{"guid": "00707b64-e1dd-427d-bc19-120d81752229:060cc896-4750-4f2d-ac09-c687bbb8128a", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100476.2", "spisova_znacka": "1S/45/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 1S/45/2023 z 6. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 6. novembra 2025, sp. zn. 1S/45/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100476.2", "identifikacne_cislo": "0923100476", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák", "sudca_id": 979, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-ludevit-fafalak-979", "datum_vydania": "2025-11-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-52.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-52.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-54.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-54.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-52", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-54", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/060cc896-4750-4f2d-ac09-c687bbb8128a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100476.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100476.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100476.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n1S/45/2023\n0923100476\n06. 11. 2025\nJUDr. Martin Ľudevít Fafaľák\nECLI:SK:SpSKE:2025:0923100476.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka,\nčlenov senátu Mgr. Slavomíra Podhorského a JUDr. Zuzany Berežnej, v právnej veci žalobkyne:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E., štátna príslušnosť: Ukrajina, právne\nzastúpená: JUDr. Vladimír Novák, advokát, so sídlom Štúrova 8, 040 01 Košice, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej\npolície, Riaditeľstvo hraničnej cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, 080 10 Prešov, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-61-007/2023-Sk zo dňa 21.07.2023, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného\nzboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov č. PPZHCP-PO2-61-007/2023-Sk zo dňa 21.7.2023, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej\npolície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenia cudzineckej polície Michalovce\nč. PPZ-HCP-PO7-281-021/023-PC zo dňa 20.2.2023 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu\nna ďalšie konanie.\nII. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov prvostupňového, ako aj\nkasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobkyňa podala dňa 09.09.2020 na prvostupňovom správnom orgáne - Oddelení cudzineckej polície\nPolicajného zboru Michalovce žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky v\nzmysle § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej v texte ako „zákon\no pobyte“).\n2. Prvostupňový správny orgán o žiadosti rozhodol rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO-189-018/2020-TPC zo\ndňa 04.12.2020 tak, že žiadosť žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu zamietol v zmysle § 54 ods. 2\npísm. b) zákona o pobyte cudzincov. Voči rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.\n3. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-88/2021 zo dňa 26.01.2021 rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu\nžalobu dňa 29.03.2021.\n\n4. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6S/32/2021 zo dňa 04.11.2021\ntak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj súvisiace rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n5. Prvostupňový správny orgán vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-281-021/023PC zo dňa 20.02.2023 tak, že podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov žiadosť žalobkyne\no udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala\nžalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.\nII.\nZhrnutie dôvodov napadnutého rozhodnutia\n6. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že poskytnutie podstaty dôvodov\nutajovaného stanoviska spravodajskej služby správnym orgánom je z hľadiska ochrany utajovaných\nskutočností zjavne rizikovejšie, ako keď takúto všeobecnú podstatu dôvodov nesúhlasného stanoviska\nposkytne jeho pôvodca. Žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nedisponujú možnosťou odtajnenia\ncelej alebo časti utajovanej písomnosti a dôvodov ich vydania, čo však môže jej pôvodca, rovnako\ntak ani možnosťou všeobecného abstrahovania dôvodov stanoviska formou slovnej formulácie s\ndomnienkou, že nevyzradí utajované skutočnosti, nakoľko nie je jej pôvodcom. Konajúce správne\norgány vyčerpali zákonné možnosti, teda opakovane žiadali pôvodcu utajovanej skutočnosti o súčinnosť,\npožiadali o uvedenie všeobecnej podstaty dôvodov nesúhlasných stanovísk, oboznámili sa s obsahom\nutajovaných písomností, vyhodnotili ich obsah, účastníkovi konania sprístupnili všetko s výnimkou\nobsahu písomností, ktorých obsah je v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností utajený a\nneprístupný pre neoprávnené osoby.\n7. Podľa názoru žalovaného je hodnotenie, či je alebo nie je žiadateľ nebezpečný pre bezpečnosť\nSlovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti spravodajskej\nslužby, posudzuje spravodajská služba, ktorá následne svoje zistenia v utajovanom režime odstupuje\nzákonným príjemcom. Spravodajská služba vydala stanovisko potvrdzujúce, že u účastníka konania\nexistuje dôvodné podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu. Správny orgán, ani odvolací orgán nemá\nprávo vyjadrovať sa k nebezpečnosti osoby účastníka konania, pričom uvedené stanovisko môžu\nvyhodnocovať ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Zdôraznil, že spravodajská služba je štátnym\norgánom Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného\nporiadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu.\n8. Je potrebné rešpektovať, že ak rozhodnutie vychádza z utajovanej informácie, rozsah jeho\nodôvodnenia musí túto skutočnosť reflektovať, inak by bol účel utajenia informácií zmarený. Ak by orgány\nverejnej moci účastníkovi konania ako neoprávnenej osobe sprístupnili obsah utajovaných informácií,\nstratila by ich ochrana utajením zmysel.\n9. Poukázal na skutočnosť, že bezpečnostný záujem Slovenskej republiky je záujmom verejným, ktorý\nje nadradený súkromnému záujmu účastníka konania, a teda správny orgán pri rozhodovaní prihliadal\naj na verejný záujem. Účastníčka konania nebola rozhodnutím správneho orgánu vyhostená, nebola\nnijako obmedzená na slobode pobytu, pohybu a mať súkromný a rodinný život, nejedná sa o zrušenie\nprechodného pobytu. Správny orgán rozhodol len o podanej žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu,\nnakoľko nastali dôvody na jej zamietnutie.\nIII.\nSprávna žaloba\n10. Včas podanou správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 18.10.2023 sa žalobkyňa\ndomáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\na vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobkyňa si zároveň uplatnila nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu.\n\n11. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok\ndôvodov.\n12. Uviedla, že vo veci jej žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu už rozhodol Krajský súd v Košiciach v\nkonaní vedenom pod sp. zn. 6S/32/2021, pričom vyslovil právny názor, v zmysle, ktorého úlohou orgánov\nverejnej správy bolo oboznámiť žalobkyňu aspoň s podstatou dôvodov, ktoré viedli k zamietnutiu žiadosti\no udelenie dlhodobého pobytu, a to, prípadne aj v súčinnosti s pôvodcom utajovanej skutočnosti, avšak\ntým spôsobom, aby súčasne nedošlo k porušeniu povinností v zmysle zákona o ochrane utajovaných\nskutočností. V ďalšom konaní malo byť úlohou orgánov verejnej správy, prípadne aj v súčinnosti s\npôvodcom utajovanej skutočnosti, posúdiť, či možno žalobkyni sprístupniť podstatu dôvodov, prečo\nspravodajská služba nesúhlasí s jej dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky, alebo uviesť\nokolnosti, pre ktoré takéto sprístupnenie nie je možné, a čo tomu bráni.\n13. Žalobkyňa však stále nepozná dôvody, pre ktoré spravodajská služba predložila správnemu orgánu\nnesúhlasné stanovisko k jej žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky a\nopätovné stanoviská na základe žiadosti správneho orgánu, ako aj písomné odpovede k žiadostiam\nsprávneho orgánu a žalovaného. Spravodajská služba odmieta uviesť správnemu orgánu, resp.\nžalovanému podstatu dôvodov ich nesúhlasného stanoviska k žiadosti žalobkyne o udelenie dlhodobého\npobytu v Slovenskej republike. Žalobkyňa sa nemôže stotožniť s argumentáciou, že dôvody negatívneho\nstanoviska spravodajskej služby sú predmetom utajenia, preto jej ich správny orgán, resp. žalovaný\nnemôže sprístupniť. Žalobkyňa nepožaduje oboznámenie s utajovanou skutočnosťou, ale uvedenie\ndôvodov, pre ktoré spravodajská služba, následne správny orgán a žalovaný postupujú voči nej takým\nspôsobom, že to vždy vedie k zamietnutiu jej žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu v Slovenskej\nrepublike. Uvedeným postupom orgánov verejnej správy bola žalobkyňa zbavená možnosti uplatňovať\nsvoje práva v správnom konaní a účinne brániť svoje práva, pretože nevie, na základe akých dôvodov\na skutočností voči nej spravodajská služba postupuje a vyjadruje sa k jej žiadosti. Nie je si vedomá\nžiadneho konania, či už na území Ukrajiny, Slovenska, alebo akéhokoľvek iného štátu, ktoré by mohlo\nohroziť bezpečnosť Slovenskej republiky. Žalobkyňa už predtým nadobudla povolenie na prechodný\npobyt na území Slovenskej republiky a došlo viackrát k jeho obnoveniu. Žalobkyni nie je zrejmé a\nnedokáže pochopiť, prečo je jej pobyt na území Slovenskej republiky problém a prečo nepozná dôvody\npostupu orgánov verejnej správy, ktoré vedú k zamietnutiu jej žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu v\nSlovenskej republike. Samotné nesúhlasné stanovisko spravodajskej služby nemôže byť samo osebe\ndôvodom na zamietnutie žiadosti žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu v Slovenskej republike, ale\nzamietavé rozhodnutie musí byť riadne odôvodnené a musí byť z neho zrejmé, v čom spočíva dôvodnosť\npodozrenia, že žalobkyňa ohrozí bezpečnosť Slovenskej republiky alebo verejný poriadok.\n\nIV.\nVyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.01.2024, pričom uviedol, že bol si\nvedomý úloh, ktoré konajúci súd uložil v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 6S/ 32/2021 zo dňa 04.11.2021,\nopakovane žiadal pôvodcu utajovanej skutočnosti o súčinnosť, požiadal o uvedenie všeobecnej\npodstaty dôvodov nesúhlasného stanoviska. Nakoľko spravodajská služba neposkytla orgánom verejnej\nsprávy na výslovné požiadanie všeobecnú podstatu dôvodov nesúhlasného stanoviska, preto žalovaný\nv preskúmavacom rozhodnutí uviedol správnu úvahu jednak z dôvodu nesprístupnenia obsahu\nnesúhlasného stanoviska spravodajskej služby, ako aj z dôvodu nesprístupnia podstaty dôvodov\nnesúhlasného stanoviska spravodajskej služby a pokračoval správnou úvahou, aké riziká a následky\nhrozia pri sprístupnení podstaty dôvodov vydania utajovanej písomnosti.\n15. Žalovaný poukázal na absenciu zákonného oprávnenia vykonať akýkoľvek všeobecný abstrakt\ndôvodov utajovanej písomnosti. Ani samotný pôvodca utajovanej skutočnosti po výslovnej žiadosti\nprvostupňového správneho orgánu a žalovaného to nevykonal. Rovnako platí to, že konajúce orgány\n\nverejnej správy nedisponujú možnosťou odtajnenia celej alebo časti utajovanej skutočnosti, rovnako\ntak ani možnosťou všeobecného abstrahovania dôvodov formou slovnej formulácie s domnienkou, že\nnevyzradia utajovanú skutočnosť. Ak by k tomu prvostupňový správny orgán alebo žalovaný pristúpil,\nkonal by mimo medzí stanovených zákonom o ochrane utajovaných skutočností, konal by nezákonne a\nna nezákonnom postupe nemôže byť založená zákonnosť rozhodnutia.\n16. V priebehu celého rozhodovania o žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu bola spravodajská\nslužba oslovená spolu päťkrát. K osobe žalobkyne vydala tri nesúhlasné stanoviská, ktoré sú\nutajovanými písomnosťami a obsah ktorých žalobkyni nemožno sprístupniť, nakoľko nie je oprávnenou\nosobou sa s ich obsahom oboznámiť.\n17. Žalobkyňa mala obmedzenú možnosť spochybniť, že predstavuje hrozbu, pretože odôvodnenie\nprvostupňového správneho orgánu v tomto smere obsahovalo minimum informácií. Miera odôvodnenia\nrozhodnutia odráža mieru utajenia podkladu, z ktorého správny orgán vychádzal. Prvostupňový správny\norgán, ako aj žalovaný sú štátnymi orgánmi, ktoré môžu konať len tak, ako im zákon umožňuje a sú\nviazané len zákonom priznanými oprávneniami, na rozdiel od právneho zástupcu žalobkyne, ktorý nie\nje štátnym orgánom a môže konať spôsobom, ktorý zákon nezakazuje.\n18. Zákon o ochrane utajovaných skutočností neumožňuje a nepriznáva orgánom verejnej správy\noprávnenie na sprístupnenie akéhokoľvek (úplného, čiastočného, minimálneho, abstrahovaného,\nzovšeobecneného alebo pomocou znakov, šifier, legiend, zámeny slov s podobným významom alebo\nzmenou slovosledu) obsahu a dôvodov utajovanej písomnosti neoprávnenej osobe.\nV.\nReplika žalobkyne\n19. Žalobkyňa v následnej replike zo dňa 15.02.2024 uviedla, že Ústavný súd Slovenskej republiky\nnálezom PL. ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023 rozhodol, že ustanovenia\n§ 33 ods. 6 písm. o) a §\n48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov nie sú v súlade s článkom 46 ods. 1 a 2 v spojení\ns článkom 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Tento nález priamo súvisí s prejednávanou vecou,\nkeďže Ústavný súd SR vyslovil nesúlad ustanovení, na základe ktorých cudzinecká polícia zamietala\nžiadosť o udelenie prechodného pobytu, resp. trvalého pobytu cudzincovi v prípade nesúhlasného\nstanoviska spravodajskej služby. Z uvedeného vyplýva, že cudzinecká polícia nemôže v súčasnosti\npostupovať tak, že by zamietla žiadosť o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu len na\nzáklade nesúhlasného stanoviska spravodajskej služby.\n20. V predmetnej právnej veci bol postup a rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho\norgánu založené na nesúhlasnom stanovisku spravodajskej služby, s ktorým sa nemala žalobkyňa ako\noboznámiť a dôvody, ktorého jej neboli oboznámené.\n21. Žalovaný v následnej duplike zo dňa 26.02.2024 uviedol, že naďalej trvá na svojom predchádzajúcom\nvyjadrení k žalobe.\nVI.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n22. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie\nsú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa na\núzemí Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred\npodaním žiadosti.\n23. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\ndlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu\nalebo verejný poriadok.\n\n24. Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho\nako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri\nnesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od\ndoručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku\npodľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.\nVII.\nPrávne posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n25. Na žiadosť právneho zástupcu žalobkyne bol vo veci vytýčený termín pojednávania na\ndeň 06.11.2025, pričom správny súd prejednal vec za prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne\na zástupkyne žalovaného. Prítomní zástupcovia na pojednávaní v rámci svojich vyjadrení zotrvali na\nobsahu svojich doterajších skutkových tvrdení a právnej argumentácie.\n26. Senát Správneho súdu v Košiciach konajúci ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba\nje dôvodná, nakoľko je ústavne neprijateľné a v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu,\naby rozhodovanie o udelení dlhodobého pobytu, teda rozhodovanie o verejných subjektívnych právach\núčastníka konania, zákonom zverené správnemu orgánu (policajnému útvaru), bolo založené výhradne\nna stanovisku spravodajskej služby, ktoré správny orgán rešpektoval bez znalosti jeho dôvodov.\n27. V úvode právneho posúdenia ohľadom práva cudzinca na prístup k utajovaným dokumentom\npovažuje správny súd za podstatné uviesť, že Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku veľkej\nkomory z 15.10.2020 vo veci E. a E. proti Rumunsku (č. 80982/12), poznamenal, že právo (cudzinca)\nna prístup k podkladom v spise nie je absolútne. Štáty pri voľbe vhodných obmedzení práv majú\nurčitý priestor na uváženie (podobne v kontexte výkladu čl. 6 Dohovoru Regner proti Českej republike,\nč. 35289/11, rozsudok veľkej komory z 19.9.2017). Akékoľvek obmedzenia v možnosti procesnej\nobrany cudzinca však nesmú zasahovať do samotnej podstaty práv chránených článkom 1 Protokolu\nč. 7. Ak dôjde teda k obmedzeniam, cudzincovi musí byť daná účinná možnosť predložiť dôvody proti\nsprávnemu rozhodnutiu, resp. byť chránený pred svojvôľou. Európsky súd pre ľudské práva pripúšťa, že\nobmedzenie práva cudzincov na prístup k utajeným dokumentom záleží tiež na právnom poriadku toho\nči onoho členského štátu a na zákonnej možnosti tieto obmedzenia procesných práv kompenzovať iným\nspôsobom. O to viac v slovenskom kontexte vyvstáva povinnosť správnych súdov riadne vyhodnotiť\ndôvody pre určité rozhodnutie správneho orgánu založené na informáciách z utajeného dokumentu.\nHoci podľa okolností môže byť cudzincovi odopreté právo na prístup k utajeným materiálom, neznamená\nto, že mu správny orgán neoznámi vôbec nič. Správne orgány musia informovať cudzincov aspoň\no podstate vznesených obvinení (na porovnanie rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa\n26.06.2024 sp. zn. 2Sak/20/2022).\n28. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom PL. ÚS 17/2022-96 zo dňa 13. decembra 2023 rozhodol,\nže ustanovenia § 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 46 ods.\n1 a 2 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, pričom jeho závery je možné aplikovať aj\nna predmetnú právnu vec.\n29. Z ustanovenia § 54 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že policajný útvar zamietne\nžiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny\nohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Policajný útvar by pritom mal posúdiť mieru ohrozenia\nbezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym\npríslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od\nštátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadniť dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu.\n30. V danom prípade nešlo o prechodný ani trvalý pobyt, ale o dlhodobý pobyt žalobkyne, ktorá\nsa na území Slovenskej republiky oprávnene zdržiava viac ako päť rokov, preto nebolo namieste\nvyžiadať stanovisko spravodajskej služby podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, ale posúdiť\nohrozenie verejného poriadku zo strany žiadateľky o dlhodobý pobyt, najmä mieru ohrozenia, túto aj\n\nposúdiť z jej konania a z jeho závažnosti, resp. z nebezpečenstva hroziaceho od žalobkyne. Z obsahu\nadministratívneho spisu, ani z vyjadrenia žalovaného nevyplýva, že by žalobkyňa spáchala trestný čin,\npolicajný útvar sa mal preto zaoberať tým, či zo strany žalobkyne môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti\nštátu alebo verejného poriadku.\n31. Policajný útvar ako prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie založil na tom, že vo vzťahu\nk žalobkyni bolo vydané negatívne stanovisko spravodajskej služby, avšak z rozhodnutia žalovaného\nnevyplýva miera ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku zo strany žalobkyne, ich\nrozhodnutia sú preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n32. Pokiaľ správny orgán vyžiadal k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu stanovisko podľa § 125 ods.\n6 zákona o pobyte cudzincov, konal v rozpore so znením ustanovenia § 125 ods. 6 zákona o pobyte\ncudzincov, pretože v danom prípade nešlo o prechodný, ani o trvalý pobyt, ale o dlhodobý pobyt (na\nporovnanie rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/20/2022 zo dňa 26.06.2024).\n33. Správny orgán nepostupoval v zmysle zákona, ale zamietol žiadosť žalobkyne o dlhodobý pobyt s\npoukazom na negatívne stanovisko spravodajskej služby, ktoré vyžiadal podľa § 125 ods. 6 zákona o\npobyte cudzincov a ktoré bolo jediným dôvodom zamietnutia žiadosti. Správny orgán teda konal nielen\nv rozpore s § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, ale aj v rozpore s § 54 ods. 2 zákona o pobyte\ncudzincov, keďže jediným dôvodom zamietnutia žiadosti žalobkyne bolo stanovisko spravodajskej\nslužby, nepokúsil sa ani o zrozumiteľné zhrnutie podstaty dôvodov, na ktorých svoje rozhodnutie založil.\n34. Možno dodať, že pokiaľ by aj správny orgán pri konštatovaní existencie ohrozenia verejného\nporiadku zo strany žalobkyne vychádzal len zo stanoviska spravodajskej služby, na čo nemal zákonné\noprávnenie, a obmedzil by tak obsah odôvodnenia len na jediný odkaz, že rozhodnutie vychádza z\nutajovaných informácií, potom by musel naraziť na ústavné limity, pretože takáto rozhodovacia činnosť\nsprávneho orgánu by nerešpektovala podstatu základného práva podľa článku 47 Charty základných\npráv Európskej únie.\n35. Správny súd v tejto súvislosti odkazuje na skorší nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nPL. ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018, ktorý zdôraznil, že cudzinec má v každom prípade právo sa dozvedieť\naspoň základné informácie, prípadne podstatu dôvodov, na ktorých je rozhodnutie v utajovanej časti\nzaložené. Ústavný súd Slovenskej republiky pristúpil k zrušeniu ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o\npobyte cudzincov z toho dôvodu, že cudzinec sa nedozvie ani podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej\nbezpečnosti, ktoré tvoria základ týchto rozhodnutí; súdne preskúmavanie tak nemožno považovať z\nhľadiska ochrany práv takejto osoby za efektívne. Súdne preskúmavanie takto nemohlo byť zárukou\nproti svojvôli správneho orgánu a nemohlo reálne naplniť základné právo cudzinca na súdnu ochranu.\n\nVIII.\nZáver\n36. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov, keďže bol porušený princíp rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania, keď\nžalobkyňa nebola oboznámená s dôvodmi, pre ktoré jej nebol udelený dlhodobý pobyt na území\nSlovenskej republiky, preto správny súd tieto rozhodnutia postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP\nzrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\n37. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov posúdiť a odôvodniť mieru ohrozenia bezpečnosti\nštátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od žalobkyne, pričom\nzohľadnia dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu.\n38. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n\n39. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na\núplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu v zmysle § 167 ods. 1 SSP. O výške\ntrov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku\npodľa § 175 ods. 2 SSP.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o\nkonania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §\n440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej\nsťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že\nsťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}