{"guid": "bcdd7b23-5575-4a0f-b53e-238b0ddf8884:fead6283-51a4-415f-8c59-f308d29cf184", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100284.3", "spisova_znacka": "2S/15/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 2S/15/2023 z 17. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 17. júna 2025, sp. zn. 2S/15/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100284.3", "identifikacne_cislo": "0923100284", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Tomáš Kuruc", "sudca_id": 1014, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-tomas-kuruc-1014", "datum_vydania": "2025-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-4", "nazov": "§ 19 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-2", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-17", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-19", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fead6283-51a4-415f-8c59-f308d29cf184", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100284.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100284.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100284.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n2S/15/2023\n0923100284\n17. 06. 2025\nJUDr. Tomáš Kuruc\nECLI:SK:SpSKE:2025:0923100284.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Tomáša Kuruca a z členov senátu:\nJUDr. Jany Raganovej a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom E. X, XXX XX F., zastúpeného JUDr. Erikou Beňovou, advokátkou, so sídlom v F., G. X, IČO:\n35 544 350, proti žalovanému: Univerzita D. B. G. v F., G. X, XXX XX F., IČO: 00 397 768, právne\nzastúpený: Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom H. X, XXX XX F., IČO: 47 256 206, v konaní\no preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.07.2023, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.07.2023 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Univerzita D. B. G. v Košiciach ako prvostupňový orgán rozhodnutím Č. j. REK001007/2023-UPA/2556\nzo dňa 23.06.2023 nesprístupnila žalobcovi informácie uvedené v žiadosti žalobcu zo dňa 15.06.2023,\nktorou žiadal prvostupňový orgán ako povinnú osobu o „kompletnú osobnú korešpondenciu z rokov\n2015 až 2017 medzi ním a pani H. I., J. J..\" (ďalej len ako „študentka“). Prílohou žiadosti žalobcu\no sprístupnenie informácií bol jednorazový súhlas udelený povinnej osobe k poskytnutiu osobných\núdajov. Prvostupňový orgán svoje rozhodnutie o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií\nodôvodnil predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že podľa jeho názoru neexistoval právny základ\nna poskytnutie požadovaných informácií, nakoľko požadované informácie sa netýkajú činnosti povinnej\nosoby, nejde o verejnosti neznáme údaje vo veciach verejných a tiež uviedol, že poskytnutie týchto\ninformácií by bolo s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozpore s\nprincípmi dobrej správy. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že žalobca ako žiadateľ žiadal o nezmyselnú\ninformáciu, ktorá v súlade s odbornou právnickou literatúrou nespadá do rámca informácií, na ktoré sa\nvzťahuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám a jej nezmyselnosť spočívala v tom, že žalobca\nako žiadateľ žiadal od povinnej osoby zaslanie svojej vlastnej osobnej korešpondencie, t. j. informácií\nvýlučne súkromnej povahy, ktoré by mal on sám mať, respektíve zrejme má k dispozícii vo svojej\nosobnej sfére. Žalovaný ďalej dôvodil, že žalobca ako žiadateľ nešpecifikoval rozsah, čím podľa názoru\nžalovaného svoju žiadosť zmenil na pokyn nadriadeného orgánu čo nebolo a ani nie je účelom zákona\no slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaný citoval ustanovenie § 9 ods. 1 Zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám, kde zdôraznil, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej\nosoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, obrazové a zvukové záznamy týkajúce\n\nsa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje\nosobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Žalovaný záverom\nsvojho odôvodnenia konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že požadované informácie majú povahu\ninformácií podľa § 9 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a súčasne povinná osoba\nnedisponovala písomným súhlasom na ich sprístupnenie, povinná osoba nie je oprávnená uvedené\ninformácie žalobcovi ako žiadateľovi sprístupniť, a to ani v prípade, ak by mala k dispozícii a boli by v\nsúlade s princípmi dobrej správy.\n2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu Č. j. REK001007/2023-UPA/2556 zo dňa 23.06.2023 o\nnesprístupnení informácií podal žalobca dňa 30.06.2023 odvolanie, v ktorom namietal, že podľa jeho\nnázoru povinná osoba nemá žiadnu prekážku, aby zverejnila žiadateľovi ním požadované informácie, t.\nj. iba tie prejavy osobnej povahy, na ktoré má povinná osoba písomný súhlas. Namietal tiež, že úvahy\npovinnej osoby či žiadateľ má alebo nemá informácie k dispozícii sú nepodstatné, pretože žiadateľ nie\nje povinný uvádzať ani vysvetľovať dôvod prečo žiada povinnú osobu o informácie s poukazom na § 3\nods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa názoru žalobcu zákonný dôvod v odôvodnení\npovinnej osoby, ktorá skúmala motívy žiadateľa a polemizovala o nich právne neobstojí. Žalobca tiež\nnamietal, že z pohľadu zákona o slobodnom prístupe k informáciám je dôležité to, že povinná osoba\nuvedenú informáciu má k dispozícii.\n3. Žalovaný o podanom odvolaní žalobcu nerozhodol v zákonom ustanovenej lehote do 15 dní od\npodania odvolania, a tak došlo dňa 17.07.2023 (15.07. bola sobota) v zmysle Zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktorého deň doručenia bol druhý deň po\nuplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, t. j. deň 19.07.2023. Žalovaný dňa 28.07.2024 upovedomil\nžalobcu o tom, že jeho odvolanie zo dňa 29.06.2023 proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie\nbolo doručené osobitne ustanovenej komisii, ktorá ho mala posúdiť a následne dňa 03.08.2023 o\nodvolaní rozhodol rozhodnutím Č. j. REK001007/2023-UPA/2987, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a\nnapadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.\nII.\nSprávna žaloba\n4. Žalobca doručil správnemu súdu dňa 27.07.2023 správnu žalobu, ktorou žiadal zrušiť prvostupňové\nrozhodnutie o nesprístupnení informácií a následne v súlade s podaním „Odstránenie vád žaloby“ zo\ndňa 09.02.2025 žiadal zrušiť fiktívne rozhodnutie žalovaného a priznanie náhrady trov konania v plnom\nrozsahu. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí argumentoval tým, že\nžalobcom žiadané informácie majú osobnú povahu a že žalovaný ako povinná osoba nedisponoval\npísomným súhlasom študentky na ich sprístupnenie, avšak podľa názoru žalobcu povinná osoba mala\nv čase podania žiadosti súhlas študentky na sprístupnenie informácií. Žalobca sa vo svojej žalobe\nodvoláva na teologický výklad práva a uviedol, že účelom opatrenia, aby povinná osoba mala písomný\nsúhlas dotknutej osoby je ochrana jej súkromia pred zásahmi do súkromia. Argumentoval, že študentka\nv období od roku 2015 do roku 2017 so žalobcom komunikovala v súkromí, t. j. vedela, že žalobca pozná\njej prejavy osobnej povahy, o čom mal žalovaný už dôkaz a to konkrétne všetky správy, ktoré poslala\nžalobcovi. Žalobca uviedol, že študentka už v rokoch 2015 až 2017 udelila žalobcovi konkludentný\nsúhlas, aby poznal prejavy jej osobnej povahy a tak argumentácia žalovaného, že nemá písomný súhlas,\nnemá za cieľ chrániť jej súkromie a podľa názoru žalobcu si žalovaný vykladá zákon v rozpore s jeho\núčelom a považuje postup žalovaného za rozporný s cieľom zákona. Uviedol, že žalovaný rovnako nebral\ndo úvahy sériu individuálnych súhlasov, ktoré sú obsahom vzájomnej komunikácie medzi žalobcom\na študentkou. Poukázal na skutočnosť, že má ústavné a ľudské právo poznať informácie, ktoré sa o\nňom zhromažďujú a ku zverejneniu ktorých dal jednorazový súhlas povinnej osobe tak, ako to pred\nním urobila študentka. Zdôraznil, že písomný súhlas žalobcu na zverejnenie požadovaných informácií v\ntomto špecifickom prípade je súčasťou už skôr udelených písomných súhlasov od študentky a podľa jeho\nnázoru má právo nakladať s prejavmi jej osobnej povahy udelil súhlas povinnej osobe, aby tá informáciu\nsprístupnila iba žalobcovi, ktorý má dispozičné právo narábať s požadovanou osobnou komunikáciou\na prejavmi osobnej povahy študentky. Žalobca tiež uviedol, že má právo disponovať vlastnou osobnou\nkomunikáciou a prejavmi osobnej povahy študentky vo vzťahu k sebe samému a podľa jeho názoru\nby diametrálne iná situácia nastala vtedy, ak by žalobca udelil súhlas povinnej osobe so zverejnením\npožadovanej informácie inej osobe, pretože v tomto prípade žalobca nemal udelenú dispozičné právo\nod študentky, aby jej prejavy osobnej povahy šíril a sprístupňoval iným osobám ako aj samotný žalobca.\n\nŽalobca zdôraznil, že má právomoc disponovať vlastnou osobnou komunikáciou a prejavmi osobnej\npovahy študentky vo vzťahu k sebe samému, pričom podľa jeho názoru diametrálne iná situácia by\nnastala, ak by žalobca udelil súhlas povinnej osobe so zverejnením požadovanej informácie inej osobe.\nŽalobca ďalej uviedol, že formálny výklad práva bez akceptovania teologického výkladu práva nie je\nuplatňovanie práva, ale svojvôľa. Podľa jeho názoru žalovaný konal veľmi formálne a bez prihliadnutia\nna cieľ zákona o slobodnom prístupe k informáciám a to aj napriek tomu, že žalovaný nevie preukázať\nsúhlas žalobcu, aby žalobcovi zhromažďoval informácie od roku 2017, jednak zo súkromia žalobcu ako aj\nzo súkromia študentky. Zdôraznil, že žalovaný neuznal dispozičné právo žalobcu disponovať s osobnými\nprejavmi študentky vo vzťahu k sebe samému, t. j. písomný súhlas žalobcu, ktorý podľa názoru žalobcu\nv sebe zahŕňa aj písomný súhlas študentky. Žalobca ďalej argumentoval, že povinná osoba sa postavila\ndo postavenia akéhosi zločineckého gangu, ktorého činnosť nemôže nikto kontrolovať, ani žalobca\nani orgány činné v trestnom konaní alebo súdy a poukázal na to, že žalovaný odmietol predmetnú\nkorešpondenciu ako dôkaz predložiť súdu v konaní vedenom pod spisovou značkou 41Crp/92/2017\nna Okresnom súde Košice II a v konaní na Okresnom súde Rožňava v trestnej veci vedenej pod\nspisovou značkou 3T/106/2019, kde predmetná komunikácia je dôkazom v trestnom konaní. Poukázal\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži/9/2013, z ktorého odôvodnenia vyplýva,\nže súhlas so zverejnením je súčasťou spisu a uviedol, že v tomto prípade povinnej osobe chyba v spise\npísomný súhlas jednak žalobcu a jednak študentky, avšak tento stav sa zmenil po tom, čo žalobca\nudelil súhlas povinnej osobe, ktorá má momentálne súhlas k zverejneniu vzájomnej komunikácie.\nŽalobca vo svojej žalobe podčiarkol, že každá správa študentky, ktorá bola adresovaná jemu a povinná\nosoba ju pozná, je v skutočnosti písomným súhlasom študentky pre povinnú osobu zverejniť obsah\nkomunikácie jemu ako adresátovi. Žalobca tiež podčiarkol, že situácia by bola celkom iná, ak by\nkomunikácia neobsahovala správy od študentky na jeho adresu a podľa názoru žalobcu iba v tomto\nprípade by aj on ako žalobca, aj žalovaný mohli svorne tvrdiť, že im študentka neudelila súhlas na\nzverejnenie osobných informácií žalobcovi, ako adresátovi jej správ. Žalobca záverom žaloby uviedol, že\nexistencia čo i len jednej správy od študentky na jeho adresu v požadovanej komunikácií je pre povinnú\nosobu v skutočnosti povinný súhlas na to, aby mohol adresátovi korešpondencie celú ním požadovanú\nkorešpondenciu na základe jeho písomnej žiadosti zverejniť. Uviedol tiež, že žalovaný v minulosti nemal\nžiaden súhlas od žalobcu, aby korešpondenciu získal, poprípade s ňou ináč disponoval proti vôli žalobcu\na prvý raz takýto súhlas získal ako súčasť jeho žiadosti o informácie. Poukázal tiež na skutočnosť, že\nžalovaný do dňa podania žaloby nevydal nové rozhodnutie o jeho odvolaní a dňa 19.07.2023 mu márne\nuplynula lehota na vydanie tohto rozhodnutia.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06.05.2024 uviedol, že považuje podanú\nžalobu za neprípustnú a nedôvodnú a navrhol súdu žalobu odmietnuť, respektíve zamietnuť v celom\nrozsahu a priznať mu právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Žalovaný\nargumentoval, že dňa 28.07.2024 upovedomil žalobcu o tom, že jeho odvolanie zo dňa 29.06.2023 proti\nrozhodnutiu o nesprístupnení informácie bolo doručené osobitne ustanovenej komisii, ktorá ho mala\nposúdiť a následne dňa 03.08.2023 o odvolaní rozhodla. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa dostupných\ninformácií bol žalobca právoplatne odsúdený za prečin nebezpečného prenasledovania študentky a\nnavrhol správnemu súdu pripojenie súdneho spisu Okresný súd Rožňava sp. zn. 3T/106/2019 a otázka\nosobnej korešpondencie, o ktorú žalobca v predmetnej žiadosti o poskytnutie informácií žiadal, je\npredmetom súdnych konaní o ochrane osobnosti, súkromia a prejavov osobnej povahy žalobcu, do\nktorých mal žalovaný údajne zasahovať. Žalovaný ďalej dôvodil, že zo zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám nevyplýva, že povinný subjekt má povinnosť získavať vyžadovať zhromažďovať prešetrovať\nvyhľadávať alebo spracovať materiály požadovanej žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej\npodobe v jej dokumentácii nenachádzajú a povinný subjekt nemusí vykonávať na žiadosť oprávnených\nosôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci. Uviedol tiež, že žiadosť o sprístupnenie\ninformácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám má slúžiť iba ako nástroj spoločenskej\nkontroly a nie ako prostriedok na zneužitie práva. Argumentoval, že žalobcom požadované informácie,\nktoré mu neboli sprístupnené sú mimo rozhodovacej právomoci žalovanej a ich sprístupnenie vôbec\nnespadá pod zákon o slobodnom prístupe k informáciám a navyše sprístupnenie takýchto informácií by\nbolo v zjavnom rozpore s princípom primeranosti/proporcionality a účelom zákona. Žalovaný zdôraznil,\nže interpretácia pojmu vzťahovať sa k výkonu činnosti povinnej osoby musí vychádzať zo skutočnosti,\nže predmetom šírenia alebo sprístupnenia môže byť len informácia, ktorú orgán verejnej správy získal\n\na má k dispozícii z dôvodu jeho kompetencie ustanovenej zákonom, pričom informácie požadované\nžalobcom žiadnym spôsobom nevypovedajú o činnosti žalovanej vo veciach verejných, nesúvisia s\nich rozhodovacou činnosťou a ich sprístupnenie vôbec nespadá pod zákon o slobodnom prístupe\nk informáciám a navyše uviedol, že žalobcom požadované informácie ani systematicky nespracúva\nani nezhromažďuje, nevedie pre nich evidenciu. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Sžso 31/2008 zo dňa 26.02.2009, z ktorého citoval \"žalovaný nie je povinný\nvytvárať databázu informácií, ktorými pri podaní žiadosti nedisponuje.... . Zákon o slobode informácií v\nžiadnom ustanovení neukladá povinnému subjektu spracovať údaje do určitých databáz, ak o to požiada\nžiadateľ, a teda ani v predmetnej veci nemal žalovaný povinnosť takúto databázu vytvárať.“ Žalovaný tiež\npoukázal na intenzitu a obsah žiadosti o sprístupnenie informácií adresovaných žalovanému (najmenej\n20 žiadostí od 06/2023 ), pričom konštatoval, že v prípade žalobcu sa jedná o zneužitie a šikanózny\nvýkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu. Uviedol tiež, že právo na informácie sa nezaručuje ako\nabsolútne právo ako aj skutočnosť, že žalobca svojimi žiadosťami o poskytnutie informácií narúša\nčinnosť príslušných oddelení, orgánov a jeho zamestnancov pri vybavovaní nespočetných žiadostí a\nnásledných odvolaní žalobcu, pričom podľa názoru žalovaného žiadosti žalobcu nesledujú legitímny\ncieľ, ale majú obštrukčný charakter v snahe demonštrovať svoju nespokojnosť s rozhodnutím žalovanej\nukončí so žalobcom pracovný pomer. Uviedol tiež, že žalobca cielene podáva žiadosti v krátkych\nčasových intervaloch, čo sa vymyká štandardnému správaniu v porovnateľných prípadoch a tento stav\ntrvá nepretržite od roku 2018, pričom ako dôkaz priložil zoznam podaní vo veci sprístupnenia informácií\nadresovaný žalovanému zo strany žalobcu - 185 podaní od roku 2018 a navyše uviedol, že žalobca\npodáva aj množstvo trestných oznámení na zamestnancov žalovaného, návrhy na priestupkové konania\nako aj žaloby rôzneho druhu. Žalovaný žiadal súd o nariadenie pojednávania a navrhol súdu, aby\nsprávnu žalobu v celom rozsahu odmietol, alternatívne, aby správnu žalobu zamietol a priznal žalovanej\nprávo na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.\nIV. Replika žalobcu\n6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný účelovo zahmlieva podstatu sporu.\nDôvodil, že svoj nárok na informácie vyvodzuje z toho, že sa jedná o vzájomnú komunikáciu medzi ním\nako žalobcom a študentkou, pokiaľ nebola táto komunikácia zámerne zmenená treťou osobou zo strany\npovinnej osoby. Podľa názoru žalobcu je súd a celé konanie nutné koncentrovať na základnú právnu\notázku, či potrebuje povinná osoba súhlas študentky, aby sprístupnila jej vzájomnú sms komunikáciu\nso žalobcom - žalobcovi, ktorý ako účastník osobnej komunikácie má jej súhlas už od vzniku obsahu\nsamotnej sms komunikácie, a toto je podľa žalobcu podstata problému. Súd má v prvom rade sledovať\ncieľ zákona a to ochranu ľudského práva na informácie aj v takom špecifickom prípade. Žalobca sa\ndomáhal, aby súd konal a rozhodol na základe nastolenej právnej otázky. Žalovaný podľa žalobcu\núčelovo zabúda na predmet sporu a navrhuje ako dôkazy rôzne iné spisy, pričom v trestnom konaní sa\nriešila úplne iná právna otázka ako je sprístupnenie informácií. Žalobca upozorňoval súd, aby nekonal\ntak ako sudkyňa v spore vedenom pod sp. zn. 25C/28/2020, keď sudkyňa nad rámec zákona chcela\nvyhovieť žalovanému a účelovo si vyžiadala trestný spis a jej zistenie bolo šokujúce, dôkazy ktoré\nmal mať žalovaný, tam neboli. Žalobca trval na tom, aby žalovaný preukázal, že si v roku 2017 splnil\npovinnosť podľa § 3 ods. 2 Trestného poriadku a predmetnú sms komunikáciu skutočne aj odovzdal\norgánom činným v trestnom konaní. Súd sa tak podľa tvrdení vyhne prekvapeniu, že navrhovaný dôkaz\nnie je v spise 3T/106/2009 a žalovaný účelovo klame súd, aby súd za žalovanú vyhľadával dôkazy\nv spisoch, kde dôkaz preukázateľne nie je. Žalobca vo svojej replike uviedol, že je proti pripojeniu spisu\nsp. zn. 25C/28/2020 vedenom na Mestskom súde Košice z dôvodu, že ide o civilný spor, ktorý rozhoduje\no úplne inej právnej otázke, ako rozhoduje správny súd. Poukázal na to, že žalovaný podvádza súd a\nnavrhuje dôkazy, kde neboli predložené sms správy, ktoré sú premetom žiadosti o informácie, ktoré má\nžalovaný vo svojej dispozícií a koná tak vedome, aby nemusel preukazovať svoje tvrdenia a predlžoval\ncelé konanie, tak ako jej to súd dovolí. K námietke žalovaného, že nedôvodne zaťažuje žalovanú\nžalobca uviedol, že uvedené dôkazy nemajú žiaden vzťah k predmetu sporu a súd nemôže na také\ndôkazy prihliadať, pretože sa týkajú len odmietania žalovaného sprístupňovať informácie. K námietke\nžalovaného, že nečakal na rozhodnutie o odvolaní dostatočne dlho uviedol, že podal odvolanie dňa\n29.06.2023 a dňa 27.07.3023 podal žalobu, z čoho je nesporné, že čakal na rozhodnutie o odvolaní\nurčitý čas. Žalobca navrhol súdu, aby neprihliadal na účelovú argumentáciu a sledoval základný cieľ\nrozhodovania o žalobe, t. j. chránil právo žalobcu na informácie a nedal sa odkloniť od podstaty sporu.\nNa druhej strane žalobca chápe obranu žalovaného, ktorý klame a podvádza súd, bude hľadať a\npoukazovať na údajné formálne nedostatky, aby súd v konečnom dôsledku neposkytol ochranu jeho\n\npráva na informácie. Uviedol tiež, že pre rozhodnutie súdu je podstatné, že využil opravný prostriedok a\nku zmene stavu na základe odvolania nedošlo, čo je právny stav, ktorý nebráni rozhodovaniu súdu a ani\npo formálnej stránke nenastala žiadna zmena skutkového stavu po podaní žaloby ako následok konania\nodvolacieho orgánu povinnej osobe. Žalobca zdôraznil, že iná aplikácia práva súdom na vzniknutý\nskutkový a právny stav by znamenala odopretie žalobcovi pristúpiť k súdu a odopretie využiť účinný\nprostriedok nápravy, čo by bolo konanie súdu v rozpore s čl. 13 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalobca\nďalej argumentoval, že žalovaný mal súdu preukázať, že informáciu od študentky skutočne aj získal\na že existujú zákonné dôvody aby ju neposkytol, súčasne podľa názoru žalobcu vedome pred súdom\nklame, pretože zo žiadosti nijako nevyplýva, že žiadosť sa priamo týka študentky, pretože žiadosť\nsa týka sprístupnenia vzájomnej komunikácie so študentkou. Ku informácii vyplývajúcej z vyjadrenia\nžalovaného, že žalobca bol odsúdený, uviedol, že toto nemá žiaden vplyv na právo žalobcu na\ninformácie a poukázal na neférovú argumentáciu žalobcu, ktorý je zastúpený profesionálnym právnikom,\npričom tiež konštatoval, že právny zástupca žalovanej pred súdom klame a vedome používa neférovú\nargumentáciu, aby mimo právnymi prostriedkami konal pred súdom, pričom uvažoval, že sa obráti na\nSlovenskú advokátsku komoru. Podľa názoru žalobcu je žalovaný argumentačne v koncoch, ak tvrdí,\nže informácia bola predmetom rôznych sporov. Žalobca žiadal súd, aby vyzval žalovanú na predloženie\ndôkazov o tom, že predmetnú korešpondenciu odovzdal do konania vedenom pod sp. zn. 3T/106/2019\na do konania vedenom pod sp. zn. 25C/28/2020 na Mestskom súde Košice. Zdôraznil, že jeho žiadosť\nmá charakter spoločenskej kontroly a nemá žiaden úmysel zneužívať právo ako lživo tvrdí žalovaný\na argumentuje počtom podaní žalobcu, ktoré nemajú žiaden súvis s pôvodnou žiadosťou o informácie,\nžalobou a skutočným cieľom žalobcu spoločensky kontrolovať povinnú osobu a ako aj sudcu JUDr. E. F.,\nktorý na odsúdenie žalobcu nepotreboval relevantný dôkaz sms súbor, ktorý zadržiaval prof. RNDr. D.\nK. CSc.. Žalovaný ako povinná osoba podľa žalobcu nemá žiadnu prekážku, aby tie informácie, ktorými\ndisponuje, odmietal sprístupniť žalobcovi. Záverom svojho vyjadrenia podčiarkol, že už raz súhlas\nštudentky získal a nepotrebuje to robiť nanovo a má právo poznať v akom rozsahu študentka zverejnila\nosobnú korešpondenciu bez súhlasu žalobcu tretiemu subjektu a to bez toho, či konala zákonne alebo\nzasiahla do práv žalobcu a podľa žalobcu nemôže mať študentka vyššie privilégia ako on, v tom čase\nzamestnanec u žalovaného. Žalobca tiež dôvodil, že predsa nie je vec, o ktorej sa rozhoduje bez vôle\nžalobcu, ale je ľudská bytosť, ktorá má vôľu a hlavne ľudské práva, ktorých sa žalobca domáha, aby\nich aj žalovaný aj súd dodržiavali.\nV.\nDuplika žalovaného\n7. Žalovaný v duplike zotrval na svojich doterajších argumentoch a uviedol, že žalobu považuje\nza nedôvodnú, neopodstatnenú a zmätočnú. Dôrazne namietal tvrdenie žalobcu, že klame a lživo\ntvrdí, že komunikácia je v spisoch, ktoré žiadal pripojiť. Uviedol, že požadované informácie žalobcovi\nnesprístupnil najmä z dôvodu, že sa netýkajú činnosti žalovanej a nejedná sa o informácie vo veciach\nverejných a žalobca žiadal od žalovaného vlastnú SMS komunikáciu, ktorou sa jednoznačne disponuje\na tiež zopakoval, že aj keby predmetnými informáciami disponoval, nebol mu udelený súhlas druhej\nstrany na ich sprístupnenie.\nVI.\nKonanie na správnom súde\n8. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného\norgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania\npredchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti\nrozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho\nporiadku (ďalej len „SSP“), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP, keďže žalobca žiadal vec prejednať\nna pojednávaní, správny súd na pojednávaní dňa 17.06.2025 dospel k záveru, že správna žaloba je\ndôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP zrušil napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného.\n9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na všetkých písomných podaniach\nadresovaných súdu. Postup správneho orgánu považoval za nezákonný, rovnako za nezákonné\npovažoval aj rozhodnutie správneho orgánu a navrhol súdu, aby rozhodol tak, že zruší napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a prizná náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu.\n\n10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na svojich doterajších\nargumentoch v označenej právnej veci, s uvedenou žalobou nesúhlasí, žalobu považuje za nedôvodnú,\nneopodstatnenú a zmätočnú. Vzhľadom na uvedené týmto žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom\nrozsahu zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.\nVII.\nRelevantná právna úprava\n11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n12. Podľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n13. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n14. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n15. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\n16. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným\nspôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania\nustanoví zákon.\n17. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného\nprístupu k informáciám (§ 1).\n18. Podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa tohto\nzákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné\ncelky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach\na povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto\nich rozhodovacej činnosti.\n19. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k\ninformáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje\nna informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz,\nreferátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na\nvytváranie názorov.\n20. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba podľa § 2 ods.\n3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu\nmajetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí,3a) o úlohách alebo\nodborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných\nna základe uzatvorenej zmluvy. Toto obmedzenie povinnosti sprístupňovať informácie sa nevzťahuje na\npovinné osoby podľa § 2 ods. 3, v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 samostatne alebo\nspoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť.\n21. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie sa sprístupňujú bez\npreukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\n22. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť o sprístupnenie informácií\npovinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania\n\nžiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní,\nak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n23. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba poskytne\nžiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote,\nurobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n24. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie\nhoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v\nprípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).\n25. Podľa § 18 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba v lehote\nna vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila,\npredpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia\nrozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).\n26. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (v znení účinnom v čase\npodania žiadosti)\n1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v\nlehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa\n§ 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo ho mala vydať.\n2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci\nrozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu o odvolaní, rozhoduje starosta\nobce (primátor), proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom\nrozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.\n3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací\norgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a\nnapadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí\nlehoty na vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní\npodľa osobitného zákona.\n27. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené\ninak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. (Zákon\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).\n28. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi\na ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci (§ 32 ods. 1) a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 47).\n29. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n31. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n32. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n33. Podľa § 163 SSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.\n\n34. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n35. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n36. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\nVIII.\nPrávny názor správneho súdu\n37. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach ochrany\nsubjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy,\noboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, v právnych medziach vznesených\nžalobných námietok, vyjadreniach žalobcu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.\n38. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým žalovaný rozhodoval v konečnej platnosti o žiadosti žalobcu zo dňa 15.06.2023 o\nposkytnutie informácií –„kompletnú osobnú korešpondenciu z rokov 2015 až 2017 medzi ním a pani H.\nI., J. J..“ v zmysle ustanovení Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\n39. Univerzita D. B. G. v Košiciach ako prvostupňový orgán rozhodnutím Č. j. REK001007/2023UPA/2556 zo dňa 23.06.2023 nesprístupnila žalobcovi informácie uvedené v žiadosti o slobodnom\nprístupe k informáciám, pričom svoje rozhodnutie zdôvodnila predovšetkým s poukazom na skutočnosť,\nže neexistoval právny základ na poskytnutie požadovaných informácií, pretože požadované informácie\nsa netýkajú činnosti povinnej osoby, nejde o verejnosti neznáme údaje vo veciach verejných a tiež\nz dôvodu, že poskytnutie týchto informácií by bolo v rozpore s princípmi dobrej správy. Citoval\nustanovenie § 9 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kde zdôraznil, že informácie,\nktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové\nsnímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy\npovinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim\npísomným súhlasom dotknutej osoby, pričom nedisponoval písomným súhlasom študentky na ich\nsprístupnenie.\n40. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Č. j. REK001007/2023-UPA/2556 zo dňa 23.06.2023 podal\nžalobca dňa 30.06.2023 odvolanie.\n41. Z administratívneho spisu vyplýva, že odvolací orgán dňa 01.08.2023 upovedomil žalobcu ako\nodvolateľa, že jeho odvolanie bolo dňa 29.06.2023 doručené osobitne ustanovené komisii, ktorá ho\nposúdi. Následne žalovaný vydal rozhodnutie Č. j. REK001007/2023-UPA/2987 zo dňa 03.08.2023,\nktorým odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Žalovaný sa\nstotožnil s argumentáciou uvedenou v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a navyše uviedol, že\npovinná osoba je povinná reagovať na prípady zjavného zneužitia práva zo strany žiadateľa, ak by\nviedli k narušeniu princípu dobrej verejnej správy a k narušeniu ústavného pozadia právnej regulácie\nzneužívania práva na prístup k informáciám formálnou aplikáciou práva, ako napr. či existujú indície\nsmerujúce k tomu, že cieľom žiadosti nie je reálny záujem získať požadovanú informáciu. Konštatoval,\nže o neexistencii záujmu zo strany žiadateľa svedčí charakter požadovanej informácie, keď žiadal od\npovinnej osoby nezmyselnú informáciu, ktorá nespadá do rámca informácií, na ktoré sa vzťahuje Zákon o\nslobodnom prístupe k informáciám a konkretizoval, že jej nezmyselnosť spočíva v tom, že žiadateľ žiada\nod povinnej osoby zaslanie svojej vlastnej osobnej korešpondencie, t. j. informácií výlučne súkromnej\npovahy, ktoré zrejme má k dispozícii vo svojej osobnej sfére. Žalovaný ďalej dôvodil, že žiadosť žalobcu\nje iracionálna v tom, že túto komunikáciu osobnej povahy pozná a napriek tomu ju od povinnej osoby\npožaduje, čo má za následok zahltenie a nadmerné zamestnanie zamestnancov povinnej osoby a\npoukázal tiež na skutočnosť, že ak by došlo k vytvoreniu novej informácie, na takúto činnosť povinnej\nosoby sa zákon o slobodnom prístupe k informáciám nevzťahuje.\n\n42. Podľa § 5 ods. 1 SSP, konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný\nsporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi\nuvedenými v odsekoch 2 až 12.\n43. Podľa čl. 4 Základných princípov Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj\n„CSP“), ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,\nprávna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do\nobsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.\n44. Pri rozhodovaní o rozklade ústredných orgánov štátnej správy sa autoremedúra javí pojmovo\nvylúčená, keďže vo veci rozhoduje ten istý subjekt, a teda nedochádza k predloženiu veci nadriadenému\norgánu. Lehota na vydanie rozhodnutia o rozklade podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám začne plynúť odo dňa, kedy je rozklad doručený ústrednému orgánu štátnej správy.\n45. Pri rozklade sa uplatňuje identická lehota na rozhodnutie o rozklade, ako je to pri odvolaní. Nič\nmenej, o opravnom prostriedku rozhoduje ten istý správny orgán, ktorý konal aj v prvom stupni. Súdna\nprax aj napriek nie celkom jednoznačnej právnej úprave vidí rozdiel v plynutí lehôt podľa Zákona\no slobodnom prístupe k informáciám medzi odvolacím konaním a konaním o rozklade. Rozlišovanie\nmedzi odvolaním a rozkladom nie je samoúčelné. Pri rozklade nenastupuje devolutívny účinok, ktorý je\nspojený s podaním odvolania a ani nedochádza k prechodu oprávnenia prerokovať opravný prostriedok\na pokračovať k prerokúvaní veci z orgánu konajúceho v prvom stupni na správny orgán nadriadený.\nKeďže v prípade ústredného orgánu štátnej správy nedochádza k predloženiu opravného prostriedku\nnadriadenému orgánu, pretože oba stupne konania prebiehajú pred tým istým správnym orgánom, keď\nprávny predpis upravuje len osobitnú funkčnú príslušnosť. Za stavu, že o rozklade proti prvostupňovému\nrozhodnutiu rozhoduje totožný orgán (vedúci ústredného orgánu štátnej správy), opravný prostriedok\nnemá devolutívny účinok, a preto ani lehota na rozhodnutie nemôže začať plynúť odo dňa postúpenia\nnadriadenému orgánu, keďže takýto nadriadený orgán do procesu rozhodovania nevstupuje. Lehota na\nvydanie rozhodnutia o rozklade podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám začne\nplynúť odo dňa, kedy je rozklad doručený ústrednému orgánu štátnej správy.\n46. Správny súd poukazuje na to, že zákonodarca rozlišuje medzi dvoma právnymi inštitútmi –\nodvolanie a rozklad, pričom toto rozlišovanie nie je samoúčelné. Právny poriadok Slovenskej republiky\ns oboma právnymi inštitútmi pracuje v rozdielnych kontextoch zákonnej úpravy procesu rozhodovania\nv administratívnych konaniach. Jedným z takýchto rozdielov je aj otázka možnosti posúdenia opravného\nprostriedku prvostupňovým správnym orgánom a reálnosť možnosti postúpiť vec nadriadenému\nsprávnemu orgánu. Pri rozklade nenastupuje devolutívny účinok, ktorý je spojený s podaním odvolania,\na ani nedochádza k prechodu oprávnenia prerokovať opravný prostriedok a pokračovať v prerokúvaní\nveci z orgánu konajúceho v prvom stupni na správny orgán nadriadený.\n47. V prípade ústredného orgánu štátnej správy nedochádza k predloženiu opravného prostriedku\nnadriadenému orgánu, pretože oba stupne konania prebiehajú pred tým istým správnym orgánom,\nkeď právny predpis upravuje len osobitnú funkčnou príslušnosť. Za stavu, že o rozklade žalobcu proti\nprvostupňovému rozhodnutiu žalovaného rozhodoval totožný orgán (minister žalovaného), opravný\nprostriedok žalobcu, ako už súd uviedol, nemal devolutívny účinok, a preto ani lehota na rozhodnutie\nnemohla začať plynúť odo dňa postúpenia nadriadenému orgánu, keďže takýto nadriadený orgán do\nprocesu rozhodovania nevstupoval.\n48. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. 9. 2022,\nč. k. 2S/240/2020-58. Spornou medzi účastníkmi bola otázka plynutia lehoty na vydanie rozhodnutia\nv prípade, kedy o opravnom prostriedku rozhoduje ten istý správny orgán, ktorý konal aj v prvom stupni.\nSúdna prax aj napriek nie celkom jednoznačnej právnej úprave vidí rozdiel v plynutí lehôt podľa Zákona\no slobodnom prístupe k informáciám medzi odvolacím konaním a konaním o rozklade.\n49. V tomto prípade správny súd použil analogiu legis, uplatnil právnu normu na podobný prípad,\npretože o žiadosti žalobcu rozhodoval rektor vysokej školy aj v prvom aj v druhom stupni, podobne ako\npri rozhodnutí ústredného orgánu štátnej správy, a tak lehota na rozhodnutie začala plynúť odo dňa,\nkedy bolo odvolanie žalobcu doručené žalovanému. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 6 Sži 6/2013 zo dňa 19. marca 2014 z ktorého cituje: „V prípade ústredného orgánu\n\nnedochádza k predloženiu opravného prostriedku odvolaciemu orgánu, keďže aj druhostupňové konanie\nprebieha na tom istom správnom orgáne, len s osobitnou právnou úpravou funkčnej príslušnosti. Za\nstavu, že o rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu rozhodoval totožný\norgán, aj podľa názoru odvolacieho súdu, lehota na rozhodnutie o rozklade začala plynúť odo dňa\ndoručenia rozkladu do podateľne ústredného orgánu štátnej správy.“ Správny súd tiež poukazuje na\nrozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR – sp. zn. 7 A 76/2002, zo 04.11.2003 a sp. zn. 6 A\n125/2000, z 27.11.2003, kde sa odvolací súd v otázke počítania lehôt v plnom rozsahu stotožnil\ns právnym názorom krajského súdu, ktorý vo svojich záveroch vychádzal z horeuvedenej judikatúry,\nktorá je v tomto smere jednoznačná a v ktorom uviedol, že „lhůta pro vydání rozhodnutí o rozkladu\npočíná běžet ode dne doručení rozkladu podatelně ústředního orgánu státní správy“ a tiež ze: „Vydalli žalovaný po lhůtě rozhodnutí, jímž rozkladu žalobce vyhověl, jedná se o nulitní rozhodnutí, protože\nvydání rozhodnutí je sice přípustné, ale musí se tak stát ve lhůtě 15-ti dnů od podání rozkladu, což se\nv daném případě nestalo.“\n50. Na základe uvedených skutočností preto podľa názoru správneho súdu lehota na vydanie\nrozhodnutia o rozklade podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám začala\nžalovanému plynúť odo dňa, kedy mu bolo doručené odvolanie žalobcu, teda od 30.06.2023.\n51. V praxi je pomerne častým javom, že povinná osoba zapríčiní svojou nečinnosťou vydanie fiktívneho\nrozhodnutia. Žiadateľ preto podá voči fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie a domáha sa jeho zrušenia\na vydania zákonného rozhodnutia, resp. sprístupnenia požadovanej informácie. Nič menej, medzičasom\nmôže dôjsť k sprístupneniu informácie, a to po uplynutí príslušnej lehoty.\n52. Vznikom fiktívneho rozhodnutia odvolaní sa konanie končí a ani neskoršie písomne vyhotovenie\nrozhodnutia tento stav neovplyvní. Fiktívne rozhodnutie aj napriek vydaniu neskoršieho rozhodnutia\nzostáva právoplatné. Správny súd je toho názoru, že vydané fiktívne rozhodnutie má totiž za následok,\nže vec je už rozhodnutá (res iudicata).\n53. Účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 Zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa\ntohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou\nna povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Žalobca ako žiadateľ podľa Zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám, mal právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené.\n54. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v preskúmavanej veci nepostupoval v intenciách citovaných\nprávnych noriem, z ktorých dôvodov sa postupom a následne tým, že v zákonom ustanovenej lehote\nnevydal rozhodnutie, dopustil sa takej vady konania, ktorá má za následok nezákonnosť aj jeho ďalšieho\nrozhodnutia Č. j. REK001007/2023-UPA/2987 zo dňa 03.08.2023. Fiktívne rozhodnutie je arbitrárne\na následne vydané rozhodnutie po zákonom ustanovenej lehote z dôvodu prekážky rozhodnutej veci\nje tiež nezákonné. Nezákonnosť postupu správneho orgánu druhého stupňa spočívala v tom, že\nžalobca ako účastník správneho konania a žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií mal právo,\naby správny orgán, pokiaľ vydal rozhodnutie, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47\nSprávneho poriadku a z ktorého odôvodnenia by sa žalobca ako žiadateľ mohol dozvedieť dôvody,\npre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Vzhľadom k tomu, že správny orgán v danom prípade takto\nnepostupoval, odňal tak žalobcovi ako žiadateľovi právo sa domáhať zákonom ustanoveným postupom\nochrany svojho práva na orgáne Slovenskej republiky zaručený v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n55. Ak žalovaný vydal písomné rozhodnutie o odvolaní žalobcu až potom, čo uplynula zákonná lehota\nna rozhodnutie o ňom, z hľadiska právnej istoty ide o konanie zmätočné. Na základe vyššie uvedených\nskutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n56. Po vrátení veci bude nevyhnutnou úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu\nproti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru\nsprávneho súdu pri viazanosti správneho orgánu právnymi závermi správneho súdu formulovanými v\ntomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.\n\n57. Súd rozhodol o trovách konania s poukazom na § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi\nproti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko mal vo veci\ncelkový úspech.\n58. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.\n(§ 443 ods. 1 a 5 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\n\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}