{"guid": "5853c27f-5abf-45bf-ace9-377436c105f7:06ee9ee6-aede-4105-8859-cefd23b55be9", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100140.2", "spisova_znacka": "15Sas/1/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 15Sas/1/2024 z 30. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 30. júna 2025, sp. zn. 15Sas/1/2024, ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100140.2", "identifikacne_cislo": "0924100140", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Andrea Daráková", "sudca_id": 967, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-darakova-967", "datum_vydania": "2025-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c)", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 199 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-188", "nazov": "§ 188 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-188", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-227.odsek-3", "nazov": "§ 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-227.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-227"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-6", "nazov": "§ 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-7", "nazov": "§ 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-196"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-188", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-227", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-196"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/06ee9ee6-aede-4105-8859-cefd23b55be9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100140.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100140.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100140.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n15Sas/1/2024\n0924100140\n30. 06. 2025\nJUDr. Andrea Daráková\nECLI:SK:SpSKE:2025:0924100140.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený advokátskou kanceláriou:\nAdvokátska kancelária Martin Ontkovič, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanej:\nSociálna poisťovňa – ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 30.11.2023 vo veci nepriznania dávky\nv nezamestnanosti a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu zamieta.\nII. Žalovanej nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n\n1. Žalobou doručenou 20.02.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“) sa\nžalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 30.11.2023,\nktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné (ďalej tiež aj len „sociálna\npoisťovňa“ alebo len „SP“) č. 6960/2023-HE-DvN z 11.09.2023 o nepriznaní žalobcovi nároku na\ndávku v nezamestnanosti, aby tieto rozhodnutia, tak žalovanej, ako aj sociálnej poisťovne z dôvodu\nich nezákonnosti boli zrušené a vec vrátená sociálnej poisťovni na nové konanie a žalobcovi, aby bol\npriznaný plný nárok na náhradu trov konania.\nAdministratívne konanie\n2. Podľa žalovanou predloženého administratívneho spisu bol žalobca dňom 01.07.2023 zaradený\nÚradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné do evidencie uchádzačov o zamestnanie a 25.08.2023\nsi v sociálnej poisťovni požiadal o dávku v nezamestnanosti [podľa záznamov v administratívnom\nspise bol pred uvedeným dátumom v minulosti žalobca celkovo už 13-krát zaradený do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie a to 01.09.2008, 12.06.2009, 31.08.2010, 04.04.2011, 20.08.2013,\n01.11.2015, 01.02.2016, 23.12.2018, 01.04.2019, 06.06.2020, 01.02.2021, 01.02.2022 a 01.07.2022,\npozn. súdu].\nV žiadosti z 25.08.2023 žalobca vyhlásil, že v období - cit. „od 28.06.2021 do 31.01.2022“ bol\nzamestnaný v Nemecku (Deutsche post); - cit. „od 25.04.2022 do 30.06.2022“ bol zamestnaný\nv Nemecku (Deutsche post); - cit. „od 04.10.2023 do 31.12.2022“ [nesprávne poradie rokov, správne\nby mohlo byť „od 04.10.2022 do 31.12.2022“ alebo po výmene roku v dátume „od 31.12.2022\ndo 04.10.2023“, pozn. správneho súdu] bol zamestnaný v Nemecku (Deutsche post); a - cit. „od\n01.01.2023 do 30.06.2023“ [uvedené obdobie by nadväzovalo na predchádzajúce, ak by predchádzajúci\núdaj bol správne uvedený v znení „od 04.10.2022 do 31.12.2022“, pozn. správneho súdu] bol\n\nzamestnaný v Nemecku (Deutsche post). Žalobca v žiadosti tiež uviedol, že nesplnil podmienky nároku\nna výsluhový príspevok, na výsluhový dôchodok, ani na invalidný výsluhový dôchodok, že nemá priznaný\nstarobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, ani nemá podanú žiadosť o ich\npriznanie a napokon vyhlásil, že nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke\nv hmotnej núdzi odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.\nVo vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, ktoré bolo prílohou predmetnej\nžiadosti žalobca uviedol, že prvýkrát odišiel do iného členského štátu EÚ v 12/2015 a na územie\nSlovenskej republiky sa vrátil 01.07.2023; k pravidelnosti návratov a dĺžke pobytu na území Slovenskej\nrepubliky počas posledného zamestnania v členskom štáte EÚ uviedol, že to boli dva návraty a dĺžka\njedného návratu 10 dní na základe dohody so zamestnávateľom (časové konto); na územie Slovenskej\nrepubliky dochádzal sám vlastným autom, nepredložil pracovnú zmluvu, cestovné lístky, letenky;\nposledným zamestnávateľom bol Deutsche post Nemecko a posledné zamestnanie trvalo od 01.01.2023\ndo 30.06.2023, pracoval ako skladník vykladač tovaru, pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú,\ntakže skončil z dôvodu uplynutia lehoty; výmeru dovolenky počas posledného zamestnania mal 15 dní +\nčasové konto; v Nemecku sa zdržiaval sám a býval s viacerými osobami v nájme a ubytovanie nemenil;\nv inom členskom štáte nepoberá dávku v nezamestnanosti ani inú sociálnu dávku; počas pobytu v inom\nčlenskom štáte si na území Slovenska hľadal zamestnanie telefonicky (bez predloženia akýchkoľvek\ndokladov); medzi posledným zamestnaním v Nemecku a predchádzajúcim zamestnaním taktiež inom\nčlenskom štáte EÚ sa zdržiaval na území Slovenskej republiky, kde nemal zachované členstvo v žiadnej\norganizácii, na území Slovenskej republiky nevlastní žiadnu nehnuteľnosť určenú na vlastné bývanie\na počas pobytu na území Slovenska býval u rodičov, kde aj aktuálne býva. Žiadne iné tvrdenia či\nskutočnosti preukazujúce zachvenie centra záujmov na území Slovenskej republiky počas pobytu v inom\nčlenskom štáte EÚ žalobca nepredložil.\n3. Rozhodnutím č. 6960/2023-HE-DvN z 11.09.2023 sociálna poisťovňa, ako prvostupňový správny\norgán rozhodla, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.\nSociálna poisťovňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že v zmysle požiadavky § 104 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), žalobca v posledných\nštyroch rokoch (od 01.07.2019 do 30.06.2023) pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie\n(01.07.2023), vykázal dobu poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie\na to nasledovne:\n- od 01.07.2019 do 05.06.2020 t.j. 341 dní v Nemeckej spolkovej republike;\n- od 30.07.2020 do 31.01.2021 t.j. 186 dní v Nemeckej spolkovej republike;\n- od 08.04.2021 do 31.01.2022 t.j. 299 dní v Nemeckej spolkovej republike;\n- od 04.10.2022 do 30.06.2023 t.j. 270 dní v Nemeckej spolkovej republike.\nSociálna poisťovňa vyhodnotila aj zachovanie si žalobcom pracovných, rodinných, osobných a iných\nväzieb na území Slovenska počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte nasledovne:\n- pokiaľ ide o dĺžku pobytu na území iného členského štátu – žalobca sa zdržiaval v Nemecku cca\n5 rokov a 2 mesiace a to prerušovanie od 16.05.2018 do 01.07.2023 a ešte predtým od 01.12.2015\ndo 31.01.2016; na územie Slovenska dochádzal 2 krát ročne v rozsahu cca 10 dní, ktoré návraty\nnezdokladoval a výmeru dovolenky počas posledného zamestnania v Nemecku masť 15 dní + časové\nkonto;\n- pokiaľ ide o pracovnú situáciu žalobcu - pred odchodom do Nemecka bol žalobca na území Slovenska\nnaposledy zamestnaný od 01.03.2016 do 10.05.2018 u zamestnávateľa FORMA PLAST k.s.; v Nemecku\nbol naposledy zamestnaný od 01.01.2023 do 30.06.2023 u Deutsche post AG, Fulda ako skladník\na vykladač tovaru s pracovným pomerom na dobu určitú, ktorý bol ukončený z dôvodu uplynutia trvania\npracovnej zmluvy; medzi jednotlivými zamestnaniami v Nemecku sa krátke medziobdobia v rozsahu 2 až\n3 mesiace zdržiaval na území Slovenska, kedy bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny;\nv Nemecku si neuplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti ani na inú sociálnu dávku a počas pobytu\nv Nemecku si hľadal na území Slovenska zamestnanie telefonicky (bez zdokladovania);\n- rodinná situácia žalobcu – žalobca je slobody; v Nemecku sa zdržiaval sám;\n- vykonávanie akejkoľvek inej nezárobkovej činnosti - žalobca nemal na území Slovenska ani v Nemecku\nčlenstvo v žiadnej športovej, záujmovej, či neziskovej organizácii;\n- bytová situácia žalobcu - počas pobytu v Nemecku býval s viacerými osobami v podnájme, ktoré\nnemenil; na území Slovenska nevlastní žiadnu nehnuteľnosti, na Slovensku býva u rodičov;\n- iné skutočnosti - žalobcu si daňové a odvodové povinnosti plnil v Nemecku keďže tam bol zamestnaný.\nSociálna poisťovňa dospela k záveru o nezachovaní si žalobcom počas doby jeho pôsobenia v inom\nčlenskom štáte (Nemecko) pevných väzieb na území Slovenska, najmä s ohľadom na dĺžku pobytu\n\nžalobcu na území Nemecka v rozsahu cca 5 rokov a 2 mesiace, ako aj jeho orientáciu na nemecký trh\npráce, stabilitu jeho zamestnania a plnenie si daňových a odvodových povinností na území Nemecka,\nktoré skutočnosti prevažujú v porovnaní so skutočnosťami preukazujúcimi jeho väzbu k Slovenskej\nrepublike (občasné návraty na územie Slovenska).\nZ uvedených dôvodov podľa sociálnej poisťovne v prípade žalobcu nie je možné využiť pravidlo\nsčítanie dôb poistenia v nezamestnanosti v zmysle čl. 61 základného nariadenia, a to dôb poistenia\nv nezamestnanosti, ktoré žalobca dosiahol na území Slovenskej republiky s dobou poistenia, ktorú\ndosiahol v inom členskom štáte EÚ, t.j. v Nemecku, z ktorého dôvodu tak žalobca pre uplatnenie si\nnároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, nesplnil potrebnú dobu poistenia\nv nezamestnanosti (4 roky) podľa slovenských právnych predpisov.\nRozhodnutie sociálnej poisťovne bolo žalobcovi doručené 20.09.2023.\n4. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne (SP) odôvodnil tvrdením\no nedostatočnom zistení skutkového stavu, keďže SP za podklad pre svoje rozhodnutie zobrala do úvahy\nlen v informácie ním uvedené v informačnom formulári, ktorý vyplnil pri podávaní žiadosti o priznanie\ndávky v nezamestnanosti a aj tieto údaje SP-ňa podľa žalobcu nesprávne interpretovala a vyhodnotila.\nPodľa žalobcu SP-ňa v rozhodnutí nesprávne uviedla, že žalobca počas svojho pobytu na území iného\nčlenského štátu EÚ dochádzal na územie Slovenska iba 2 krát ročne v rozsahu cca 10 dní, čo nie je\npravdou, pretože uvedené žalobca v informačnom formulári vyplnil iba vo vzťahu k poslednému obdobiu\njeho zamestnania v Nemecku od 01.01.2023 do 01.06.2023, t.j. táto informácia neplatí vo vzťahu\nk celému obdobiu trvania jeho zamestnania v Nemecku od 01.07.2019. Táto dezinterpretácia je, podľa\nžalobcu, popretá ďalšou, v rozhodnutí SP-ne uvádzanou skutočnosťou a to, že v medziobdobiach kedy\nsa žalobca prerušovane zdržiaval v Nemecku sa niekoľko krát vracal na Slovensko v rozsahu niekoľkých\nmesiacov, celkovo 14 mesiacov. Podľa žalobcu pre posúdenie centra jeho záujmov je irelevantné,\nže v Nemecku sa zdržiaval od 01.07.2019, pretože podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,\nrozhodným obdobím, ktoré sa má posudzovať pre účely dávky v nezamestnanosti sú iba posledné 4\nroky pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. podľa žalobcu pre posúdenie\ncentra záujmov je potrebné zohľadniť iba posledné 4 roky a nie viac.\nO zachovaní si žalobcom centra záujmu k Slovenskej republike podľa neho svedčí to, že má stále\nevidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky v Snine (dôkaz kópia občianskeho preukazu);\nna Slovensku má väzby k matke (otec je už nebohý) s ktorou každodenne udržiaval telefonický\nkontakt (dôkaz výpisy z hovorov z mobilného telefónu); v Nemecku sa neoženil, nezaložil rodinu a\nnevytvoril sa tam žiadne rodinné väzby, nevlastní tam žiadnu nehnuteľnosť; na Slovensko sa pravidelne\nvracal za účelom upevňovania rodinných väzieb, čo vylučuje u jeho úmysel zostať pracovať a žiť\nv Nemecku (dôkaz platby diaľničnej známky a pokladničné bloky za nákupy na Slovensku); povaha\nv Nemecku vykonávanej práce mala iba dočasný charakter, všetky pracovné zmluvy boli na dobu\nurčitú, bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, čo samo o sebe spochybňuje záver o stabilite\na trvalosti jeho pracovných vzťahov v Nemecku; za posledné 4 roky vykonané práce nenadväzovali\nbezprostredne na seba a v medziobdobiach sa vždy vracal na Slovensko na niekoľko mesiacov\na to od 06.06.2020 do 30.07.2020, t.j. 2 mesiace; od 01.02.2021 do 08.04.2021, t.j. 4 mesiace\na od 01.02.2022 do 04.10.2022 t.j. 8 mesiacov, t.j.na Slovensku sa zdržiaval celkovo 14 mesiacov;\nžalobca má na území Slovenska vedený bankový účet z ktorého uhrádzal všetky svoje na náklady\nna pobyt na Slovensku; na Slovensku je majiteľom motorového vozidla evidovaného v evidencii vozidiel\nv Slovenskej republike a nikdy ho neprehlásil do evidencie v Nemecku, keďže nemal záujem ostať\ntam žiť a pracovať; motorové vozidlo bolo po celú dobu poistené na Slovensku; na Slovensku má\nžalobca uzavreté životné poistenie, za ktoré platil po celú dobu a taktiež po celú dobu platil aj poistenie\nnehnuteľnosti a domácnosti domu na Slovensku, ktorého vlastníkom je jeho matka a v ktorom má\nžalobca evidovaný trvalý pobyt. Žalobca sumarizoval, že jeho cieľom bolo zarobiť si v Nemecku finančné\nprostriedky na slušný život na Slovensku.\nV ďalšom žalobca vytýkal SP-ni procesné pochybenia, keďže z jej rozhodnutia nevyplýva, ako a kedy\nv zmysle požiadavky čl. 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 987/2009 (ďalej len\n„vykonávacie nariadenie“), došlo medzi SP a príslušným orgánom Nemecka k dohode o ustálení centra\nzáujmu žalobcu, t.j. v odvolaní napadnutom rozhodnutí vôbec nie je uvedené, či sociálna poisťovňa\nv tomto smere komunikovala s nemeckou stranou a či nerozhodla len na základe formalistického\njednostranného posúdenia žalobcom vyplneného formuláru a to bez ohľadu na skutočný úmysel žalobcu\nvrátiť sa na Slovensko. Žalobca má za to, že SP zohľadnila pre účel ustálenia centra jeho záujmu\niba dĺžku a stabilitu zamestnania, avšak ostatné okolnosti nezohľadnila, hoc v tomto smere bola povinná\nžalobcu vypočuť a vyžiadať si od neho ďalšie podklady a informácie.\n\nZáverom žalobca poukázal, že SP-ňa nerozhodla v obdobných veciach identickým spôsobom, keďže\njeho dlhoročnému spolubývajúcemu v Nemecku, SP-ňa dávku v nezamestnanosti priznala.\n5. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z\n30.11.2023 tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a rozhodnutie sociálnej poisťovne\npotvrdila.\nŽalovaná uviedla, že základným pravidlom, ktorým je potrebné sa riadiť pri rozhodovaní o priznaní\ndávky v nezamestnanosti je, že žiadateľ poslednú dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahol na území\nSlovenskej republiky a iba vo výnimočnom prípade je možné zohľadniť aj ako poslednú dobu poistenia\ndobu dosiahnutú v inom členskom štáte EÚ, za predpokladu, že žiadateľ si zachoval počas výkonu\nzárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej\nrepubliky.\nV konkrétnosti veci žalovaná podotkla, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením žalobcu\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 01.07.2019 do 30.06.2023 žalobca nepreukázal\nžiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť pre účely vzniku jeho\nnároku na dávku v nezamestnanosti, pretože podľa potvrdení príslušnej nemeckej inštitúcie, z ktorých\npri svojom rozhodovaní vychádzala aj sociálna poisťovňa, žalobca ako posledné dosiahol doby poistenia\nv nezamestnanosti v zamestnaní v Nemecku a to v čase od 01.07.2019 do 05.06.2020; od 08.04.2021\ndo 31.01.2022; od 30.07.2020 do 31.01.2021 a od 04.10.2022 do 30.06.2023. Z dôvodu ustálenia,\nže žalobca v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie\ndosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu, preto z dôvodu zistenia,\nči by bolo možné žalobcovi, pre účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti, zohľadniť aj\ntúto dobu poistenia v nezamestnanosti ním dosiahnutú aj na území Nemecka, žalovaná preverila\nako SP-ňa skúmala, či si žalobca počas tejto doby zamestnania na území iného členského štátu\nzachoval pevné väzby a bydlisko na území Slovenskej republiky. V uvedenom smere žalovaná spresnila,\nže pokiaľ ide o dĺžku a trvalosť prítomnosti žalobcu na území iného členského štátu, žalobca sa\nod 12/2008 do 08/2010 zdržiaval na území Spojeného kráľovstva a následne sa od 12/2015 do 01/2016\na opätovne od 05/2018 do 07/2023 zdržiaval na území Nemecka, t.j. v zahraničí sa zdržiaval opakovane\nprerušovanie 5 rokov a 9 mesiacov; v ďalšom žalovaná o identicky ako SP poukázala na posledné\nzamestnanie žalobcu na Slovensku v spoločnosti FORMA PLAST k.s. od 01.03.2016 do 10.05.2018\na následné jeho opakovane uzavreté pracovné pomery v Nemecku u zamestnávateľa Deutsche\npost A G v rokoch 2021-2023 s tým, že posledný pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trval\nod 01.01.2023 do 30.06.2023 na dobu určitú s dodatkom, že v medziobdobiach medzi pracovnými\npomermi sa žalobca zdržiaval na Slovensku, kedy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie\na v obdobiach od 01.04.2019 do 30.06.2019, od 06.06.2020 do 29.07.2020, od 01.02.2021\ndo 10.03.2021 a od 19.03.2021 do 07.04.2021 poberal dávky v nezamestnanosti zo slovenského\nsociálneho systému s tým, že z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol opakovane vyradený v rokoch\n2018-2022 z dôvodu umiestnenia sa v inom členskom štáte EÚ. Z uvedeného aj žalovaná vyvodila, že\nžalobca sa prioritne orientoval na zahraniční pracovný trh. V ďalšom žalovaná poukázala na žalobcom\nuvedené v odvolaní tvrdenia o tom, že v Nemecku sa zdržiaval sám, na území Slovenskej republiky\nudržiaval vzťah s matkou s bratom, otec je nebohý od januára 2022; na území na území Slovenskej\nrepubliky sa zdržiaval počas posledného zamestnania 2x v dĺžke pobytu cca 10 dní, cestoval vlastným\nautom, na Slovensku má vlastný bankový účet, auto, platí poistné auta, životné poistenie a poistenie\nnehnuteľnosti a domácnosti, na Slovensku nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a počas pobytu na Slovensku\nbýva u matky kde má trvalý pobyt. Vo vzťahu k bývaniu žalobcu v Nemecku – v podnájme s viacerými\nosobami, ktoré bývanie žalobca nemenil, žalovaná uzavrela, že situáciu žalobcu považuje za stabilnú\na primeranú výkonu povolania s uzáverom, že žalobca si daňové a odvodové povinnosti plnil na území\nNemecka, ktoré sa na daňové účely považuje za štát jeho bydliska.\nUvedené skutočnosti žalovaná vyhodnotila tak, že celková dĺžka pobytu žalobcu v trvaní 5 rokov\na 9 mesiacov v zahraničí, jeho prioritná, dlhodobá a opakovaná orientácia na zahraničný trh práce,\nako aj stabilná a primeraná bytová situácia v zahraničí a daňová povinnosť na území Nemecka\nprevažujú a sú silnejšími skutočnosťami, ako na druhej strane žalobcom deklarované návraty\nna územie Slovenska, prítomnosť jeho brata a matky na území Slovenska, vlastníctvo motorového\nvozidla, bankového účtu či trvalého pobytu, ktoré žalobca uviedol ako skutočnosti svedčiace o jeho\nväzbe k Slovensku. Žalovaná uzavrela, že mala preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti\nv Nemecku sa žalobca v tomto čase dlhodobo zdržiaval na území Nemecka, kde býval, trávil pracovný\naj mimopracovný čas, platil zákonné odvody a dane čo svedčí o tom, že žalobca si v tomto období\npreniesol centrum záujmov na územie Nemecka.\n\nV ďalšom žalovaná upriamila pozornosť, že osoba má právo prioritne požiadať o priznanie dávky\nv nezamestnanosti v štáte, v ktorom sa počas posledného zamestnania podieľala na poistení\nv nezamestnanosti, ktorý princíp podporuje rovnomerné a spravodlivé rozdelenie finančných\nprostriedkov medzi inštitúcie prijímajúce poistné a inštitúcie vyplácajúcimi dávky v nezamestnanosti, a\ncieľom tohto systému je podporiť hľadanie si práce v tom členskom štáte, v ktorom sa dotknutá osoba\nbezprostredne pred stratou zamestnania platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň,\naby aj tento štát niesol bremeno výplaty jej dávky v nezamestnanosti. Nezamestnané osoby, ktoré\ndosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu EÚ nemajú v zmysle\nzákladného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu EÚ, v ktorom si uplatnia nárok\nna dávku v nezamestnanosti. Po skončení pracovného pomeru by teda nezamestnaný mal prioritne\nuplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte ktorom práve skončil zamestnanie s tým, že takýto\nžiadateľ môže tiež požiadať aj o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek iného\nčlenského štátu EÚ, teda aj na územie Slovenskej republiky s dodatkom, že v danom prípade žalobca\nneuviedol dôvod, pre ktorý nepožiadal o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka. Žalovaná\nopakovane poukázala, že pre účely priznania dávky v nezamestnanosti možno žiadateľovi zohľadniť\naj dobu poistenia, ktorú dosiahol v inom členskom štáte EÚ za predpokladu, že si zachoval pevné\nväzby a bydlisko v členskom štáte, v ktorom si tento nárok na dávku v nezamestnanosti uplatňuje,\nt.j. doba poistenia dosiahnutá v inom členskom štáte nemôže byť automaticky zohľadnená pre účely\nvzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom o dávku v nezamestnanosti osoba žiada s\ndodatkom, že účelom takto nastaveného sociálneho systému je zabránenie jeho zneužívaniu v podobe\nvýberu členského štátu EÚ, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti napr.\nz dôvodu možnosti priznania vyššej dávky. Žalovaná dodala, že pojem bydlisko v tomto prípade je\npotrebné chápať v širších súvislostiach a než len ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje,\na že s týmto pojmom nie je to možné stotožniť pojem „trvalý pobyt“ s poukazom na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžsk/38/2017 z 27.11.2018, podľa ktorého evidencia trvalého pobytu\nje len administratívnou skutočnosťou, ktorá neodzrkadľuje realitu.\nV reakcii na odvolacie námietky žalobcu, žalovaná uviedla, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu\nna dávku v nezamestnanosti boli zohľadnené všetky relevantné skutočnosti pri posudzovaní jeho\nbydliska a zachovania centra jeho záujmov počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí; s poukazom\nna rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp, zn. 7Sžsk/12/2021 z 21.09.2022\nžalovaná tiež poukázala, že v správnom konaní o dávku v nezamestnaná nie je vždy nutné vypočuť\nžiadateľa o túto dávku, t.j. nariadenie ústneho pojednávania nie je obligatórne a nie je naň právny\nnárok (§ 188 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a to s podporným poukazom na § 227 ods. 3\nzákona o sociálnom poistení, podľa ktorého žiadateľ o dávku v nezamestnanosti je povinný preukázať\nvšetky skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie a zánik nároku na túto dávku a na jej výplatu\na súčasne v zmysle § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení je žiadateľ povinný navrhnúť\nvšetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaná podotkla, že žalobca inicioval konanie o svojom\nnároku na dávku v nezamestnanosti, a teda nesie dôkazné bremeno, t.j. musí preukázať, že spĺňa\npodmienky vzniku nároku na túto dávku a predložiť o týchto skutočnostiach dôkazy tak, ako to vyplýva\nz rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/30/2016 zo 07.11.2017, podľa\nktorého cit, „... dôkazné bremeno na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre vznik nároku na dávku\nje na poistencovi... ktorý si ju uplatnil.“ Ako nedôvodnú vyhodnotila žalovaná aj odvolaciu námietku\nžalobcu, že z rozhodnutia SP-ne nevyplýva, žeby bola uzavrela dohodu s nemeckou inštitúciou ohľadne\nzachovania centra záujmu žalobcu, pretože podľa žalovanej v danom prípade nedošlo k rozdielnym\nstanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobcu medzi príslušnou nemeckou inštitúciu a SP-ňou,\npretože príslušná nemecká inštitúcia ani nemala dôvod posudzovať bydlisko žalobcu, keďže žalobca\nsi o dávku v nezamestnanosti v Nemecku nepožiadal s dodatkom žalovanej, že uvedenú dohodu\nby bolo potrebné realizovať iba v prípade, ak by príslušná nemecká inštitúcia usúdila, že bydlisko\nžalobcu bolo na Slovensku a SP zas, že v Nemecku, avšak v danom prípade k takejto rozpornej\nsituácii nedošlo, preto SP-ňa správne zvolila priamu aplikáciu kritérií podľa čl. 11 ods. 1 písm. a) a b)\nvykonávacieho nariadenia a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/26/2016\nz 30.01.2018. V reakcii na námietku žalobcu, že prácu v zahraničí vykonával iba dočasne na pracovné\nzmluvy uzavreté na dobu určitú, žalovaná uviedla, že pobyt žalobcu v zahraničí v celkovom trvaní\n5 rokov a 9 mesiacov nie je možné považovať za prechodný, resp. za krátkodobý s dodatkom, že\npohnútka žalobcu na odchod do zahraničia, ktorou v danom prípade podľa vyjadrenia žalobcu bolo\nnadobudnutie finančných prostriedkov na lepší život na Slovensku ako aj pohnútka jeho návratu,\nsú v konaní o vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti právne irelevantné. Žalovaná zdôraznila,\nže kritérium rodinnej situácie sa týka iba tzv. úzkej rodiny v zmysle čl. 1 písm. f) bodu 2 základného\n\nnariadenia, ktorými sú manžel, manželka žiadateľa jeho neplnoleté deti a nezaopatrené dospelé deti,\npričom rozšírenie rodinných väzieb aj na širšiu rodinu, napr. na rodičov a súrodencov by viedlo\nk nežiadúcemu rozšíreniu aplikácie čl. 65 základného nariadenia, preto prítomnosť matky a brata\nžalobcu na Slovensku nie sú skutočnosťami, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie zachovania jeho\ncentra záujmu na Slovensku s dodatkom, že rodič je síce blízkou osobou, avšak v prípade žalobcu\nnič nenasvedčovalo, že by tento vzťah k jeho matke bol na úrovni zásadnej odkázanosti, ktorá\nby bola nezlučiteľná čo aj dočasným faktickým prenesením jeho bydliska mimo územia Slovenska.\nVo vzťahu k SP-ňou zmienenému počtu návratov žalobcu na Slovensko (2x v trvaní cca 10 dní),\nžalovaná pripustila pochybenie SP-ne pri písomnom vyhotovení rozhodnutia, avšak keďže v konaní bolo\npreukázané, že žalobca dlhodobo vykonával zárobkovú činnosť v Nemecku, kde sa zdržiaval prevažnú\nčasť roka, tak toto pochybenie podľa žalovanej nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia SP-ne. Záverom\nv súvislosti s námietkou žalobcu, že na území Slovenskej republiky v medziobdobiach kedy pracoval\nv Nemecku, sa zdržiaval po dobu 14 mesiacov, žalovaná uviedla, že s jej informačného systému\nvyplýva, že žalobca sa zdržiaval na území Slovenska v medziobdobiach jeho pobytu v Nemecku,\nkedy aj bol evidovaný na úrade práce a to po dobu celkovo 9 mesiacov - od 06.06.2020 do 29.07.2020;\nod 01.02.2021 do 07.04.2021; od 01.02.2022 do 24.04.2022 a od 01.07.2022 do 03.10.2022 s dodatkom,\nže príslušné nemecké inštitúcie súčasne osvedčili žalobcovi tieto doby poistenia dosiahnuté na území\nNemecka - od 01.07.2019 do 05.06.2020; od 30.07.2020 do 31.01.2021; od 08.04.2021 do 31.01.2022\na od 04.10.2022 do 30.06.2023. Žalovaná tiež uviedla, že keďže žalobca najskôr v žiadosti uviedol,\nže v období od 25.04.2022 do 30.06.2022 bol zamestnaný na území Nemecka a následne uviedol,\nže v predmetnom období sa zdržiaval na Slovensku, žalovaná po podaní odvolania požiadala príslušnú\nnemeckú inštitúciu o preverenie správnosti tohto údaju s tým, že nemecká inštitúcia potvrdila, že\nv tomto období žalobca dosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti na území Nemecka, z čoho podľa\nžalovanej jasne vyplýva, že v tomto období sa žalobca nemohol zdržiavať na území Slovenska tak,\nako to deklaroval v odvolaní, t.j. nemohol sa zdržiavať na území Slovenska až po dobu 14 mesiacov,\npretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na území Slovenska sa zdržiaval iba 9 mesiacov\nt.j. výrazne menej, ako jeho pracovné pôsobenie na území Nemecka v posudzovanom období. V\nsúvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že pre posúdenie centra jeho záujmu je irelevantná doba\nviac ako 4 roky pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, žalovaná uviedla,\nže bydlisko žalobcu bolo posúdené na základe všetkých objektívnych kritérií podľa čl. 11 ods. 1\nvykonávacieho nariadenia, podľa ktorého, s tým, že žalobca sa zdržiaval v zahraničí dlhšie, ako je\npotrebná doba poistenia podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V súvislosti so žalobcom\nv odvolaní zmieneným iným prípadom jeho spolubývajúceho, žalovaná uviedla, že vzhľadom na ochranu\nosobných údajov nie je možné sa ku konkrétnemu inému prípadu vyjadriť a presne označiť skutočnosti\nna základe ktorých si v inom prípade osoba zachovala svoje centrum záujmov na Slovensku aj počas\nvýkonu zamestnanie v zahraničí. Záverom žalovaná podotkla, že skutočnosti ako bankový účet, životné\npoistenie a pod. so strediskom záujmov a bydliskom nemajú žiaden súvis z dôvodu slobodného pohybu\nslužieb a kapitálu medzi členskými štátmi EÚ.\nRozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené 20.12.2023.\nKonanie pred správnym súdom\n6. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z\n30.11.2023 odôvodnil tvrdením, že rozhodnutie správnych orgánov vychádza z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu, v dôsledku čoho dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nŽalobca opakovane, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu o SP-ne uviedol, že pre posúdenie nároku\nžalobcu na dávku v nezamestnanosti sú rozhodné iba posledné 4 roky pred jeho zaradením do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie, a teda iba doba týchto posledných štyroch rokov sa má posudzovať\naj z hľadiska zachovania centra jeho záujmy; uviedol, že v zmysle dôb uvedených v rozhodnutí\nžalovanej, počas ktorých sa mal nachádzať v Nemecku alebo na Slovensku, sa v posudzovanom\nobdobí posledných štyroch rokov od 01.07.2019 30.06.2023 zdržiaval na Slovensku 10 mesiacov a nie\nako ustálila žalovaná 9 mesiacov a v Nemecku prerušovane 38 mesiacov; zdôraznil, že v Nemecku\npracoval iba na epizódy vždy na pracovnú zmluvu na dobu určitú, po uplynutí doby ktorej sa vracal\nna Slovensko na niekoľko mesiacov s dodatkom, že uvedený epizódny charakter jeho zamestnania\nv Nemecku tak SP-na, ako aj žalovaná nezohľadnili pri posudzovaní zachovania jeho bydliska.\nZ uvedených dôvodov je, podľa žalobcu nesprávny skutkový záver žalovaného a SP-ne, že žalobca\npracoval v Nemecku po dobu 5 rokov a 9 mesiacov a správne má byť iba 38 mesiacov. Uviedol, že svoje\nzamestnania v Nemecku striedal po niekoľkomesačných pobytoch na Slovensku s dodatkom, že je\n\nrozdiel, ak niekto po celý čas v zahraničí pracuje u jedného zamestnávateľa a na tej istej pracovnej pozícii\na na Slovensko chodí iba v rámci čerpania dovolenky a je rozdiel, ak niekto, ako žalobca, síce pracuje\nv Nemecku na dočasných pozíciách, ktoré sú prerušované niekoľko mesačnými pobytmi na Slovensku.\nNásledne žalobca absolútne identicky ako v odvolaní proti rozhodnutiu SP-ne, zopakoval skutočnosti,\npre ktoré má za to, že si zachoval centrum záujmov v Slovenskej republike aj počas práce\nvykonávanej v Nemecku s tým, že ma za to, že žalovaná sa s týmito skutočnosťami nevysporiadala\na tieto odignorovala. Žalobca uviedol, že podľa logiky žalovanej, ktorú uplatnila na finančné produkty\nna Slovensku, ktoré podľa žalovanej nijako nezakladajú centrum záujmov žalobcu na Slovensku,\npretože ich možno poskytnúť v rámci celej SR, by aj zamestnanie žalobcu v Nemecku, vzhľadom aj\nk slobodnému pohybu pracovnej sily, nemala zakladať centrum jeho záujmu v Nemecku.\nŽalobca nežiadal o nariadenie pojednávania vo veci.\n7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe v podstate zotrvala na svojich argumentoch uvádzaných\nv žalobou napadnutom rozhodnutí a súčasne v interakcii na žalobné námietky uviedla, že považuje za\nnedôvodnú žalobnú námietku o nedostatočnom zistení skutkového stavu s tým že v konaní o nároku\nžalobcu na dávku v nezamestnanosti boli zohľadnené všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania\npred SP najavo a to z formulárov zaslaných SP-ni nemeckou stranou, ako aj z údajov a podkladov\npredložených žalobcom, ktoré údaje boli komplexne vyhodnotené; opakovane zdôraznila, že nariadenie\nústneho vypočutia žiadateľa o dávku v nezamestnanosti nie je povinné v každom jednotlivom prípade,\niba ak je to potrebné na odstránenie pochybností, avšak keďže v danom prípade nevznikli pochybnosti\nohľadne zachovania centra záujmov žalobcu, SP a ani žalovaná nepovažovali za potrebné vykonať jeho\nvýsluch, pretože ten nebol spôsobilý priniesť iné závery ako tie, ktoré boli objektívne zistené s tým,\nže žalovaná opätovne zdôraznila povinnosť žiadateľa o dávku v nezamestnanosti preukázať svoje\ntvrdenia a skutočnosti rozhodujúce pre vznik tohto nároku. Žalovaná zdôraznila, že žalobca sa zdržiaval\nv zahraničí dlhšie ako je potrebná doba poistenia podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení;\npodotkla, že žalobca síce pracoval v Nemecku s prerušením na viaceré pracovné zmluvy, ale pracoval\nvždy u jedného rovnakého zamestnávateľa Deutsche post AG; ohľadne námietky trvalého pobytu,\nvzťahu žalobcu k matke a bratovi na Slovensku, ohľadne finančných produktov a vlastníctve motorového\nvozidla, žalovaná zotrvala na svojich konštatovaniach už uvádzaných v žalobou napadnutom rozhodnutí.\nZáverom žalovaná zdôraznila nedôvodnosť námietky žalobcu, podľa ktorej žalovaná neprihliadla\nna skutočný úmysel žalobcu vrátiť sa na územie Slovenskej republiky s tým, že kritérium úmyslu\nprichádza do úvahy iba subsidiárne t.j. podporne pri ustaľovaní centra záujmu žiadateľa o dávku\nv nezamestnanosti a uplatní sa iba v prípade ak toto centrum záujmu nie je možné ustáliť podľa iných\nkritérií, čo nebol prípad žalobcu a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 10Sžsk/5/2016 z 13.12.2017.\nŽalovaná navrhla žalobu zamietnuť a nesúhlasila s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.\n8. K vyjadreniu žalovanej k žalobe, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 05.06.2024,\nprávny zástupca žalobcu už svoje stanovisko (replika) nezaujal.\n9. Podľa § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „(1)\nPredseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak\na) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,\nb) vykonáva dokazovanie,\nc) to vyžaduje verejný záujem,\nd) je to na prejednanie veci potrebné alebo\ne) tak ustanovuje tento zákon.\n(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“\n10. Podľa § 124 ods. 3 SSP „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie\noboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“\n11. Podľa § 137 ods. 2 SSP „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej\nrepubliky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.“\n12. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 30.06.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2\nSSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §\n\n107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaná vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie\npojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.\nPrávne východiská pre rozhodnutie\n13. Podľa § 6 ods. 2 psím. c) SSP „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (c) správnych žalobách v\nsociálnych veciach.“\n14. Podľa § 135 ods. 1 SSP „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“\n15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\n(a) Sociálnej poisťovne.“\n16. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003\nZ.z.“) v znení účinnom ku dňu (25.08.2023) podania žiadosti žalobcom (ďalej len „v znení účinnom\nv rozhodnom čase“) „Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch\npred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva\nroky.“\n17. Podľa § 188 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Organizačná\nzložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým\nprispeje k jej objasneniu.“\n18. Podľa prvej vety § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase\n„(3) Poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti\nrozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej\nvýplatu a jej sumu.“\n19. Podľa § 196 ods. 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(6) Účastník\nkonania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne\nrozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať\naj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného\nstavu veci.\n(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\nosobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.“\n20. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) „Toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych\npríslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom\nštáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako\naj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.“\n21. Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia „Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne\npredpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky\ndosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu\nzohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych\npredpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré\nuplatňuje.“\n22. Podľa čl. 1 písm. i), bod 2 základného nariadenia «Na účely tohto nariadenia: “rodinný príslušník“\nznamená: ak právne predpisy členského štátu, ktoré sú uplatniteľné podľa pododseku 1, nerozlišujú\nmedzi rodinnými príslušníkmi a inými osobami, na ktoré sú uplatniteľné, manžel/manželka, neplnoleté\ndeti a nezaopatrené deti, ktoré dosiahli vek plnoletosti, sa považujú za rodinných príslušníkov.»\n23. Podľa čl. 1 písm. j) základného nariadenia «Na účely tohto nariadenia: „bydlisko“ znamená miesto,\nkde osoba zvyčajne býva.»\n\n24. Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 ktorým sa\nstanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) „Ak je rozdiel\nv stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa\nuplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej\nosoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými\nskutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:\na) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;\nb) situáciu dotknutej osoby vrátane:\ni) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto\nčinnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;\nii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;\niii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;\niv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;\nv) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;\nvi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.“\n25. Podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia „Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z\npríslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,\nna určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako\nvyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.“\nOdôvodnenie rozhodnutia správnym súdom\n26. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi konania vo veci sporným, že žalobca pred podaním si\nžiadosti o dávku v nezamestnanosti (25.08.2023) na území Slovenskej republiky, nezískal podľa cit.\n§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. potrebné obdobie poistenia v nezamestnanosti. Avšak, keďže\npred podaním si tejto žiadosti o priznanie dávky v nezamestnanosti bol žalobca zamestnaný a sociálne\npoistený v inom členskom štáte EÚ (Nemecko), z ktorého dôvodu sa podľa čl. 2 základného nariadenia\nna neho vzťahujú koordinačné pravidlá tohto základného nariadenia, podľa ktorého cezhraničný\npracovník má síce v zásade (prioritne) nárok na dávku v nezamestnanosti podľa právnych predpisov a od\ntoho členského štátu, v ktorom bol naposledy zamestnaný (v danom prípad Nemecko), čo je vyjadrením\nzásady, že každý členský štát znáša v zásadne náklady na dávky v nezamestnanosti len takej osoby,\nktorá do jeho systému sociálneho zabezpečenia aj prispievala, avšak keďže toto základné nariadenie\nsúčasne umožňuje, aby na účel posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti u cezhraničného\npracovníka, ktorý o jej priznanie požiadal na území svojho domovského členského štátu v ktorom\nnebol naposledy zamestnaný (v danom prípade Slovenská republika), bolo možné do doby poistenia v\nnezamestnanosti započítať mu aj doby postenia dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek\niného členského štátu (v danom prípade Nemecka) tak, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych\npredpisov domovského členského štátu (t.j. v danom prípade podľa právnych predpisov Slovenskej\nrepubliky), avšak iba za predpokladu, že tento pracovník si aj počas svojho pôsobenia v inom členskom\nštáte stále zachoval na území domovského členského štátu „bydlisko“, preto správne orgány (sociálna\npoisťovňa a žalovaná) museli posúdiť, či u žalobcu je splnená táto požiadavka zachovania „bydliska“\na zachovania centra záujmov na území Slovenska aj počas doby jeho poistenia v Nemecku.\n27. V súvislosti s uvedeným je nutné podotknúť, že pojem „bydlisko“ však v zmysle úniového práva\nnemožno chápať zúžene ako miesto, kde má dotknutá osoba (cezhraničný pracovník) trvalý alebo\nprechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky, pretože podľa cit. čl. 1 písm. j)\nzákladného nariadenia pojem „bydlisko“ označuje miesto kde dotknutá osoba zvyčajne býva a kde sa\nsúčasne z tohto dôvodu nachádza aj obvyklé centrum jej záujmov (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-90/97\nSwaddling, bod 28,29).\nPomôckou pre ustálenie, resp. pre zistenie skutočného „bydliska“, t.j. skutočného centra záujmov\ndotknutej osoby sú tak kritéria, ktoré boli sformulované v judikatúre Súdneho dvora EÚ [C-90/97 z\n25.02.1999 vo veci Robin Swaddlingv. Adjudication Officer] a ktoré sú v súčasnosti kodifikované v cit.\nčl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a podľa ktorých je pri skúmaní miesta bydliska nutné prihliadať\nnajmä na - rodinný stav a rodinné väzby zamestnanca; bytovú situáciu, jej dĺžku a stabilitu; dĺžku obdobia\nzdržiavania sa na území iného členského štátu; dĺžku a stabilitu výkonu zárobkovej činnosti a trvanie\npracovnej zmluvy; miesta kde dochádzalo k zdaňovaniu príjmov. Tento zoznam zohľadňovaných kritérií\n\nnie je taxatívny (nie je konečný) a v jeho rámci nie je určené ani žiadne ich preferenčné poradie a vo\nvšeobecnosti sa zdôrazňuje povinnosť prihliadať na všetky špecifické okolnosti toho ktorého daného\nprípadu.\nPodľa cit. čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, až v prípade (t.j. až v druhom rade), keď posúdenie\nuvedených kritérií nevedie k určeniu skutočného miesta „bydliska“ dotknutej osoby sa subsidiárne\n(podporne) za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby vo vzťahu k uvedeným kritériám a to najmä\ndôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. Úmysel dotknutej osoby je teda len subsidiárnym (druhoradým,\npodporným) spôsobom určenia jej bydliska, ak kritériá podľa cit. čl. 11 ods. 1 vykonávacieho\nnariadenia nevedú k jeho jednoznačnému ustáleniu. Okrem toho tento úmysel dotknutej osoby sa\nposudzuje s ohľadom k objektívnym skutočnostiam a okolnostiam (t.j. či dotknutou osobou uvádzaný\númysel by vzhľadom k okolnostiam veci bol uveriteľným a presvedčivým pre kohokoľvek na veci\nnezainteresovaného) a nie iba vzhľadom na subjektívne pocity dotknutej osoby, preto nestačí len\ntvrdenie, že dotknutá osoba mala úmysel za miesto svojho bydliska považovať Slovenskú republiku\n[napr. rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 7Sžsk/61/2021, sp. zn. 9Sžsk/6/2021, sp. zn. 1Sžsk/38/2017,\nsp. zn. 9Sžsk/88/2020, sp. zn. 9Sžsk/19/2021, sp. zn. 7Ssk/103/2021, sp. zn. 7Sžsk/12/2021].\n28. V danom konkrétnom prípade, skôr než by bol správny súd pristúpil k preskúmaniu zákonnej\nudržateľnosti SP-ňou a žalovanou učineného vyhodnotenia kritérií zadefinovaných v cit. čl. 11 ods. 1\nvykonávacieho nariadenia, za účelom zistenia miesta bydliska a centra záujmov žalobcu v období počas\njeho pôsobenia v zahraničí, bolo nevyhnutným, aby sa správny súd vyjadril k žalobcom nastolenej otázke\ndĺžky rozhodného obdobia, ktoré je nevyhnutné zohľadňovať pre ustálenie záveru o mieste jeho bydliska\npočas jeho pôsobenia v zahraničí s tým, že žalobca je názoru, že týmto obdobím je v zmysle cit. §\n104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. iba obdobie posledných štyroch rokov pred jeho zaradením do\nevidencie uchádzačov o zamestnanie a nie viac, v ktorom dôsledku má žalobca za to, že tým, že SPňa a aj žalovaná zohľadňovali dlhšie obdobie jeho pobytu v zahraničí konali nezákonne. Žalovaná sa\ns uvedenou už aj odvolacou námietkou žalobcu vysporiadala konštatovaním, že SP-ňa bola povinná\nzohľadňovať všetky skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo, teda aj všetky doby zdržiavania sa\nžalobcom v zahraničí bez ich časového obmedzenia.\nV uvedenej súvislosti je nevyhnutným upriamiť pozornosť na znenie a účel žalobcom zmieneného\ncit. § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý upravuje kritérium rozhodného obdobia (4 roky)\npre účel posúdenia vzniku „nároku na dávku v nezamestnanosti“ ako takú u akéhokoľvek poistenca,\nt.j. ktoré kritérium sa uplatní bez ohľadu na to, či bol poistenec poistený v nezamestnanosti priamo\nv Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte. Od inštitútu „nároku na dávku v nezamestnanosti“\npo bezprostrednom splnení zákonných podmienok podľa cit. § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.,\nje však potrebné odlišovať „nárok na započítanie doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnutej\nv inom členskom štáte“ odlišnom od domovského štátu poistenca, v ktorom si nárok na dávku\nv nezamestnanosti uplatnil. Pričom zákonné predpoklady pre tento „nárok na započítanie doby poistenia\nv nezamestnanosti dosiahnutej v inom členskom štáte“ už neupravuje, časovým kritériom limitovaný\ncit. § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ako sa to mylne domnieva žalobca“, ale tento „nárok na\nzapočítanie“ sa už posudzuje podľa európskych štandardov nastavených v cit. čl. 1 písm. j) a čl. 61\nods. 1 základného nariadenia v spojení s ich vykonávacím ustanovením cit. čl. 11 ods. 1 vykonávacieho\nnariadenia, podľa ktorého nie je pre toto posúdenie rozhodným žiadny ohraničený časový úsek, ale tento\nnárok na ustaľuje cit. „... na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s\npríslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať (a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých\nčlenských štátov.“\n29. S ohľadom k uvedenému, aj v tomto prípade SP-ňa v prvom kroku podľa cit. § 104 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z.z. zisťovala, či žalobca (poistenec) žiadajúci o dávku v nezamestnanosti na Slovensku\nspĺňa vnútroštátnu zákonnú podmienku, ktorú musí spĺňať ktorýkoľvek poistenec (rozumej aj ten ktorý\npracoval iba na Slovensku) pre vznik nároku na túto dávku, a to požiadavku minimálne dvojročného\nspoluparticipovania na slovenskom systéme poistenia v nezamestnanosti v rozmedzí posledných\nštyroch rokov pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Avšak keďže SP-ňa v tomto\nprvom kroku zistila, že žalobca v uvedenom období štyroch rokov pred jeho zaradením do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie, nielenže ani dva roky neprispieval do sociálneho systému poistenia\nv nezamestnanosti na Slovensku, ale počas celej tejto doby sa podieľal na tomto systéme poistenia\nv Nemecku, preto SP-ňa uzavrela aplikáciu cit. § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že žalobcovi\npodľa tohto ustanovenia nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikol. V druhom kroku však bola SPňa povinnou ešte skúmať, či by žalobcovi tento nárok nemohol byť priznaný v spojení s cit. čl. 11 ods. 1\n\nvykonávacieho nariadenia aplikovateľného už podľa jeho vlastných, časovým obdobím nelimitovaných\npravidiel. Na účel posúdenia nároku na započítanie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých\nv inom členskom štáte je podľa cit. čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia potrebné zohľadniť časovo\nneobmedzene celkovú dĺžku a kvalitu pobytu poistenca v zahraničí v spojení okolnosťami tohto pobytu,\nspočívajúcimi v dĺžke a stabilite pracovnej a bytovej situácie poistenca v zahraničí, v charaktere jeho\nrodinných pomerov a väzieb, a to v porovnaní s touto jeho identickou situáciou v pomeroch jeho\ndomovského štátu (Slovenskej republiky). A iba ak by posúdenie uvedeného vyznelo v prospech\npracovných, bytových, súkromných a rodinných pomerov v Slovenskej republike, t.j. iba ak by SP-ňa\ndospela k záveru, že aj napriek pôsobeniu poistenca v zahraničí si tento počas celej tejto doby svojej\nneprítomnosti v Slovenskej republike, predsa len tu zachoval svoje „bydlisko“ a pevné väzby, tak iba\nv tom prípade SP-ňa môže rozhodnúť, nie že poistencovi „vznikol nárok“ na dávku v nezamestnanosti,\npretože toto by SP konštatovala, ak by tento nárok vznikol priamo na základe cit. § 104 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z.z., avšak v tomto prípade SP-ňa konštatuje, že poistenec „má nárok“ na dávku\nv nezamestnanosti a to podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 61 základného\nnariadenia.\nInými slovami inštitút „vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti“ nie je možné stotožňovať\ns inštitútom „nároku na započítanie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté v inom členskom\nštáte“, ktoré nároky sa posudzujú podľa rôznych právnych mechanizmov, a to „vznik nároku na dávku\nv nezamestnanosti“ podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a „nároku na započítanie dôb poistenia\nv nezamestnanosti dosiahnutých v inom členskom štáte“ podľa čl. 1 písm. j) a čl. 61 ods. 1 základného\nnariadenia v spojení s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. S tým, že ak poistencovi vznikne nárok\nna započítanie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých v inom členskom štáte, tak z týchto dôb\npoistenia sa mu pre účel § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. započítajú iba doby dosiahnuté počas\nposledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čo ale, opakujem,\nneznamená, že aj samotné posúdenie „nároku na započítanie“ je takto časovo limitované.\n30. V prípade žalobcu SP-ňa, ako už bolo uvedené, aplikujúc prvotne zákonné pravidlá pre posúdenie\nvzniku nároku na dávku v nezamestnanosti na strane žalobcu, upravené v § 104 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z.z. uzavrela, že žalobca tieto podmienky nespĺňa, keďže za obdobie posledných štyroch\nrokov pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ani len dva roky nebol poistený\nv nezamestnanosti podľa Slovenského sociálneho systému, preto SP-ňa vo svojom rozhodnutí ani\nnemohla konštatovať u žalobcu vznik tohto nároku.\nNásledne SP-ňa po preskúmaní či podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia na strane žalobcu nie sú\ndané dôvody pre „nárok na započítanie“ mu dôb poistenia v nezamestnanosti, ktoré dosiahol naposledy\nv Nemecku, dospela k záveru, že uvedené započítanie nie je možné, pretože žalobca sa pomerne dlhšie,\na to 5 rokov a 9 mesiacov, zdržiaval pracovne i súkromne v zahraničí (Anglicko a Nemecko) než na\nSlovensku, kde sa zdržiaval 10 mesiacov (žalobca pôvodne tvrdil, že 14 mesiacov, no neskôr akceptoval\nargumenty SP-ne a uvedená doba pobytu na Slovensku bola ustálená na 10 mesiacov, pozn.).\nUvedený záver SP-ne o nezachovaní si žalobcom „bydliska“ a teda aj centra záujmu na Slovensku\naj počas jeho pôsobenia v zahraničí, SP-ňa odôvodnila tým, že žalobca mal v zahraničí v zásade\nstabilné súkromné (bytové i osobné) a pracovné zázemie, keďže v zahraničí sa ako slobodný zdržiaval\nsám, pracoval aj keď na prerušovane po sebe uzavreté viaceré pracovné zmluvy, ale vždy pre jedného\nzamestnávateľa (nemecká pošta), býval v podnájme stabilne na tom istom mieste, v Nemecku platil dane\na odvody. Uvedené skutočnosti podľa SP-ňe a žalovanej nie sú spôsobilé prevážiť žalobcom uvádzané\nskutočnosti, ktoré by mali svedčať v prospech zachovania si ním aj počas pobytu v zahraničí stále\nbydliska na Slovensku a to, trvalý pobyt žalobcu na Slovenku; bydlisko jeho brata a matky na Slovensku,\ns ktorou bol v dennom kontakte; medzi výkonom práce niekoľkomesačné pobyty na Slovensku; kúpa\nvozidla na Slovensku, ako aj vedenie bankového účtu, poistenia domácnosti jeho matky a poistenie\nvozidla na Slovensku.\n31. Pokiaľ ide o, v súlade s uvedenými kritériami podľa cit. čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia,\nustálené doby dĺžky pobytu žalobcu v zahraničí (5 rokov a 9 mesiacov) v porovnaní s dĺžkou tohto jeho\npobytu na Slovensku (10 mesiacov) v čase po jeho odchode zo Slovenska do zahraničia, tak v tomto\nsmere niet, podľa správneho súdu, polemiky o správnosti záveru SP-ňe a žalovanej, podľa ktorého sa\nžalobca dlhšiu dobu a to tak pracovného, ako aj súkromného (mimopracovného) nepochybne zdržiaval\nmimo Slovenska, ktorá skutočnosť nasvedčuje skôr faktu, že počas svojho pobytu v zahraničí si žalobca\ndo zahraničia preniesol aj centrum svojho záujmu a teda v úniovom zmysle slova [cit. čl. 1 písm. j)\n\nzákladného nariadenia] aj svoje „bydlisko“, teda miesto kde sa v tomto období zvyčajne (prevažne)\nzdržiaval.\nAko to už uviedla aj žalovaná, na uvedenom nie je spôsobilým nič zmeniť ani argument žalobcu\no zachovaní si jeho prihlásenia k trvalému pobytu na Slovensku. Totižto význam pojmu „trvalý pobyt“\nv zmysle jeho chápania vnútroštátnou právnou úpravou zákonom č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu\nobčanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, nezohráva žiadnu úlohu vo\nvzťahu k zachovaniu si „bydliska“ na území Slovenskej republiky, t.j. pojem „trvalý pobyt“ nie je možné\nstotožňovať s pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom, keďže „trvalý pobyt“ má evidenčný charakter,\nktorý neodzrkadľuje realitu [napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-394/13 z 11.09.2014 vo\nveci Ministerstvo práce a sociálních věcí c/a B; Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sp. zn. 6\nSsk/110/2023 z 31.01.2024]. Inými slovami, skutočnosť, že žalobca aj počas svojho nepochybne dlhého\npobytu v zahraničí bol stále prihlásený k trvalému pobytu na Slovensku, nie je a ani by nemohla byť\ntakou skutočnou, ktorá by u žalobcu mala zavážiť v prospech jeho rozhodnutia zotrvať na Slovensku.\nPodľa správneho súdu, SP-ňa, ako aj žalovaná správne vyhodnotili aj to, že na ich záver o nezachovaní\nsi žalobcom bydliska a centra záujmov na Slovensku počas jeho dlhodobého pôsobenia v zahraničí,\nnemôžu mať, z hľadiska dĺžky pobytu, vplyv ani žalobcom deklarované (vo vyhlásení na účel posúdenia\nzachovania centra záujmov z 25.08.2023), jednako opakované medzi uzavretiami jednotlivých\npracovných zmlúv niekoľkomesačné (v rozpätí 2-3 mesiace), a jednako za posledné 4 roky aj dva\nv rozsahu cca po 10 dní, jeho návraty na Slovensko. Totižto pokiaľ ide o dva návraty žalobcu na\nSlovensko v rozsahu cca po 10 dní za posledné štyri roky, tak podľa vlastného prehlásenia žalobcu,\nmal od svojho zamestnávateľa v Nemecku garantovanú dovolenku na zotavenie v rozsahu 15 dní\nročne (t.j. 60 dní za štyri roky) a taktiež mal garantované čerpanie časového konta, a keďže miesto\nstrávenia dovolenky bolo samozrejme iba na vlastnom slobodnom rozhodnutí žalobcu, tak ak sa\nžalobca zo 60 dní zamestnávateľom garantovanej dovolenky za dobu štyroch rokov rozhodol tráviť\nna Slovensku dobu 20 dní (2x10), tak táto skutočnosť nemôže byť kľúčovou pre posúdenie, že\nžalobca si takto mal zachovať bydlisko na území Slovenskej republiky, pretože v porovnaní množstvom\ntohto dovolenkového času stráveného na území Slovenskej republiky aj tak neobstojí v porovnaní\ns prevažným množstvom aj z tohto dovolenkového času 40 dní + časový fond, žalobcom stráveného\nv inom členskom štáte (Nemecko), kde teda trávil nielen pracovný, ale aj väčšinu mimopracovného\na dovolenkového času. Inými slovami z hľadiska pobytu je pre posúdenie zachovania centra záujmu\npodstatné, kde zamestnanec trávi vo väčšej miere svoj mimopracovný čas a nie kde trávi dovolenkový\nčas [napr. obdobne aj u zamestnanca zo Slovenska, ktorý by trávil hoc aj celých 5 týždňov v rámci svojej\ndovolenky na zotavenie v inom členskom štáte, ešte bez ďalšieho neznamená, že v tomto inom členskom\nštáte má aj bydlisko, respektíve centrum záujmov], ktorý dovolenkový čas môže avšak nemusí tráviť v\njeho domovskom štáte. V tomto smere podľa správneho súdu neobstojí ani argumentácia žalobcu, o jeho\nniekoľkomesačnom (10 mesiacov) pobyte na Slovensku v obdobiach medzi uzavretím jednotlivých\npracovných zmlúv, pretože jednako, ako už bolo uvedené, tento čas je v nepomere k času strávenému\nžalobcom mimo územia Slovenskej republiky v inom členskom štáte a jednako uvedený čas strávil\nžalobca síce na Slovensku, avšak s veľkou pravdepodobnosťou z dôvodu zabezpečenia si aj v tomto\nobdobí akého takého príjmu, keďže v týchto obdobiach sa žalobca zakaždým zaevidoval na Slovensku v\nevidencii uchádzačov o zamestnanie a požiadal o priznanie mu dávky v nezamestnanosti, ktorá mu bola\nSP-ňou viac krát aj priznaná a vyplatená (viď administratívny spis), pričom tieto medziobdobia v trvaní od\n2 do 3 mesiacov sa vždy končili uzavretím novej pracovnej zmluvy síce opäť na dobu určitú, avšak vždy\ns jedným a tým istým zamestnávateľom v Nemecku (nemecká pošta). V uvedenej súvislosti správny\nsúd dopĺňa nad rámec uvedený už žalovanou, že v kontexte veci je povšimnutia hodné aj to, že žalobca\npočas celej doby pôsobenia v Nemecku býval v podnájme na tom istom mieste, ktoré bývanie nemenil,\ntakže je len málo uveriteľným, žeby si žalobca udržiaval nájomný vzťah (bývanie), keby nemal súčasne\nvedomosť, že zamestnávateľ s ním uzavrie ďalšiu pracovnú zmluvu (?). Inými slovami povedané, je\nlen málo uveriteľným, že ak by bol žalobca skutočne v situácii neistoty, že v Nemecku nebude mať\nzamestnanie aj v ďalšom obdobím, aby si v tejto situácii, t,j. aj v čase, ktorý trávil na Slovensku, udržiaval\nna tom istom mieste bývanie v Nemecku.\nS ohľadom k uvedenému je podľa správneho súdu zákonne udržateľným názor SP-ne a žalovanej, že\nskrz kritérium dĺžky a miesta pobytu si žalobca v čase svojho pobytu v inom členskom štáte, nezachoval\nna Slovensku pevné väzby ani bydlisko v úniovom slova význame.\n32. Uvedený záver o nezachovaní si žalobcom „bydliska“ na Slovensku počas celej doby jeho pobytu\nv inom členskom štáte bol osvedčený aj z hľadiska kritéria charakteru a trvalosti bydliska žalobcu v inom\nčlenskom štáte a na Slovensku. Kým v Nemecku žalobca býval v podnájme na identickom mieste, ktoré\n\nnemenil, tak na Slovensku nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť a počas svojho pobytu na Slovensku býval\nv rodičovskom dome, za ktorý platil poistenie domácnosti.\nSkutočnosť, že žalobca býval v Nemecku v podnájme ešte automaticky nezakladá záver o tom, že\ncentrum jeho záujmov je i naďalej v Slovenskej republike, pretože nájomná forma bývania nie len v\npodmienkach Nemecka, ale aj v iných členských štátoch, nie je ničím neštandardným, skôr sa jedná o\nprevládajúcu formu bývania a naviac nemožno nezohľadniť ani to, že podľa tvrdení žalobcu, toto jeho\nnájomné bývanie počas celej doby jeho pôsobenia v Nemecku bolo zásadne stabilné (nemenné) [napr.\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 170/2022 z 27.09.2023]. Iným slovami nemožno\nbez ďalšieho tvrdiť, že ak niekto býva v jemu vlastnícky nepatriacej nehnuteľnosti, že jeho bytová situácia\nje nestabilnou, pretože nájomná forma bývania je stále viac obvyklým štandardom. Napokon, v danom\nprípade mal žalobca identickú situáciu aj na Slovensku, kde taktiež nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť, ktorá\nby bola alebo mala byť takého charakteru, žeby zavážila pri jeho rozhodovaní vrátiť sa na Slovensko.\nV uvedenej súvislosti dáva správny súd do pozornosti, že otázka bydliska je otázkou faktickou (t.j. kde\ndotknutá osoba fyzicky fakticky býva), ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel\n(počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu.\nNa tieto účely nie je rozhodujúca ani citová väzba k svojmu rodisku, príbuzným, ani na začiatku (pri\nvysťahovaní) viac či menej určitý plán niekedy v budúcnosti sa opäť vrátiť do krajiny pôvodu, ale podľa cit.\nčl. 1 písm. j) základného nariadenia je podstatné iba skutočné (faktické) bydlisko, teda miesto, kde osoba\nzvyčajne reálne býva (sa zdržiava) [napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžsk/38/2017;\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/170/2022 z 27.09.2023].\nObčasné návraty žalobcu do domu počas jeho pôsobenia v inom členskom štáte, ktorý obýval spolu so\nsvojimi rodičmi, aktuálne už iba so svojou maminou, ani platenie poistného, či prípadne iných poplatkov\n(napr. za odpad alebo miestnej dane z nehnuteľnosti), nepredstavujú za daných skutkových okolností\ntak zásadné skutočnosti, ktoré by mohli relativizovať ustálenie centra záujmov žalobcu vo vzťahu k\nSlovenskej republike keďže, ako bolo preukázané, žalobca sa väčšinu času zdržiaval v inom členskom\nštáte (5 rokov a 9 mesiacov). Jednoducho, púhe užívanie domu rodičov, nemôže bez ďalšieho prevážiť\ndĺžku pobytu žalobcu na území Nemecka a za týchto skutkových okolností môžu návraty žalobcu do\ndomu jeho rodičov preukazovať nanajvýš tak počiatok založenia nového centra záujmov na Slovensku,\npo predchádzajúcom pretrhnutí väzieb so Slovenskom a prenesení centra záujmov do Nemecka.\n33. V spojení s jedným z, podľa žalobcu, kľúčových dôvodov, ktorý by mal byť podľa neho dôkazom o\ntom, že aj počas svojho pôsobenia v Nemecku si zachoval bydlisko a teda aj centrum svojich záujmov\nna území Slovenskej republiky a ktorým dôvodom by malo byť, že na Slovensku sa zdržiaval jeho brat\na mama s ktorou bol v dennom telefonickom kontakte, správny súd upriamuje pozornosť na cit. čl. 1\npísm. i) bod 2 základného nariadenia, podľa, ktorého sa na účely aplikácie základného nariadenia za\n„rodinného príslušníka“ považujú iba manžel/manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené plnoleté deti\ndotknutej osoby.\nŽalobca nepredložil ani nenavrhol žiadny dôkaz o tom, že by spĺňal uvedené kritéria, t.j. žeby sa na\núzemí Slovenska počas doby jeho pôsobenia v Nemecku zdržiavala niektorá z osôb požívajúca status\n„rodinného príslušníka“ v zmysle významu tohto pojmu podľa základného nariadenia. Vo vzťahu k bratovi\na mamine žalobcu, v nadväznosti na vyššie uvedené, správny súd konštatuje, že pre účely posúdenia\nzachovania rodinných väzieb žalobcu na Slovensku, sa tieto osoby nezohľadňujú [napr. Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky sp. zn. 6 Ssk/110/2023 z 31.01.2024; Najvyšší správny súdu ČR sp. zn. 9\nAds/95/2015-39 a sp. zn. 3Ads/55/2018-37]. Podľa správneho súdu, uvedená zákonná konštrukcia o\nvýpočte osôb, zdržiavanie sa ktorých na území Slovenska aj počas doby pôsobenia dotknutej osoby v\ninom členskom štáte, ktorá by mohla svedčať o zachovaní centra záujmov dotknutej osoby na Slovensku,\nje plne logickou, pretože plnoletá zaopatrená osoba, aj keby sa jednalo o dieťa dotknutej osoby, sa bez\nďalšieho nemôže považovať za osobu odkázanú na dotknutú osobu tak, ako je to v prípade maloletého\ndieťaťa a navyše plnoleté dieťa môže taktiež kedykoľvek opustiť svojich rodičov a aj územie Slovenskej\nrepubliky a vysťahovať sa do iného štátu a teda jeho vôľa zotrvať na území Slovenska je iba jeho\nslobodným rozhodnutím nezávislým na vôli rodiča (dotknutej osoby). Do uvedenej kategórie „rodinných\npríslušníkov“ pre účely aplikácie základného nariadenia, v danom prípade nemôžu byť započítaní ani\nbrat a ani mama žalobcu, ktoré napokon nie sú ohľadne zabezpečenia starostlivosti o nich odkázané na\nžalobcu (napr. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 9 Sžsk 88/2020).\nV uvedenej súvislosti správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho\nsprávneho súdu SR (ďalej len „najvyšší správny súd“) sp. zn. 7 Sk/169/2022 z 27.09.2023 podľa\nktorého cit. „Vo vzťahu k matke žalobcu a súrodencom kasačný súd v nadväznosti na vyššie uvedené\n\nkonštatuje, že pre účely posúdenia zachovania rodinných väzieb rodičia-matka a súrodenci nie sú\nblízkymi osobami.“\n34. Uvedené závery, o zachovaní centra záujmov žalobcom v Nemecku pred podaním žiadosti o\npriznanie mu dávky v nezamestnanosti, nie sú spôsobilé zvrátiť ani žalobcom uvádzané skutočnosti\nako sú - (i) založenie bankového účtu v Slovenskej republike, pretože uskutočňovanie rôznych typov\nbankových transakcií (a to aj cezhraničných), nemôže v dnešnej dobe internetového bankovníctva\npredstavovať žiadny podstatný problém [napr. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 6 Ssk 89/2023 z\n20.12.2023] a teda nemôže byť ani žiadnym dôvodom, kvôli ktorému by žalobca musel nevyhnutne ostať\nna Slovensku; (ii) obdobne ako aj vlastníctvo osobného automobilu a platenie poistenia zaň na území\nSlovenska, pretože vodičské oprávnenia sú všeobecne uznávanými dokladmi skrz celú Európskou úniu,\na teda ani tento dôvod nie je spôsobilý zásadne zvrátiť správnymi orgánmi prijatý záver o nezachovaní\ncentra záujmov žalobcu na Slovensku. Tieto skutočnosti môžu síce pochopiteľne predstavovať určité\nkontakty žalobcu vo vzťahu k Slovenskej republike, avšak v danej prejednávanej veci nie sú kritériom,\nktoré by prevážilo dĺžku a charakter pobytu žalobcu mimo Slovenskej republiky a charakter jeho\nzárobkovej činnosti inom členskom štáte.\n35. Následne, na deklarovanie stability zamestnania žalobcu v Nemecku, nadväzujú aj jeho odvodové\npovinnosti v Nemecku (aj odvodová povinnosť do sociálneho poistenia v Nemecku, oprávňujúca\nprispievateľa požiadať aj o dávku v nezamestnanosti zo sociálneho systému tohto členského štátu).\n36. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam, sa správny súd stotožňuje so závermi správnych\norgánov, že centrum záujmov žalobcu sa v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti,\nnachádzalo počas obdobia pred podaním tejto žiadosti, v inom členskom štáte a to v Nemecku (5 rokov\na 9 mesiacov), pričom počas celej tejto doby sa žalobca aj podľa správnymi orgánmi ustáleného zistenia,\norientoval na nemecký pracovný trh, s tým, že ani forma skončenia pracovného pomeru žalobcu u\nposledného zamestnávateľa v Nemecku, pre posúdenie zachovania centra záujmov nie je relevantná\n[napr. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 7 Ssk 170/2022 z 27.09.2023].\nV uvedenom smere, podľa správneho súdu, neobstojí ani obranná argumentácia žalobcu, že do\nNemecka sa vysťahoval iba kvôli tomu, aby si zarobil na lepší život na Slovensku. Uvedené rozhodnutie\ntotižto záviselo len a len na slobodnom rozhodnutí žalobcu a už aj z tohto žalobcovho rozhodnutia je\nzrejmým, že žalobca nemal na území Slovenskej republiky také pevné väzby, ktoré by mu zabránili toto\nrozhodnutie o vysťahovaní sa prijať.\n37. Napokon ani žalobcom proklamovaný úmysel, že sa chcel z Nemecka vrátiť a zotrvať na Slovensku,\nnebol pre prejednávanú vec relevantným, pretože zohľadnenie kritéria „úmyslu“ dotknutej osoby podľa\ncit. čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, by prichádzalo do úvahy iba subsidiárne (t.j. podporne)\na to vtedy, keď by otázka ustálenia centra záujmov dotknutej osoby ostala nevyriešená aj po aplikácii\nkritérií uvedených v cit. čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia [napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 10 Sžsk\n5/2016 z 13.12.2017]. Navyše úmysel žalobcu je v zmysle cit. čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia\nrozhodujúci iba vtedy, keď sa v prípade rozdielneho stanoviska medzi inštitúciami dotknutých členských\nštátov, nepodarí dosiahnuť dohodu o otázke zachovania si dotknutou osobou centra záujmov vo vzťahu\nk niektorému z nich [napr. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 6 Ssk 89/2023 z 20.12.2023], ktorý prípad\nv tejto veci nenastal.\nK uvedenej téme správny súd podporne poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR\n(ďalej len „najvyšší správny súd“) sp. zn. 7 Ssk/73/2022 z 31.05.2023, podľa ktorého cit. „V tejto súvislosti\ntreba hneď na úvod predoslať, že ak sa osoba rozhodne, že odíde z krajiny svojho pôvodu napríklad kvôli\nvykonávaniu zárobkovej činnosti v inom štáte, nemožno premiestnenie bydliska (strediska životných\nzáujmov) na účely čl. 1 písm. j) základného nariadenia stotožňovať s akousi „trvalou emigráciou“ tejto\nosoby do tohto štátu. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa odstránili bariéry slobodnému\npohybu ľudí a slovenskí občania majú právo sa pohybovať, pracovať a žiť na území iných členských\nštátov, čo nevyhnutne vedie (hoci aj k dočasnému) premiestňovaniu ich bydliska. Tým samozrejme nie je\nvylúčené, že môžu subjektívne naďalej pociťovať hlbší a bližší vzťah k štátu, v ktorom sa narodili, vyrástli,\nv ktorom sa hovorí ich známym jazykom či ktorého kultúra jej je bližšia alebo kde zanechali svoju širokú\nrodinu. Z týchto dôvodov nie je takisto vylúčené, že tieto osoby sa môžu chcieť po určitom období práve\ndo tohto štátu vrátiť. Avšak rovnako osoby, ktoré sa narodili na Slovensku, ktoré sú jeho občanmi a ktoré\ntu celý pracovný život pracovali, môžu chcieť v neskoršom veku vycestovať zo Slovenska a žiť inde.\nAko uviedla aj žalovaná, centrum záujmov osoby sa musí posudzovať vždy v danom konkrétnom období\n\na samotné jej plány na jeho prípadnú budúcu zmenu nemôžu byť pre jeho posúdenie rozhodujúce.\nPreto okolnosť, že osoba od počiatku poníma svoj pobyt v určitom štáte nie ako definitívny (hoci o jeho\npresnom trvaní nemá predstavu), takisto nevylučuje záver, že počas pobytu má v tomto štáte centrum\nsvojich záujmov. Len sama okolnosť, že určitá osoba subjektívne považuje za svoje bydlisko určitý štát,\nnemôže prevážiť objektívne kritériá vymedzené v cit. čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.“\n38. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa procesného pochybenia, ktorého sa správne orgány mali\ndopustiť tým, že v rozpore s cit. § 188 zákona č. 461/2003 Z.z., nenariadili ústne pojednávanie vo veci\na žalobcu nevypočuli, správny súd podotýka, že podľa dikcie cit. § 188 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ.z., organizačná zložka sociálnej poisťovne nie je povinnou nariadiť ústne pojednávanie automaticky\na en bloc v každom jednom prípade, ale iba vtedy, ak si to vyžaduje povaha danej konkrétnej veci\nnajmä, ak by nariadenie ústneho pojednávania prispelo k jej objasneniu, napr. za účelom úplného a\npresného objasnenia skutkového stavu veci. V tomto prípade správny súd prisvedčil, že povaha veci\nžalobcu si nevyžadovala nariadenie ústneho pojednávania, keďže aj na základe podaní žalobcu bol\nzistený skutkový stav dostatočný na rozhodnutie vo veci a vykonanie žiadnych ďalších dôkazov by\nnebolo spôsobilé priniesť iné závery ako tie, ktoré vyplynuli už zo zisteného skutkového stavu veci.\nNaviac sám žalobca ani ďalšie dôkazy (napr. na preukázanie ďalších skutočností ako tých, ktoré už\nproklamoval v úvodných svojich prehláseniach) na preukázanie nových skutkových zistení nenavrhoval,\nale obmedzil sa iba na všeobecnú námietku, že mal byť vypočutý. V kontexte uvedeného, správny\nsúd iba poznamenáva, že správny orgán nespochybnil pravdivosť žalobcom uvádzaných skutočností\nktorými argumentoval za účelom presvedčenia, že počas jeho pracovného pôsobenia v Nemecku si\nzachoval centrum záujmov na území Slovenskej republiky a teda správny orgán nevytvoril situáciu, žeby\npravdivosť týchto tvrdení bolo potrebné overovať výpoveďami či už žalobcu alebo ďalších svedkov, ale\nsprávny orgán tieto žalobcom uvádzané skutočnosti vyhodnotil ako síce pravdivé, avšak z hľadiska ich\ncharakteru a okolnosti veci nemajúce vplyv pre posúdenie bydliska a teda centra záujmu žalobcu počas\njeho pôsobenia v zahraničí.\nV uvedenej súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Sžsk/12/2021, podľa ktorého cit. „(...) nie je vždy nutné v správnom konaní o dávku\nnezamestnanosti, v ktorom žiadateľ preukáže v posudzovanom období poistenie v nezamestnanosti\nna území iného členského štátu, nariadiť ústne pojednávanie a účastníka konania vypočuť vo veci\njeho väzieb na území Slovenska. Nariadenie pojednávania nie je obligatórne (§ 188 ods. 1 zákona o\nsociálnom poistení) a nie je naň právny nárok.“\n39. Ďalším procesným pochybením v postupe správnych orgánov, na ktoré žalobca poukazoval bolo,\nže správne orgány pred svojím rozhodovaním nevyžiadali stanovisko príslušného orgánu Nemecka za\núčelom dohody ohľadne ustálenia miesta bydliska žalobcu počas doby jeho pôsobenia v zahraničí. V\ntejto súvislosti správny súd uvádza, že aplikácia cit. čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ktorého\naplikácie sa žalobca dovoláva, prichádza do úvahy iba v prípade rozdielnosti stanovísk príslušných\norgánov členských štátov ohľadne miesta bydliska dotknutej osoby na ktorú sa vzťahuje základné\nnariadenie, t.j. osoby, ktorá si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v členskom štáte, ktorý je\nodlišný od členského štátu, v ktorom táto dotknutá osoba naposledy splnila podmienku potrebnej doby\núčasti na sociálnom poistení.\nV predmetnej veci žalobcu, však nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobcu\nmedzi príslušnou inštitúciou Nemecka a žalovanou. Príslušná inštitúcia Nemecka totižto bydlisko\nžalobcu ani neposudzovala, pretože na to nemala ani žiadny právny dôvod, keďže, ako aj sám žalobca\nuviedol, v Nemecku žalobca nepožiadal o priznanie mu dávky v nezamestnanosti, v ktorej súvislosti by\npríslušný orgán Nemecka túto otázku potreboval posúdiť. V danom prípade teda nenastal spor inštitúcií\nv zmysle cit. čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia [identicky rozhodnutie Najvyššieho správneho\nsúdu SR sp. zn. 6Ssk/110/2023 z 31.01.2024], pretože posúdenie bydliska podľa stanoviska nemeckej\ninštitúcie o dávke v nezamestnanosti je výlučnou právomocou iba tej inštitúcie, kde bol uplatnený nárok\nna dávku v nezamestnanosti (v tomto prípade žalovanej).\nPodľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia by bolo nutné postupovať jedine v prípade, ak by\npríslušná inštitúcia iného členského štátu po uplatnení si u nej dotknutou osobou nároku na dávku\nv nezamestnanosti usúdila, že bydlisko dotknutej osoby (žalobcu) bolo na Slovensku, avšak podľa\nnázoru žalovanej, by bolo toto bydlisko v tomto inom členskom štáte, ktorý prípad „sporu“ však danej\nveci nenastal, preto žalovaná na posúdenie miesta bydliska žalobcu, správne zvolila priamu aplikáciu\nkritérií zadefinovaných v cit. čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia [napr. Najvyšší súd SR sp. zn.\n1Sžso/26/2016 z 30.01.2018; sp. zn. 7/Sžsk/91/2020 a Najvyšší správny súd SR sp. zn. 7Sžsk/50/2021,\n\nsp. zn. 9Sžsk/19/2021, sp. zn. 6Ssk/49/2022], bez potreby kontaktovania príslušnej inštitúcie Nemecka\nza účelom dohody o ustálení otázky bydliska žalobcu, počas jeho pôsobenia v Nemecku.\n40. Záverom, v súvislosti so žalobcom k žalobe pripojenými dôkazmi (pokladničné bloky; poistná zmluva;\nzmluva o bežnom účte; technický preukaz k vozidlu a pod.), správny súd pripomína, že správny súd\nnie je súdom skutkovým a jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho\norgánu, podľa Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia; či zistil vo veci skutočný stav; či\nkonal v súčinnosti s účastníkom konania; či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu\nbolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi a teda či ním prijaté závery sú\nzákonne udržateľnými.\n41. Napokon správny súd dáva do pozornosti, že princíp poskytovania dávky v nezamestnanosti v\nprípade zamestnancov využívajúcich voľný pohyb pracovnej sily v rámci Európskej únie, je založený\nprioritne na požiadavke, aby uvedenú dávku zamestnancovi po skončení jeho pracovného pomeru na\núzemí niektorého z členských štátov, poskytoval primárne ten členský štát, na území ktorého o túto dávku\nžiadajúca dotknutá osoba, naposledy pred podaním žiadosti o priznanie jej dávky v nezamestnanosti,\nbola účastnou na poistení v nezamestnanosti a teda kde prispievala do systému sociálneho poistenia,\nz ktorého jej predmetná dávka bude aj poskytnutá. V tomto prípade si žalobca nepožiadal o poskytnutie\nmu dávky v nezamestnanosti na území Nemecka, ktorá skutočnosť však nemôže mať žiadny vplyv\nna posúdenie tohto žalobcovho nároku na území Slovenskej republiky, keďže žalobca navyše mohol v\nNemecku požiadať, aby mu dávka v nezamestnanosti vyplácaná v Nemecku bola poukazovaná aj na\núzemie Slovenskej republiky.\n42. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel správny súd k záveru, že žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím SP-ne, vychádzajú\nz dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu,\nz ktorého plynie záver o tom, že žalobca nespĺňa na Slovensku zákonné podmienky pre priznanie mu\ndávky v nezamestnanosti, preto správny súd v súlade s § 190 SSP a v spojení s § 199 ods. 3 SSP,\nsprávnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n43. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“\n44. Podľa § 168 SSP „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“\n45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní\nani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnej žalovanej nevznikli žiadne odôvodnené trovy,\núhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd jej právo na ich náhradu\nvoči žalobcovi nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.\n(§ 443 ods. 1 a 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\n\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "4f23584f-14e0-490d-8651-da93257ab8af:d0d6f545-272c-44d2-9dd3-2b7a2824593b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200481.1", "spisova_znacka": "6Ssk/110/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/110/2023 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 13, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200481.1"}, {"guid": "e3bddca6-81bd-44dc-8bc8-f6434dcb1b29:e5c89f31-6c41-4ef8-9461-1297b922be7c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8022200462.1", "spisova_znacka": "6Ssk/89/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/89/2023 z 20. 12. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-12-20", "citacie_n": 16, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8022200462.1"}, {"guid": "e0bc0363-ab0d-41a9-be0d-fe14a24ea5cc:6e5358e1-a708-4fa7-ba1b-2f175f30ba2c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200328.1", "spisova_znacka": "7Ssk/170/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/170/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 12, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200328.1"}, {"guid": "9ccbed6e-12ff-4f8e-93c1-6d290321acc5:4ca5bbf5-dbc4-47b5-8778-c4a5a7646c81", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200735.1", "spisova_znacka": "6Ssk/49/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/49/2022 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 14, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200735.1"}], "citovane_v": []}