{"guid": "978068ff-e2a6-4a46-8bea-c08084884e9a:5613ae0e-1257-4f8c-bd15-9cece2ee0822", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100320.5", "spisova_znacka": "3Sf/9/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 3Sf/9/2023 z 27. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 27. marca 2025, sp. zn. 3Sf/9/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100320.5", "identifikacne_cislo": "0923100320", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Michal Magur", "sudca_id": 992, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-michal-magur-992", "datum_vydania": "2025-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "3Sfk/27/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "78a8a16d-806b-4ca2-8f53-0253b5efe2ee:470d7050-6f1f-4233-aef6-b0949a0461cf", "datum": "2026-02-25", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a)", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-19", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5613ae0e-1257-4f8c-bd15-9cece2ee0822", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100320.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100320.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100320.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n3Sf/9/2023\n0923100320\n27. 03. 2025\nMgr. Michal Magur\nECLI:SK:SpSKE:2025:0923100320.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členiek senátu\nJUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Ing. Lenky Figulovej v právnej veci žalobcu: LUMARKT, s.r.o., so\nsídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, IČO: 36 216 631, právne zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík,\nadvokát, so sídlom kancelárie Gelnická 33, Košice, IČO: 11 993 448 a JUDr. Eduard Moravský,\nadvokát, so sídlom Hlavná č. 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 101517260/2023 zo dňa 14. júna 2023, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101517260/2023\nzo dňa 14. júna 2023, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Košice\nč. 100606134/2023 zo dňa 17.02.2023 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie\nkonanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 100606134/2023 zo dňa 17.02.2023 (ďalej aj ako \"správca\ndane\" a \"rozhodnutie správcu dane\") podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj \"daňový poriadok\") vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane v sume 41 435,04 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie\nobdobie február 2019 konštatujúc neoprávnené uplatnenie odpočítania dane, keďže žalobca sa zúčastnil\nna obchodných transakciách, o ktorých mohol vedieť, že sú poznačené podvodným konaním v oblasti\nDPH, ak by prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenia,\nktoré prijal od svojich dodávateľov nebudú viesť k jeho účasti na daňovom podvode.\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101517260/2023 zo dňa 14.06.2023 (ďalej aj\n\"napadnuté rozhodnutie\") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že\nsprávca dane začal dňa 21.06.2019 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie február 2019. Správca dane z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre\nsprávne určenie dane, daňovú kontrolu prerušil odo dňa 16.01.2020 do 21.04.2022. O výsledku daňovej\nkontroly správca dane vyhotovil protokol č. 102400750/2022 zo dňa 31.08.2022. V jej rámci bolo zistené,\nže v kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil odpočítanie dane v celkovej sume 41 435,04\n\n€ z dodania tovaru od spoločnosti K-TOM TRADE, a.s. so sídlom Moyzesova 50, Košice, IČO: 48 122\n742 (ďalej aj „dodávateľ“ alebo „dodávateľská spoločnosť“) na základe faktúr\n- č. 00422019, s dátumom dodania 15.02.2019, základ dane 103 574,40 €, DPH 20 714,88 €, s\npredmetom dodania káva Jacobs Kronung 500 g v množstve 43 156 ks a s jednotkovou cenou 2,40 € a\n- č. 00572019, s dátumom dodania 25.02.2019, základ dane 103 600,80 €, DPH 20 720,16 €, s\npredmetom dodania káva Jacobs Kronung 500 g v množstve 43 167 ks a s jednotkovou cenou 2,40 €.\n4. Správca dane v priebehu daňovej kontroly najmä zistil, vyššie uvedený tovar bol obchodovaný v\nnasledovnom dodávateľsko - odberateľskom fakturačnom reťazci: 1. K-TOM TRADE a.s. › 2. ROCK\nFOOD, s.r.o. › 3. IMPOL s.r.o. › 4. CCM FOOD Sp. z o.o. (PL) › 5. Global Sale s.r.o. (CZ) › 6. Arista\nCapital s.r.o. › 7. Link Ventures s.r.o. › 8. ALFA - R s.r.o. › 9. Oakville s.r.o. (CZ) › 10. Velton s.r.o. › 11.\nK-TOM TRADE a.s. › 12. LUMARKT, s.r.o. › 13a. Maltepo s.r.o. (CZ) / 13b. KONSTA SPLENDID S.R.L.\n(Rumunsko).\n5. Správca dane poukázal na personálne väzby medzi jednotlivými spoločnosťami, ktoré boli zapojené\ndo vyššie uvedeného reťazca. Najmä uviedol, že spoločnosť Velton s.r.o. nadobudla sledovaný tovar od\nčeskej spoločnosti Oakville s.r.o. v rámci IC nadobudnutí tovaru a predal ju tuzemskému odberateľovi\nK-TOM TRADE a.s. (priamemu dodávateľovi žalobcu). Štatutárnym zástupcom spoločnosti Velton s.r.o.\nje A. B. ktorý je rovnako konateľom slovenskej spoločnosti Arista Capital s.r.o., ktorá sa zapojila do\nvyššie zmieneného reťazca na predchádzajúcich stupňoch, a ktorá tak ako aj spoločnosť Velton\ns.r.o. nadobudnutý tovar predala svojmu odberateľovi pod vlastnú nákupnú cenu. Spoločnosť Velton\ns.r.o. mala vo vyššie uvedenom reťazci podstatné znaky tzv. „missing tradera“ a „kontraobchodníka“,\npretože neodviedla daň na výstupe vo výške v akej mala, ponížila si ju neoprávnene o uplatnené\nodpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Develop system, s.r.o., pri ktorých sa nepreukázalo materiálne\nplnenie. Správca dane ďalej vo všeobecnosti popísal spôsob fungovania vyššie uvedeného modelu tzv.\n„kontraobchodovania“, ktorý je formou MTIC podvodu na DPH („missing trader intra community“ fraud“).\n6. Ďalej správca dane uviedol, že dodávateľská spoločnosť s odberateľom žalobcu KONSTA SPLENDID\nS.R.L. už v minulosti spolupracovala s daným druhom tovaru a bola pre neho tradičným a známym\ndodávateľom. Tiež poukázal na prepojenie medzi druhým odberateľom žalobcu - spoločnosťou Maltepo\ns.r.o. a spoločnosťou Oakville s.r.o., spočívajúce v identickej genéze (v rovnaký deň) ich zániku\nfúziou so spoločnosťou ASSTEBILON SE, ktorá bola následne vymazaná z obchodného registra\nz dôvodu premiestnenia sídla z Českej republiky do Írskej republiky, kde bola následne zrušená.\nUvedená skutočnosť podľa správcu dane preukazovala, že vyššie uvedené spoločnosti sa vo svojom\npostupe vzájomne koordinovali a nebolo teda dôvodné, aby spoločnosť Maltepo s.r.o. nakupovala tovar\nsprostredkovane od žalobcu, keď ho mala možnosť nadobudnúť priamo od spoločnosti Oakville s.r.o.,\nprípadne priamo od spoločnosti CCM FOOD Sp. z o.o., ktorá mala rovnakého konateľa ako spoločnosť\nOakville s.r.o.\n7. Napokon správca dane zistil, že konateľ spoločnosti Maltepo s.r.o. - pán C. A. A. od roku 2020 bol\nzamestnancom priameho dodávateľa žalobcu.\n8. Následne správca dane vyhodnocoval subjektívnu stránku účasti žalobcu na daňovom podvode.\nUviedol, že podľa webovej stránky žalobcu tento úspešne obchoduje na tunajšom aj zahraničnom trhu\nuž 30 rokov, uverejňuje katalóg produktov, s ktorými obchoduje, pričom možnosť nákupu kávy neponúka,\nz čoho vyplýva, že táto bola určená iba pre vopred určených odberateľov, keďže zo zdrojov na internete\nnemajú iní obchodníci možnosť dozvedieť sa, že s touto komoditou vôbec obchoduje. Predmetný tovar\nbol v preverovanom zdaňovacom období, ale aj v iných zdaňovacích obdobiach obstarávaný zásadne\nod spoločností pod vedením C. A. D. a ponúkaný a predávaný spoločnostiam v členských štátoch\nEurópskej únie s oslobodením od dane, pričom sa opakovane jednalo o vyššie uvedených odberateľov,\nčo je znakom toho, že tieto obchodné transakcie boli súčasťou vopred dohodnutého reťazca. Žalobca\ns jeho dodávateľskou spoločnosťou spolupracoval viac rokov, a preto sa dá očakávať, že si svojho\nobchodného partnera dôsledne preverí a rovnako si preverí aj obchodovaný tovar. Žalobca pritom\nobchodoval už v roku 2015 so spoločnosťou KRANED, s.r.o., ktorej konateľom bol tiež C. A. D., ktorý\nspájal aj ďalšie spoločnosti, ktoré pri preverovaných dodávkach tovaru v rámci daňových kontrol boli\nopakovane priamym dodávateľom kávy vo vysokých objemoch pre žalobcu. Spoločnosť KRANED,\ns.r.o. zanikla zlúčením so spoločnosťou REDbird, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol\nobčan Rumunska, táto spoločnosť sa v rámci jedného roka stala nástupcom v dôsledku zlúčenia\ns celkovo 121 subjektmi a od roku 2013 nezverejnila svoju účtovnú závierku. Uvedené skutočnosti\npritom boli žalobcovi prístupné na verejných internetových portáloch už v čase realizácie preverovaných\nobchodných transakcií. Žalobca spolupracoval od roku 2012 s dodávateľom K-TOM, s.r.o., od roku\n2016 so spoločnosťou K-TOM TRADE, a.s., pričom za všetky spoločnosti vystupovali tie isté osoby -\n\nC. A. D. ako konateľ, C. A. D. a C. E. F. v oblasti nákupu a predaja. Uvedený spôsob podnikania na\nstrane vyššie uvedených spoločností, ktoré sa vyznačujú naznačenými personálnymi prepojeniami mal\nu žalobcu minimálne indikovať obozretnosť pri uzatváraní transakcií.\n9. Ďalej správca dane zistil že výhradným dovozcom a distribútorom preverovanej kávy na Slovensku\nje spoločnosť JACOBS DOUWE EGBERTS SK, s.r.o., ktorá svojim odberateľom predáva túto kávu za\ncenu 6,19 € za kus a iba za výnimočných situácií je možné túto cenu znížiť, pričom priamy dodávateľ\nžalobcu k takýmto odberateľom nepatrí. Žalobca pritom musel mať ako výhradný dovozca a distribútor\nniektorých potravín znalosť o cenotvorbe, a možnostiach rôznych zliav a bonusov pre odberateľské\nsubjekty. Nízka nadobúdacia cena mala u obchodníka, ktorý ju nakupuje indikovať záujem dôkladne si\npreveriť jej pôvod, prepravu a spôsob obchodovania s ňou.\n10. Záverom správca dane aj vzhľadom na z vyjadrenia žalobcu skonštatoval, že tento nekonal\nobozretne a s náležitou starostlivosťou, a neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré bolo možné od neho\nočakávať, aby sa vyhol svojej účasti na reťazci plnení poznačených daňovým podvodom. Vo vzťahu k\ntvrdeniu žalobcu, že svojho odberateľa si osobnou návštevou nepreveril v dôsledku pandémie COVID-19\nsprávca dane uviedol, že v čase uskutočnenia preverovaných obchodných prípadov (február 2019) o\npandémii v súvislosti s ochorením COVID-19 nebolo možné hovoriť.\nII.\nSprávna žaloba, stanoviská,\nkonanie pred správnym súdom\nA. Správna žaloba\n11. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa § 177 a nasl.\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“) namietajúc vady\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) S.s.p.. Navrhol, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil\na vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.\n12. V správnej žalobe najmä uviedol, že\n- nespochybňuje, že k daňovému úniku došlo tým, že spoločnosť Velton s.r.o. si znižovala svoju daňovú\npovinnosť faktúrami od spoločnosti Develop system s.r.o., pri ktorých sa nepreukázalo materiálne\nplnenie. Bolo preto potrebné zodpovedať, či daňový únik vznikol z posudzovaných zdaniteľných\nobchodov s kávou medzi spoločnosťou Velton s.r.o., priamym dodávateľom žalobcu a žalobcom;\n- spoločnosť Develop system s.r.o. nebola súčasťou zisteného fakturačného reťazca s kávou, bola\nsúčasťou druhej vetvy s fiktívnymi dodávkami, a preto daňový únik síce vznikol, no nie v zdaniteľnom\nobchode s kávou v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol žalobca;\n- s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-354/03, Optigen Ltd (bod 47) nie\nje možné daňový únik zistený v jednej tzv. „kontra-vetve“ reťazca mechanicky transformovať aj na inú\nďalšiu vetu reťazca, keďže medzi znížením daňovej povinnosti v „kontra-vetve“ a uplatnením odpočítania\ndane žalobcom nie je žiadna príčinná súvislosť;\n- hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnené neboli, pretože spoločnosť Velton s.r.o.\nsi znižovala svoju daňovú povinnosť faktúrami od spoločnosti Develop system s.r.o., pri ktorých sa\nnepreukázalo materiálne plnenie a z uvedeného dôvodu je daňový únik dôsledkom porušenia zákona,\na nie daňového podvodu;\n- samotným umelým znížením ceny tovaru v reťazci pod nákupnú cenu nedošlo k podvodnému konaniu\na ani k daňovému úniku;\n- z vyššie uvedených dôvodov neprichádza ani do úvahy preukazovanie subjektívnej stránky\npodvodového testu;\n- z rozhodnutí nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že žalobca mohol uvedený tovar\nnakúpiť priamo od dodávateľa z iného členského štátu;\n- žalobca nevedel ani nemohol vedieť, že jeho priamy dodávateľ mal obchodné kontakty s priamymi\nodberateľmi žalobcu;\n- personálne prepojenia boli v posudzovanom obchodnom reťazci preukázané len medzi jeho prvým\nčlánkom a posledným článkom pred žalobcom;\n- správca dane nikdy nepreukázal, že žalobca so svojím priamym dodávateľom koordinoval výber\nžalobcových odberateľov a tým vedome vytvoril podvodné obchodné reťazce;\n- ak podľa žalovaného žalobca so svojim priamym dodávateľom koordinoval výber odberateľov, potom\nbol vedomým účastníkom podvodného konania a nedáva zmysel tvrdenie, že mal prijať opatrenia, aby\nzabránil svojej účasti na podvodnom konaní;\n\n- žalovaný pritom neuviedol, na základe akej úvahy dospel k záveru, že uzatvorenie písomnej zmluvy\nby predstavovalo dostatočné preventívne opatrenie;\n- preverenie obstarávacieho procesu v reťazci dodávateľov presahuje rámec možností žalobcu a takáto\npožiadavka je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo\ndňa 19.08.2010;\n- z rozhodnutia nevyplýva ako daňové orgány dospeli k záveru, že obchodná prirážka nebola štandardná,\npričom správca dane sa pri hodnotení fotokópií letákov z rokov 2019 až 2022 obmedzil na oznámenie\nfinálneho záveru, že všetky ceny uvedené na predložených fotografiách sú akciové, nie bežné;\n- skutočnosť, že pán C. A. D. podnikal postupne prostredníctvom viacerých obchodných spoločností so\nžalobcom bola známa správcovi dane aj pri vykonávaní daňových kontrol za iné zdaňovacie obdobia,\nktoré sa skončili bez nálezu;\n- žalobca ukončil spoluprácu s jeho priamym dodávateľom po tom, ako sa dozvedel informácie zistené\ndaňovou kontrolou, pričom poukázal na to, že v preverovanom zdaňovacom období jeho priamy\ndodávateľ nemal evidované žiadne nedoplatky vo vzťahu k správcovi dane.\nB. Vyjadrenie žalovaného\n13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.04.2023 navrhol túto zamietnuť, zotrval na záveroch\nvyjadrených v preskúmavanom rozhodnutí, žalobné body hodnotil ako nedôvodné s poukazom a\nzhrnutím dôvodov svojho rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správcu dane, pričom zdôraznil, že\nzistenie a posúdenie skutkového stavu a prijaté závery o nepriznaní odpočtu z dôvodu účasti žalobcu na\ndaňovom podvode sú vecne správne. V súvislosti s dlhodobou spoluprácou žalobcu s C. A. D. uviedol,\nže daňový subjekt sa nesmie spoliehať na predchádzajúcu skúsenosť s konateľom dodávateľa a úplne\nrezignovať na kritickú analýzu jeho následného správania. Skúsenosť z minulosti nezakladá automaticky\nabsenciu nutnosti ďalšieho monitoringu a hodnotenia.\nC. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom\n14. Žalobca sa k stanovisku žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 15.04.2024 , v ktorom najmä\nzrekapituloval svoju žalobnú argumentáciu, zdôraznil, že zistený daňový únik nie je dôsledkom\npodvodného konania, ale porušenia zákona, ktoré sa navyše týkalo inej vetvy, ktorej žalobca nebol\nsúčasťou. S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžf/31/2016 a sp. zn. 1Sžf/16/2016 zo\ndňa 17.10.2017 a sp. zn. 1Sžf/88/2016 zo dňa 12.12.2017 žalobca uviedol, že žalobca nebol povinný\npreukazovať svoj obozretný prístup, ktorým by minimalizoval riziko účasti spojenej s podvodom, ale boli\nto daňové orgány, ktoré mali dokázať, že žalobca takto nepostupoval.\n15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.05.2024 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení ako aj\nzáveroch vyjadrených v napadnutom rozhodnutí.\n16. Žalobca v podaní doručenom správnemu súdu dňa 06.03.2025 najmä uviedol, že z vykonaného\ndokazovania nevyplynulo, žeby sa v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch zúčastňovalo len\nfakturačne a zároveň daňové orgány neodôvodnili, v čom spočíva rizikovosť takéhoto plne legálneho\nspôsobu výkonu podnikateľskej činnosti. Daňové orgány opomenuli listinný dôkaz predložený žalobcom\n- systém zabezpečenia kontroly hygieny potravín, ktorým žalobca preukázal, že mu bol vydaný\ncertifikát kvality podľa IFS Logistics Standard. Skutočnosť, že žalobca nezabezpečoval prepravu tovaru\nna vstupe ani na výstupe, nie je riziková v žiadnom smere. Uviedol, že žalobca bol pánom D. v\nminulosti informovaný o tom, že v dôsledku nových investícií, získavania investorov a zlepšenia\nstatusu v podnikateľskom prostredí spoločnosť KRANED, s.r.o. postupne ukončí svoju činnosť a všetky\npodnikateľské aktivity pána D. budú presmerované na spoločnosť K-TOM TRADE a.s. Uvedené dôvody\npre zmenu subjektu dodávateľa považoval žalobca za rozumné a nevzbudzujúce žiadne podozrenie o\ntom, že by malo ísť o zmeny motivované akoukoľvek nelegálnou činnosťou. Preto žalobca nemal ani\nlen žiadny dôvod ďalej pátrať po ďalšom osude spoločnosti KRANED, s.r.o. vo vzťahu k nadobúdacej\ncene tovaru uviedol, že správca dane nevylúčil, že na začiatku obchodného reťazca sa nachádzala\nspoločnosť, ktorá tovar nadobudla v rámci promočnej akcie od niektorého z oficiálnych distribútorov tohto\ntovaru v členských štátoch. Žalobca predmetný tovar ponúkal svojim obchodným partnerom bez ohľadu\nna to, či bol uvedený tovar zverejnený aj na jeho webovej stránke. Okolnosti, ktoré sa týkajú následného\nzamestnávania pána A. u priameho dodávateľa žalobcu a následné ukončenie intrakomunitárnych\ndodaní zo strany žalobcu sú okolnosťami, ktoré nastali ex post, a preto nemôžu byť aplikované v rámci\nvedomostného testu. Daňové orgány tak vo výsledku nepreukázali vedomosť žalobcu o jeho účasti na\nreťazci poznačenom podvodom.\n17. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.03.2025, na ktoré sa dostavili právni\nzastupcovia žalobcu a p. G. H. (spoločník a prokurista žalobcu). Právni zástupcovia žalobcu stručne\n\nzrekapitulovali námietky uvedené v žalobe ako aj obsah ich ďalších podaní. Poukázali na to, že v rámci\nvedomostného testu nie je možné kumulovať záver o tom, že žalobca vedel, so záverom, že mohol\nvedieť o jeho účasti na daňovom podvode. Zároveň namietali, že rozhodnutia daňových orgánov sú\nnepreskúmateľné a súčasne vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže predmetný\ndaňový únik je dôsledkom nesplnenia hmotnoprávnych podmienok. F. G. H. stručne poukázal na\nnegatívne dôsledky rozhodnutí daňových orgánov na ekonomickú situáciu žalobcu.\n18. Následne správny súd postupom podľa § 116 S.s.p. verejne vyhlásil rozsudok dňa 27.03.2025.\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n19. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode\nalebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento\ndeň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní\nstavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.\nPri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\nDaňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n20. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba\nnávrhmi daňových subjektov.\nSprávca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\nAko dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n21. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n22. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nIV.\nDôvody rozhodnutia správneho súdu\n24. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna\nžaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj\npostup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n25. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. 11.2006 o spoločnom\nsystéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“) a tento preberá aj slovenská\nvnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:\na. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),\nb. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1\na 2 zákona o DPH),\nc. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane\nz tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),\nd. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH).\n26. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu\nobmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie\ndane, alebo ak došlo k daňovému podvodu, alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to\n\nje odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych\npodmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či\nzneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.\n27. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový\npodvod v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom\nzneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v\nzmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri\ndôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri\njednotlivých dôvodoch odlišné a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených\ntroch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.\n28. Judikatúra Súdneho dvora EÚ podvodom na DPH označuje najmä situácie, v ktorých jeden z\núčastníkov neodvedie štátnej pokladnici vybranú daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania\nzvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom harmonizovanej úpravy, pretože uskutočnené operácie\nnezodpovedajú bežným obchodným podmienkam [rozsudky z 12. 1. 2006 v spojených veciach Optigen\nLtd a Fulcrum Electronics Ltd (v likvidácii) a Bond House Systems Ltd proti Commissioners of Customs\n& Excese , Zb. rozh. s. I-483 (ďalej len „vec Optigen“), zo 06.07. 2006 v spojených veciach Axel Kittel\nproti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL, C-439/04 a C-440/04, Zb. . rozh. s.\nI-6161), a z 21.06.2012 v spojených veciach Mahageben kft a F. G., C-80/11 a C-142/11]. Za takého stavu\nje potom z hľadiska posúdenia nároku na odpočet dane rozhodné posúdenie všetkých objektívnych\nokolností vykázanej transakcie.\n29. Okrem objektívnych okolností je potrebné posúdiť aj subjektívnu stránku konania, teda vedomosť\nsubjektu uplatňujúceho odpočet dane o daňovom podvode. Vo veci Optigen je zdôraznené, že nárok na\nodpočet dane nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná\ntransakcia zaťažená skutočnosťami, o ktorých platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Zavedenie systému\nzodpovednosti bez zavinenia, by totiž prekračovalo rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu platieb\ndo verejného rozpočtu (porov. rozsudky z 11.05.2006 vo veci Federation of Technological Industries a\ni., C-384/04, Zb. rozh. s. I-4191, bod 32, ako aj z 21.02.2008 vo veci Netto Supermarkt, C-271/06, Zb.\n30. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel možno vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti\ndaňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o\npripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Axel Kittel test pozostáva zo štyroch\npodmienok, pričom nesplnenie akejkoľvek z týchto podmienok znamená, že neboli splnené podmienky\nna odmietnutie nároku na odpočet. Prvou podmienkou testu je existencia daňovej straty ku dňu\nrozhodovania. Druhou podmienkou Axel Kittel testu je, že preukázaná existencia daňovej straty podľa 1.\npodmienky testu bola dôsledkom podvodného konania. Pre splnenie tretej podmienky Axel Kittel testu\nje rozhodné, či podvodné konanie (2. podmienka), v dôsledku ktorého vznikla daňová strata / únik (1.\npodmienka), bolo spojené s obchodnými transakciami daňového subjektu. Napokon podľa 4. podmienky\nAxel Kittel testu je potrebné preukázať, či daňový subjekt vedel, alebo pri vynaložení náležitej opatrnosti\nmohol vedieť o spojení podvodného konania s jeho obchodnými transakciami (3. podmienka).\n31. Dôkazné bremeno vo vzťahu ku všetkým kritériam, ktorých preukázanie je predpokladom odopretia\nodpočtu dane z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode zaťažuje správcu dane.\n32. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že tieto vo výsledku svoje rozhodnutia založili\nna tom závere, že žalobca sa posudzovanými transakciami zapojil do obchodného reťazca (ktorý bol\nopísaný v konštatačnej časti tohto rozsudku) poznačeného daňovým podvodom.\n33. V nadväznosti na kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode podľa Axel\nKittel testu, ktoré sú vyššie uvedené, správny súd konštatuje, že žalobca nenamieta samotný vznik\ndaňového úniku (prvej podmienky), ak sám uviedol, že v danom prípade je nepochybné, že došlo k\ndaňovému úniku a to tým, že subdodávateľ žalobcu (Velton s.r.o.) si svoju vlastnú daňovú povinnosť,\nktorú bol povinný zaplatiť znížil tým, že na vstupe si odpočítal daň z (krížovej) fakturácie neexistujúceho\ntovaru od daňového subjektu Develop system, s.r.o.\n34. Z obsahu žalobných námietok je zrejmé, že žalobca namietal preukázanosť daňového podvodu\nnesplnením podmienky, že daňový únik bol dôsledkom podvodného konania, ale naopak, je dôsledkom\nporušenia zákona o DPH, s uvedeným únikom a obchodnou činnosťou žalobcu nie je priama súvislosť,\nsplnenie vedomostného testu a záver o neprijatí adekvátnych opatrení zo strany žalobcu.\n35. Žalobca však žiadnym spôsobom nenamietal súhrn zistení správcu dane o okolnostiach transakcií\nvo vymedzenom reťazci zdaniteľných plnení, ktorými správca dôvodil, že k vzniku daňového úniku došlo\nz dôvodu podvodného konania v danom reťazci. Preto ani túto časť záverov správcu dane a žalovaného\npre absenciu žalobných námietok súd nemal zákonnú možnosť ani povinnosť posudzovať.\n\n36. Žalobca svoju námietku vo vzťahu k splneniu druhej podmienky Axel Kittel testu vymedzil výlučne\ntým, že k vzniku daňového úniku krížovou fiktívnou fakturáciou (teda fakturáciou za neexistujúci tovar)\nnedošlo v dôsledku daňového podvodu, keďže pri fiktívnej fakturácii absentuje splnenie hmotnoprávnej\npodmienky odpočtu (materiálna existencia plnenia) a pri daňovom podvode na rozdiel od porušenie\nzákona, sú splnené hmotnoprávne aj formálne podmienky odpočtu, vrátane reálneho dodania tovaru\na služieb. Podľa žalobcu, ak ku daňovému úniku došlo na skoršom stupni obchodného reťazca\nkrížovou fiktívnou fakturáciou (fakturáciou za tovar reálne neexistujúci) a uplatnením odpočtu z tohto\nfiktívneho dodania, potom dôvod tohto úniku nie je možné spájať s podvodným konaním, keďže by to\nbolo rozporné s podstatou daňového podvodu, kde sú zákonné podmienky odpočtu splnené. A podľa\nžalobcu vyplývajúc z koncepcie jeho argumentácie zjavne majú byť splnené na každom stupni reťazca,\na aj pri krížovej fakturácii.\n37. Správny súd bol preto vo svojom prieskume obmedzený na posúdenie takto formulovanej námietky,\nktorú vyhodnotil ako nedôvodnú.\n38. Ako bolo už vyššie zhrnuté k daňovému úniku v reťazci obchodov s kávou podľa správcu došlo\ntak, že priamy subdodávateľ žalobcu spoločnosť Velton s.r.o. si ponížil daňovú povinnosť uplatnením\nsi odpočítania dane krížovou fakturáciou „kontra obchodovaním“ z dodávateľských faktúr spoločnosti\nDevelop system, s.r.o. bez preukázania materiálnej existencie plnenia. Teda krížovou fakturáciou, kedy\nsa jedna fakturačná línia týkala reálne existujúceho tovaru (kávy) a druhá krížová fakturácia od Develop\nsystem, s.r.o. sa týkala reálne neexistujúceho tovaru.\n39. Krížová fiktívna fakturácia za účelom uplatnenia odpočtu z týchto faktúr niektorým subjektom\núčastným na reťazci zdaniteľných obchodov s cieľom poníženia vlastnej daňovej povinnosti\ncharakterizuje jeden z všeobecne identifikovaných spôsobov podvodného konania. Skutočnosť fiktívnej\nkrížovej fakturácie na niektorom stupni zisteného reťazca obchodov, pri ktorej ide v podstate o nesplnenie\nhmotnoprávnych podmienok odpočtu pre neexistenciu materiálneho plnenia, aj v spojení so vznikom\ndaňového úniku v súvislosti s takou krížovou fiktívnou fakturáciou, nie je podľa názoru súdu spôsobilá\nzvrátiť preukázanosť toho, že daňový únik bol dôsledkom podvodného konania a daný obchodný reťazec\nje poznačený daňovým podvodom.\n40. Žalobcom zdôrazňovaná a judikatúrou ustálená odlišnosť medzi dôvodom odopretia odpočtu pre\nnesplnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok odpočtu a pre daňový podvod, a neprípustnosť\nzamieňania týchto vzájomne sa vylučujúcich dôvodov, sú určujúce v konkrétnom obchodnom vzťahu\n- zdaniteľnom obchode, oprávnenosť odpočtu z ktorého je predmetom posudzovania. V tejto súvislosti\nžalobca opomína fakt, že správca dane ani v jednom prípade nespochybnil existenciu tovaru vo vzťahu\nnielen medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, ale v celom reťazci. Tá bola spochybnená jedine\nv obchodnom vzťahu medzi spoločnosťou Velton s.r.o. a Develop system, s.r.o., t.j. v inom reťazci\ndeklarovaných plnení. Žalobca tak neopodstatnene namietal, že v predmetnom prípade bola povaha\nplnenia v dodávateľskom reťazci zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí.\n41. Následne žalobca namietal splnenie tretej podmienky Axel Kittel testu - teda, či podvodné konanie,\nv dôsledku ktorého vznikla daňová strata/únik, bolo spojené s obchodnými transakciami daňového\nsubjektu. V tejto súvislosti žalobca uvádzal (obdobne ako v predchádzajúcej námietke), že daňový únik\nbol dôsledkom uplatnenia práva na odpočítanie dane spoločnosťou Velton s.r.o. na základe faktúr od\nspoločnosti Develop system, s.r.o. bez preukázania materiálnej existencie plnenia, pričom žalobca nebol\nsúčasťou predmetného odberateľsko dodávateľského reťazca.\n42. Spoločnosť Velton s.r.o. figurovala raz ako dodávateľ tovaru a to v obchodnom reťazci obchodujúcom\ns reálnym tovarom (káva), a súčasne ako odberateľ fiktívneho tovaru (od spoločnosti Develop system,\ns.r.o.), v ktorom dôsledku si daň, ktorú mala zaplatiť ako dodávateľ spoločnosti K-TOM TRADE a.s.\n(t. j. priameho dodávateľa žalobcu) na výstupe ponižovala, v dôsledku tzv. „krížovej fakturácie“, o ňou\nfiktívne zaplatenú sumu dane na vstupe pri dodávke jej fiktívneho tovaru. S identifikovaným podvodom\nna DPH je transakcia žalobcu spojená, a to prostredníctom jeho priameho dodávateľa (K-TOM TRADE\na.s. a subdodávateľa Velton s.r.o.).\n43. Ďalej správca dane preukazuje, že existujú objektívne skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žalobca\no podvodnom charaktere obchodov vedel, alebo mohol vedieť. Správny súd v tejto súvislosti prisvedčil\nnámietke žalobcu, ktorá sa týkala hodnotenia a napokon aj súvisiaceho odôvodnenia – vedomostnej\nzložky účasti žalobcu na daňovom podvode (štvrtej podmienky Axel Kittel testu).\n44. Z rozhodnutí daňových orgánov (strana 21 až 23 napadnutého rozhodnutia a strany 17 až 20\nrozhodnutia správcu dane), pritom bolo možné vyvodiť nasledovné prvky neštandardnosti, na základe\nktorých správca dane dospel k záveru o tom, že žalobca mohol vedieť o tom, že sa zúčastnil obchodných\ntransakcií poznačených podvodným konaním v oblasti DPH:\n\n45. Žalobca možnosť nákupu kávy v katalógu produktov, uverejnenom na svojej webovej stránke,\nneponúka. O uvedenej skutočnosti chýba v administratívnom spise akýkoľvek dôkaz, pričom, ako\nto žalobca tvrdil už v priebehu daňovej kontroly, správca dane vychádzal z údajov zverejnených na\nwebovej stránke žalobcu v čase vykonávania daňovej kontroly, ktoré sa nemuseli vzťahovať aj na\nkontrolované zdaňovacie obdobie. Uvedenú skutočnosť daňové orgány nevyhodnotili v súvislostiach\ns obchodnou praxou v predmetnom odvetví. Žalobca v tomto smere namietal, že neprevádzkuje\ninternetový obchod a nakúpený tovar ponúka aj iným spôsobom, než prostredníctvom zverejneného\nkatalógu produktov, o čom predložil správcovi dane mailovú komunikáciu so spoločnosťou WONDER\nFOODS srl. S uvedeným dôkazom sa správca dane vysporiadal nedostatočne, keď uviedol, že tento\nnepreukazuje, že sa žalobca nezúčastnil obchodov poznačených daňovým podvodom.\n46. Predmetný tovar bol obstarávaný zásadne od spoločností pod vedením C. A. D. a ponúkaný,\na predávaný spoločnostiam v členských štátoch Európskej únie s oslobodením od dane, pričom sa\nopakovane jednalo o vyššie uvedených odberateľov. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že samotné\nzníženie vlastnej daňovej povinnosti pri odpočítaní dane na vstupe a uplatnení oslobodenia od dane\npri dodávke tovaru do iného členského štátu samo osebe protiprávne nie je, pričom skutočnosť, že\ntýmto spôsobom žalobca postupoval s rovnakými spoločnosťami na strane dodávateľa ako aj na strane\nodberateľa bez ďalšieho nepredstavuje prvok neštandardnosti.\n47. Žalobca spolupracoval v minulosti s dodávateľom K-TOM, s.r.o., KRANED, s.r.o. a od roku 2016\nso spoločnosťou K-TOM TRADE a.s., pričom za všetky spoločnosti vystupovali tie isté osoby - C. A.\nD. ako konateľ, C. A. D. a C. E. F. v oblasti nákupu a predaja. Spoločnosť KRANED, s.r.o. zároveň\nzanikla zlúčením so spoločnosťou REDbird, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol občan\nRumunska. Táto spoločnosť sa v rámci jedného roka stala nástupcom v dôsledku zlúčenia s celkovo\n121 subjektmi a od roku 2013 nezverejnila svoju účtovnú závierku. Personálne prepojenie medzi\ndodávateľskými spoločnosťami nepochybne môže byť jednou z okolností naznačujúcich riziko účasti na\npodvodnom konaní a potrebu ostražitejšieho prístupu zo strany odberateľa (žalobcu), ak chce s takýmito\nsubjektmi daňový subjekt obchodovať, avšak bez ďalšieho sa z hľadiska preukázania podmienok pre\nnepriznanie práva na odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu javí ako nepostačujúce a málo\npresvedčivé, a to najmä za situácie, keď tak ako to uvádzal žalobca a napokon aj daňové orgány, že\nspolupráca žalobcu s pánom D. bola dlhodobá a bezproblémová.\n48. Žalobca nakúpil tovar za podozrivo nízku nadobúdaciu cenu. Čo sa týka ceny dodávaných produktov,\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že „extrémne\na nedôvodné nadhodnotenie či podhodnotenie ceny plnenia v porovnaní s trhovými cenami môže\nbyť okolnosťou, ktorá má vzbudiť podozrenie u priemerného zodpovedného podnikateľa“ (rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 11/2022 zo dňa 30.05.2024, bod 63).\nObdobne tiež Súdny dvor Európskej únie už konštatoval, že neobvyklé zmluvné podmienky spočívajúce\nnapríklad v neobvykle nízkej cene plnenia, ktorá nezodpovedá hospodárskej realite, môžu indikovať\npodozrenie zo zneužitia práva či daňového podvodu v daňovej oblasti (rozhodnutie Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci Weald Leasing Ltd, C-103/09 zo dňa 22.12.2010, body 39 a 45). Správny súd\nvšak v súvislosti s vyššie uvedeným dáva do pozornosti požiadavku neobvyklosti či neprimeranosti.\nNepostačuje teda preukázať, že ceny plnenia boli v prípade deklarovaných obchodov nižšie ako trhové,\nale aj to, že zistená odchýlka je výrazná, neobvyklá či neprimeraná v kontexte s trhovou realitou.\n49. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zdôraznil, že dôkazné bremeno v daňovom konaní,\npri preukazovaní vedomej účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým\npodvodom, je na daňových orgánoch. Pokiaľ preto chcú príslušné orgány v kontexte preukazovania\nvedomostnej stránky účasti na daňovom podvode uplatniť argument neobvyklej ceny plnenia v porovnaní\ns trhovými cenami, musia preukázať nielen cenu zdaniteľného plnenia, ale aj existenciu a výšku\npriemerných trhových cien, ako aj významnejšiu mieru odchýlky cien zdaniteľných plnení v porovnaní s\ntrhovými cenami (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 11/2022\nzo dňa 30.05.2024, bod 64), prípadne musia inými dôkaznými prostriedkami preukázať, že žalobca si\nvýraznej odchýlky v cenách v porovnaní s trhovými cenami bol vedomý (napr. rozhodnutie Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 5/2023 zo dňa 28.03.2024, bod 58).\n50. Dodávateľ deklaroval spornými faktúrami žalobcovi v zdaňovacom období fenruár 2019 dodanie\nkávy Jacobs Kronung 500 g s cenou 2,40 € bez DPH za kus. V rámci preukazovania neprimerane\nnízkej ceny plnení v porovnaní s trhovými cenami správca dane a žalovaný poukazujú na vyjadrenie\nspoločnosti JACOBS DOUWE EGBERTS SK, s.r.o. zo dňa 07.09.2021, ktorá je výhradným dovozcom\na distribútorom preverovanej kávy na Slovensku. Uvedená spoločnosť svojim odberateľom predáva túto\nkávu za cenu 6,19 € za kus, avšak zvyčajne majú zákazníci nižšiu cenu v závislosti na výsledku rokovaní.\nNajnižšia fakturačná cena počas preverovaného obdobia bola 1,97 € za kus. Zároveň uviedla, že priamy\n\ndodávateľ žalobcu nepatrí k jej odberateľom, avšak nevylučuje, že niektorí z jej zákazníkov predá na\nSlovensko kávu kúpenú v inej krajine.\n51. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd musí konštatovať, že v administratívnom spise založené\nvyjadrenie spoločnosti JACOBS DOUWE EGBERTS SK, s.r.o. nie je relevantným podkladom pre záver\nsprávcu dane o príliš nízkej cene kávy dododávanej spoločnosťou K-TOM TRADE, a.s. vo februári 2019.\nPráve naopak, z predemtného vyjadrenia v tomto momente vyplýva, že jednotková cena kávy na vstupe\nu žalobcu sa nachádzala v rozpätí vyššie uvedených predajných cien, pričom správca dane nezistil\npôvod tovaru, teda od ktorej obchodnej spoločnosti nadobudla predmetný tovar spoločnosť K-TOM\nTRADE a.s. na začiatku reťazca. Nejedná sa teda o skutočnosť, ktorá by mala indikovať obozretnosť\nžalobcu a jeho vedomosť o potenciálnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.\n52. Žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil ako dôkaz aj akciové letáky LIDL za obdobie marec\n2019 a nasl., v ktorých je uvedená cena rovnakej kávy 3,99 € s DPH za kus. Predmetné dôkazy ani\npodľa názoru kasačného súdu nemožno odmietnuť iba s argumentom, že sa jedná o predajné ceny\nv polovičnej zľave a teda skutočná predajná cena predmetného tovaru bola 7,99 € s DPH za kus. Z\nlogiky obchodných vzťahov a povahy podnikania (ktorého cieľom je zisk) spravidla vyplýva, že ak je\npredajná cena v určitej výške, tak nákupná cena musí byť logicky nižšia, aby mohol podnikateľ vytvoriť\nzisk a uvedené platí najmä v prípade tovaru, ktorý nepodlieha rýchlej skaze, aj v prípade ak sa jedná\no predajné ceny po zľave. Rovnako je zrejmé, že pokiaľ sú ceny na letákoch uvedené s DPH, tieto ceny\nbudú po odpočítaní DPH poznateľne nižšie.\n53. Správny súd sa stotožňuje s právnym názorom daňových orgánov, že neuzatvorenie písomnej\nzmluvy obvykle vedie k záveru o neopatrnosti alebo neobozretnosti žalobcu. Napokon aj česká judikatúra\nza znaky svedčiace existencii daňového podvodu vymenúva napr. existenciu sídla na virtuálnej adrese,\nnezverejňovanie účtovných závierok, absenciu písomnej zmluvy pri rozsiahlom obchode, podozrivo\nnízke marže, neobvyklé ceny a ďalšie (PROCHÁZKA, Vojtěch a KUPČÍK, Petr a BRYCHTA, Karel.\nDefiniční znaky podvodu na DPH v judikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu a\npraxi, 1/2022, roč. XXX, str. 160 a 161). Avšak v tu prejednávanej právnej veci sa daňové orgány s touto\nokolnosťou podrobnejšie nevysporiadali a to najmä v súvislosti s ďalšími okolnosťami prípadu, ako sú\nnapríklad zaužívaná prax v danom odvetví, ale aj prax v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a jeho\ndodávateľom, ktorý mal pretrvávať od roku 2016, resp. od roku 2012 a pokiaľ ide o spoluprácu s ďalšími\nobchodnými spoločnonsťami, v pozadí ktorých vystupoval p. D., pričom spolupráca s predmetnými\nspoločnosťami mala byť bezproblémová.\n54. Ďalej správny súd uvádza, že v rámci subjektívneho testu možno vychádzať jedine zo skutočností,\nktoré nastali do momentu uzatvorenia obchodu (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023 bod 31 a tiež Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky zo dňa 06.08.2020, čj. 1 Afs 304/2019-33, bod 27). Z uvedeného dôvodu sa správny súd\nstotožnil s námietkou žalobcu, že na tieto účely nemožno hodnotiť konanie žalobcu po uskutočnení\npreverovaných transakcií (ukončenie obchodnej spolupráce so spoločnosťami, v ktorých figuroval\np. D. a tiež IC dodaní do iných členských štátov). Z obsahu rozhodnutia žalovaného správny súd\nzistil, že personálne prepojenie medzi odberateľom žalobcu - spoločnosťou Maltepo s.r.o. a priamym\ndodávateľom žalobcu, prostredníctvom pána C. A. A., ku ktorému došlo až v roku 2020 a tiež skutočnosť,\nže žalobca nezabezpečoval prepravu tovaru, neboli hodnotené v rámci subjektívneho testu.\n55. K listinnému dôkazu – certifikátu kvality od spoločnosti SGS-International Certification Services\nGmbh sa správca dane neopomenul vyjadriť, keďže sa s ním náležite vysporiadal (viď stranu 33 až\n34 rozhodnutia správcu dane). Správny súd k uvedenému v zhode s daňovými orgánmi dodáva, že\npredmetný certifikát primárne dokazuje, že žalobca s kávou skutočne obchodoval, čo však daňové\norgány nespochybňovali.\n56. Správny súd preto dospel k záveru, že právny záver orgánov verejnej správy o vedomosti žalobcu\no jeho účasti na daňovom podvode je predčasný. Dôvody identifikované orgánmi verejnej správy ako\ndôvody relevantné pre účely tzv. Axel Kittel testu budú musieť byť v ďalšom konaní v rámci rozhodnutia\nvo veci, podrobne overené, hodnotené a následne jasne, jednoznačne a nezameniteľne vymedzené,\naby sa dosiahol relevantný stupeň konkrétnosti záverov orgánu verejnej správy v súvislosti s daňovým\npodvodom (ak pôjde o právny dôvod, na základe ktorého daňovému subjektu nebude priznané právo\nna odpočítanie DPH).\n57. Správny súd zároveň poznamenáva, že nedôsledné diferencovanie (zo strany daňových orgánov)\nmedzi tým, či žalobca vedel alebo mal, a mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom\ndaňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových okolností preukazujúcich aspoň jednu\nz už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom podvode v daňovom konaní, nemôže byť\ndôvodom pre zrušenie rozhodnutí žalovaného a správcu dane (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho\n\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 131/2022 zo dňa 21. 11. 2023, bod 52). Opačný\nzáver nevyplýva ani zo žalobcom poukazovaného rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/20/2016 zo\ndňa 29.06.2017, v ktorom bolo konštatované nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí daňových orgánov.\nUvedené pochybenie daňových orgánov tak samo osebe nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutí\ndaňových orgánov, tým je primárne nepreukázanie vedomostnej zložky účasti žalobcu na daňovom\npodvode.\n58. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku, v ktorej žalobca s poukazom na rozsudky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že nebol povinný preukazovať svoj obozretný prístup,\nktorým by minimalizoval riziko účasti spojenej s podvodom, ale boli to daňové orgány, ktoré mali\ndokázať, že žalobca takto nepostupoval. V zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt\nz daňového podvodu \"vyviniť\" a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné\nbremeno daňový subjekt; viď napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023)\ndostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán\nnemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej\ndodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky\nz 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a z 31.01.2013, Stroj trans, C-642/11,\nbod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od\nneho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na\ndaňovom podvode (viď rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21.06.2012,\nMahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).\n59. Obdobné závery napokon vyplývajú aj zo žalobcom citovanej rozhodovacej činnosti Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky – z rozsudkov sp. zn. 1Sžf/31/2016 (bod 45) a sp. zn. 1Sžf/16/2016 (bod\n47) zo dňa 17.10.2017, pričom z citovaného rozsudku sp. zn. 1Sžf/88/2016 zo dňa 12.12.2017 opak\nnevyplýva.\n60. Podľa správneho súdu nie je ani povinnosťou správcu dane daňovému subjektu uviesť, aké\nkonkrétne opatrenia mal prijať a aké dôkazy predložiť na to, aby sa daňový subjekt vyvinil (viď napr.\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/25/2023 zo dňa 20.12.2024,\nbod 42).\nV.\nZáver\n61. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie\nsprávcu dane vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení\ns § 191 ods. 3 písm. a) SSP), a preto ich súd zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie (§\n191 ods. 4 veta prvá SSP).\n62. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane náležite a preskúmateľným spôsobom vymedziť\nskutkové zistenia vyplývajúce správcovi dane z vykonaných dôkazov a tieto správne právne posúdiť pri\nviazanosti správcu dane právnymi závermi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle\n§ 191 ods. 6 SSP.\n63. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému\nžalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2\nSSP).\n64. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od\ndoručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom\nSprávneho súdu v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku\nto znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\npodpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich\n\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len\n„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {"stav": {"sz": "3Sfk/27/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "78a8a16d-806b-4ca2-8f53-0253b5efe2ee:470d7050-6f1f-4233-aef6-b0949a0461cf", "datum": "2026-02-25", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "6998e3ab-fa21-4821-95c9-ba8c7de1a865:24aa2cd6-ae69-41a9-908f-ebe7ad94f557", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200303.1", "spisova_znacka": "1Sfk/25/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/25/2023 z 20. 12. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-12-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200303.1"}, {"guid": "dcee4d0a-a0ae-4704-833b-347c06d39daf:fcc2bf19-5f2c-430b-a17b-9a497c9b9786", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200156.1", "spisova_znacka": "3Sfk/11/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/11/2022 z 30. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200156.1"}, {"guid": "d03df72d-2a16-4bfc-83d3-44c260b4525d:71011518-0cd0-4e45-9ed1-124b6ae74342", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200321.1", "spisova_znacka": "3Sfk/5/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/5/2023 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200321.1"}, {"guid": "641a80ba-bc3c-48c4-86c1-dc88bc286316:b512a8d7-eb2b-49bb-88a7-1679aaca07d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200070.1", "spisova_znacka": "3Sfk/131/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/131/2022 z 21. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200070.1"}], "citovane_v": []}