Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 17Sas/5/2024 z 15. 8. 2025
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 15. augusta 2025, sp. zn. 17Sas/5/2024, ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100378.1
Správny súd v Košiciach | 17Sas/5/2024 | ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100378.1 | 2025-08-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 199 ods. 1 SSP, § 199 ods. 3 SSP, § 191 ods. 1 písm. d) SSP, § 4 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., § 4 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z., § 7 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., § 7 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z. z., § 8 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z., § 25 ods. 7 zákona č. 417/2013 Z. z., § 28 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., § 28 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z., § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z., § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/918bdd15-5de0-4756-85ba-267bd7c4ded5
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100378.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Košiciach
17Sas/5/2024
0924100378
15. 08. 2025
JUDr. Pavol Dorič, PhD.
ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100378.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX/XX, XXX XX A. D., právne zastúpená: JUDr. Ing. Marcela
Martinkovičová, advokátka, so sídlom: Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti žalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. UPS/US1/OPHNNVD/SOC/2024/5518-0003 Km zo
dňa 06.03.2024, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Správnou žalobou zo dňa 14.06.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý deň sa
žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ OPHNNVD/SOC/2024/5518-0003
Km zo dňa 06.03.2024 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej „prvostupňový orgán
verejnej správy“) č. KK1/OHNNVaŠSD/SOC/2024/11346-166 zo dňa 25.01.2024 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému. Taktiež žalobkyňa požaduje náhradu trov
konania v plnom rozsahu.
2. Rozhodnutím č. KK1/OHNNVaŠSD/SOC/2024/11346-166 zo dňa 25.01.2024 Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Kežmarok, odbor sociálnych vecí a rodiny, podľa §26 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č.
417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) uložil podľa § 25 ods. 6 žalobkyni (ďalej aj
„príjemkyňa“ alebo „príjemkyňa pomoci v hmotnej núdzi“) povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi
poskytnutú neprávom za obdobie
- od 01.11.2018 do 30.11.2018 v sume 118,90 eur,
- od 01.10.2019 do 31.12.2019 v sume 681,90 eur,
- od 01.01.2020 do 31.12.2020 v sume 3 486,20 eur,
- od 01.01.2021 do 30.06.2021 v sume 1 410,60 eur,
- od 01.07.2022 do 31.12.2022 v sume 1 715,00 eur,
- od 01.05.2023 do 31.05.2023 v sume 242,00 eur,
- od 01.07.2023 do 30.09.2023 v sume 684,00 eur,

- spolu v sume 8 338,60 eur zvýšené o 10 % v sume 833,86 eur, t. j. celkom v sume 9 172,46 eur, a to
do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na účet prvostupňového správneho orgánu.
2.1 Uvedené rozhodnutie prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil tým, že manžel príjemkyne
pomoci v hmotnej núdzi vykonával samostatne zárobkovú činnosť v období
- od 26.03.2018 do 08.11.2018,
- od 04.10.2019 do 02.06.2021,
- od 04.07.2022 do 11.02.2023,
- od 26.06.2023 do 30.11.2023.
2.2 Keďže vznikol dôvod na prešetrenie trvania nároku na výplatu pomoci v hmotnej núdzi, zastavil
prvostupňový orgán verejnej správy svojim právoplatným rozhodnutím zo dňa 13.11.2023 poskytovanie
pomoci v hmotnej núdzi od 01.10.2023.
2.3 Na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu boli dňa 12.12.2023 predložené doklady
preukazujúce príjmy z podnikania manžela žalobkyne za uvedené obdobia, tiež čestné vyhlásenie
manžela žalobkyne zo dňa 03.01.2024, a preto prvostupňový orgán verejnej správy prehodnotil nárok
domácnosti žalobkyne a uložil povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi celkom v sume 9 172,46 eur.
3. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa
12.02.2024, v ktorom oznámila, že dňa 31.01.2024 jej bolo doručené prvostupňové rozhodnutie.
3.1 Následne žalobkyňa v odvolaní uviedla, že uznesením Okresného súdu Prešov, č. k.
2OdK/178/2021-19 zo dňa 03.09.2021 bol na jej majetok vyhlásený konkurz, a zároveň bola zbavená
všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, a to v rozsahu,
v akom nebudú uspokojené v konkurze. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku
č. 174/2021 zo dňa 09.09.2021.
3.2 Ďalej žalobkyňa, v nadväznosti na uvedené, vo svojom odvolaní uviedla, že je osoba neznalá
právnych predpisov a neuvedomujúca si právne okolnosti a aj následky, konajúca v dobrej viere
a spoliehajúca sa na odbornosť a zákonnosť postupu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgánu
verejnej správy. Argumentuje, že práve Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny si počas obdobia vyše 5
rokov neprelustroval verejne dostupné registre, vrátane živnostenského úradu, teda nezisťoval skutočný
stav veci, teda neskúmal u mňa zákonné podmienky na vyplácanie dávky v hmotnej núdzi., resp.
neprestal ju žalobkyni vyplácať, aby táto pohľadávka narástla do takejto sumy.
3.3 Ďalej žalobkyňa vo svojom odvolaní má za to, že časť pohľadávky vznikla pred rozhodujúcim dňom
v zmysle zákona č. 7/2005 Z .z., teda má za to, že pohľadávka, ktorá vznikla pred 31.08.2021 sa
rozhodnutím súdu o mojom oddlžení stala nevymáhateľnou podľa § 166e ods. 2 zákona o konkurze.
3.4 Záverom žalobkyňa podala námietku premlčania pohľadávky pred dátumom 31.01.2022.
4. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/OPHNNVD/SOC/2024/5518-0003 Km zo dňa 06.03.2024
odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
4.1 Žalovaný vo svojom odôvodnení uviedol, že pri preskúmavaní spisovej dokumentácie zistil,
že prvostupňový orgán verejnej správy poskytoval domácnosti žalobcu pomoc v hmotnej núdzi od
01.11.2018, ktorej výška sa menila na základe zmien rozhodných skutočností a zmien legislatívy.
Žalobkyňa je vydatá, nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od
06.03.2018, nemá žiadny príjem. Manžel žalobkyne je poberateľom invalidného dôchodku s poklesom
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V čase
podania žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi do domácnosti patrilo šesť nezaopatrených detí a dve
zaopatrené deti do 25 rokov.
4.2 Ďalej žalovaný uviedol priebeh prvostupňového administratívneho konania a citáciu zákonných
ustanovení, taktiež uvádza, že prvostupňový orgán verejnej správy vlastným šetrením zistil, že manžel
žalobkyne vykonával samostatne zárobkovú činnosť, čo bolo preukázané aj na základe predložených
dokladov preukazujúcich príjmy z podnikania za uvedené obdobia, a preto rozhodol o povinnosti vrátiť
pomoc v hmotnej núdzi.
4.3 Následne žalovaný argumentoval, že príjem z podnikania je rozhodná činnosť, ktorá má vplyv
na výšku poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi. Žalobkyňa si nesplnila oznamovaciu povinnosť, keď
prvostupňovému orgánu v lehote 8 dní neoznámila, že manžel mal v obdobiach od 26.03.2018 do
08.11.2018, od 04.10.2019 do 02.06.2021, od 04.07.2022 do 11.02.2023 a od 26.06.2023 do 30.11.2023
príjmy z podnikania, čím porušila ustanovenie § 28 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi,
o čom bola poučená v žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi zo dňa 16.11.2018, a ktorú na znak porozumenia
aj vlastnoručne podpísala. Ďalej žalovaný uviedol, že z informačného systému riadenia sociálnych

dávok má preukázané, že domácnosti žalobkyne bola vyplatená pomoc v hmotnej núdzi v celkovej
výške 8 338,60 eur. Po započítaní manželovho príjmu z podnikania do príjmu a zohľadnení ostatných
skutočností za uvedené mesiace, domácnosti žalobkyne pomoc v hmotnej núdzi nepatrila, pretože úhrn
príjmu bol vyšší ako suma životného minima pre domácnosť. Preto je žalobkyňa povinná vrátiť sumu
celkom vo výške 9 172,46 eur prvostupňovému správnemu orgánu.
4.4 Žalovaný poučil žalobkyňu o možnosti požiadať o povolenie splátok na uhradenie preplatku. Záverom
sa žalovaný vyjadril aj námietke žalobkyne, že bola oddlžená a zbavená všetkých dlhov tak, že ju
považuje za irelevantnú, pohľadávka vo veci pomoci v hmotnej núdzi nevznikla pred vyhlásením
konkurzu, ale vznikne až právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej
núdzi poskytnutú neprávom, a preto na ňu žalovaný neprihliadol. Rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/
OPHNNVD/SOC/2024/5518-0003 Km zo dňa 06.03.2024 bolo žalobkyni doručené dňa 12.03.2024.
II.
Súdne konanie
5. Včas podanou žalobou zo dňa 14.06.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý
deň, žalobkyňa ako žalobné body uvádza nesprávne právne posúdenie veci, nedostačujúce zistenie
skutkového stavu a nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť.
5.1 Žalobkyňa má za to, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné. Prvostupňový orgán
verejnej správy rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a vôbec neuviedol, prečo sa suma pomoci v
hmotnej núdzi, ktorú je žalobkyňa povinná vrátiť zvýšila o 10%, len uviedol ustanovenie zákona, v
zmysle ktorého rozhodol o uložení povinnosti vrátiť pomoc hmotnej núdzi poskytnutú v uvedenom období
neoprávnene.
5.2 Ďalej žalobkyňa má za to, že správny orgán pochybil pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o hmotnú
núdzu, keď žalobkyni priznal dávku v hmotnej núdzi od 01.11.2018 napriek tomu, že mu muselo byť
z dostupnej evidencie a informačných systémov v čase posudzovania žiadosti známe, že manžel
žalobkyne vykonával SZČO už od 26.03.2018. Ak by správny orgán postupoval v súlade so zákonom
a posúdil správne žiadosť, nebol by žalobkyni priznal a teraz by nevznikla povinnosť vrátiť poskytnutý
príspevok.
5.3 Taktiež žalobkyňa argumentuje tým, že si riadne plnila svoje povinnosti uchádzača o zamestnanie a
poberateľa dávky a príspevkov, aktívne si hľadala zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne
preukazovala úradu v termíne určenom úradom.
5.4 Žalobkyňa poukazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, v ktorom podľa nej žalovaný
neuviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, a ani to, ako sa žalovaný vysporiadal
s odvolacími námietkami žalobkyne v podanom odvolaní. Taktiež sa žalovaný nevyjadril k vznesenej
námietke premlčania pohľadávky pred dátumom 31.01.2022. Žalobkyňa uvádza, že správny orgán mal
možnosť zistiť príjem manžela žalobkyne, predmetné rozhodnutie bolo vydané po uplynutí subjektívnej
premlčacej lehoty 3 rokov odo dňa, kedy úrad túto skutočnosť zistil., preto žalobkyňa považuje nárok
uplatnený voči žalobkyni za premlčaný. Záverom žalobkyňa uvádza že nežiada nariadiť pojednávanie.
A požaduje náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Žalovaný sa na základe výzvy správneho súdu vyjadril k žalobe vo svojom písomnom vyjadrení zo
dňa 09.07.2024, doručeným správnemu súdu dňa 10.07.2024, v ktorom žalovaný zhrnul v podstatnej
časti všetky argumenty, ktoré aj vo svojom preskúmavanom rozhodnutí.
6.1 Zároveň sa žalovaný vyjadril aj k tvrdeniu žalobkyne, že rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané
po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty 3 rokov, a teda tu žalovaný argumentuje odkazom na § 25
ods. 7 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, v zmysle ktorého, keďže pomoc v hmotnej núdzi bola žalobkyni
vyplatená naposledy za mesiac júl 2017, právo na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej
núdzi, zaniká najneskôr uplynutím desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý
sa pomoc v hmotnej núdzi poskytla, t. j. od 01.10.2013.
6.2 Záverom žalovaný uviedol, že pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia rozhodoval na základe
6 preukázaných skutočností a platnej legislatívy a má za to, že dôvody uvedené v žalobe sú
neopodstatnené, a preto navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nepriznať žalobkyni náhradu trov
konania.
7. Žalobkyňa bola výzvou zo dňa 17.07.2024, ktorá jej bola doručená dňa 02.08.2024, vyzvaná na
vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného, avšak svoje vyjadrenie (repliku) už nepodala.

III.
Relevantná právna úprava
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.
11. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.
12. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide
o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c).
13. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
14. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
15. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
17. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
18. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
19. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
20. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
21. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
22. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.
23. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

24. Podľa § 34 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. správny súdny poriadok (ďalej aj „správny poriadok“)
v platnom znení, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti
netreba dokazovať.
25. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
26. Podľa § 46 ods. 1 až 7 správneho poriadku, náležitosti rozhodnutia
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
(4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti
nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie
obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
(5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať
úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie
vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej
moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného
predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie
náležitosti rozhodnutia.
(6) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny
orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
(7) Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v
plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia
rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie.
27. Podľa § 59 ods. 1 až 4 správneho poriadku,
(1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie
konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie
a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
(4) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
28. Podľa § 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej aj „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“), hmotná núdza je
stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené
osobitným predpisom 3) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho
práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
29. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní
pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.
30. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, domácnosť na účely tohto zákona tvoria
spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len "člen domácnosti"), ktorými sú manžel a manželka.

31. Podľa § 7 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu,
majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.
32. Podľa § 7 ods. 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v
ktorom sa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku
na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania.
33. Podľa § 8 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú
v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené
osobitným predpisom, ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné
podmienky a riešiť si hmotnú núdzu.
34. Podľa § 9 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej
osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods.
2, 3 a 6, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok
na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.
35. Podľa § 15 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako
rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2, 3 a 6, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a §
14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4.
36. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o pomoci hmotnej núdzi, pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní
pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na
účely tohto zákona je príjem podľa osobitného predpisu 10) a štipendium študenta v doktorandskom
študijnom programe v dennej forme. 10) § 4 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
37. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o životnom minime“), za príjem sa na
účely určenia súm životného minima považujú príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu
podľa osobitného predpisu4) po odpočítaní:
1. poistného na povinné zdravotné poistenie,
2. poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné
poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,
3. preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,4)
4. ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb
podľa osobitného predpisu,4).
4) Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
38. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), príjmy z podnikania, z inej
samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6).
39. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti,25).
25) Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
40. Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príjem na účely tohto zákona nie je 25
% z materského, invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho
dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého
dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek a z vyrovnávacieho príplatku.
41. Podľa § 7 ods. 1 a 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu,
majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti. Príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci,
v ktorom sa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku
na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania.
42. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o hmotnej núdzi, nárok na pomoc v hmotnej núdzi sa uplatňuje na
úrade podaním písomnej žiadosti. Žiadosť obsahuje
a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, rodinný stav, adresu pobytu členov domácnosti,

b) adresu na doručovanie písomností a adresu alebo číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej
banky na území Slovenskej republiky na poukazovanie pomoci v hmotnej núdzi,
c) údaje o príjme, bytových pomeroch, nárokoch a údaje o majetku členov domácnosti.
43. Podľa § 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej
núdzi alebo jej časť poskytnutú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Ak fyzická osoba spôsobila,
že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť neprávom alebo vo vyššej
sume, ako patrila, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť zvýšenú o 10 %.
44. Podľa § 25 ods. 7 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, právo na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci
v hmotnej núdzi alebo jej časti zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil,
najneskôr uplynutím desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa pomoc v
hmotnej núdzi alebo jej časť poskytla. Tieto lehoty neplynú počas konania o povinnosti vrátiť sumu podľa
prvej vety, počas výkonu rozhodnutia alebo počas výkonu zrážok podľa odseku 8.
45. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi je
povinný preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi.
46. Podľa § 28 ods. 2 písm. zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príjemca je povinný
d) úradu písomne oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie
nároku na pomoc v hmotnej núdzi,
e) transparent.png
file_0.wmf
na výzvu úradu preukázať požadovanú skutočnosť v lehote určenej úradom,
f) umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste
svojho pobytu,
g) úradu doručiť potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti
do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo o skončení dočasnej pracovnej
neschopnosti,
h) úradu doručiť na účely § 10 potvrdenie o rozsahu odpracovaných hodín v právnom vzťahu, ktorý
zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo potvrdenie o rozsahu vykonávania dobrovoľníckej
činnosti do troch pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom sa táto činnosť vykonala.
IV.
Právny názor správneho súdu
47. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré
predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil
dňa 15.08.2025 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa
16.07.2025) ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania
nepriznal.
48. Predmetom konania bolo preskúmania rozhodnutia správneho orgánu o povinnosti vrátiť pomoc
v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie
- od 01.11.2018 do 30.11.2018 v sume 118,90 eur,
- od 01.10.2019 do 31.12.2019 v sume 681,90 eur,
- od 01.01.2020 do 31.12.2020 v sume 3 486,20 eur,
- od 01.01.2021 do 30.06.2021 v sume 1 410,60 eur,
- od 01.07.2022 do 31.12.2022 v sume 1 715,00 eur,
- od 01.05.2023 do 31.05.2023 v sume 242,00 eur,
- od 01.07.2023 do 30.09.2023 v sume 684,00 eur,
- spolu v sume 8 338,60 eur zvýšené o 10 % v sume 833,86 eur, t. j. celkom 9 172,46 eur.

V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania a s obsahom
pripojeného administratívneho spisu. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval
zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby,
nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa§202ods.2 SSP.
Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného. (§ 135 ods. 1 SSP)
49. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
50. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a
predchádzajúceho postupu správneho orgánu je posúdiť:
- či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia;
- či zistil vo veci skutočný stav dostatočne a riadne;
- či konal v súčinnosti s účastníkmi konania;
- či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a
- či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v
súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
namietané pochybenia správneho orgánu v žalobe, či uvedené pochybenie správneho orgánu je takou
vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
51. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi
tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom
fyzická osoba. Uvedené vyplýva aj z § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej
osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc
z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, vrátane
prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej
žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade
s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa
názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj
správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.
52. Správny súd uvádza, že systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je založený na
troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej
pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti
umožňujúcej fyzickej osoby byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými
povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu
zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné
(prípadne za neho platí poistné štát - napríklad poistné na starobné poistenie). V tomto systéme sa
uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory je systém, v rámci
ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel
od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky
nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi
oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Systém sociálnej pomoci
vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám,
ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva
v sociálnej pomoci, a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac
podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type
systému sa uplatňuje princíp potrebnosti a subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne
iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára
systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale

zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Sociálna pomoc
je financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na
základe životného minima, ktoré je upravené v zákone č. 601/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica príjmov fyzickej osoby
predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze, ako aj poskytovanie
dávky a príspevkov podľa zákona č. 417/2013 Z. z, prípadne aj podľa zákona č. 447/2008 Z. z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. S ohľadom na takto nastavené pravidlá systému sociálnej pomoci potom otázka
príjmu je jednou z kľúčových skutočností, ktoré príslušný úrad práce skúma a vyhodnocuje v súvislosti
so žiadosťou o priznanie pomoci hmotnej núdzi.
53. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Kežmarok č. KK1/OHNNV/ŠSD/SOC/2018/26935-2 zo dňa 26.11.20218 bola žalobkyni priznaná pomoc
v hmotnej núdzi od 01.11.2018, a to na základe písomnej žiadosti žalobkyne zo dňa 16.11.2018,
ktorej výška sa menila na základe rozhodných skutočností a zmien legislatívy. Naposledy jej bola
pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná v sume 221,00 eur mesačne eur mesačne. Žalobkyňa je vydatá,
nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce od 06.03.2018 a nemá žiadny
príjem. Členom domácnosti je aj manžel, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku s poklesom
vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V čase podania žiadosti
o pomoc v hmotnej núdzi do domácnosti patrilo šesť nezaopatrených detí a dve zaopatrené deti do 25
rokov.
54. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávne právne posúdenie veci, nedostačujúce zistenie skutkového
stavu a nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť. Žalobkyňa namietala, že správny orgán pochybil
pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o hmotnú núdzu, keď žalobkyni priznal dávku v hmotnej núdzi od
01.11.2018 napriek tomu, že mu muselo byť z dostupnej evidencie a informačných systémov v čase
posudzovania žiadosti známe, že manžel žalobkyne vykonával SZČO už od 26.03.2018, a ak by správny
orgán postupoval v súlade so zákonom a posúdil správne žiadosť, nebol by žalobkyni priznal a teraz by
nevznikla povinnosť vrátiť poskytnutý príspevok. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že podľa
zákona o hmotnej núdzi, príjemca je povinný písomne oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých
skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Zároveň je fyzická osoba
povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť poskytnutú neprávom alebo vo vyššej sume, ako
patrila. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo
jej časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej
núdzi alebo jej časť zvýšenú o 10 %. Z uvedeného vyplýva, že neplnenie oznamovacej povinnosti
predstavuje podmienku zakladajúcu nárok na vrátenie dávky a príspevkov poskytnutých neprávom.
Účelom oznamovacej povinnosti je zamedziť vzniku situácie, že danému poberateľovi (pozn. v danom
prípade „žalobkyňa“) bude pomoc v hmotnej núdzi vyplatená neprávom, alebo vo vyššej sume, ako mu
patrí, hoci poberateľ vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom. Neobstojí
tu argument žalobkyne, ktorá v odvolaní sa voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu argumentuje tým,
že je osoba neznalá právnych predpisov a neuvedomujúca si právne okolnosti a aj následky, konajúca
v dobrej viere a spoliehajúca sa na odbornosť a zákonnosť postupu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
ako orgánu verejnej správy.
55. Správny súd zároveň uvádza, že z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 417/2013 Z. z. vyplýva,
že bola to práve žalobkyňa, ktorej prislúchala primárna zákonná povinnosť oznámiť každú zmenu vo
výške svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch
a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky dávky a príspevkov. O tejto skutočnosti
bola žalobkyňa upovedomená už v časti „Poučenie“ obsiahnutej na konci príslušnej žiadosti o pomoc v
hmotnej núdzi z novembra 2018, ktorú navyše žalobkyňa vlastnoručne podpísala, a v ktorého poučení
o povinnostiach podľa § 28 zákona o hmotnej núdzi bola zároveň poučená aj o povinnosti vrátiť
poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť zvýšenú o 10% odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec
alebo v poskytovanej sume. V zmysle § 28 ods. 2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z. bola žalobkyňa ako
príjemca povinná úradu písomne oznámiť do 8 dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na
trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Žalobkyňa bola teda povinná prvostupňovému správnemu
orgánu oznámiť v zákonom stanovenej lehote, že jej manžel vykonáva samostatne zárobkovú činnosť,
ako aj dokladovanie výšky jeho príjmu z podnikania, pretože sa jedná o skutočnosti rozhodujúce na
trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

56. V tejto súvislosti správny súd poukazuje, že podľa čl. 35 ods. 3 Ústavy SR občania majú právo na
prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto
právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR domáhať sa práv uvedených
v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 48 a 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré
tieto ustanovenia vykonávajú.
57. Správny súd konštatuje, že podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať
sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny
proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať
pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na
spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom
úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie,
neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené.
Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho
orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu; inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v
sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým
spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
58. Správny súd poznamenáva, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR žalovaný, ako aj prvostupňový správny
orgán, je pri výkone svojej činnosti podriadený ústave a zákonom a má určený rozsah právomocí,
ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Žalovaný nie je
oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok bude konať v
rozsahu zákona a zákonom ustanoveným zákonom, a kedy tak konať nebude. Podľa uvedeného článku
Ústavy SR teda žalovaný postupoval v intenciách platného a účinného zákona.
59. Správny súd konštatuje, že posúdiac žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci
dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa rozhodli zákonne,
keď aplikoval § 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý je kogentným ustanovením a nemohli
rozhodnúť iným spôsobom. Ak by rozhodli iným spôsobom, rozhodli by nezákonne a bol by to dôvod
na zrušenie rozhodnutia ako nezákonného. Zmeny v majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na
určenie výšky dávky a príspevkov, žalobkyňa v čase poberania pomoci v hmotnej núdzi, v rozpore s §
28 ods. 2 písm. a) citovaného zákona úradu v zákonnej lehote neoznámila a tým spôsobila vyplácanie
pomoci v hmotnej núdzi neprávom, preto je pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom povinná vrátiť
zvýšenú o 10%.
60. Správny súd v ďalšom nevzhliadol ani dôvodnosť námietky nepostačujúceho zistenia skutkového
stavu veci. Z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že prvostupňový správny orgán vlastným
šetrením dňa 26.10.2023 z dostupných informačných systémov, ako aj z následne predložených
daňových priznaní k dani z príjmu manžela žalobkyne zistil, že manžel žalobkyne v čase, keď sa
domácnosti poskytovala pomoc v hmotnej núdzi, vykonával samostatne zárobkovú činnosť v obdobiach
od 26.03.2018 do 08.11.2018, od 04.10.2019 do 02.06.2021, od 04.07.2022 do 11.02.2023 a od
26.06.2023 do 30.11.2023. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe dostatočného zistenia
skutkového stavu a bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, nie je v rozpore s administratívnymi spismi,
nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
61. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, keďže podľa
žalobkyne sa žalovaný nevyjadril k vznesenej námietke premlčania pohľadávky pred dátumom
31.01.2022, správny súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že uvedenou
námietkou sa žalovaný zaoberal, keď uviedol, že: „Námietku účastníčky konania, že právoplatným

Uznesením Okresného súdu Prešov bola odložená a zbavená všetkých dlhov považuje odvolací
orgán za irelevantnú, nakoľko pohľadávka vo veci pomoci v hmotnej núdzi nevznikla pred vyhlásením
konkurzu, ale vznikne až právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej
núdzi poskytnutú neprávom, preto na ňu odvolací orgán neprihliadol.“ Zároveň sa tu správny súd
stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že v zmysle 25 ods. 7 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, právo na
vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi alebo jej časti zaniká uplynutím troch rokov odo
dňa, keď prvostupňový orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov od posledného
dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa pomoc v hmotnej núdzi alebo ich časť poskytli.
62. Správny súd k uvedenému zároveň uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že
uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Odk/178/2021 zo dňa 03.09.2021 bol vyhlásený konkurz na
majetok žalobkyne. Predmetné uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok žalobkyne bolo zverejnené
v obchodnom vestníku pod č. 174/2021 dňa 09.09.2021. Za vznik pohľadávky podľa názoru súdu možno
vo všeobecnosti považovať okamih, kedy veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť.
Pokiaľ ide o samotnú dávku upravenú v zákone 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, tak predmetný zákon síce neupravuje priamo okamih vzniku pohľadávky,
ale možno ho nepriamo vyvodiť z ust. § 25 ods. 7 prvej vety zákona o pomoci v hmotnej núdzi, podľa
ktorého právo na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku alebo
ich časti zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, z uvedeného vyplýva,
že za okamih vzniku pohľadávky tak možno považovať deň, kedy príslušný úrad zistil skutočnosť,
ktorá zakladá právo na vrátenie neprávom poskytnutej dávky. Pokiaľ ide o okamih vzniku pohľadávky
v predmetnej veci, tak je možné ho zistiť z administratívneho spisu žalovaného, a to december 2023,
kedy žalobkyňa doložila dokumenty, z ktorých správny orgán prvého stupňa zistil skutočnosť, ktorá
zakladá právo na vrátenie dávky. Predmetná pohľadávka tak vznikla po kalendárom mesiaci v ktorom
bol vyhlásený konkurz t. j. po mesiaci september 2021, a teda nejde o pohľadávku, ktorá vznikla pred
rozhodujúcim dňom o oddlžení žalobkyne, resp. ktorá je premlčaná.
63. Správny súd zároveň dodáva, že vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy
spĺňa atribúty preskúmateľnosti, pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre
vecný prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam
v prejednávanej veci. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu
v presvedčení adresáta tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí
prijaté závery a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné.
Len atribút preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby
správny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ
v preskúmavanom rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny
súd preskúmať, na základe akých úvah, na základe akých skutočností a na základe vnímania akých
súvislostí po ich vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v
obsahu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je, nemôže to správny súd nahrádzať alebo
akokoľvek dopĺňať prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre každé rozhodnutie orgánu
verejnej správy platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného
minima náležitostí odôvodnenia, čo v tomto prípade vyplýva z § 47 ods. 3 správneho poriadku.
64. K námietke žalobkyne, že prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a
vôbec neuviedol, prečo sa suma pomoci v hmotnej núdzi, ktorú je žalobkyňa povinná vrátiť zvýšila o 10%,
len uviedol ustanovenie zákona, v zmysle ktorého rozhodol o uložení povinnosti vrátiť pomoc hmotnej
núdzi poskytnutú v uvedenom období neoprávnene, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle
§ 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, Správny poriadok špecificky neupravuje všetky otázky
postupu v odvolacom konaní. Aj na druhostupňové konanie sa vzťahujú ustanovenia predchádzajúcich
častí, najmä tretej časti správneho poriadku (§ 18 až 52). Táto skutočnosť je odôvodnená najmä
tým, že konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok, možno z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného ustáliť, prečo žalovaný takto rozhodol (akú a akým spôsobom právnu normu na
vec aplikoval, a aké úvahy ho viedli pri vyhodnotení dokazovania vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci).
65. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správny súd
poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/81/2016 zo dňa 23.
augusta 2017, z ktorého vyplýva, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a
odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“

Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 8Sžh/1/2010 zo dňa
10. mája 2010 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. 103/2011), podľa ktorého „je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie
administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu
možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.“ Za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie
procesného predpisu má za následok aj porušenie práv účastníka konania. Posúdenie správneho
súdu v súdnom konaní, či takéto procesné pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou,
ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a podmienené konkrétnymi
okolnosťami prípadu. Preto v nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že aj keby došlo v
tu súdenej veci k zrušeniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. aj rozhodnutia orgánu
prvého stupňa z dôvodu, že tieto sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
základné skutkové okolnosti vyplývajúce z už zabezpečených dôkazov sú také, že ani formálne
perfektné administratívne konanie by žalobcovi neprinieslo vecne iné rozhodnutie v jeho prospech.
66. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje, že žalovaný sa v preskúmavanom
rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní, dostatočne a
v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a
zrozumiteľne odôvodnil a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené súd
žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a zdôvodnené. Námietky žalobkyne sú nedôvodné
a preto nie daný dôvod prijatie záveru o nesprávnosti rozhodnutia žalovaného. Podľa názoru správneho
súdu bolo rozhodnuté správne na základe riadne zisteného skutkového stavu. Správny súd ani ex offo
žiadne ďalšie dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 203 ods. 2 SSP nezistil.
67. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež
ich postupy zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise a boli v
súlade so zákonnými ustanoveniami zákona o pomoci v hmotnej núdzi, správny súd konštatuje, že
preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobkyne, a preto
podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
68. Záverom, správny súd pripomína, že správny súd nie je súdom skutkovým a jeho úlohou pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, podľa Správneho súdneho poriadku
je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia; či zistil vo veci skutočný stav; či konal v súčinnosti s účastníkom konania; či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahuje zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
a procesnoprávnymi predpismi.
69. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že pokiaľ žalobkyňa splní podmienky na priznanie
nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je oprávnená
požiadať o priznanie tohto príspevku, ak sa zmenia na jej strane skutočnosti rozhodujúce na nárok na
pomoc v hmotnej núdzi alebo na osobitný príspevok.
70. V tejto súvislosti správny súd ešte poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v
rozsudku sp. zn. 10Sžsk 5/2017 zo dňa 28.02.2018, z ktorého vyplýva, že... „Jedným z hlavných znakov
právneho štátu v oblasti tvorby práva vyjadreného v čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky
je súlad zákonnej právnej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá je nadradená všetkým ostatným
prameňom práva. Podľa čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na takú pomoc,
ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona
špecifikuje pojem „základné životné podmienky“ tak, že základnými životnými podmienkami sú jedno
teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Na zabezpečenie týchto potrieb sa osobám, ktoré sú
v hmotnej núdzi, poskytuje dávka v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je podľa § 2 ods. 1 zákona stav, kedy
príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva
k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem“.
71. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu
trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému

nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo
požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.