{"guid": "823434a0-9294-4f6b-83dd-76645e1a254b:6a85723a-0fe3-4772-b2c3-4153134dfe55", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100293.1", "spisova_znacka": "1Saz/1/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 1Saz/1/2025 z 18. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 18. augusta 2025, sp. zn. 1Saz/1/2025, ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100293.1", "identifikacne_cislo": "0925100293", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Erika Klimeková", "sudca_id": 1012, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-klimekova-1012", "datum_vydania": "2025-08-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 135 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-2", "nazov": "§ 206 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c", "nazov": "§ 13c zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1", "nazov": "§ 19a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-2", "nazov": "§ 19a ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-3", "nazov": "§ 19a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a85723a-0fe3-4772-b2c3-4153134dfe55", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100293.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100293.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100293.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n1Saz/1/2025\n0925100293\n18. 08. 2025\nJUDr. Erika Klimeková\nECLI:SK:SpSKE:2025:0925100293.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Klimekovou, v právnej veci žalobcu: A.\nB., C.: XX.XX.XXXX, štátny príslušník Marockého kráľovstva, s trvalým pobytom D. E. F., provincia G.\nH. I. J., región A. – J., t. č. v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov J., F. XX, XXX XX J., právne\nzastúpeného: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 17 316 014,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. ČAS:MU-PO-203-31/2024-Ž zo\ndňa 02.04.2025, v konaní o správnej žalobe vo veci azylu, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného sp. zn. ČAS:MU-PO-203-31/2024-Ž zo dňa 02.04.2025 vec vracia\nžalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou vo veci azylu doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 23.05.2025 žalobca\nžiadal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. ČAS:MU-PO-203-31/2024-Ž zo dňa\n02.04.2025, ktorým žalovaný v konaní o azyle podľa zákona č. 480/2002 Z. z. a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 480/2002 Z. z.“) rozhodol, že\nžalobcovi (I) neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.; (II) neposkytuje\ndoplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.; (III) neudeľuje\nazyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z.; (IV)\nneposkytuje doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona\nč. 480/2002 Z. z. (ďalej aj „správnou žalobou napadnuté rozhodnutie“).\nAdministratívne konanie\n2. Dňa 28.11.2024 žalobca počas zaistenia v Útvare Policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce v\nčase o 10:09 hod. podal opakovanú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu\nobavy o svoj život v domovskej krajine; žiadosť bola zaevidovaná pod číslom konania MU-PO-203/2024Ž; ide v poradí už o druhú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.\n3. Dňa 06.12.2024 bol žalobca upovedomený o začatí konania podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o\npobyte cudzincov.\n4. Dňa 06.12.2024 podal žalobca svoje vyjadrenie do zápisnice pod číslom PPZ-HCP-PO9-8-063/2024AV kde uviedol, že trvá na svojej predošlej výpovedi a ďalej odmietol vypovedať aj na otázky správneho\norgánu neodpovedal a odmietal akúkoľvek ďalšiu spoluprácu. Následne dňa 06.12.2024 Oddelenie\n\nhraničnej kontroly PZ Košice – letisko vydalo rozhodnutie č. PPZ-HCP-PO9-8-064/2024-AV o zaistení\nžalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Proti uvedenému rozhodnutiu podal\nžalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol Správny súd v Košiciach rozsudkom sp, zn. 2Saz/5/2024 zo\ndňa 13.01.2025 tak, že žalobu zamietol, (v tomto konaní žalobca vystupoval ako A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom: A. H., štátna príslušnosť: Marocká kráľovstvo)\n5. V rámci preskúmavaného administratívneho konania dňa 11.12.2024 bol vykonaný vstupný pohovor\nso žalobcom, v ktorom uviedol, že všetky skutočnosti, ktoré uviedol v poradí prvej žiadosti o azyl boli\npravdivé a zotrváva na predchádzajúcich vyjadreniach. K nezrovnalostiam v jeho osobných údajoch\nuviedol, že svoje meno vždy uvádzal ako A. a nevie, prečo to bolo zaznamenané inak. Pri výpovedi\nv Rakúsku písal svoje meno v arabčine, je možné že chyba vznikla pri jeho prepise. Uviedol, že on\nprepis mena vníma rovnako či je to A. alebo A.. K rôznym dátumom narodenia sa nevedel vyjadriť. Pred\npolicajnými orgánmi odmietol vypovedať, pretože chcel vypovedať pred pracovníkmi migračného úradu.\nO azyl požiadal až s odstupom času, pretože na letisku v Košiciach mu povedali, že o azyl môže požiadať\nv ÚPZS Sečovce, kde mu bolo povedané, že sudca rozhodol o jeho prepustení zo zaistenia. Chcel\npočkať, kým ho prepustia a požiadať o azyl v Humennom. Nakoniec však bolo jeho zaistenie predĺžené,\ntak požiadal o azyl. Uviedol, že z Maroka, z Casablancy, vycestoval letecky na svoj pas do Istanbulu.\nTam zotrval asi 20 dní, jeden muž mu pomohol vybaviť letecký transfer do Srbska cez Rumunsko. Priletel\ndo Belehradu, odkiaľ cestoval taxíkom do mesta Subotica. Tam sa zoznámil s prevádzačom, ktorý mu\nsľúbil, že za 2.000,- eur ho dostane do Rakúska spolu s ďalšími asi 13 cudzincami. Nelegálne prekročili\nhranice Maďarska, kde ich v lese čakala dodávka, ktorá ich mala odviezť do Rakúska, no túto dodávku\nkontrolovala slovenská polícia. V Srbsku nepožiadal o azyl, pretože sa mu nepozdávala tamojšia situácia\na v Maďarsku azyl nedávajú. Opakovane uviedol náboženské dôvody, ktoré ho viedli k podaniu v poradí\nprvej žiadosti o udelenie azylu. Zároveň doplnil, že o azyl žiada aj z dôvodu svojej homosexuality. V 10\nrokoch ho znásilnil priateľ jeho tety z maminej strany. Keď to povedal tete, tá mu na to povedala, že je to\núplne normálne, zrejme sa bála následkov. Zhruba o jeden rok neskôr sa začal schádzať so susedom,\ns ktorým mal sexuálny pomer. Keď sa to dozvedeli jeho brat a otec, zbili ho. Doma sa situácia zhoršovala,\naž ho nakoniec vyhodili z domu. Mal v tom čase 16 rokov. Odišiel do okresného mesta, kde najprv žil\nna ulici ako bezdomovec. Po tom, ako sa zoznámil s 3 dievčatami, zobrali ho bývať k nim do podnájmu.\nPo čase už ľudia bývajúci v okolí vedeli, že je ateista a že býva s dievčatami. Mal dlhšie vlasy a chodil\nupravený, tak si mohli domyslieť aj to, že je homosexuál. Vždy, keď bola na ulici bol nejakým spôsobom\nšikanovaný. Dostával bitky od ľudí, čo bývali v jeho okolí, vyčítali mu aj verbálne jeho sexuálnu orientáciu.\nPolíciu nekontaktoval, nakoľko mal za to, že tam by tiež dostal bitku. Raz sa stalo, že mal na nohe tržnú\nranu a musel vyhľadať lekársku pomoc. Počas pobytu v okresnom meste mal priateľa, s ktorým sa pred\nodchodom rozišiel. V Maroku nemal problém so štátnymi orgánmi z dôvodu svojej sexuálnej orientácie.\nUviedol, že nevie ako štátne orgány pristupujú v Maroku k osobám s inou sexuálnou orientáciou, či\nje trestaná. Vo všeobecnosti však nie je homosexualita v krajine považovaná za normálnu, všeobecne\nspoločnosť takýchto ľudí ponižuje, pričom polícia s tým nič nerobí. Odchod z krajiny zvolil z dôvodu obavy\no svoju bezpečnosť, bol už zo všetkého unavený. V predchádzajúcej žiadosti o azyl svoju sexuálnu\norientáciu neuviedol ako dôvod žiadosti preto, že v Medveďove bola s ním aj skupina Maročanov, bolo\nich asi 30 a nechcel mať s nimi problémy. Keď jednému z nich povedal, že je ateista, zaútočil naňho\nžiletkou.\n6. Žalovaný dňa 02.04.2025 vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, ktoré odôvodnil\nnesplnením zákonných podmienok pre udelenie azylu alebo dočasného útočiska u žalobcu. Žalovaný\nvychádzal okrem podkladov v administratívnom spise aj z obsahu administratívneho spisu ČAS:MUPO-356/2023-Ž týkajúceho sa prechádzajúceho azylového konania žalobcu. Poukázal na to, že žalobca\npočas azylových konaní okrem svojich výpovedí nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi, dokonca aj\ndôkazy, ktoré by do určitej miery potvrdzovali pravdivosť jeho tvrdení zámerne zničil (cestovný doklad),\naby ho nebolo možné identifikovať a vrátiť do krajiny pôvodu. Žalovaný vychádzal pri posudzovaní\nžiadosti žalobcu z ustanovenia § 19a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z., ktoré podmienky uvedené\nv tomto ustanovení musia byť na strane žiadateľa o azyl splnené kumulatívne. Žalovaný po komplexnom\nposúdení výpovedí žalobcu, všetkých dostupných informácií a dôkazov dospel k záveru, že všeobecná\ndôveryhodnosť žalobcu nebola preukázaná, resp. bola spochybnená. K tomuto záveru dospel žalovaný\nna základe skutočností, ktoré podrobne zhrnul v odôvodnení rozhodnutia:\n- žalovaný si od prvého vstupu na územie SR opakovane menil identitu (najprv uviedol, že sa vola A.\nB., nar. XX.XX.XXXX; po vydaní rozhodnutia a následnom prepustení z ÚPZC Medveďov už figuroval\npod menom A. B., nar. XX.XX.XXXX; počas pobytu v Rakúsku sa predstavoval pod menami A. B., nar.\n\nXX.XX.XXXX/XX.XX.XXXX/XX.XX.XXX; pri opakovanej žiadosti o udelenie azylu uviedol svoje meno\nako Morad Rowani alias A. B., nar. XX.XX.XXXX), a aj napriek tomu, že počas vstupného pohovoru mal\npríležitosť vyjadriť sa k týmto nezrovnalostiam, tieto dostatočným spôsobom nevysvetlil;\n- z rozhodnutia Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Mobilnej jednotky PZ Bratislava š. PPZ-HCPBA5-3784-010/2023-AV z 15.07.2023 o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu vyplynulo,\nže z Maroka vycestoval z ekonomických dôvodov, nehrozila mu tam smrť a ani o udelenie azylu na\núzemí SR nechcel požiadať;\n- o udelenie azylu prvýkrát požiadal až s odstupom niekoľkých mesiacov, pričom na to mal nespočet\npríležitostí, jeho tvrdenia, že tlmočník mu povedal, že nemôže požiadať o azyl lebo u nich nie je vojna,\nžalovaný vyhodnotil ako zavádzajúce a nepravdivé;\n- počas predchádzajúceho azylového konania pri prvej príležitosti ušiel do Rakúska;\n- po návrate na Slovensko požiadal opätovne o azyl až s odstupom dvoch mesiacov po tom, ako bolo\nrozhodnuté o predĺžení jeho zaistenia;\n- po návrate z Rakúska sa správal odmerane voči pracovníkom Oddelenia hraničnej kontroly PZ Košice\n– letisko, kedy opakovane odmietol vypovedať (08.10.2024, 27.11.2024, 06.12.2024);\n- žalobca vycestoval z Maroka legálne na svoj vlastný cestovný pas, dopravil sa do Turecka, ktoré bolo\njeho prvou bezpečnou krajinou, napriek deklarovaným obavám tam o azyl nepožiadal a neurobil tak ani\nv ďalších krajinách – Srbsku a Maďarsku, pretože jeho cieľom bolo dostať sa do Talianska, Rakúska, SR;\n- po prílete do Srbska úmyselne zničil cestovný pas, aby tamojšia polícia nemohla overiť jeho totožnosť\na vrátiť ho do Turecka;\n- žalobca bol na základe vlastnej žiadosti z 03.08.2023 zaradený do programu ADN-FRONTEX,\nriadeného organizáciou IOM, ktorá poskytuje služby, poradenstvo a pomoc migrantom, zabezpečuje\nkoordinované, humanitárne a nákladovo efektívne návraty štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí\nnemôžu, nechcú ostať na Slovensku alebo si želajú vrátiť sa dobrovoľne do krajiny pôvodu;\n- žalobca ním prezentované dôvody žiadosti o azyl postupne menil tak, že pridával nové dôvody, ktorým\nz objektívnych príčin nie je možné uveriť (rozpory vo výpovediach, nesúlad s dostupnými informáciami,\npostupné uvádzanie nových skutočností, ...).\nŽalovaný zdôraznil, že k záveru o nedôveryhodnosti žalobcu dospel nie na základe nepatrných\nnezrovnalostí alebo len omylom uvádzaných skutočností, ale na základe zásadných rozporov v jeho\nvýpovediach, v ktorých uvádzal rôzne informácie, a to či už v otázke dôvodov žiadosti, ako aj v otázke\nidentity. Uviedol, že je štandardné, aby osoba, ktorá v krajine pôvodu čelí závažným problémom, by\nmala hostiteľskej krajine poskytnúť o sebe pravdivé údaje a informácie. Ide o minimum toho, čo môže\nosoba žiadajúca o medzinárodnú ochranu poskytnúť krajine, ktorá jeho žiadosť posudzuje. Žalovaný\nkonštatoval, že po opätovnom dôkladnom preskúmaní prípadu žalobcu vyhodnotil dôvody jeho žiadosti\nako nedôveryhodné. Nielen jeho údajné dôvody prenasledovania z náboženských dôvodov, ale aj jeho\nsexuálna orientácia museli byť žalobcovi známe už v čase jeho odchodu z Maroka. Uviedol, že žiadateľ\ns tak závažnými dôvodmi by požiadal o azyl hneď pri prvej možnej príležitosti, v prvej možnej krajine\na nie až s odstupom niekoľkých mesiacov, ako to urobil žalobca v oboch prípadoch jeho žiadostí o azyl.\nPreto v prípade žalobcu nie je kumulatívne splnená podmienka uvedená v § 19a ods. 3 písm. a) až\nd) zákona č. 480/2002 Z. z. na to, aby bolo možné prihliadať na jeho dôkazmi nepodložené tvrdenia\npočas azylového konania. Žalovaný tiež nemal preukázanú všeobecnú dôveryhodnosť žalobcu, nakoľko\ntento menil svoje výpovede do zápisnice pred jednotlivými orgánmi bez toho, aby zmeny v tvrdeniach\ndostatočne odôvodnil. V prípade žalobcu tak nie je splnená ani podmienka podľa § 19a ods. 3 písm. e)\nzákona č. 480/2002 Z. z.. Na základe uvedeného posúdil žalovaný konanie žalobcu ako účelové, ktorého\njediným motívom je snaha o dosiahnutie legalizácie jeho pobytu prostredníctvom inštitútu medzinárodnej\nochrany. Takéto konanie je však obchádzaním zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Žalobca\nsám svojím konaním a výpoveďami vedome spochybnil svoju dôveryhodnosť. Nedôveryhodnosť tvrdení\nžalobcu migračnému úradu výrazne narušila schopnosť posúdiť naozaj reálne dôvody jeho odchodu\nz Maroka a vyhodnotiť dôvody jeho žiadosti o azyl. Na základe komplexného posúdenia žiadosti\nžalobcu o udelenie azylu a všetkých relevantných informácií dospel žalovaný k záveru, že v konaní\nneboli objektívne preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine, a ani to, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny svojho\npôvodu.\nNeposkytnutie doplnkovej ochrany žalovaný odôvodnil tým, že z výpovede žalobcu nevyplynulo, že by\nbol v krajine pôvodu vystavený mučeniu, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\nZároveň neuviedol žiadne skutočnosti, za ktoré by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu zo\nstrany marockých štátnych orgánov takéto neprimerané opatrenia mali hroziť. Z dostupných informácií\n\no aktuálnej bezpečnostnej a politickej situácii v krajine pôvodu žalovaný zistil, že Maroko je dlhodobo\nbezpečnou a stabilizovanou krajinou a neprebieha tam žiadny ozbrojený konflikt takého charakteru,\nže by pre žalobcu v prípade jeho návratu predstavoval individuálnu hrozbu. Na základe uvedeného\nžalovaný dospel k záveru, že návrat do krajiny pôvodu nepredstavuje hrozbu vážneho bezprávia\nv zmysle § 3 písm. f) bod 2 a 3 zákona č. 480/2002 Z. z..\nNeudelenie azylu a neposkytnutie doplnkovej ochrany na účely zlúčenia rodiny odôvodnil žalovaný tým,\nže žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa\nmohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť, navyše uvedené nebolo ani predmetom jeho žiadosti.\n2. Súd pre úplnosť uvádza stručný prehľad administratívnych konaní týkajúcich sa žalobcu so zameraním\nna v tomto konaní relevantné informácie:\n· žalobca bol dňa 14.07.2023 kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava\n- Rusovce na poľnej ceste, kde sa malo nachádzať niekoľko neznámych osôb, pričom pri kontrole bolo\nzistené, že žalobca nemá pri sebe žiaden doklad totožnosti a nevedel ani hodnoverne preukázať svoju\ntotožnosť, a preto bol predvedený na obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava - Rusovce;\n· dňa 15.07.2023 začala Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava ako príslušný orgán vo\nveciach administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky konanie vo veci administratívneho\nvyhostenia žalobcu a určení zákazu vstupu o čom bol žalobca písomne upovedomený;\n· dňa 15.07.2023 bola so žalobcom spísaná zápisnica pod číslom PPZ-HCP-BA5-3784-009/2023-AV,\nv ktorej sa vyjadril k svojmu príchodu na územie Slovenskej republiky, k dĺžke doby zdržiavania sa na\núzemí SR a Schengenského priestoru, k tomu, že z Maroka vycestoval legálne na svoj cestovný doklad\nz letiska v Casablance do Turecka - Istanbulu, kde kontaktoval prevádzača, popísal svoju trasu, cez\nktorú sa dostal až na územie Slovenskej republiky; uviedol, že v domovskej krajine mu nehrozí smrť\na z Marockého kráľovstva vycestoval z ekonomických dôvodov o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky v tom čase nepožiadal;\n· dňa 15.07.2023 vydala Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava rozhodnutie číslo: PPZ-HCPBA5-3784-010/2023-AV o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie\nMarockého kráľovstva a určila žalobcovi zákaz vstupu na územie SR a na územie všetkých členských\nštátov na dobu troch rokov, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2023;\n· dňa 15.07.2023 bolo vydané rozhodnutie číslo PPZ-HCP-BA5-3784-013/2023-AV o zaistení žalobcu\npodľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia,\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2023;\n· dňa 14.09.2023 bolo žalobcovi predĺžené zaistenie rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-3784-025/2023-AV;\n· dňa 31.10.2023 žalobca počas zaistenia požiadal v priestoroch Útvaru policajného zaistenia pre\ncudzincov Medveďov o udelenie azylu na území SR z náboženských dôvodov;\n· dňa 31.10.2023 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia, v ktorej uviedol, že\nv domovskej krajine mal neustále konflikty kvôli tomu, že je ateista, vyhrážali sa mu, že ho zavrú do\nväzenia, že ho zabijú a preto utiekol z Maroka. Na vstupnom pohovore so žalobcom dňa 15.11.2023\nžalobca uviedol, že sa volá A. B., nar. XX.XX.XXXX v dedine E. F., okresl G. H. des Shraghna, provincia\nMarakeš. V rodnej obci navštevoval základnú školu, ktorú ukončil asi v roku 2015 (ukončených 8 tried),\nkedy bol zo školy vylúčený, pretože pravidelne nenavštevoval predmet náboženstvo. Nenavštevoval\npravidelne povinné hodiny náboženstva, mal na náboženstvo iný názor, ako jeho učiteľ, často mu\noponoval, preto ho učiteľ zbil, napadol ho opakovane. Uviedol, že dôvodom na jeho strane je\nodmietanie islamu, nie je veriaci. Uviedol, že jeho rodičia sú islamského vierovyznania, otec však islam\nnepraktizoval. Jeho strýko islam odmietal úplne, a s ním si žalobca dobre rozumel, istú dobu uňho aj\nžil. Po vylúčení zo školy sa naňho rodičia hnevali, preto odišiel z rodnej obce do okresného mesta G.\nH. I. J., kde pracoval ako automechanik až do roku 2022, do odchodu z Maroka. Od odchodu z domu\nbol v minimálnom kontakte s rodinou (1x telefonoval s matkou a 1x s bratom), nakoľko mal za to,\nže rodina by mala kvôli jeho návratu problémy. Po istom čase, ako žil a pracoval v okresnom meste\nsi ostatní obyvatelia všimli, že nie je praktizujúci moslim. Túto skutočnosť im potvrdili aj obyvatelia\npochádzajúci z jeho rodnej obce. Dôsledkom toho ho opakovane fyzicky napadli, nenávideli ho. Keď sa\nútoky opakovali, nahlásil to aj na polícii, avšak bezvýsledne. Policajné vyšetrovanie k ničomu neviedlo,\nžalobca uviedol, že vždy to skončilo tak, že on bol vinný, dokonca bol dvakrát políciou aj zadržaný. Raz\nho na ulici napadli aj s jeho priateľkou, ktorú bodli. Susedia ho aj nahlasovali na polícii, že nedodržiava\nramadán, za čo bol políciou pokarhaný. Žalobca uviedol, že nemá žiadny doklad totožnosti, z Maroka\nvycestoval na cestovný pas, ktorý ale v Srbsku zničil, aby ho nemohli vrátiť späť do Turecka. Na\nvycestovanie sa pripravoval už od roku 2022, zdržiaval sa v rôznych mestách v krajine, cestoval letecky\ndo Srbska, v utečeneckom tábore Subotica sa nakontaktoval na prevádzača, ktorý mu sľúbil, že za\n\n2.000,- eur ho zoberie do Rakúska. Poprel, že v konaní o zaistení uviedol, že nechce požiadať o azyl,\nuviedol, že tlmočník mu povedal, že o azyl požiadať nemôže, lebo v krajine jeho pôvodu nie je vojna.\nOn mu uveril, avšak keď ho ani po mesiaci neprepustili zo zaistenia, rozhodol sa, že požiada o azyl.\nŽalobca špecifikoval, že o udelenie azylu žiadal z náboženských dôvodov. Zároveň uviedol, že okrem\ntoho nemal žiadne iné dôvody. Nebol prenasledovaný štátnou mocou.\n· dňa 03.11.2023 bolo vydané rozhodnutie pod číslom PPZ-HCP-BA5-3784-031/2023-AV o zaistení\nžalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, doba zaistenia bola určená do\n03.02.2024, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.11.2023;\n· dňa 31.11.2023 začala Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava konanie vo veci zaistenia\núčastníka konania podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktorý bol v rámci tohto\nkonania vypočutý a svoje vyjadrenie podal do zápisnice pod číslom: PPZ-HCP-BA5-3784-030/2023-AV\nv ktorej uviedol, že nemá finančné prostriedky, nevie si zabezpečiť ubytovanie na území SR, a k otázkam\nohľadom jeho žiadosti o azyl sa odmietol vyjadriť;\n· dňa 29.01.2024 bolo vydané rozhodnutie číslo PPZ-HCP-BA5-44-039/2024-AV o predĺžení zaistenia\nžalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov do 03.05.2024, žalobca bol ponechaný v\numiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, do ktorého bol prevezený z Útvaru\npolicajného zaistenia pre cudzincov Sečovce dňa 26.04.2024, rozhodnutie nadobudlo dňa právoplatnosť\ndňa 29.01.2024;\n· o žiadosti žalobcu o udelenie azylu zo dňa 31.10.2023 rozhodol Migračný úrad Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky rozhodnutím číslo: MU-PO-356/2023-Ž zo dňa 31.10.2023 tak, že mu podľa § 13\nods. 1 (od 01.06.2022 § 13 ods. 1 ods. a) zákona a azyle azyl neudelil a zároveň podľa § 13 ods. 1 (od\n01.06.2022 § 13 c ods. 1 ods. a) a § 13c ods. 1 písm. b) zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu,\nrozhodnutie bolo vyhlásené dňa 23.04.2024 a právoplatnosť nadobudlo dňa 31.08.2024;\n· Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol Správny súd\nv Bratislave rozsudkom sp. zn. 17Saz/7/2024 zo dňa 14.08.2024 tak, že správnu žalobu zamietol\na účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia správny súd\nkonštatoval, že nemal preukázanú všeobecnú dôveryhodnosť žalobcu, keďže nemôže byť hodnotený\nten, kto menil svoje výpovede do zápisnice pred štátnym orgánom bez toho, aby svoje zmeny\nv tvrdeniach dostatočne odôvodnil. Správny súd k posúdeniu dôveryhodnosti žalobcu zdôraznil, že\nv administratívnom spise žalovaného sa nachádza rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení\nzákazu vstupu z 15.07.2023 číslo PPZ-HCP-BA5-3784-010/2023-AV, z ktorého vyplýva, že dňa\n15.07.2023 bola so žalobcom spísaná zápisnica, podľa ktorej žalobcovi v domovskej krajine nehrozí\nsmrť, z Marockého kráľovstva vycestoval z ekonomických dôvodov a o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky nežiada. Žalobcovi bola tiež bezprostredne po zadržaní daná možnosť o azyl\npožiadať, avšak záujem neprejavil a v prípade jeho prepustenia sa vyjadril, že by pokračoval do jeho\ncieľovej krajiny, ktorou je Nemecko. Až v priebehu zaistenia požiadal o azyl z dôvodu obavy o svoj život,\npričom túto podal až v nadväznosti na rozhodnutie o administratívnom vyhostení do jeho domovskej\nkrajiny, keď existoval reálny predpoklad návratu do Maroka. Žalobca cestoval viacerými krajinami\nEurópskej únie, ktoré sú bezpečnými krajinami, v žiadnej z nich však úmysel požiadať o azyl neprejavil.\nSprávny súd dospel k právnemu záveru, že žalovaný správne považoval žalobcovu žiadosť o azyl ako\núčelovo podanú, v snahe vyhnúť sa vyhosteniu do krajiny pôvodu, a to s poukazom na informácie, ktoré\nžalobca po zadržaní na Slovensku poskytol cudzineckej polícii, rovnako aj z dôvodu, že úmyselne zničil\nsvoj cestovný pas, aby srbská polícia nezistila jeho identitu a nemohla ho vrátiť späť do Turecka.\n· dňa 02.05.2024 bolo vydané rozhodnutie o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o\npobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia číslo PPZ-HCP-BA5-100-010/2024AV nakoľko rozhodnutie o vyhostení číslo PPZ-HCP-BA5-3784-010/2023-AV nebolo realizované, dĺžka\ndoby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný najviac do 02.07.2024, rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2024;\n· dňa 28.05.2024 bol žalobca eskortovaný do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, kde\nbol aj umiestnený a dňa 06.06.2024 bol s ním vykonaný pohovor za účelom zistenia totožnosti;\n· dňa 27.06.2024 bolo vydané rozhodnutie o predĺžení zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o\npobyte cudzincov do 27.09.2024 pod číslom PPZ-HCP-BA5-100-023-2024-AV a žalobca bol ponechaný\nv zaistení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, právoplatnosť nadobudlo dňa\n27.06.2024, proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu;\n· dňa 06.08.2024 vydal Správny súd v Košiciach Rozsudok sp. zn.: 7Saz/2/2024, ktorým zrušil\nrozhodnutie o predĺžení zaistenia číslo PPZ-HCP-BA5-100-023-2024-AV zo dňa 27.06.2024 a nariadil\nbezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia (žalobca v tom čase vystupoval pod menom a priezviskom\nA. B., C.: XX.XX.XXXX);\n\n· dňa 19.08.2024 bolo zaistenie účastníka konania ukončené podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod číslo 2\nzákona o pobyte cudzincov, a to na základe právoplatného rozhodnutia Správneho súdu v Košiciach\nspisová značka: 7Saz/2/2024 zo dňa 06.08.2024;\n· dňa 19.08.2024 bol zaevidovaný príchod žalobcu do Záchytného tábora Humenné, dňa 27.08.2024\nbol zaevidovaný jeho príchod do Pobytového tábora Rohovce, kde niekoľkokrát požiadal krátkodobo\npriepustku a dňa 03.09.2024 sa do Pobytového tábora Rohovce už nedostavil a ušiel do zahraničia a v\nsystéme Migra bol dňa 06.09.2024 zaevidovaný úkon - svojvoľný odchod a dňa 13.09.2024 bol žalobca\nvyradený z evidencie;\n· dňa 08.10.2024 bol žalobca transferovaný na území Slovenskej republiky z územia Rakúska podľa\nNariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 604/2013 z 26. júna 2013 a toho istého dňa bol\nžalobca o 14. hodine po prílete leteckej linky OS741 z Viedne do Košíc prevzatý na územie Slovenskej\nrepubliky; jeho pobyt na území SR po prevzatí sa považoval za neoprávnený;\n· dňa 08.10.2024 bolo začaté príslušným správnym orgánom: Oddelením hraničnej kontroly Policajného\nzboru Košice - letisko konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov, nakoľko sa žalobca na území SR zdržiaval neoprávnene bez platného víza alebo platného\npovolenia na pobyt, alebo dočasného povolenia k pobytu vydaného jednou zmluvnou stranou o čom bol\nžalobca upovedomený;\n· dňa 08.10.2024 bola so žalobcom spísaná Zápisnica o podaní vysvetlenia pod číslom PPZ - HCPPO9-8-017/2024-AV, v ktorej uviedol žalobca svoje pravé osobné údaje: A. B., C.: XX.XX.XXXX, žalobca\nvyužil svoje právo nevypovedať a na ďalšie otázky už neodpovedal;\n· dňa 08.10.2024 bolo vydané rozhodnutie číslo: PPZ - HCP-PO9-8-018/2024-AV o zaistení žalobcu\npodľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia\n(o administratívnom vyhostení bolo rozhodnuté dňa 15.07.2023 Mobilnou jednotkou Policajného zboru\nBratislava - rozhodnutie číslo: PPZ-HCP-BA5-3784-010/2023-AV); dĺžka doby zaistenia bola určená do\n08.02.2025 a dňa 08.10.2024 bol žalobca umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v\nSečovciach;\n· proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu;\n· dňa 15.02.2024 bol žalobca Zastupiteľským úradom Marockého kráľovstva so sídlom vo Viedni\nidentifikovaný ako marocký občan: A. B., C.: XX.XX.XXXX;\n· dňa 13.11.2024 Správny súd v Košiciach vydal Rozsudok pod sp.zn.: 16Saz/2/2024, ktorým zrušil\nrozhodnutie žalovaného číslo PPZ - HCP-PO9-8-018/2024-AV zo dňa 08.10.2024 z dôvodu, že správny\norgán v odôvodnení svojho rozhodnutia pri posudzovaní celkovej prípustnej doby zaistenia nezohľadnil\naj dĺžku predchádzajúceho zaistenia v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu 1Szak/19/2017 zo dňa\n15.12.2017 a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia;\n· dňa 27.11.2024 vydal správny orgán príkaz na prepustenie zaisteného osoby zo zariadenia pod číslom\nPPZ-HCP-PO9-8-037/2024-AV z dôvodu podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod číslo 2 zákona o pobyte\ncudzincov a zaslal ho Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce ;\n· dňa 27.11.2024 žalovaný začal konanie vo veci zaistenia účastníka podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov - zaistenie na účel výkonu administratívneho vyhostenia, po tom čo bol žalobca\npodľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov predvedený pred oddelenie hraničnej kontroly\nPolicajného zboru Košice-letisko z dôvodu, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene,\nbez platného víza alebo platného povolenia na pobyt alebo dočasného povolenia k pobytu vydaného\njednou zo zmluvných strán, pričom v tom čase už u žalobcu existovalo právoplatné a vykonateľné\nrozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré vydal správny orgán - Mobilná jednotka Policajného\nzboru Bratislava rozhodnutie číslo: PPZ-HCP-BA5-3784-010/2023-AV dňa 15.07.2023;\n· so žalobcom bola dňa 27.11.2024 spísaná zápisnica číslo PPZ-HCP-PO9-8-046/2024-AV v ktorej\nuviedol, že využíva právo nevypovedať a na ďalšie otázky už neodpovedal;\n· dňa 27.11.2024 vydal žalovaný rozhodnutie číslo PPZ-HCP-PO9-8-047/2024-AV, ktorým rozhodol o\nzaistení žalobcu dňa 27.11.2024 v čase o 11: 30 hod podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia; podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov\nurčil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 27.03.2025; a žalobca bol podľa § 88\nods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.\nSúdne konanie\n3. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a to z dôvodu, že žalovaný sa pri\nposudzovaní dôveryhodnosti žalobcu príliš sústredil na zmeny osobných údajov a výpoveď žalobcu\nv administratívnom konaní zo dňa 15.07.2023, avšak nie na hodnotenie výpovedí žalobcu ako celku\n\na ich celkový súlad s informáciami o krajine pôvodu. Žalovaný podľa názoru žalobcu vyhodnotil jeho\nvýpovede svojvoľne a nie podľa všeobecne uznávaných indikátorov dôveryhodnosti ako sú zhrnuté v čl.\n4 ods. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ. Žalobca uviedol, že jeho azylový príbeh\nprezentovaný v oboch azylových konaniach plne korešponduje s informáciami o krajine pôvodu, ktoré\nzabezpečil sám žalovaný. Uviedol, že z podkladov, ktoré do konania zabezpečil žalovaný jednoznačne\nvyplýva, že:\n- podľa čl. 489 Trestného zákona Marockého kráľovstva z 26.11.1962 je homosexualita trestná a trestaná\nv sadzbe 6 mesiacov až 3 roky, resp. peňažným trestom,\n- marocké zákony považujú homosexualitu za činy sexuálnej deviácie,\n- Maroko bolo agentúrou Ager & Lyric v júni 2022 zaradené ako 30. najnebezpečnejšia krajina na svete\npre LGBTQ+ komunitu,\n- zákony v Maroku slúžia na udržiavanie predsudkov voči homosexuálom, čo podporuje obťažovanie,\ndiskrimináciu a násilie,\n- homosexuáli čelia v Maroku rôznym formám násilia najmä zo strany susedov, zamestnávateľov,\nprenajímateľov, rodinných príbuzných,\n- nemajú prístup k spravodlivosti.\nZ uvedeného je možné vyvodiť, že situácia v krajine pôvodu žalobcu v kontexte jeho azylového príbehu\ndáva priestor usudzovať, že žalobcovi by v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo prenasledovanie\ns primeranou pravdepodobnosťou. Rozpory vo výpovediach žalobca označil za nepatrné a zároveň\nmal za to, že na ich základe nemožno odmietnuť jeho azylový príbeh ako celok. Zároveň mal za\nto, že žalovanému sa nepodarilo vyvrátiť pravdivosť jeho tvrdení s takou mierou pravdepodobnosti,\nktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku žalovaného (tu žalobca odkazuje na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). Žalobca zároveň namietal, že\nrozhodnutie v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany neobsahuje dostatočné odôvodnenie dôvodov\njej neposkytnutia. Mal za to, že je odôvodnené veľmi všeobecne a nereflektuje na konkrétnu situáciu\nžalobcu. Zároveň z obsahu rozhodnutie nevyplýva, že by žalovaný posudzoval dôveryhodnosť žalobcu\naj vo vzťahu k rozhodovaniu o poskytnutí doplnkovej ochrany, preto žalobca vychádzal z toho, že v tejto\nčasti nebola jeho dôveryhodnosť spochybnená, preto mal žalovaný dôkladne skúmať opodstatnenosť\nobáv žalobcu z vážneho bezprávia v krajine pôvodu.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe opätovne poukázal na skutočnosti, na základe ktorých\ndospel k záveru o nedôveryhodnosti žalobcu. Následne uviedol, že dôsledne zistil skutkový stav veci\na po posúdení dôveryhodnosti žalobcu následne pristúpil k vyhodnoteniu jeho azylového príbehu.\nPráve dôveryhodnosť žalobcu je zásadná pri posúdení skutočnosti, či žalobcovi hrozí v krajine pôvodu\nprenasledovanie pre niektorý z azylovo relevantných dôvodov. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť,\nže žalobca sa po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany (a to aj s prihliadnutím na\npredchádzajúce azylové konanie) nedržal jednej dejovej línie a jeho výpovede nemožno označiť za\nkonzistentné, žalovaný nemohol z jeho výpovedí ďalej vychádzať pri samotnom právnom posúdení\nžiadosti o medzinárodnú ochranu. Prihliadnuc aj na doložené správy o krajine pôvodu žalovaný v konaní\nnezistil naplnenie kritérií definície utečenca. Následne skúmal, či deklarovaný subjektívny prvok, teda\nobavy žalobcu, sú objektívne opodstatnené. V tejto otázke sa odvolal na závery uvedené v rozsudku\nSprávneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Saz/7/2024 zo dňa 14.08.2024 (v bodoch 54 a 55 odôvodnenia).\nNakoľko o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany zo žalobcom deklarovaného dôvodu\nprenasledovania z náboženských dôvodov už bolo právoplatne rozhodnuté, žalovaný sa zameral na\nďalší žalobcom udávaný dôvod prenasledovania v krajine pôvodu, a to jeho sexuálnu orientáciu. V tejto\notázke žalovaný poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané porušenie základných ľudských\npráv žalobcu, ktoré by tvorilo prenasledovanie. Podotkol, že nie každý zásah do ľudských práv tvorí\nprenasledovanie tak, ako je definované v § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z. Z ustálenej rozhodovacej\npraxe NS SR vyplýva, že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona č. 480/2002 Z. z. je nutné považovať\nlen také ohrozenie života, či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom\nproblémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu. Vychádzajúc z vyjadrení\nžalobcu, tento nemal z dôvodu svojej sexuálnej orientácie problémy so štátnymi orgánmi, nevedel uviesť\nako štátne orgány pristupujú k osobám s touto sexuálnou orientáciou. Žalovaný uviedol, že žalobcom\nuvedené dôvody nedosahujú intenzitu, ktorá by odôvodňovala obavy z prenasledovania po prípadnom\nnávrate do krajiny pôvodu. Žalovaný vo vyjadrení stručne zrekapituloval informácie o krajine pôvodu\nso zameraním na postavenie osôb s LGBTI orientáciou získané z Polytematickej správy o krajine\npôvodu – Maroko, MU-ODZ-2023ú000435-008 z 02.10.2023. Uviedol, že podľa Marockého trestného\nzákona sú trestané homosexuálne činy ako také (nie však homosexualita) odňatím slobody na šesť\n\nmesiacov až tri roky a pokutou. Takáto sankcia nepredstavuje vážne porušenie základných ľudských\npráv v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona o azyle a samotná existencia tohto trestu nie je spôsobilá\nodôvodniť udelenie azylu. Podľa správ o krajine pôvodu bolo do októbra 2022 v Maroku stíhaných\nza sexuálnu aktivitu 283 osôb rovnakého pohlavia. Naproti tomu správy o krajine pôvodu uvádzajú,\nže v novembri 2022 boli v Maroku zatknuté osoby, ktoré zaútočili na transrodovú ženu. Traja maloletí\núčastníci takéhoto útoku boli umiestnení pod policajný dozor a dospelý páchateľ bol obvinený z ublíženia\nna zdraví a odsúdený na trest odňatia slobody na tri roky. Verejne dostupné zdroje zároveň uvádzajú, že\n„neexistujú žiadne vedecké štúdie ani oficiálna dokumentácia o povahe násilia voči LGBTQ+ osobám\nv Maroku a ani štúdie o výskyte násilia v krajine.“ Stupeň zraniteľnosti LGBTI osoby podľa zdrojov\novplyvňuje množstvo ekonomických a sociálno-kultúrnych faktorov, príslušnosť k liberálnemu prostrediu,\nalebo aj miesto pobytu s tým, že pobyt v meste, najmä Rabate alebo Casablance ponúka určitý stupeň\nanonymity a akceptácie. Zároveň žalovaný poukázal aj na to, že v konaní nebolo preukázané, že by\nbol žalobca v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe vážneho bezprávia. Nedopustil sa\nžiadneho skutku, za ktorý by mu v krajine pôvodu hrozil trest smrti, takýto trest mu nebol ani v minulosti\nuložený. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že by mu hrozilo z dôvodu jeho sexuálnej orientácie\nprenasledovanie alebo mučenie, či iné neľudské zaobchádzanie.\n5. Podľa § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak\na) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,\nb) vykonáva dokazovanie,\nc) to vyžaduje verejný záujem,\nd) je to na prejednanie veci potrebné alebo\ne) tak ustanovuje tento zákon.\nV ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.\n6. Podľa § 124 ods. 3 SSP ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie\noboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.\n7. Podľa § 137 ods. 2 SSP rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.\nPritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.\n8. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 18.08.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2\nSSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §\n107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie\npojednávania, žalobca v správnej žalobe nenavrhol vykonať dokazovanie a súčasne nenastal ani jeden\nzo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.\n\nPrávne východiská\n9. Podľa § 6 ods. 2 psím. d) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o (d) správnych žalobách vo\nveciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.\n10. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania\njeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).\n11. Podľa § 206 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona\nrozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.\n12. Podľa § 206 ods. 2 SSP žalobca môže byť okrem advokáta zastúpený aj mimovládnou organizáciou\nuvedenou v § 50 ods. 2.\n13. Podľa § 206 ods. 3 a 4 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je viazaný\nžalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo vydania jeho\nrozhodnutia.\n\n14. Podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z. z. ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,\nžiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n15. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky podľa § 8.\n16. Podľa § 13a zákona č. 480/2002 Z. z. ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú\nvážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe\nvážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n17. Podľa § 13c zákona č. 480/2002 Z. z. ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nnespĺňa podmienky podľa § 13a.\n18. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním\nzávažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo\nsúbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n19. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 480/2002 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom\nprenasledovania alebo vážneho bezprávia\n1. štát,\n2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo\n3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú\nschopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.\n20. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n21. Podľa § 19a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu\njednotlivo a zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,\nb) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť\nsubjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,\nc) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,\nd) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo\nvytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,\ne) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol\nuplatniť svoje štátne občianstvo.\n22. Podľa § 19a ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný\nalebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho\nbezprávia, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby\n\nvážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie\nsa nebude opakovať.\n23. Podľa § 19a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi,\nministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak\na) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu,\nb) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa\niných chýbajúcich náležitostí,\nc) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi\nsa jeho prípadu,\nd) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po\nvstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo\nv prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o\nposkytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich\nmedzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a\ne) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.\n24. Podľa čl. 3 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj\n„Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť\nneľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n25. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť\nkrutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne\norgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a\nprávnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n27. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n28. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n29. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nOdôvodnenie rozhodnutia správnym súdom\n31. Súd v rámci preskúmavania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia podrobne preskúmal\nsúdny spis a administratívny spis žalovaného (vrátane administratívneho spisu týkajúceho sa\npredchádzajúceho administratívneho konania o v poradí prvej žiadosti žalobcu o udelenie azylu) a po\nzistení, že správna žaloba bola podaná včas oprávnenou osobou, pristúpil k súdnemu prieskumu\nveci v rozsahu podľa § 206 ods. 3 a 4 SSP. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca namietal\nnezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia v jeho prvom a druhom výroku, teda vo\nvýroku o neudelení azylu a vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany, a žiadal ich zrušenie.\nRozhodnutie v časti o neudelení azylu považoval žalobca za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov, pričom vytkol žalovanému, že sa v odôvodnení rozhodnutia zameral výlučne na\n\nposúdenie dôveryhodnosti žalobcu, pričom však nezohľadňoval jeho výpovede ako celok, jeho výpovede\nnevyhodnotil v intenciách informácií o krajine pôvodu žalobcu.\n32. Vychádzajúc z obsahu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia je nevyhnutné konštatovať,\nže žalovaný sa v odôvodnení podrobne zaoberal nezrovnalosťami týkajúcimi sa osoby žalobcu, jeho\nkonania a výpovedí v administratívnych konaniach od jeho prvotného zadržania na území SR\naž po v poradí druhé konanie o azyle. Zhrnutím nezrovnalostí vo výpovediach žalobcu, ako aj\njeho konaním (predovšetkým zničenie dokladov, uvádzanie odlišných osobných údajov, svojvoľné\nopustenie územia SR, odmietanie vypovedať) dospel k záveru o nedôveryhodnosti osoby žalobcu,\nktorý záver bol podporený aj rozhodnutím Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Saz/7/2024 zo dňa\n14.08.2024 v konaní o súdnom prieskume rozhodnutia žalovaného o neudelení azylu v poradí prvom\nadministratívnom konaní. Uvedené skutočnosti žalovaný vyhodnotil tak, že žalobca v skutočnosti nemá\nzáujem o poskytnutie medzinárodnej ochrany z azylovo relevantného dôvodu, jeho dôvody sú výlučne\nekonomické a podanie žiadosti o azyl bolo účelové. Uviedol, že z uvedených dôvodov vyhodnotil dôvody\nžiadosti ako nedôveryhodné, pričom poukázal na nesplnenie podmienok podľa § 19a ods. 3 zákona č.\n480/2002 Z. z..\n33. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že v súčasťou spisu sú: Monotematická správa\no krajine: Maroko, Migračného úradu MV SR, odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce,\nako aj Polytematická správa o krajine: Maroko, Migračného úradu MV SR, odbor dokumentaristiky\na zahraničnej spolupráce (so špecifikáciou na otázky týkajúce sa LGTI osôb) a kópia Polytematickej\nsprávy o krajine: Maroko, Migračného úradu MV SR, odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce\n(so špecifikáciou na otázky týkajúce sa osôb vyznávajúcich iné náboženstvá, ako aj otázky všeobecnej\ndostupnosti vnútroštátnej ochrany pred násilím zo strany civilného obyvateľstva). Z obsahu správnou\nžalobou napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že by žalovaný posudzoval žiadosť žalobcu\no udelenie azylu vo svetle vyššie uvedených dokumentov, ktoré ako súčasť administratívneho spisu\ntvoria podklad rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvedené podklady vôbec nevyhodnotil,\nrozhodnutie o neudelení azylu de facto odôvodnil výlučne tým, že žalobca nie je ako osoba dôveryhodný,\na teda ani ním uvádzané dôvody nie sú dôveryhodné. Na základe týchto záverov žalovaný rozhodol\no neudelení azylu bez toho, aby sa zaoberal žalobcom uvedeným azylovo relevantným dôvodom.\nZároveň sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal ani s vyjadrením právneho zástupcu\nžalobcu, ktorý vo vyjadrení pred vydaním rozhodnutia poukazoval na niektoré skutočnosti vyplývajúce\nz týchto správ.\n34. Vychádzajúc z ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. dôvodom pre neudelenie azylu môže\nbyť výlučne nesplnenie podmienok podľa § 8 alebo 10 tohto zákona. Pri posudzovaní žiadosti o azyl sa\nsprávny orgán riadi základnými procesnými pravidlami podľa § 19a zákona č. 480/2002 Z. z.. Posúdenie\nžiadosti musí byť individuálne a musí zohľadniť (a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny\npôvodu žiadateľa o azyl, (b) tvrdenia a dôkazy predložené žiadateľom a (c) jeho postavenie a osobné\npomery. Správny orgán povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie azylu až po jej primeranom preskúmaní.\nPovinnosť primerane preskúmať žiadosť o udelenie azylu znamená jej individuálne posúdenie vo\nsvetle aktuálnych informácií o krajine pôvodu žiadateľa získaných z rôznych a dôveryhodných zdrojov.\nSprávny orgán je zároveň povinný v písomnom vyhotovení rozhodnutia uviesť všetky skutkové a právne\ndôvody, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní, ako aj ich vyhodnotenie. Podľa § 47 ods. 3 zákona\nč. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi\na námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Spomedzi základných\npravidiel konania, ktoré ustanovuje zákon č. 71/1967 Zb., je pre konanie o udelenie azylu špecificky\ndôležitá zásada úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania v procese posudzovania veci\n(§ 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.) a povinnosť správneho orgánu vychádzať vo svojich rozhodnutiach\nzo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 32 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb.).\n35. Z obsahu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný vychádzal pri právnom\nposúdení veci z ustanovenia § 19a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z., ktoré ukladá správnemu orgánu\npri rozhodovaní neprihliadať na to, že žiadateľ nepodložil svoje vyhlásenie dôkazmi v prípade, ak sú\nkumulatívne splnené podmienky určené v bodoch a) až e) tohto ustanovenia zákona. Vychádzajúc\nz obsahu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia má súd za to, že žalovaný dostatočne odôvodnil\n\na správne vyhodnotil skutkové okolnosti a správanie žalobcu v azylovom konaní (ako aj v s ním\nsúvisiacich konaniach). Záver o nedôveryhodnosti žalobcu bol podľa názoru súdu dostatočným\nspôsobom skutkovo a právne odôvodnený. Zároveň je však nevyhnutné uviesť, že iba konštatovanie\nnedôveryhodnosti osoby žalobcu nie je možné bez ďalšieho považovať za dôvod pre neudelenie\nazylu. Hodnotenie dôveryhodnosti žiadateľa o azyl nemá byť zo strany správneho orgánu vnímané ako\nsankcia voči žiadateľovi o udelenie azylu, ale ako nástroj na ustálenie skutkového stavu. Na základe\nustálenia otázky dôveryhodnosti osoby žalobcu, má správny orgán následne vyhodnotiť otázku, či\nžiadateľ o azyl uniesol bremeno tvrdenia a následne dôkazné bremeno v azylovom konaní. Dôležitým\naspektom v konaní je zároveň aj povinnosť samotného správneho orgánu náležite zistiť skutkový\nstav, a to v rozsahu azylovo relevantného dôvodu proklamovaného žiadateľom o azyl. Uvedené sa\nnásledne premietne do odôvodnenia rozhodnutia vo veci, v ktorom je správny orgán povinný vyhodnotiť\nvšetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a ozrejmiť správnu úvahu, ktorou bol vedený pri ich\nvyhodnocovaní. Je nevyhnutné uviesť, že právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia je inherentnou\nsúčasťou práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nzaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a\nnestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa\nstabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napríklad IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04) do obsahu základného\npráva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej\nprávnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon.\n36. Uvedené závery boli opakovane vyjadrované aj Najvyšším súdom SR a Najvyšším správnym\nsúdom SR. Súd pre úplnosť poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/48/2014 zo dňa\n13.01.2015, v ktorom boli síce skutkové okolnosti veci odlišné od prejednávaného prípadu (v správnom\nkonaní nebola spochybnená dôveryhodnosť žiadateľa a obsahom jeho žiadosti o azyl boli odlišné\nskutkové okolnosti), súd však chce týmto rozhodnutím poukázať na to, že najvyšší súd v odôvodnení\nrozhodnutia zreteľne definoval otázku dôkazného bremena žiadateľa a správneho orgánu v azylovom\nkonaní vo svetle zásady materiálnej pravdy, a to nasledujúcim spôsobom: „Zásada tzv. materiálnej\npravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov\npreukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či\nvyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností\nviažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá\nnevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Týmto špecifikám konania\no medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené\nv prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veciach\nmedzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, že ak by\nsťažovateľ ani len nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo alebo že by potenciálne mohlo dôjsť,\nk zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 ZA, potom nie je potrebné sa situáciou v jeho\nkrajine pôvodu do detailu zaoberať. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany uvádza\nskutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia §\n8 ZA, potom je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa\npolitického prostredia v krajine pôvodu žiadateľa. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie\nrozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je\npovinný primárne žiadateľ, no správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú\nochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa,\ntak aj tých, ktoré ich podporujú.“ Súd má za to, že je nevyhnutné, aby správne orgány mali uvedené\nna zreteli v každom azylovom konaní. Zároveň pre úplnosť súd uvádza aj rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.02.2015, v ktorom najvyšší súd okrem iného uviedol: „Ak uvedie\nžiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať záveru,\nže opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je povinnosťou\nsprávneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené nejasnosti\no žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.“\n37. Žalovaný aj napriek tomu, že vykonal dokazovanie vyžiadaním správ z krajiny pôvodu (okrem\niného aj s otázkami zameranými na postavenie LGBTI osôb v krajine pôvodu žalobcu) v odôvodnení\nrozhodnutia nepristúpil k vyhodnoteniu týchto správ v intenciách azylovo relevantného dôvodu\nuvedeného žalobcom. Rovnako okrem konštatovania nedôveryhodnosti osoby žalobcu žalovaný\n\nžiadnym spôsobom nevyhodnotil skutočnosti uvádzané žalobcom vo výpovediach, nezhodnotil, či\nžalobca v azylovom konaní uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Rovnako sa nezaoberal tým,\naký vplyv má ním konštatovaná nedôveryhodnosť na posúdenie žalobcových tvrdení a dôkazov, na\nktoré odkazuje jeho právny zástupca vo vyjadrení adresovanom žalovanému pred vydaním rozhodnutia\nvo veci. Je nevyhnutné uviesť, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, v reakcii na žalobné\nbody, svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného aj vyhodnotením správ z krajiny pôvodu so zameraním\nna azylovo relevantný dôvod uvedený žalobcom, zaoberal sa aj otázkou či v prípade žalobcu sú\ndané dôvody prenasledovania v zmysle zákona o azyle. V správnou žalobou napadnutom rozhodnutí\nvšak odôvodnenie v tomto rozsahu absentuje. Vzhľadom k tomu, že súd v tomto konaní preskúmava\nzákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré trpí vyššie uvedenými nedostatkami, nie\nje postačujúce, že žalovaný doplnil odôvodnenie svojho rozhodnutia vo vyjadrení k správnej žalobe.\nNedostatok odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nie je možné takýmto spôsobom\nzhojiť. Súd zároveň neposudzuje právne posúdenie veci a hodnotenie dôkazov uvedené vo vyjadrení\nk správnej žalobe, nakoľko toto úplne absentuje v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí.\n38. Žalobca v správnej žalobe namietal aj nedostatočné odôvodnenie správnou žalobou napadnutého\nrozhodnutia čo sa týka výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Posudzovanie splnenia podmienok\nna priznanie doplnkovej ochrany v zmysle zákona č. 480/2002 Z. z. je vo vyššej miere založené\nna zistení objektívnych okolností, či by bol žalobca v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený\nvážnemu bezpráviu. Pri posudzovaní tejto otázky je nevyhnutné, aby správny orgán dostatočne zistil\nčo najvyššie množstvo hodnoverných informácií o krajine pôvodu. Tvrdenia žiadateľa o azyl o hroziacej\nujme v krajine pôvodu budú len jedným z podkladov, s ktorými sa správny orgán musí vysporiadať pri\nnáležitom zistení skutkového stavu. K ustáleniu, že v konkrétnom prípade žiadateľa o azyl existujú vážne\ndôvody domnievať sa, že mu hrozí reálne nebezpečenstvo vážneho bezprávia, totiž môže dôjsť aj vtedy,\nak o niektorých z týchto dôvodov žiadateľ o azyl vôbec nevie (a teda o nich správnemu orgánu ani\nnemôže poskytnúť svoje tvrdenia). Rovnako je možné ustáliť reálnu hrozbu vážneho bezprávia aj u inak\nnedôveryhodného žiadateľa o azyl.\n39. Súd po preskúmaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný sa v odôvodnení\nrozhodnutia dostatočným spôsobom zaoberal dôvodmi neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi.\nNeposkytnutie doplnkovej ochrany odôvodnil, aj keď pomerne stručne, vo vzťahu ku všetkým zákonom\nvymedzeným znakom vážneho bezprávia (§ 2 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z.), a to vyhodnotením\nvýpovedí žalobcu a zároveň aj objektívnych kritérií na podklade správ z krajiny pôvodu žalobcu.\nVychádzajúc z uvedeného súd nevzhliadol v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia\nv tejto časti rozpor so zákonom ani vybočenie z medzí správnej úvahy a má za to, že žalobná námietka\nv tejto časti nie je dôvodná.\n40. Vo svetle vyššie uvedeného súd konštatuje, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie trpí vadou\nnepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).\n41. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že zrušil správnou žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, tak\nako už bolo uvedené aj vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o azyl\na rozhodnutie vo veci riadne odôvodniť. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotí otázku či žiadateľ\no azyl uniesol bremeno tvrdenia a následne dôkazné bremeno v azylovom konaní so zohľadnením\nuž vykonaného posúdenia jeho dôveryhodnosti. Zároveň správny orgán vychádzajúc z výsledkov\nvykonaného vlastného dokazovania vo veci (správny o krajine pôvodu žalobcu) vyhodnotí zistený\nskutkový stav v intenciách žalobcom prezentovaného azylového dôvodu. Správny orgán dôsledne\nvyhodnotí všetky v konaní vykonané dôkazy tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a pre\nžiadateľa zrozumiteľným spôsobom ozrejmí správnu úvahu z ktorej pri posudzovaní veci vychádzal.\n42. Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že z listinných podkladov, ktoré tvoria obsah\nadministratívneho spisu (konkrétne z odôvodnenia rozhodnutia MV SR, oddelenie hraničnej kontroly PZ\nKE- letisko č. PPZ-HCP-PO9-8-047/2024-AV zo dňa 27.11.2024) vyplýva, že zo strany Zastupiteľského\núradu Marockého kráľovstva vo Viedni bol žalobca identifikovaný ako marocký občan: A. B., C.:\nXX.XX.XXXX. V správnou žalobou napadnutom rozhodnutí je však žalobca označený ako: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX. Uvedené indikuje, že zo strany správnych orgánov došlo k zisteniu totožnosti žalobcu\na jeho osobných údajov. V prípade, že zo strany správnych orgánov došlo k stotožneniu žalobcu, je\n\nžalovaný v rozhodnutí povinný uviesť správne osobné údaje žalobcu s tým, že v odôvodnení rozhodnutia\nuvedie aj to, akým spôsobom zistil (potvrdil) jeho totožnosť.\n43. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.\n44. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n45. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny\nsúd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní\núspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po\nprávoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 1 a 5 SSP a § 493e SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\n\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "68a42fe4-33c9-4841-81b2-5cb193adcd8d:c0ec8935-0654-4b39-af4d-48fb95ef504a", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100911.1", "spisova_znacka": "2Saz/5/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 2Saz/5/2024 z 13. 1. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-01-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100911.1"}, {"guid": "3fcdefc5-8e47-40ce-9dca-f4fb801f0503:eb44fb66-a2b4-42ab-bcaa-b2e09e6a2364", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100817.1", "spisova_znacka": "17Saz/7/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Saz/7/2024 z 14. 8. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-08-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100817.1"}, {"guid": "eb597a46-49b9-40d1-aa06-295429aab945:f1253140-1030-4055-b36a-8fd50be676ad", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100488.1", "spisova_znacka": "7Saz/2/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 7Saz/2/2024 z 6. 8. 2024", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2024-08-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100488.1"}, {"guid": "de929557-4bb3-4d10-b3ac-5a682216d730:95b1690d-cf4d-441e-88a5-ab21d9269bd6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100219.1", "spisova_znacka": "16Saz/2/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Saz/2/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100219.1"}], "citovane_v": []}