{"guid": "13f8c3d7-c074-4cc1-92ed-f797c0bd680f:fa59eb46-66e8-457f-a01f-e4df7ea649b7", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100736.4", "spisova_znacka": "18Sas/9/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 18Sas/9/2023 z 22. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 22. augusta 2025, sp. zn. 18Sas/9/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100736.4", "identifikacne_cislo": "0923100736", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Renáta Smajdová", "sudca_id": 1016, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-renata-smajdova-1016", "datum_vydania": "2025-08-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6Ssk/6/2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "06df766a-d410-4138-99cf-e17edb602c3c:56b14d96-64fe-47f8-8c83-c675052e0d5c", "datum": "2026-04-28", "vztah": "zrusene"}, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/363/#paragraf-88", "nazov": "§ 88 zákona č. 363/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/363/#paragraf-88", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/363-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/363#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa59eb46-66e8-457f-a01f-e4df7ea649b7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100736.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100736.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100736.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n18Sas/9/2023\n0923100736\n22. 08. 2025\nJUDr. Renáta Smajdová\nECLI:SK:SpSKE:2025:0923100736.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou, v právnej veci žalobcu v 1. rade:\nmaloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zastúpený zákonným zástupcom: D. B.,\nnar . 08.01.1978, bytom XXX XX C. XXX, právne zastúpený: h&h PARTNERS, advokátska kancelária\ns.r.o., Hollého 3, 040 01 Košice, IČO:44 323 760, žalobcu v 2. rade: Generálna prokuratúra Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa,\na. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, za účasti ďalšieho účastníka:\nNárodný ústav detských chorôb, so sídlom Limbová 1, 833 40 Bratislava, o preskúmanie stanoviska\nžalovaného č. E. zo dňa 23.11.2023 k odvolaniu proti neudeleniu súhlasu s úhradou lieku, takto\nrozhodol:\nI. Návrhu žalovaného na prerušenie konania sa n e v y h o v u j e.\nII. Z r u š u j e sa stanovisko žalovaného - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. č. LN236204757 zo dňa\n23.11.2023 k odvolaniu proti neudeleniu súhlasu s úhradou lieku a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nIII. Žalobcovi v 1. rade p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov konania.\nIV. Žalobcovi v 2. rade n e p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.\nV. Ďalšiemu účastníkovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli\nv súvislosti s plnením povinností uložených mu súdom.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti žalobcu v 1. rade Národný ústav detských chorôb\nprostredníctvom ošetrujúcej lekárky doc. MUDr. Ľudmily Košťalovej, CSc. žiadosťou zo dňa 19.09.2023,\ndoručenou žalovanému 22.09.2023 požiadal pri diagnóze žalobcu v 1. rade – achondroplázia, o\nschválenie úhrady lieku Voxzogo z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.\n2. Žalovaný stanoviskom č. LN236204263 zo dňa 10.10.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“)\nvydal nesúhlas, resp. neudelil súhlas s úhradou nekategorizovaného lieku Voxzogo z prostriedkov\nverejného zdravotného poistenia. V odôvodnení uviedol, že hradí lieky z prostriedkov verejného\nzdravotného poistenia v súlade s § 3 zákona č. 363/2011 Z. z. a v § 88 tohto zákona, v ktorom sú\nupravené osobitné prípady úhrad a môže nad rámec platnej kategorizácie uhradiť registrovaný liek\nza predpokladu splnenia kritérií rozhodovania zverejnených na jeho webovom sídle (odkaz na ktorý\n\nuvádza). Zdôraznil, že je povinný konať spôsobom a v rozsahu, ktorý ukladajú zákonné normy a v\nzmysle uvedených skutočností, keďže na úhradu predmetného lieku nevzniká poistencovi právny nárok,\nnesúhlasí s úhradou lieku. [Predmetné prvostupňového rozhodnutie bolo podľa administratívneho spisu\nadresované poskytovateľovi a doručené dňa 16.10.2023.]\n3. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti s písomným súhlasom žalobcu v 1. rade podal proti\nprvostupňovému rozhodnutiu žalovaného odvolanie.\n4. Žalovaný stanoviskom č. LN236204757 zo dňa 23.11.2023 (ďalej aj len „druhostupňové rozhodnutie“)\npodanému odvolaniu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nevyhovel, zotrval na záveroch pôvodného\nstanoviska, ktoré zopakoval a nad rámec uviedol, že „V zmysle uvedených kritérií rozhodovania ...\nnesúhlasí s úhradou lieku, nakoľko uhradením tohto lieku by bola ohrozená finančná udržateľnosť\nsystému verejného zdravotného poistenia zdravotnej starostlivosti v zmysle prekročenia možností\nobchodno-finančného plánu na úhradu liekov pre príslušný kalendárny rok. Všeobecná zdravotná\npoisťovňa a. s. spravuje verejné finančné zdroje a musí ich vynakladať účelne a hospodárne, spôsobom\na v rozsahu, ktorý jej ukladajú zákonné normy. V zmysle uvedených skutočností na úhradu predmetného\nlieku nevzniká právny nárok. VšZP v súlade s platnými právnymi predpismi nesúhlasí s úhradou lieku\nz prostriedkov verejného zdravotného poistenia a trvá na závere pôvodného stanoviska...“ [Predmetné\ndruhostupňové rozhodnutie bolo podľa administratívneho spisu adresované poskytovateľovi a doručené\ndňa 30.11.2023.]\nII.\nSúdne konanie\n5. Žalobou podanou maloletým A. B. (žalobcom v 1. rade) dňa 28.12.2023 sa žalobca domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci na ďalšie konanie\nžalovanému, a to z dôvodov podľa § 191 písm. c) až g) SSP. O žalobe bolo vedené konanie pod sp.\nzn. 18Sas/9/2023.\n6. Žalobné námietky vymedzil žalobca v 1. rade v podstatnej časti nasledovne:\n- K prieskumnej právomoci správneho súdu a k svojej aktívnej legitimácii žalobca s poukazom na § 178\nods. 1 SSP uviedol, že bol ako účastník administratívneho konania rozhodovaním žalovaného priamo\nukrátený na svojich subjektívnych právach, zdôrazniac, že napadnuté rozhodnutia sú individuálnymi\nsprávnymi aktmi vydanými žalovaným v administratívnom konaní. Uviedol, že napriek nedostatočnej\núprave účastníctva v administratívnom konaní, nemožno rozhodnutia žalovaného považovať za\n„nedotknuteľné“, opačný výklad by bol ústavne nekonformný a predstavoval by porušenie základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a jednalo by sa o odopretie spravodlivosti „denegatio iustitiae“ pre subjekty dotknuté takými\nrozhodnutiami. S poukazom na prieskumnú právomoc správnych súdov vymedzenú tzv. generálnou\nklauzulou s negatívnou enumeráciou zdôraznil, že napadnuté rozhodnutia žalovaného nepatria medzi\nindividuálne správne akty vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 SSP.\n- Žalobca opísal prejavy ochorenia achondroplázia, benefity liečby predmetným liekom, uviedol, že tento\nliek od držiteľa registrácie BioMarin International Limited, Írsko je od 27.08.2021 registrovaný Európskou\nliekovou agentúrou (EMA) a je jediným kauzálnym liekom, ktorým sa dajú liečiť kostné zmeny a porucha\nrastu u pacientov trpiacich achondropláziou, avšak nie je zaradený v Zozname kategorizovaných liekov\npodľa § 8 zákona č. 363/2011 Z. z..\n- Podľa žalobcu napádané rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu, že\nsplnil hmotnoprávne a procesné podmienky určené zákonom č. 363/2011 Z. z., aj žalovaným na udelenie\nsúhlasu s úhradou výnimkového lieku a z dôvodu, že podmienky určené žalovaným sú v rozpore s\nprávnymi predpismi.\n- Zdôraznil, že jedinou zákonnou hmotnoprávnou podmienkou stanovenou v § 88 ods. 9 zákona\nč. 363/2011 Z. z. je, že poskytnutie lieku s prihliadnutím na zdravotný stav poistenca je jedinou\nvhodnou možnosťou, ktorú splnil. Uviedol, že zdravotné poisťovne sú oprávnené doplniť ďalšie\nkritéria, avšak splnenie označeného jediného zákonného kritéria je potrebné považovať v spektre\n\nstanovených kritérií za kľúčové. Zdôraznil splnenie tejto zákonnej podmienky s poukazom na to,\nže predmetný liek je jediným klinicky preukázaným efektívnym a účinným liekom indikovaným na\nliečbu achondroplázie a s prihliadnutím na zdravotný stav žalobcu v spojitosti s aktuálnymi vedeckými\npoznatkami a odporúčaniami odborných spoločností je možné dôvodne očakávať, že predmetný\nliek zabezpečí žalobcovi najefektívnejšiu liečbu a maximálne možné zlepšenie zdravotného stavu,\npredĺženie a skvalitnenie života. Uviedol, že predmetný liek je nielen jedinou vhodnou možnosťou liečby\ndaného ochorenia, ale je aj vôbec jedinou možnosťou liečby.\n- Tieto skutočnosti podľa žalobcu zakladajú aj prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 88 ods. 17\nzákona č. 363/2011 Z. z., v ktorých prípadoch môže zdravotná poisťovňa uhradiť liek nad rámec limitov\nustanovených zákonom a vydať súhlas s úhradou ceny lieku v plnej výške.\n- K splneniu kritérií stanovených žalovaným k udeleniu súhlasu s úhradou výnimkového lieku podľa §\n88 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z. a zverejnených na jeho webovom sídle, žalobca uviedol, že ich\nsplnil, menuje tieto kritéria a jednotlivo sa k nim vyjadruje.\n- Žalobca ďalej v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia veci namieta rozpornosť kritéria\nžalovaného prijatých a zverejnených na jeho webovom sídle podľa § 88 ods. 11 zákona č. 363/2011\nZ. z. s označeným zákonom aj Ústavou SR. Podľa žalobcu je predpokladom riadneho rozhodnutia vo\nveci správnym súdom potreba posúdenia súladnosti týchto kritérií s právnymi predpismi aj s poukazom\nna § 27 ods. 2 SSP (pozn. súdu: žalobca mal v kontexte tejto argumentácie zrejme na mysli § 27 ods.\n1 SSP). Uviedol, že výnimkové lieky sú hradené na základe splnenia zákonných podmienok ako aj\nkritérií, ktorých kreovanie zveril zákonodarca do rúk zdravotnej poisťovne a zverením tejto kreačnej\nprávomoci de facto preniesol zodpovednosť vo vzťahu ku kvalite kritérií a zdravotná poisťovňa by preto\nmala dbať na to, aby zodpovedne naplnila očakávania zákonodarcu a vytvorila spravodlivé kritéria, ktoré\nsú v konečnom dôsledku jedinou garanciou jej spravodlivého rozhodovania. Žalobca zdôraznil, že za\nspravodlivé je možné požadovať len kritériá koncipované s ohľadom na limity stanovené zákonom, a to\na) jediná vhodná liečba s ohľadom na zdravotný stav pacienta, b) rešpektovanie princípov lekárskej etiky\na morálky, predovšetkým s rešpektovaním princípu distribučnej spravodlivosti, c) dodržanie princípu\nprávnej istoty a d) transparentnosť, ktoré limity v ďalšom podrobne rozvádza.\n- V tejto časti žaloby žalobca uviedol, že jeho právo na ochranu zdravia a na bezplatnú zdravotnú\nstarostlivosť podľa čl. 40 Ústavy SR bude naplnené až vydaním súhlasného stanoviska, pričom\nneoprávnené nepriznanie úhrady za liek predstavuje zásah do osobnostnej sféry žalobcu a jeho práva\nna súkromie (čl. 16 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Tiež\npoukázal na právny rámec na uplatňovanie základných práv podľa čl. 40 Ústavy SR, a to zákon č.\n576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti\nuhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia (...), ako aj zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu\na podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného\nzdravotného poistenia.\n- Žalobca namieta, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostatočné pre riadne posúdenie\nveci a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých stanovísk, je v rozpore s\nadministratívnym spisom, keď žalovaný v konaní nezisťoval a ani sa nezaoberal skutkovým stavom\nopísaným v žiadosti a vydal správnou žalobou napadnuté stanoviská bez toho, aby riadne posúdil všetky\ndokumenty predložené žalobcom, pričom podľa žalobcu z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca\nsplnil všetky podmienky na priznanie úhrady lieku.\n- Žalobca tiež namieta nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov, ako aj podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Tieto námietky dôvodí tým, že napadnuté rozhodnutia\ns poukazom na ust. § 81 ods. 1 a 2 zákona č. 363/2011 Z. z. a ich aplikovania analógia legis a s poukazom\nna ust. § 47 ods. 1 a 3 správneho poriadku a ich aplikovania analogia iuris, neobsahujú podstatné\nnáležitosti, čo zakladá ich nezákonnosť. Ďalej dôvodí, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí\nnie je zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený, ako použil správnu úvahu, ako sa vysporiadal s\nargumentmi, ktoré boli súčasťou žiadosti a odvolania, vôbec neodôvodnil, na základe akých skutočností\nvydal napadnuté rozhodnutia. Podľa žalobcu tak v napadnutých rozhodnutiach absentuje náležité\nodôvodnenie, v dôsledku čoho sú nepresvedčivé a javia sa ako svojvoľné a arbitrárne. V tejto súvislosti\n\npoukázal žalobca na kritéria kvality odôvodnenia rozhodnutí formulované v rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj právnej teórie.\n7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (žalobcu v 1. rade) zo dňa 29.01.2024 v podstatnej časti uviedol:\n- V zmysle čl. 40 Ústavy SR má žalobca právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ktorá okrem iného\nspočíva aj v poskytovaní liekov za podmienok, ktoré stanovuje zákon 363/2011 Z. z. a ktorý v § 3\nods. 3 konkretizuje právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, pričom obligatórne vymedzuje, že na\nzáklade verejného zdravotného poistenia sa plne, alebo čiastočne uhrádzajú lieky zaradené v zozname\nkategorizovaných liekov. Liek Voxzogo však v Zozname kategorizovaných liekov zaradený nie je, preto\nu žalobcu absentovalo právo, resp. právom chránený záujem na plnú alebo čiastočnú úhradu lieku na\nzáklade verejného zdravotného poistenia, a tým žalovaný do absentujúceho práva nemohol zasiahnuť.\nNa základe uvedeného podľa žalovaného nie je daná právomoc správneho súdu podľa § 6 ods. 1 SSP\nv spojení s § 2 ods. 1 SSP.\n- Podľa žalovaného z dikcie ustanovenia § 88 ods. 7 písm. a) zákona č. 363/2011 Z. z. „môže po vopred\nudelenom súhlase poistencovi uhradiť“ vyplýva, že ani vopred udelený súhlas by u žalobcu nezakladal\nprávo na úhradu lieku na základe verejného zdravotného poistenia.\n- Podľa žalovaného nie je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby, keďže z dôvodu neexistencie\npráva nemohol byť ani účastníkom konania o žiadosti o úhradu a poukázal na to, že podľa neho v zmysle\n§ 88 ods. 9 a 10 je aktívne legitimovaný na podanie žiadosti, aj odvolania poskytovateľ zdravotnej\nstarostlivosti a zákonom vyžadovaný súhlas poistenca s podaním odvolania nie je možné považovať za\nudelenie splnomocnenia k zastupovaniu.\n- Podľa žalovaného zákon č. 363/2011 Z. z. ani zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach (...)\nktorý okrem iného vymedzuje právomoci a povinnosti žalovaného, nezveruje žalovanému právomoc ani\npovinnosť vydávať akékoľvek rozhodnutia alebo opatrenia pri vykonávaní pôsobnosti podľa § 88 ods.\n7 písm. a) zákona č. 363/2011 Z. z., preto žalovaný pri posudzovaní žiadosti o úhradu nebol orgánom\nverejnej správy, postup podľa označeného ustanovenia nezakladá medzi žalovaným a žalobcom\nverejnoprávny vzťah s vrchnostenským (autoritatívnym) postavením žalovaného voči žalobcovi.\n- Uviedol, že pre absenciu postavenia orgánu verejnej správy nebolo jeho povinnosťou vydávať\nrozhodnutie a tiež poukázal na to, že v zmysle § 84 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. sa na vydávanie\nstanovísk o udelení, či neudelení súhlasu s úhradou výnimkového lieku nevzťahuje správny poriadok\na nejde o konanie upravené v piatej časti tohto zákona (§ 70 až § 83), a preto stanovisko poisťovne\no neudelení súhlasu nie je možné považovať za správny akt s povinnými formálnymi a materiálnymi\nnáležitosťami resp. náležitosťami rozhodnutia podľa § 81 tohto zákona.\n- V ďalšom sa žalovaný vyjadril k obsahu práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a ďalším žalobcom\nvymedzeným princípom spravodlivého určenia kritérií poisťovňou pre uznávanie výnimkových liekov.\nZdôraznil, že pri posudzovaní žiadosti o udelenie súhlasu s úhradou výnimkového lieku potupoval\nv súlade s § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. a v súlade s kritériami, ktorých stanovenie je v pôsobnosti\npoisťovne, uviedol, že ak by nebolo stanovenie kritérií zverené do kompetencie poisťovne, právna úpravy\nv § 88 ods. 7 až 18 by stratila svoje opodstatnenie.\n- Žalovaný zdôraznil, že úhrada liekov nad rámec verejného zdravotného poistenia tzv. výnimkových\nliekov je zákonom limitovaná. Uviedol, že v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. je povinný\nbrať do úvahy aj finančnú stránku, ktorá predstavuje náklady na akýkoľvek liek, ktorého úhrada sa\nuskutočňuje vo výnimkovom režime. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že na jeho strane sú splnené\nvšetky kritériá na úhradu lieku Voxzogo, pretože jedným zo všeobecných kritérií pri posudzovaní úhrady\nje aj podmienka uvedená v 1. až 6. časti ním určených a zverejnených kritérií, že uhradením lieku nebude\nohrozená finančná udržateľnosť systému verejného zdravotného poistenia zdravotnej starostlivosti v\nzmysle prekročenia možnosti obchodno-finančného plánu na úhradu liekov pre príslušný kalendárny rok.\nUviedol, že pri posudzovaní všetkých žiadostí o úhradu lieku je povinný skúmať, či odsúhlasenie úhrady\nlieku na výnimku nebude mať vplyv na úhradu zdravotnej starostlivosti, na ktorej úhradu je povinný z\nprostriedkov verejného zdravotného poistenia. Zdôraznil, že súčasne bol povinný aplikovať aj § 88 ods.\n\n18 v spojení s § 98h ods. 6 zákona č. 363/2011 Z. z., ktoré do 31.07.2023 stanovovali limity na výdavky,\nktoré môžu zdravotné poisťovne vynaložiť na úhradu liekov vo výnimkovom režime.\n- Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého\nnesúhlasného stanoviska, ktoré bolo podľa žalovaného, aj s poukazom na obsah odôvodnenia,\ndostatočne odôvodnené dopadom požadovanej úhrady lieku Voxzogo na udržateľnosť finančných\nprostriedkov verejného zdravotného poistenia. Zdôraznil, že svoje stanoviská vydal v súlade so\nstanovenými kritériami, ktoré zohľadňujú aj povinnosti zdravotnej poisťovne (žalovaného) ustanovené v\n§ 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. v spojení s § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z., § 14 ods. 1 a § 15\nods.1 písm. g) zákona č. 581/2004 Z. z. a § 88 ods. 18 v spojení s § 98h ods. 6 zákona č. 363/2011 Z. z..\n- Žalovaný poukázal na znenie § 15 ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z., na úpravu regulácie zdrojov\nverejného zdravotného poistenia pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti vo vyhláške Ministerstva\nzdravotníctva SR č. 100/2023 Z. z. a poukázal na konkrétne sumy stanovených limitov a jeho skutočné\nnáklady (sumy) na úhradu výnimkových liekov v období roka 2023, aj s uvedením ich konkrétnej\npercentuálnej miery vo vzťahu k limitom, a tým dôvodil, že v predmetnej veci pre úhradu lieku Voxzogo\nnebola splnená podmienka uvedená v 1. a 6. časti kritérií žalovaného, a to, že uhradením lieku nebude\nohrozená finančná udržateľnosť systému verejného zdravotného poistenia zdravotnej starostlivosti v\nzmysle prekročenia možnosti obchodno-finančného plánu na úhradu liekov pre príslušný kalendárny rok.\n- Žalovaný zdôraznil, že zdroje verejného zdravotného poistenia sú obmedzené a preto ich vynakladanie\nmusí byť účelné a efektívne, čo sleduje aj zákonná úprava (z. č. 363/2011 Z. z.). Uviedol, že systém\nverejného zdravotného poistenia je založený na princípe solidárnosti a hoci by sa mohol tento systém\njaviť ako nespravodlivý, prípadne až nehumánny, z hľadiska celospoločenského účelu smeruje práve\nk dosiahnutiu spravodlivého a racionálneho rozdelenia obmedzených zdrojov verejného zdravotného\npoistenia.\n- Žalovaný sa vyjadril k ochoreniu achondroplázie a uviedol, že pacientom s daným ochorením\nje poskytovaná zdravotná starostlivosť v štandardnom rozsahu, preto sa nestotožňuje s tvrdeniami\nžalobcu, že poskytnutie lieku Voxzogo je s prihliadnutím na zdravotný stav žalobcu jedinou vhodnou\nmožnosťou.\n- V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný na podporu svojej argumentácie v podanom vyjadrení k žalobe\npoukázal na judikatúru ESĽP.\n8. Žalobca v 1. rade podaním z 24.07.2024 poukázal na rozhodnutia správnych súdov v obdobných\nveciach a to rozsudky Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sas/2/2023-68 zo dňa 07.06.2024, č.\nk. 27Sas/2/2023 zo dňa 04.07.2024 a rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 20Sas/1/2023 a\nzhrnul ich podstatný obsah.\n9. Žalovaný podaním z 20.08.2024 dal do pozornosti súdu uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp.\nzn. 17Sas/7/2023 zo dňa 01.07.2024, ktorým bolo obdobnej veci prerušené konanie z dôvodu podania\nnávrhu na Ústavný súd SR na začatie konania o súlade právnych predpisov (súlad ustanovení § 88 ods.\n9, ods. 10, ods. 11, ods. 16 písm. d) v spojení s § 98h ods. 5 a § 88 ods. 17 zákona č. 363/2011 Z. z. v\nznení účinnom od 01.08.2022 s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a čl. 51 ods.\n1 Ústavy SR a s čl. 1, čl. 2 a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Vzhľadom\nk tomu, že výsledok posúdenia súladu môže mať zásadný význam pre rozhodnutie v danej veci navrhol\nsúdne konanie prerušiť podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP.\n10. Správny súd uznesením z 29.10.2024 prerušil konanie vedené o žalobe žalobcu v 1. rade pod sp.\nzn. 18Sas/9/2023 do skončenia o proteste prokurátora sp. zn. VI/1 Gd 173/24/1000 zo dňa 20.09.2024 z\ndôvodu podľa § 100 ods. 1 písm. d) SSP. Zároveň z dôvodu obligatórneho prerušenia konania pri vedení\nkonania o proteste prokurátora zrušil nariadený termín pojednávania vo veci (termín 15.11.2024).\n11. Žalovaný podaním z 06.11.2024 predložil protokol č. 110/2024 o vykonanom dohľade Úradom\npre dohľad o zdravotnej starostlivosti, z ktorého vyplýva, že predmetom dohľadu bolo schvaľovanie\npreplatenia lieku Voxzogo v období od 03.10.2023 do 12.01.2024 a podľa záverov protokolu neboli na\n\nstrane dohliadaného subjektu (ktorým bol žalovaný) zistené nedostatky, ktoré by zakladali porušenie\nkonkrétneho ustanovenia zákona č. 363/2011 Z. z..\n12. Dňa 21.12.2024 bola podaná žaloba Generálnou prokuratúrou SR – žalobcom v 2. rade, ktorou\nsa v nadväznosti na nevyhovenie jeho protestu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému a konanie o tejto žalobe\nje vedené pod sp. zn. 18Sas/12/2024. Generálnou prokuratúrou SR boli ako ďalší účastníci konania\noznačení mal. A. B. (žalobca v 1. rade) a „Národný ústav detských chorôb, doc. MUDr. Ľudmila\nKošťálová, CSc., Limbová 1, 833 40 Bratislava“. Prílohu žaloby tvorí protest prokurátora proti stanovisku\nžalovaného č. LN236204757 zo dňa 23.11.2023 (pozn. druhostupňové rozhodnutie) a rozhodnutie\nžalovaného č. Z27548/2024 zo dňa 21.10.2024, právoplatné 24.10.2024 o nevyhovení protestu.\n13. Žalobné námietky vymedzil žalobca v 2. rade v podstatnej časti nasledovne:\n- Zo stanovísk žalovaného nie je zrejmý dôvod, pre ktorý nebola schválená úhrada lieku, je v ňom síce\nuvedené, že uhradením lieku by bola ohrozená finančná udržateľnosť systému verejného zdravotného\npoistenia zdravotnej starostlivosti a je konštatované, že na úhradu lieku nie je právny nárok, avšak\nz takéhoto odôvodnenia nevyplýva žiaden konkrétny a relevantne špecifikovaný dôvod, pre ktorý bola\nodmietnutá úhrada lieku. Žalovaný sa nevysporiadal so zdravotným hľadiskom uvedeným v žiadosti\no úhradu, pre poistenca zo stanoviska nevyplýva, či dôvodom odmietnutia úhrady lieku je medicínske\nhľadisko, či iné podmienky a nebola posúdená ani individuálna stránka veci vo vzťahu k zdravotnému\nstavu poistenca.\n- V danej veci je mimoriadne významné, že na liečbu achondroplazie je preukázaná účinnosť práve\npožadovaného lieku, o ktorého úhradu žiadal poistenec, ktorý aj uviedol, že ide o jedinú dostupnú\nmožnosť liečby. Nemenej významný je aj moment začatia liečby, respektíve vplyv na zdravotný stav\nprostredníctvom požadovaného lieku, pričom ide o naliehavú medicínsku potrebu vzhľadom k diagnóze\npoistenca.\n- Uviedol, že riadne a kvalifikované odôvodnenie rozhodnutia o úhrade lieku je významné aj z hľadiska,\nže inému poistencovi bola v predchádzajúcom období úhrada obdobného lieku odsúhlasená.\n- Namieta, že žalovaný neskúmal, či žalobca splnil kritériá a zákonné požiadavky na schválenie úhrady\nlieku, v odôvodnení napadnutého stanoviska nekonkretizoval aké sú podmienky úhrady lieku a prečo\nnie sú splnené. Zo žalovaným uvedeného dôvodu, že uhradením lieku by bola ohrozená finančná\nudržateľnosť systému verejného zdravotného poistenia zdravotnej starostlivosti, nevyplýva, či ide o\nvšeobecnú konštatáciu alebo či dospela k svojmu záveru s poukazom na § 88 ods. 18 zákona č.\n363/2011 Z. z., keďže nekonkretizovala ani rozsah finančných súm.\n- Vo vzťahu k obrane poisťovni o prekročení možnosti finančného plánu na úhradu liekov pre príslušný\nkalendárny rok v prípade súhlasu s úhradou pre všetkých žiadateľov žalobca v 2. rade považuje\nza potrebné konštatovať, že poisťovňa zvýhodňuje poistencov, ktorí si podali žiadosť o súhlas s\núhradou lieku skôr a znevýhodňuje tých, ktorí si žiadosť podali neskôr, kedy už bol rozpočet na úhradu\nvýnimkových liekov vyčerpaný, čo považuje za diskriminačné.\n- Namieta, že napriek tomu, že žalobca predložil k žiadosti požadované doklady v zmysle kritérií,\nžalovaný neodôvodnil a neuviedol ako posúdil žiadosť podľa ňou vydaných kritérií. Takýto postup môže\nu poistenca (žalobcu) logicky vzbudzovať pochybnosti o správnom, objektívnom a zákonnom postupe\nžalovaného. Podľa žalobcu v 2. rade je dôvodné predpokladať, že žalovaný nezisťoval skutkový stav\nveci a neposúdil žiadosť a jej prílohy, nezaoberal sa vyhodnotením zdravotného stavu žalobcu, ani s\ntak závažnou skutočnosťou, akou je aktuálne jediná dostupná možnosť liečby pomocou požadovaného\nlieku, aj v nadväznosti na takto stanovené kritérium v § 88 odsek 9 zákona č. 363/2011 Z. z..\n- Uviedol, že skutočnosť, že poistenec podľa zákona č. 363/2011 Z. z. nemá nárok na úhradu lieku,\nresp. zákon mu takýto nárok automaticky nezakladá, neznamená, že by sa so žiadosťou poistenca\npoisťovňa nemala riadne a zákonne vysporiadať, pričom neobstojí len všeobecná konštatácia o finančnej\nneudržateľnosti systému verejného zdravotného poistenia.\n\n- Uviedol, že aj keď v § 84 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. je vylúčená aplikácia správneho poriadku\nna konanie o žiadosti o úhradu lieku nezaradeného zo zoznamu kategorizovaných liekov, žalovaný bol\npovinný dodržiavať základné zásady konania uvedené v § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 7 správneho poriadku a\npostupovať v súlade s nimi. Podľa žalobcu v 2. rade nie je rozhodujúce, či sa na konanie a rozhodnutie\nvzťahuje alebo nevzťahuje správny poriadok, ale rozhodujúce je, či rozhodnutím došlo k vzniku, zmene\nalebo zániku práv a povinnosti fyzických osôb, alebo či tieto boli dotknuté. Uviedol, že postup poisťovne\npri rozhodovaní o žiadosti o úhradu lieku má jednoznačne charakter správneho konania, v ktorom sa\nrozhoduje o právach a právom chránených záujmoch poistenca, či poistencovi bude poskytnutá úhrada\nz prostriedkov verejného zdravotného poistenia, a preto aj keď sa na konanie poisťovne nevzťahujú\nustanovenia správneho poriadku, ide o konanie orgánu, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach\nfyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy a vzťahujú sa na toto konanie a rozhodovanie\nprincípy vlastné právnemu štátu a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy.\nPoukázal na to, že v zmysle článku 1 odsek 1, prvá veta Ústavy SR, ako aj v zmysle rezolúcie číslo (77)\n31 Výboru ministrov rady Európy o správnom konaní, zásady správneho konania sa musia vzťahovať\naj na osobitné správne konania, ktoré subsidiárne pôsobenie správneho poriadku výslovne vylúčili.\n- V ďalšom žalobca v 2. rade v súvislosti s dostatočnosťou odôvodnenia vyzdvihuje princíp zákonnosti\nzahŕňajúci aj právo na presvedčivé odôvodnenie vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového\nstavu, ako aj rešpektovanie práva na dobrú správu podľa čl. 41 Charty základných práv EÚ, v zmysle\nktorého úradník nesmie vydávať rozhodnutia, ktoré sú založené na stručných alebo vágnych dôvodoch\na neobsahujú individuálne odôvodnenie.\n- Žalobca v 2. rade k forme napadnutého rozhodnutia uviedol, že z ustanovení zákona číslo 363/2011\nZ. z. je zrejmé, že o súhlase s úhradou lieku podľa § 88 ods. 7 citovaného zákona vydáva zdravotná\npoisťovňa individuálny správny akt, ktorý zákon formálne označuje ako rozhodnutie, pričom používa aj\npojem stanovisko. Zdôraznil, že poisťovňa je založená na účely vykonávania verejného zdravotného\npoistenia, ktorým sa zmysle § 2 ods. 1, písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. rozumie povinné verejné\nzdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom za podmienok ustanovených týmto\nzákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.\nUviedol, že vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej\nsa hospodári s verejnými prostriedkami. Rozhodovanie podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z.\nz. je vykonávaním verejného zdravotného poistenia, pretože úhrada výnimkového lieku sa hradí z\nprostriedkov verejného zdravotného poistenia, pričom poisťovňa vystupuje ako orgán verejnej správy\nvo vrchnostenskom postavení, ktorý autoritatívne rozhoduje o žiadosti o úhrade lieku.\n- V ďalšom žalobca v 2. rade uvádza, že je tiež na úvahe, či nedošlo k porušeniu zákazu diskriminácie.\nPoukazuje na znenie čl. 40 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, uvádza, že žalovaný v minulosti schválil na základe\ntotožnej diagnózy čiastočnú úhradu lieku Voxzogo inému žiadateľovi, čím mohli byť práva poistenca z\ndôvodu nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania dotknuté a tiež poisťovňa tým uznala, že liek\nje účinný.\n- V ďalšom žalobca v 2. rade ďalej poukázal na znenie článkov 1, 2, 3 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny.\n- V závere žalobca v 2. rade uzatvoril, že žalobou napadnuté opatrenie žalovaného je z vyššie\nuvedených dôvodov nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie\nskutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia\nvo veci samej, a tým má za splnené dôvody na zrušenie napadnutého opatrenia (aj prvostupňového\nopatrenia) v zmysle § 191 ods. 1, písm. d), e) a g) SSP.\n14. Správny súd uznesením zo dňa 07.02.2025 rozhodol (I) o pokračovaní v konaní vedenom pod sp.\nzn. 18Sas/9/2023 a (II) o spojení veci žalobcu (v 1. rade) – mal. A. B. vedenej pod sp. z. 18Sas/9/2023\na veci žalobcu (v 2. rade) - Generálnej prokuratúry SR vedenej pod sp. zn. 18Sas/12/2024 na spoločné\nkonanie s tým, že (III) spoločné konanie bude vedené pod sp. zn. 18Sas/9/2023.\n\n15. Správny súd konal s Národným ústavom detských chorôb ako ďalším účastníkom konania z dôvodu,\nže ten vzdanie sa účastníctva neučinil vo forme spôsobilej vyvolať právne účinky v zmysle § 32 ods.\n6 SSP.\n16. Žalovaný podaním zo 07.08.2025 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a poukázal na obsah\nuznesenia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/86/2024 zo dňa 26.06.2025 (pozn. súdu – ide\no vec vedenú veľkým senátom pod sp. zn. 19Svs/3/2025), ktorým bolo konanie o kasačnej sťažnosti v\nobdobnej veci predložené veľkému senátu.\n17. Na pojednávaní konanom 22.08.2025 sa nezúčastnili žalovaný a ďalší účastník, ktorí svoju neúčasť\nospravedlnili. Prítomní zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach, ktorých podstatné časti zhrnuli vo\nsvojich prednesoch.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n18. Relevantné ustanovenia zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR“):\n- Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a\nslobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n- Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok\nustanovených touto ústavou len zákonom.\n- Podľa čl. 40 Ústavy SR, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú\nobčania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré\nustanoví zákon.\n- Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\n- Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon\nneustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa\nzákladných práv a slobôd.\n- Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.\n44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.\n19. Relevantné ustanovenia zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“):\n- Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n- Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n- Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b) a c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie\na) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti\nverejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,\nb) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom\nkonaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa\n\nosobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,\nc) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom\nkonaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a\nprávnickej osoby priamo dotknuté.\n- Podľa § 4 písm. d) SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú právnické osoby\na fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.\n- Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n- Podľa § 178 ods. 1 SSP, upravujúceho žalobnú legitimáciu, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická\nosoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch.\n- Podľa § 199 ods. 1 písm. e) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nzdravotných poisťovní.\n- Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je\nžalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a\n§ 182 ods. 1.\n- Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.\n20. Relevantné ustanovenia zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov,\nzdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 363/2011 Z. z.“):\n- Podľa § 88 ods. 7 písm. a) zákona č. 363/2011 Z. z., zdravotná poisťovňa môže po vopred udelenom\nsúhlase poistencovi uhradiť najviac vo výške podľa odseku 16 liek, ktorý nie je zaradený v zozname\nkategorizovaných liekov.\n- Podľa § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z., úhradu podľa odsekov 7 a 8 môže zdravotná poisťovňa\nodsúhlasiť rozhodnutím v odôvodnených prípadoch najmä vtedy, ak je poskytnutie lieku, zdravotníckej\npomôcky alebo dietetickej potraviny s prihliadnutím na zdravotný stav poistenca jedinou vhodnou\nmožnosťou; úhradu odsúhlasuje zdravotná poisťovňa vydaním stanoviska na základe písomnej žiadosti\nposkytovateľa. Zdravotná poisťovňa rozhodne o žiadosti do 15 pracovných dní od doručenia úplnej\nžiadosti zdravotnej poisťovni alebo do 10 pracovných dní od doručenia úplnej žiadosti zdravotnej\npoisťovni, ak ide o opakovanú žiadosť; žiadosť je úplná, ak obsahuje všetky náležitosti a prílohy, ktoré\nzdravotná poisťovňa zverejňuje na svojom webovom sídle.\n- Podľa § 88 ods. 10 zákona č. 363/2011 Z. z., ak zdravotná poisťovňa úhradu podľa odseku 9\nrozhodnutím neodsúhlasí, poskytovateľ môže do 15 dní od doručenia nesúhlasu podať zdravotnej\npoisťovni odvolanie proti nesúhlasu zdravotnej poisťovne s úhradou liečby. Poskytovateľ môže podať\nodvolanie podľa predchádzajúcej vety výlučne s písomným súhlasom poistenca, ktorý je uvedený v\nodvolaní alebo je jeho súhlas k odvolaniu priložený. O odvolaní proti nesúhlasu zdravotnej poisťovne s\núhradou lieku rozhodne priamy nadriadený zamestnanca zdravotnej poisťovne, ktorý nesúhlas vydal, a\nto najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia odvolania zdravotnej poisťovni. Ak zdravotná poisťovňa\nodvolaniu nevyhovie, poistenec je oprávnený požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou\no vykonanie dohľadu podľa osobitného predpisu.\n- Podľa § 88 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z., zdravotná poisťovňa zverejňuje kritériá rozhodovania\npodľa odseku 9 na svojom webovom sídle.\n\n- Podľa § 88 ods. 16 písm. d) zákona č. 363/2011 Z. z., zdravotná poisťovňa môže uhradiť liek,\nzdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu podľa odseku 7 najviac vo výške 70 % z ceny lieku\nvypočítanej podľa odseku 15, ak liek nie je zaradený v zozname kategorizovaných liekov.\n- Podľa § 88 ods. 17 zákona č. 363/2011 Z. z., zdravotná poisťovňa môže v prípadoch hodných\nosobitného zreteľa uhradiť liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu podľa odsekov 7 a 8\nnad rámec limitov ustanovených v odseku 16.\n- Podľa § 88 ods. 18 zákona č. 363/2011 Z. z., zdravotná poisťovňa úhradu lieku podľa odsekov 7 a 8\nneodsúhlasí, ak by uhradením tohto lieku celková suma úhrad zdravotnej poisťovne podľa odsekov 7 a\n8 v príslušnom kalendárnom roku prevýšila 1,9 % z výšky verejných prostriedkov určených na úhradu\nliekov pre príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu 18c). [s odkazom 18c) na § 15 ods. 8\nzákona č. 581/2004 Z. z. ako osobitný predpis].\n21. Relevantné ustanovenia zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad\nzdravotnou starostlivosťou (ďalej len zákon č. 581/2004 Z. z.):\n- Podľa § 2 ods. 1 až 5 zákona č. 584/2004 Z. z., (1) Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so\nsídlom na území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia\nna základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia (ďalej len „povolenie\"). (2) Na\nzdravotné poisťovne sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Obchodné\nmeno zdravotnej poisťovne musí obsahovať označenie „zdravotná poisťovňa, a. s.“. Iné osoby nesmú vo\nsvojom obchodnom mene používať toto slovné spojenie alebo jeho preklad. (4) Iná osoba ako zdravotná\npoisťovňa nesmie vykonávať verejné zdravotné poistenie. (5) Zdravotná poisťovňa pri vykonávaní\nverejného zdravotného poistenia a pri ochrane zdravia poistenca vykonáva činnosť podľa tohto zákona\na podľa osobitných predpisov.\n- Podľa § 15 ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého\nstanoviska žalovaného (21.09.2023), štruktúru výdavkov zdravotných poisťovní podľa typov zdravotnej\nstarostlivosti, percento určené pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti z celkovej sumy výdavkov\nurčenej na zdravotnú starostlivosť v rozpočte a minimálnu celkovú sumu v eurách určenú pre\njednotlivé typy zdravotnej starostlivosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá\nministerstvo zdravotníctva každoročne do 15. januára po prerokovaní so zdravotnými poisťovňami a\nzdruženiami zastupujúcimi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti. Určenie minimálnej celkovej sumy aj na účely zavedenia stropu výdavkov pre\nosobitné prípady úhrady liekov podľa osobitného predpisu18e) a rozdelenie celkovej sumy výdavkov\nverejného zdravotného poistenia podľa rozpočtu verejnej správy35aal) medzi zdravotné poisťovne\nvykoná ministerstvo zdravotníctva na základe pomerov vynaložených výdavkov za jednotlivé zdravotné\npoisťovne a za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza roku, na ktorý sa vydáva všeobecne záväzný\nprávny predpis.\n- Podľa § 15 ods. 8 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2025, všeobecne\nzáväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva každoročne do 1. februára po prerokovaní\nso zdravotnými poisťovňami, združeniami a stavovskými organizáciami zastupujúcimi poskytovateľov\nzdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ustanoví maximálnu sumu výdavkov pre osobitné prípady úhrady liekov podľa osobitného predpisu18e) jednotlivo\npre každú zdravotnú poisťovňu, [s odkazom 18e) na § 88 ods. 7 a 8 zákona č. 363/2011 Z. z. ako\nosobitný predpis].\n22. Relevantné ustanovenia zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len zákon č.\n580/2004 Z. z.):\n- Podľa § 1 zákona č. 580/2004 Z. z., tento zákon ustanovuje zdravotné poistenie, právne vzťahy\nvznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné\npoistenie (ďalej len „poistné“).\n\n- Podľa § 2 zákona č. 580/2004 Z. z.: (1) písm. a) Zdravotné poistenie je povinné verejné zdravotné\npoistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len\n„poistenec“) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace\ns poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) v rozsahu ustanovenom\nosobitným predpisom, (2) Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme,\npri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami.2a) Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné\npoisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.57)\nIV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n23. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal\n(vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcu v 2. rade a v žalobe\nžalobcu v 1. rade, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych\nveciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP\na § 134 ods. 2 písm. d) SSP.\n24. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého\nadministratívneho spisu na pojednávaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n25. Správny súd na úvod uvádza, že sa oboznámil s rozhodovacou činnosťou správnych súdov v\nobdobných veciach, na ktorú poukazovali aj účastníci, najmä rozsudkami Správneho súdu v Banskej\nBystrici č. k. 25Sas/2/2023-68 zo dňa 07.06.2024, č. k. 27Sas/2/2023 zo dňa 04.07.2024, č. k.\n17Sas/10/2023-148 zo dňa 14.08.2024, sp. zn. 11Sas/5/2023 z 24.02.2025 a rozsudkom Správneho\nsúdu v Košiciach sp. zn. 20Sas/1/2023 zo dňa 17.07.2024, ktorými boli obdobné žaloby zamietnuté.\n26. Ďalej sa oboznámil aj s návrhom Správneho súdu v Bratislave zo dňa 29.07.2024 na začatie konania\no súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, ktorý bol podaný po prerušení\nkonania vedeného pod sp. zn. 17Sas/7/2023 v obdobnej veci z dôvodu podľa § 100 ods. 1 písm. b)\nSSP a ktorý bol uznesením Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2025 z dňa 15.01.2025 prijatý na ďalšie\nkonanie. Súd sa tiež oboznámil s návrhom Verejného ochrancu práv zo dňa 14.05.2025 na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, ktorý bol uznesením\nÚstavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2025 z 28.05.2025 prijatý na ďalšie konanie s tým, že predmetným\nuznesením bola vec o návrhu verejného ochrancu práv pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 1241/2025\nspojená s vecou o návrhu Správneho súdu v Bratislave, a v ďalšom sú spojené veci vedené pod sp.\nzn. PL. ÚS 1/2025.\n27. Nakoniec sa súd oboznámil aj s návrhom na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho\nsúdu SR, o ktorom je vedené konanie pod sp. zn. 19Svs/3/2025, ktorý mu bol predložený uznesením\nNajvyššieho správneho súdu SR zo dňa 26.06.2025 v konaní vedenom pod sp. zn. 7Ssk/86/2024\no kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Sas/10/2023-148 zo dňa\n14.08.2024 v obdobnej veci.\nPredmet prieskumu\n28. Predmetom súdneho prieskumu je stanovisko žalovaného č. LN236204757 zo dňa 23.11.2023 k\nodvolaniu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti proti neudeleniu súhlasu s úhradou lieku stanoviskom\nžalovaného č. LN236204263 zo dňa 10.10.2023, podľa § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. v znení účinnom\nv rozhodnom čase vydanie tohto stanoviska a oznámenia.\nK spôsobilosti predmetu prieskumu a k žalobnej legitimácii žalobcu\n29. Správny súd sa v prvom rade zaoberal prípustnosťou správnej žaloby voči žalobcom vymedzenému\npredmetu prieskumu (spôsobilosťou predmetu prieskumu) s ohľadom na generálnu klauzulu podľa čl.\n46 ods. 2 Ústavy SR a vymedzenie prieskumnej právomoci správnych súdov a tomu zodpovedajúceho\npráva fyzických a právnických osôb domáhať sa ochrany pred porušením ich práv a právom chránených\nzáujmov dotknutých rozhodnutím či opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou či iným zásahom v §\n2 a § 6 SSP v spojení s negatívnou enumeráciou aktov orgánov verejnej správy vylúčených zo správneho\n\nsúdneho prieskumu v § 7 SSP, vrátane zakotvenia subsidiarity prieskumnej právomoci správneho súdu,\naž po vyčerpaní dostupných riadnych opravných prostriedkov k náprave tvrdeného porušenia práv.\nVšetko pri reflektovaní pojmového vymedzenia administratívneho konania, rozhodnutia a opatrenia\norgánu verejnej správy v § 3 ods. 1 písm. a), b) a c) SSP, ako aj pojmového vymedzenia orgánu verejnej\nsprávy pre účely SSP v § 4. Taktiež sa zaoberal aktívnou žalobnou legitimáciou žalobcu v 1. rade\nv nadväznosti na kritérium účastníctva v administratívnom konaní vymedzené v § 178 ods. 1 SSP.\n30. Ústavným základom zákonnej úpravy systému zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného\npoistenia je čl. 40 Ústavy SR, v zmysle ktorého rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe\nzdravotného poistenia ako základného práva ustanoví zákon.\n31. Predmetom tejto zákonnej úpravy je okrem iných regulácia postavenia zdravotných poisťovní,\nako subjektov s právnou formou akciovej spoločnosti vykonávajúcich na základe povolenia verejné\nzdravotné poistenie, pri vykonávaní ktorého a pri ochrane zdravia poistenca zdravotná poisťovňa\nvykonáva činnosti podľa zákona č. 581/2004 Z. z. a podľa osobitných predpisov (§ 2 ods. 1 a 5 zákona\nč. 581/2004 Z. z.).\n32. Zároveň je predmetom tejto zákonnej úpravy okrem iných aj vymedzenie rozsahu úhrady liekov na\nzáklade bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia (zákon č. 363/2011 Z. z.).\nZ obsahu právnej úpravy je zrejmé, že táto diferencuje lieky zaradené v Zozname kategorizovaných\nliekov tzv. kategorizované lieky (ide o zoznam vedený ministerstvom zdravotníctva do ktorého sú\nzaraďované lieky na žiadosť držiteľa registrácie lieku v spojení s rozhodnutím ministerstva o takej\nžiadosti) a lieky v tomto zozname nezaradené tzv. nekategorizované, pričom ich úhradu z prostriedkov\nverejného zdravotného poistenia prostredníctvo zdravotnej poisťovne reguluje odlišným spôsobom.\nV prípade tzv. kategorizovaných liekov vzniká zdravotnej poisťovni zo zákona povinnosť ich úhrady\nz prostriedkov verejného zdravotného poistenia a poistencovi tomu zodpovedajúci nárok. V prípade tzv.\nnekategorizovaných liekov ich úhrada z prostriedkov verejného zdravotného poistenia je podmienená\nudelením súhlasu zdravotnou poisťovňou. Pričom pôsobnosť zdravotnej poisťovne rozhodovať o udelení\nsúhlasu s úhradou takého lieku, jej postup pri konaní a rozhodovaní o žiadosti o udelenie súhlasu, ako aj\nzákonné podmienky, za ktorých môže súhlas udeliť sú predmetom úpravy § 88 zákona č. 363/2011 Z. z..\n33. Podľa takto koncipovanej úpravy úhrady liekov vzniká poistencovi nárok na úhradu, tak\nkategorizovaných aj nekategorizovaných liekov z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, len za\nodlišných podmienok, pri kategorizovaných liekoch priamo zo zákona a pri nekategorizovaných splnením\nzákonných podmienok pre udelenie súhlasu s ich úhradou a vydaním rozhodnutia zdravotnej poisťovne.\n34. Zverenie rozhodovania o odsúhlasení úhrady tzv. nekategorizovaného lieku v § 88 zákona č.\n363/2011 Z. z. zdravotnej poisťovni je delegovaním verejnomocenského (vrchnostenského) oprávnenia\nna zdravotnú poisťovňu v rámci výkonu verejnej správy. Nakoľko konanie a rozhodovanie zverené\nzdravotnej poisťovni má autoritatívny charakter, zdravotná poisťovňa na základe vlastnej (právo)moci\nzverenej jej zákonom ovplyvňuje právnu sféru poistenca, ktorý voči poisťovni nie je v rovnoprávnom\npostavení a ktorý sám na obsah takého konania nemá priamy vplyv, a jeho výsledok nezávisí od jeho\nvôle. Verejnoprávny charakter zdravotnej poisťovni tohto zvereného rozhodovania vyplýva aj z úpravy\nv zákone č. 580/2004 Z. z., podľa ktorej vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo\nverejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami, pričom verejné zdravotné poistenie\nvykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise. Teda žalovanému\nako zdravotnej poisťovni sa výslovne ukladá povinnosť vykonávať verejné zdravotné poistenie, ktoré\nje činnosťou vo verejnom záujme a pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami (§ 2 zákona č.\n580/2004 Z. z.). Preto žalovaný ako zdravotná poisťovňa pri realizácii preneseného výkonu verejnej\nsprávy na základe priameho zmocnenia zákona vystupuje ako právnická osoba, ktorej osobitný predpis\nzveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby v oblasti\nverejnej správy, teda ako orgán verejnej správy podľa § 4 písm. c) SSP.\n35. Výsledkom realizácie zvereného výkonu verejnej správy zdravotnej poisťovni (žalovanému) je\nakt majúci charakter individuálneho správneho aktu, teda aktu autoritatívne určujúceho právnu sféru\npoistenca ako jeho skutočného adresáta, čo je samotným predpokladom toho, aby zákonného\nzmocnenie malo charakter preneseného výkonu verejnej správy. Schválenie alebo neschválenie\núhrady tzv. nekategorizovaného lieku má priamy vplyv na postavenie poistenca (žalobcu v 1. rade),\n\nkeďže je to práve on, ktorému má byť liek z indikácie jeho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podaný\na to, či jeho cena bude uhradená z prostriedkov verejného zdravotného poistenia má bezprostredný vplyv\nna jeho finančnú dostupnosť pre poistenca a tým aj na spôsob a priebeh jemu poskytovanej zdravotnej\nstarostlivosti.\n36. Rozhodovanie zdravotnej poisťovne o žiadosti o schválenie úhrady nekategorizovaného lieku z\nprostriedkov verejného zdravotného poistenia je aj napriek absencii komplexnej procesnej úpravy\npostupu poisťovne, pojmovej odlišnosti pri označení aktu, ktorý je výsledkom konania poisťovne\n(ako „stanoviska“ či „rozhodnutia“), aj absencii výslovnej úpravy účastníctva v tomto konaní (keď\noprávneným na podanie žiadosti je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poistenca, pričom proti\nprvotnému rozhodnutiu o neudelení súhlasu s úhradou je poskytovateľ oprávnený podať odvolanie\nlen s výslovným a k odvolaniu pripojeným písomným súhlasom poistenca) potrebné považovať za\nadministratívne (správne) konanie predmetom rozhodovania o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach poistenca, pričom výsledok takéhoto konania, bez ohľadu na jeho formu, je\nindividuálny správny akt - rozhodnutie o právach a povinnostiach poistenca.\n37. Správny súd dospel k záveru o danosti právomoci správneho súdu konať v danej veci a spôsobilosti\npredmetu prieskumu, pričom rozhodným pre tento záver bolo okrem verejnoprávneho charakteru\nrozhodovanie poisťovne (žalovaného) a jeho postavenia ako orgánu verejnej správy, aj to, že ide o akt\nmajúci dopad na právnu sféru žalobcu a týka sa realizácie jeho základného práva na bezplatnú zdravotnú\nstarostlivosť na základe zdravotného poistenia, všetko s dôrazom na rešpektovanie generálnej klauzuly\na zákazu vylúčenia zo súdneho prieskumu rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46\nods. 2 Ústavy SR).\n38. K zachovaniu subsidiarity prieskumnej právomoci správneho súdu v nadväznosti na zákonné\noprávnenie poistenca (žalobcu v 1. rade) v zmysle § 88 ods. 10 zákona č. 363/2011 Z. z. požiadať\nÚrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie dohľadu podľa osobitného predpisu v\nprípade nevyhovenia odvolaniu proti neschváleniu resp. neudeleniu súhlasu s úhradou lieku, správny\nsúd uvádza, že možnosť iniciovania prieskumu konania zdravotnej poisťovne označeným úradom, nie\nje možné považovať za účinný prostriedok nápravy vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia\na tým za prostriedok, nevyužitie ktorého by v súlade so zásadou subsidiarity právomoci správneho súdu\nvylučovalo jeho prieskumnú právomoc vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného.\nK námietke nedostatočného odôvodnenia\n39. Správny súd vo všeobecnosti pripomína, že kvalita odôvodnenia individuálneho správneho aktu\norgánu verejnej správy, ktorým sú dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb, alebo\nich oprávnené záujmy je jedným zo základných atribútov základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pre zachovanie tohto základné práva je podstatné, aby\nz rozhodnutia orgánu verejnej správy bolo zrejmé nielen to ako rozhodol, ale aj to prečo takto rozhodol,\nteda vymedzenie dôvodov jeho rozhodnutia aspoň na úrovni umožňujúcej vecnú preskúmateľnosť\nskutkových a právnych záverov konajúceho orgánu.\n40. Zákonná úprava nevymedzuje formálne náležitosti rozhodnutia žalovaného pri udeľovaní súhlasu\nresp. schvaľovaní úhrady výnimkového lieku. V zmysle § 84 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. je vylúčená\naplikácia Správneho poriadku pre postup a rozhodovanie poisťovne podľa § 88 ods. 7 a 16 zákona\nč. 363/2011 Z. z. Ustanovenia § 88 ods. 9 a 10 citovaného zákona obsahujú len stručnú procesnú\núpravu konania, pričom predmetný zákon nemá takú vlastnú komplexnú procesnú úpravu, ktorá by sa\nvzťahovala na všetky konania podľa tohto zákona. Pre posudzovanie náležitostí rozhodnutia, vrátane\njeho odôvodnenia je podľa názoru správneho súdu na rozdiel od žalobcom prezentovanej argumentácie,\nvylúčená aj analogická aplikácia ustanovení § 81 ods. 1 a 2 zákona č. 363/2011 Z. z. ako aj ustanovenia\n§ 47 ods. 1 a 3 správneho poriadku.\n41. Napriek uvedenému požiadavka naplnenia označeného základného práva je nepriamo vyjadrená\naj v princípoch a zásadách správneho konania (§ 3 a 4 Správneho poriadku), ktoré je potrebné\naplikovať ako minimálne procesné štandardy aj v prípade vylúčenia aplikácie Správneho poriadku a za\nsituácie, keď osobitný predpis nemá komplexnú procesnú úpravu rozhodovania orgánu verejnej správy,\na to v kontexte ochrany základných práv účastníka konania. (Obdobné závery vyplývajú z rozsudku\n\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/150/2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžk/10/2016, aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/68/2011.)\n42. Zákonná úprava v § 88 ods. 9 veta prvá zákona č. 363/2011 Z. z. zveruje žalovanému rozhodovanie\no udelenie súhlasu s úhradou tzv. výnimkového lieku so súčasným vymedzením jediného zákonného\nkritéria pre udelenie súhlasu, ktorým je „odôvodnenosť prípadu“ a súčasne výslovne uvádza, že takáto\nodôvodnenosť je daná „najmä vtedy, ak je poskytnutie lieku s prihliadnutím na zdravotný stav poistenca\njedinou vhodnou možnosťou“.\n43. Súčasne zákonná úprava v § 88 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z. ukladá zdravotným poisťovniam,\nteda aj žalovanému zverejňovať kritériá rozhodovania podľa odseku 9 na svojom webovom sídle.\n44. Žalovaný v napadnutom (druhostupňovom) rozhodnutí, ako aj vo svojom prvostupňovom rozhodnutí\ndôvody nesúhlasu s úhradou tzv. výnimkového lieku vymedzil nesplnením niektorých konkrétnych kritérií\nz pomedzi kritérií rozhodovania o udelenie súhlasu ním zverejnených na webovom sídle podľa § 88 ods.\n11 zákona č. 363/2011 Z. z..\n45. V predmetnej veci pre posúdenie dostatočnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a tým jeho\npreskúmateľnosti je podľa správneho súdu rozhodujúcim ustálenie vzťahu zákonom vymedzených\nkritérií rozhodovania (§ 88 ods. 9 veta prvá zákona) a kritérií rozhodovania zverejnených zdravotnou\npoisťovňou (§ 88 ods. 11 zákona).\n46. Podľa názoru správneho súdu zo vzťahujúcej sa právnej úpravy v ustanoveniach § 88 ods. 9 veta\npráva a § 88 ods. 11 zákona explicitne ani implicitne nevyplýva autonómna kreačná právomoc zdravotnej\npoisťovne vo vzťahu k stanoveniu kritérií rozhodovania s udelením súhlasu s úhradou výnimkového lieku\nnad rámec zákonom vymedzených kritérií.\n47. Iný výklad uloženia povinnosti zdravotným poisťovniam zverejňovať kritéria rozhodovania, okrem\ntoho, že nevyplýva zo samotného znenia právnej úpravy, by odporoval ústavnej požiadavke stanovenia\nmedzí základného práva na zdravotnú starostlivosť zákonom ako aj samotnému účelu takejto právnej\núpravy, ktorý je možné identifikovať aj z dôvodovej správy k zákonu č. 266/2022 Z. z. (ktorým bola\nvnesená úprava obsiahnutá v ustanovení § 88 ods. 11 do zákona č. 363/2011 Z. z.) ako sprehľadnenie\n(transparentnosť) rozhodovacích procesov zdravotných poisťovní v danej oblasti.\n48. V intenciách vyššie uvedeného sa správny súd zaoberal aj tým, či interné kritéria žalovaného,\nnesplnením ktorých dôvodí neudelenie súhlasu sú subsumovateľné do rámca zákonom vymedzených\nkritérií v § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z., a tieto zákonné kritéria len obsahovo precizujú za účelom\ntransparentnosti posudzovania žiadostí o úhradu lieku, a dospel k záveru, že ak žalovaný v zmysle\nním zverejnených kritérií rozhodovania dôvodí svoj nesúhlas s úhradou lieku tým, že „uhradením tohto\nlieku by bola ohrozená finančná udržateľnosť systému verejného zdravotného poistenia zdravotnej\nstarostlivosti v zmysle prekročenia možností obchodno-finančného plánu na úhradu liekov pre príslušný\nkalendárny rok“ predmetné kritérium takéto charakteristiky už pojmovo nespĺňa a zjavne ide o kritérium\npresahujúce medze zákonných kritérií formulovaných v § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z., ktoré zjavne\nneprípustným spôsobom rozširujú.\n49. Preto pokiaľ napadnuté rozhodnutie žalovaného sa ani len v minimálnom rozsahu nevenuje\nprezentovaniu skutkového stavu a jeho právnemu posúdeniu v intenciách vyhodnotenia odôvodnenosti\nprípadu žalobcu pre udelenie súhlasu s úhradou lieku a v rámci toho vyhodnoteniu, či poskytnutie\npožadovaného lieku s prihliadnutím na zdravotný stav žalobcu je jedinou vhodnou možnosťou, teda\nposúdeniu zákonných kritérií takéhoto rozhodovania, hoci aj cez prizmu žalovaným zverejnených\nkritérií nevybáčajúcich z rámca zákonných kritérií, potom je namieste konštatovať, že absencia týchto\nobsahových prvkov odôvodnenia činí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným.\n50. Pre posúdenie danej veci a dostatočnosti dôvodov preskúmávaného rozhodnutia bol podstatný aj\nvýklad ustanovenia § 88 ods. 18 zákona č. 363/2011 Z. z., v zmysle ktorého zdravotná poisťovňa úhradu\nlieku podľa odsekov 7 a 8 neodsúhlasí, ak by uhradením tohto lieku celková suma úhrad zdravotnej\npoisťovne podľa odsekov 7 a 8 v príslušnom kalendárnom roku prevýšila 1,9 % z výšky verejných\nprostriedkov určených na úhradu liekov pre príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu [ktorým\n\nosobitným predpisom je v zmysle odkazu 18c) § 15 ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z.], a to s ohľadom\nna to, či týmto ustanovením dochádza k rozšíreniu zákonných kritériá schvaľovania úhrady lieku\nvymedzených v § 88 ods. 9 citovaného zákona.\n51. Ak objem verejných prostriedkov určených na úhradu liekov pre príslušný kalendárny rok ako\nvýchodiskový údaj pre stanovenie percentuálneho limitu pre neodsúhlasenie úhrady výnimkového lieku\nje v zmysle osobitného predpisu na ktorý sa § 88 ods. 18 zákona č. 363/2011 Z. z. odkazuje, t. j.\nv zmysle § 15 ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. určovaný podzákonnou právnou úpravou výkonného\norgánu štátnej moci (vyhláškou ministerstva zdravotníctva), potom podľa názoru správneho súdu\npri ústavne konformnom výklade ustanovenia § 88 ods. 18 zákona č. 363/2011 Z. z. sledujúcom\nzachovanie základného práva na zdravotnú starostlivosť a rešpektujúcom ústavný príkaz určovania\njeho medzí výlučne zákonom, v predmetnom ustanovení stanovené dôvody pre neodsúhlasenie úhrady\nvýnimkového lieku nie je možné vnímať ako rozšírenie zákonných kritérií pre odsúhlasovanie úhrady\nliekov vymedzených v § 88 ods. 9 citovaného zákona a tým ani ako akceptovateľný dôvod pre\nneodsúhlasenie úhrady.\n52. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že samotné stanovenie finančných limitov (objemov)\nvynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia konkrétnymi zdravotnými poisťovňami\nna jednotlivé okruhy zdravotnej starostlivosti, vrátane úhrady liekov kategorizovaných, aj liekov\ntzv. výnimkových nekategorizovaných podzákonným právnym predpisom orgánom výkonnej moci,\nnepochybne predstavuje regulatív hospodárenia zdravotnej poisťovne, avšak nie regulatív umožňujúci\nrozšíriť kritéria pre udelenie súhlasu s úhradou výnimkového lieku.\n53. Zároveň je potrebné uviesť, že ani v prípade pripustenia takého výkladu zákonnej úpravy obsiahnutej\nv § 88 ods. 18 zákona č. 363/2011 Z. z., že sú ňou rozšírené zákonné kritériá schvaľovania úhrady\nlieku vymedzené v § 88 ods. 9 citovaného zákona, napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je namieste\nhodnotiť ako dostatočne odôvodnené a tým preskúmateľné.\n54. Nakoľko aj v prípade neodsúhlasenia úhrady lieku z dôvodu, vymedzeného v § 88 ods. 18\nzákona č. 363/2011 Z. z., t.j. z dôvodu, že uhradením tohto lieku by celková suma úhrad zdravotnej\npoisťovne podľa § 88 odsekov 7 a 8 v príslušnom kalendárnom roku prevýšila 1,9 % z výšky verejných\nprostriedkov určených na úhradu liekov pre príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu,\npredstavujú minimálne požiadavky na kvalitu odôvodnenia a tým preskúmateľnosti rozhodnutia uvedenia\nrelevantných a preskúmateľných skutočností svedčiacich o naplnení takéhoto dôvodu. Teda vymedzenie\nvýšky verejných prostriedkov určených na úhradu liekov pre príslušný kalendárny rok podľa osobitného\npredpisu aj s príslušným odkazom na vzťahujúce sa ustanovenie osobitného predpisu určujúceho\ntúto výšku, vymedzenie sumy predstavujúcej 1,9 % z tejto výšky, preukazným spôsobom vymedzenie\ncelkovej sumy úhrad už realizovaných poisťovňou podľa § 88 odsekov 7 a 8 citovaného zákona\nv príslušnom kalendárnom roku a výšky do úvahy prichádzajúcej požadovanej úhrady a jej dopad na\ncelkovú sumu úhrad a zachovanie či presiahnutie stanoveného limitu na kalendárny rok.\n55. Správny súd aj v nadväznosti na argumentáciu žalovaného o dostatočnosti odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia, považuje za potrebné zdôrazniť, že dostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia\nnezakladá vymedzenie akýchkoľvek dôvodov v preskúmavanom rozhodnutí, aj keď z nich je zrejmé\nčo viedlo v danom prípade žalovaného k neschváleniu úhrady lieku. Nakoľko ak dôvody rozhodnutia\nopomínajú zákonný rámec, teda zákonné kritéria rozhodovania o súhlase s úhradou výnimkového lieku,\nako tomu bolo aj v predmetnej veci, potom ich nie je možné považovať za dôvody na takej kvalitatívnej\núrovni, ktoré by umožňovali vecnú preskúmateľnosť skutkových a právnych záverov rozhodnutia.\n56. Pokiaľ žalovaný dôvodil neschválenie úhrady lieku aj neexistenciou právneho nároku na jeho úhradu,\nsprávny súd uvádza, že zákonným zmocnením zdravotnej poisťovne na rozhodnutie o udelení súhlasu\ns úhradou lieku za splnenia zákonom stanovených podmienok, nárok na úhradu takého lieku vzniká\npráve naplnením podmienok, ktorých posúdenie je na poisťovni v spojení s rozhodnutím poisťovne. Inak\nby akékoľvek rozhodovanie poisťovne strácalo svoj význam, čo zjavne s ohľadom na existenciu takejto\nprávnej úpravy nebolo úmyslom zákonodarcu.\nK ďalším žalobným námietkam\n\n57. K námietkam žalobcu týkajúcim sa zistenia skutkového stavu a právnych záverov v napadnutom\nrozhodnutí správny súd uvádza, že predpokladom ich posúdenia je preskúmateľnosť napadnutého\nrozhodnutia, ktorá v danom prípade absentuje a preto posudzovania takýchto námietok je v okolnostiach\ndanej veci nemožné a predčasné. Nakoľko bez náležitého odôvodnenia stanovísk v predmetnej veci\nsprávny súd nemôže posúdiť, či žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci, či tento korešponduje\ns administratívnym spisom a či skutkový stav správne právne posúdil.\n58. Pokiaľ žalobca namietal aj podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia dôvodiac, že napadnuté rozhodnutie\ns poukazom na § 81 ods. 1 a 2 zákona č. 363/2011 Z. z. a ich aplikovania analógia legis a s poukazom\nna § 47 ods. 1 a 3 správneho poriadku a ich aplikovania analógia iuris, neobsahuje podstatné náležitosti,\nresp., že sa žalovaný nevysporiadal s odvolacou argumentáciou, správny súd uvádza, že vysporiadanie\nsa s takto formulovanými námietkami bolo konzumované vo vyššie vymedzených záveroch správneho\nsúdu k preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.\n59. Pokiaľ žalobca v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia veci namietal zákonnosť\nžalovaným zverejnených kritérií, správny súd uvádza, že mu neprináleží posudzovať zákonnosť\npredmetných kritérií, nakoľko tieto aj s ohľadom na vyššie formulované závery správneho súdu\nnepredstavujú individuálny akt orgánu verejnej správy, ako ani podzákonný normatívny akt vo vzťahu\nk určovaniu kritérií, za splnenia ktorých je namieste udelenie súhlasu s úhradou výnimkového lieku.\nK návrhu žalovaného na prerušenie konania\n60. K návrhu žalovaného v jeho v podaní z 20.08.2024 na prerušenie predmetného konania podľa §\n100 ods. 2 písm. a) SSP z dôvodu, že uznesením Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Sas/7/2023\nzo dňa 01.07.2024 bolo v obdobnej veci prerušené konanie z dôvodu podania návrhu na Ústavný súd\nSR na začatie konania o súlade právnych predpisov (súladu ustanovení § 88 ods. 9, ods. 10, ods. 11,\nods. 16 písm. d) v spojení s § 98h ods. 5 a § 88 ods. 17 zákona č. 363/2011 Z. z. v znení účinnom od\n01.08.2022 s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR\na s čl. 1, čl. 2 a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a výsledok posúdenia\nsúladu môže mať zásadný význam pre rozhodnutie v danej veci, správny súd uvádza, že nezistil danosť\nžiadneho zo zákonných dôvodov na prerušenie predmetného správneho súdneho konania v zmysle §\n100 SSP. Osobitne ani danosť dôvodov na prerušenie konania v zmysle § 100 ods. 1 písm. b) SSP\na ods. 2 písm. a) SSP, posúdenie danosti ktorých bolo relevantné vzhľadom na formuláciu návrhu na\nprerušenie konania žalovaným.\n61. Správny súd k uvedenému záveru dospel tak vzhľadom na vyššie prezentovaný výklad vzťahujúcej\nsa právnej úpravy, ako aj vzhľadom na toho času prevládajúci judikatórny posun v rozhodovacej činnosti\nÚstavného súdu SR vo vzťahu k prejudicialite a dosahu derogačných účinkov vyslovenia nesúladu\nzákona resp. jeho ustanovení s Ústavou SR, nastávajúcich ex nunc, na posudzovanie zákonnosti\nrozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, pri vydaní ktorých bol takýto zákon resp. jeho ustanovenia\naplikovaný ako právna úprava v tom čase platná a účinná s prezumpciou jej ústavnej súladnosti.\nZáver a rozhodnutie o trovách konania\n62. Z týchto dôvodov správny súd nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania. (výrok I.)\na dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného charakterizuje nepreskúmateľnosť pre\nnedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP], a preto ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie [§\n191 ods. 4 veta prvá SSP]. (výrok II.)\n63. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o podanom odvolaní a svoje závery\ndostatočne odôvodniť, všetko pri viazanosti právnymi názormi správneho súdu formulovanými v tomto\nrozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.\n64. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným rozhodol správny súd podľa §\n167 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi v 1. rade priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu\ntrov konania. (výrok III.)\n\n65. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným rozhodol správny súd podľa §\n167 ods. 3 písm. a) SSP tak, že žalobcovi v 2. rade napriek úspechu v konaní vzhľadom na existenciu\ndôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v realizácii zákonnej právomoci tohto žalobcu pri\nochrane zákonnosti pri podaní správnej žaloby, nepriznal voči žalovanému právo na náhradu trov\nkonania.\n66. O trovách konania vo vzťahu medzi ďalším účastníkom a žalovaným rozhodol správny súd podľa\n§ 169 SSP tak, že ďalšiemu účastníkovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré\nmu vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených mu súdom. (výrok V.)\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia\nrozhodnutia správneho súdu.\nKasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443\nods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o\nkasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "6Ssk/6/2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "06df766a-d410-4138-99cf-e17edb602c3c:56b14d96-64fe-47f8-8c83-c675052e0d5c", "datum": "2026-04-28", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}