{"guid": "e7c6e0bc-df24-4f99-88b1-2c169997db0b:edabc1fa-6c75-4028-974e-22ab0c8a4826", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100861.2", "spisova_znacka": "6Sf/48/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6Sf/48/2024 z 29. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 29. septembra 2025, sp. zn. 6Sf/48/2024, ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100861.2", "identifikacne_cislo": "0924100861", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Andrea Daráková", "datum_vydania": "2025-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-45", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-8", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/edabc1fa-6c75-4028-974e-22ab0c8a4826", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100861.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100861.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100861.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n6Sf/48/2024\n0924100861\n29. 09. 2025\nJUDr. Andrea Daráková\nECLI:SK:SpSKE:2025:0924100861.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov\nsenátu Mgr. Romana Dieho a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu:\nA. B., trvale bytom A. X, XXX XX B. – C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. A., právne zastúpený: Advokátska\nkancelária Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice – Staré Mesto,\nSlovenská republika, IČO: 50 164 988, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 42499500 o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného č. 103013374/2024 zo dňa 18.10.2024, vo veci vyrubenia dane z príjmov\nfyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018 a jemu predchádzajúceho administratívneho konania,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu zamieta.\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou zo dňa 16.12.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny\nsúd“) toho istého dňa, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 103013374/2024 zo\ndňa 18.10.2024 (ďalej aj „žalované rozhodnutie“), ako i rozhodnutia Daňového úradu Košice (ďalej aj\n„správca dane“) č. 101981204/2024 zo dňa 10.07.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) a vrátenia\nveci správcovi dane. Zároveň žalobca žiadal, aby mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú\nnáhradu trov konania.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n2. Žalobca, ktorý bol zároveň aj fyzickou osobou podnikateľom, podal dňa 15.06.2019 riadne daňové\npriznanie, typu „B“ k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018. Spolu s daňovým priznaním zaslal\naj účtovnú závierku. V daňovom priznaní žalobca uviedol príjmy z podnikateľskej činnosti vo výške 48\n851,51 EUR a výdavky vo výške 31 999,89 EUR. Základ dane na základe žalobcom deklarovaného\ndaňového priznania bol určený vo výške 15 851,62 EUR. Daň bola určená vo výške 2 284,10 EUR.\n3. Správca dane vykonal u žalobcu za zdaňovacie obdobie 2018 daňovú kontrolu, ktorá sa začala\ndňa 22.03.2023 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 23.02.2023. Žalobca v priebehu\ndaňovej kontroly uviedol, že hlavnou činnosťou žalobcu boli vodoinštalatérske, kúrenárske a drobné\nstavebné práce, rovnako uviedol spôsob, akým viedol účtovníctvo. Žalobca prehlásil, že nemal príjmy\nz kapitálového majetku alebo iné príjmy, napríklad z predaja nehnuteľností. Správca dane v rámci\nďalšieho zisťovania zistil, že žalobca bol vedený ako záložca k nehnuteľnostiam v katastrálnom území\nF. a zároveň zistil, že bol vlastníkom bankového účtu v peňažnom ústave Tatra banka a.s., na ktorý mu\n\nv roku 2018 boli pripísané platby v celkovej sume 240 000,- EUR od spoločnosti DRAŽOBNÍK, s.r.o..\nŽalobca vo vzťahu k uvedeným platbám uviedol, že G. H. C. (ďalej aj „dlžník žalobcu“) uznal svoj dlh\ndňa 12.03.2018 na základe zmlúv o pôžičiek realizovaných v roku 2009 v celkovej sume 250 000,EUR, ktoré žalobca požičal dlžníkovi žalobcu. Žalobca však nepredložil zmluvy o pôžičkách v listinnej\nforme. Žalobca ďalej uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z roku 2017 uzatvorenej\nmedzi OTP bankou Slovensko, a.s. a ním ako postupníkom sa stal vlastníkom pohľadávky vo výške\n55 434,14 EUR voči spoločnosti N&M Invest s.r.o., ďalej uviedol, že na základe darovacej zmluvy\nz roku 2017 daroval túto pohľadávku s pokutami a so všetkým príslušenstvom v celkovej výške 2\n004 193,05 EUR dlžníkovi žalobcu. Následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z roku\n2018 uzatvorenej medzi dlžníkom žalobcu a ďalšími subjektami, bola postúpená pohľadávka vo výške\n240 480,- EUR, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť dlžníkovi žalobcu do roku 2018, k čomu žalobca\npredložil písomnú dohodu. Zároveň žalobca predložil dohodu o započítaní zo dňa 12.03.2018 medzi\nžalobcom a dlžníkom žalobcu, v ktorej boli vzájomne započítané pohľadávky vo výške 240 480,EUR. Žalobca predložil splnomocnenie spoločnosti DRAŽOBNÍK, s.r.o. vo veci výkonu záložného\npráva voči pôvodnému dlžníkovi spoločnosti N&M Invest s.r.o. Na základe vykonanej dražby obchodná\nspoločnosť DRAŽOBNÍK, s.r.o. viacerými platbami zaslala na účet žalobcu sumu 240 000,- EUR, čím\nzároveň bola uhradená pohľadávka voči dlžníkovi žalobcu. Zvyšná suma pohľadávky (pozn.súdu po\nzápočte do sumy 250 000,- EUR) mala byť uhradená v priebehu roku 2019. Správca dane vykonal\nďalšie zisťovania, predovšetkým zisťoval príjmy žalobcu v období od roka 2006 až do roku 2018,\npodľa ktorých mal za preukázané, že žalobca nedisponoval finančnými prostriedkami, ktoré by dokázal\npožičať dlžníkovi žalobcu. Správca dane uviedol, že v Slovenskej republike od roku 2009 je zákonnou\nmenou euro, teda muselo dôjsť k výmene slovenských korún na eurá, v tak vysokej sume v bankách,\npreto bolo nepravdepodobné, že by uvedenou sumou (250 000,- EUR) disponoval žalobca v slovenských\nkorunách, respektíve následne v eurách. Správca dane zisťoval aj vlastníctvo prípadných bankových\núčtov žalobcu, na ktorých nezistil zodpovedajúcu sumu zostatkov, ktorá mala zodpovedať pôžičke,\nktorú mal poskytnúť dlžníkovi žalobcu. Správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami,\npričom uviedol, že ako príjem z postúpenia pohľadávky, tak aj príjem z úhrady pohľadávky, nie sú príjmy\noslobodené od dane z príjmov, pričom za oslobodené môže možno považovať len také príjmy, ktoré sú\nuvedené v zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), preto je nutné\npovažovať takéto príjmy za zdaniteľné príjmy. Správca dane a zároveň poukázal, že žalobca nepreukázal\nv dostatočnej miere obstarávacie náklady na obstaranie pohľadávky t.j. akú skutočnú sumu vynaložil\nna obstaranie takejto pohľadávky.\n4. Správca dane v rámci daňovej kontroly oboznámil žalobcu s pochybnosťami s odvolaním sa\nna žalobcom deklarované príjmy, ako i žalobcom deklarované vrátenia formou započítania a vyjadril\ndôvodné pochybnosti, vo vzťahu k darovaniu pohľadávky, nesplácania dlhu, neuplatňovanie si\núrokov, považoval takéto konanie v rozpore s ekonomickou realitou. Rovnako správcovi dane neboli\nv konaní preukázané dokumenty obsahujúce konkrétne údaje o pôžičkách, ktoré by dokazovali\nuskutočnenie týchto úkonov ( napríklad predložené zmluvy o pôžičke vo forme notárskej zápisnice,\núradne overené podpisy). Správca dane vyhodnotil doklad - uznanie dlhu ako nedostatočný dôkaz\npre daňové účely, na základe čoho považoval sumu vo výške 240 000,- EUR za príjem.\n5. Zistenia z daňovej kontroly zhrnul správca dane v protokole z daňovej kontroly zo dňa 23.02.2024.\nŽalobca k protokolu z daňovej kontroly uviedol, že nesúhlasil s protokolom, zistenia správcu dane\npovažoval za nedostatočné, k pôvodu prostriedkov, uviedol že tieto mal z iných zdrojov, konkrétne\nich mal od matky dlžníka žalobcu, ktorá ich nadobudla dedením v roku 2002, pričom ich nezverila\nsvojmu synovi (dlžníkovi žalobcu), ale priamo žalobcovi a to z dôvodu ochrany pred veriteľmi dlžníka\nžalobcu. Ako dôkaz priložil dedičstvo z roku 2002, opätovne poukázala na hotovostné pôžičky z roku\n2009 medzi žalobcom a žalobcovým dlžníkom. Žalobca popísal ďalej schému medzi dlžníkom žalobcu\na spoločnosťou N&M Invest, s.r.o.. Žalobca opätovne zdôraznil, že uznaním dlhu dlžníkom žalobcu sa\npotvrdila existencia dlhu a uznanie dlhu je štandardný inštitút s poukazom na Občiansky, respektíve\nObchodný zákonník a predstavuje vyvrátiteľnou domnienku o tom, že dlh riadne existoval. Žalobca mal\nza to, že predložil všetky dôkazy, ktoré preukázali náklady na obstaranie pohľadávky, ako aj formu\núhrady. Pochybnosti zo strany správcu dane vo vzťahu k prípadnému overovanie podpisov, existencii\npísomnej zmluvy nie sú opodstatnené, pretože na platnosť zmluvy sa vyžaduje iba reálne odovzdanie\npeňažných prostriedkov. K nedostatku finančných prostriedkov žalobca uviedol, že mu žiaden právny\npredpis neukladal mať všetky prostriedky uložené na bankových účtov a rovnako uviedol, že mohol\ntýmito finančnými prostriedkami disponovať aj v hotovosti a bolo jeho slobodným rozhodnutím akým\n\nspôsobom bude s nimi disponovať. Žalobca sa odvolal na nález Ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 259/2022,\npodľa ktorého nestačí iba nepodložené tvrdenie správcu dane založené na indíciách a domnienkach,\nmusí byť riadne preukázané, ktorým vyvracia dôkazy predložené zo strany daňového subjektu. V rámci\nvyrubovacieho konania navrhol vypočuť dlžníka žalobcu. Dlžník žalobcu bol vypočutý vo vyrubovacom\nkonaní, v ktorom uviedol, že žalobcu poznal dlhšie, popísal schému prevodov, akým spôsobom si požičal\npeniaze, akým spôsobom ich odovzdal žalobcovi, ako mal žalobca dlžníkovi žalobcu požičať peniaze.\nPeniaze mal od matky, z dôvodu, že bol trestne stíhaný a hrozil mu vysoký trest odňatia slobody\nako aj prípadná náhrada škody od poškodených, takto mali byť peniaze uchránené pred exekútormi,\nrespektíve prípadnými veriteľmi dlžníka žalobcu.\n6. Na základe zistených skutočností správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie v ktorom vyrubil\nžalobcovi rozdiel na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2018 v sume 58 605,21 EUR.\nPodkladom na vydanie rozhodnutia boli zistenia z daňovej kontroly, z protokolu, v ktorom žalobca\nneuviedol príjem v sume 240 000,- EUR, ktorý správca dane vyhodnotil ako ostatný príjem z vydraženej\nnehnuteľnosti, ktorý slúžil na zabezpečenie pohľadávky. Výdavok, ktorý mal byť práve zo zápočtu\na uznania dlhu od dlžníka žalobcu v sume 250 000,- EUR správca dane spochybnil. Správca\ndane spochybnil aj reálnu existenciu pôžičiek v rámci schémy popísanej v predošlých bodoch,\nz dôvodu nepreukázania takých dôkazov, ktoré by existenciu pôžičiek jednoznačne preukazovali.\nSprávca dane zdôraznil, že mu neboli predložené jednak zmluvy o pôžičkách, ďalej písomné doklady\no prevzatí hotovosti, ktoré mal prevziať dlžník žalobcu, nebola mu predložená ani zmenka, ktorá mala\nzabezpečovať dlh žalobcu. Dlžník žalobcu predložil správcovi dane rozhodnutia v jeho trestnej veci,\npričom tieto dôkazy nedokazovali existenciu dlhov. Žalobca v rámci daňovej kontroly, ani v rámci\nvyrubovacieho konania nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali závery vyplývajúceho z protokolu\no daňovej kontrole.\n7. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 09.08.2024, ktoré zdôvodňoval\ntým, že rozhodnutie správcu dane vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového\nstavu neboli dostačujúce na rozhodnutie vo veci a správca dane dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym zisteniam. Podľa žalobcu, správca dane založil svoje rozhodnutie na domnienke\no neexistencii pôžičiek poskytnutých dlžníkovi žalobcu, ako aj popretí samotnej realizácii započítania\ns pohľadávkou žalobcu voči dlžníkovi žalobcu. Na ťarchu žalobcu správca dane nemal za preukázané\npredloženie dôkazov o uskutočnení pôžičiek, tak ako to tvrdil žalobca, pričom žalobca zdôraznil,\nže ako Občiansky zákonník, tak ako ani daňový poriadok (zákon č. 563/2009 Z.z o správne daní\na poplatkov o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nv rozhodnom čase (ďalej aj „daňový poriadok“ ) neukladal žalobcovi povinnosť uzatvárať zmluvy\no pôžičke v písomnej podobe a forme, prípadne vo forme notárskej zápisnice, prípadne s úradne\nosvedčenými podpismi na zmluvách. Žalobca zdôraznil, že pre vznik zmluvy bolo podstatné len\nreálne odovzdanie prostriedkov. Navyše dlh bol zo strany dlžníka žalobcu uznaný, nebol spochybnený\na správca dane nemohol len arbitrárne spochybniť. Žalobca podotkol, že zo strany správcu dane nebola\nzohľadnená ani skutočnosť, že od udalosti kedy došlo k poskytnutiu pôžičiek (t.j. od roku 2008) mal\nuplynúť značný časový odstup a bolo nelogické požadovať rôzne doklady od žalobcu, preto z jeho\npohľadu malo postačovať písomné uznanie dlhu, dohoda o započítaní, vyjadrenie žalobcu, svedecká\nvýpoveď dlžníka žalobcu. Správca dane nevyvrátil relevantným spôsobom žalobcom predložené\ntvrdenia a zistenia a závery správcu dane boli, podľa žalobcu založené, len na indíciách. Žalobca\nzdôraznil, že žiaden právny predpis mu neukladal držať peňažné prostriedky na bankových účtoch,\nmohol disponovať finančnými prostriedkami v hotovosti, žalobca zdôraznil, že v konaní predložil\nviaceré písomné dokumenty, ako je napríklad osvedčenie o dedičstve, zmluva o postúpení pohľadávky,\ndarovacia zmluva, zmluva o vykonaní dražby z roku 2018, uznanie dlhu z roku 2018 a dohoda\no započítaní pohľadávok z roku 2018, no správca dane dospel aj tak k nesprávnym zisteniam, pripísanie\nplatby vo výške 240 000 EUR zaradil ako príjem podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov, čím nesprávne\nvec posúdil, rozhodnutie považoval za nezákonné a arbitrárne a žiadal ho zrušiť.\n8. Žalovaný žalovaným rozhodnutím rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.\nV žalovanom rozhodnutí preskúmal rozhodnutie správcu dane a stotožnil sa so záverom správcu dane.\nŽalovaný zdôraznil, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal dokazovanie jednak z vlastnej\niniciatívy preverovaním finančných prostriedkov na účtoch žalobcu, jednak vykonal dokazovanie,\nktoré navrhol sám žalobca, čím správca dane zistil v dostatočnej miere skutkový stav na základe,\nktorého bolo možné ustáliť záver, tak ako ho uviedol správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. Vo\n\nvzťahu k výpovedi dlžníka žalobcu uviedol, že vzťah medzi žalobcom a dlžníkom žalobcu sa javil\nako nadštandardný, zároveň zo získaných dôkazov sa transakcie medzi žalobcom, dlžníkom žalobcu,\nmatkou dlžníka žalobcu, obchodnou spoločnosťou N&M Invest s.r.o. javili ako bezdôvodné, ktoré by\nneodrážali ekonomickú realitu a absentoval v nich logický, ako i ekonomický účel. Dôkaz, ktorý predložil\nžalobca - uznanie dlhu nepreukazovalo podľa názoru žalovaného dostatočne pre účely daňového\nkonania existenciu predmetných pôžičiek. Odkazovanú judikatúru, ktorú žalobca uvádzal v odvolaní,\npodľa názoru žalovaného na daný prípad sa nevzťahovala. Účelom daňového konania je zistenie, či si\ndaňové subjekty riadne splnili svoje povinnosti, žalobca podľa názoru žalovaného si túto povinnosť\nnesplnil. Žalovaný taktiež zdôraznil, že ak účelom poskytnutia pôžičiek zo strany matky dlžníka žalobcu,\nktoré mala poskytnúť svojmu synovi prostredníctvom prostredníka – žalobcu, žalobca týmto konaním\nzobral na seba zodpovednosť za svoje konanie a bolo jeho povinnosťou, aby v dostatočnej miere\npreukázal úkony, tak aby ich nebolo možné spochybniť. Vo vzťahu k dôkazu predloženému žalobcom,\nže matka žalobcovho dlžníka zdedila sumu 7 640 000,-SK a tieto peniaze aj odovzdala priamo\nžalobcovi, pričom však žalobca uviedol, že ich prijal v eurách keďže od 01.01. zákonnou menou bolo\nna Slovensku euro.\nKonanie pred správny súdom\n9. Žalobca podal voči žalovanému rozhodnutiu správnu žalobu zo dňa 16.12.2024 v ktorej namietal,\ntak ako v podanom odvolaní v rámci administratívneho konania, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu nebolo postačujúce na riadne posúdenie\nveci a skutkový stav, ktorý si orgán verejnej správy prevzal za základ napadnutého rozhodnutia\nje v rozpore s administratívnym spisom. Žalobca namietal, že žalovaný, ako i správca dane\nzaložili svoje rozhodnutia na domnienkach a nepriamych dôkazoch, ktoré podľa neho nepreukazovali\ndostatočné finančné prostriedky na poskytnutie pôžičiek, na druhej strane, podľa názoru žalobcu,\nžalovaný opomenul skutočnosť, že právny poriadok mu neukladal povinnosť držať všetky prostriedky\nna bankových účtoch. Taktiež žalovaný nevzal do úvahy ďalšie dôkazy produkované v rámci\nkonania, akými boli uznanie dlhu, výsluch svedkov, písomné doklady, vyhlásenie svedka, že účelom\ntýchto obchodov a držanie hotovosti bolo to, aby tieto prostriedky boli uchránené pred exekútormi\na veriteľmi(uvedenie dôvodu pre ktorý sa vytvorila táto schéma transakcií). Podľa žalobcu sa žalovaný\nnevysporiadal s dôkazmi, ktoré boli predložené počas daňovej kontroly, ale naďalej vyžadoval,\nnapriek preukázaniu podstatných skutočností žalobcom, ďalšie dôkazy, ktoré s odstupom času bolo\nťažké zabezpečiť (16 rokov od udalosti). Zo strany správcu dane, ani žalovaného, podľa žalobcu nebola\nvyvrátená existencia pôžičiek, pričom žalobca a výsluch dlžníka žalobcu, preukázali nadobudnutie\nfinančných prostriedkov vo výške 250 000,- EUR v hotovosti. Žalobca zdôraznil, že nikdy netvrdil, že tieto\nprostriedky nadobudol vo forme príjmu, preto nevidel dôvod, prečo správca dane dokazoval nemožnosť\nnadobudnutia týchto prostriedkov s poukazom na jeho príjmy od roku 2006. Žalobca v podanej správnej\nžalobe, tak ako v podanom odvolaní, odkazoval na nález Ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa\n12.10.2022, podľa ktorého nestačí iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenie správcu dane založené\nna indíciách, ale spochybnenie musí byť založené na relevantných dôkazoch, ktoré vyvrátia dôkazný\npotenciál predkladaný daňovým subjektom. Žalobca zotrval na tvrdení a v podanej žalobe opätovne\nvysvetlil schému poskytnutia pôžičiek, následného započítania, čím započítanie bolo deklarované\ndo výšky 240 480 EUR. Podľa žalobcu, žalovaný porušil zásady daňového konania a chránil len záujmy\nštátu a nechránil práva a záujmy daňových subjektov, v rozpore so zásadou proporcionality a ochrany\npráv daňových subjektov. Žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, tak i správcu dane. Súčasťou správnej\nžaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku. Žalobca podaním zo dňa 27.12.2024 doplnil svoj\nnávrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\n10. Žalovaný sa k správnej žalobe podaním zo dňa 24.03.2025 vyjadril tak, že navrhol správnu\nžalobu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že žalobné námietky vychádzajú z odvolacích dôvodov žalobcu\nproti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na to,\naby si uznal výdavky, čím by mu bola ponížená daňová povinnosť. Transakcie, ktoré uskutočňoval,\nboli plne pod jeho sférou vplyvu a bolo jeho povinnosťou si zabezpečiť dostatočné množstvo dôkazov\nna to, aby preukázal plnenia v rámci daňového konania, nebolo úlohou správcu dane alebo žalovaného\npreukázať plnenia z pôžičiek, žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenie daňových výdavkov, ale tieto\npovinnosti boli práve na žalobcovi a pokiaľ si žalobca nesplnil svoje povinnosti, nemohol si uplatniť\nnárok na výdavky. Žalovaný uviedol, že na základe vykonaných dôkazov dostatočne spochybnil tvrdenia\nžalobcu a nadobudol opodstatnené pochybnosti o uskutočnení týchto transakcií. Všetky dôkazy, ktoré\n\nžalobca predložil, svedčili len o formálnosti pôžičky, ale nepreukazovali reálne odovzdanie prostriedkov\nžalobcu dlžníkovi žalobcu. Žalobca ich ani po výzve správcu dane nepredložil. Poskytnutie prostriedkov\nprostredníctvom žalobcu ako prostredníka, bolo podľa žalovaného v rozpore so zásadami poctivého\nobchodného styku a zároveň takéto konanie sa priečilo dobrým mravom s poukazom na obchádzanie\nveriteľov. Žalovaný mal za to, že sa so všetkými skutočnosťami vysporiadal, svoje rozhodnutie riadne\nzdôvodnil, je z neho zrejmá úvaha, z akých právnych predpisov vychádzal, preto považoval námietky\nžalobcu za neopodstatnené a navrhoval žalobu zamietnuť .\n11. Správny súd uznesením zo dňa 15.04.2025 priznal v správnej žalobe odkladný účinok. Po rozhodnutí\no odkladnom účinku, žalobca doplnil svoj návrh na priznanie odkladného účinku podaním zo dňa\n25.04.2024, pretože však správny súd už rozhodol o priznaní odkladného účinku (súd návrhu žalobcu\nna priznanie odkladného účinku vyhovel) a podanie žalobcu sa vzťahovalo k návrhu na priznanie\nodkladného účinku, správny súd ďalej na toto podanie už neprihliadal.\n12. Žalobca podal repliku zo dňa 10.07.2025, v ktorej sa vyjadril k nepredloženiu dôkazov zo strany\nžalobcu v rámci daňového konania, ktoré by ho oprávňovali k nároku na uplatnenie daňových výdavkov,\npričom uviedol, že svoje tvrdenia preukázal v ústnej forme - výsluchom svedka - dlžníka žalobcu,\nktorý potvrdil zdroj finančných prostriedkov. Podľa názoru žalobcu žalovaný založil svoje rozhodnutie\nna absencii foriem právnych úkonov, hoc právny poriadok výslovne nestanovoval písomnú formu,\nnapríklad pri uzatváraní zmluvy o pôžičke. Vo vzťahu k zmenke, ktorú vystavil, žalobca uviedol,\nže zmenka bola vystavená pred viac ako 10 rokmi a toho času už ňou nedisponoval, mal za to,\nže postačuje písomný právny úkon - uznanie dlhu. Žalobca sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného,\nktorý uviedol, že komplex úkonov a transakcií nie je dostatočný dôkaz a podľa názoru žalovaného bol\nzjavne účelovo vyhotovený. Závery žalovaného neboli podľa žalobcu podložené reálnymi dôkazmi, boli\nzaložené na domnienkach.\n13. Žalovaný podal dupliku zo dňa 18.07.2025, v ktorej zotrval na svojich záveroch. Žalovaný mal za\nto, že žalobca nepreukázal pôvod a reálne poskytnutie pôžičky. V súvislosti s uznaním dlhu, na ktoré sa\nžalobca odvolával, žalovaný uviedol, že nemá dôkaznú silu, pretože neexistuje predchádzajúca zmluva\no pôžičke, prípadne potvrdenie o prijatí peňazí, má znaky formálneho úkonu, ale bez objektívnych\ndôkazov, či skutočne došlo k prevzatiu finančných prostriedkov. Žalovaný považoval tento dôkaz\nza účelovo vytvorený, bez faktickej opory. Samotné uznanie dlhu podľa žalovaného nepredstavovalo\ndôkaz o skutočnom vynaložení výdavku alebo vzniku záväzku, ktorý by mohol ovplyvniť základ\ndane. Správca dane bol oprávnený preskúmať, či ide o reálny vzťah alebo ide len účelový konštrukt\nbez ekonomickej podstaty. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe a navrhol žalobu\nzamietnuť .\n14. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok dňa 29.09.2025 verejne\nvyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa\n§ 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie\npojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.\nSprávny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre\nsvoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení\nrozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 18.09.2025.\nRelevantné právne predpisy\n15. Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v jeho účinnom znení (ďalej\nlen „SSP“), „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“\n16. Podľa § 134 ods. 1 SSP, v jeho znení účinnom znení, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“\n17. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase,\n„1)Daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)\n\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť\n2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\n4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“\n18. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase,\n„Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má\nvo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c\npredkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné\nsprávcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,\n19. Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto\nzákona sa rozumie zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane\npodľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy“.\n20. Podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom čase „Ostatnými príjmami,\nak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä\na) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného\na vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; za príjem z príležitostnej\nčinnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe\nzmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s\npríjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu\nspĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu,33)\nb) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,\nc)príjmy z predaja hnuteľných vecí,\nd)príjmy z prevodu opcií,\ne)príjmy z prevodu cenných papierov,\nf)príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti\nalebo z prevodu členských práv družstva,\ng)príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a\npráv príbuzných autorskému právu,36)\nh)dôchodky37) a podobné opakujúce sa požitky,\ni)výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,\nj)ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami\nsúťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak\nnejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6\nods. 2 písm. e)],\nk)príjmy z derivátových operácií,\nl)peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti\nod držiteľa,\nm)kompenzačné platby podľa osobitného predpisu,37ad)\nn)náhrada nemajetkovej ujmy,37ae) okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným\nčinom,\no)príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu,37af)\np)príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe,29ab) prijaté športovcom podľa osobitného\npredpisu,37afa)\nr)náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného\npredpisu,37afb)\n\ns)príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu\nz príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti,\nv akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov,\nt)príjmy z predaja kryptoaktíva.“\n21. Podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom čase „Do základu dane\n(čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené\nna jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1\nvyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Daňovník, ktorý vkladá do obchodnej spoločnosti alebo\ndružstva nepeňažný vklad (ďalej len „vkladateľ nepeňažného vkladu“), zahrnuje do základu dane\n(čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad\nspoločníka37a) a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k\nsplateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich\nbezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne,\npočnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu; ak počas tohto obdobia\ndôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného\npodielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka37a) alebo u prijímateľa,\nktorý nadobudol nepeňažný vklad (ďalej len „prijímateľ nepeňažného vkladu“), dôjde k predaju alebo\ninému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podľa osobitného predpisu1) (ďalej len „reálna hodnota“)\nhmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ\nnepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v\ntom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností, pričom pri vzniku týchto\nskutočností vkladateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 2 a prijímateľ\nnepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 7. Hodnotou vkladaného majetku je pri\na)majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods.\n1 písm. a) až d) a i)\n1.cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,\n2.zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa §\n2 písm. m),\n3.úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,\nb)individuálne vloženej pohľadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,\nc)zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný\nupraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2\npísm. m).“\n22. Podľa § 9 ods. 1 písm. c./ zákona o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom čase „Od dane je\noslobodený príjem z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá\ndo obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec\nsa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier.“\n23. Podľa § 190 SSP, v jeho znení účinnom v rozhodnom čase „Ak správny súd po preskúmaní\nrozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju\nzamietne.“\nPrávny názor správneho súdu\n24. Správny súd v Košiciach konajúc podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba\nbola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote na jej podanie, preskúmal žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna\nžaloba nie je dôvodná.\n25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov\nverejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,\nči príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne\na procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia\n\nje podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia\n(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).\n26. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým\nsa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych\nnoriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo\nskutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový\nstav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k\nnej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis,\nale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne\nzávery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad\na aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či\nmechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu,\nnemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol\na zvolil výklad v duchu zákona.\n27. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie\nsprávcu dane o vyrubení rozdielu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018\nv sume 58 605,21 EUR\n28. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a súd mal za preukázané z administratívneho spisu,\nže žalobcovi v roku 2018 na jeho bankový účet boli postupne viacerými platbami od obchodnej\nspoločnosti DRAŽOBNÍK, s.r.o. pripísané platby v celkovej výške 240 000,- EUR. Medzi účastníkmi bola\nsporná skutočnosť, či platby v celkovej výške 240 000,- EUR bolo možné považovať za príjem, či žalobca\nsi mohol uplatniť výdavky, konkrétne z titulu postúpenia pohľadávky spočívajúci v cene obstarania\npohľadávky, čím by si žalobca ponížil prípadný základ dane,.\n29. Zákon o dani z príjmov v § 2 písm. h) uvádza, že zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom\ndane a nie je oslobodený podľa zákona o dani z príjmov, resp. podľa medzinárodnej zmluvy. Príjmy\nvylúčené z predmetu dane fyzickej osoby sú uvedené v § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov a za príjmy\noslobodené od dane možno považovať iba príjmy, ktoré sú vymedzené v § 9 zákona ods. 1 zákona o dani\nz príjmov, teda príjem z postúpenej pohľadávky a jej úhradu je možné považovať za zdaniteľný príjem.\nTento zdaniteľný príjem si fyzická osoba môže znížiť o výdavky, ktoré boli preukázateľne vynaložené\nna jeho dosiahnutie, tak ako je uvedené v § 8 ods. 2 zákon o dani z príjmov. Ak sú výdavky spojené\ns obstaraním postúpenej pohľadávky väčšie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Zákonodarca priamo\nv právnom predpise - zákon o dani z príjmov, zakotvil pojmový rámec, čo všetko je možné považovať\nza príjem a zároveň uviedol, akým spôsobom si môže daňový subjekt uplatniť náklady súvisiace\ns obstaraním alebo zabezpečením tohto príjmu.\n30. V súdom preskúmanom prípade, zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že na bankovom účte,\nktorého vlastníkom bol žalobca boli postupne pripísané peňažné prostriedky od obchodnej spoločnosti\n(podnikateľa) v celkovej výške 240 000,- EUR. Žalobca uviedol, že uvedené prostriedky boli pripísané\nz dôvodu úhrady pohľadávky. Je teda možné sa stotožniť so záverom správcu dane, že uvedenú sumu je\nmožné považovať za príjem podľa zákona o dani z príjmov. Žalobca si mohol uplatniť náklady súvisiace\ns obstaraním tohto príjmu, mal však aj povinnosť, aby tieto náklady preukázal. Rozsah dokazovania\nnie je priamo zákonom daný, závisí to od konkrétnej situácie, zmluvného vzťahu, prípadne zákonných\npodmienok na jeho platnosť, formu, a iných povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych\npredpisov. Dokazovanie v obchodných a občianskoprávnych vzťahoch je rozdielne v porovnaní\ns dokazovaním vo verejnoprávnych vzťahoch, kedy v prípade sporu medzi dvoma súkromnými\nsubjektami, jeden zo subjektov napríklad skutkovo vymedzuje existenciu určitého zmluvného vzťahu,\ndruhý subjekt to popiera, tým pádom sa dôkazné bremeno presúva opäť na prvý subjekt, ktorý dopĺňa\ndôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia. Správny súd pre názornosť uvádza príklad dokazovania v civilnom\nprocese, kedy dochádza k sporu medzi dvoma stranami, napríklad medzi dlžníkom a veriteľom.\nZákonodarca nevyžaduje písomnú formu zmluvy o pôžičke, vyžaduje iba ako správne uviedol žalobca,\nreálne plnenie, teda odovzdanie prostriedkov a ich prijatie dlžníkom. V prípade sporu, veriteľ musí\ndokázať, že odovzdal prostriedky, dlžník musí sa preukázať, že tieto prostriedky vrátil. V uvedenom\n\npríklade bude teda na žalobcovi, aby teda uniesol ťarchu dôkazného bremena vo vzťahu k existencii\nzmluvného vzťahu a zároveň preukázaniu, že poskytol finančné prostriedky. Existenciu záväzku je\nmožné za určitých podmienok preukázať aj uznaním dlhu, kedy dlžník vyhlási a písomne uzná\nzáväzok čo do výšky a dôvodu. V danom prípade však nepôjde o spor, pretože dlžník súhlasí\ns veriteľom a svojím vyhlásením zabezpečuje a potvrdzuje existenciu záväzku. V preskúmanom prípade\nvšak ide o spor medzi daňovým subjektom ako účastníkom súkromnoprávnych vzťahov a štátom,\nkonkrétne zastúpeným správcom dane, ktorý dohliada na správnosť určenia a odvedenia dane. Rozsah\ndokazovania je v tomto ohľade rozdielny v tom, že i, keď v prípade súkromnoprávneho vzťahu\nveriteľ a dlžník potvrdia existenciu zmluvného vzťahu, správca dane znesie relevantné pochybnosti\no existencii zmluvného vzťahu, je na daňový subjekt následne presunuté dôkazné bremeno, aby tieto\npochybnosti vyvrátil. Rozdielnosť je teda v tom, že keď v súkromnoprávnej rovine sa nejedná o spor,\nvo verejnoprávnej rovine (daňový subjekt - správcu dane) tento spor jestvuje a daňový subjekt musí\npreukazovať svoje tvrdenia. Inak povedané, žalobca ako daňový subjekt má právo niečo tvrdiť a zároveň\npovinnosť dokázať svoje tvrdenia na výzvu správcu dane, správca dane ak má relevantné pochybnosti,\nmá právo relevantným spôsobom spochybniť tvrdenia žalobcu, povinnosť tieto pochybnosti oznámiť\nžalobcovi a dať mu možnosť, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. Týmto spôsobom dochádza\nk prelievaniu dôkazanej povinnosti medzi žalobcu ako daňový subjekt a správcu dane ako daňový\norgán. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt deklaruje. Výsledok\nverifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje\nlen odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ zmysluplne\na logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné\nbremeno, ktoré unesie len v prípade, ak dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s tvrdením\ndaňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol, je nutné, aby identifikoval\nkonkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade,\nže správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia\n(resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu.\n31. Správny súd neupiera žalobcovi právo odpočítať si náklady spojené s obstaraním pohľadávky\nzároveň, má však povinnosť preukázať tieto náklady na vyžiadanie správcovi dane. V preskúmanom\nprípade bolo vidieť prenos dôkazného bremena medzi správcom dane a žalobcom. Správca dane\npri daňovej kontrole zistil, že žalobca neuviedol v daňovom priznaní príjem v celkovej sume\n240 000,- EUR. Reakciou na to, bolo vyjadrenie žalobcu, že uvedený príjem bol vlastne úhradou\npostúpenej pohľadávky, ktorá mu vznikla po zápočte. Žalobca na podporu svojho tvrdenia predložil\npríkladmo dohodu o započítaní, uznanie dlhu. Správca dane na základe týchto nových skutočností\nvykonával ďalšie šetrenie, aby preukázal, respektíve vyvrátil žalobcove tvrdenia. Správca dane zistil,\nže v inkriminovanom období žalobca nedisponoval finančnými prostriedkami v takej výške, aby mohol\nposkytnúť peňažnú pôžičku (vychádzal z príjmu získaného podľa daňového priznania a zo sumy\nprostriedkov na účtoch, ktorých bol vlastníkom žalobca). Žalobca na uvedené reagoval vyjadrením,\nkde uviedol, akým spôsobom získal finančné prostriedky, aký mali pôvod a pod. Správca dane z dôvodu\nvzniku relevantných pochybnosti, pretože žalobca nepredložil konkrétne potvrdenia o toku týchto\nfinančných prostriedkov, vzniesol voči žalobcovi pochybnosti, dôsledkom čoho žalobca navrhol výsluch\nsvedka - dlžníka žalobcu, ktorý sa mal bližšie vyjadriť k toku finančných prostriedkov, potvrdiť existenciu\nzmluvných vzťahov a pod. Správca dane vzhľadom na výšku finančných prostriedkov, ako i charakter\nposkytnutia, vyzval žalobcu na predloženie relevantných podkladov o skutočnom odovzdaní a prijatí\nfinančných prostriedkov. Žalobca relevantné doklady nepredložil.\n32. Správny súd uvádza, že vo vzťahu k výzve správcu dane na predloženie listín, napríklad predloženie\nzmluvy o pôžičke vo forme notárskej zápisnice alebo predloženie zmluvy s úradne osvedčeným\npodpisom, tak ako žalovaný to uviedol, išlo o príklady, ako mohol žalobca v rámci daňovej kontroly\nodstrániť vzniknuté pochybnosti správcu dane o reálnom plnení a vystavení dokladov. Napríklad, ak by\nexistovali písomné zmluvy a podpisy na nich boli úradne osvedčené, objektívne by nezávislým subjektom\nbol zachytený časový moment vzniku týchto dokumentov. Žalobca mohol predložiť, prípadne navrhnúť,\niný vhodný dôkaz, ktorý by objektívne preukazoval časový moment vzniku vystavených dokladov, tak\naby objektívne boli odstránené vzniknuté pochybnosti (napríklad predložil výpis z účtu s uvedenou\nsumou).\n33. Správca dane v rámci daňovej kontroly vykonával dôkazy jednak z vlastného podnetu a jednak\nvyhovel návrhu žalobcu na vypočutie svedka - dlžníka žalobcu a teda aj s poukazom na výzvu, ktorou\n\nžiadal predloženie dokladov od žalobcu, správca dane objektívne zisťoval v súčinnosti so žalobcom\nskutkový stav veci. Žalobca predložil listinné dôkazy, ktoré však ako žalovaný, tak i správca dane\nv dostatočnej miere a logickým spôsobom zhodnotili, prečo listinné dôkazy nepreukazovali reálne\nplnenia. Správny súd pripomína, že správca dane a žalovaný nemôže prenášať ťarchu dokazovania\nna žalobcu do nekonečna, rovnako však súčasne uvádza, že je povinnosťou práve žalobcu v prípade,\nže si uplatňuje nárok na odpočítanie nákladov na obstaranie predmetnej pohľadávky t.j. fakticky chce\núľavu a poníženie základu dane, je povinný toto v dostatočnej miere preukázať. Medzi subjektami\nt.j. žalobca, dlžník žalobcu, matka dlžníka žalobcu, obchodná spoločnosť N&M invest, s.r.o. sa\nvytvorila pomerne zložitá štruktúra zmluvných vzťahov, ktoré nedávali ani ekonomický význam ani\nlogický význam. Práve o to viac, mal byť žalobca predvídavý, pretože vedome sa zúčastňoval týchto\nzmluvných vzťahov a mal si zabezpečiť podklady, ktorými by preukázal jednotlivé „transakcie“. Žalobca\nako podnikateľ si viedol účtovníctvo, vedel o povinnostiach vo vzťahu ku správcovi dane, si minimálne\npre svoju ochranu mal zabezpečovať podklady nielen pre účely prípadných súkromnoprávnych sporov\nvo vzťahu k dlžníkovi žalobcu (aby vedel svoj nárok preukázať), ale i vo vzťahu ochrane svojej\nosoby pred prípadnými zásahmi zo strany štátu napríklad obrane voči správcovi dane, ale i v iných\nrovinách, napríklad v tom čase už platným zákonom č.297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou\npríjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu. Navyše, išlo o pomerne vysoké sumy, ktoré boli\npredmetom týchto zmluvných vzťahov, bolo nutné očakávať vyššiu mieru kontroly zo strany správcu\ndane a žalovaného. Správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný objektívne v dostatočnej\nmiere spochybnil oprávnenosť nákladov na obstaranie pohľadávok, keďže žalobca nepreukázal túto tzv.\n„nákladovú položku“, žalovaný a správca dane ich neuznali, žalobca musel znášať dôsledok nesplnenia\nsi prirodzenej obozretnosti tým, že mu správca dane dovyrubil daň z pripísaných peňažných prostriedkov\nna jeho účte, ktoré považoval za príjem.\n34. Vo vzťahu k námietke predloženia dedičstva, ktorým mala matka dlžníka žalobcu zdediť finančné\nprostriedky a tie podľa vyjadrenia žalobcu mali byť predmetom pôžičky, správny súd uvádza, že sa\nstotožnil so záverom žalovaného, že skutočne toto dedičstvo nepreukazuje bez ďalšieho, že matka\nžalobcu peňažné prostriedky požičala žalobcovi. Žalobca toto nepreukázal, napríklad výpisom\nz účtu matky žalobcovho dlžníka, potvrdením, zmluvou alebo iným vierohodným spôsobom, navyše\nako žalobca tvrdil, peňažné prostriedky požičal dlžníkovi žalobcu v troch pôžičkách v roku 2009 a pôžičky\nboli realizované už v mene euro, pričom žalobca nevysvetlil, kedy a ako boli tieto finančné prostriedky\npredmetom výmeny zo slovenskej koruny na zákonnú menu euro, ani nepredložil ďalšie dôkazy, ktoré\nby z opatrnosti vzhľadom na výšku súm pôžičiek bolo rozumné požadovať.\n35.\nK námietke písomnej formy úkonu, správny súd súhlasí s názorom žalobcu,\nže zo súkromnoprávnych predpisov Občiansky zákonník, Obchodný zákonník nevyplýva povinnosť\npísomnej formy úkonov. Rovnaká povinnosť nevyplýva ani v mnohých prípadoch bežného života,\nnapríklad pri kúpe tovaru, kúpa hnuteľnej veci. Iné je to pri kúpe nehnuteľnosti, kedy sa striktne vyžaduje\npísomná forma zmluvy s úradne osvedčeným podpisom predávajúceho. Na druhej strane zákonodarca\nnestanovuje povinnosť pre kupujúceho si uchovať doklad o tom, že bola zaplatená kúpna cena\nza nehnuteľnosť, pretože kupujúci sa po právoplatnom povolení vkladu stáva jej vlastníkom. Z opatrnosti\nje možné očakávať, že obozretný kupujúci si tento doklad uschová, pre prípad spochybnenia zaplatenia\nkúpnej ceny zo strany predávajúceho, resp. pre prípad, že by v budúcnosti túto nehnuteľnosť\nďalej scudzil a príjem z predaja, by mohol byť za určitých podmienok považovaný za príjem podľa\nzákona o dani z príjmov. Presne v tomto prípade zákonodarca stanovuje podmienky, kedy je príjem\npovažovaný za príjem podľa zákona o dani z príjmov, kedy je tento príjem oslobodený, zároveň\numožňuje daňovému subjektu pre prípad, že si chce ponížiť základ dane, preukázať náklady spojené\ns obstaraním nehnuteľnosti, hoc žalobca nemá povinnosť uchovať potvrdenie o úhrade kúpnej ceny.\nV preskúmavanom prípade nastala situácia obdobná, žalobca, tým že v konaní pred správcom\ndane nepreukázal výdavky na obstaranie pohľadávky (resp. si nezabezpečil vhodné doklady na ich\npreukázanie), sám svojím konaním sa ukrátil o možnosť uplatniť si právo na zníženie základu dane.\n36. Správny súd konštatuje, že žalobca má právo uplatniť si za zákonom stanovených podmienok\nnárok na uznanie výdavkov, čím sa mu môže znížiť základ dane, čoho dôsledkom by bola nižšia daňová\npovinnosť, je to práve žalobca, ktorý však musí preukázať tieto výdavky a to objektívne na základe\nrelevantných dokladov, majúc na zreteli právo správcu dane spochybňovať tieto doklady. V tomto smere\nsprávny súd vzhliadol, že ako v priebehu daňovej kontroly, ani v následnom vyrubovacom konaní,\nani po výzve správcu dane, neboli predložené dôkazy o existencii pôžičiek a reálnom plnení pre účely\ndaňového konania.\n\n37. Správny súd zároveň podotýka, že zo živnostenského registra vyplýva, že žalobca dlhodobo\npodnikal, teda mal vedomosť o svojich daňových povinnostiach a vedel, že v rámci podnikania príjmy,\nktoré má z podnikania vo forme tržieb, môžu byť ponížené o prípadne jeho výdavky, za predpokladu\nich preukázania. Rovnako za nedôvodnú vzhliadol správny súd aj námietku plynutia času a značného\nčasového odstupu od udalostí, kedy malo dôjsť k poskytnutiu pôžičiek (rok 2009). Je pravdou, že\nplynutím času sa dôkazná situácia zhoršuje, na druhej strane je potrebné poznamenať, že bolo\npráve úlohou žalobcu, ak priebežne vytváral sieť „transakcií“ v značných časových odstupoch, že mal\nsi zabezpečiť základné podklady k preukázaniu dôvodnosti jednotlivých „transakcií“, najmä ak išlo\no značne vysoké finančné operácie.\n38. Správny súd považuje ďalej za potrebné zdôrazniť, že z ustálenej judikatúry Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vyplýva, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nkonania na sporový proces.\n39. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Správny súd po preskúmaní oboch\nrozhodnutí ako aj administratívnych spisov má za to, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný\npri svojom rozhodovaní vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom\nposúdení veci za dostatočný, z oboch rozhodnutí je možné vyvodiť správnu úvahu oboch daňových\norgánov, dostatočným spôsobom sú uvedené ustanovenia zákonov podľa ktorých správne orgány vec\nprávne posúdili a z rozhodnutia žalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími\nnámietkami žalobcu a námietky žalobcu v podanej správnej žalobe vzhliadol ako neopodstatnené.\n40. Správny súd preto uzavrel, že žalobca správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného,\nani ním potvrdeným rozhodnutím správcu dane nebol ukrátený na svojich právach. Rozhodnutia\nžalovaného, ako aj správcu dane považuje správny súd za zákonné a správne a preto s poukazom na\n§ 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n41. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.\n42. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Správny súd mu\nnárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré\npredstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a ktoré priamo súvisia s jeho rozhodovacou\nčinnosťou a preto nevidel dôvod na ich priznanie.\n43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.\n(§ 443 ods. 1 a 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\n\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}