Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 3S/8/2023 z 13. 2. 2025
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 13. februára 2025, sp. zn. 3S/8/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100324.1
Správny súd v Košiciach | 3S/8/2023 | ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100324.1 | 2025-02-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. d) SSP, § 167 ods. 1 SSP, § 1 zákona č. 219/1996 Z. z., § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z., § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 219/1996 Z. z., § 5 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z. z., § 5 ods. 2 zákona č. 219/1996 Z. z., § 5 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z. z., § 5 ods. 7 zákona č. 219/1996 Z. z., § 12 ods. 3 zákona č. 219/1996 Z. z., § 46 SP, § 47 ods. 1 SP, § 47 ods. 3 SP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/72bd0ff0-8500-4e21-aa2f-c3a50498c133
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100324.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Košiciach
3S/8/2023
0923100324
13. 02. 2025
JUDr. Ing. Lenka Figulová
ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100324.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov
senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a Mgr. Michala Magura v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.
XXXX XXXX, bytom C. XX, D., právne zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20,
Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského
52, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2023/026059-002 zo
dňa 01. júna 2023, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, Odbor opravných prostriedkov č. OU-KEOOP5-2023/026059-002 zo dňa 01. júna 2023 a Mesta Košice č. MK/A/2022/23872, MK/A/2023/08922
zo dňa 13. marca 2023 a v r a c i a vec orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Mesto Košice (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. MK/A/2022/23872, MK/A/2023/08922
zo dňa 13. marca 2023 rozhodlo o uložení pokarhania žalobkyni za porušenie ustanovenia § 2 ods. 2
písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a
prevádzke protialkoholických záchytných izieb v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon č. 219/1996 Z.
z.“), ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 08. októbra 2022 na neznámom mieste požila alkoholický nápoj
a v čase o 00.36 hod. bola hliadkou Mestskej polície Košice podrobená dychovej skúške na zistenie
prítomnosti alkoholu v dychu s pozitívnym výsledkom 0,35 mg/l. Svojím konaním tak naplnila skutkovú
podstatu iného správneho deliktu podľa § 12 ods. 3 zákona č. 219/1996 Z. z.
2. Orgán prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že mu bolo doručené Oznámenie Mestskej polície Košice,
stanica Ťahanovce, v ktorom sa uvádza, že dňa 8. októbra 2022 bola zistená mladistvá osoba, ktorá javila
známky požitia alkoholických nápojov, jednalo sa o maloletú žalobkyňu, ktorá bola následne podrobená
dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu s pozitívnym výsledkom 0,35 mg/l. Orgán
prvého stupňa následne začal konanie z úradnej povinnosti a listom sp. zn. MK/A/2022/23872-2 zo dňa
22. novembra 2022 oznámil žalobkyni a jej zákonným zástupcom začatie správneho konania vo veci
porušenia ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z.
3. Žalobkyňa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 22. decembra 2022
uviedla, že dňa 8. októbra 2022 alkoholický nápoj nepožila, pozitívny výsledok dychovej skúšky bol
ovplyvnený požitím lieku Bromhexin a keksu Mila. V daný deň túto skutočnosť neuviedla, nakoľko bola

z celej udalosti v strese. Zároveň namietala, že nebola hliadkou Mestskej polície poučená o možnosti
požiadať o lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi na určenie prítomnosti alkoholu v krvi v zmysle
§ 5 ods. 7 zákona č. 219/1996 Z. z.
4. K veci sa vyjadrili príslušníci Mestskej polície Košice, stanica Ťahanovce, ktorí v úradnom zázname
zo dňa 31. januára 2023 popísali priebeh kontroly dňa 8. októbra 2022, ďalej uviedli, že všetky mladistvé
osoby boli na mieste riadne oboznámené s tým, akého porušenia zákona sa dopustili, boli poučené
o povinnosti podrobiť sa dychovej skúške, rovnako aj o postupe v prípade, ak sa odmietnu podrobiť
dychovej skúške - teda o možnosti vykonať lekárske ošetrenie. Žiadna z preverovaných mladistvých
osôb neodmietla vykonanie dychovej skúšky ani neuviedla, že požila lieky alebo keks Mila, ktoré by
mohli skresliť výsledok dychovej skúšky a počas celého riešenia na mieste nikto nič nekonzumoval a to
ani v čase od privolania motorizovanej jednotky až po jej príchod, pričom prešlo minimálne 30 minút.
5. Orgán prvého stupňa listom sp. zn. MK/A/2022/23872 zo dňa 9. januára 2023 predvolal žalobkyňu a
jej zákonných zástupcov na ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 1. februára 2023, ktorého sa
žalobkyňa osobne nezúčastnila, prítomný právny zástupca žalobkyne jednak k vyjadreniu príslušníkov
Mestskej polície uviedol, že tieto považuje za účelové, nakoľko boli reakciou na žalobkyňou vytýkané
procesné pochybenia a za účelom preukázania možnosti vzniku situácie z iného dôvodu ako požitím
alkoholických nápojov právny zástupca žalobkyne orgánu prvého stupňa predložil výtlačok článku autora
E. F. G. D., G. ohľadom vplyvu niektorých cukroviniek na výsledok dychovej skúšky.
6. V ďalšom orgán prvého stupňa poukázal na to, že v predmetný deň boli spolu so žalobkyňou
podrobené dychovej skúške s pozitívnym výsledkom aj iné mladistvé osoby, správne konanie voči nim
bolo začaté a k popretiu požitia alkoholu z ich strany nedošlo. Orgán prvého stupňa je zároveň toho
názoru, že mladiství sú deliktuálne spôsobilí a nie je dôvod domnievať sa, že by nechápali zmysel a
účel vykonaných úkonov. Preto, ak by žalobkyňa alkohol nepožila, na mieste by hájila svoje záujmy a
trvala na opakovaní dychovej skúšky a zistený výsledok dychovej skúšky by nepodpísala. Žalobkyňa
však svoje tvrdenie o nedostatočnom poučení nijako nepreukázala, ani nevyužila možnosť preskúmať
postup Mestskej polície bezprostredne po incidente.
7. Orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že nie je oprávnený spochybňovať priebeh úkonov Mestskej
polície, pretože nie je vecne príslušným na preskúmanie postupu namietaného žalobkyňou. Taktiež
tvrdenie žalobkyne o použití kvapiek Bromhexin a keksu Mila považuje orgán prvého stupňa za účelové,
nakoľko zistená koncentrácia alkoholu v dychu žalobkyne tomu nezodpovedá. Orgán prvého stupňa
netvrdí, že žalobkyňa kvapky ako aj keks nepožila, ale muselo to byť ešte pred príchodom hliadky
Mestskej polície a s ohľadom na časový interval príchodu motorizovanej jednotky (cca 30 minút) táto
konzumácia nemohla mať vplyv na výsledok dychovej skúšky žalobkyne, navyše ako zhodne uviedli
obaja príslušníci Mestskej polície počas ich prítomnosti žiadna z prítomných osôb nič nekonzumovala.
8. Orgán prvého stupňa tiež poukázal na to, že na konanie podľa zákona č. 219/1996 Z. z. sa nevzťahuje
zákon č. 372/1996 Z. z. o priestupkoch v platnom a účinnom znení a obecná polícia nie je oprávnená
objasňovať správny delikt, a teda ani spísať správu o objasnení. Mestská polícia je v takom prípade
oprávnená vykonať dychovú skúšku a v prípade pozitívneho výsledku je povinná túto skutočnosť
oznámiť obci. Z uvedeného dôvodu sa v oznámeniach Mestskej polície nenachádza podrobný popis
toho, ako hliadka postupuje pri zistení podozrenia z porušenia zákona č. 219/1996 Z. z. Nakoľko
však žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla niekoľko skutočností, ktoré bolo potrebné konfrontovať s
príslušníkmi Mestskej polície, boli títo orgánom prvého stupňa za týmto účelom vyzvaní na spísanie
úradného záznamu.
9. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel orgán prvého stupňa k záveru, že neexistuje dôvod
na zastavenie správneho konania, bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa porušila ustanovenie §
2 ods. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z.z., a sú naplnené zákonné dôvody na uloženie sankcie
vo forme pokarhania v súlade s § 12 ods. 3 zákona č. 219/1996 Z.z.
10. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 5. apríla 2023, v ktorom
namietala, že záver orgánu prvého stupňa o tom, že žalobkyňa porušila ustanovenie § 2 ods. 2 písm.
a) zákona č. 219/1996 Z. z., pretože pri dychovej skúške jej bola nameraná koncentrácia alkoholu v
dychu 0,35 mg/l je nesprávny, keďže úkon, ktorý tomu predchádzal, nebol zákonný. Poukázala pritom

na ustanovenie § 5 ods. 7 písm. c) zákona č. 219/1996 Z. z. - právo požiadať o vyšetrenie odberom
krvi, pričom tomu nepochybne zodpovedá povinnosť policajného orgánu o tomto práve osobu pred
vykonaním takéhoto vyšetrenia náležite poučiť, osobitne v situácii, ak je zákrok vedený voči mladistvej
osobe s minimálnymi alebo žiadnymi skúsenosťami s orgánmi verejnej moci. Je nepochybné, že od
žalobkyne vzhľadom na jej vek a stres spôsobený pre ňu neštandardnou situáciou, stretom s policajnými
orgánmi, nemožno očakávať, že by bez náležitého poučenia bola schopná účinne obhajovať svoje
práva. Toto svoje právo žalobkyňa uplatnila v písomnom vyjadrení zo dňa 22. decembra 2022, v
ktorom dôrazne poprela skutočnosť, že by dňa 8. októbra 2022 požívala alkoholické nápoje, namietala
postup policajného orgánu, že nebola náležite o svojich právach poučená a zároveň vysvetlila pôvod
nameraného alkoholu v dychu tým, že užívala kvapky proti kašľu Bromhexin, o ktorom je všeobecne
známe, že obsahuje vysoké objemové množstvo alkoholu a rovnako uviedla, že konzumovala mliečny
rez Mila, o ktorom následne z voľne dostupných zdrojov zistila, že rovnako je spôsobilý ovplyvniť
výsledok dychovej skúšky. Zároveň namietala, že v spise absentuje dôkaz overenia platnosti určeného
meradla - analyzátora dychu, ktoré podľa ustanovenia bodu 7 bodka 4 a bodka 2 prílohy č. 1 k vyhláške
č. 161/2019 Z. z. má dobu platnosti overenia analyzátora dychu pracujúceho na elektrochemickom
princípe pol roka. Žalobkyňa opäť poukázala na stanovisko Mestskej polície zo dňa 31. januára 2023,
ktoré podľa jej názoru bolo vypracované až ako reakcia na jej vyjadrenie, na čo právna zástupkyňa
žalobkyne poukázala už na ústnom pojednávaní dňa 1. januára 2023, avšak skutočnosti v ňom uvedené
absentovali pri postúpení veci v liste zo dňa 12. októbra 2022 ako aj v Zázname o zistení priestupku/iného
správneho deliktu, hoci je nepochybné, že uvedená listina má slúžiť ako dôkaz pre následné správne
konanie z dôvodu spoľahlivého zistenia stavu veci, ako aj dôkaz o zákonnosti postupu policajného
orgánu. Záverom žalobkyňa poukázala na to, že na listine „Záznam o zistení priestupku/iného správneho
deliktu“ zo dňa 8. októbra 2022 sa nachádzajú podpisy policajtov E. D. (MsP 186) a G. H. (MsP 756),
ktoré na prvý pohľad sú odlišné od podpisov nachádzajúcich sa na „Vyjadrení sa k odporu“ zo dňa 31.
januára 2023. Správny orgán mal pre spoľahlivé zistenie stavu veci postupovať tak, že miesto žiadosti
o opísanie okolností mal zasahujúcich príslušníkov mestskej polície predvolať na výsluch, aby sa k
uvedeným okolnostiam vyjadrili, pričom len takýmto spôsobom by mohlo byť zachované právo žalobkyne
klásť svedkom otázky zakotvené v ustanovení § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“).
11. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP5-2023/026059-002 zo dňa 1.
júna 2023 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie orgánu
prvého stupňa posúdil za súladné so zákonom, nároky na zákonné a preskúmateľné odôvodnenie
boli splnené a zároveň skutkový stav bol zistený správne a úplne. Žalovaný ďalej uviedol, že právny
zástupca žalobkyne spochybňuje priebeh dychovej skúšky a ďalšie nasledujúce úkony Mestskej polície,
avšak nebol prítomný pri ich vykonaní, takže nemôže presne vedieť, ako prebehli a svoje tvrdenia
preukázať. Tieto úkony sú jednak neopakovateľné a zároveň sú riadne zdokumentované, preto sa
podľa názoru žalovaného jedná o ničím nepreukázané a účelové tvrdenia. Zjavná účelovosť vyplýva
aj z toho, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí požitie keksu Mila, resp. kvapiek Bromhexin počas čakania na
hliadku s dragerom (30 minút), žiadna z osôb nekonzumovala ani nepožívala žiadne kvapky. Podľa voľne
dostupných informácií kvapky Bromhexin uvoľňujú hlieny pri ochoreniach dýchacích ciest s tvorbou
hustého hlienu, teda ak by mladistvá osoba trpela chronickým ochorením priedušiek, len s dávkou
fantázie je si možno predstaviť úvahu právneho zástupcu žalobkyne, podľa ktorej žalobkyňa trávila svoj
voľný čas v nočných hodinách s rovesníkmi a bez problémov absolvovala meranie dychovej skúšky
alkohol testerom, pričom je nutné zo strany požiadanej osoby vyvinúť značné respiračné úsilie, ktorým
sa predíde zmareniu merania. Takéto účelové tvrdenia ani nemajú oporu v predloženom spisovom
materiáli. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pri kontrolovaných osobách sa nachádzali fľaše a malinovky,
z ktorých bolo odpité a hliadka Mestskej polície až po akusticky výraznom prejave mladistvých došla na
miesto, kde boli následne osoby skontrolované. K tvrdeniu právneho zástupcu žalobkyne o „postrašení“
mladistvej osoby žalovaný uviedol, že aj táto skutočnosť preukazuje, že došlo k poučeniu mladistvých
osôb. Právny zástupca žalobkyne sa stotožňuje so skutočnosťou, že došlo k poučeniu po vykonaní
dychovej skúšky, avšak tvrdí, že k nemu nedošlo pred vykonaním dychovej skúšky, takéto tvrdenie však
nebolo ničím podložené a žalovaný ho posúdil ako účelové. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie
je v neprospech žalobkyne a jej zákonných zástupcov, akékoľvek presvedčivé a podrobné zdôvodnenie
budú považovať za nedostatočné, nesprávne a svojvoľné. Zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia je
však potrebné hodnotiť objektívne, nie subjektívne. V závere žalovaný uviedol, že bol zistený skutkový
stav, ktorý bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že žalobkyňa svojím konaním naplnila skutkovú
podstatu iného správneho deliktu a súčasne boli naplnené dôvody pre uloženie pokarhania, pričom v

daný deň boli spolu so žalobkyňou podrobené dychovej skúške aj iné mladistvé osoby, ktoré požitie
alkoholických nápojov nepopreli a ich rozhodnutia o uložení pokarhania sú právoplatné.
II.
Konanie pred správnym súdom
12. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa včas správnu žalobu zo dňa 16.
augusta 2023, v ktorej navrhovala, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie
orgánu prvého stupňa, vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal žalobkyni právo na
náhradu trov konania.
13. Žalobkyňa namietala, že napadnutým rozhodnutím, ako aj rozhodnutím orgánu prvého stupňa boli
porušené práva žalobkyne na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy, nakoľko rozhodnutia
sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za nás následok
vydanie nezákonného rozhodnutia a boli porušené základné zásady trestného konania podľa Trestného
poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie.
14. Žalobkyňa v žalobe popísala priebeh administratívneho konania, poukázala na listinu tvoriacu obsah
administratívneho spisu a to písomnosť Mestskej polície Košice, stanica Ťahanovce sp. zn. MsP-8/2022/
P-282 zo dňa 12. októbra 2022 vypracovanú I. D., doručenú orgánu prvého stupňa dňa 12. októbra
2022, ktorej prílohou boli Záznam o zistení správneho deliktu a výsledok alkohol testu. Následne
žalobkyňa poukázala na svoje vyjadrenie zo dňa 22. decembra 2022 ako aj na ústne pojednávanie
pred orgánom prvého stupňa, ktoré sa konalo 1. februára 2023. V súvislosti s listinou „Vyjadrenie sa
k odporu“ vyhotovenou Mestskou políciou Košice, stanica Ťahanovce sp. zn. MOF-8/2022/P-282 zo
dňa 31. januára 2023 žalovaná namietala, že v administratívnom spise sa v čase ústneho pojednávania
nenachádzala žiadna listina ani záznam, z ktorého by bolo možné zistiť, na základe akého úkonu orgánu
prvého stupňa bola uvedená listina do spisu založená, a kedy bola doručená. Žalobkyňa v ďalšom
poukázala na rozhodnutie orgánu prvého stupňa, svoje odvolanie, ako aj napadnuté rozhodnutie. Podľa
názoru žalobkyne z priebehu konania a rozhodnutí orgánu prvého stupňa a žalovaného je zrejmé, že
postup predchádzajúci vydaniu rozhodnutí bol nezákonný a žalobkyni bola odňatá možnosť účinne
obhajovať svoje práva.
15. Žalobkyňa v ďalšom poukázala na znenie § 5 ods. 4 v spojení s § 5 ods. 7 písm. c) zákona č.
219/1996 Z. z., z ktorého vyplýva, že osoba, ktorá sa má podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, má
právo odoprieť vykonanie dychovej skúšky prístrojom a podrobiť sa vyšetreniu odberom krvi, prípadne
vyšetrenie odmietnuť vôbec alebo požiadať o vyšetrenie iba odberom krvi (ods. 7 písm. c) zákona
č. 219/1996 Z. z.), pričom tomuto právu osoby nepochybne zodpovedá povinnosť policajného orgánu
o tomto práve osobu pred vykonaním takéhoto vyšetrenia náležite poučiť osobitne v situácii, keď je
úradný zákrok vedený voči osobe s minimálnymi alebo žiadnymi skúsenosťami s orgánmi verejnej
moci, ako to bolo v prípade žalobkyne ako mladistvej účastníčky konania v zmysle Dohovoru o právach
dieťaťa považovanej stále za dieťa. V prípade, že jediným dôkazom svedčiacim o porušení ustanovenia
§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z. vo vzťahu k žalobkyni je výsledok dychovej skúšky,
potom je nesporné, že tento dôkaz musí byť dôkazom získaným zákonným spôsobom, čo vyplýva aj
z ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, z listín predložených
Mestskou políciou pri odovzdaní veci orgánu prvého stupňa žiadne takéto poučenie nevyplýva.
16. V ďalšom žalobkyňa namietala, že orgány oboch stupňov založili svoje domnienky o poučení na
listine zo dňa 31. januára 2023, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom bol tento dôkaz získaný, ani
to, kto ho v skutočnosti vyhotovil, keďže neobsahuje mená osôb a podpisy na ňom uvedené zjavne
nekorešpondujú s podpismi na zázname o zistení správneho deliktu.
17. Žalobkyňa preto naďalej trvá na námietke, že bolo porušené jej právo obhajovať sa a to tým, že
listina zo dňa 31. januára 2023 bola získaná neznámym spôsobom, mala nahradiť výsluch dotknutých
príslušníkov Mestskej polície, počas ktorého by mala možnosť klásť im ako vypočúvaným osobám
otázky. Byť prítomný pri vypočúvaní osôb proti sebe a právo klásť týmto osobám otázky je jedným zo
základných práv obvineného, ktoré tak bolo žalobkyni upreté.

18. Žalobkyňa zároveň poukázala na nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného,
nakoľko tento všetky námietky žalobkyne paušálne odmietol s konštatovaním, že je nespokojná s
nepriaznivým výsledkom konania, avšak nedal odpoveď na argumenty žalobkyne o nespôsobilosti
dychovej skúšky preukázať požitie alkoholu, o nezákonnosti dôkazu - Vyjadreniu sa k odporu z 31.
januára 2023, o nemožnosti zistiť, akým spôsobom bola táto listina získaná, ani nemožnosti klásť
prípadným iným vypočúvaným osobám otázky.
19. Žalobkyňa nariadenie pojednávania nežiadala.
20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18. januára 2024, v ktorom poukázal na to, že
ústrednou námietkou žaloby je absencia poučenia žalobkyne v zmysle § 5 ods. 4 a ods. 7 písm. c) zákona
č. 219/1996 Z. z., pričom to namieta právny zástupca žalobkyne, ktorý pri úkonoch nebol prítomný, a
preto nemôže presne vedieť, ako tieto prebiehali a svoje tvrdenia preukázať. Zároveň žalovaný opätovne
poukázal na účelovosť žalobných námietok. V súvislosti s poukazom na skutočnosť, že aj ďalší rovesníci
žalobkyne boli podrobení dychovej skúške s pozitívnym výsledkom žalovaný dodal, že ak by postup
polície pri vykonávaní dychovej skúšky trpel vadami uvádzanými žalobkyňou, tieto tvrdenia by bez
rozumných pochybností využili aj títo účastníci vo svojich konaniach vo svoj prospech. Žalovaný taktiež
poukázal na to, že v skutkovo totožných veciach je nutné rozhodnúť rovnako.
21. Pokiaľ má žalobkyňa pochybnosť o pravosti podpisov osôb na listinách zo dňa 31. januára 2023,
resp. 12. októbra 2023, uvedené vychádza len z jej subjektívneho pocitu prameniaceho z jej práva na
obranu, ktorá však nemá byť účelová. Podstatné v konaní je to, že jednotlivé dôkazy zabezpečené v
konaní - výsledok dychovej skúšky, Záznam Mestskej polície o zistení priestupku/správneho deliktu a
úradný záznam hliadky Mestskej polície zo dňa 31. januára 2023 podaný na základe žiadosti orgánu
prvého stupňa o vyjadrenie preukazujú správne a úplne zistený skutkový stav veci, na základe ktorého
bola žalobkyňa uznaná vinnou z porušenia obmedzujúceho ustanovenia. Žalovaný preto po vyhodnotení
jednotlivých podkladov dospel k rovnakému záveru, že žalobkyňa konala v rozpore s § 2 ods. 2 písm. a)
zákona č. 219/1996 Z. z. a súčasne nezistil také procesné pochybenie, ktoré by malo vplyv na zákonnosť
rozhodnutia orgánu prvého stupňa. Žalovaný preto posúdil obsah žaloby a dospel k záveru, že obrana
žalobkyne je účelová a tendenčná v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za iný správny delikt.
22. Žalovaný nariadenie pojednávania nežiadal.
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
23. Podľa § 1 zákona č. 219/1996 Z. z., alkoholickými nápojmi na účely tohto zákona sú liehoviny,
destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta alkoholu.
24. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 219/1996 Z. z., osoby maloleté do 15 rokov a osoby mladistvé do 18 rokov
a) nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky,
b) sú povinné podrobiť sa vyšetreniu na zistenie alkoholu podľa § 5 ods. 4 alebo vyšetreniu na prítomnosť
omamných látok alebo psychotropných látok podľa § 5 ods. 5, ak je dôvodné podozrenie, že požili
alkoholické nápoje alebo iné návykové látky.
25. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z. z., príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci
obecnej a mestskej polície (ďalej len „policajný orgán“) a zamestnanci Dopravného úradu, ktorí
vykonávajú štátny odborný dozor sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v § 4
ods. 1 na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok.
26. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 219/1996 Z. z., policajný orgán je oprávnený vyzvať na vyšetrenie podľa
odseku 1 aj iné osoby, ako sú uvedené v § 4 ods. 1, a to vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že spôsobili
sebe alebo inému ujmu na zdraví v súvislosti s požitím alkoholických nápojov alebo iných návykových
látok.3) Policajný orgán je oprávnený vyzvať na vyšetrenie podľa odseku 1 aj osoby uvedené v § 2 ods.
2, ak je dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu zákazu v § 2 ods. 2.

27. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z. z., vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou
skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť
takému vyšetreniu, možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo
iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár
podľa medicínskych klinických príznakov.
28. Podľa § 5 ods. 7 zákona č. 219/1996 Z. z., lekárske vyšetrenie spojené s odberom a
laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu sa okrem prípadu uvedeného v
odseku 4 vykoná vždy, a to i bez predchádzajúcej dychovej skúšky prístrojom na zistenie alkoholu
alebo bez predchádzajúceho orientačného psychomotorického vyšetrenia alebo bez predchádzajúceho
skríningového vyšetrenia biologického materiálu na zistenie omamných látok a psychotropných látok, ak
a) vyšetrovaná osoba nie je pri vedomí,
b) tom rozhodne policajný orgán a vyzve kontrolovanú osobu na vyšetrenie na zistenie alkoholu,
omamných látok alebo psychotropných látok,
c) to požiada osoba, ktorá sa vyšetreniu na zistenie alkoholu alebo omamných látok a psychotropných
látok má podrobiť.
29. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 219/1996 Z. z., za porušenie zákazu v § 2 ods. 2 mladistvou osobou
do 18 rokov uloží jej obec pokarhanie. V odôvodnených prípadoch uloží aj zákaz navštevovať verejne
prístupné miesta a miestnosti, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje.
30. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
31. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.
32. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom
33. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a
dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho s poukazom na § 191 ods. 1
písm. d) SSP zrušil z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Správny súd z uvedeného dôvodu na návrh žalobkyne taktiež zrušil rozhodnutie orgánu prvého stupňa
a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
34. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok
vyhlásil dňa 13. februára 2025 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené
dňa 6. februára 2025).
35. Správny súd sa v prvom rade zaoberal žalobnou námietkou žalobkyne týkajúcou sa
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie
zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa
§ 191 písm. d) SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017).
36. Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia
preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú
následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa orgán verejnej

správy riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak orgán
verejnej správy svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z
obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal,
nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak
sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.
októbra 2005, sp. zn. 4So226/04 zverejnený v Zbierke NS SR pod R 33/06).
37. Z ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia sa
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy
vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
Podľa názoru správneho súdu zároveň argumenty a závery orgánu verejnej správy nesmú vzbudiť
pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O
nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.
38. Na strane druhej, úvahy o nepreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno
odvodzovať od subjektívnej predstavy účastníka konania o tom, akým spôsobom by malo byť vo veci
rozhodnuté alebo ako podrobne by malo byť rozhodnutie orgánu verejnej správy odôvodnené, ale musí
sa jednať o objektívny stav, znemožňujúci preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
39. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia sa správny súd stotožnil so žalobným bodom,
v ktorom žalobkyňa vytýkala žalovanému nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, nakoľko tento všetky
námietky žalobkyne paušálne odmietol s konštatovaním, že sú len účelové, pretože je nespokojná s
nepriaznivým výsledkom konania. Žalovaný sa však nijako nevysporiadal s jednotlivými námietkami
vznesenými žalobkyňou v odvolaní, odôvodnenie žalovaného spočívalo len vo všeobecnom poukázaní
na oprávnenie Mestskej polície vyplývajúce zo zákona č. 219/1996 Z. z. zisťovať požitie alkoholických
nápojov u mladistvej osoby do 18 rokov, na neprítomnosť právneho zástupcu pri kontrole Mestskej
polície dňa 8. októbra 2022 a neopakovateľnosť tohto úkonu, logiku nesúhlasu žalobkyne s rozhodnutím
vydaným v jej neprospech, prípadne na skutočnosť, že nikto z osôb prítomných pri kontrole Mestskej
polície dňa 8. októbra 2022 nesúhlas s postupom alebo následným rozhodnutím v jeho konkrétnej
veci neprejavil. Žalovaný však neuviedol, jednak ako námietky žalobkyne právne posúdil, pretože
v napadnutom rozhodnutí absentuje (resp. je len veľmi strohé) poukázanie na ustanovenia právnych
predpisov, ktoré pri vydávaní napadnutého rozhodnutia aplikoval alebo správna úvaha, aké právne
závery z citovaných právnych predpisov vyvodil.
40. Rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť vydané v súlade s právnymi predpismi, t.j. musí
byť vydané príslušným orgánom verejnej správy, vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
obsahovať predpísané náležitosti. Náležitosti rozhodnutia sú upravené v ustanovení § 47 správneho
poriadku, v zmysle ktorého musí rozhodnutie obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní
(rozklade). Pokiaľ sa rozhodnutím nevyhovuje všetkým účastníkom konania, musí byť rozhodnutie
riadne odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, s uvedením, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Týmto
požiadavkám napadnuté rozhodnutie podľa názoru správneho súdu jednoznačne nevyhovuje. Ako už
bolo uvedené, žalovaný v odôvodnení len zrekapituloval priebeh administratívneho konania, a v ďalšom
iba poukázal na oprávnenie Mestskej polície zisťovať požitie alkoholických nápojov mladistvou osobou
do 18 rokov a na účelovosť odvolacích námietok žalobkyne z dôvodu subjektívneho nesúhlasu
s rozhodnutím orgánu prvého stupňa, čo je podľa názoru žalovaného logické, avšak nespôsobuje
nezákonnosť rozhodnutia. Svoj záver žalovaný podporil tiež poukazom na to, že iné osoby, u ktorých
bola taktiež Mestskou políciou dňa 8. októbra 2022 vykonaná kontrola na požitie alkoholických nápojov,
postup pri kontrole nijako nespochybňovali a voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa, ktorým im bolo
uložené pokarhanie, odvolanie nepodali, čo má taktiež potvrdzovať správnosť rozhodnutia orgánu
prvého stupňa v tu súdenej veci.

41. Žalobkyňa pritom v odvolaní vzniesla konkrétne námietky, a aj s ohľadom na uvedené bolo podľa
názoru správneho súdu potrebné sa zo strany žalovaného s nimi dôsledne vysporiadať. Žalobkyňa
v prvom rade namietala, že nebola náležite o svojich právach poučená, pričom žalovaný v tejto súvislosti
len citoval § 5 ods. 1 a 2 v spojení s § 2 ods. 3 zákona č. 219/1996 Z. z. Oprávnenie Mestskej polície
zisťovať požitie alkoholických nápojov pritom v tu súdenej veci sporná nebola, ale žalovaný neuviedol
žiadnu správnu úvahu, ktorá by dala odpoveď na otázku, či Mestská polícia bola povinná žalobkyňu
o jej právach poučiť, a ak áno, z čoho žalovaný vyvodil, že žalobkyňa poučená bola. Len poukázanie na
neprítomnosť právneho zástupcu žalobkyne v čase kontroly, neopakovateľnosť takéhoto úkonu, resp.
reakciu iných osôb na kontrolu, ktorá bola vo vzťahu k nim vykonaná, správny súd nepovažuje za
dostatočné pre riadne odôvodnenie námietky žalobkyne. Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietla, že v spise
absentuje dôkaz overenia platnosti určeného meradla - analyzátora dychu, poukázala tiež na stanovisko
Mestskej polície zo dňa 31. januára 2023, ktoré podľa jej názoru bolo vypracované až ako reakcia na jej
vyjadrenie, ale skutočnosti v ňom uvedené absentovali pri postúpení veci v liste zo dňa 12. októbra 2022
ako aj v Zázname o zistení priestupku/iného správneho deliktu, v ďalšom poukázala na to, že na listine
„Záznam o zistení priestupku/iného správneho deliktu“ zo dňa 8. októbra 2022 sa nachádzajú podpisy
policajtov E. D. (MsP 186) a G. H. (F. 756), ktoré na prvý pohľad sú odlišné od podpisov nachádzajúcich
sa na „Vyjadrení sa k odporu“ zo dňa 31. januára 2023, a navyše podľa názoru žalobkyne mal orgán
verejnej správy namiesto písomného stanoviska predvolať príslušníkov Mestskej polície na výsluch.
K týmto námietkam žalovaný nezaujal žiadne stanovisko, a absencia uvedených úvah zakladá zjavnú
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Za odstránenie
tohto nedostatku nemožno považovať to, že na niektoré z vyššie uvedených námietok reagoval žalovaný
vo vyjadrení k žalobe, nakoľko žalobkyňa svoje odvolacie námietky v podstate zopakovala aj v žalobe.
42. Podľa názoru správneho súdu argumenty a závery orgánu verejnej správy musia byť vyjadrené
v rozhodnutí vydanom vo veci, nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti, z
odôvodnenia musí plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami, ktoré orgán verejnej správy
viedol pri hodnotení dôkazov na jednej strane a jeho právnymi závermi na strane druhej. Zároveň
následne jasným a zrozumiteľným spôsobom orgán verejnej správy svojím odôvodnením dáva
odpovede na tie skutkové závery, ktoré boli pre rozhodnutie rozhodujúce pri zachovaní primeranej miery
logiky zrozumiteľnej nielen pre orgán verejnej správy, ale aj pre adresáta rozhodnutia. Rozhodnutie,
ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné, pretože nedáva dostatočné záruky,
že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. Správny súd z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, preto ho s poukazom na § 191
ods. 1 písm. d) SSP zrušil. Nakoľko nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá
bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie čo do jeho podstaty preskúmať, správnemu súdu za
danej situácie neprináleží posudzovanie jednotlivých konkrétnych žalobných námietok, nakoľko by tým
nahrádzal činnosť orgánov verejnej správy a to o to viac, že odvolacie námietky žalobkyne, na ktoré
nedostala odpoveď v napadnutom rozhodnutí vzniesla aj v podobe námietok žalobných.
43. Správny súd postupujúc podľa § 191 ods. 3 SSP na návrh žalobkyne zároveň zrušil rozhodnutie
prvostupňového orgánu a vrátil vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa.
44. Úlohou orgánov verejnej správy v ďalšom konaní bude vydať rozhodnutie, ktoré v nadväznosti na
námietky žalobkyne dôsledne a presvedčivo odôvodnia.
45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnej žalobkyni v
žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. Podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).