{"guid": "004f00fa-3203-4421-9e89-ef112c134ff6:918bdd15-5de0-4756-85ba-267bd7c4ded5", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100378.1", "spisova_znacka": "17Sas/5/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 17Sas/5/2024 z 15. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 15. augusta 2025, sp. zn. 17Sas/5/2024, ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100378.1", "identifikacne_cislo": "0924100378", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Pavol Dorič, PhD.", "sudca_id": 977, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-pavol-doric-phd-977", "datum_vydania": "2025-08-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1", "nazov": "§ 199 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d)", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-7.odsek-5", "nazov": "§ 7 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-7.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-6", "nazov": "§ 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-7", "nazov": "§ 25 ods. 7 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-28.odsek-1", "nazov": "§ 28 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-28.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-28.odsek-2", "nazov": "§ 28 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-28.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/601-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-b)", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-b)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-4", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-7", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-8", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-9", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-15", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-25", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-28", "/SK/ZZ/2003/601#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/918bdd15-5de0-4756-85ba-267bd7c4ded5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100378.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100378.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100378.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n17Sas/5/2024\n0924100378\n15. 08. 2025\nJUDr. Pavol Dorič, PhD.\nECLI:SK:SpSKE:2025:0924100378.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX/XX, XXX XX A. D., právne zastúpená: JUDr. Ing. Marcela\nMartinkovičová, advokátka, so sídlom: Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti žalovanému:\nÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. UPS/US1/OPHNNVD/SOC/2024/5518-0003 Km zo\ndňa 06.03.2024, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Správnou žalobou zo dňa 14.06.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý deň sa\nžalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ OPHNNVD/SOC/2024/5518-0003\nKm zo dňa 06.03.2024 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Kežmarok, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej „prvostupňový orgán\nverejnej správy“) č. KK1/OHNNVaŠSD/SOC/2024/11346-166 zo dňa 25.01.2024 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie“), vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému. Taktiež žalobkyňa požaduje náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu.\n2. Rozhodnutím č. KK1/OHNNVaŠSD/SOC/2024/11346-166 zo dňa 25.01.2024 Úrad práce, sociálnych\nvecí a rodiny Kežmarok, odbor sociálnych vecí a rodiny, podľa §26 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č.\n417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) uložil podľa § 25 ods. 6 žalobkyni (ďalej aj\n„príjemkyňa“ alebo „príjemkyňa pomoci v hmotnej núdzi“) povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi\nposkytnutú neprávom za obdobie\n- od 01.11.2018 do 30.11.2018 v sume 118,90 eur,\n- od 01.10.2019 do 31.12.2019 v sume 681,90 eur,\n- od 01.01.2020 do 31.12.2020 v sume 3 486,20 eur,\n- od 01.01.2021 do 30.06.2021 v sume 1 410,60 eur,\n- od 01.07.2022 do 31.12.2022 v sume 1 715,00 eur,\n- od 01.05.2023 do 31.05.2023 v sume 242,00 eur,\n- od 01.07.2023 do 30.09.2023 v sume 684,00 eur,\n\n- spolu v sume 8 338,60 eur zvýšené o 10 % v sume 833,86 eur, t. j. celkom v sume 9 172,46 eur, a to\ndo 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na účet prvostupňového správneho orgánu.\n2.1 Uvedené rozhodnutie prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil tým, že manžel príjemkyne\npomoci v hmotnej núdzi vykonával samostatne zárobkovú činnosť v období\n- od 26.03.2018 do 08.11.2018,\n- od 04.10.2019 do 02.06.2021,\n- od 04.07.2022 do 11.02.2023,\n- od 26.06.2023 do 30.11.2023.\n2.2 Keďže vznikol dôvod na prešetrenie trvania nároku na výplatu pomoci v hmotnej núdzi, zastavil\nprvostupňový orgán verejnej správy svojim právoplatným rozhodnutím zo dňa 13.11.2023 poskytovanie\npomoci v hmotnej núdzi od 01.10.2023.\n2.3 Na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu boli dňa 12.12.2023 predložené doklady\npreukazujúce príjmy z podnikania manžela žalobkyne za uvedené obdobia, tiež čestné vyhlásenie\nmanžela žalobkyne zo dňa 03.01.2024, a preto prvostupňový orgán verejnej správy prehodnotil nárok\ndomácnosti žalobkyne a uložil povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi celkom v sume 9 172,46 eur.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa\n12.02.2024, v ktorom oznámila, že dňa 31.01.2024 jej bolo doručené prvostupňové rozhodnutie.\n3.1 Následne žalobkyňa v odvolaní uviedla, že uznesením Okresného súdu Prešov, č. k.\n2OdK/178/2021-19 zo dňa 03.09.2021 bol na jej majetok vyhlásený konkurz, a zároveň bola zbavená\nvšetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, a to v rozsahu,\nv akom nebudú uspokojené v konkurze. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku\nč. 174/2021 zo dňa 09.09.2021.\n3.2 Ďalej žalobkyňa, v nadväznosti na uvedené, vo svojom odvolaní uviedla, že je osoba neznalá\nprávnych predpisov a neuvedomujúca si právne okolnosti a aj následky, konajúca v dobrej viere\na spoliehajúca sa na odbornosť a zákonnosť postupu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgánu\nverejnej správy. Argumentuje, že práve Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny si počas obdobia vyše 5\nrokov neprelustroval verejne dostupné registre, vrátane živnostenského úradu, teda nezisťoval skutočný\nstav veci, teda neskúmal u mňa zákonné podmienky na vyplácanie dávky v hmotnej núdzi., resp.\nneprestal ju žalobkyni vyplácať, aby táto pohľadávka narástla do takejto sumy.\n3.3 Ďalej žalobkyňa vo svojom odvolaní má za to, že časť pohľadávky vznikla pred rozhodujúcim dňom\nv zmysle zákona č. 7/2005 Z .z., teda má za to, že pohľadávka, ktorá vznikla pred 31.08.2021 sa\nrozhodnutím súdu o mojom oddlžení stala nevymáhateľnou podľa § 166e ods. 2 zákona o konkurze.\n3.4 Záverom žalobkyňa podala námietku premlčania pohľadávky pred dátumom 31.01.2022.\n4. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/OPHNNVD/SOC/2024/5518-0003 Km zo dňa 06.03.2024\nodvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\n4.1 Žalovaný vo svojom odôvodnení uviedol, že pri preskúmavaní spisovej dokumentácie zistil,\nže prvostupňový orgán verejnej správy poskytoval domácnosti žalobcu pomoc v hmotnej núdzi od\n01.11.2018, ktorej výška sa menila na základe zmien rozhodných skutočností a zmien legislatívy.\nŽalobkyňa je vydatá, nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od\n06.03.2018, nemá žiadny príjem. Manžel žalobkyne je poberateľom invalidného dôchodku s poklesom\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V čase\npodania žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi do domácnosti patrilo šesť nezaopatrených detí a dve\nzaopatrené deti do 25 rokov.\n4.2 Ďalej žalovaný uviedol priebeh prvostupňového administratívneho konania a citáciu zákonných\nustanovení, taktiež uvádza, že prvostupňový orgán verejnej správy vlastným šetrením zistil, že manžel\nžalobkyne vykonával samostatne zárobkovú činnosť, čo bolo preukázané aj na základe predložených\ndokladov preukazujúcich príjmy z podnikania za uvedené obdobia, a preto rozhodol o povinnosti vrátiť\npomoc v hmotnej núdzi.\n4.3 Následne žalovaný argumentoval, že príjem z podnikania je rozhodná činnosť, ktorá má vplyv\nna výšku poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi. Žalobkyňa si nesplnila oznamovaciu povinnosť, keď\nprvostupňovému orgánu v lehote 8 dní neoznámila, že manžel mal v obdobiach od 26.03.2018 do\n08.11.2018, od 04.10.2019 do 02.06.2021, od 04.07.2022 do 11.02.2023 a od 26.06.2023 do 30.11.2023\npríjmy z podnikania, čím porušila ustanovenie § 28 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi,\no čom bola poučená v žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi zo dňa 16.11.2018, a ktorú na znak porozumenia\naj vlastnoručne podpísala. Ďalej žalovaný uviedol, že z informačného systému riadenia sociálnych\n\ndávok má preukázané, že domácnosti žalobkyne bola vyplatená pomoc v hmotnej núdzi v celkovej\nvýške 8 338,60 eur. Po započítaní manželovho príjmu z podnikania do príjmu a zohľadnení ostatných\nskutočností za uvedené mesiace, domácnosti žalobkyne pomoc v hmotnej núdzi nepatrila, pretože úhrn\npríjmu bol vyšší ako suma životného minima pre domácnosť. Preto je žalobkyňa povinná vrátiť sumu\ncelkom vo výške 9 172,46 eur prvostupňovému správnemu orgánu.\n4.4 Žalovaný poučil žalobkyňu o možnosti požiadať o povolenie splátok na uhradenie preplatku. Záverom\nsa žalovaný vyjadril aj námietke žalobkyne, že bola oddlžená a zbavená všetkých dlhov tak, že ju\npovažuje za irelevantnú, pohľadávka vo veci pomoci v hmotnej núdzi nevznikla pred vyhlásením\nkonkurzu, ale vznikne až právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej\nnúdzi poskytnutú neprávom, a preto na ňu žalovaný neprihliadol. Rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/\nOPHNNVD/SOC/2024/5518-0003 Km zo dňa 06.03.2024 bolo žalobkyni doručené dňa 12.03.2024.\nII.\nSúdne konanie\n5. Včas podanou žalobou zo dňa 14.06.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý\ndeň, žalobkyňa ako žalobné body uvádza nesprávne právne posúdenie veci, nedostačujúce zistenie\nskutkového stavu a nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť.\n5.1 Žalobkyňa má za to, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné. Prvostupňový orgán\nverejnej správy rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a vôbec neuviedol, prečo sa suma pomoci v\nhmotnej núdzi, ktorú je žalobkyňa povinná vrátiť zvýšila o 10%, len uviedol ustanovenie zákona, v\nzmysle ktorého rozhodol o uložení povinnosti vrátiť pomoc hmotnej núdzi poskytnutú v uvedenom období\nneoprávnene.\n5.2 Ďalej žalobkyňa má za to, že správny orgán pochybil pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o hmotnú\nnúdzu, keď žalobkyni priznal dávku v hmotnej núdzi od 01.11.2018 napriek tomu, že mu muselo byť\nz dostupnej evidencie a informačných systémov v čase posudzovania žiadosti známe, že manžel\nžalobkyne vykonával SZČO už od 26.03.2018. Ak by správny orgán postupoval v súlade so zákonom\na posúdil správne žiadosť, nebol by žalobkyni priznal a teraz by nevznikla povinnosť vrátiť poskytnutý\npríspevok.\n5.3 Taktiež žalobkyňa argumentuje tým, že si riadne plnila svoje povinnosti uchádzača o zamestnanie a\npoberateľa dávky a príspevkov, aktívne si hľadala zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne\npreukazovala úradu v termíne určenom úradom.\n5.4 Žalobkyňa poukazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, v ktorom podľa nej žalovaný\nneuviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, a ani to, ako sa žalovaný vysporiadal\ns odvolacími námietkami žalobkyne v podanom odvolaní. Taktiež sa žalovaný nevyjadril k vznesenej\nnámietke premlčania pohľadávky pred dátumom 31.01.2022. Žalobkyňa uvádza, že správny orgán mal\nmožnosť zistiť príjem manžela žalobkyne, predmetné rozhodnutie bolo vydané po uplynutí subjektívnej\npremlčacej lehoty 3 rokov odo dňa, kedy úrad túto skutočnosť zistil., preto žalobkyňa považuje nárok\nuplatnený voči žalobkyni za premlčaný. Záverom žalobkyňa uvádza že nežiada nariadiť pojednávanie.\nA požaduje náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n6. Žalovaný sa na základe výzvy správneho súdu vyjadril k žalobe vo svojom písomnom vyjadrení zo\ndňa 09.07.2024, doručeným správnemu súdu dňa 10.07.2024, v ktorom žalovaný zhrnul v podstatnej\nčasti všetky argumenty, ktoré aj vo svojom preskúmavanom rozhodnutí.\n6.1 Zároveň sa žalovaný vyjadril aj k tvrdeniu žalobkyne, že rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané\npo uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty 3 rokov, a teda tu žalovaný argumentuje odkazom na § 25\nods. 7 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, v zmysle ktorého, keďže pomoc v hmotnej núdzi bola žalobkyni\nvyplatená naposledy za mesiac júl 2017, právo na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej\nnúdzi, zaniká najneskôr uplynutím desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý\nsa pomoc v hmotnej núdzi poskytla, t. j. od 01.10.2013.\n6.2 Záverom žalovaný uviedol, že pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia rozhodoval na základe\n6 preukázaných skutočností a platnej legislatívy a má za to, že dôvody uvedené v žalobe sú\nneopodstatnené, a preto navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nepriznať žalobkyni náhradu trov\nkonania.\n7. Žalobkyňa bola výzvou zo dňa 17.07.2024, ktorá jej bola doručená dňa 02.08.2024, vyzvaná na\nvyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného, avšak svoje vyjadrenie (repliku) už nepodala.\n\nIII.\nRelevantná právna úprava\n8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom\nsúdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n10. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n11. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách\nv sociálnych veciach.\n12. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide\no veci podľa § 6 ods. 2 písm. c).\n13. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n14. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nÚstredia práce, sociálnych vecí a rodiny.\n15. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n17. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n18. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom\nprostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny\nopravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.\n19. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\n20. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo\ndoplniť až do rozhodnutia správneho súdu.\n21. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n22. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov.\n23. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n\n24. Podľa § 34 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. správny súdny poriadok (ďalej aj „správny poriadok“)\nv platnom znení, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti\nnetreba dokazovať.\n25. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n26. Podľa § 46 ods. 1 až 7 správneho poriadku, náležitosti rozhodnutia\n(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie\nnie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.\n(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\n(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n(4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti\nnemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie\nobsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.\n(5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania\nrozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať\núradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie\nvyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej\nmoci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného\npredpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie\nnáležitosti rozhodnutia.\n(6) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny\norgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.\n(7) Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v\nplnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia\nrozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie.\n27. Podľa § 59 ods. 1 až 4 správneho poriadku,\n(1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie\nkonanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.\n(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a\nrozhodnutie potvrdí.\n(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie\na rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je\nprávnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.\n(4) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.\n28. Podľa § 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej aj „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“), hmotná núdza je\nstav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené\nosobitným predpisom 3) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho\npráva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.\n29. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní\npomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.\n30. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, domácnosť na účely tohto zákona tvoria\nspoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len \"člen domácnosti\"), ktorými sú manžel a manželka.\n\n31. Podľa § 7 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu,\nmajetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.\n32. Podľa § 7 ods. 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v\nktorom sa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku\nna pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania.\n33. Podľa § 8 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú\nv hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené\nosobitným predpisom, ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné\npodmienky a riešiť si hmotnú núdzu.\n34. Podľa § 9 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej\nosobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods.\n2, 3 a 6, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok\nna pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.\n35. Podľa § 15 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako\nrozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2, 3 a 6, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a §\n14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4.\n36. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o pomoci hmotnej núdzi, pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní\npomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na\núčely tohto zákona je príjem podľa osobitného predpisu 10) a štipendium študenta v doktorandskom\nštudijnom programe v dennej forme. 10) § 4 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n37. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o životnom minime“), za príjem sa na\núčely určenia súm životného minima považujú príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu\npodľa osobitného predpisu4) po odpočítaní:\n1. poistného na povinné zdravotné poistenie,\n2. poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné\npoistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,\n3. preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,4)\n4. ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb\npodľa osobitného predpisu,4).\n4) Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov\n38. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov\nv znení platnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), príjmy z podnikania, z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6).\n39. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti,25).\n25) Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov\n40. Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príjem na účely tohto zákona nie je 25\n% z materského, invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho\ndôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého\ndôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek a z vyrovnávacieho príplatku.\n41. Podľa § 7 ods. 1 a 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu,\nmajetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti. Príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci,\nv ktorom sa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku\nna pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania.\n42. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o hmotnej núdzi, nárok na pomoc v hmotnej núdzi sa uplatňuje na\núrade podaním písomnej žiadosti. Žiadosť obsahuje\na) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, rodinný stav, adresu pobytu členov domácnosti,\n\nb) adresu na doručovanie písomností a adresu alebo číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej\nbanky na území Slovenskej republiky na poukazovanie pomoci v hmotnej núdzi,\nc) údaje o príjme, bytových pomeroch, nárokoch a údaje o majetku členov domácnosti.\n43. Podľa § 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej\nnúdzi alebo jej časť poskytnutú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Ak fyzická osoba spôsobila,\nže sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť neprávom alebo vo vyššej\nsume, ako patrila, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť zvýšenú o 10 %.\n44. Podľa § 25 ods. 7 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, právo na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci\nv hmotnej núdzi alebo jej časti zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil,\nnajneskôr uplynutím desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa pomoc v\nhmotnej núdzi alebo jej časť poskytla. Tieto lehoty neplynú počas konania o povinnosti vrátiť sumu podľa\nprvej vety, počas výkonu rozhodnutia alebo počas výkonu zrážok podľa odseku 8.\n45. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi je\npovinný preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi.\n46. Podľa § 28 ods. 2 písm. zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príjemca je povinný\nd) úradu písomne oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie\nnároku na pomoc v hmotnej núdzi,\ne) transparent.png\nfile_0.wmf\nna výzvu úradu preukázať požadovanú skutočnosť v lehote určenej úradom,\nf) umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste\nsvojho pobytu,\ng) úradu doručiť potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti\ndo troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo o skončení dočasnej pracovnej\nneschopnosti,\nh) úradu doručiť na účely § 10 potvrdenie o rozsahu odpracovaných hodín v právnom vzťahu, ktorý\nzakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo potvrdenie o rozsahu vykonávania dobrovoľníckej\nčinnosti do troch pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom sa táto činnosť vykonala.\nIV.\nPrávny názor správneho súdu\n47. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal\nžalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré\npredchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil\ndňa 15.08.2025 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa\n16.07.2025) ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania\nnepriznal.\n48. Predmetom konania bolo preskúmania rozhodnutia správneho orgánu o povinnosti vrátiť pomoc\nv hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie\n- od 01.11.2018 do 30.11.2018 v sume 118,90 eur,\n- od 01.10.2019 do 31.12.2019 v sume 681,90 eur,\n- od 01.01.2020 do 31.12.2020 v sume 3 486,20 eur,\n- od 01.01.2021 do 30.06.2021 v sume 1 410,60 eur,\n- od 01.07.2022 do 31.12.2022 v sume 1 715,00 eur,\n- od 01.05.2023 do 31.05.2023 v sume 242,00 eur,\n- od 01.07.2023 do 30.09.2023 v sume 684,00 eur,\n- spolu v sume 8 338,60 eur zvýšené o 10 % v sume 833,86 eur, t. j. celkom 9 172,46 eur.\n\nV rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania a s obsahom\npripojeného administratívneho spisu. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval\nzákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby,\nnakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa§202ods.2 SSP.\nVychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného. (§ 135 ods. 1 SSP)\n49. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov\nverejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné\norgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné\nhmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\n50. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a\npredchádzajúceho postupu správneho orgánu je posúdiť:\n- či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie\nrozhodnutia;\n- či zistil vo veci skutočný stav dostatočne a riadne;\n- či konal v súčinnosti s účastníkmi konania;\n- či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a\n- či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v\nsúlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma\nnamietané pochybenia správneho orgánu v žalobe, či uvedené pochybenie správneho orgánu je takou\nvadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n51. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi\ntieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom\nfyzická osoba. Uvedené vyplýva aj z § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej\nosoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc\nz uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, vrátane\nprvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej\nžalobe, ale komplexne v celom rozsahu, a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade\ns platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa\nnázoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj\nsprávny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.\n52. Správny súd uvádza, že systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je založený na\ntroch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej\npomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti\numožňujúcej fyzickej osoby byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými\npovinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu\nzárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné\n(prípadne za neho platí poistné štát - napríklad poistné na starobné poistenie). V tomto systéme sa\nuplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory je systém, v rámci\nktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel\nod poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky\nnie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi\noprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Systém sociálnej pomoci\nvychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám,\nktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva\nv sociálnej pomoci, a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac\npodnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type\nsystému sa uplatňuje princíp potrebnosti a subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne\niba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára\nsystém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale\n\nzároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Sociálna pomoc\nje financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na\nzáklade životného minima, ktoré je upravené v zákone č. 601/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica príjmov fyzickej osoby\npredstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze, ako aj poskytovanie\ndávky a príspevkov podľa zákona č. 417/2013 Z. z, prípadne aj podľa zákona č. 447/2008 Z. z.\no peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov. S ohľadom na takto nastavené pravidlá systému sociálnej pomoci potom otázka\npríjmu je jednou z kľúčových skutočností, ktoré príslušný úrad práce skúma a vyhodnocuje v súvislosti\nso žiadosťou o priznanie pomoci hmotnej núdzi.\n53. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nKežmarok č. KK1/OHNNV/ŠSD/SOC/2018/26935-2 zo dňa 26.11.20218 bola žalobkyni priznaná pomoc\nv hmotnej núdzi od 01.11.2018, a to na základe písomnej žiadosti žalobkyne zo dňa 16.11.2018,\nktorej výška sa menila na základe rozhodných skutočností a zmien legislatívy. Naposledy jej bola\npomoc v hmotnej núdzi poskytovaná v sume 221,00 eur mesačne eur mesačne. Žalobkyňa je vydatá,\nnezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce od 06.03.2018 a nemá žiadny\npríjem. Členom domácnosti je aj manžel, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku s poklesom\nvykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V čase podania žiadosti\no pomoc v hmotnej núdzi do domácnosti patrilo šesť nezaopatrených detí a dve zaopatrené deti do 25\nrokov.\n54. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávne právne posúdenie veci, nedostačujúce zistenie skutkového\nstavu a nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť. Žalobkyňa namietala, že správny orgán pochybil\npri posudzovaní žiadosti žalobkyne o hmotnú núdzu, keď žalobkyni priznal dávku v hmotnej núdzi od\n01.11.2018 napriek tomu, že mu muselo byť z dostupnej evidencie a informačných systémov v čase\nposudzovania žiadosti známe, že manžel žalobkyne vykonával SZČO už od 26.03.2018, a ak by správny\norgán postupoval v súlade so zákonom a posúdil správne žiadosť, nebol by žalobkyni priznal a teraz by\nnevznikla povinnosť vrátiť poskytnutý príspevok. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že podľa\nzákona o hmotnej núdzi, príjemca je povinný písomne oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých\nskutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Zároveň je fyzická osoba\npovinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť poskytnutú neprávom alebo vo vyššej sume, ako\npatrila. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo\njej časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej\nnúdzi alebo jej časť zvýšenú o 10 %. Z uvedeného vyplýva, že neplnenie oznamovacej povinnosti\npredstavuje podmienku zakladajúcu nárok na vrátenie dávky a príspevkov poskytnutých neprávom.\nÚčelom oznamovacej povinnosti je zamedziť vzniku situácie, že danému poberateľovi (pozn. v danom\nprípade „žalobkyňa“) bude pomoc v hmotnej núdzi vyplatená neprávom, alebo vo vyššej sume, ako mu\npatrí, hoci poberateľ vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom. Neobstojí\ntu argument žalobkyne, ktorá v odvolaní sa voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu argumentuje tým,\nže je osoba neznalá právnych predpisov a neuvedomujúca si právne okolnosti a aj následky, konajúca\nv dobrej viere a spoliehajúca sa na odbornosť a zákonnosť postupu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nako orgánu verejnej správy.\n55. Správny súd zároveň uvádza, že z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 417/2013 Z. z. vyplýva,\nže bola to práve žalobkyňa, ktorej prislúchala primárna zákonná povinnosť oznámiť každú zmenu vo\nvýške svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch\na majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky dávky a príspevkov. O tejto skutočnosti\nbola žalobkyňa upovedomená už v časti „Poučenie“ obsiahnutej na konci príslušnej žiadosti o pomoc v\nhmotnej núdzi z novembra 2018, ktorú navyše žalobkyňa vlastnoručne podpísala, a v ktorého poučení\no povinnostiach podľa § 28 zákona o hmotnej núdzi bola zároveň poučená aj o povinnosti vrátiť\nposkytnutú pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť zvýšenú o 10% odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec\nalebo v poskytovanej sume. V zmysle § 28 ods. 2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z. bola žalobkyňa ako\npríjemca povinná úradu písomne oznámiť do 8 dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na\ntrvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Žalobkyňa bola teda povinná prvostupňovému správnemu\norgánu oznámiť v zákonom stanovenej lehote, že jej manžel vykonáva samostatne zárobkovú činnosť,\nako aj dokladovanie výšky jeho príjmu z podnikania, pretože sa jedná o skutočnosti rozhodujúce na\ntrvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi.\n\n56. V tejto súvislosti správny súd poukazuje, že podľa čl. 35 ods. 3 Ústavy SR občania majú právo na\nprácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto\nprávo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR domáhať sa práv uvedených\nv čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 48 a 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré\ntieto ustanovenia vykonávajú.\n57. Správny súd konštatuje, že podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať\nsa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny\nproces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať\npri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej\nrepubliky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na\nspravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom\núspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).\nDohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie,\nneustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené.\nVýznam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho\norgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu; inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v\nsebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým\nspôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).\n58. Správny súd poznamenáva, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR žalovaný, ako aj prvostupňový správny\norgán, je pri výkone svojej činnosti podriadený ústave a zákonom a má určený rozsah právomocí,\nktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Žalovaný nie je\noprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok bude konať v\nrozsahu zákona a zákonom ustanoveným zákonom, a kedy tak konať nebude. Podľa uvedeného článku\nÚstavy SR teda žalovaný postupoval v intenciách platného a účinného zákona.\n59. Správny súd konštatuje, že posúdiac žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci\ndospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa rozhodli zákonne,\nkeď aplikoval § 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý je kogentným ustanovením a nemohli\nrozhodnúť iným spôsobom. Ak by rozhodli iným spôsobom, rozhodli by nezákonne a bol by to dôvod\nna zrušenie rozhodnutia ako nezákonného. Zmeny v majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na\nurčenie výšky dávky a príspevkov, žalobkyňa v čase poberania pomoci v hmotnej núdzi, v rozpore s §\n28 ods. 2 písm. a) citovaného zákona úradu v zákonnej lehote neoznámila a tým spôsobila vyplácanie\npomoci v hmotnej núdzi neprávom, preto je pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom povinná vrátiť\nzvýšenú o 10%.\n60. Správny súd v ďalšom nevzhliadol ani dôvodnosť námietky nepostačujúceho zistenia skutkového\nstavu veci. Z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že prvostupňový správny orgán vlastným\nšetrením dňa 26.10.2023 z dostupných informačných systémov, ako aj z následne predložených\ndaňových priznaní k dani z príjmu manžela žalobkyne zistil, že manžel žalobkyne v čase, keď sa\ndomácnosti poskytovala pomoc v hmotnej núdzi, vykonával samostatne zárobkovú činnosť v obdobiach\nod 26.03.2018 do 08.11.2018, od 04.10.2019 do 02.06.2021, od 04.07.2022 do 11.02.2023 a od\n26.06.2023 do 30.11.2023. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe dostatočného zistenia\nskutkového stavu a bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej\nsprávy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, nie je v rozpore s administratívnymi spismi,\nnedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n61. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, keďže podľa\nžalobkyne sa žalovaný nevyjadril k vznesenej námietke premlčania pohľadávky pred dátumom\n31.01.2022, správny súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že uvedenou\nnámietkou sa žalovaný zaoberal, keď uviedol, že: „Námietku účastníčky konania, že právoplatným\n\nUznesením Okresného súdu Prešov bola odložená a zbavená všetkých dlhov považuje odvolací\norgán za irelevantnú, nakoľko pohľadávka vo veci pomoci v hmotnej núdzi nevznikla pred vyhlásením\nkonkurzu, ale vznikne až právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej\nnúdzi poskytnutú neprávom, preto na ňu odvolací orgán neprihliadol.“ Zároveň sa tu správny súd\nstotožňuje s vyjadrením žalovaného, že v zmysle 25 ods. 7 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, právo na\nvrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi alebo jej časti zaniká uplynutím troch rokov odo\ndňa, keď prvostupňový orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov od posledného\ndňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa pomoc v hmotnej núdzi alebo ich časť poskytli.\n62. Správny súd k uvedenému zároveň uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že\nuznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Odk/178/2021 zo dňa 03.09.2021 bol vyhlásený konkurz na\nmajetok žalobkyne. Predmetné uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok žalobkyne bolo zverejnené\nv obchodnom vestníku pod č. 174/2021 dňa 09.09.2021. Za vznik pohľadávky podľa názoru súdu možno\nvo všeobecnosti považovať okamih, kedy veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť.\nPokiaľ ide o samotnú dávku upravenú v zákone 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, tak predmetný zákon síce neupravuje priamo okamih vzniku pohľadávky,\nale možno ho nepriamo vyvodiť z ust. § 25 ods. 7 prvej vety zákona o pomoci v hmotnej núdzi, podľa\nktorého právo na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku alebo\nich časti zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, z uvedeného vyplýva,\nže za okamih vzniku pohľadávky tak možno považovať deň, kedy príslušný úrad zistil skutočnosť,\nktorá zakladá právo na vrátenie neprávom poskytnutej dávky. Pokiaľ ide o okamih vzniku pohľadávky\nv predmetnej veci, tak je možné ho zistiť z administratívneho spisu žalovaného, a to december 2023,\nkedy žalobkyňa doložila dokumenty, z ktorých správny orgán prvého stupňa zistil skutočnosť, ktorá\nzakladá právo na vrátenie dávky. Predmetná pohľadávka tak vznikla po kalendárom mesiaci v ktorom\nbol vyhlásený konkurz t. j. po mesiaci september 2021, a teda nejde o pohľadávku, ktorá vznikla pred\nrozhodujúcim dňom o oddlžení žalobkyne, resp. ktorá je premlčaná.\n63. Správny súd zároveň dodáva, že vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy\nspĺňa atribúty preskúmateľnosti, pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre\nvecný prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam\nv prejednávanej veci. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu\nv presvedčení adresáta tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí\nprijaté závery a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné.\nLen atribút preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby\nsprávny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ\nv preskúmavanom rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny\nsúd preskúmať, na základe akých úvah, na základe akých skutočností a na základe vnímania akých\nsúvislostí po ich vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v\nobsahu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je, nemôže to správny súd nahrádzať alebo\nakokoľvek dopĺňať prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre každé rozhodnutie orgánu\nverejnej správy platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného\nminima náležitostí odôvodnenia, čo v tomto prípade vyplýva z § 47 ods. 3 správneho poriadku.\n64. K námietke žalobkyne, že prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a\nvôbec neuviedol, prečo sa suma pomoci v hmotnej núdzi, ktorú je žalobkyňa povinná vrátiť zvýšila o 10%,\nlen uviedol ustanovenie zákona, v zmysle ktorého rozhodol o uložení povinnosti vrátiť pomoc hmotnej\nnúdzi poskytnutú v uvedenom období neoprávnene, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle\n§ 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, Správny poriadok špecificky neupravuje všetky otázky\npostupu v odvolacom konaní. Aj na druhostupňové konanie sa vzťahujú ustanovenia predchádzajúcich\nčastí, najmä tretej časti správneho poriadku (§ 18 až 52). Táto skutočnosť je odôvodnená najmä\ntým, že konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok, možno z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia žalovaného ustáliť, prečo žalovaný takto rozhodol (akú a akým spôsobom právnu normu na\nvec aplikoval, a aké úvahy ho viedli pri vyhodnotení dokazovania vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci).\n65. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správny súd\npoukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/81/2016 zo dňa 23.\naugusta 2017, z ktorého vyplýva, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a\nodstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“\n\nObdobný názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 8Sžh/1/2010 zo dňa\n10. mája 2010 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. 103/2011), podľa ktorého „je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie\nadministratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu\nmožnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.“ Za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie\nprocesného predpisu má za následok aj porušenie práv účastníka konania. Posúdenie správneho\nsúdu v súdnom konaní, či takéto procesné pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou,\nktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a podmienené konkrétnymi\nokolnosťami prípadu. Preto v nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že aj keby došlo v\ntu súdenej veci k zrušeniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. aj rozhodnutia orgánu\nprvého stupňa z dôvodu, že tieto sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\nzákladné skutkové okolnosti vyplývajúce z už zabezpečených dôkazov sú také, že ani formálne\nperfektné administratívne konanie by žalobcovi neprinieslo vecne iné rozhodnutie v jeho prospech.\n66. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje, že žalovaný sa v preskúmavanom\nrozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní, dostatočne a\nv potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a\nzrozumiteľne odôvodnil a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené súd\nžalobou napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a zdôvodnené. Námietky žalobkyne sú nedôvodné\na preto nie daný dôvod prijatie záveru o nesprávnosti rozhodnutia žalovaného. Podľa názoru správneho\nsúdu bolo rozhodnuté správne na základe riadne zisteného skutkového stavu. Správny súd ani ex offo\nžiadne ďalšie dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 203 ods. 2 SSP nezistil.\n67. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež\nich postupy zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise a boli v\nsúlade so zákonnými ustanoveniami zákona o pomoci v hmotnej núdzi, správny súd konštatuje, že\npreskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobkyne, a preto\npodľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n68. Záverom, správny súd pripomína, že správny súd nie je súdom skutkovým a jeho úlohou pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, podľa Správneho súdneho poriadku\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia; či zistil vo veci skutočný stav; či konal v súčinnosti s účastníkom konania; či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahuje zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\na procesnoprávnymi predpismi.\n69. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že pokiaľ žalobkyňa splní podmienky na priznanie\nnároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je oprávnená\npožiadať o priznanie tohto príspevku, ak sa zmenia na jej strane skutočnosti rozhodujúce na nárok na\npomoc v hmotnej núdzi alebo na osobitný príspevok.\n70. V tejto súvislosti správny súd ešte poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v\nrozsudku sp. zn. 10Sžsk 5/2017 zo dňa 28.02.2018, z ktorého vyplýva, že... „Jedným z hlavných znakov\nprávneho štátu v oblasti tvorby práva vyjadreného v čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky\nje súlad zákonnej právnej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá je nadradená všetkým ostatným\nprameňom práva. Podľa čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na takú pomoc,\nktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona\nšpecifikuje pojem „základné životné podmienky“ tak, že základnými životnými podmienkami sú jedno\nteplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Na zabezpečenie týchto potrieb sa osobám, ktoré sú\nv hmotnej núdzi, poskytuje dávka v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je podľa § 2 ods. 1 zákona stav, kedy\npríjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nčlenovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva\nk majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem“.\n71. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu\ntrov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému\n\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo\npožadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo\ndňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\n\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}