{"guid": "5388a2c6-62e7-43ff-a680-ab31073d2bf2:2f1e8886-6d9b-4b7d-8267-ed12a59f83c8", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100718.2", "spisova_znacka": "3S/29/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 3S/29/2023 z 11. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 11. decembra 2025, sp. zn. 3S/29/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100718.2", "identifikacne_cislo": "0923100718", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Ing. Lenka Figulová", "datum_vydania": "2025-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-54.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-54.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-54", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f1e8886-6d9b-4b7d-8267-ed12a59f83c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100718.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100718.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100718.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n3S/29/2023\n0923100718\n11. 12. 2025\nJUDr. Ing. Lenka Figulová\nECLI:SK:SpSKE:2025:0923100718.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov\nsenátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.\nXXXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o.,\nso sídlom Thurzova 7, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a\ncudzineckej polície Prešov, so sídlom Jarková 31, 080 01 Prešov, za účasti ďalšieho účastníka: E. F., nar.\nXX. XXXXX XXXX, bytom G. H. XX, XXX XX G. H., zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o.,\nso sídlom Thurzova 7, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-PO2-107-007/2023-Sk zo dňa 23. novembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov č. PPZ-HCPPO2-107-007/2023-Sk zo dňa 23. novembra 2023 ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície\nPolicajného zboru Košice č.: PPZ-HCP-PO6-1103-093/2023-PC zo dňa 24. februára 2023 a vec v r a\nc i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.\nII. Návrh na uloženie pokuty z a m i e t a.\nIII. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.\nIV. Ďalšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím\nč. PPZ-HCP-PO6-1103-093/2023-PC zo dňa 24. februára 2023 rozhodlo, že zamieta v zmysle §\n54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) žiadosť žalobkyne o udelenie\ndlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podanú dňa 17. januára 2020.\n2. Orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po tom, čo Krajský súd v Košiciach\nrozsudkom sp. zn. 8S/141/2021 zo dňa 12. mája 2022, právoplatným dňa 01. júla 2022, zrušil\nrozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov č. PZP-HCP-PO2-199-001/2021 zo dňa\n06. júla 2021, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa č. PZP-HCP-PO6-27-072/2021-PC zo dňa 06.\njúla 2021 a vec vrátil na ďalšie konanie, zadovážil, opätovne preveril, posúdil a prehodnotil podklady\n\nvedené v administratívnom spise, ktoré boli vykonané v správnom konaní vo veci žiadosti žalobkyne\no udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, a to\n- stanovisko Slovenskej informačnej služby (ďalej aj „SIS“) č. SIS-69/76-94-1/2022 zo dňa 03. októbra\n2022, ktorá naďalej trvá na nesúhlasnom stanovisku k žiadosti o informácie k žalobkyni a posúdenie\nmiery ohrozenia bezpečnosti štátu, uvedenom v liste č. SIS-65/51-V-40-2/2020-S zo dňa 14. februára\n2020,\n- stanovisko Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCPOCP1-2022/024231-020 zo dňa 10. novembra 2022, podľa ktorého bol k žalobkyni v rámci utajovaného\nrežimu doručený spravodajský signál SIS č. SIS-54/23-D-3-171/2022-S zo dňa 03. novembra 2022, ktorý\npožíva ochranu podľa zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o ochrane utajovaných skutočností“),\npo oboznámení s ktorými dospel k záverom, že\n- informácia (spravodajský signál), ktorej obsah je utajovanou skutočnosťou, a bola podkladom pre\nrozhodnutie, nie je súčasťou administratívneho spisu, nakoľko požíva ochranu podľa zákona o ochrane\nutajovaných skutočností,\n- orgán prvého stupňa musel rešpektovať rozhodnutie SIS ako pôvodcu utajovanej informácie\no neposkytnutí ani všeobecnej podstaty dôvodov nesúhlasných stanovísk, a nemohol tak v odôvodnení\nrozhodnutia uviesť konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu žiadosti žalobkyne,\n- orgán prvého stupňa poučil splnomocneného zástupcu žalobkyne o možnosti sa oboznámiť\ns podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy; v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností\nvšak nebolo možné oboznámenie s dôvodom vyššie uvedeného nesúhlasného stanoviska,\n- pri strete práva žalobkyne na súkromie a rodinný život garantované Dohovorom o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (čl. 8 ods. 1) /ďalej aj „Dohovor“/ a práva štátu na zásah do tohto práva\nz dôvodu potreby ochrany bezpečnosti a verejného poriadku (čl. 8 ods. 2 Dohovoru), právo žalobkyne\nbolo obmedzené v záujme legitímneho cieľa, ktorým je ohrozenie bezpečnosti štátu; bezpečnostný\nzáujem Slovenskej republiky je záujmom verejným, ktorý je nadradený súkromnému záujmu účastníka\nkonania,\n- neudelením povolenia k pobytu na území Slovenskej republiky nie je neprimerane obmedzené právo\nžalobkyne na súkromie a rodinný život garantované Dohovorom,\n- správny orgán posúdil mieru ohrozenia bezpečnosti štátu vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho zo\nstrany žalobkyne, zohľadnil doterajšiu dĺžku jej pobytu, ako aj rozsah jej väzieb s krajinou pobytu, a mal\nza preukázané, že naďalej trvá dôvod na zamietnutie žiadosti žalobkyne v zmysle § 54 ods. 2 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov, nakoľko je dôvodné podozrenie, že žalobkyňa ohrozí bezpečnosť štátu.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala dňa 17. marca 2023 v zákonnej lehote\nžalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že vydané rozhodnutie je nezákonné, nakoľko je nedostatočne\nodôvodnené a arbitrárne, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Orgán prvého stupňa porušil procesné\nustanovenia o konaní a neriadil sa záväzným právnym názorom správneho súdu.\n4. Žalobkyňa hlavne namietala, že\n- orgán prvého stupňa jej neumožnil pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa ku všetkým podkladom\nrozhodnutia, a to aj napriek tomu, že povinnosť oboznámiť ju aspoň s podstatou dôvodov, ktoré\nviedli k zamietnutiu žiadosti, uložil orgánu verejnej správy Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn.\n8S/141/2021 zo dňa 12. mája 2022 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) /ods. 83. odôvodnenia/,\n- orgán prvého stupňa nerešpektoval právny názor správneho súdu, keď nevyabstrahoval podstatu\nutajovaných skutočností (ods. 81. odôvodnenia rozsudku krajského súdu), a presne nešpecifikoval,\nakým spôsobom žalobkyňa ohrozuje štátnu bezpečnosť (podľa rozsudku krajského súdu nepostačuje\niba odkaz na stanovisko SIS),\n- orgán prvého stupňa podľa žalobkyne môže na základe stanovísk dotknutých orgánov sám posúdiť\nmieru ohrozenia bezpečnosti štátu, a môže sa od ich nesúhlasného stanoviska odchýliť (s poukazom\nna § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov),\n- nebola zohľadnená dĺžka jej pobytu, a absentuje aj akákoľvek zmienka o rozsahu jej väzieb s krajinou\npôvodu,\n- zdôraznila, že v prípade, ak správny orgán nevie spoľahlivo oznámiť, reprodukovať a vyhodnotiť\naspoň podstatné informácie zo stanoviska SIS, ktoré údajne odôvodňujú obavu o ohrozenie štátnej\nbezpečnosti, nie je oprávnený z ním uvádzaných dôvodov jej žiadosť zamietnuť,\n- orgán prvého stupňa, napriek právnemu záveru Krajského súdu v Prešove o nedostatočnom\nvyhodnotení zásahu zamietavého rozhodnutia do jej súkromného a rodinného života, opätovne pristúpil\n\nk formalistickému uprednostneniu štátnych záujmov, pričom v rozhodnutí absentuje akákoľvek úvaha\norgánu verejnej správy o vyvažovaní týchto záujmov a dôvod uprednostnenia jedného z nich,\n- orgán prvého stupňa sa nedostatočne vyporiadal s jej argumentáciou týkajúcou sa ochrany práv dieťaťa\nv zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, a postupoval v rozpore s rozsudkom krajského súdu.\n5. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-107-007/2023-Sk zo dňa\n23. novembra 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie orgánu\nprvého stupňa potvrdil, nakoľko nezistil vady, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia\norgánu prvého stupňa a vrátenie veci na nové prejednanie. Žalovaný v rámci odvolacieho konania\nv záujme riadneho zistenia skutočného stavu veci, vysporiadania sa s námietkami žalobkyne a splnenia\nnáležitostí podľa § 47 ods. 3 č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom a účinnom\nznení (ďalej aj „správny poriadok“), vykonal doplnenie doterajšieho konania o nasledovné podklady:\n- Úradný záznam zo dňa 07. augusta 2023 o oboznámení sa a vyhodnotení obsahu stanoviska SIS č.\nSIS-65/51-V-40-2/2020-S zo dňa 14. februára 2020 vedúcim zamestnancom žalovaného.\n- Odpoveď SIS č. SIS-69/76-86-1/2023 zo dňa 21. septembra 2023 na žiadosť žalovaného, podľa ktorej\nSIS naďalej trvá na svojom nesúhlasnom stanovisku zo dňa 14. februára 2020, potvrdenom dňa 03.\noktóbra 2022. SIS poukázala na stanovisko Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru,\nodboru Východ, podľa ktorého zaslaná informácia sa pravdepodobne zakladá na pravde. K žiadosti\nžalovaného o poskytnutie informácie a posúdenie miery ohrozenia bezpečnosti štátu SIS uviedla, že\ntrvá na súčasnom postupe pri zasielaní nesúhlasného stanoviska k žiadosti o udelenie pobytu štátneho\npríslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov ustanovenom v § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov,\nktoré SIS neukladá povinnosť uvádzať konkrétne dôvody nesúhlasného stanoviska.\n- Odpoveď právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 08. novembra 2023 na výzvu žalovaného podľa § 33\nods. 2 správneho poriadku, podľa ktorej žalobkyňa sa nemôže náležite vyjadriť k podkladom rozhodnutia,\nnakoľko opätovne nedošlo k uvedeniu dôvodov, pre ktoré SIS vydala nesúhlasné stanovisko, a nie je\ns nimi riadne oboznámená.\n6. Žalovaný následne zhrnul, že v priebehu rozhodovania o žiadosti žalobkyne bola SIS oslovená celkom\nštyri krát. Splnomocnený zástupca žalobkyne bol v prípade stanoviska SIS č. SIS-65/51-V-40-2/2020\nzo dňa 14. februára 2020 preukázateľne informovaný o identifikácii stanoviska (číslo, dátum vydania,\npôvodca, miesto uloženia) a poučený o spôsobe oboznámenia sa s jeho obsahom. Právny zástupca\nžalobkyne bol orgánom verejnej správy informovaný aj o obsahu písomnosti SIS č. SIS-69/76-14-5/2020\nzo dňa 06. augusta 2020, spravodajského signálu č. PZP-HCP-OCP1-2022-2022/024231-020 zo dňa\n10. novembra 2022 a odpovede SIS č. SIS-69/76-86-1/2023 zo dňa 21. septembra 2023.\n7. Po oboznámení sa s obsahom nesúhlasného stanoviska SIS zo dňa 14. februára 2020 žalovaný\ndoplnil jeho hodnotenie ako podklad pre rozhodnutie. Oboznámením bolo podľa žalovaného potvrdené\nuvedenie bezpečnostných skutočností viažucich sa k osobe žalobkyne. Charakter týchto skutočností\nje postačujúci na to, aby stanovisko bolo spôsobilým podkladom rozhodnutia. Je tak možné určiť\nexistenciu dôvodu zamietnutia žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov, teda existenciu dôvodného podozrenia, že žalobkyňa ohrozí bezpečnosť štátu\n(úradný záznam č. PZPZ-HCP-PO2-107-001/2023-Sk).\n8. Žalovaný ďalej doplnil hodnotenie stanoviska SIS č. SIS-69/76-14-5/2020 zo dňa 06. augusta 2020\no konštatovanie, že SIS ako pôvodca utajovaných informácií sa rozhodla neposkytnúť informácie\na posúdenie miery ohrozenia bezpečnosti štátu zo strany žalobkyne v takej forme, aby mohli byť\nsprístupnené žalobkyni v odôvodnení rozhodnutia. SIS trvá na postupe, že sa vyjadruje ku všetkým\ndruhom pobytu bez nutnosti odôvodnenia svojho stanoviska. Z pohľadu žalovaného sa jedná o úvahu\nbezpečnostnú, t.j. vo všeobecnosti kategóriu vecnú, nie právnu.\n9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí posúdil ako podklad pre rozhodnutie aj písomnosť SIS č. SIS\n-69/76-94-1/2022 zo dňa 03. októbra 2022, v ktorej SIS uviedla, že trvá na zasielaní stanovísk bez\nnutnosti odôvodnenia ako aj na svojom stanovisku zo dňa 14. februára 2020.\n10. Žalovaný mal za to, že orgán prvého stupňa zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré opakovane\ndožadoval SIS. Zdôraznil, že nežiadal o uvedenie dôvodov, ale o ich minimálnu podstatu, aby umožnil\núčastníkom konania reagovať na konkrétne závery, a dodržať tak ich právo na vyjadrenie sa ku\ndôkazom. Napriek uvedenému, SIS ako pôvodca utajovaných informácií, neposkytla dôvody svojho\n\nstanoviska v takej forme, aby mohli byť sprístupnené žalobkyni v odôvodnení rozhodnutia, a zotrvala\nna postupe, že sa vyjadruje ku všetkým druhom pobytu bez nutnosti odôvodnenia svojho stanoviska.\nOrgán prvého stupňa tým, že požiadal o súčinnosť pôvodcu utajovanej skutočnosti, postupoval\nv súlade s rozsudkom krajského súdu. Žalovaný zdôraznil, že orgán prvého stupňa a ani žalovaný, na\nrozdiel od pôvodcu utajovanej písomnosti, nedisponujú možnosťou jej odtajnenia (a to ani čiastkovo,\nzovšeobecnením, abstrahovaním, opisom, inou slovnou špekulatívnou formuláciou, a pod.). Správne\norgány teda preukázateľne vykonali vlastné šetrenie, aby v prospech žalobkyne získali od pôvodcu\nutajovanej informácie aspoň všeobecnú podstatu dôvodov nesúhlasného stanoviska prístupnú pre\nžalobkyňu. Žalovaný tak považuje existenciu informácií týkajúcich sa a potvrdzujúcich naplnenie dôvodu\nzamietnutia žiadosti žalobkyne za preukázanú.\n11. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia orgánu prvého stupňa\na k právu na sprístupnenie aspoň podstaty dôvodov nesúhlasného stanoviska žalovaný uviedol, že\norgány verejnej správy vyčerpali všetky zákonné možnosti, t.j. opakovane žiadali pôvodcu utajovanej\nskutočnosti o súčinnosť, tak ako je vyššie uvedené.\n12. K správnej úvahe týkajúcej sa dôvodu nesprístupnenia obsahu nesúhlasného stanoviska SIS\nžalovaný najmä uviedol, že stanovisko SIS zo dňa 14. februára 2020 je vydané v rámci utajovaného\nrežimu, preto všetky informácie v stanovisku požívajú ochranu v zmysle zákona o ochrane utajovaných\nskutočností a nemôžu byť sprístupnené neoprávneným osobám, za ktorú sa podľa uvedeného zákona\npovažuje aj žalobkyňa. Advokát žalobkyne je za podmienok stanovených v zákone, o ktorých bol\npoučený, oprávnený sa oboznámiť s obsahom utajovanej písomnosti.\n13. K navrhovanému spôsobu vymedzenia podstaty dôvodov (napr. podozrenie z páchania trestnej\nčinnosti, z členstva v ilegálnom zoskupení, kontakt s nebezpečnými osobami, kriminálna minulosť)\nžalovaný zdôraznil, že orgány verejnej správy môžu konať len v medziach zákona, sú viazané len\nzákonom priznanými oprávneniami, na rozdiel od splnomocneného zástupcu žalobkyne, ktorý nie je\nštátnym orgánom a môže konať spôsobom, ktorý zákon nezakazuje. Žalovaný teda nemá na všeobecné\nabstrahovanie dôvodov utajovanej písomnosti oprávnenie, a musí rešpektovať skutočnosť, že ani\nsamotný pôvodca utajovanej informácie ho neposkytol.\n14. Žalovaný zhrnul skutočnosti, ktoré bránia poskytnutiu všeobecnej podstaty dôvodov nesúhlasného\nstanoviska nasledovne:\n- absencia zákonného oprávnenia vykonať akýkoľvek všeobecný abstrakt dôvodov utajovanej\npísomnosti,\n- pokusy o všeobecné abstrahovanie dôvodov utajovanej písomnosti sú rizikom spojeným\ns nebezpečenstvom vyzradenia utajovanej skutočnosti, s čím u zamestnancov konajúcich orgánov súvisí\naj vznik zodpovednosti za protiprávne konanie.\n15. V súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zn. PL ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.\ndecembra 2018 žalovaný zdôraznil, že nálezom neboli dotknuté relevantné ustanovenia zákona o pobyte\ncudzincov (napr. § 125 ods. 6) a zákona o ochrane utajovaných skutočností. Orgán verejnej správy však\npri procese odôvodňovania svojho rozhodnutia narážal na zákonné limity na úseku ochrany utajovaných\nskutočností (tak ako sú vyššie popísané). Aj napriek tomu, žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu\nnebola zamietnutá automaticky, ale po oboznámení sa s obsahom stanoviska, jeho vyhodnotení, o čom\nsvedčí záznam riaditeľa žalovaného evidovaný v administratívnom spise, ktorý bol spolu s ostatnými\npísomnosťami a skutočnosťami zistenými v priebehu konania, a po uplatnení diskrečnej právomoci\norgánu verejnej správy, podkladom pre vydanie rozhodnutia.\n16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalovaný má za to, že žalobkyňa bola oboznámená so\nskutočnosťami, ktoré zakladajú dôvod na zamietnutie jej žiadosti a mala možnosť sa k nim vyjadriť,\ns výnimkou skutočností, ktorých obsah je utajený a ako oprávnenej osobe v zmysle zákona o ochrane\nutajovaných skutočností nemôže byť sprístupnený, pričom orgány verejnej správy vynaložili úsilie, aby\nod pôvodcu utajovanej informácie získali aspoň všeobecný abstrakt týchto utajovaných skutočností,\na s ktorým by mohla byť účastníčka konania oboznámená v odôvodnení rozhodnutia, čo však SIS\nneposkytla. Zároveň orgán prvého stupňa poučil splnomocneného zástupcu žalobkyne o možnosti,\nakým spôsobom sa oboznámiť s obsahom utajovaného stanoviska a umožnil jej v zastúpení účinne\n\nobhajovať svoje práva a záujmy. Konajúce orgány verejnej správy boli vo vzťahu k žalobkyni plne súčinné\na nápomocné.\n17. Podľa žalovaného platí, že hodnotenie, či je alebo nie je žiadateľ nebezpečný pre Slovenskú\nrepubliku z hľadiska ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti SIS, posudzuje SIS, ktorá\nnásledne svoje zistenia v utajovanom režime odstupuje zákonným príjemcom, s poukazom na § 2 ods.\n1 písm. b) zákona o Slovenskej informačnej službe. Orgány verejnej správy nemajú právo sa vyjadrovať\nk nebezpečnosti osoby žalobkyne vyjadrenej v stanovisku SIS, pričom sú si vedomé svojej úlohy\nstanovisko vyhodnocovať ako podklad pre vydanie rozhodnutia, čo aj učinili. Orgány verejnej správy\nnemajú právomoc ovplyvňovať stanoviská SIS, spochybňovať relevantnosť poskytnutých informácií\na žiadnym zákonným spôsobom nemôžu zasahovať do jej činnosti.\n18. Žalovaný nezistil, že by orgán prvého stupňa nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobkyňou,\nalebo by jej neumožnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Tento procesný\npostup dodržal aj žalovaný, postupoval v zmysle zásady objektivity dokazovania a doplnil podklady aj\nodôvodnenie rozhodnutia orgánu prvého stupňa.\n19. K obmedzeniu procesných práv žalobkyne týkajúcich sa neposkytnutia dostatočných dôvodov\nzamietavého rozhodnutia najmä doplnil, že v predmetnej situácii sa stretávajú ústavne chránené záujmy\n– na jednej strane právo na odôvodnenie a zákaz svojvôle orgánov verejnej moci a na druhej strane\nbezpečnostný záujem štátu. Poukázal na právnu teóriu a judikatúru súdov, podľa ktorej procesné\nobmedzenia účastníkov konania spojené s legitímnym zneprístupnením utajovaných informácií musia\nbyť vyvážené tak, aby boli primerané sledovanému účelu, ochrane bezpečnosti štátu a ďalším ústavne\nchráneným záujmom (obdobne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva /ďalej len „ESĽP“/ vo\nveci č. 80982/12, Muhammad a Muhmmad o poskytnutí dôvodov rozhodnutia o vyhostení cudzinca\nv kontexte čl. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru). Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že nie je bezpodmienečnou\npovinnosťou orgánov verejnej moci účastníkovi konania sprístupniť utajované informácie, či poskytnúť\nich obsah. Ide však o mieru záruk, ktoré právny poriadok účastníkovi konania poskytuje pri rozhodovaní\nna podklade utajovaných informácií. Podľa žalovaného je potrebné rešpektovať, že ak rozhodnutie\nvychádza z utajovanej informácie, rozsah jeho odôvodnenia musí túto skutočnosť reflektovať, inak by bol\núčel utajenia informácií zmarený. Teda, ak by orgány verejnej moci žalobkyni ako neoprávnenej osobe\nsprístupnili obsah utajovaných informácií, stratila by ich ochrana utajením zmysel. Žalovaný uznáva,\nže žalobkyňa mala obmedzenú možnosť spochybniť, že predstavuje hrozbu, pretože odôvodnenie\nrozhodnutia orgánu prvého stupňa v tomto smere obsahovalo minimum informácií. Avšak miera\nodôvodnenia rozhodnutia odráža mieru utajenia podkladu, z ktorého orgán verejnej správy vychádzal\n(tak ako je vyššie zdôvodnené). Hodnotenie dôvodov rozhodnutia vrátane utajovaného podkladu\nprebehlo na dvoch stupňoch sústavy orgánov verejnej správy, a existuje aj možnosť dvojstupňového\nsúdneho hodnotenia. Preto možno konštatovať, že žalobkyňa má k dispozícii dostatočné kompenzačné\nopatrenia vyvažujúce zúžený rozsah odôvodnenia zamietnutia jej žiadosti a poskytujúce dostatočne\nzmierňujúce obmedzenie procesných práv tak, aby bola zachovaná podstata týchto práv. Aj napriek tejto\núvahe, žalovaný si je vedomý svojich povinností vyplývajúcich z § 47 ods. 3 správneho poriadku.\n20. K posúdeniu neprimeranosti dôsledkov rozhodnutia na súkromný a rodinný život žalobkyne žalovaný\nuviedol, že sa stotožňuje s názorom orgánu prvého stupňa, podľa ktorého zamietnutím žiadosti nebude\nneprimeraným spôsobom zasiahnuté do základných práv a slobôd žalobkyne garantovaných v zmysle\nčl. 8 Dohovoru, nakoľko tento zásah je v súlade so zákonom a je nevyhnutný v záujme ochrany verejnej\nbezpečnosti, predchádzania zločinnosti, ochrany práv a slobôd iných. Aj po prihliadnutí na dikciu § 54\nods. 3 zákona o ochrane cudzincov žalovaný považoval existenciu dôvodného podozrenia, že žalobkyňa\nohrozí bezpečnosť štátu, ktoré vyplýva z informácií poskytnutých SIS, za právny dôvod na zamietnutie\nžiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že bezpečnostný záujem\nSlovenskej republiky je záujmom verejným, predstavuje všeobecné dobro spoločnosti, a je nadradený\nsúkromnému záujmu žalobkyne. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 1Sža/51/2014 zo dňa 19. januára 2016.\n21. V kontexte uvedeného žalovaný má za to, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nebola\nrozhodnutím orgánu verejnej správy vyhostená, nebola nijako obmedzená na slobode pobytu, pohybu\na mať súkromný a rodinný život, právo žalobkyne na rešpektovanie rodinného života ostáva zachované\na zamietnutím žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu nedôjde k jeho zmene a neprimeranému\n\nobmedzeniu (žalobkyňa má partnera – účastníka konania a spoločné maloleté dieťa, ktorí sú štátni\npríslušníci Slovenskej republiky). Nedôjde ani k porušeniu čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, na ktoré\nžalobkyňa poukazuje v odvolaní.\n22. Pre zrozumiteľnosť žalovaný doplnil, že v predmetnom prípade sa nejedná o zrušenie prechodného\npobytu a bolo rozhodnuté len o podanej žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, nakoľko nastali dôvody\nna jej zamietnutie. Ďalej mal za potrebné uviesť, že Európska únia s Ukrajinou uplatňuje bezvízový\nstyk pre držiteľov biometrických pasov, takže vstup žalobkyne na územie Slovenskej republiky je po\nsplnení podmienok možný. Inou možnosťou je v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine poskytnutie\ndočasného útočiska žalobkyni ako aj možnosť pokračovať v prechodnom pobyte na území Slovenskej\nrepubliky po splnení zákonných podmienok.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n23. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 19. decembra 2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach\ntoho istého dňa, domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej\na cudzineckej polície Prešov č. PPZ-HCP-PO2-107-007/2023-Sk zo dňa 23. novembra 2023, ako aj\nrozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice č. PPZ-HCP-PO6-1103-093/2023PC zo dňa 24. februára 2023. Žalobkyňa zároveň navrhovala, aby správny súd v súlade s § 191 ods. 6\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“) uložil\norgánu verejnej správy pokutu za to, že sa neriadil jeho právnym názorom a žiadala priznať právo na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu.\n24. Žalobkyňa namietala nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu, že zistenie skutkového\nstavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a skutkový stav a\nnapadané rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo\nopatrenia.\n25. Žalobkyňa mala za to, že orgány verejnej správy nerešpektovali zásadu viazanosti právnym\nnázorom správneho súdu a nesplnili požiadavku na odôvodnenie rozhodnutia (s poukazom na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž 7/2013 a sp. zn. 5Sžo 25/2013). Krajský súd\nv Košiciach rozsudkom sp. zn. 8S/141/2021 zo dňa 12. mája 2022 zaviazal orgán verejnej správy\noboznámiť žalobkyňu aspoň s podstatou dôvodov, ktoré ho viedli k zamietnutiu predmetnej žiadosti\n(ods. 83. odôvodnenia), a v tejto súvislosti skonštatoval, že nakoľko správny orgán nevyabstrahoval\npodstatu utajovaných skutočností, ktoré odôvodňovali zamietnutie žiadosti, zaťažil svoje rozhodnutie\nvadou nepreskúmateľnosti (ods. 81. odôvodnenia).\n26. Žalobkyňa má za to, že vychádzajúc z § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov nie je správnym\nprávnym názorom tvrdenie orgánu verejnej správy, že je stanoviskom SIS viazaný s nemožnosťou\nposúdiť jeho obsah. Nie je správny ani poukaz žalovaného na § 54 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona,\nnakoľko § 54 ods. 3 výslovne dáva orgánu verejnej správy možnosť riziko ohrozenia bezpečnosti štátu\nalebo verejného poriadku vyhodnotiť a posúdiť, a teda rozhodnúť aj iným spôsobom, ako povolenie\nna pobyt zamietnuť. V rovnakom zmysle rozhodol aj správny súd v zrušujúcom rozsudku. Žalovaný\nnemôže poukazovať na doslovné znenie zákona, pretože súd má oprávnenie zákon vykladať vo vzťahu\nku konkrétnej okolnosti, a tento výklad má pred doslovným znením zákona prednosť (s poukazom na\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 70/2010 zo dňa 01. novembra 2010, sp. zn.\nIII. ÚS 341/07 zo dňa 01. júla 2008). Ak vo veci možno identifikovať vzájomný konflikt medzi právnymi\nnormami, má sa výklad noriem, vychádzajúc zo všeobecných právnych predpisov a judikatúry, realizovať\nv prospech výkonu práva a slobôd osoby, t.j. účastníka správneho konania (napr. II. ÚS 148/06, III. ÚS\n348/06, IV. ÚS 209/07, I. ÚS 252/07). Orgán verejnej správy sa teda nemôže dovolávať doslovného\nznenia zákona, keď ho správny súd vyložil inak, a je takýmto právnym názorom viazaný. V predmetnom\nprípade sa len orgán verejnej správy snažil formálne získať dôvody, pre ktoré má žalobkyňa údajne\n\nohrozovať štátnu bezpečnosť, avšak po ich nezískaní zopakoval svoj postup z predošlého konania\na právny názor správneho súdu nezohľadnil. Pokiaľ orgán verejnej správy nevie spoľahlivo oznámiť,\nreprodukovať a vyhodnotiť aspoň podstatné informácie zo stanoviska SIS, nie je oprávnený žiadosť\nžalobkyne z takýchto nepreukázateľných a nevysvetlených dôvodov zamietnuť.\n27. V súlade s rozsudkom správneho súdu a ustálenou judikatúrou je povinnosťou orgánu verejnej\nsprávy oboznámiť žalobkyňu s podstatou dôvodov, pre ktoré bola jej žiadosť zamietnutá, pričom\ntúto povinnosť nemožno splniť oboznámením jej advokáta. Ďalej je povinnosťou orgánu verejnej\nsprávy presne uviesť spôsob ohrozenia štátnej bezpečnosti a špecifikovať, či žalobkyňa predstavuje\nohrozenie pre demokratický poriadok, zvrchovanosť štátu, jeho územnú celistvosť, a pod. Orgán verejnej\nsprávy opätovne, tak ako v zrušenom rozhodnutí, tieto skutočnosti nešpecifikoval, a to aj napriek\nnázoru správneho súdu, že odkaz na stanovisko SIS bez bližšej špecifikácie dôvodov nepostačuje.\nArgumentácia správneho orgánu, že SIS nie je povinná svoje stanovisko zdôvodňovať, neobstojí.\nOrgán verejnej správy sa mal s týmto názorom vyporiadať napríklad tak, že by nezákonné zamietavé\nrozhodnutie nevydal, a dlhodobý pobyt by jej udelil. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie\npléna Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. decembra 2023 vo veci vedenej pod sp. zn.\nPL. ÚS 17/2022, nález ÚS sp. zn. PL ÚS 8/2016 zo dňa 12. decembra 2018, rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžak/2/2016. Nakoľko žalobkyňa netuší ani len podstatu dôvodov,\npre ktoré má ohrozovať štátnu bezpečnosť, je absurdné, že ju správny orgán vyzýval na vyjadrenie\nsa k podkladom rozhodnutia, ktorých obsah nepozná. Žalobkyňa sa podľa orgánu verejnej správy\noboznámila s dôvodmi, ktoré boli podkladom pre zamietnutie jej žiadosti, avšak okrem samotného\nstanoviska SIS, ktoré bolo jediným dôvodom takéhoto rozhodnutia. V skutočnosti sa však so žiadnym\ndôvodom, pre ktorý bola žiadosť zamietnutá, neoboznámila.\n28. Žalobkyňa ďalej namietala posúdenie zásahu rozhodnutia do súkromného a rodinného života.\nOrgán verejnej správy sa síce snažil vo svojom rozhodnutí navodiť dojem, že tieto pomery skúmal,\navšak v tomto smere nevykonal žiaden dôkaz, a rozhodnutia neobsahujú vysvetlenie, akými úvahami\nsa orgány verejnej správy pri posudzovaní tejto otázky riadili. Rozhodnutia obsahujú iba všeobecné\nkonštatovanie o prevyšovaní verejného záujmu nad záujmom jednotlivca, bez akéhokoľvek vyvažovania.\nObdobne aj záver, že rozhodnutie neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a slobôd žalobkyne,\norgán verejnej správy nekonkretizoval. Orgán verejnej správy sa nevysporiadal ani so skutočnosťou,\nže žalobkyni bol 10 rokov obnovovaný prechodný pobyt, pričom aj v tomto prípade sa posudzuje, či\nžiadateľ ohrozuje bezpečnosť štátu. Nie je tak zrejmé, od kedy už žalobkyňa podľa orgánu verejnej\nsprávy tieto kritériá nespĺňa. Nebola zohľadnená ani bezúhonnosť žalobkyne po jej príchode na územie\nSlovenskej republiky. Orgán verejnej správy tiež konštatoval, že posúdil väzby žalobkyne na domovskú\nkrajinu, avšak akým spôsobom, a s akými závermi v rozhodnutí nie je uvedené. Posúdenie rodinných\na osobných pomerov žalobkyne orgánom verejnej správy tak bolo len formalistické, a preto ho nemožno\npovažovať za odôvodnené.\n29. Za neodborné žalobkyňa považuje konštatovanie žalovaného o možnostiach jej zákonného pobytu\nna území Slovenskej republiky (inštitút dočasného útočiska alebo prechodného pobytu), nakoľko\nprechodný pobyt jej zanikol a v súčasnosti sa na území Slovenskej republiky nachádza neoprávnene.\nPodľa žalobkyne je nelogické, z akých dôvodov žalovaný odkazuje na predmetné inštitúty, nakoľko sa\naj v ich prípade posudzuje existencia rizika žiadateľa pre štátnu bezpečnosť.\n30. Nariadenie pojednávania žalobkyňa nežiadala.\n31. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 28. februára 2024, v ktorom navrhol, aby súd žalobu\nako nedôvodnú zamietol. Žalovaný vo svojom vyjadrení opätovne popísal skutkový stav veci a uviedol\nrozsiahlu právnu argumentáciu totožnú s argumentáciou a právnymi závermi v napadnutom rozhodnutí.\n32. K žalobnej námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že v konaní postupoval zákonným\nspôsobom a jeho rozhodnutie je riadne a vyčerpávajúco odôvodnené – obsahuje skutočnosti, ktoré\nboli podkladom pre rozhodnutie, úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych\npredpisov, a na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyporiadal s návrhmi a námietkami žalobkyne a s jej\nvyjadrením k podkladom rozhodnutia.\n\n33. Opätovne uznal, že žalobkyňa mala obmedzenú možnosť spochybniť, že predstavuje hrozbu,\nnakoľko odôvodnenie rozhodnutia orgánu prvého stupňa obsahovalo minimum informácií, zopakoval\nargumentáciu týkajúcu sa rozsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k miere utajenia\nrozhodujúceho podkladu, odkaz na dostatočné kompenzačné opatrenia zmierňujúce obmedzenie\nprocesných práv žalobkyne, význam ochrany bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky, a ostatné\nrozhodujúce skutočnosti (totožne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia). Ohľadom špecifického\npostavenia správneho súdu pri prieskume správneho rozhodnutia, ktorého podkladom je utajovaná\nskutočnosť, poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 04. júna 2016 vo veci C-300/11\nZZ proti Secretary of State for Home Department; rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp.\nzn. I. ÚS 2027/22 zo dňa 06. decembra 2022 a sp. zn. III. ÚS 1615/22 zo dňa 22. augusta 2022;\nrozsudky Najvyššie správneho súdu Českej republiky sp. zn. 3Azs 401/2021-55 zo dňa 05. septembra\n2023 a sp. zn. 1Azs 87/2023-32 zo dňa 31. augusta 2023; nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 15/2020-63 zo dňa 27. mája 2022; rozsudok Správneho súdu v Košiciach vo veci sp. zn.\n7S/2/2020; rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 2S/200/2021; rozsudok Krajského\nsúdu v Trnave sp. zn. 20S/91/2021 zo dňa 11. mája 2022. Z rozhodnutí správnych súdov vyplýva, že\npo oboznámení a vyhodnotení utajovaných informácií neposkytli zovšeobecnenú alebo vyabstrahovanú\npodstatu utajovaných informácií (tak ako požaduje žalobkyňa). Potvrdili tak správnosť právneho názoru\nžalovaného.\n34. Vychádzajúc z uvedeného je podľa žalovaného nevyhnutné, aby sa súd oboznámil s utajovanými\ninformáciami, ktoré viedli SIS k vydaniu predmetného nesúhlasného stanoviska.\n35. Žalovaný zotrval na svojich právnych úvahách týkajúcich sa hodnotenia dopadov preskúmavaného\nrozhodnutia na súkromný a rodinný život žalobkyne. S odkazom na prvú vetu § 131k ods. 1\nzákona o pobyte cudzincov sa nestotožňuje ani s tvrdeniami žalobkyne o zániku prechodného pobytu\na nelegálnosti jej pobytu na území Slovenskej republiky. Za nepravdivé považuje aj tvrdenie žalobkyne\no posudzovaní rizika žiadateľa pre štátnu bezpečnosť v prípade dočasného útočiska, resp. obnovenia\nprechodného pobytu na území Slovenskej republiky, s poukazom na § 125 ods. 6 zákona o pobyte\ncudzincov.\n36. Žalovaný žiadal vo veci nariadiť pojednávanie (v spojení s podaním zo dňa 02. mája 2025).\n37. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním zo dňa 24. mája 2024, v ktorom zotrvala\nna podanej správnej žalobe a svojej predchádzajúcej argumentácii. Vyjadrenie žalovaného podľa\nnázoru žalobkyne neobsahuje argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá zvrátiť nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia ani zmeniť postoj žalobkyne v tomto konaní.\n38. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník v podaní zo dňa 05. júna 2025, v ktorom uviedol, že sa so žalobou\nstotožňuje, považuje ju za dôvodnú, a preto navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a priznal mu\nprávo na náhradu trov. Má za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nedostatočne odôvodnené\na neprimerane zasahuje nielen do práv žalobkyne, ale aj do jeho práv ako partnera žalobkyne a práv\nich spoločnej maloletej dcéry.\n39. Ďalej poukázal na skutočnosť, že za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti bol žalobkyni\nopakovane udeľovaný prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, pričom počas doby jej pobytu\nnenastali žiadne problémy, a ani jemu nie sú známe dôvody, pre ktoré by narúšali jej bezúhonnosť.\nViedli spoločný pokojný rodinný život na Slovensku. Po vydaní zamietavého rozhodnutia orgánu prvého\nstupňa, t.j. už viac ako 4 roky, žije najbližšia rodina žalobkyne v permanentnom strese a neistote,\nnevediac, či ich rodina nebude napokon nútene rozdelená, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že\nk odvolaniu mimoriadnej situácie na Ukrajine môže dôjsť kedykoľvek.\n40. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez toho, aby žalovaný posúdil okolnosti súkromného\na rodinného života žalobkyne a dopady rozhodnutia na partnera žalobkyne a ich maloletú dcéru. Partner\nžalobkyne je príslušníkom policajného zboru, a túto profesiu s ohľadom na jeho pracovné zaradenie\nmôže vykonávať výlučne na území Slovenskej republiky. V prípade, ak by bola žalobkyňa nútená opustiť\nkrajinu, malo by to dopad na rodinné pomery, zamestnanie partnera žalobkyne, finančnú situáciu a\nživotný štandard rodiny, vzťahy a rodinné väzby, ako aj na celkovú kvalitu života členov rodiny. Ich\nsúkromný a rodinný život by bol nenávratne poškodený, ba až zruinovaný. Z odôvodnení napadnutých\n\nrozhodnutí ako aj z procesného postupu žalovaného ignorujúceho právny názor správneho súdu je\nzrejmé, že nebola skúmaná intenzita a primeranosť zásahu rozhodnutí do práva na súkromný a rodinný\nživot. Záverom zdôraznil, že v prípade, ak by maloletá dcéra bola nútená odísť spolu so žalobkyňou na\nUkrajinu, boli by jej odopreté práva, ktoré vyplývajú zo statusu občana Európskej únie (ďalej len „EÚ“).\n41. Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvoru Európskej únie (rozsudok Dereci) má ďalší účastník za to,\nže žalobkyni ako štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je zároveň rodinným príslušníkom (matkou)\nštátneho príslušníka Slovenskej republiky (členského štátu EÚ), nemožno odoprieť právo na pobyt\nna Slovensku, nakoľko by tým došlo k narušeniu účinku občianstva EÚ, ktorý požíva maloletá dcéra\nžalobkyne, a to tým, že by občianka EÚ bola nútená opustiť územie EÚ a prišla by o možnosť realizovať\njej práva vyplývajúce z jej občianstva EÚ.\n42. K vyjadreniu ďalšieho účastníka žalobkyňa v podaní zo dňa 11. júla 2025 uviedla, že sa v celom\nrozsahu stotožňuje s jeho vyjadrením.\n43. Žalovaný k vyjadreniu ďalšieho účastníka zo dňa 30. septembra 2025 uviedol, že na svojich\npredchádzajúcich vyjadreniach k žalobe trvá.\n44. Správny súd si na základe žiadosti žalobkyne pre účely rozhodnutia o jeho správnej žalobe vyžiadal\nod Slovenskej informačnej služby k nahliadnutiu správu v utajovanom režime, ktorá bola podkladom\nrozhodnutia správnych orgánov a za splnenia podmienok podľa zákona o ochrane utajovaných\nskutočností sa s ňou oboznámil.\n45. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11. decembra 2025. Právny zástupca žalobkyne\na ďalšieho účastníka ako aj zástupca žalovaného zotrval na doterajšej argumentácii s poukazom na\npísomné podania vo veci.\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n46. Podľa § 2 ods.1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby,\nktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc\nštátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a\nzdravie osôb, majetok a životné prostredie.\n47. Podľa § 51 zákona o pobyte cudzincov, dlhodobý pobyt sa udeľuje na neobmedzený čas.\n48. Podľa § 52 ods.1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody\nna zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny,\na) ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov\nbezprostredne pred podaním žiadosti,\nb) ktorému zanikol dlhodobý pobyt podľa § 55 písm. e) alebo § 56 písm. b), c) alebo písm. d), alebo\nc) ktorý má päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky alebo členských\nštátov ako držiteľ modrej karty, iného povolenia na pobyt na účel vysokokvalifikovaného zamestnania,\npovolenia na pobyt na účel výskumu a vývoja, povolenia na pobyt na účel štúdia, ako osoba s postavením\nmedzinárodnej ochrany alebo ako držiteľ povolenia na pobyt na účel zlúčenia rodiny s držiteľom modrej\nkarty a zdržiava sa na území Slovenskej republiky ako držiteľ modrej karty alebo ako rodinný príslušník\ndržiteľa modrej karty najmenej dva roky bezprostredne pred podaním žiadosti.\n49. Podľa § 52 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, odsek 1 sa nevzťahuje na štátneho príslušníka tretej\nkrajiny, ktorý\na) je žiadateľom o udelenie azylu,\nb) má tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 3,\nc) požiadal o poskytnutie dočasného útočiska,\nd) je odídencom,\ne) má udelený prechodný pobyt na účel štúdia,\nf) má udelený prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti podľa § 25 ods. 1 písm. d) až f),\n\ng) má udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania,\nh) sa zdržiava na území Slovenskej republiky podľa § 23 ods. 6 písm. b) alebo písm. c), alebo\ni) požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva na území Slovenskej republiky.\n50. Podľa § 52 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm. sa\nnezapočítava doba pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 2 písm. g), h) alebo písm. i).\n51. Podľa § 52 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm.\na) sa započítava\na) doba prechodného pobytu na účel štúdia alebo doba prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm.\nd) až f) na území Slovenskej republiky v polovičnej dĺžke,\nb) doba najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desiatich mesiacov, počas ktorých\nsa štátny príslušník tretej krajiny po oznámení policajnému útvaru zdržiaval mimo územia Slovenskej\nrepubliky,\nc) doba od podania žiadosti o udelenie azylu do rozhodnutia o udelení azylu alebo poskytnutia doplnkovej\nochrany.\n52. Podľa § 52 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm.\nc) sa započítava doba\na) najviac 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac 18 mesiacov, počas ktorých sa štátny príslušník\ntretej krajiny zdržiaval mimo územia členských štátov, alebo\nb) povolenia na pobyt na účel štúdia na území členských štátov v polovičnej dĺžke.\n53. Podľa § 53 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podáva\nštátny príslušník tretej krajiny osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare alebo prostredníctvom\nelektronickej služby zavedenej na tento účel; za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť\nnemôže osobne podať žiadosť, môže podať žiadosť jeho rodinný príslušník. Policajný útvar vydá\nžiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.\n54. Podľa § 53 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu je štátny\npríslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad. Ak štátny príslušník tretej krajiny\nnepredloží platný cestovný doklad, policajný útvar žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu neprijme.\n55. Podľa § 53 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o\nudelenie dlhodobého pobytu farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu\na doklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce\na) stabilné a pravidelné zdroje pre neho a pre jeho rodinných príslušníkov, aby sa nestal záťažou pre\nsystém pomoci v hmotnej núdzi Slovenskej republiky,\nb) zabezpečenie ubytovania, ak ide o žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 52 ods. 1 písm. b),\nc) zdravotné poistenie.\n56. Podľa § 53 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, stabilné a pravidelné zdroje štátny príslušník tretej\nkrajiny môže preukázať najmä pracovnou zmluvou, potvrdením zamestnávateľa o výške vyplácanej\nmzdy, výpisom z účtu za posledné tri mesiace vedenom v banke na meno štátneho príslušníka tretej\nkrajiny, dokladom o poberaní dôchodku.\n57. Podľa § 53 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý mal pred podaním\nžiadosti o udelenie dlhodobého pobytu udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, alebo rodinný\npríslušník podľa § 27 ods. 2 azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, môže\npreukázať stabilné a pravidelné zdroje čestným vyhlásením manžela, rodiča alebo osoby, ktorej je\nzverený do starostlivosti, o tom, že poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny finančné a hmotné\nzabezpečenie počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky, spolu s dokladom podľa odseku 4.\n58. Podľa § 53 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie\ndlhodobého pobytu do 90 dní od doručenia žiadosti policajnému útvaru.\n\n59. Podľa § 53 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, pobyt udelený podľa tohto zákona sa po skončení\njeho platnosti považuje za platný na území Slovenskej republiky až do doručenia rozhodnutia o žiadosti\no udelenie dlhodobého pobytu.\n60. Podľa § 54 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak policajný útvar udelí dlhodobý pobyt štátnemu\npríslušníkovi tretej krajiny, ktorý má postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte, udelenie\noznámi tomuto členskému štátu.\n61. Podľa § 54 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\ndlhodobého pobytu, ak\na) štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu,\nb) je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný\nporiadok,\nc) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol odňatý azyl z dôvodov podľa osobitného predpisu, alebo\nd) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nebola predĺžená doplnková ochrana alebo mu bola doplnková\nochrana zrušená z dôvodov podľa osobitného predpisu.\n62. Podľa § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm.\nb), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu\nspáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva\nhroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou\npôvodu.\n63. Podľa § 54 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, ovládanie slovenského jazyka podľa § 52 ods. 6 sa\noveruje úspešným vykonaním jazykovej skúšky podľa osobitného predpisu 68c). Jazyková náročnosť\nskúšky podľa predchádzajúcej vety zodpovedá stupňu A2 podľa Spoločného európskeho referenčného\nrámca pre jazyky.\n64. Podľa § 54 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, proti rozhodnutiu, ktorým bol udelený dlhodobý pobyt,\nsa nemožno odvolať.\n65. Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho\nako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri\nnesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od\ndoručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku\npodľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.\n66. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu\nza nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku.\n67. Podľa § 80 ods. 2 SSP, pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do 2 000 eur, a\nto aj opakovane. Ak rozhoduje správny súd o uložení pokuty na návrh, nie je viazaný v ňom uvedenou\nvýškou pokuty.\nIV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n68. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a\ndospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na § 191\nods. 1 písm. d) SSP z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov, s poukazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP, že zistenie skutkového stavu\norgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj s poukazom na § 191 ods.\n1 písm. g) SSP z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n\n69. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-107-007/2023-Sk\nzo dňa 23. novembra 2023, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie orgánu\nprvého stupňa č. s. PPZ-HCP-PO6-1103-093/2023-PC zo dňa 24. februára 2023 o zamietnutí žiadosti\nžalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.\n70. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho\nkonania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:\n- Dňa 17. januára 2020 žalobkyňa podala Žiadosť o dlhodobý pobyt.\n- SIS vydala stanovisko č. SIS-65/51-V-40-2/2020-S zo dňa 25. februára 2020, že u účastníka konania je\ndôvodný postup podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko je dôvodné podozrenie,\nže pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.\n- Orgán prvého stupňa žiadosťou zo dňa 15. júna 2020 požiadal SIS o oboznámenie s podstatou\ndôvodov, pre ktoré má žalobkyňa predstavovať hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky a\nRozhodnutie orgánu prvého stupňa z toho istého dňa o prerušení konania.\n- Bola vydaná odpoveď SIS č. SIS-69/76-14-5/2020 zo dňa 06. augusta 2020 o neposkytnutí informácií.\n- Bolo vydané rozhodnutie orgánu prvého stupňa č. s. PPZ-HCP-PO6-27-072/2021-PC zo dňa 26. apríla\n2021 o zamietnutí žiadosti žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.\n- Žalobkyňa podala odvolanie zo dňa 17. mája 2021.\n- Bolo vydané rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-199-001/2021 zo dňa 06. júla 2021, ktorým\nodvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil.\n- Bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/141/2021 zo dňa 12. mája 2022, ktorým\nzrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-199-001/2021 zo dňa 06. júla 2021 ako aj orgánu\nprvého stupňa č. s. PPZ-HCP-PO6-27-072/2021-PC zo dňa 26. apríla 2021.\n- Orgán prvého stupňa žiadosťou zo dňa 19. septembra 2022 požiadal SIS o oboznámenie s podstatou\ndôvodov, pre ktoré má žalobkyňa predstavovať hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky a vydal\nrozhodnutie z toho istého dňa o prerušení konania.\n- Bola vydaná odpoveď SIS č. SIS-69/76-94-1/2022 zo dňa 03. októbra 2022 o poskytnutí stanoviska\nbez odôvodnenia.\n- Bol vydaný spravodajský signál SIS č. SIS-54/23-D-3-171/2022-S zo dňa 03. novembra 2022, v zmysle\nktorého u účastníka konania je dôvodný postup podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov,\nnakoľko je dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.\n- Bolo vydané rozhodnutie orgánu prvého stupňa č. s. PPZ-HCP-PO6-1103-093/2023-PC zo dňa 24.\nfebruára 2023 o zamietnutí žiadosti žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej\nrepubliky.\n- Žalobkyňa podala odvolanie zo dňa 16. marca 2023.\n- Žalovaný žiadosťou zo dňa 16. augusta 2023 požiadal SIS o oboznámenie s podstatou dôvodov, pre\nktoré má žalobkyňa predstavovať hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky.\n- Bola vydaná odpoveď SIS č. SIS-69/76-86-1/20223 zo dňa 21. septembra 2021, v zmysle ktorej SIS trvá\nna nesúhlasnom stanovisku SIS-65/51-V-40-2/2020-S zo dňa 25. februára 2020 a zároveň poukázala\nna stanovisko Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, odbor východ k informácii č.\nSIS-54/23-V-5-59/2023-S, v zmysle ktorého sa informácia pravdepodobne zakladá na pravde.\n- Bolo vydané rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-107-007/2023/Sk zo dňa 23. novembra 2023,\nktorým odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil.\n71. Úvodom správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že otázky týkajúce sa oboznamovania\nžiadateľa o pobyt s podkladmi pre rozhodnutie a náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy vo veciach pobytu v prípadoch, keď je podkladom rozhodnutia informácia v utajovanom režime,\nbola opakovane riešená aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní o súlade právnych predpisov\npodľa č. 125 ods. 1 Ústavy SR.\n72. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL.ÚS 8/2016 zo dňa 12. decembra 2018 vyslovil\nnesúlad právnej úpravy ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení (v\nzmysle ktorého policajný útvar uviedol v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný\nzáujem Slovenskej republiky bez bližšieho odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí, prípadne zrušení\nurčeného druhu pobytu) s čl. 46 ods. 1 a 2, č. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12\nods. 1 a 2 a čl.13 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Ústavný súd\nSlovenskej republiky pristúpil k zrušeniu príslušného ustanovenia zákona z toho dôvodu, že sa cudzinec\nnedozvie ani podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ týchto rozhodnutí;\n\nsúdne preskúmanie tak nemožno považovať z hľadiska ochrany práv takejto osoby za efektívne. Súdne\npreskúmanie totiž nemohlo byť zárukou proti svojvôli orgánu verejnej správy a nemohlo reálne naplniť\nzákladné právo cudzinca na súdnu ochranu.\n73. Obdobné dôvody viedli Ústavný súd Slovenskej republiky aj k vydaniu nálezu sp. zn. PL.ÚS 17/2022\nzo dňa 13. decembra 2023, v ktorom vyslovil protiústavnosť ustanovenia § 33 ods. 6 písm. o) a § 48\nods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení, z dôvodu ich rozporu s článkom 46\nods. 1 a 2 v spojení s článkom 13 ods. 4 Ústavy SR. V zmysle § 33 ods. 6 písm. o) zákona o pobyte\ncudzincov v znení do 13. februára 2024 mal policajný útvar zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného\npobytu, ak stanovisko podľa § 125 ods. 6 (teda napríklad aj stanovisko Slovenskej informačnej služby)\nobsahovalo nesúhlas s udelením prechodného pobytu. Obdobne ustanovenie § 48 ods. 2 písm. h)\nv znení do 13. februára 2024 ustanovovalo, že policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého\npobytu, ak stanovisko podľa § 125 ods. 6 obsahovalo nesúhlas s udelením trvalého pobytu. „Je v rozpore\ns princípmi materiálneho právneho štátu, aby rozhodovanie o udelení trvalého pobytu (jeho zrušení)\nalebo prechodného pobytu, teda rozhodovanie o verejných subjektívnych právach účastníka konania,\nzákonom zverené správnemu orgánu, bolo založené výhradne na stanovisku spravodajskej služby,\nktoré musí správny orgán rešpektovať, a to dokonca bez znalosti jeho dôvodov“ (nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13. decembra 2023).\n74. Z argumentácie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vyššie uvedených nálezoch správny súd\nvychádzal aj pri vyhodnocovaní dôvodnosti správnej žaloby v tu súdenej veci. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky aj s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Veľkého\nsenátu Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Muhammad a Muhammad v. Rumunsko) zdôraznil, že\núčastníka konania je v takýchto prípadoch potrebné oboznámiť aspoň s podstatou dôvodov týkajúcich\nsa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti\nnemožno dotknutému účastníkovi konania oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí\ntýkajúcich sa pobytu. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane uviedol, že oboznámenie aspoň s\npodstatou dôvodov stanoviska spravodajských služieb, pre ktoré bol vyslovený nesúhlas s udelením\nžiadaného pobytu, by žiadateľovi umožnilo posúdiť, či je pre neho vôbec užitočné obrátiť sa na\nsprávny súd. Základné právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve totiž predpokladá nielen formálne\numožnenie prístupu preverovanej osoby k súdnej ochrane, ale tiež taký prístup, ktorý bude znamenať\nefektívny pokus o ochranu individuálnych záujmov takejto osoby. Ústavný súd Slovenskej republiky\nzároveň uznal, že v určitých prípadoch nie je možné právo na kontradiktórne konanie realizovať v\nabsolútnom rozsahu a že rozsah realizácie tohto práva sa môže meniť v závislosti od osobitosti\nkonkrétneho prípadu.\n75. Je potrebné vziať na zreteľ, že Ústavný súd Slovenskej republiky v už spomínanom náleze sp.\nzn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13. decembra 2023 skonštatoval protiústavnosť takej právnej úpravy, v\nzmysle ktorej bola zamietnutá žiadosť o prechodný alebo trvalý pobyt, ak bolo v administratívnom konaní\npredložené orgánom cudzineckej a hraničnej polície nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej\nslužby v utajovanom režime. V tu súdenej veci rozhodli orgány verejnej správy o žiadosti žalobkyne o\ndlhodobý pobyt podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, teda podľa inej právnej úpravy\nako tej, ktorej ústavná udržateľnosť bola riešená v zmieňovanom náleze.\n76. Za podstatné však správny súd považuje to, že aj v tomto administratívnom konaní rovnako orgán\nverejnej správy žiadal o stanovisko Slovenskú informačnú službu postupom podľa § 125 ods. 6 zákona o\npobyte cudzincov (ktorého protiústavnosť nebola Ústavným súdom Slovenskej republiky konštatovaná s\ntým, že regulačná podstata tohto ustanovenia spočíva výlučne v povinnosti správneho orgánu vyžiadať si\nstanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, pričom oba orgány sú v prípade\nnesúhlasného stanoviska povinné zaslať policajnému útvaru v lehote 15 dní od doručenia žiadosti\nstanovisko, teda zákon o pobyte cudzincov nepredpokladá povinnosť spravodajských služieb formulovať\nrezultát stanoviska alternatívne [súhlas - nesúhlas], ale nevylučuje ani inú podobu stanoviska).\nNásledne orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol len tú skutočnosť, že „Vychádzajúc\nzo stanoviska Slovenskej informačnej služby a doručených informácií od Slovenskej informačnej\nslužby číslo SIS-69/76-94-1/2022 zo dňa 03.10.2022 k písomnosti SIS-65/51-V-40-2/2020-S zo dňa\n25.02.2020 a spravodajského signálu Slovenskej informačnej služby číslo SIS-54/23-D-3-171/2022-S\nzo dňa 03.11.2022, ktoré správny orgán opakovane riadne zvážil, má naďalej za to, že je preukázané\ndôvodné podozrenie, že účastníčka konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu a je opätovne\n\ndôvodný postup na zamietnutie žiadosti účastníčky konania. Stanoviská štátnych orgánov sú v správnom\nkonaní pre správny orgán dôkaznými prostriedkami, ktoré majú záväzný charakter. Týmto stanoviskom\nje aj stanovisko Slovenskej informačnej služby v zmysle § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, ktoré\nsprávny orgán akceptoval. Správny orgán nemá dôvod a nie je ani v jeho kompetencii spochybňovať\nrelevantnosť informácií poskytnutých Slovenskou informačnou službou....“(str. 8 rozhodnutia orgánu\nprvého stupňa). Na tieto správy poukazuje aj žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia s tým, že\npovažuje existenciu informácií týkajúcich sa a potvrdzujúcich naplnenie dôvodu zamietnutia žiadosti\núčastníka konania o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\nza preukázanú (str. 20-21 napadnutého rozhodnutia). Vzhľadom na uvedené, procesný postup a\nposúdenie veci je teda vo svojich dôsledkoch obdobné, ako pri aplikácii ustanovení § 33 ods. 6 písm.\no) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, ktorých protiústavnosť Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vyslovil v zmieňovanom náleze sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13. decembra 2023.\n77. Správny súd poukazuje na to, že na administratívne konanie vo veciach pobytu cudzincov\npodľa zákona o pobyte cudzincov sa vzťahuje správny poriadok, ktorý zakotvením základných zásad\nsprávneho konania zabezpečuje realizáciu práva zakotveného v čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR,\npodľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho\nprítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Ako to konštatoval aj Ústavný\nsúd Slovenskej republiky, právo na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom ako súčasť práva na\nspravodlivý proces je úzko prepojená so zásadou kontradiktórnosti konania, ktorej aspekty sú súčasťou\nzásady ústnosti, ale aj princípu rovnosti pred súdom výslovne zaručeným v podobe individuálneho\nverejného práva upraveného v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Obsahom zásady kontradiktórnosti konania je,\naby sa stranám sporu umožnilo oboznámiť sa a mať možnosť vyjadriť sa - podať stanovisko ku všetkým\ndôkazom, ktoré boli predložené protistranou, alebo ktoré boli obstarané a vykonané z iniciatívy orgánu\nverejnej správy, pred ktorým sa vedie konanie. V zmysle judikatórnych záverov možno konštatovať, že\nprávo na kontradiktórne konanie nie je absolútne a jeho rozsah sa môže meniť v závislosti od osobitosti\nkonkrétneho prípadu, avšak jeho dôležitosť je umocnená predovšetkým v situáciách, keď je dôkaz,\nku ktorému sa účastník konania nemôže vyjadriť, rozhodujúci pre celé konania, pričom toto platí aj v\nprípade, pokiaľ záväzný podklad rozhodnutia tvoria utajované informácie v zmysle zákona o ochrane\nutajovaných skutočností.\n78. V prejednávanej veci je z obsahu odôvodnenia oboch rozhodnutí zrejmé, že orgány verejnej správy\nzamietli žiadosť žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu výlučne z dôvodu, že SIS zotrvala na svojom\npôvodnom stanovisku (č. SIS-65/51-V-40-2/2020-S zo dňa 25. februára 2020) o tom, že v prípade\nžalobkyne je dôvodné podozrenie, že pri dlhodobom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. V konaní bolo\nnesporné to, že žiadosť žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu bola zamietnutá práve z tohto dôvodu,\naj keď po zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/141/2021 zo dňa 12. mája 2022\ntak orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný v odvolacom konaní, opakovane vyzývali SIS na oznámenie\nminimálnej podstaty dôvodov, na čo im bola daná odpoveď, že SIS zotrváva na svojom nesúhlasnom\nstanovisku č. SIS-65/51-V-40-2/2020-S zo dňa 25. februára 2020. Z obsahu administratívneho spisu,\nako aj z odôvodnenia oboch rozhodnutí, mal správny súd taktiež za preukázané, že žalobkyni nebola\noznámená ani podstata dôvodov, pre ktoré jej bola zamietnutá žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu,\nani neboli sprístupnené žiadne skutočnosti, ktoré boli dôvodom zamietnutia jej žiadosti o udelenie\ndlhodobého pobytu.\n79. V prejednávanej veci bolo teda zásadným a jediným podkladom pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti\nžalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby, ktoré\nbolo poskytnuté orgánom verejnej správy v utajovanom režime, a s ktorým sa oboznámili len konkrétni\nzamestnanci orgánu prvého stupňa a žalovaného, avšak žalobkyni, ani jej právnemu zástupcovi neboli\nz obsahu týchto informácií sprístupnené žiadne skutočnosti, a to ani čo do ich podstaty.\n80. Niet pochýb o tom, že informácie, ktoré sú obsahom vyjadrenia Slovenskej informačnej služby zo\ndňa 25. februára 2020, na ktorých Slovenská informačná služba v ďalšom konaní zotrvala tak, ako\nto uviedli orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach, sú utajovanou skutočnosťou s príslušným\nstupňom utajenia. Nemožno spochybniť ani to, že v prípade sprístupnenia utajovaných informácií\nnepovolanej osobe by mohlo dôjsť k zmareniu aktivít vykonávaných v súvislosti s dotknutou osobou,\nktorej sa informácie týkajú a zároveň by mohlo dôjsť aj k odhaleniu používaných foriem, metód a\nprostriedkov získavania informácií. Preto možno akceptovať, že nie vždy prichádza do úvahy úplné\n\na presné oboznámenie účastníka konania s podkladom rozhodnutia, ktoré má podobu utajeného\nrežimu, čo možno odôvodniť práve ochranou záujmov týkajúcich sa verejného poriadku a národnej\nbezpečnosti. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné, aby v kontexte konkrétneho prípadu s ohľadom\nna zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností boli zvolené také postupy a realizované také úkony,\nktorých preskúmateľnosť je obmedzená tak, aby sa sledovaný cieľ - zabezpečenie určitej miery\nkontradiktórnosti konania, mohol dosiahnuť aj bez ohrozenia bezpečnostných záujmov štátu, a aby\nnevznikali s tým spojené ujmy. V opačnom prípade, kedy účastníkovi konania nie je sprístupnená ani\npodstata obsahu, resp. dôvodov stanoviska vydaného Slovenskou informačnou službou v jeho veci\nby „suverénom“ pri rozhodovaní o žiadosti účastníka konania (v tomto prípade o žiadosti žalobkyne\no udelenie dlhodobého pobytu) nebol správny orgán, ale Slovenská spravodajská služba, ktorá fakticky\nvydaním svojho stanoviska „rozhoduje“ o výsledku žiadosti o udelenie pobytu cudzincovi, a to bez toho,\naby jej zákon rozhodovanie o verejných subjektívnych právach fyzických osôb v (tejto) oblasti verejnej\nsprávy zveroval. „Pretože spravodajskej službe rozhodovanie o týchto verejných subjektívnych právach\ncudzinca zákon nezveruje, niet ani zákonnej úpravy, ktorá by dotknutým fyzickým osobám garantovala\npotrebné procesné práva pri ochrane ich práv voči spravodajskej službe (jej negatívnemu stanovisku).\nTakéto skryté odňatie právomoci správnemu orgánu napriek jeho deklarovaniu zákonom o pobyte\ncudzincov je v podmienkach právneho štátu ústavne neprijateľné, pretože robí iluzórnou právnu ochranu,\nktorej poskytovanie je formálne zverené správnemu orgánu bezvýhradne viazanému stanoviskom\niného orgánu verejnej moci (spravodajská služba), ktorý zákonodarca na účel poskytovania právnej\nochrany vo vymedzenom okruhu právnych vzťahov neurčil. Je preto ústavne neprijateľné a v rozpore\ns princípmi materiálneho právneho štátu, aby rozhodovanie o udelení trvalého pobytu (jeho zrušení)\nalebo prechodného pobytu, teda rozhodovanie o verejných subjektívnych právach účastníka konania,\nzákonom zverené správnemu orgánu (policajnému útvaru), bolo založené výhradne na stanovisku\nspravodajskej služby, ktoré musí správny orgán rešpektovať, a to dokonca bez znalosti jeho dôvodov.\nAj z týchto dôvodov ústavný súd konštatuje nesúlad § 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona\no pobyte cudzincov s čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy.“ (rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sak 2/2021 zo dňa 29. februára 2024. Vzhľadom na\ntotožnosť dôvodu, pre ktorý bola žiadosť žalobkyne zamietnutá, t.j. existencia negatívneho stanoviska\nSlovenskej informačnej služby, je podľa názoru správneho súdu právny záver Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky plne aplikovateľný aj na tu súdenú vec.\n81. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno konštatovať, že orgány verejnej správy - tak orgán\nprvého stupňa ako aj odvolací orgán, vo veci nedostatočne zistili skutkový stav, keď rozhodli výlučne\nna základe jedného dôkazu - zamietavého stanoviska Slovenskej informačnej služby č. SIS-65/51V-40-2/2020-S zo dňa 25. februára 2020, na ktorom SIS bez výhrady zotrvala aj v ďalšom konaní\npo zrušení rozhodnutí Krajským súdom v Košiciach, pričom pre správny súd bolo rozhodujúce to,\nže účastníkom konania ani nebola daná možnosť oboznámiť sa hoc aj s podstatou obsahu tohto\ndôkazu. Navyše nič nebránilo tomu, aby skutočnosti majúce podklad v nesúhlasnom stanovisku\nSlovenskej informačnej služby orgány verejnej správy konfrontovali s inými skutočnosťami vyplývajúcimi\nzo žalobkyňou predložených dôkazov, prípadne zistenými o žalobkyni vlastnou činnosťou, týkajúce sa\njej konania a pobytu na území Slovenskej republiky.\n82. Správny súd prisvedčil aj žalobnej námietke, že v správnom konaní boli porušené procesné práva\nžalobkyne, čoho dôsledkom bolo vydanie nezákonných rozhodnutí, keďže orgány verejnej správy\nžalobkyni reálne neumožnili sa oboznámiť s dôvodmi stanoviska SIS a relevantne sa v priebehu\nsprávneho konania k nemu vyjadriť. Z administratívneho spisu bolo zistené, že orgán prvého stupňa\nvyzval dňa 14. decembra 2022 žalobkyňu na vyjadrenie sa pred vydaním meritórneho rozhodnutia,\nv ktorej žalobkyni oznámil, že SIS opakovane zotrvala na svojom stanovisku č. SIS-65/51-V-40-2/2020S zo dňa 25. februára 2020. V priebehu konania pred orgánom prvého stupňa i pred žalovaným však\nžalobkyňa nemala reálnu možnosť oboznámiť sa s podkladom rozhodnutí a účinne sa voči nim brániť,\nnakoľko nepoznala ani podstatu dôvodov nesúhlasného stanoviska SIS. Správny súd po posúdení\nokolností tu súdenej veci preto dospel k záveru, že orgány verejnej správy nekonali v súlade s § 3 ods. 2\nsprávneho poriadku, teda že nepostupovali v úzkej súčinnosti so žalobkyňou a nedali jej príležitosť, aby\nmohla svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje\nnávrhy. Naopak, výzvy na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, ktoré orgány verejnej správy v rámci\nadministratívneho konania žalobkyni adresovali vyznievajú čisto formálne, bez toho, aby orgány verejnej\nsprávy očakávali reálnu a kvalifikovanú obranu žalobkyne, čo však nenapĺňa zásadu kontradiktórnosti\nsprávneho konania.\n\n83. Správny súd nevzhliadol ako dostatočné pre naplnenie zásady kontradiktórnosti správneho konania\nani úkony, ktoré vyvíjali orgány verejnej správy, resp. SIS, za tým účelom, aby potvrdili pravdivosť\nutajovanej informácie (osobné oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou, stanovisko Národnej\nkriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, odbor východ k informácii č. SIS-54/23-V-5-59/2023S zabezpečené SIS, v zmysle ktorého sa informácia pravdepodobne zakladá na pravde), nakoľko\npodstata zásady kontradiktórnosti konania spočíva v procesnom práve účastníka konania bezprostredne\na priamo reagovať na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, aby tak bola zabezpečená\ntzv. „rovnosť zbraní“ oboch strán. Vyššie uvedený postup orgánov verejnej správy síce smeroval\nk tomu, aby bolo preukázané viacúrovňové overenie správnosti skutočností tvoriacich obsah utajovanej\nskutočnosti, avšak pre naplnenie zásady kontradiktórnosti, ktorá je aj pre konania, v ktorých sa vychádza\nzo spravodajských informácií podliehajúcich režimu utajenia, v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí\nsúdnych autorít zásadná, nebol podľa názoru správneho súdu postačujúci.\n84. K námietke týkajúcej sa nedostatočnosti posúdenia zásahu rozhodnutí do súkromného a rodinného\nživota žalobkyne správny súd uvádza, že je nespochybniteľným právo štátu regulovať vstup a pobyt\nštátnych príslušníkov tretích krajín na svojom území. Toto právo však môže byť obmedzené, a to\nv zmysle čl. 8 Dohovoru, avšak za podmienky vykonania testu proporcionality upraveného v čl.\n8 až 11 Dohovoru (ktorý je vyžadovaný aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva).\nVo všeobecnosti test proporcionality zahŕňa test legality (k obmedzeniu môže dôjsť len na základe\nzákona), test vhodnosti (obmedzenie práva a slobody musí sledovať právom aprobovaný cieľ) a test\nnevyhnutnosti (k obmedzeniu práva alebo slobody má dôjsť len v nevyhnutnej miere, nie väčšej, ako je\npotrebné na dosiahnutie sledovaného účelu). Námietka žalobkyne teda smerovala voči nedostatočnosti\nvysporiadania sa s tretím aspektom zásahu do práv jednotlivca orgánmi verejnej správy v tu súdenej\nveci, a to nevyhnutnosťou zásahu do práva na súkromný a rodinný život. Orgány verejnej správy sa\nsíce zaoberali významom zachovania verejného poriadku na strane jednej a zachovaním rodinného\na súkromného života na strane druhej, čo aj rozsiahlo odôvodnili (str. 8 rozhodnutia orgánu prvého\nstupňa a str. 27 napadnutého rozhodnutia), správny súd by však za vhodné považoval, ak by z tohto\nposúdenia bolo zrejmé, že orgány verejnej správy v tejto súvislosti prihliadali na konkrétne skutočnosti\nvyplývajúce z utajovanej skutočnosti a ich mieru ohrozenia verejného poriadku Slovenskej republiky, nie\nlen na všeobecnú dôležitosť verejného záujmu ako takého. Orgány verejnej správy v tejto súvislosti\nlen všeobecne uviedli, že za dôvod zamietnutia žiadosti považujú existenciu dôvodného podozrenia,\nže žalobkyňa ohrozí bezpečnosť štátu, avšak v prípade žalobkyne s ohľadom na okolnosti tu súdenej\nveci (predovšetkým maloleté dieťa) je žiadúce, aby z odôvodnenia ich rozhodnutí konkrétnejšie vyplýval\nproces nachádzania spravodlivej rovnováhy medzi konkurujúcimi si záujmami štátu a jednotlivca\n(z pohľadu práva na rešpektovanie jeho rodinného života). Zároveň správny súd musí prisvedčiť\naj námietke žalobkyne, že sa orgány verejnej správy nijakým podrobnejším spôsobom nezaoberali\nposúdením, či a ako bude ovplyvnený život maloletého dieťaťa žalobkyne ako dôsledok vydaných\nrozhodnutí. Naopak, správny súd nevzhliadol nedostatočnosť odôvodnenia vydaných rozhodnutí\npokiaľ ide o prihliadanie na to, že žalobkyni bol opakovane predlžovaný prechodný pobyt, či o\nsamostatné posúdenie otázky bezúhonnosti žalobkyne, nakoľko uvedené nie sú zákonnými kritériami\npre rozhodnutie o žiadosti o dlhodobý pobyt. Vzhľadom na uvedené je možné uzavrieť, že je žiadúce,\naby sa orgány verejnej správy v odôvodnení svojich rozhodnutí dôslednejšie a konkrétnejšie zaoberali\nposúdením primeranosti prípadného zásahu do práv žiadateľa. Zároveň je však potrebné dodať, že\nsubjektívny nesúhlas žalobkyne s vlastnými závermi žalovaného a orgánu prvého stupňa a ich dôvodmi\nsám o sebe nezakladá nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí.\n85. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žiadal, aby sa priamo správny súd oboznámil s obsahom\nutajovanej informácie v režime „Vyhradené“ a vyvážil tak procesné obmedzenie procesných práv\nžalobkyne. Správny súd sa síce oboznámil s utajovanou skutočnosťou, avšak je toho názoru, že v prvom\nrade má byť daná možnosť účastníkovi administratívneho konania realizovať právo na kontradiktórne\nkonanie, čo aj v obmedzenom rozsahu, so zohľadnením potreby zabezpečenia ochrany utajovaných\ninformácií. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. PL. ÚS 17/2022 zo dňa 13. decembra 2023, v ktorom tento uviedol, že: „Ako naznačila\nNárodná rada i vláda, správne súdy v takýchto veciach majú „suplovať obhajobu“ a musia tak namiesto\nnej overiť vierohodnosť a presvedčivosť skutkových tvrdení. Avšak napriek tomu nemožno pripustiť, aby\npod rúškom utajovaných informácií, o ktorých relevancii si nie je možné vytvoriť úsudok, bolo svojvoľne\na bez spoľahlivých skutkových dôvodov nakladané s osudmi ľudí (rozsudok Najvyššieho správneho\n\nsúdu Českej republiky sp. zn. 2Azs/259/2019-28 zo dňa 12. 03. 2020, bod 22). Právo na obhajobu nie\nje dostatočne zaručené iba prístupom súdu k utajovaným skutočnostiam a nemôže nahradiť prístup k\ninformáciám v spise dotknutou osobou, ak sa nemôže oboznámiť ani s podstatou dôvodov, na ktorých\nsa rozhodnutie zakladá (k tomu viac aj rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. 09. 2022 vo veci GM proti\nOrszágos Idegenrendeszeti Főigazgatóság C-159/21)“.\n86. Správny súd ďalej poznamenáva, že sa oboznámil aj s obsahom rozsudkov, na ktoré poukázal\nžalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28. februára 2024, pričom vzhľadom na vyššie uvedené\nodôvodnenie rozsudku sa s právnymi závermi z nich vyplývajúcimi nestotožnil.\n87. Z vyššie uvedených dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP správny súd zrušil rozhodnutie\ntak žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa a vrátil vec orgánu nižšieho stupňa na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\n88. O návrhu žalobkyne na uloženie pokuty správny súd rozhodoval postupujúc podľa § 80 ods.\n1 písm. c) SSP, v zmysle ktorého správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením\npokutu za nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku. Je\npravdou, že správny súd svojím rozhodnutím prisvedčil argumentácii žalobkyne, že rozhodnutia orgánov\nverejnej správy boli nezákonné z dôvodu, že žalobkyňa nebola oboznámená s podstatou negatívneho\nstanoviska vydaného Slovenskou informačnou službou, a to ani po zrušujúcom rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 8S/141/2021 zo dňa 12. mája 2022, ktorý ich na to zaviazal, avšak zároveň v plnej\nmiere prihliadal na skutočnosť, že tak orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný po zrušení veci a vrátení\nna ďalšie konanie vyvíjali úkony smerujúce k tomu, aby si povinnosť uloženú im Krajským súdom\nv Košiciach splnili, a to jednak opakovanými žiadosťami o oboznámenie sa s podstatou dôvodov, pre\nktoré má žalobkyňa predstavovať hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky (zo dňa 19. septembra\n2022 resp. 16. augusta 2023), ako aj oboznámením sa s obsahom utajovanej skutočnosti (dňa 18.\nnovembra 2022 riaditeľom orgánu prvého stupňa a dňa 07. augusta 2023 vedúcou Oddelenia hraničnej\na cudzineckej polície žalovaného). Zároveň správny súd za rozhodujúcu pre posúdenie intenzity\nnaplnenia podmienok § 80 ods. 1 písm. c) SSP posúdil tiež skutočnosť, že k neposkytnutiu podstaty\nobsahu stanoviska došlo z dôvodov na strane Slovenskej informačnej služby ako pôvodcu utajovanej\nskutočnosti, nie nečinnosťou, resp. z dôvodu svojvôle orgánu prvého stupňa alebo žalovaného, navyše\ntak, ako žalovaný dôsledne uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, akýmkoľvek iným postupom\nby z jeho strany došlo k porušeniu ustanovení zákona o ochrane utajovaných skutočností. Správny súd\nsi je preto plne vedomý situácie, kedy pôvodca utajovanej skutočnosti trvá na jej nesprístupnení, a to ani\nvo všeobecnej rovine, čo však zároveň nezakladá oprávnenie orgánu prvého stupňa, resp. žalovaného,\njeho činnosť akýmkoľvek spôsobom nahradiť, z uvedeného dôvodu posúdil porušenie § 191 ods. 6 SSP\n(viazanosť orgánov verejnej správy právnym názorom správneho súdu) ako takej nízkej intenzity, že\ndôvodnosť na uloženie pokuty v zmysle § 80 SSP nevzhliadol.\n89. Záverom správny súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn: 2Sak/20/2022 zo dňa 26. júna 2024, v ktorom sa Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky zaoberal ustanovením § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov v tom smere, či aj\npri žiadosti cudzinca o udelenie dlhodobého pobytu je potrebné žiadať správu zo Slovenskej informačnej\nslužby a z Vojenského spravodajstva, keď dikcia ustanovenia § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov\nhovorí o tom, že tieto správy sú podkladom pre rozhodnutie o žiadosti cudzinca pri udelení trvalého\npobytu a prechodného pobytu.\n90. Povinnosťou orgánov verejnej správy po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie bude pri\nviazanosti právnym názorom správneho súdu podľa § 191 ods. 6 SSP opätovne vo veci rozhodnúť,\npre rozhodnutie o žiadosti žalobkyne dostatočne zistiť skutkový stav veci, umožniť žalobkyni uplatnenie\npráv tak, aby bolo zachované jej právo na kontradiktórnosť konania, správne posúdiť zistený skutkový\nstav podľa právneho názoru uvedeného v nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky tak, ako je\nto uvedené vyššie a vo veci vydať rozhodnutie, ktoré bude obsahovať všetky zákonom požadované\nnáležitosti tak, aby bolo zrozumiteľné, dostatočne určité a preskúmateľné. Pri zisťovaní skutkového\nstavu veci sa orgány verejnej správy vysporiadajú aj s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky uvedeným v rozsudku sp. zn. 2Sak/20/2022 zo dňa 26. júna 2024 čo do potreby\nvyžiadania si správy zo Slovenskej informačnej služby a z Vojenského spravodajstva v prípade žiadosti\no udelenie dlhodobého pobytu. Ak budú mať orgány verejnej správy za to, že je vo veci potrebné\n\nstanovisko Slovenskej informačnej služby, a predmetné stanovisko bude negatívne, pri viazanosti\nprávnym názorom súdu bude ich povinnosťou oboznámiť žalobkyňu aspoň so všeobecnou podstatou\ndôvodov spôsobom, ako to už predostrel Ústavný súd Slovenskej republiky v nálezoch spomínaných\nvyššie.\n91. O náhrade trov žalobkyne a žalovaného rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak,\nže v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu\ntrov konania pred správnym súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po\nprávoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).\n92. O náhrade trov ďalšieho účastníka správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, v zmysle ktorého\nďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní\npodľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo\nna náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd\nuložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na\nnáhradu ďalších trov konania. Správny súd však v správnom súdnom konaní nevzhliadol takú okolnosť,\nktorá by odôvodňovala vznik nároku ďalšieho účastníka na náhradu trov konania. Správny súd pre\núplnosť dodáva, že nemožno automaticky vnímať výzvu na vyjadrenie ďalšiemu účastníkovi konania\nza povinnosť (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžk/1/2021 zo\ndňa 28. marca 2022). Rovnaký názor je pritom možné zaujať aj vo vzťahu k účasti ďalšieho účastníka\nna pojednávaní, keď vo všeobecnosti platí, že z pohľadu ďalšieho účastníka konania ide v kontexte\npráva na náhradu trov konania o realizáciu jeho procesných práv, nie o plnenie povinnosti uloženej\nsúdom (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/20/2024 zo dňa 11.\ndecembra 2024.)\n93. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v\nKošiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení\ns § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť\nlen do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu\na nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej\n\nsťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§\n440 ods. 1, 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak\nje žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}