{"guid": "510f7d95-7633-48f3-9933-caa1fc5e7f11:0704cdeb-dc27-44d8-8ce5-7afcfeb00b94", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100204.1", "spisova_znacka": "2S/3/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 2S/3/2023 z 20. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 20. mája 2025, sp. zn. 2S/3/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100204.1", "identifikacne_cislo": "0923100204", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Pavol Dorič, PhD.", "sudca_id": 977, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-pavol-doric-phd-977", "datum_vydania": "2025-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-1", "nazov": "§ 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-4", "nazov": "§ 26 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-5", "nazov": "§ 26 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-1", "nazov": "§ 47 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-4", "nazov": "§ 47 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-5", "nazov": "§ 47 ods. 5 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-124.odsek-3", "nazov": "§ 124 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-124.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-91.odsek-1", "nazov": "§ 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-91.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-91"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#paragraf-26", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-2", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-8", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-12", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-17", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-19", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-22", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-47", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-91"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0704cdeb-dc27-44d8-8ce5-7afcfeb00b94", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100204.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100204.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100204.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n2S/3/2023\n0923100204\n20. 05. 2025\nJUDr. Pavol Dorič, PhD.\nECLI:SK:SpSKE:2025:0923100204.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov\nsenátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Jakub Magda, advokát so\nsídlom: F. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: 55 663 559, proti žalovanej: Starostka obce Kojšov, so sídlom:\nE. X, XXX XX E., právne zastúpená: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Advokátska kancelária so\nsídlom: Thurzova 7, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nstarostky Obce Kojšov č.: Inf 2/2023 zo dňa 10.05.2023, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č.: Inf 2/2023 zo dňa 10.05.2023 a v r a c i a vec žalovanej na\nďalšie konanie a rozhodnutie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Obec Kojšov (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) neposkytla žalobcovi ako žiadateľovi\ninformácie, ktoré od nej žiadal v zmysle Zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám\n(ďalej aj ako „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) na základe žiadosti podanej prostredníctvom\ne-mailu dňa 17.01.2023. Žalobca vo svojej žiadosti zo dňa 17.01.2023 žiadal o sprístupnenie:\n„1. Kópie knihy došlej pošty (vrátane došlej elektronickej pošty) z dátumu od 20.11.2022 do\n15.1.2023,\n2.Kópie odoslanej pošty (vrátane odoslanej elektronickej pošty) z dátumu od 20.11.2022 do\n15.1.2023,\n3.Kópie výpisov zo všetkých účtov obce Kojšov vedených v Prima banka a.s., za mesiac\ndecember 2022,\n4.Kópie výpisov zo všetkých účtov obce Kojšov vedených vo VÚB banka a.s., za mesiac\ndecember 2022,\n5.Kópiu úradného záznamu ústne podanej žiadosti žiadateľa A. G. D., IČO:\n32 367 112, ktorú uvádzate vo vašej odpovedi na moju žiadosť o sprístupnenie informácií zo\ndňa 3.1.2023, pod bodom číslo 3,\n6. Informácia o tom, kto bol organizátorom vianočných trhov dňa 17.12.2022,\n7. Informácia o tom, aký subjekt požiadal o zvláštne užívanie miestnej komunikácie v obci\nKojšov v časti obce pred obecným úradom na parcele reg. C, p.č. 799 v súvislosti skonaním\nvianočných trhov dňa 17.12.2022, v zmysle § 8 zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných\nkomunikáciách, kópiu rozhodnutia o zvláštnom užívaní miestnej komunikácie v súvislosti s\n\ntouto akciou,\n8. Informáciu o tom, na základe čoho bol pripojený súkromný objekt - rodinný dom s.H. XXX,\nk.ú. E., na odber elektrickej energie z odberného miesta vo vlastníctve obce Kojšov, kto\no tom rozhodol, za akých podmienok došlo k napojeniu, kto napojenie vykonal, ako dlho\nnapojenie trvalo, kto uhradil náklady súvislosti s týmto napojením a odberom, v akom\nrozsahu a v akej výške ich uhradil.“\n2. Žalovaná dňa 01.02.2023 vydala rozhodnutie č. Inf. 2/2023, ktorým žalobcovi čiastočne sprístupnila\npožadované informácie, a to pod bodmi 5. až 8. žiadosti, a odmietla poskytnúť informácie uvedené\nv žiadosti žalobcu pod bodmi 1. až 4., a to s odôvodnením, že „zistila, že nie je povinná žiadateľovi\nsprístupniť informácie požadované ním v bodoch 1. až 4. predmetu jeho žiadosti. Poskytnutím informácií\npožadovaných v bodoch 1. až 4. predmetu žiadosti en bloc by došlo k porušeniu ochrany osobných\núdajov osôb, zaručenej v § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, ako vo vzťahu k osobným údajom v\nknihe došlej pošty, tak aj vo vzťahu k údajom o jednotlivých transakciách a obchodoch v zmysle výpisov\nz účtov obce. Obec taktiež v zmysle § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií nesprístupňuje žiadateľovi\ninformácie požadované v bodoch 3. a 4. jeho žiadosti, nakoľko ním požadované informácie sú v zmysle\n§ 91 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. predmetom bankového tajomstva, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený\nprístup.“\n3. Žalobca doručil dňa 07.02.2023 obci Kojšov odvolanie proti rozhodnutiu obce Kojšov, v ktorom\nžiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil a požadované informácie sprístupnil alebo\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu v lehote na nové konanie. Namietal, že podľa\n§ 19 ods.2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby\nrozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie\nobecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva,\nže rozhodnutie o nesprístupnení informácie v prvom stupni, v prípade povinnej osoby, ktorou je obce,\nvydáva obecný úrad, a nie obec samotná alebo orgán obce. Starosta obce ako orgán obce je odvolacím\norgánom v druhom stupni. Vo svojom odvolaní okrem iného uviedol, že „podľa zákona o ochrane\nosobných údajov, aby sprístupnením dokumentov neprišlo zároveň ku sprístupneniu osobných údajov,\na tým aj k porušeniu zákona o ochrane osobných údajov, je potrebné informácie na dokumentoch\nupraviť tak, aby obsahovali iba anonymizované údaje, t.j. údaje, ktoré nemožno priradiť k dotknutej\nosobe, ktorej sa údaje týkajú. Toto opatrenie sa vykoná tak, že sa na každom dokumente, ktorý údaj o\nurčenej alebo určiteľnej fyzickej osobe, znečitateľnia údaje, na základe ktorých je táto osoba určená ako\nurčiteľná (t.j. bydlisko a rodné číslo, za určitých špecifických okolnosti aj meno a priezvisko, alebo údaje\no vlastnostiach alebo znakoch, ktoré umožňujú dotknutú osobu nezameniteľne odlíšiť od iných osôb). V\nrozhodnutí o zneprístupnení informácií túto zásadu povinná osoba odignorovala.“ Žalobca uviedol, že\npodľa zákona o bankách sa bankové tajomstvo vzťahuje na subjekty komerčných bánk a nie na klientov\nbánk a takým klientom je aj obec Kojšov a sprístupnenie týchto informácií nie je porušením ani ochrany\nosobných údajov ani bankového tajomstva.\n4. Žalovaná následne rozhodnutím č. Inf.2/2023 zo dňa 20.02.2023 rozhodnutie Obce Kojšov, k. č.\nInf 2/2023 zo dňa 1. 2. 2023, zrušila a vec vrátila prvostupňovému orgánu na nové konanie. Ako\ndôvod zrušenia rozhodnutia uviedla, že „ako vyplýva zo spisového materiálu predloženého odvolaciemu\norgánu, rozhodnutie o čiastočnom nevyhovení žiadosti žiadateľa nevydal ako prvostupňový orgán\nobecný-úrad ale obec. Z uvedeného dôvodu odvolací orgán považuje odvolanie žiadateľa v tejto jeho\nčasti za dôvodné a vyhovuje mu vtom zmysle, že odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 19 ods. 3\nzákona o slobode informácií ruší a vec vracia na nové konanie príslušnému prvostupňovému orgánu,\nktorým je „Obecný úrad Kojšov.\"\n5. Následne Obecný úrad Kojšov vydal dňa 01.03.2023 rozhodnutie č. Inf 2/2023, ktorým žiadosti\nžalobcu podľa § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyhovela v častiach: „ Predmet\nžiadosti:\n1.kópia knihy došlej pošty /vrátane došlej elektronickej pošty/ z dátumu od 20.11.2022 do\n15.01.2023,\n2. kópia knihy odoslanej pošty /vrátane odoslanej elektronickej pošty/ z dátumu od 20.11.2022\ndo 15.01.2023,\n3. kópie výpisov zo všetkých účtov obce Kojšov vedených v Prima banka a.s. za mesiac\ndecember 2022,\n\n4.kópie výpisov zo všetkých účtov obce E. vedených vo VÚB banka a.s. za mesiac\ndecember 2022. A to s odôvodnením, že „poskytnutím informácií požadovaných v bodoch 1.\naž 4. predmetu žiadosti en bloc by došlo k porušeniu ochrany osobných údajov osôb,\nzaručenej v § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, ako vo vzťahu k osobným údajom v\nknihe došlej pošty, tak aj vo vzťahu k údajom o jednotlivých transakciách a obchodoch v\nzmysle výpisov z účtov obce. Obecný úrad Kojšov taktiež v zmysle § 3 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií nesprístupňuj e žiadateľovi informácie požadované v bodoch 3. a 4. jeho žiadosti,\nnakoľko ním požadované * informácie sú v zmysle § 91 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z.\npredmetom bankového tajomstva, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup.“\n6. Žalobca následne doručil dňa 10.03.2023 obecnému úradu Kojšov odvolanie proti rozhodnutiu\nObecného úradu Kojšov, v ktorom žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil\na požadované informácie sprístupnil alebo rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu\nv lehote na nové konanie.\n7. Žalovaná následne rozhodnutím č. Inf.2/2023 zo dňa 28.03.2023 rozhodnutie Obecného úradu\nKojšov, k. č. Inf 2/2023 zo dňa 01. 03. 2023, zrušila a vec vrátila prvostupňovému orgánu na nové\nkonanie. Ako dôvod zrušenia rozhodnutia uviedla, že „v odôvodnení rozhodnutia je prvostupňový\nsprávny orgán povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval a\nako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom\nrozhodnutia. Odôvodnenie nemôže obsahovať len konštatovanie, že informácie sú chránené podľa\nurčitého zákonného ustanovenia. Musí byť dostatočne vysvetlené, prečo pod príslušné zákonné\nustanovenia (teda ochrana osobných údajov) podradil požadovanú informáciu a akými úvahami sa\npritom riadil.“\n8. Následne Obecný úrad Kojšov vydal dňa 14.04.2023 rozhodnutie č. Inf. 2/2023, ktorým rozhodol\ntak, že „Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií sprístupňuje žiadateľovi informácie vyžiadané v\nžiadosti pod bodmi 5. až 8. predmetu žiadosti, a to:\n-k bodu 5. predmetu žiadosti (kópiu úradného záznamu ústne podanej žiadosti žiadateľa A. G. D.,\nIČO: 32367112, ktorú uvádzate vo Vašej odpovedi na moju žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa\n03.01.2023 pod bodom číslo 3): Úradný záznam k ústne podanej žiadosti žiadateľa A. G. D., IČO: 32 367\n112, ktorú uvádzame v našej odpovedi na Vašu žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 03.01.2023\npod bodom číslo 3 nebol vyhotovený.\n-k bodu 6. predmetu žiadosti (informácia o tom, kto bol organizátorom vianočných trhov dňa 17.12.2022):\nOrganizátorom vianočných trhov dňa 17. 12. 2022 bola Obec Kojšov.\n-k bodu 7. predmetu žiadosti (informácia o tom, aký subjekt požiadal o zvláštne užívanie miestnej\nkomunikácie v obci Kojšov v časti obce pred obecným úradom na parcele reg. C, p. č. 799 v súvislosti\ns konaním vianočných trhov dňa 17.12.2022 v zmysle §8 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných\nkomunikáciách, kópiu rozhodnutia o zvláštnom užívaní miestnej komunikácie v súvislosti s touto akciou):\nO zvláštne užívanie miestnej komunikácie v obci Kojšov v časti obce pred obecným úradom na parcele\nreg. C, p. č. 799 v súvislosti s konaním vianočných trhov dňa 17. 12. 2022 v zmysle § 8 zákona č.\n135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách nepožiadal nikto a žiadne rozhodnutie v súvislosti s touto\nakciou vydané nebolo.\n-k bodu 8. predmetu žiadosti (informáciu o tom, na základe čoho bol pripojený súkromný objekt - rodinný\ndom s.č. XXX, kú. Kojšov na odber elektrickej energie z odberného miesta vo vlastníctve obce Kojšov?,\nkto o tom rozhodol?, za akých podmienok došlo k napojeniu?, kto napojenie vykonal?, ako dlho napojenie\ntrvalo? kto uhradil náklady v súvislosti s týmto napojením a odberom? v ako rozsahu a akej výške\nich uhradil?). Súkromný objekt - rodinný dom s. č. 313, katastrálne územie E., bol pripojený na odber\nelektrickej energie z odberného miesta vo vlastníctve Obce Kojšov na základe rozhodnutia vlastníka\nodberného miesta a na základe výsledkov z pracovného rokovania orgánov obce. K napojeniu došlo\nobvyklým spôsobom a napojenie vykonal odborne spôsobilý zamestnanec obce. Napojenie trvalo 16\ndní. Náklady v súvislosti s týmto napojením a odberom, a to v rozsahu 259 kW a vo výške 69,43 eur s\nDPH, uhradila prvotne obec, pričom s odberateľom bol dohodnutý spôsob kompenzácie uvedenej sumy\nv plnej výške. Podľ a § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií zamieta žiadosť žiadateľa v častiach\ntýkajúcich sa bodov 1. až 4. predmetu žiadosti, uvedených v predmete žiadosti ako: „Predmet žiadosti:\n1.kópia knihy došlej pošty /vrátane došlej elektronickej pošty/ z dátumu od 20.11.2022 do 15.01.2023,\n\n2.kópia knihy odoslanej pošty /vrátane odoslanej elektronickej pošty/z dátumu od 20.11.2022 do\n15.01.2023,\n3.kópie výpisov zo všetkých účtov obce Kojšov vedených v Prima banka a.s. za mesiac december 2022,\n4.kópie výpisov zo všetkých účtov obce Kojšov vedených vo VÚB banka a.s. za mesiac december 2022.“\n9. Žalobca následne doručil dňa 25.04.2023 obecnému úradu Kojšov odvolanie proti rozhodnutiu\nObecného úradu Kojšov, v ktorom žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil\na požadované informácie sprístupnil.\n10. Žalovaná následne rozhodnutím č. Inf.2/2023 zo dňa 10.05.2023 odvolanie žalobcu zamietla a\nrozhodnutie Obecného úradu Kojšov, k. č. Inf 2/2023 zo dňa 14.04.2023, potvrdila.\nII.\nSprávna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania\n11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci\nžalovanej na ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Namietal,\nže považuje napadnutý výrok rozhodnutia za nezákonný. A uviedol, že „V prípade základného práva\nna informácie slovenská ústava explicitne stanovuje, že obmedziť toto základné právo možno iba za\núčelom dosiahnutia 4 konkrétnych cieľov, ktorých počet ani obsah nemožno meniť ani rozširovať. Podľa\nčl. 26 ods.4 Ústavy možno právo na informácie obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej\nspoločnosti nevyhnutné „na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu\nverejného zdravia a mravnosti. Premietnutím požiadavky „nevyhnutnosti\" je napríklad princíp, že ak\nžiadateľ o informácie žiada dokument obsahujúci niekoľko chránených informácií, nemôže sa odmietnuť\nsprístupnenie celého dokumentu, ale chránené informácie sa majú z dokumentu vylúčiť (napr. začierniť)\na zvyšok dokumentu sa musí sprístupniť. Tento princíp je v zákone o slobode informácií zakotvený v\nustanovení § 12 prvá veta zákona nasledovne: „ Všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva\npovinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie ... po vylúčení tých informácií, pri ktorých\nto ustanovuje zákon.\" Ústava SR priamo ovplyvňuje výklad a aplikáciu práva orgánmi verejnej moci\nprostredníctvom ustanovenia článku 152 ods.4, ktorý zakotvuje povinnosť ústavne súladného výkladu\nvšetkých právnych predpisov. Podľa či. 152 ods. 4 Ústavy SR „ Výklad a uplatňovanie ústavných\nzákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto\nústavou. \" Ústavný súd SR na základe tohto článku ústavy stabilne uvádza: „Zo zásady ústavne\nkonformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód\nvýkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý\nzabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb\nalebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne\nnormy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv\na slobôd ....“\n12. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 06.10.2023 uviedla, že žalobca v podanej žalobe nevymedzil\nžalobné body jednoznačne nedostatočným spôsobom. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie\nzodpovedá požiadavkám zákona, je riadne a zrozumiteľne odôvodnené, čo je napokon zrejme aj\ndôvodom, prečo žalobca v podanej žalobe žiadne skutkové a právne dôvody údajnej nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ani len neuviedol. Zároveň uviedla, že „žalobca je bývalým dlhoročným\nstarostom obce Kojšov (v rokoch 2010-2022) a práve po zániku svojej funkcie od roku 2023 započal\nrealizáciu práva na informácie voči obci Kojšov opakovaným, mnohonásobným a podľa žalovaného\nšikanóznym spôsobom, ktorého cieľom nie je riadny výkon práva na informácie.“ Žalovaná poukázala na\ntzv. šikanózny výkon práva na informácie a to, že uvedené potvrdzuje aj znenie žiadosti o sprístupnenie\ninformácií v bodoch 1 - 4 v tejto veci, ktoré naznačeným parametrom v mnohých smeroch zodpovedajú\na už z ich formulácie ani nie je zrejmé, akú konkrétnu informáciu vlastne žiadateľ požadoval. Podľa\nžalovanej vzhľadom na zásadné vady obligatórnych náležitostí žaloby však ani zo žaloby nevyplýva, v\nčom údajnú nezákonnosť žalobca videl a už len preto musí byť žaloba zamietnutá. Zároveň žalovaná\nžiada, aby žalobca bol povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 530,86 eur do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\n\n13. Žalobca vo svojej replike zo dňa 10.11.2023 zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a uviedol, že\nobsahu žaloby, ako aj jej príloh jednoznačne vyplývajú skutkové a právne dôvody, pre ktoré žalobca\npovažuje napádané rozhodnutie za nezákonné. Podľa žalobcu požadoval od žalovanej sprístupnenie\ninformácií, ktoré sú ľahko dostupné a ich zhromaždenie nie je časovo, a ani pracovne náročné a ktoré\nnemajú prevádzkový charakter a netýkajú sa vnútornej činnosti žalovanej, netýkajú sa ani spracovania\núdajov zo stoviek spisov a všetky žalobcom požadované informácie mala žalovaná v originálnej podobe\nk dispozícii. Žalobca má za to, že v danom prípade sa nejedná o šikanózny výkon práva.\n14. Žalobca zároveň uviedol že z formálneho hľadiska sa môže javiť, že v danom prípade sa\njedná o bankové tajomstvo. Podľa žalobcu „V uvedenej súvislosti poukazuje žalobca na skutočnosť,\nže v zmysle uvedeného ustanovenia sa jedná o povinnosť banky informácie, ktoré sú predmetom\nbankového tajomstva utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou\nalebo odcudzením. Jedná sa výhradne o povinnosť banky voči tretím osobám a nie povinnosť Žalovanej\nvo vzťahu k tretím osobám. V danom prípade koliduje základné politické právo žalobcu na prístup\nk informáciám a oprávnenie žalovanej na obmedzenie prístupu žalobcu k informáciám. Žalovaná sa\nv rámci administratívneho konania s uvedenou skutočnosťou náležite nevysporiadala, a posúdila ju\nvýhradne formálne. Uvedený postup Žalovanej sa javí ako rozporný s princípmi materiálneho právneho\nštátu.“ Žalobca poukázal na skutočnosť, že „žalovaná vystupuje ako orgán verejnej správy, ktorý\nnakladá s verejnými prostriedkami. Za účelom verifikácie zákonnosti postupu Žalovanej, hospodárnosti\njej konania, ako aj výkonu dobrej verejnej správy sa Žalobca domáhal sprístupnenia informácií.“\n15. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sži 2/2009 zo dňa 22. septembra\n2009: „Podľa názoru senátu Najvyššieho súdu SR ak zápisnica z rokovania mestskej rady zo dňa\n19.6.2008 obsahovala údaje o fyzických osobách, ktoré by podľa názoru žalovaného mohli znamenať\nporušenie zákona č. 428/2002 Z.z., mal žalovaný postupovať v súlade s § 9 ods. 2 citovaného zákona.\nZ dôvodu, že žalovaný v tomto prípade takýmto spôsobom nepostupoval, keď neposkytol žalobcovi celú\nzápisnicu z rokovania mestskej rady, porušil zákon č. 211/2000 Z.z., keďže podľa názoru odvolacieho\nsúdu mal postupovať tak, že žalobcovi mal poskytnúť požadovanú informáciu, teda zápisnicu z rokovania\nmestskej rady zo dňa 19.6.2008 a to bez osobných údajov dotknutých osôb, resp. bez takých údajov, na\nktoré sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám upravené v §§ 8, 9, 11, 12 zákona č. 211/2000 Z.\nz., predovšetkým podľa ust. § 12 citovaného zákona, podľa ktorého povinná osoba všetky obmedzenia\npráva na informácie vykonáva tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií\npo vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon .\"\n16. Podľa žalobcu „Vychádzajúc aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok NS SR 8Sži/4/2010, rozhodnutie Ústavného súdu SR I.\nÚS 236/2006,) je nepochybné, že prijatím zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý do\nzákonnej úpravy premietol princíp „čo nie je tajné, je verejné\", sa v Slovenskej republike presadil princíp\npublicity (otvorenosti a transparentnosti) verejnej správy. Tým sa zmenilo aj základné právno-filozofické\nvýchodisko pri riešení otázky prístupu verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle,\nže teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú\nosobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené.“\n17. Žalovaná na repliku žalobcu zo dňa 10.11.2023, už duplikou nereagovala.\nIII.\nKonanie na správnom súde\n18. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného\norgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania\npredchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti\nrozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „SSP“), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keďže žiaden z\núčastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.05.2025.\n19. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 11.03.2025 oznámené na úradnej tabuli súdu\na súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR\n\n20. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c)\nSSP správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n23. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n24. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n25. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\n26. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným\nspôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania\nustanoví zákon.\n27. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto\nzákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné\ncelky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach\na povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto\nich rozhodovacej činnosti.\n28. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k\ninformáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje\nna informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz,\nreferátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na\nvytváranie názorov.\n29. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba podľa § 2 ods.\n3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu\nmajetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo\nodborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných\nna základe uzatvorenej zmluvy. Toto obmedzenie povinnosti sprístupňovať informácie sa nevzťahuje na\npovinné osoby podľa § 2 ods. 3, v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 samostatne alebo\nspoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť.\n30. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie sa sprístupňujú bez\npreukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\n31. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám ak požadovaná informácia tvorí\nutajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona 12) alebo je predmetom bankového tajomstva alebo\ndaňového tajomstva podľa osobitného zákona, 12) ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná\nosoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.\n\n32. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám všetky obmedzenia práva na\ninformácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných\ninformácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť\nsprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.\n33. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť o sprístupnenie informácií\npovinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania\nžiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní,\nak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n34. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba poskytne\nžiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote,\nurobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n35. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie\nhoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v\nprípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).\n36. Podľa § 18 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba v lehote\nna vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila,\npredpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia\nrozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).\n37. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, proti rozhodnutiu povinnej osoby\no odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia\nalebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej\nosobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.\n38. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej\nosoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací\norgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného\núradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej\nsprávy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.\n39. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, odvolací orgán rozhodne o\nodvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a\nmá požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní\npožadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak\nodvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví\nžiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne,\npredpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za\ndeň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.\n40. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené\ninak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. (Zákon č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).\n41. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi\na ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci (§ 32 ods. 1) a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 47).\n42. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n43. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\n\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n44. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n45. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je\nrozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán\na kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.\n46. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán,\nktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov\nprávnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a\nfunkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného\npredpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je\nsprávnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej\nmoci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.\n47. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách predmetom bankového tajomstva sú všetky\ninformácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej\nbanky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch\nvkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred\nvyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o\nzáležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu\nposkytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho\npísomný pokyn na účely a za ďalších podmienok uvedených v tomto súhlase alebo pokyne, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov oboznámiť sa s informáciami,\nktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky, a na obstaranie výpisu z nej.\nZa porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií v súhrnnej podobe, z ktorých\nnie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a priezvisko klienta a informácie\npodľa osobitného predpisu.\n48. Podľa § 124 ods. 3 SSP, ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie\noboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.\n49. Podľa § 177 ods. 1 SSP, Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n50. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n51. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\nV.\nPrávny názor správneho súdu\n52. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie a postup žalovanej, ktorým rozhodovala\nv konečnej platnosti o žiadosti žalobcu zo dňa 17.01.2023 na poskytnutie informácií – „1.Kópie knihy\ndošlej pošty (vrátane došlej elektronickej pošty) z dátumu od 20.11.2022 do 15.1.2023,\n2.Kópie odoslanej pošty (vrátane odoslanej elektronickej pošty) z dátumu od 20.11.2022 do 15.1.2023,\n3.Kópie výpisov zo všetkých účtov obce Kojšov vedených v Prima banka a.s., za mesiac december 2022,\n4.Kópie výpisov zo všetkých účtov obce Kojšov vedených vo VÚB banka a.s., za mesiac december 2022,\n\n5.Kópiu úradného záznamu ústne podanej žiadosti žiadateľa A. G. D., IČO: 32 367 112, ktorú uvádzate\nvo vašej odpovedi na moju žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 3.1.2023, pod bodom číslo 3,\n6. Informácia o tom, kto bol organizátorom vianočných trhov dňa 17.12.2022,\n7.Informácia o tom, aký subjekt požiadal o zvláštne užívanie miestnej komunikácie v obci Kojšov v časti\nobce pred obecným úradom na parcele reg. C, p.č. 799 v súvislosti skonaním vianočných trhov dňa\n17.12.2022, v zmysle § 8 zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, kópiu rozhodnutia o\nzvláštnom užívaní miestnej komunikácie v súvislosti s touto akciou,\n8.Informáciu o tom, na základe čoho bol pripojený súkromný objekt - rodinný dom s.č. XXX, k.ú. E., na\nodber elektrickej energie z odberného miesta vo vlastníctve obce Kojšov, kto o tom rozhodol, za akých\npodmienok došlo k napojeniu, kto napojenie vykonal, ako dlho napojenie trvalo, kto uhradil náklady\nsúvislosti s týmto napojením a odberom, v akom rozsahu a v akej výške ich uhradil.“\nv zmysle ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o slobode informácií).\n53. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v § 2 ods. 1 uvádza, že povinnou osobou je\nobec. Zákon tak obci ako povinnej osobe ukladá hmotnoprávnu povinnosť sprístupňovať v zákone\nurčené informácie. Zároveň zákon priznáva v procesnej rovine povinnosť vydať rozhodnutie v prípade\nodmietnutia sprístupnenia informácií obecnému úradu ako prvostupňovému orgánu a starostovi obce\nako odvolaciemu orgánu (§19 ods.2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám). Vzhľadom na to, že\nSSP v § 180 priamo určuje kto je žalovaným, je úlohou súdu správne ustáliť kto je žalovaným. V zmysle\nuvedeného správny súd ustálil, že žalovanou v tomto prípade je starostka obce, ktorá rozhodnutie\nvydala.\n54. K podstate veci súd poukazuje na to, že postup sprístupňovania informácií je upravený v samotnom\nzákone o slobode informácií. Zákon však neobsahuje a nerieši úplne všetky podrobnosti tohto postupu.\nV prípade, že určitá otázka nie je v zákone o slobode informácií upravená, povinná osoba a žiadateľ\nsa riadia všeobecnými predpismi o správnom konaní (Správny poriadok). Čiže podľa § 22 ods. 1\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú\nsa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Rozsah a podmienky\nprístupu k informáciám upravuje zákon o slobode informácií, podľa ktorého má každý právo na prístup k\ninformáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania\nprávneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1, 3 citovaného\nzákona). Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, ako\naj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej\nčinnosti (§ 2 ods. 1).\n55. Z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by sa povinná osoba, či starostka obce boli so\nžalobcom dohodli na inom spôsobe sprístupnenia informácií a je z neho zrejmé, že žiadané informácie\nboli žalobcovi sprístupnené iba čiastočne.\n56. Podľa názoru správneho súdu žalovaná v preskúmavanej veci nepostupovala v intenciách\ncitovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov sa postupom a následne rozhodnutím dopustila takej\nvady konania, ktorá má za následok nezákonnosť jej rozhodnutia. Samotný zákon o slobodnom prístupe\nk informáciám v § 8 až § 11 zaviedol inštitút obmedzenia prístupu k informáciám formou legislatívneho\nvymedzenia prípadov tohto obmedzenia. Jedná sa ochranu utajovaných skutočností (§ 8), ochranu\nosobnosti a osobných údajov (§ 9), ochranu obchodného tajomstva (§ 10), ďalšie obmedzenia prístupu\nk informáciám (§ 11). Tieto obmedzenia je podľa názoru správneho súdu nutné chápať v kontexte na\nne nadväzujúceho § 12, v ktorom zákonodarca zaviedol tzv. princíp selekcie, podľa ktorého všetky\nobmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie\nvrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon.\n57. Správny súd uvádza, že rozsah a podmienky prístupu k informáciám sú v slovenskom právnom\nsystéme upravené zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a oprávňujú každého bez preukázania\nprávneho alebo iného dôvodu na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Zároveň\nmenovaný zákon upravuje rozsah povinných osôb, ako aj rozsah informácií, ktoré sú povinné sprístupniť\nna žiadosť. Ústava Slovenskej republiky v článku 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré\npredstavuje právo na prijímanie informácií - získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby\n\nmohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (nález Ústavného\nsúdu SR, sp.zn. I. ÚS 236/06-59 z 28. júla 2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči\nneidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v článku 26 ods. 5 ako povinnosť\norgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky\na spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných\npráv a slobôd (článok 17 ods. 1, 5). Podľa článku 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky, medze\nzákladných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.\nZákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú\nustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a\nzmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody\nmožno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, ktorá ďalej odkazuje na zákonom upravené\npodmienky, a to podmienky všeobecné (článok 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky) alebo\nosobitné, vzťahujúce sa na konkrétne práva a slobody (v danom prípade článok 26 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky). Z článku 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky možno vyvodiť ústavné\nprávo každého slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie. Zároveň sa stanovuje aj povinnosť\norgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti, ktorá však zároveň môže byť\nobmedzená len zákonom v prípade, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné (článok\n26 ods. 4, článok 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Pri takomto obmedzovaní základného práva\ntreba prihliadať na to, aby zákonné obmedzenia základného práva platili rovnako pre všetky prípady,\nspĺňajúce ustanovené podmienky. Pri uplatnení obmedzenia základného práva je potrebné dbať na jeho\npodstatu a zmysel, pričom obmedzenie sa môže použiť len na ustanovený cieľ (článok 13 ods. 3 a 4\nÚstavy Slovenskej republiky). Ústava Slovenskej republiky vymedzuje základné práva a slobody len\nrámcovo s odkazom na podrobnejšiu právnu úpravu uskutočnenú zákonom, v danom prípade zákonom\nč. 211/2000 Z.z. a osobitných zákonoch.\n58. V odôvodnení vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 236/06-59 z 28. júla 2007\nsa uvádza:\n„V ústave vymedzená povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti je\npremietnutá do ustanovenia § 2 zákona o slobode informácií, keďže v tomto ustanovení sa definujú\npovinné osoby, teda osoby povinné sprístupňovať informácie. V § 2 ods. 1 (v znení účinnom do\n1. januára 2006) uvedené štátne orgány, obce a právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje\nprávomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti\nverejnej správy, treba považovať za orgány verejnej moci. V § 2 ods. 2 (v znení účinnom do 1. januára\n2006) zákona o slobode informácií uvedené právnické osoby zriadené zákonom môžu byť tiež orgánmi\nverejnej moci, pokiaľ majú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb. V rovnakom ustanovení uvedené právnické osoby zriadené štátnym orgánom\nalebo obcou podľa osobitného zákona spravidla orgánmi verejnej moci nie sú. Ide totiž o rozpočtové\na príspevkové organizácie. Napokon v § 2 ods. 3 (v súčasnom znení) zákona o slobode\ninformácií uvedené právnické osoby založené povinnými osobami podľa ods. 1 a 2 taktiež spravidla\nnie sú orgánmi verejnej moci.\nNa základe uvedeného možno konštatovať, že hoci ústavnú povinnosť poskytovať informácie o svojej\nčinnosti majú v zmysle čl. 26 ods. 5 ústavy iba orgány verejnej moci, zákonom o slobode informácií\nbol okruh povinných subjektov rozšírený aj o také subjekty, ktoré za orgány verejnej moci považovať\nnemožno.\nĎalej treba konštatovať, že všetky povinné osoby vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o\nslobode informácií majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti.“\n„Z dosiaľ uvedenej analýzy možno dospieť k záveru, že plná informačná povinnosť voči každému je\nz hľadiska čl. 26 ods. 4 ústavy namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými\nfinanciami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný\nzákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je\ndaný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto\nsubjektov na ochrane ich práv a slobôd. Ochrana práv a slobôd subjektu, ktorý má informačnú povinnosť,\nby totiž inak mohla byť legitímnym dôvodom na obmedzenie práva každého na informácie podľa čl.\n26 ods. 4 ústavy. Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá\nverejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo\nstrany občanov a posilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a\nmajetkom. Napokon je podstatné, že takýto subjekt nebol kreovaný na uplatňovanie súkromných\nzáujmov, ale na realizáciu verejných záujmov.“\n\n59. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia žalovanej, ktorým sa stotožňuje s výrokom rozhodnutia\nsprávneho orgánu prvého stupňa: „Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií zamieta žiadosť\nžiadateľa v častiach týkajúcich sa bodov 1. až 4. predmetu žiadosti, uvedených v predmete žiadosti ako:\n„Predmet žiadosti: 1.kópia knihy došlej pošty /vrátane došlej elektronickej pošty/ z dátumu od 20.11.2022\ndo 15.01.2023, 2.kópia knihy odoslanej pošty /vrátane odoslanej elektronickej pošty/z dátumu od\n20.11.2022 do 15.01.2023“ správny súd uvádza, že z ustanovenia § 12 zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám vyplýva, že ak sú medzi požadovanými informáciami aj informácie, ktoré sú podľa § 8 až\n§ 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám vylúčené zo sprístupnenia, povinná osoba nemôže\nzamietnuť sprístupnenie všetkých požadovaných informácií (napr. celého dokumentu obsahujúceho\nosobné údaje alebo utajované skutočnosti). Musí takéto informácie vylúčiť (napr. znečitateľniť prekrytím\na oxeroxovaním alebo začierniť) a ostatné informácie musí sprístupniť. Ak teda požadované dokumenty\nobsahujú čo len niektoré čiastkové informácie, ku ktorým nie je podľa zákona vylúčený prístup, povinná\nosoba je tieto informácie povinná sprístupniť. Nie je možné zamietnuť prístup ku všetkým informáciám\nnachádzajúcim sa v dokumente z dôvodu, že iba niektoré informácie podliehajú ochrane. Ustanovenie\n§ 12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám je premietnutím ústavnej požiadavky minimalizácie\nzásahu do základného práva na informácie. Ústava SR v čl. 26 ods. 4 stanovuje, že právo na informácie\nmôže byť obmedzené iba vtedy, ak je to naozaj „nevyhnutné“ na ochranu legitímnych záujmov na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia\na mravnosti. Z tejto ústavnej požiadavky vyplýva skutočnosť, že na ochranu legitímnych záujmov\npostačuje vylúčenie konkrétnych „chránených“, resp. „citlivých“ informácií, z dokumentu či záznamu,\navšak zvyšok dokumentu alebo záznamu je potrebné sprístupniť. Nesprístupnenie celého dokumentu\n(napr. celej zmluvy, celého rozhodnutia) alebo celého zvukového či obrazového záznamu, ktoré by\nobsahovali určité informácie, ktoré nie je potrebné v zmysle ústavy chrániť, by bolo v rozpore s\nústavnou požiadavkou proporcionality (primeranosti) pri obmedzovaní základných práv a s požiadavkou\nminimalizácie zásahu do ústavného práva na informácie. Ústava SR teda neumožňuje paušálne a\nkompletné utajenie celého dokumentu alebo celého záznamu - t.j. neumožňuje kompletné utajenie\nvšetkých čiastkových informácií nachádzajúcich sa v dokumente alebo na zázname, bez ohľadu na\nich skutočnú povahu a potrebu ich utajovania. Ak požadované informácie (napr. dokument) obsahujú\nosobné údaje, vylúčenie týchto informácií sa vykonáva anonymizáciou osobných údajov – t.j. tým, že sa\nznečitateľní ten konkrétny údaj, pomocou ktorého by bolo možné fyzickú osobu identifikovať (napríklad\nadresa bydliska alebo rodné číslo). Prax anonymizácie osobných údajov je v súlade s ústavnou\npožiadavkou minimalizácie zásahu do základného práva na informácie. Podobne v prípade dokumentu,\nktorý obsahuje informácie, ktoré sú utajovanými skutočnosťami alebo obchodným tajomstvom, sa tieto\ninformácie znečitateľnia.\n60. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 7Sžik/1/2019 zo dňa 29.10.2019:\n„55. V súvislosti s obmedzením práva na informácie najvyšší súd uvádza, že toto je možné výlučne\nza splnenia troch podmienok, a to zákonnosti (zásah do tohto práva možno vykonať len na základe\nzákona a v súlade s ním), legitímnosti cieľa (Ústava Slovenskej republiky taxatívne vymenúva dôvody\nobmedzenia práva na informácie) a nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti. Ústavný súd\nSlovenskej republiky v tomto zmysle uvádza, že cit.: „ (...) Ústava podľa čl. 26 zaručuje osobitnú ochranu\nslobody prejavu aj práva prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie. Okrem všeobecných\npodmienok, ktoré sa pri obmedzovaní všetkých základných práv a slobôd musia dodržať podľa čl. 13\nústavy, sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa môže obmedziť,\niba ak sa splnia osobitné podmienky podľa čl. 26 ods. 4 ústavy. Obmedzenie práva na informácie v\nsúlade s ústavou je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna podmienka zákona a dve kumulatívne\nmateriálne podmienky. Ústava za nijakých okolností nedovoľuje upustiť od splnenia všetkých troch\npodmienok obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. Formálna podmienka znamená, že\nobmedzenie prijme národná rada v právnom predpise so silou zákona. Termínom „zákon“ sa neoznačuje\njeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných\nprávnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily (II. ÚS 28/96). ... Prvou materiálnou podmienkou\nje požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť\nbezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Na splnenie prvej materiálnej\npodmienky stačí preukázanie existencie jedného z citovaných záujmov. Druhou materiálnou podmienkou\nje podmienka nevyhnutnosti prijatia obmedzenia.“ (PL. ÚS 15/98).\n\n56. Na úseku slobodného prístupu k informáciám zákonodarca zákonom č. 211/2000 Z.z. v § 8 až § 11\nzaviedol inštitút obmedzenia prístupu k informáciám formou legislatívneho vymedzenia prípadov tohto\nobmedzenia. Jedná sa ochranu utajovaných skutočností (§ 8), ochranu osobnosti a osobných údajov\n(§ 9), ochranu obchodného tajomstva (§ 10), ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám (§ 11). Tieto\nobmedzenia je nutné chápať v kontexte na ne nadväzujúceho § 12, v ktorom zákonodarca zaviedol\ntzv. princíp selekcie, podľa ktorého všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba\ntak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií,\npri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým\ntrvá dôvod nesprístupnenia. Cez uvedené ustanovenie sa skúma materiálny charakter obmedzenia\nprístupu k informáciám. Jeho obsahom je požiadavka, aby oprávnené obmedzenie práva na informácie\nbolo uplatnené vždy čo v najmenšom rozsahu; naplňuje a zároveň garantuje požiadavku minimalizácie\nzásahu do základných práv a slobôd. Na tomto mieste najvyšší súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky z 29. júla 2009, sp.zn. 1As/98/2008 podľa ktorého cit.: „(...) Žadatel\no informaci má nepochybně právo žádat o informace v libovolném rozsahu - tj. například vyžádat si i\nkopii celého správního spisu. Je však povinností povinného subjektu prověřit, zda požadovaný materiál\nneobsahuje informace, na které se vztahují zákonná omezení. To má pak nutně za následek prověření\njednotlivých součástí poskytovaného spisu z hlediska jejich kompatibility se zákonnými limity práva na\ninformace.“\n57. Najvyšší súd považuje, aj v kontexte predchádzajúceho bodu 56, ďalej za potrebné uviesť, že\njednotlivé zákonné obmedzenia práva na informácie je nutné vykladať reštriktívne. To znamená, že právo\nna informácie vo svojich podobách (bod 54) podlieha výnimkám (§ 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z.),\nktoré však musia byť úzko interpretované, pričom nevyhnutnosť každého obmedzenia musí byť riadne a\npresvedčivo preukázaná. Overenie tejto „nevyhnutnosti“ v demokratickej spoločnosti znamená zaoberať\nsa v prvom rade otázkou, či takýto zásah je odôvodnený „naliehavou spoločenskou potrebou“, či zásah\nbol primeraný sledovanému legitímnemu cieľu a či dôvody, z ktorých orgány verejnej správy vychádzali\npri obmedzení práva na informácie sú relevantné, dostatočné a presvedčivo zistené (v tomto zmysle\npozri napríklad rozhodnutie ESĽP vo veci Klein proti Slovenskej republike, 2006, prípadne Nilsen a\nJohnsen proti Nórsku, 1999). Z uvedeného je zrejmé, že vždy je nutné jednoznačne zistiť nevyhnutnosť\na konkrétne dôvody vedúce k obmedzeniu práva na informácie a posúdiť, či by obmedzením tohto\npráva nedošlo k neprimeranému ohrozeniu záujmov chránených inými predpismi, alebo zásahu do práv\niných osôb. Orgány verejnej správy zároveň boli povinné skúmať, či v súvislosti s podanou žiadosťou o\nposkytnutie konkrétnej informácie neexistovali menej drastické, či šetrnejšie prostriedky ako obmedziť\nzákladné práva tak, aby sa účel obmedzenia podarilo ešte naplniť. Právna norma nemá obmedzovať\nzákladné práva a slobody viac, než je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa. Orgány verejnej správy sa\nteda mali zaoberať možnosťou či neexistujú nejaké iné možnosti, ktorými by požadované informácie\nsprístupnil a zároveň by chránil ústavnú hodnotu (verejný záujem na ochrane informácií verejného\nporiadku, bezpečnosti štátu a pod.). Teda pred samotným rozhodnutím o nesprístupnení informácií, ktoré\nje zásahom do práva na sprístupnenie informácií je potrebné zvážiť, či existuje iný prostriedok, ktorý\nby rovnako chránil uvedenú ústavnú hodnotu, ale zároveň by aj sprístupnil žiadané informácie. Z tohto\ndôvodu námietka žalovaného spočívajúca v tom, že zákon č. 211/2000 Z.z. má pomerne krátke lehoty\npre vybavenie žiadostí o sprístupnenie informácií, s ktorých zmeškaním sú spojené vážne následky\n(nastúpenie fikcie doručenia) a tomu je prispôsobená aj úprava obmedzení prístupu k informáciám,\nktoré sú v zákone stanovené formálne s tým, že pri takto formálne vyjadrených dôvodoch obmedzenia\nprístupu k informáciám nie je namieste skúmanie otázok, či sprístupnením informácií je možné zasiahnuť\ndo nezávislosti a nestrannosti súdnej moci, do práv a slobôd iných, ohroziť bezpečnosť štátu, verejný\nporiadok, verejný záujem či mravnosť, je nedôvodná.\n58. Uvedené potvrdzuje aj samotné znenie zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré v úvode dotknutého\nustanovenia § 11 ods. 1 [v znení cit.: „Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu\nnesprístupní, ak (...)“] umožňuje povinnej osobe vzhľadom na charakter žiadanej informácie vybrať si pri\nsvojom rozhodovaní buď možnosť nesprístupnenia informácie oprávnenej osobe, alebo jej poskytnutie v\nobmedzenom rozsahu a nie bez ďalšieho informáciu nesprístupniť bez toho, aby sa skúmal, či neexistujú\niné alternatívy, ktoré chránia účel (zachovanie autority a nestrannosti súdnej moci) s rovnakou intenzitou,\nale menej obmedzujú právo na informácie.“\n61. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia žalovanej, ktorým sa stotožňuje s výrokom rozhodnutia\nsprávneho orgánu prvého stupňa: „Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií zamieta žiadosť\nžiadateľa v častiach týkajúcich sa bodov 1. až 4. predmetu žiadosti, uvedených v predmete žiadosti ako:\n„ Predmet žiadosti: 3.kópie výpisov zo všetkých účtov obce Kojšov vedených v Prima banka a.s. za\n\nmesiac december 2022, 4.kópie výpisov zo všetkých účtov obce Kojšov vedených vo VÚB banka a.s.\nza mesiac december 2022“ správny súd poukazuje na skutočnosť, že bankové tajomstvo je upravené\nv zákone o bankách. Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach\ntýkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné,\nnajmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Predmetné informácie sú banka\na pobočka zahraničnej banky povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením,\nzničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým\ntajomstvom, môže banka a pobočka zahraničnej banky poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim\npísomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn, za splnenia ďalších podmienok\nuvedených v tomto súhlase alebo pokyne, ak zákon o bankách neustanovuje inak. Bankové tajomstvo\nmožno definovať ako povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky utajovať a chrániť pred vyzradením,\nzneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením všetky informácie a doklady týkajúce sa\nzáležitostí klienta banky, ktoré nie sú verejne prístupné. Zmyslom ochrany bankového tajomstva je\nzachovanie dôvery medzi bankou a klientom a povinnosť zamestnancov banky a členov jej orgánov\nzachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa záujmov ako banky, tak aj jej klientov.\nBankové tajomstvo je možné charakterizovať ako informácie a doklady majúce vzťah k záväzku medzi\nbankou a jej klientom.\n62. Správny súd ďalej uvádza, že pred samotným rozhodnutím o nesprístupnení informácií, ktoré je\nzásahom do práva na sprístupnenie informácií je potrebné zvážiť, či existuje iný prostriedok, ktorý by\nrovnako chránil uvedenú ústavnú hodnotu, ale zároveň by aj sprístupnil žiadané informácie. Bankové\ntajomstvo je možné charakterizovať ako informácie a doklady majúce vzťah k záväzku medzi bankou a jej\nklientom. Ide o povinnosť banky utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením,\nstratou alebo odcudzením všetky informácie a doklady týkajúce sa záležitostí klienta banky, ktoré nie\nsú verejne prístupné. Zákon o bankách vyslovene hovorí o osobách, na ktoré sa vzťahuje povinnosť\nmlčanlivosti priamo súvisiaca s bankovým tajomstvom.\n63. Správny súd tu poukazuje na princíp prevažujúceho verejného záujmu, kde pre úplnosť je nutné\nuviesť, že predmetom žiadosti o informácie boli informácie o nakladaní s verejnými prostriedkami. Je\npochopiteľné, že určité informácie v demokratickej spoločnosti je nutné chrániť bankovým tajomstvom.\nTakáto ochrana však nemôže byť absolútna v tom zmysle, že by umožňovala neposkytnúť paušálne\nžiadne informácie teda aj tie, ktoré nemôžu týmto bankovým tajomstvom kryté, z dôvodu kolízie s právom\nverejnosti na poskytnutie informácií o nakladaní s verejnými prostriedkami.\n64. Správny súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na odôvodnenie vyššie uvedeného nálezu\nÚstavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 236/06-59 z 28. júla 2007, v ktorom sa uvádza: „Z dosiaľ uvedenej\nanalýzy možno dospieť k záveru, že plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska čl. 26 ods.\n4 ústavy namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá\ns majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na\nzáklade zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na\nplnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich\npráv a slobôd. Ochrana práv a slobôd subjektu, ktorý má informačnú povinnosť, by totiž inak mohla\nbyť legitímnym dôvodom na obmedzenie práva každého na informácie podľa čl. 26 ods. 4 ústavy.\nHospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na\ntransparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a\nposilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. Napokon\nje podstatné, že takýto subjekt nebol kreovaný na uplatňovanie súkromných záujmov, ale na\nrealizáciu verejných záujmov.“\n65. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že ochrana bankového tajomstva nie je a\nani nemôže byť absolútna, keďže bankové tajomstvo chráni predovšetkým vzťah medzi bankou a jej\nklientom, ktoré je jednou zo základných charakteristík bankových obchodov. V danom prípade na jednej\nstrane stojí bankové tajomstvo, na druhej strane právo na informácie upravené v zákone o informáciách.\nV preskúmavanom prípade predmetom žiadosti o informácie boli informácie z výpisov z účtov žalovanej,\nako orgánu verejnej moci, ktorý nakladá s verejnými prostriedkami, s tým že verejnosť má právo na\nposkytnutie informácií o nakladaní s týmito verejnými prostriedkami. Všeobecné odmietnutie poskytnutia\ntýchto informácií je podľa názoru správneho súdu neprípustné, pretože v konečnom dôsledku by\nišlo o nepreskúmateľné rozhodnutie pre nedostatok dôvodov. Z uvedeného dôvodu je potrebné\n\nv každom konkrétnom prípade skúmať splnenie podmienky nevyhnutnosti obmedzenia základného\npráva a slobody jednotlivca v demokratickej spoločnosti.\n66. K tvrdeniu žalovanej, o žalobcovom šikanóznom výkonom práva na informácie, a to, že uvedené\npotvrdzuje aj znenie žiadosti o sprístupnenie informácií v bodoch 1 - 4 v tejto veci, ktoré naznačeným\nparametrom v mnohých smeroch zodpovedajú a už z ich formulácie ani nie je zrejmé, akú konkrétnu\ninformáciu vlastne žalobca požadoval, správny súd uvádza, že na konštatáciu zneužitia práva musí byť\nprítomný dostatočný počet indícií či dôkazov, pričom samotný počet podaných infožiadostí nesmie viesť\na priori ku konštatácii zneužitia práva. Rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí informácií z dôvodu\nzneužitia práva musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené. V tomto\nprípade však nie je možné konštatovať, že podaním týchto žiadostí o poskytnutie informácií zo strany\nžalobcu ako žiadateľa došlo k neprimeranému zaťaženiu zamestnancov obecného úradu, a nie je možné\nautomaticky konštatovať, resp. urobiť záver, že žalobca (ako bývalý starosta) zneužíva právo, keď žiada\no sprístupnenie informácií.\n67. Súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že žalovaný má povinnosť individuálne posúdiť každú žiadosť\no sprístupnenie informácií a môže sprístupnenie informácie obmedziť alebo informáciu nesprístupní,\nak ju napr. zverejňuje na základe zákona (ak je napr. povinná túto informáciu zverejňovať na úradnej\ntabuli, alebo ak je táto informácia napr. zverejnená na webovom sídle obce, ministerstva..). Cieľom\nustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je odbremeniť povinné\nosoby, ktoré sú podľa osobitného zákona povinné určité druhy informácií zverejňovať. Pri odpovedi na\notázku, ktorá informácia je „zverejňovaná“, treba vychádzať z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o slobode\ninformácií, podľa ktorého „Zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane\nvyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát\numožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného\nprístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená\nvo verejnej knižnici.“ Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám\nmá teda na mysli také zverejňovanie informácií, keď sa informácie stávajú prístupné každému a každý\nich môže opakovane vyhľadávať a získavať. Ak žiadateľ žiada o sprístupnenie informácie, ktorá bola\nzverejnená na základe osobitného zákona, povinná osoba nemôže hneď rozhodnúť o nesprístupnení\ninformácie, ale najprv musí podľa § 7 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám do 5 dní\nod podania žiadosti oznámiť žiadateľovi údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej\ninformácie. Ak sa žiadateľ napriek tomu dožaduje sprístupnenia informácií, povinná osoba vydá\nrozhodnutie o nesprístupnení informácií s tým, že v rozhodnutí uvedie, že informácia bola zverejnená na\nzáklade osobitného zákona a žiadateľovi boli poskytnuté údaje umožňujúce jej vyhľadanie a získanie.\nAk je však informácia zverejňovaná iba po určitú dobu, po uplynutí tejto doby nemôže povinná osoba\nodmietnuť jej sprístupnenie z dôvodu, že informácia je zverejnená.\n68. Súd ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít sú\ntypické znaky zneužitia práva napr. skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada „všetko“,\npričom v žiadosti ustupuje kvalita informácie nad rozsahom. Ďalším typickým znakom je, že sú žiadané\nprevádzkové informácie organizácie, ktoré vyžadujú aktívnu činnosť organizácie pri ich vyhľadávaní a\nktoré v zásade nemajú priamu súvislosť s vymedzeným úsekom štátnej správy, na ktorom povinná osoba\npôsobí. Žiadané sú informácie, ktorých vyhľadanie a poskytnutie dokáže zahltiť a nadmerne zamestnať\norgán verejnej správy práve činnosťou, ktorá u zamestnancov je spôsobilá vyvolať pocit, že nejde o\nracionálnu činnosť, ale napriek tomu ju musia splniť. Avšak aj napriek uvedeným skutočnostiam musí\nžalovaný vždy individuálne posúdiť, či nie je možné informáciu sprístupniť aspoň čiastočne.\n69. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžik\n5/2020 z 31. marca 2022, z ktorého vyplýva, že „odmietnutie sprístupnenia informácií s poukazom\nna zneužitie práva je potrebné chápať ako riešenie ultima ratio. Povinná osoba odmietajúca prístup k\ninformáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná preukázať nad všetku rozumnú pochybnosť, že žiadateľ\nnemal úmysel naplniť legitímny účel zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), ale spôsobiť povinnej osobe ujmu.\nVeľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho\nnepostačuje. Potrebné je prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu\npožadovaných informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň\nobťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť\n\npovinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných\ninformácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný\ndostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií\nmusí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené.“\n70. K námietke žalovanej, že žalobca v podanej žalobe nevymedzil žalobné body dostatočným\nspôsobom, správny súd uvádza, že z obsahu žaloby, kde žalobca uvádza: „...považuje napadnutý výrok\nrozhodnutia za nezákonný. V prípade základného práva na informácie slovenská ústava explicitne\nstanovuje, že obmedziť toto základné právo možno iba za účelom dosiahnutia 4 konkrétnych cieľov,\nktorých počet ani obsah nemožno meniť ani rozširovať“ možno jednoznačne vyvodiť žalobný bod týkajúci\nsa nesprávneho právneho posúdenia veci.\n71. Z uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že žalovaná nesprávne právne vec posúdila,\na preto pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 10.05.2023 o nesprístupnení\nvšetkých informácií požadovaných žalobcom zo dňa 17.01.2023, s poukazom na citované ustanovenie\n§ 191 ods. 1 písm. c) SSP a vráteniu veci žalovanej na ďalšie konanie a rozhodovanie tak, aby bol\nnaplnený účel zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\n72. Žalovaná po vrátení veci je povinná v novom konaní postupovať v správnym súdom naznačenom\nsmere a vydať o tom rozhodnutie a to v súlade s § 46 a § 47 ods. 1 až 5 Správneho poriadku. Týmto\nprávnym názorom je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).\n73. Súd rozhodol o trovách konania s poukazom na § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi\nproti žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko mal vo veci celkový\núspech.\n74. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od doručenia\nrozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo\n\nkonanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej\nsťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:3f2cc0d6-1c91-4ba3-ab20-5c6908322861", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/96 z 12. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-12", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1"}], "citovane_v": []}