorým bola žalobcovi oznámená posledná zmena v opise skutku). Napriek zmenám opis skutku v napadnutom rozhodnutí vyjadroval zhodné konanie žalobcu ako skutok, ktorý bol uvedený v oznámení o začatí konania (nejednalo sa o zmeny v individualizácii znakov tohto konania. Zároveň tieto zmeny nemenili opis skutku z hľadiska jeho subsumpcie pod skutkovú podstatu príslušného správneho deliktu). Preto vykonaním zmien v napadnutom rozhodnutí nedošlo k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku, ktoré by malo za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia. Zároveň odvolací orgán zmenil spoločne s výrokom o vine, taktiež subsidiárny výrok o pokute, i keď ponechal rovnakú výšku pokuty ako bola uvedená v rozhodnutí o pokute (čo vyplýva z toho, že v II. výroku napadnutého rozhodnutia sám uložil žalobcovi pokutu vo výške 1000,- eur). V tomto ohľade teda napadnuté rozhodnutie taktiež nevykazuje vadu, ktorá bola vytýkaná v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/23/2011 zo dňa 01.12.2011. Doplnenie odkazov na jednotlivé odseky zákonných ustanovení v oboch výrokoch napadnutého rozhodnutia sa týkalo právnej vety, pričom nemenilo právnu kvalifikáciu skutku z hľadiska označených správnych deliktov. Z uvedeného dôvodu nebolo nutné vzťahovať požiadavky podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku na príslušné zmeny v právnych vetách napadnutého rozhodnutia. 36. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 37. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. 38. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 39. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov nepriznal (a contrario § 167 SSP). Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, aby bolo možné náhradu trov konania od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). 41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).