Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 15Sas/9/2024 z 8. 1. 2025 Citácia: uznesenie Správneho súdu v Košiciach z 8. januára 2025, sp. zn. 15Sas/9/2024, ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100748.1 Správny súd v Košiciach | 15Sas/9/2024 | ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100748.1 | 2025-01-08 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b51f9ec3-eadb-458c-8319-b625970c91e1 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100748.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Košiciach 15Sas/9/2024 0924100748 08. 01. 2025 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100748.1 Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX D. E. F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 30.07.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou 23.10.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sa žalobkyňa domáhala z dôvodu nezákonnosti zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 30.07.2024, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou (ďalej len „SP“) č. 8616-46/2017-VT z 26.09.2017 vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, ako aj zrušenia označeného rozhodnutia SP a vrátenia jej veci na ďalšie konanie a priznania žalobkyni plnej náhrady trov konania. 2. Žalobkyňa spolu so správnou žalobou predložila aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý odôvodnila konštatovaním, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím SP sa zakladá podklad pre predpis tzv. dlžného poistného spolu s hrozbou predpisu penále, ktoré sú spôsobilé privodiť závažnú majetkovú ujmu na strane žalobkyne spočívajúcu v ohrození jej ekonomickej stability, ako aj ďalšieho samotného pôsobenia v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Uviedla, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia zasahujú bez opory v zákone do zmeny klasifikácie Licencie L1A, ako dokladu o odbornej spôsobilosti na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolení lekár, na povolenie, na základe ktorého je možné dosahovať zdaniteľný príjem ako SZČO. Poukázala na to, že žalovaná opomenula vyhodnotiť jednu z najzásadnejších odvolacích námietok žalobkyne a v odvolacom konaní aj preukázanou, týkajúcou sa ukončenia platnosti kódu žalobkyne ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorá skutočnosť podľa žalobkyne korešponduje aj so závermi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2019. Záverom žalobkyňa podotkla, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, ktorým je reálne naplnenie princípu právneho štátu, ktorého súčasťou je ústavná záruka pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodované zákonným spôsobom, preto priznaním odkladného účinku správnej žalobe nevznikne podľa jej názoru žalovanej ujma, ktorá nie je ekonomicky odkázaná na výsledok tohto súdneho konania. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, doručenom správnemu súdu 13.12.2024, navrhla jeho zamietnutie pre jeho nedôvodnosť, keďže správnou žalobou napadnuté rozhodnutia vo veci vzniku povinného sociálneho poistenia nemajú vykonateľný obsah, t.j. nezaväzujú žalobkyňu, aby niečo konala, niečo plnila, niečo znášala alebo sa niečoho zdržala, teda žalobkyňu nezaväzujú k splneniu povinnosti, ktorú by v prípade jej nesplnenia bolo možné nútene vymáhať. Podľa žalovanej odklad vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré má deklaratórne účinky, t.j. obsahuje statusový výrok (tak ako je to v prípade správnou žalobou napadnutého rozhodnutia), nie je možný. Zároveň poukázala, že pre priznanie odkladného účinku nepostačuje iba všeobecné konštatovanie, že rozhodnutie zakladá podklad na predpis poistného a penále, ktoré sú spôsobilé k vzniku závažnej majetkovej ujmy. 4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“ 5. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“ 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.“ 7. Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“ 8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť. 10. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej. 11. V danom prípade žalobkyňa navrhla priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm. a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe. 12. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobkyňa v tomto prípade nepochybne splnila dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 13. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky správny súd konštatuje, že žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neosvedčila jej hroziacu závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu, prípadne jej hroziaci iný nenapraviteľný následok tak, ako to vyžaduje hypotéza § 185 písm. a) SSP a ktoré hrozby by boli dané v priamej príčinnej súvislosti so žalobou napadnutými rozhodnutiami. Žalobkyňa návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňuje tvrdením, že žalobou napadnuté rozhodnutia budú podkladom pre rozhodnutie SP o predpísaní žalobkyni poistného a pre rozhodnutie o penále, ktoré rozhodnutia následne nepriaznivo zasiahnu do majetkovej sféry žalobkyne. V súvislosti s uvedeným je nevyhnutné v prvom rade uviesť, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia sú rozhodnutiami, ktorými bolo určené, že žalobkyni dňom 01.07.2014 ako samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, t.j. z ich výroku neplynie pre žalobkyňu priamo žiadna povinnosť, bezprostredným výkonom ktorej by bolo možné zasiahnuť do jej majetkovej sféry takým spôsobom, žeby jej už v tomto štádiu hrozila závažná majetková ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. A navyše budúce možné rozhodnutia o predpísaní žalobkyni poistného, či v prípade jeho neuhradenia penále, budú samostatnými rozhodnutiami orgánov verejnej moci, ktoré už síce budú spôsobilé priamo zasiahnuť do majetkovej sféry žalobkyne, avšak tieto budú spôsobilým predmetom samostatného súdneho prieskumu ich zákonnosti, posúdenie zákonnosti ktorej bude závisieť, resp. sa bude odvíjať od výsledku súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní. Okrem toho, ako už bolo uvedené, žalobkyňa svoje tvrdenia o bezprostredne jej hroziacej ujme v dôsledku výkonu žalobou napadnutých rozhodnutí žiadnym spôsobom nekonkretizovala, t.j. neuviedla ani nepreukázala akú konkrétnu ujmu by mal bezodkladný výkon správnou žalobou napadnutých rozhodnutí spôsobiť. Žalobkyňa síce poukázala na hrozbu zásahu do jej ekonomickej stability, či ohrozenie jej ďalšieho pôsobenia v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, avšak tieto skutočnosti uviedla len okrajovo, bez uveriteľného odôvodnenia týchto svojich tvrdení, t.j. neuviedla a ani nepreukázala napr. z akého dôvodu by či už určením dňa vzniku jej poistenia, resp. budúcim predpísaním jej poistného, nemohla ďalej podnikať. Žalobkyňou uvádzané obavy z možnej finančnej ujmy plynú z možnosti vydania rozhodnutia SP-ňou o povinnosti uhradiť poistné, prípadne penále, avšak takáto ujma nie je v priamej príčinnej súvislosti so správnou žalobou napadnutými rozhodnutiami a nie je možné uzavrieť, žeby ich bezodkladným výkonom bolo možné nejakým spôsobom zasiahnuť do ekonomických pomerov žalobkyne alebo do poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobkyňou. Správny súd vníma pohnútky žalobkyne na podanie predmetného návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, spočívajúce nepochybne v jej obave, že na podklade žalobou napadnutých rozhodnutí by SP mohla ešte pred skončením tohto súdneho konania vydať rozhodnutie o predpísaní jej poistného, avšak táto obava je predčasnou z už uvedeného dôvodu, že konečné predpísanie či nepredpísanie žalobkyni poistného bude závisieť, resp. sa bude odvíjať od výsledku prieskumu zákonnosti v tomto súdnom konaní, keďže dátum určenia vzniku poistného je nepochybne predpokladom na jeho samotné vyrubenie (predpísanie). Okrem toho obava z hrozby inej ako finančnej neodvratnej ujmy, ktorá nemajetková ujma je taktiež subsumovateľná pod predpoklady § 185 písm. a) SSP, z vyššie uvedeného dôvodu prebiehajúceho tohto súdneho konania nie je neodvratnou a túto iná ujma žalobkyňou osvedčená nebola, t.j. žalobkyňa neuviedla, z akých dôvodov by povinnosť budúcej možnej úhrady poistného ešte v tomto okamihu v neznámej výške a spôsobe úhrady, mohla reálne ovplyvniť ňou ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti. 14. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom. 15. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa cit. § 188 SSP zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).