Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 21Sas/2/2023 z 20. 1. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 20. januára 2025, sp. zn. 21Sas/2/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100724.1 Správny súd v Košiciach | 21Sas/2/2023 | ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100724.1 | 2025-01-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 6 ods. 1 písm. c) SSP, § 6 ods. 2 SSP, § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 293 zákona č. 461/2003 Z. z., § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba391eab-d67b-4391-a0e5-e3cbe795aa9d Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100724.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Košiciach 21Sas/2/2023 0923100724 20. 01. 2025 Mgr. Bc. Marián Haladej ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100724.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Bc. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX, XXX XX E., E. F., právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, Slovenská republika, IČO: 37941623 proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, Slovenská republika v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2023, vo veci rozhodnutia o nároku a výške starobného dôchodku a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie Generálneho riaditeľa, Sociálnej poisťovne, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2023, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 07.08.2023 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 21.12.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 21.12.2023 sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2023 ( ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo aj „žalované rozhodnutie“) ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie ( ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.08.2023 ( ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Žalovaným rozhodnutím zo dňa 04.12.2023 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobcu vo veci žiadosti žalobcu o starobný dôchodok. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 07.08.2023 zamietol žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 12.05.2023 s poukazom na to, že žalobca vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia nedosiahol najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Administratívne konanie 3. Žalobca žiadosťou zo dňa 12.05.2023 požiadal prvostupňový správny orgán o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 20.04.2023. V žiadosti žalobca uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku, uviedol prehľad zamestnaní, uviedol, že nepracoval v zahraničí. 4. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak, že zamietol žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 12.05.2023. Rozhodnutie dôvodil tým, že podľa rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 181976/2017 zo dňa 27.02.2017 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., v ktorom mu bola zhodnotená doba služobného pomeru vo funkcii colník-obdobie od 12.08.1991 do 31.01.2017 a obdobie výkonu vojenskej služby od 30.08.1980 do 27.09.1982, teda celkovo bolo zhodnotených 27 rokov a 178 dní. Funkcia colník nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií. Zo zistených skutočností prvostupňový správny orgán zistil, že ku dňu 20.04.2023, kedy žalobca dovŕšil dôchodkový vek, získal žalobca celkovo 13 rokov a 341 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím však nesplnil zákonnú podmienku uvedenú v § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a to, že nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Prílohou k rozhodnutiu bol osobný list dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý preukazoval obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 13 rokov a 341 dní vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13.08.2023. 5. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie zo dňa 18.09.2023, ktoré dôvodil tým, že rozhodnutie považoval za nezákonné, v rozpore s platnou zákonnou úpravou a v rozpore s judikátmi krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Mal za to, že splnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku a to dovŕšil dôchodkový vek a splnil potrebnú dĺžku dôchodkového poistenia. V odvolaní odkázal na rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2017 a maturitné vysvedčenie, ktoré predložil vo fotokópii k odvolaniu. Uviedol, že to, že nevykonával prácu v I. a II. kategórii funkcií nemá žiadne opodstatnenie, nakoľko zvýhodnené kategórie funkcií upravovali iba vek odchodu do dôchodku. Rovnako uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k nesplneniu podmienky dĺžky dôchodkového poistenia považoval za nesprávny výklad právnych predpisov, a to tak, že do doby dôchodkového poistenia nie je započítaná celá doba získaná aj aj colnej správe, rovnako žiadal posudzovať odvolanie v súlade s medzinárodným Dohovorom č. 128, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb. (poznámka súdu ide o Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., v texte ďalej označený ako „Dohovor č. 128“ ). 6. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2023 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že na základe rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 181976/2017 zo dňa 27.02.2017 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.02.2017 a to v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z., pričom do nároku a výšky dôchodku bola zhodnotená doba výkonu vojenskej služby a služobného pomeru, teda celková doba 27 rokov a 178 dní. Žalobca vykonával funkciu colník, ktorá nebola zaradená do I. alebo II. kategórie a preto nebolo možné postupovať v zmysle ustálenej judikatúry ako aj Dohovoru č. 128. Z uvedených dôvodov námietku nezohľadnenia obdobia v osobitnom systéme, nakoľko žalobca nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií nebolo možné zohľadniť a nie je možné ani postupovať podľa ustálenej judikatúry. Rovnako uviedol, že nie je možné toto obdobie hodnotiť duplicitne, teda podľa predpisov všeobecných o sociálnom poistení ako aj podľa predpisov z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 11.12.2023. Správna žaloba 7. Žalobca podal voči žalovanému rozhodnutiu správnu žalobu zo dňa 21.12.2023, ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 21.12.2023, v ktorej vyjadril nesúhlas s rozhodnutím žalovaného, žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej aplikácie platných právnych predpisov. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, nesprávne posúdili dobu dôchodkového poistenia, keď neprihliadali na celú dobu dôchodkového poistenia, teda nehodnotili obdobie služby, ktorú žalobca vykonával v colnej správe. Žalobca odpracoval v colnej správe 27 rokov a 178 dní, ktoré boli zhodnotené pre účely nároku na výsluhový dôchodok a mimo colnej správy odpracoval 13 rokov a 341 dní dôchodkového poistenia. Mal za to, že žalobca splnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku, teda odpracoval viac ako 15 rokov, nakoľko žalovaný mal prihliadať aj na obdobie, ktoré žalobca získal v colnej správe, teda podľa tvrdení žalobcu mal celkovo získať 41 rokov a 154 dní dôchodkového poistenia. Argumentácia vo vzťahu k nezaradeniu funkcie colníka do I. alebo II. pracovnoprávnej kategórie považoval za nesprávnu, nakoľko tá podľa jeho názoru zohľadňovala iba vek odchodu do dôchodku. Žalovaný teda mal do doby dôchodkového poistenia započítať aj obdobie hodnotené na určenie sumy výsluhového dôchodku, jeho rozhodnutie tiež podľa jeho názoru je v rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128 ako aj v rozpore s aplikačnou praxou v skutkovo a právne totožných veciach, vo svojej žalobe poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10So/59/2014, 7So/138/2011 a 9So/15/2016. 8. Žalovaný k podanej správnej žalobe podal vyjadrenie zo dňa 09.02.2024, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na to, že žalovaný sa v celom rozsahu pridržiaval právneho názoru uvedenom v žalovanom rozhodnutí, žalobca v podanej žalobe neuviedol nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom preskúmania v rámci odvolacieho konania, považoval ako prvostupňové rozhodnutie, tak i žalované rozhodnutie za správne. V rozhodnutí uviedol, že na nárok a výšku výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu vojenskej služby a doba služobného pomeru v III. pracovnej kategórii, spolu 27 rokov a 178 dní. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobca vykonával nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. alebo II. kategórii, preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a sumu krátiť podľa článku 33 Dohovoru č. 128. Žalobca získal dobu služby, v ktorej mu vznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ten mu bol aj priznaný a preto doba služobného pomeru sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, preto čo do nároku na starobný dôchodok nebola táto doba zhodnotená. Žalobca získal k 20.04.2023 celkovo 13 rokov a 341 dní dôchodkového poistenia, teda nezískal minimálnu dobu dôchodkového poistenia 15 rokov, preto mu nemohol byť priznaný starobný dôchodok. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní postupoval len zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky. 9. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného stanovisko zo dňa 26.02.2024 (podal repliku), v ktorom uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá, odmieta rozhodnutie žalovaného a argumentáciu vo vyjadrení žalovaného považuje za nesprávnu. Odôvodnenie, že nemožno zhodnotiť, čo do nároku na starobný dôchodok, obdobie získané v osobitnom systéme, považuje za chybné a diskriminačné, nemajúce oporu v zákone, rovnako argumentácia, čo do nezaradenia funkcie colníka do I. a II. pracovnoprávnej kategórie, považuje žalobca za nezákonnú, uviedol, že právny názor, o ktorú žalobca opiera svoj nárok bol vo zovšeobecnený a platí, že doba služobného pomeru v colnej správe sa zhodnocuje na účely starobného dôchodku. Vo svojom stanovisku odkázal na viaceré rozhodnutia správnych súdov. Žalobca zotrval na podanej žalobe a žiadal žalobe vyhovieť. 10. Stanovisko žalobcu zo dňa 26.02.2024 bolo spolu s výzvou na podanie vyjadrenia (podanie dupliky) zo dňa 04.03.2024 preukázateľne doručené žalovanému dňa 04.03.2024, pričom žalovaný sa v lehote stanovenej správny súdom, ani po jej márnom uplynutí, už ďalej nevyjadril (nepodal dupliku). 11. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 20.01.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonných podmienok podľa § 124 ods. 3 SSP, § 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 19.12.2024, správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Aplikované právne predpisy 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 15. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. 16. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov. 17. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. 18. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku 19. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55) 20. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení 1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. 22. Podľa § 293fw zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom 1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného v rokoch 1957 až 1966, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. a účely podľa prvej vety platí § 65 ods. 6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 rovnako. 23. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení 1) organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 2) podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 3) organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 24. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 25. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny názor správneho súdu 26. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd v konaní v sociálnych veciach, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového orgánu, oboznámil sa s administratívnym spisom, v medziach vznesených námietok a vyjadrení účastníkov konania prednesených v písomných vyjadreniach, preskúmal rozhodnutie i nad rámec vznesených námietok postupom podľa § 203 SSP a § 204 SSP a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. 27. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015). 28. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. 29. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 30. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 12.05.2023 požiadal o dávku starobného dôchodku odo dňa 20.04.2023. Jeho žiadosť bola zamietnutá z dôvodu nedosiahnutia obdobia dôchodkového poistenia a to najmenej 15 rokov ku dňu 20.04.2023, nakoľko vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia získal len 13 rokov a 341 dní dôchodkového poistenia. Žalobca je od 01.02.2017 poberateľom výsluhového dôchodku. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 12.08.1991 do 31.01.2017 vo funkcii colník v III. pracovnej kategórii a doba výkonu vojenskej služby od 30.09.1980 do 27.09.1982. Pretože za obdobie výkonu služby v colnej správe získal nárok na výsluhový dôchodok, podľa zákona č. 328/2002 Z. z., toto obdobie mu žalovaný s odkazom na ustanovenia § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nezapočítal ako obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. V konaní medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek a ani to, že žalobca je od 01.02.2017 poberateľom výsluhového dôchodku. Spornou bola otázka započítania doby 27 rokov a 178 dní, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, v zmysle ustanovenia § 65 ods. 1 a nasledujúcich ustanovení zákona o sociálnom poistení. Pre účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému žalovaný zhodnotil iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 13 rokov a 341 dní. 31. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení dôb poistenia. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely ich priznania, ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné dospieť k záveru, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby. Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, pri ktorých sa hodnotí výlučne doba služby poistenca a nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale nie v časti, upravujúcej (v posudzovanom prípade) nárok na starobný dôchodok. 32. Správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal, že rozhodnutia orgánov verejnej správy boli vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, pričom pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku mali orgány verejnej správy postupovať tak, že mali zohľadniť všetky doby poistenia (doby služby z osobitného systému a zo všeobecného systému) a starobný dôchodok primerane krátiť k dobe trvania služobného pomeru žalobcu, ktorá bola rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku. Podľa právneho záveru, ktorý cituje i žalobca v správnej žalobe, vysloveného v Rozsudku NS SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 platí, že: „Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Správny súd poukazuje na to, že výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade s Ústavou SR sa zaoberal opakovane NS SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Správny súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti najmä rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 55/2011, R 53/2011, R 83/2013. Zo všetkých rozhodnutí správny súd cituje časť Rozsudku NS SR sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.“ S citovaným právnym záverom NS SR sa správny súd pre účely svojho právneho posúdenia veci v plnom rozsahu stotožnil. 33. Inak povedané, zo záverov rozhodovacej praxe vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení a určenie sumy starobného dôchodku, mal žalovaný žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi následne vzniká nárok na starobný dôchodok v sume, ktorá je zisteným rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku je možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 34. Označovanie použiteľnosti vyššie citovaných rozsudkov NS SR Sociálnou poisťovňou len u výsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje správny súd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategórii), nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia žalobcu. Pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia hodnoteného pre nárok na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, je preto jej postup s odkazom na ustanovenie § 255 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nesprávny a bez opory v na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanoveniach. 35. Správny súd konštatuje, že pokiaľ prvostupňový správny orgán vo veci postupoval tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia(rovnako ako aj žalovaný), ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, malo jeho rozhodnutie za následok, že mu nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 36. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že žalovaný ako i prvostupňový správny orgán nepostupovali správne a v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, ak pre účely nároku na starobný dôchodok vylúčili žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, t.j. 27 rokov a 341 dní štátnej služby colníka a zrejme započítaného obdobia prezenčnej vojenskej služby. Týmto postupom mu tak odňali jeho dôchodkový nárok vyplývajúci zo získaného obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme. Žalobou napadnuté rozhodnutie vrátane prvostupňového rozhodnutia tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, ktorý opätovne posúdi a zistí celkovú dobu dôchodkového poistenia žalobcu pre účely nároku na starobný dôchodok a pre zachovanie jeho dôchodkového nároku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, mu zohľadní celé získané obdobie dôchodkového poistenia v oboch systémoch sociálneho poistenia. 37. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 20.04.2023 s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom správneho súdu viazaný, teda vysporiadať sa s obdobím poistenia, ktoré získal žalobca v osobitnom systéme, teda mal žalovaný žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočítať (resp. krátiť) sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového dôchodku, tak ako je vymedzené vyššie. 38. Správny súd vzal na zreteľ aj skutočnosť, že žalobca v priebehu svojho aktívneho pracovného života prešiel viacerými právnymi normami upravujúci systém dôchodkového zabezpečenia (napr. zákon č. 100/1988 Zb., zákon č. 461/2003 Z.z.), pričom počas svojho aktívneho života, nemohol žalobca predpokladať smerovanie sociálnej politiky štátu v oblasti zabezpečenia v starobe. Je preto i z pohľadu priorít spravodlivosti nesprávne, ak by neboli nejakým spôsobom vyhodnotené obdobia výkonu zamestnania, za ktoré by žalobcovi neboli tieto zhodnotené do dôchodkovej dávky. Je zrejmé, že aktívne pracoval (ako v osobitnom, tak i všeobecnom systéme zabezpečenia), odvádzal časť svojho príjmu na účel zabezpečenia v starobe. Celkovo pracoval (bolo zahrnuté do obdobia poistenia ) 41 rokov 154 dní. Nezohľadnením obdobia účasti vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, len pre skutočnosť, že nesplnil požadované zákonné minimum účasti (15 rokov), by predstavovalo formalistické chápanie zákonnej úpravy, bez bližšieho pochopenia účelu, ktorý uviedol zákonodarca, ktorým je pokryť zabezpečenie napĺňania základných potrieb v starobe, keď fyzická osoba - jednotlivec z dôvodu starnutia už nemôže pracovať a takto si zabezpečovať napĺňanie svojich potrieb. 39. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu fyzickej osoby a nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne. 40. Z uvedených dôvodov preto správny súd žalobnému návrhu vyhovel, rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm c./, SSP zrušil ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ustanovenia. 41. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 42. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. 43. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).