{"guid": "102888b9-d9c4-4b6a-bbff-619f27d3f71f:4869c1ed-2e1a-4ece-a4cc-0d380bc8bf3b", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100521.2", "spisova_znacka": "8Sa/1/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 8Sa/1/2024 z 11. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Košiciach z 11. apríla 2025, sp. zn. 8Sa/1/2024, ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100521.2", "identifikacne_cislo": "0924100521", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Ing. Lenka Figulová", "sudca_id": 972, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-lenka-figulova-972", "datum_vydania": "2025-04-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4Svk/31/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "bfcfa0ab-453b-4c2e-8bbf-008fdd45497e:8a1af982-9cce-4d1a-bd59-2c1baffc8b22", "datum": "2025-08-01", "vztah": "zamietnute"}, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-97", "nazov": "§ 97 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-97", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-97"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-242.odsek-1", "nazov": "§ 242 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-242.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-242"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-o", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. o) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-o", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-97", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-242", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4869c1ed-2e1a-4ece-a4cc-0d380bc8bf3b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100521.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100521.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100521.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n8Sa/1/2024\n0924100521\n11. 04. 2025\nJUDr. Ing. Lenka Figulová\nECLI:SK:SpSKE:2025:0924100521.2\n\nUznesenie\nSprávny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Čiperný lesník s.r.o., so sídlom Šemberova 66/9, 779\n00 Olomouc, Česká republika, IČO: 03423654, právne zast. Advokátska kancelária Maslák, s. r. o.,\nso sídlom Šúrska 716/5, 900 01 Modra, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti\no životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, so sídlom\nKomenského 52, 041 26 Košice, proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e uznesenie č. k. 8Sa/1/2024-178 zo dňa 10. marca 2025.\nII. Žalobu\n\no d m i e t a.\n\nIII. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobcovi ako dotknutému vlastníkovi pozemkov bol Správou národného parku Muránska planina\nlistom zo dňa 27. októbra 2022 oznámený začiatok procesu prerokovania zámeru vyhlásenia\nChráneného areálu Stolica (ďalej aj „CHA Stolica“) v zmysle § 50 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane\nprírody a krajiny v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o ochrane prírody a krajiny“). Zámer bol v\nzmysle § 50 ods. 1 a ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny zverejnený verejnou vyhláškou zo dňa\n10. októbra 2022 č. OU-KE-OSZP1-2022/043731 (ďalej aj „Zámer“).\n2. Podľa Zámeru celková výmera CHA Stolica je 3151,805 ha, z toho na 2202,022 ha má platiť druhý\nstupeň ochrany podľa § 13 zákona o ochrane prírody a krajiny (zóna D) a na výmere 949,783 ha má platiť\nnajprísnejší piaty stupeň ochrany podľa § 16 zákona o ochrane prírody a krajiny (zóna A). Podľa Zámeru\ndo navrhovanej zóny A s piatym stupňom ochrany boli zaradené pozemky žalobcu vedené na listoch\nvlastníctva: č. 993, č. 2016, č. 1365, č. 1176, č. 1962, č. 260, č. 1370, č. 1371, č. 320, č. 1597, č. 1487, č.\n939, č. 1375, č. 1376, č. 1394, č. 400, č. 1377, č. 1548, č. 541, č. 1380, č. 197, č. 986, č. 1383, č. 1007, č.\n953 v k. ú. Čierna Lehota a na liste vlastníctva č. 1862 v katastrálnom území Rejdová. Žalobca vzniesol\nk Zámeru pripomienky, pričom listom zo dňa 21. novembra 2022 oznámil, že nesúhlasí s vyhlásením\nCHA Stolica na žiadnom zo svojich pozemkov. Následne žalovaný v zmysle § 50 ods. 4 zákona o\nochrane prírody a krajiny pozval listom zo dňa 21. decembra 2022 č. OU-KE-OSZP1-2022/043731-025\nvlastníkov, správcov a nájomcov na prerokovanie pripomienok k Zámeru, ktoré sa konalo dňa 16. januára\n2023 a na ktorom žalobca zotrval na svojom nesúhlase.\n3. Z dôvodu, že žalovaný po nesúhlase žalobcu ďalej nekonal, teda v zmysle § 50 ods. 7 zákona\no ochrane prírody a krajiny nerozhodol o tom, či je nevyhnutné zaradiť pozemky žalobcu do zóny A s\npiatym stupňom ochrany, podal žalobca sťažnosť proti nečinnosti žalovaného podľa zákona č. 9/2010\n\nZ.z. o sťažnostiach v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sťažnostiach“). Sťažnosť prešetril\nžalovaný dňa 29. februára 2024 tak, že poukázal na prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.\njanuára 2014 - § 104b ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny. Zároveň uviedol, že CHA Stolica sa\nplne prekrýva s územím európskeho významu (ÚEV) Stolica a chráneným vtáčím územím Muránska\nplanina - Stolica – t. j. územiami Natura 2000, preto vzhľadom na § 104b ods. 5 zákona o ochrane prírody\na krajiny nebolo potrebné v konaní o vyhlasovaní CHA Stolica rozhodnúť podľa § 50 ods. 7 zákona o\nochrane prírody a krajiny.\n4. Proti uvedenému vybaveniu sťažnosti podal žalobca dňa 12. marca 2024 sťažnosť, v ktorej namietal,\nže § 104b ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny nesprávne odkazuje na § 50 ods. 9 zákona o\nochrane prírody a krajiny (nie § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny), navyše toto prechodné\nustanovenie uvádza, že sa nevyžaduje súhlas vlastníka a nie, že sa nevyžaduje rozhodnutie orgánu\nochrany prírody. O prešetrení tejto sťažnosti žalovaný informoval žalobcu dňa 10. mája 2024, v ktorom\nuviedol, že ak neexistuje povinnosť udelenia súhlasu vlastníka, nemôže existovať ani povinnosť vydať\nrozhodnutie orgánu ochrany prírody a krajiny o nahradení udelenia súhlasu vlastníka v zmysle § 50 ods.\n7 zákona o ochrane prírody a krajiny. Zároveň poukázal aj na § 104g ods. 7 zákona ochrany prírody\na krajiny.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n5. Žalobca podal dňa 12. augusta 2024 správnu žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou\nsa domáhal, aby správny súd uložil žalovanému, aby v konaní vyhlasovania chráneného areálu Stolica\nvedenom pod č. OSZP1-2022/043731 (nové č. OU-KE-OSZP1-2023/003946) konal a rozhodol podľa §\n50 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny o tom, či pozemky vo vlastníctve žalobcu budú zaradené\ndo zóny A (piaty stupeň ochrany) chráneného areálu Stolica a to v lehote do troch mesiacov od\nprávoplatnosti uznesenia o uložení povinnosti konať. Žalobca si zároveň uplatnil právo na náhradu trov\nkonania.\n6. Žalobca považuje vyhlásenie CHA Stolica za tak intenzívny zásah do vlastníckeho práva, že je\npotrebné skúmať, či je daný verejný záujem na vyhlásenie takéhoto bezzásahového územia a či nie\nsú dostupné iné prostriedky, ktorými by sa dosiahol cieľ ochrany a zároveň by sa neobmedzovalo\nvlastnícke právo žalobcu, pričom takémuto postupu zodpovedá naplnenie § 50 ods. 7 zákona o ochrane\nprírody a krajiny a článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný dôvod nečinnosti neoznámil\nrozhodnutím ani opatrením vydaným v priebehu administratívneho konania o vyhlasovaní chráneného\nareálu Stolica, ale až v rámci prešetrenia sťažnosti žalobcu, preto sa na prípad nevzťahuje § 3 ods.\n1 písm. d) časť za bodkočiarkou SSP. Žalobca v ďalšom poukázal na potrebu ústavne konformného\nvýkladu § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení s § 104b ods. 5 a § 104g ods. 7\nzákona o ochrane prírody a krajiny a gramatický a logický výklad žalovaného považuje za neprípustný\na v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Prechodné ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne,\nale doslovne, teda aj v prípade chránených území medzinárodného významu a európskej sústavy\nchránených území, ak sa na nich má vyhlásiť štvrtý alebo piaty stupeň ochrany, je potrebné vydať\nrozhodnutie orgánu ochrany prírody, v ktorom sa posúdi, či je na konkrétnych neštátnych pozemkoch\ndôvod vyhlásiť štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 50 ods.\n7 zákona o ochrane prírody a krajiny nemožno chápať len ako (automatické) nahradenie súhlasu, ale\naj ako rozhodnutie o tom, či je na pozemkoch v neštátnom vlastníctve nevyhnutné vyhlásiť chránené\núzemia so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany v rámci naplnenia článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Takýto výklad plne korešponduje s článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý v\nprípade intenzívnych zásahov do vlastníckeho práva vyžaduje dôsledné splnenie štyroch podmienok,\na to, že ide o obmedzenie na základe zákona, vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere a za primeranú\nnáhradu.\n7. Žalobca v ďalšom poukázal, že do zóny A CHA Stolica s piatym stupňom ochrany sú zaradené\naj pozemky žalobcu, ktoré nie sú súčasťou európskej sústavy chránených území ani území\nmedzinárodného významu a to pozemok C-KN p. č. 1332/1 a p. č. 1340/1 v k. ú. Rejdová, V tomto\nprípade niet pochýb, že malo byť vydané rozhodnutie v zmysle § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody\na krajiny.\n\n8. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že nie je neprípustné, aby došlo k vyhláseniu CHA\nStolica so zónou A s najprísnejším piatym stupňom ochrany na pozemkoch žalobcu bez toho, aby\nžalovaný vydal o tom rozhodnutie, pričom sa na uvedené konanie vzťahuje v zmysle § 81 ods. 2 písm.\np) zákona o ochrane prírody a krajiny zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv platnom a účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“), a teda má mať náležitosti podľa § 47 správneho\nporiadku vrátane náležitého odôvodnenia.\n9. Keďže zároveň došlo k vyhláseniu CHA Stolica v rozpore s § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody\na krajiny a v rozpore s článkom 20 ods. 4 Ústavy slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym\npredpisom a to nariadením vlády Slovenskej republiky č. 380/2023 Z.z., ktorým sa vyhlasuje chránený\nareál Stolica (ďalej aj „nariadenie vlády SR č. 380/2023 Z.z.“) žalobca navrhuje, aby správny súd konanie\no správnej žalobe prerušil a v zmysle článku 130 ods. 1 písm. d) v spojení s článkom 125 ods. 1 písm. b)\nÚstavy Slovenskej republiky sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky s návrhom na rozhodnutie\no súlade nariadenia s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom o ochrane prírody a krajiny.\n10. Žalobca žiadal vo veci nariadil pojednávanie.\n11. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 10. septembra 2024, v ktorom uviedol, že vzniká\notázka, vo vzťahu, ku ktorým pozemkom žalobcu v jeho výlučnom, resp. podielovom spoluvlastníctve\nmalo byť rozhodnutie o nahradení súhlasu vlastníka/spoluvlastníka pozemku vydané. Zároveň poukázal\nna to, že predmetom sťažnosti zo dňa 29. januára 2024 boli pozemky - parcely C-KN č. 5829, č. 6036,\nč. 6042, č. 6156, č. 6297, č. 6302/2 v k. ú. Čierna Lehota a pozemky C-KN č. 1332/1 a č. 1340/1\nv k. ú. Rejdová a následne predmetom sťažnosti proti vybaveniu pôvodnej sťažnosti zo dňa 12. marca\n2024 pozemok parcely C-KN č. 6232/6 v k. ú. Čierna Lehota. Podľa názoru žalovaného tak je splnená\nprocesná podmienka vyčerpania dostupných právnych prostriedkov pred podaním žaloby len vo vzťahu\nk týmto parcelám, a teda len vo vzťahu k týmto parcelám je potrebné zodpovedať otázku, či má alebo\nnemá byť vydané rozhodnutie o nahradení súhlasu vlastníka/spoluvlastníka pozemku.\n12. V ďalšom žalovaný uviedol, že pre výklad prechodných ustanovení § 104b ods. 5 a § 104g ods.\n7 zákona o ochrane prírody a krajiny je rozhodujúce ustálenie, či ide o územia medzinárodného\nvýznamu a územia (európskej) sústavy chránených území. Vychádzajúc zo zoznamu uverejneného na\nwebovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pozemky žalobcu nie sú uvedené\nv zozname území medzinárodného významu. Následne vychádzajúc z Uznesenia vlády Slovenskej\nrepubliky č. 636 zo dňa 09. júla 2003 všetky dotknuté pozemky žalobcu sa nachádzajú v lokalitách\núzemia európskej sústavy chránených území, t. j. v zozname Chráneného vtáčieho územia Muránska\nplanina - Stolica.\n13. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z § 50 ods. 7 prvej vety zákona o ochrane prírody a krajiny\nvyplýva všeobecné pravidlo, že chránené územia alebo ich zóny so štvrtým a piatym stupňom ochrany\nna pozemkoch v neštátnom vlastníctve sa môžu vyhlásiť len so súhlasom ich vlastníka, teda v prípade,\nak navrhované chránené územie alebo jeho zóna so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany zasahujú do\npozemkov v neštátnom vlastníctve a ak ich vlastník nedá súhlas, potom na týchto pozemkoch chránené\núzemia vyhlásiť nemožno. Situáciu rieši § 50 ods. 7 tretia veta zákona o ochrane prírody a krajiny,\nv zmysle ktorého ak vlastník nedá súhlas, potom na týchto pozemkoch možno vyhlásiť chránené územie\nalebo zónu so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany len v prípade, ak existuje predpoklad, že by\nnevyhlásením došlo k narušeniu celkovej koherencie európskej sústavy chránených území a po naplnení\ntejto podmienky sa vyžaduje ďalší krok a to vydanie rozhodnutia orgánu ochrany prírody, ktorým sa\nsúhlas vlastníka nahradí. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle § 104b ods. 5 zákona o ochrane prírody\na krajiny sa súhlas vlastníka pozemkov v neštátnom vlastníctve, do ktorých zasahuje navrhované\nchránené územie alebo jeho zóna so štvrtým a piatym stupňom ochrany podľa § 50 ods. 7 zákona o\nochrane prírody a krajiny nevyžaduje, ak ide o územia medzinárodného významu a o územia sústavy\nchránených území zaradené v zoznamoch schválených vládou do účinnosti zákona č. 506/2013 Z.z.\nAk sa teda nevyžaduje súhlas vlastníka, potom sa nevyžaduje ani žiadne rozhodnutie orgánu ochrany\nprírody a krajiny o nahradení tohto súhlasu. Pokiaľ žalobca poukazuje na ústavno-konformný výklad\nv zmysle komentárovej literatúry, uvedené žalovaný považuje za účelové, nakoľko sa komentárová\nliteratúra nevenuje spojitosti § 50 ods. 7 a § 104b ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny, iba izolovane\nrieši situáciu, že v prípade, ak vlastník súhlas neudelí, tento je možné nahradiť rozhodnutím orgánu\nochrany prírody.\n\n14. Podľa názoru žalovaného je tiež v tomto prípade vylúčený inštitút nečinnosti, nakoľko § 50 ods. 7\nzákona o ochrane prírody a krajiny dáva orgánu ochrany prírody a krajiny len možnosť nie povinnosť\nvydať rozhodnutie o nahradení súhlasu vlastníka v prípade, ak sa podľa zákona o ochrane prírody a\nkrajiny takýto súhlas vyžaduje a vlastník ho neudelil. Z dôvodu fakultatívnosti takejto možnosti vydať\nrozhodnutie o nahradení súhlasu je následne vylúčená aplikácia inštitútu nečinnosti.\n15. Žalovaný ďalej nesúhlasil s nariadením pojednávania, nakoľko podľa jeho názoru je predmetom\nvýlučne právne posúdenie veci a pojednávanie nezodpovedá zásade hospodárnosti konania. Zároveň\nnavrhoval žalobu zamietnuť.\n16. V replike zo dňa 07. októbra 2024 žalobca uviedol, že zo sťažnosti zo dňa 29. januára 2024 je\nzrejmé, že žalobca nesúhlasí s vyhlásením piateho stupňa ochrany na všetkých svojich pozemkoch v\nrámci chráneného areálu Stolica. Všetkým pozemkom sa žalobca venoval aj v sťažnosti proti vybaveniu\nsťažnosti zo dňa 12. marca 2024.\n17. Podľa názoru žalobcu žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe vôbec nereagoval na tvrdenie žalobcu,\nže pozemky C-KN p. č. 1332/1 a p. č. 1340/1 nie sú uvedené vo vyhláške Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky č. 439/2009 Z.z., hoci už v čase prijatia vyhlášky existovali. Z uvedeného\ndôvodu sa na tieto dve parcely nesporne vyžaduje súhlas vlastníka, prípadne rozhodnutia žalovaného\no súhlase, ku ktorému doteraz nedošlo.\n18. Žalobca v ďalšom zotrval na názore, že aj vo vzťahu k ďalším pozemkom žalobcu sa vyžaduje\nrozhodnutie žalovaného a nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie orgánu ochrany prírody\npodľa § ods. 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny je len fakultatívne.\n19. V závere žalobca uviedol, že rozhodnutie o súhlase s vyhlásením chráneného územia so štvrtým,\nresp. piatym stupňom ochrany (ako náhrada za súhlas vlastníka) netreba chápať ako vedľajší právny\ntitul k vyhláseniu štvrtého alebo piateho stupňa ochrany, ktorý by nahrádzal hlavný právny titul (súhlas\nvlastníka), ale ako dva možné rôzne právne podklady na vyhlásenie štvrtého alebo piateho stupňa\nochrany v prípade, ak ide o medzinárodné územia či európske chránené územia. Na takéto vyhlásenie\nje preto potrebné disponovať aspoň jedným z týchto právnych podkladov a to buď súhlasom vlastníka\nalebo rozhodnutím orgánu ochrany prírody o súhlase.\n20. Žalobca zotrval na požiadavke nariadenia pojednávania.\n21. V duplike zo dňa 14. októbra 2024 žalovaný uviedol, že v súvislosti s podmienkou vyčerpania\nsťažnosti je žalobca zodpovedný za to, ako vymedzil predmet prostriedku, ktorý si zvolil pred podaním\ntejto žaloby a nemôže jeho nedostatok konvalidovať odkazom na ustanovenie § 5 ods. 2 SSP. K námietke\nžalobcu týkajúcej sa parciel C-KN č. 1332/1 a č. 1340/1 v k. ú. Rejdová, teda že nie sú súčasťou\nchráneného vtáčieho územia žalovaný poukázal na vyjadrenie Odboru starostlivosti o životné prostredie\nOkresného úradu Košice v súvislosti s vybavením sťažnosti, ktorý uviedol, že tieto parcely sa síce\nnenachádzajú vo Výnose č. 3/2004-5.1 z dôvodu, že UEV Stolica do tejto časti katastrálneho územia\nRejdová nezasahuje a nenachádzajú sa ani vo Vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej\nrepubliky č. 439/2009 Z.z. z dôvodu, že tieto parcely vznikli odčlenením a to parcela č. 1332/1 z parcely\nč. 1332 a parcela č. 1340/1 z parcely č. 1340 zápisom geometrického plánu č. 30674344-14/06 zo\ndňa 13. decembra 2006. Zároveň je potrebné poukázať na to, že Chránené vtáčie územie Muránska\nplanina - Stolica bolo do Národného zoznamu navrhovaných chránených vtáčích území zaradené už\nv roku 2003, ktorý bol schválený Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 636/2003 Z.z. zo dňa 09.\njúla 2003, avšak jeho hranice boli spresnené až Vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej\nrepubliky č. 439/2009 Z.z., ktorou bolo Chránené vtáčie územie Muránska planina - Stolica vyhlásené. V\nďalšom žalovaný poukázal na to, že tak právo na životné prostredie, ako aj vlastnícke právo sú chránené\nprávnym poriadkom Slovenskej republiky a žiadne z nich nie je absolútne a aj z tohto dôvodu nevidí\ndôvod na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.\n22. Uznesením č. k. 8Sa/1/2024-178 zo dňa 10. marca 2025 vyšší súdny úradník uložil žalobcovi\npovinnosť v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia písomne doplniť svoje podanie doručené\nsprávnemu súdu dňa 12. augusta 2024 o nasledujúce náležitosti žaloby podľa § 246 a § 57 SSP\n\nv časti žalobného návrhu, t. j. návrhu, ako má súd vo veci rozhodnúť uvedením jasného, určitého\na zrozumiteľného petitu tak, aby mohol byť vykonateľný, a to: presným špecifikovaním a označením\nparciel, o ktorých má žalovaný konať a rozhodnúť podľa § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody vody a\nkrajiny v konaní vyhlasovania chráneného areálu Stolica vedeného pod č. OSZP1-2022/043731 (nové\nč. OU-KE-OSZP1-2023/003946) v súlade s ich aktuálnym zápisom v evidencii nehnuteľností, a to\nuvedením parcelného čísla, druhu a výmery, čísla listu vlastníctva, katastrálneho územia, obce a okresu,\nv ktorom sa nehnuteľnosť nachádza.\n23. Proti uzneseniu č. k. 8Sa/1/2024-178 zo dňa 10. marca 2025 podal žalobca včas sťažnosť, v ktorej\nnamietal, že ak by správny súd tak, ako to požaduje v napadnutom uznesení, rozhodol o správnej\nžalobe voči nečinnosti s presne identifikovanými pozemkami, nahradil by činnosť žalovaného, a teda\nby rozhodol namiesto žalovaného o tom, ktoré pozemky že obcou majú byť zaradené do piateho\nstupňa ochrany chráneného areálu stolica. Podľa názoru žalobcu konanie o správnej žalobe proti\nnečinnosti nemôže správny súd zaviazal žalovaného, ako konkrétne má rozhodnúť a teda v tomto\nprípade o, ktoré ktoré pozemky majú byť zaradené do piateho stupňa ochrany. Podľa názoru žalobcu\nžalobný návrh je presný v tom smere, že sa ním v presne pomenovanej správnej žalobe a presne\npomenovanom administratívnom konaní vyžaduje, aby správny súd uložil presne definovanému a\noznačenému žalovanému, aby o zaradení pozemku vo vlastníctve žalobcu do piateho stupňa ochrany\nchráneného územia rozhodol rozhodnutím.\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n24. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné\npodmienky“).\n25. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne\nneoprávnenou osobou.\n26. Podľa § 152 ods. 1 SSP, proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba\ndoručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje.\n27. Podľa § 159 ods. 1 SSP, o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal.\n28. Podľa § 159 ods. 2 SSP, ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje\nsenát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané\nvo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.\n29. Podľa § 160 ods. 1 SSP, správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia\npojednávania.\n30. Podľa § 161 ods. 1 SSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne.\n31. Podľa § 161 ods. 2 SSP, ak je sťažnosť dôvodná, správny súd napadnuté uznesenie zruší alebo\nzmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom správneho súdu.\n32. Podľa § 160 ods. 1 SSP, proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok.\n33. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej\nsprávy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku\nnečinnosti orgánu verejnej správy.\n34. Podľa § 242 ods. 1 SSP, odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení\npovinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.\n\n35. Podľa § 2 ods. 2 písm. o) zákona o ochrane prírody a krajiny, na účely tohto zákona sa považuje\nza osobitne chránenú časť prírody a krajiny časť prírody a krajiny, ktorou sú chránené druhy (§ 33),\nvybrané druhy rastlín a živočíchov (§ 37), chránené územia a ich ochranné pásma (§ 17 a § 24), územia\neurópskeho významu (§ 27), územia medzinárodného významu (§ 28b), súkromné chránené územia a\nich ochranné pásma (§ 31) a chránené stromy a ich ochranné pásma (§ 49).\n36. Podľa § 17 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy\neurópskeho významu a biotopy národného významu (§ 6 ods. 3), biotopy druhov európskeho významu,\nbiotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu\nsa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo prírodné výtvory, možno vyhlásiť za\nchránené územia:\na) chránená krajinná oblasť (§ 18),\nb) národný park (§ 19),\nc) prírodný park (§ 20a),\nd) chránený areál (§ 21),\ne) prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia (§ 22),\nf) prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka (§ 23, § 24 ods. 3),\ng) chránený krajinný prvok (§ 25),\nh) chránené vtáčie územie (§ 26),\ni) obecné chránené územie.\n37. Podľa § 21 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, lokalitu, spravidla s výmerou do 500 ha, na\nktorej sú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu alebo ktorá je biotopom druhu\neurópskeho významu alebo biotopom druhu národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov\nzáleží na obhospodarovaní človekom, môže vláda nariadením vyhlásiť za chránený areál.\n38. Podľa § 21 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, na území chráneného areálu platí druhý (§\n13), tretí (§ 14), štvrtý (§ 15) alebo piaty (§ 16) stupeň ochrany.\n39. Podľa § 21 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny, stupeň ochrany chráneného areálu,\nvymedzenie jeho hraníc a hraníc jeho ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane chráneného\nareálu a jeho ochranného pásma ustanoví vláda nariadením, ktorým sa chránený areál a jeho ochranné\npásmo vyhlasuje. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územný a časový rozsah\nuplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 13 až 16).\n40. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, orgán ochrany prírody je povinný vlastníkovi,\nsprávcovi a nájomcovi pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou, ktorého možno zistiť z evidencie v\nkatastri nehnuteľností, dotknutej obci a dotknutým orgánom štátnej správy79) písomne oznámiť zámer\nvyhlásiť chránené územie, zóny chráneného územia alebo chránený strom (ďalej len „zámer“). Orgán\nochrany prírody je povinný oznámiť zámer na základe predloženého projektu ochrany (§ 54 ods. 13);\nak projekt predkladá organizácia ochrany prírody, orgán ochrany prírody oznámi zámer v lehote do 60\ndní odo dňa jeho predloženia. Ak je dotknutý väčší počet vlastníkov pozemkov alebo ak ich pobyt nie je\nznámy, možno oznámenie zámeru doručiť verejnou vyhláškou;79a) ak ide o pozemkové spoločenstvo,\noznámenie zámeru sa doručí aj jeho štatutárnemu orgánu.\n79) Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 220/2004 Z. z. v znení\nneskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 326/2005 Z. z. v\nznení neskorších predpisov, Stavebný zákon.\n79a) § 26 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.\n41. Podľa § 50 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny, vlastník, správca a nájomca dotknutého\npozemku, obec a dotknutý orgán štátnej správy má právo najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia\nzámeru alebo jeho verejného oznámenia podať k nemu písomné pripomienky orgánu ochrany prírody.\nVlastník dotknutého pozemku má právo v tej istej lehote sa vyjadriť k možnosti riešenia spôsobu a\nurčenia výšky poskytnutia náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61 ods. 1 písm.\na) až d). Orgán ochrany prírody je povinný najneskôr do 30 dní pripomienky prerokovať s tým, kto\nich podal; ak ide o vyjadrenie k možnosti riešenia spôsobu a určenia výšky poskytnutia náhrady za\nobmedzenie bežného obhospodarovania, orgán ochrany prírody je povinný prerokovať toto vyjadrenie\nnajneskôr do 60 dní a v prípade súhlasu vlastníka s navrhovaným spôsobom poskytnutia náhrady vyzvať\n\nministerstvo alebo ním poverenú organizáciu ochrany prírody, alebo správcu majetku štátu dotknutých\nnavrhovaným spôsobom náhrady, aby s vlastníkom prerokovali podmienky poskytnutia náhrady a v\nprípade dohody s ním uzavreli zmluvu o budúcej zmluve o poskytnutí náhrady za obmedzenie bežného\nobhospodarovania podľa § 61a až 61d.\n42. Podľa § 50 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny, vlastník, správca a nájomca pozemku, ktorí\nsú dotknutí podmienkami ochrany určenými v zámere, sú povinní odo dňa oznámenia zámeru až do\nvyhlásenia časti prírody za chránenú bezodkladne informovať o plánovaných činnostiach, ktoré môžu\nbyť v rozpore s podmienkami ochrany určenými v zámere. Ak to vyžaduje záujem ochrany prírody a\nkrajiny, môže orgán ochrany prírody rozhodnúť o určení podmienok na vykonávanie tejto činnosti alebo\nju zakázať. Tieto podmienky platia najdlhšie do vyhlásenia časti prírody a krajiny za chránenú. Ak v\ndôsledku určenia podmienok vykonávania činnosti alebo jej zákazu dochádza k obmedzeniu bežného\nobhospodarovania, vzniká nárok na finančnú náhradu podľa § 61e prvým dňom po právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu ochranu prírody.\n43. Podľa § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny, chránené územia alebo ich zóny so štvrtým\nstupňom ochrany a piatym stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve sa môžu vyhlásiť\nlen so súhlasom vlastníka pozemku. Ak vlastník pozemku nie je známy, súhlas dáva správca pozemkov\nurčený osobitnými predpismi.79b) Ak by nevyhlásením chráneného územia alebo jeho zóny so štvrtým\nstupňom ochrany a piatym stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve došlo k narušeniu\ncelkovej koherencie európskej sústavy chránených území, možno súhlas vlastníka pozemku nahradiť\nrozhodnutím orgánu ochrany prírody. Tým nie je dotknutá povinnosť poskytnúť náhradu za obmedzenie\nbežného obhospodarovania podľa § 61.\n79b) § 34 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 50\nods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 499/2009 Z. z.\n44. Podľa § 51 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny, orgán ochrany prírody zašle do 15 dní odo dňa\nnadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa vyhlásila ochrana osobitne\nchránenej časti prírody a krajiny, podklady organizácii ochrany prírody na vykonanie jej zápisu do\nštátneho zoznamu; ak sa osobitne chránená časť prírody a krajiny vyhlásila nariadením vlády, príslušným\norgánom je ministerstvo.\n45. Podľa § 67 písm. g) zákona o ochrane prírody a krajiny, okresný úrad v sídle kraja rozhoduje podľa\n§ 19 ods. 5, § 22 ods. 5, § 24 ods. 13, § 50 ods. 5 a 7, § 56 ods. 4 a 5 a § 96.\n46. Podľa § 67 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny, okresný úrad v sídle kraja oznamuje zámer\npodľa § 50 ods. 1 a koná podľa § 50 ods. 4.\n47. Podľa § 81 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú\nvšeobecné predpisy o správnom konaní,112) ak tento zákon neustanovuje inak.\n112) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z.\n48. Podľa § 81 ods. 2 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny, všeobecné predpisy o správnom\nkonaní112) s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na vyhlasovanie ochrany\nosobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50 okrem rozhodovania podľa § 50 ods. 5 a 7.\n112) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z.\nIV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n49. Správny súd je v zmysle ust. § 97 SSP z úradnej povinnosti povinný počas celej dĺžky súdneho\nkonania skúmať, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Na\nzáklade tohto zákonného postupu zistil, že správna žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.\nPodanie správnej žaloby zjavne neoprávnenou osobou predstavuje taký nedostatok konania, ktorý je\nneodstrániteľný a má za následok, že súd nemôže vo veci konať a vydať rozhodnutie vo veci samej, ale\nmusí žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietnuť.\n\n50. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho\nkonania je zrejmé a nesporné, že žalovaný verejnou vyhláškou č. OU-KE-OSZP1/2022/043731 zo\ndňa 12. októbra 2022 zverejnil Zámer vyhlásiť chránený areál Stolica (CHA Stolica). Následne, po\nprerokovaní pripomienok vznesených oprávnenými subjektami v zmysle § 50 ods. 4 zákona o ochrane\nprírody a krajiny vláda Slovenskej republiky uznesením č. 457 zo dňa 13. septembra 2023 schválila\nnariadenie vlády Slovenskej republiky č. 380/2023 Z.z., ktorými sa vyhlasuje chránený areál Stolica, a\nktoré nadobudlo účinnosť 01. januára 2024.\n51. Pre posúdenie tu súdenej veci je v prvom rade rozhodujúce ustáliť, akým procesným postupom\ndochádza k vyhláseniu chráneného areálu, ako jedného z typov chránených území špecifikovaných v\n§ 17 zákona o ochrane prírody a krajiny.\n52. Postup vyhlásenia chráneného územia upravuje zákon o ochrane prírody a krajiny v § 17 a nasl.,\npričom následne postupujúc v zmysle § 21 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny chránený areál\nvyhlasuje vláda nariadením. V nariadení vlády sa pritom určí stupeň ochrany chráneného areálu,\nvymedzenie jeho hraníc a hraníc jeho ochranného pásma, podrobnosti o územnej ochrane chráneného\nareálu a jeho ochranného pásma. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že jednak\nvyhlásenie chráneného areálu je plne a výlučne v kompetencii vlády Slovenskej republiky a zároveň\nje nesporné, že k vyhláseniu chráneného areálu Stolica, vrátane určenia stupňov ochrany, už došlo\nnariadením vlády č. 380/2023 Z.z., s účinnosťou od 01. januára 2024.\n53. V rámci procesného postupu vyhlásenia chráneného územia je zrejmá nezastupiteľná úloha\nžalovaného a to jednak v súvislosti s oznamovaním zámeru vyhlásiť chránené územie (§ 50 ods. 1\nv spojení s § 67 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny), konaním podľa § 50 ods. 4 zákona\no ochrane prírody a krajiny (§ 67 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny) a rozhodovaním\npodľa § 50 ods. 5 a 7 zákona o ochrane prírody a krajiny (§ 67 písm. g) zákona o ochrane prírody\na krajiny). Z uvedených ustanovení na druhej strane nevyplýva, že žalovaný rozhoduje o vyhlásení\nchráneného územia resp. o určení stupňa ochrany, práve naopak, možno dospieť k záveru, že ide len\no určité predbežné, parciálne kompetencie (oznámenie zámeru vyhlásiť chránené územie, prerokovanie\nnámietok) resp. konania (rozhodovanie v zmysle § 50 ods. 5 a 7 zákona o ochrane prírody a krajiny)\norgánu ochrany prírody (konkrétne okresného úradu v sídle kraja), vo vzťahu k samotnému vyhláseniu\nchráneného územia nariadením vlády. Samostatnosť a osobitosť konania a rozhodovania podľa § 50\nods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny aj vo vzťahu k ostatnému postupu žalovaného podľa § 50\nzákona o ochrane prírody a krajiny podľa názoru správneho súdu jasne vyplýva z ustanovenia § 81 ods.\n2 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny, v zmysle ktorého všeobecné predpisy o správnom konaní\n(t.j. správny poriadok) s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na vyhlasovanie\nochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50, okrem rozhodovania podľa § 50 ods.\n5 a 7 zákona o ochrane prírody a krajiny.\n54. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že konanie podľa § 50 ods. 7 zákona o ochrane\nprírody a krajiny je samostatným konaním, spravujúcim sa ustanoveniami správneho poriadku, avšak\nodlišným od ostatného postupu vyhlasovania ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa\n§ 50 resp. § 21 zákona o ochrane prírody a krajiny. Zároveň, keďže § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody\na krajiny pre začatie konania podľa tohto odseku nevyžaduje podanie návrhu, možno konštatovať, že\nkonanie podľa § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny začína orgán ochrany prírody a krajiny\n(okresný úrad v sídle kraja) z úradnej povinnosti a to v prípade, ak vlastník pozemku, na ktorom má byť\nchránené územie so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany vyhlásené, na takéto vyhlásenie neudelí\nsúhlas a prípadne nie je v zákone o ochrane prírody a krajiny ustanovené inak.\n55. Ak teda žalobca navrhoval odstrániť nečinnosť žalovaného „v konaní vyhlasovania chráneného\nareálu Stolica vedenom pod č. OSZP1-2022/043731 (nové č. OU-KE-OSZP1-2023/003946)“,\nz administratívneho spisu je zjavné, že uvedené sa týkalo oznámenia zámeru vyhlásiť chránené územie\npodľa § 50 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, na procesný postup ktorý sa ustanovenia\nsprávneho poriadku nepoužijú. Zároveň de facto je nepochybné, že žalobca mal záujem na odstránení\nnečinnosti v už začatom procesnom postupe vyhlasovania chráneného areálu Stolica. Aplikujúc §\n81 ods. 2 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny sa však správny súd nestotožnil s tvrdením\nžalobcu, že priamo v tomto „konaní“ bolo povinnosťou žalovaného vydať aj rozhodnutie „o tom, či je na\nvyhláseniach a stolica potrebné vyhlásiť piaty stupeň ochrany na pozemkoch vo vlastníctve, respektíve\n\nspoluvlastníctve žalobcu v zmysle § 50 ods. 7 ZoPK“. Z dôvodov uvedených vyššie je správny súd toho\nnázoru, že rozhodnutie o nahradení súhlasu vlastníka pozemku má byť vydané v samostatnom konaní,\npostupujúc pritom podľa ustanovení správneho poriadku.\n56. V zmysle § 3 ods. 1 písm. d) SSP sa nečinnosťou rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne\nnepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z\núradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Protiprávnosť nečinnosti pritom spočíva v pasivite\norgánu verejnej správy v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať, teda, ak mu takáto\npovinnosť vyplýva z konkrétneho ustanovenia právneho predpisu. V súvislosti s jednotlivými formami\nnečinnosti (ako ich definuje § 3 ods.1 písm. d) SSP) je zároveň nevyhnutné definovať osobu, ktorej\nsvedčí aktívna legitimácia na podanie príslušnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, pričom\nv zmysle § 242 ods. 1 SSP ňou v prípade už začatého administratívneho konania môže byť fyzická\nalebo právnická osoba, prípadne zainteresovaná verejnosť v administratívnom konaní týkajúcom sa veci\nživotného prostredia a v prípade administratívneho konania, ktoré orgán verejnej správy protiprávne\nz úradnej povinnosti nezačal, je na podanie správnej žaloby aktívne legitimovaný len prokurátor (§ 242\nods. 2 SSP).\n57. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že na podanie správnej žaloby\nproti nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v tom, že žalovaný z úradnej povinnosti nezačal\nadministratívne konanie o nahradenie súhlasu vlastníka podľa § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody\na krajiny, je aktívne legitimovaný výlučne prokurátor, správna žaloba podaná žalobcom tak bola podaná\nzjavne neoprávnenou osobou, preto správny súd postupoval v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP a\nsprávnu žalobu odmietol.\n58. Záverom je potrebné dodať, že nakoľko bolo rozhodnuté o odmietnutí žaloby, správny súd\nk posudzovaniu jednotlivých žalobných námietok (najmä ale nie len aplikácia § 104b ods. 5 zákona\no ochrane prírody a krajiny a návrh na konanie o súlade právnych predpisov) nepristúpil.\n59. Správny súd zároveň na základe sťažnosti žalobcu zo dňa 25. marca 2025 v súlade s § 159 ods. 2\nSSP a § 161 ods. 2 SSP rozhodol o zrušení uznesenia č. k. 8Sa/1/2024-178 zo dňa 10. marca 2025,\nktorým bola žalobcovi uložená povinnosť v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia písomne\ndoplniť svoje podanie doručené správnemu súdu dňa 12. augusta 2024 o nasledujúce náležitosti\nžaloby podľa § 246 a § 57 SSP v časti žalobného návrhu, t. j. návrhu, ako má súd vo veci rozhodnúť\nuvedením jasného, určitého a zrozumiteľného petitu tak, aby mohol byť vykonateľný, a to: presným\nšpecifikovaním a označením parciel, o ktorých má žalovaný konať a rozhodnúť podľa § 50 ods. 7\nzákona o ochrane prírody vody a krajiny v konaní vyhlasovania chráneného areálu Stolica vedeného\npod č. OSZP1-2022/043731 (nové č. OU-KE-OSZP1-2023/003946) v súlade s ich aktuálnym zápisom\nv evidencii nehnuteľností, a to uvedením parcelného čísla, druhu a výmery, čísla listu vlastníctva,\nkatastrálneho územia, obce a okresu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Správny súd dospel k záveru,\nže nie je daný dôvod na odstránenie vady petitu žaloby tak, ako bolo žalobcovi uložené predmetným\nuznesením, nakoľko zistil, že žaloba má takú vadu, ktorá je neodstrániteľná a má za následok, že správny\nsúd nemôže vo veci konať a vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí žalobu odmietnuť.\n60. O náhrade trov správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania\nnemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu v časti výroku I. nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 162 SSP).\nProti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov II. a III. je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na\nSprávnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443\nods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\n\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť\nlen do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že\na. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu\na nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj. podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej\nsťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§\n440 ods. 1, 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak\nje žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "4Svk/31/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "bfcfa0ab-453b-4c2e-8bbf-008fdd45497e:8a1af982-9cce-4d1a-bd59-2c1baffc8b22", "datum": "2025-08-01", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}