Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6S/1/2023 z 19. 11. 2025 Citácia: uznesenie Správneho súdu v Košiciach z 19. novembra 2025, sp. zn. 6S/1/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100184.1 Správny súd v Košiciach | 6S/1/2023 | ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100184.1 | 2025-11-19 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 179 ods. 1 SSP, § 179 ods. 7 SSP, § 98 ods. 1 písm. e) SSP, § 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 39b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 39 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/89fe4e59-26cc-4ce2-86a6-07530b416e3b Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100184.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Košiciach 6S/1/2023 0923100184 19. 11. 2025 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100184.1 Uznesenie Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov senátu Mgr. Romana Die (sudca spravodajca) a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. E. F., právne zastúpeného: ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO: 45 946 868, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Jaroslav Čollák , PhD. proti žalovanému: Mesto Spišská Nová Ves, Radničné námestie 7, Spišská Nová Ves, o správnej žalobe opomenutého účastníka konania, takto rozhodol: I. Žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa správnou žalobou opomenutého účastníka konania podľa § 179 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) domáhal doručenia územného rozhodnutia č. 20-1212-3/2022-Bg zo dňa 03.05.2022 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) vydaného mestom Spišská Nová Ves (ďalej aj ako „žalovaný“), následného zastavenia konania a priznania nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že je vlastníkom pozemku 9078/2, ktorý tvorí v zmysle príslušných rozhodnutí ekosystém európskeho významu, podmáčané lúky, s tým, že táto oblasť zasahuje do oblasti NATURA 2000. Na susednom pozemku (parc. č. 9078/1) vykonal jeho vlastník stavebné zásahy do tohto pozemku, ktorými tento pozemok odvodnil (drenáž), a to na základe napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným v územnom konaní, ktorým bolo povolené vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa zmenia odtokové pomery na pozemku č. KN-9078/1 katastrálne územie Spišská Nová Ves, pričom žalobca ako vlastník susedného pozemku nebol účastníkom tohto územného konania, hoci ním podľa § 34 Stavebného zákona a podľa zaužívanej praxe mal byť. Výsledok tohto územného konania má žalobca k dispozícii len ako výsledok iných ním iniciovaných dohľadových konaní, ktorých iniciáciou sa domáhal ochrany svojich práv. V tejto súvislosti žalobca citoval ust. § 34 zákona č. 50/1976 Zb. a uviedol, že nebol účastníkom územného konania, hoci je zákonným postupom, že pri územných konaniach o využívaní územia alebo o umiestňovaní stavby na akejkoľvek parcele katastrálneho operátu je za účastníka označený každý vlastník každého susediaceho pozemku. Podľa judikatúry sú za „suseda“ považovaní nielen vlastníci priľahlých pozemkov, ale ktorýchkoľvek pozemkov, ktoré môžu byť predmetnou stavebnou alebo prípravnou stavebnou činnosťou dotknuté. 3. Žalobca uviedol, že inicioval prieskum napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania, avšak neúspešne s tým, že závery z tohto konania, podľa ktorých odvodnením pozemku suseda nemôžu byť dotknuté práva žalobcu, označil za arbitrárne, vnútorne rozporné, vecne nesprávne, nelogické a protizákonné. 4. Žalobca v ďalšom texte podanej žaloby vo všeobecnosti poukázal na to, že pozemok evidovaný na LV č. XXXXX, k. ú. Spišská Nová Ves, s parc. č. XXXX/X, vo výmere 2150 m2, so špecifikáciou: trvalý trávnatý porast, spôsob využívania pozemku: 7 (pozemok lúky a pasienku trvalo porastený trávami alebo pozemok dočasne nevyužívaný pre trvalý trávnatý porast), umiestnenie pozemku: 2 (pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce). Mal za to, že mal byť účastníkom predmetného územného konania, keďže je celkom zrejmé, že ak je predmetná oblasť ako celok považovaná za oblasť výnimočnú z hľadiska vlastností týchto nehnuteľností (podmáčané lúky horských a podhorských oblastí a biotop európskeho významu Lk1 - Nížinné a podhorské kosné lúky), potom drenážnymi opatreniami a zásahmi do susediaceho pozemku, s ktorým tvorí pozemok vo vlastníctve žalobcu funkčnú jednotu ako súčasť predmetnej oblasti, dochádza k zásahu do kvality pozemku vo vlastníctve žalobcu a odvodnením susedného pozemku dôjde k zníženiu vodohospodárskej výdatnosti celej oblasti, nielen pozemku kde je drenáž vykonávaná, susediaceho pozemku, ale oblasti ako celku. V tejto súvislosti uviedol, že účastníkom stavebného konania sú aj vlastníci susedných pozemkov a stavieb, a to v prípade ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Pre posúdenie či určitá fyzická alebo právnická osoba mala respektíve nemala byť účastníkom stavebného konania treba skúmať, či uskutočnením stavby podľa podmienok stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, netreba skúmať reálny faktický zásah do týchto práv. Keďže žalobca nebol účastníkom predmetného konania, nemohol v tomto konaní uplatňovať práva ako účastník a v tejto súvislosti žalobca poukázal aj na svoje motivácie a procesné možnosti v prípade úspešnosti žaloby opomenutého účastníka konania. 5. Žalobca ďalej uviedol, že podaním podnetu inicioval kontrolu Slovenskou inšpekciou životného prostredia, ktorá v odpovedi na podnet žalobcu uviedla, že: „IŽP Košice, SP SNV vykonanou kontrolou zistil, že kontrolovaná osoba porušila § 6 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. tým, že od 20.07.2022 ku dňu kontroly (26.07.2022), v súvislosti s prípravnými a výkopovými prácami pri výstavbe rekreačnej chaty a jej príslušenstva, položením (umiestnením) plnej zbernej rúry bez drenážnych otvorov, vykonala zásah do mokrade – úpravu mokrade, na parcele G. H. XXXX v k. ú. Spišská Nová Ves, časť Novoveská Huta, lokalita Rybníky, na území CHVÚ Volovské vrchy, kde platí 1. stupeň ochrany, bez súhlasu orgánu ochrany prírody (Okresný úrad v sídle kraja).“ Podľa žalobcu je zrejmé, že žalovaným povolenou stavebnou činnosťou realizovanou na susednom pozemku bol porušený zákon, a teda konanie, ktoré bolo územným rozhodnutím žalovaného povolené, je v rozpore so zákonom. Podľa žalobcu ide o podozrenie z porušovania zákonov nielen predmetnou stavebnou činnosťou, ale aj samotným povoľovacím procesom zo strany žalovaného. 6. Záverom žalobca navrhol, aby správny súd žalovanému uložil povinnosť doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie do 3 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že ak žalobca poukazuje na ust. § 34 ods. 2 Stavebného zákona, tak v tomto ustanovení je okruh účastníkov vymedzený tak, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje len samotné vlastnícke právo alebo iné právo (§139 stavebného zákona) k susednej nehnuteľnosti, ale musí byt' súčasne splnená aj druhá podmienka, že toto preukázané vlastníctvo, resp. iné právo môže byť rozhodnutím priamo dotknuté (tzn. musí existovať aspoň nejaká potenciálna možnosť). Túto otázku posudzuje vždy prvostupňový správny orgán (stavebný úrad) podľa okolností daného prípadu a na základe toho určuje okruh účastníkov konania. Pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba má respektíve nemá byť účastníkom konania je potrebné skúmať, či uskutočnením stavebných prác podľa podmienok povolenia stavebného úradu existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv. Bez povšimnutia by nemala ostať ani skutočnosť, že žalobca nenamieta vplyv samotných stavebných terénnych úprav na jeho vlastnícke právo, ale namieta negatívny dosah jednotlivých úkonov súvisiacich s ich realizáciou. To všetko samo o sebe neznamená, že vlastnícke právo žalobcu môže byť vydaným územným rozhodnutím dotknuté. Vplyv povoľovaných terénnych úprav na právo žalobcu v užívaní svojho pozemku podľa názoru žalovaného nemožno vyvodiť zo žiadnych námietok a pripomienok vznesených žalobcom. Správny postup žalovaného má podľa jeho slov potvrdzovať aj stanovisko Okresného úradu Košice vydané dňa 09.03.2023 na základe podnetu žalobcu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ku ktorému sa žalovaný v plnej miere prikláňa, a ktoré súčasne vysvetľuje aj slovné spojenie „priamo dotknuté“ ako „stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý“. Podľa žalovaného nie je vôbec pravidlom, že za účastníka územného konania je označovaný každý vlastník každého susediaceho pozemku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu 3Sžp/1/2010, v ktorom sa okrem iného uvádza, že: „Rozhodnutím o umiestnení stavby žalobcovia nie sú ipso facto priamo dotknutí na svojich právach. Rozhodnutím môže byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím.“ 8. Žalovaný mal za to, že rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie právneho postavenia účastníka konania v územnom konaní je preukázanie zmeny právneho postavenia fyzickej alebo právnickej osoby k susednej nehnuteľnosti, spôsobeného vydaním územného rozhodnutia. Pokiaľ vlastnícke alebo iné právo právnickej alebo fyzickej osoby vo vzťahu k susednej nehnuteľnosti nie je dotknuté a pokiaľ pre uskutočnenie stavby je vyžadované ešte stavebné povolenie (t. z. nejde o spojené územné konanie so stavebným konaním), takáto fyzická alebo právnická osoba nie je účastníkom územného konania. Predmetom napadnutého rozhodnutia je podľa žalovaného rozhodnutie o využívaní územia, ktorým sa povoľuje vykonávanie terénnych úprav - ktorými sa zmenia odtokové pomery na pozemku parc. H. G. - I. XXXX/X, k. ú. Spišská Nová Ves. Uvedeným sa zabezpečila len „predpríprava územia“ (prípravné a výkopové práce) na budúce umiestnenie stavby. Žalovaný v ďalšom stupni konania, t. j. v územnom konaní o umiestnení stavby chaty, studne a čistiarne odpadových vôd, a následne aj v samotnom nadväzujúcom stavebnom konaní ráta so žalobcom ako účastníkom konania. Žalobnú argumentáciu žalobcu ohľadne dôsledkov povolených terénnych úprav žalovaný označil za dôkazmi nepodložené, hypotetické tvrdenia, ktoré žalobca nijako nepreukázal. Podľa žalovaného nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nebola konštatovaná žiadnym dohľadovým orgánom a pred vydaním napadnutého rozhodnutia boli zo strany žalovaného dopytované všetky dotknuté orgány, aby k prejednávanej veci predložili svoje vyjadrenie, zaujali svoje stanovisko a určili podmienky pre prípadnú možnú realizáciu terénnych úprav, ktoré mali byť týmto rozhodnutím povolené. 9. Žalovaný mal za to, že v danom prípade pochybil Okresný úrad Spišská Nová Ves, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý vo svojom stanovisku zo dňa 21.02.2022 opomenul uviesť jednu z podmienok – súhlas orgánu ochrany prírody. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že jeho postup bol zákonný, navrhol teda žalobu zamietnuť s tým, že trovy konania si uplatňovať nebude. 10. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 16.10.2023, v ktorom vyjadril ostrý nesúhlas s argumentáciou žalovaného a zopakoval svoju argumentáciu smerujúcu k jeho účastníctvu v predmetnom územnom konaní, a to najmä vo vzťahu k charakteru pozemkov ako mokradí a dôsledkov prípadného drenážovania. Zo skutkových a objektivizovaných skutočností podľa žalobcu jednoznačne vplýva, že vo vzťahu k žalobcovi prinajmenšom „môže“, alebo už aj došlo k dotknutiu, respektíve k porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov povolenou a vykonávanou činnosťou. Podľa žalobcu je pritom viac ako zrejmé, že zmenou vodohospodárskych pomerov na susednom pozemku pri ekosystéme podmáčaných lúk dochádza k zásahu do práv žalobcu, pretože odvodnenie susedného pozemku zákonite mení hydrologické charakteristiky kultúry (pozemku) vo vlastníctve žalobcu. Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR ohľadne účastníctva v územnom konaní a vyjadril presvedčenie o tom, že mal byť účastníkom predmetného územného konania. Opätovne argumentoval tým smerom, že vzhľadom na charakter oblasti ako celku dôjde odvodnením časti tohto celku k znehodnoteniu celej oblasti. Mal za to, že ak dôjde k zásahu do predmetnej chránenej oblasti, a to čo i len do jej časti, každý kto má k predmetnej oblasti vzťah je dotknutou osobou. Invazívnou činnosťou v tejto oblasti podľa žalobcu súčasne dochádza k zásahu – k zmene (aj) do jeho práv a právom chránených záujmov, a teda mal by mať právo v príslušnom správnom konaní uplatňovať a brániť svoje práva. Žalobca v ďalšom texte písomného podania zopakoval, že ochrany svojich práv sa domáhal rôznymi prostriedkami, mimo iných aj návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, na základe ktorého Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. 8C/60/2023 zo dňa 24.08.2023 nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti vlastníčky predmetného pozemku zdržať sa v akejkoľvek stavebnej alebo prípravnej stavebnej činnosti a akýchkoľvek zásahoch do biotopov nachádzajúcich sa na dotknutých nehnuteľnostiach až do vydania právoplatného rozhodnutia – stavebného povolenia v prospech vlastníčky dotknutej nehnuteľnosti vydaného na to príslušným orgánom verejnej správy. V záverečnej časti písomného podania žalobca zopakoval svoju argumentáciu z podanej žaloby. 11. Na vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný písomným podaním, v ktorom uviedol, že zotrváva na všetkých svojich doterajších písomných vyjadreniach, žiada žalobu zamietnuť s tým, že trovy konania si nebude uplatňovať. 12. Následne bolo správnemu súdu zo strany žalobcu doručené ešte jedno písomné podanie, ktorého prílohou bola kópia oznámenia o začatí územného konania o umiestnení stavby rekreačnej chaty, kde je žalobca už účastníkom konania, na základe čoho mal žalobca za to, že došlo k porušeniu zákona, ak v predchádzajúcom územnom konaní o využívaní územia účastníkom konania nebol. 13. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 14. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná. 15. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 16. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) v znení účinnom ku dňu (08.04.2022) podania návrhu na začatie územného konania o umiestnení stavby (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“), účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 17. Podľa § 34 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase, v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 18. Podľa § 39b ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase, rozhodnutím o využívaní územia sa povoľuje nové využívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti. 19. Podľa § 39b ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase, v podmienkach nového využívania územia sa určí najmä spôsob, akým sa má územie upraviť, usporiadať, zalesniť, odvodniť, pripojiť na pozemné komunikácie, na siete a zariadenia technického vybavenia územia, spôsob zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich z blízkosti chránených častí krajiny a zo stanovísk dotknutých orgánov a určenia požiadaviek na ochranu existujúcich stavieb a zelene. Podmienkami rozhodnutia podľa odseku 1 sa môže určiť aj kapacitná únosnosť využívania územia na voľnočasové alebo rekreačné potreby obyvateľstva vrátane limitov pre ubytovacie kapacity. 20. Podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 21. Správny súd úvodom považuje za nevyhnutné uviesť, že pre úspech žalobcu v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka je v zmysle § 179 ods. 1 SSP nevyhnutné splniť dve podmienky, a to preukázať (žalobnou argumentáciou), že žalobcovi rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať a podať žalobu opomenutého účastníka do troch rokov od vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktorého doručenia zo strany orgánu verejnej správy sa žalobca domáha. V danom prípade správny súd považoval druhú z podmienok, teda podmienku včasnosti podania správnej žaloby za nepochybne splnenú, keďže napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 03.05.2022 a žalobca podal žalobu dňa 15.06.2023. Na základe uvedeného tak bolo v predmetnej veci úlohou správneho súdu vyhodnotiť splnenie prvej z podmienok a overiť správnosť tvrdení žalobcu o tom, že mal byť účastníkom predmetného územného konania a napadnuté rozhodnutie mu malo byť žalovaným doručené. 22. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje svoju vyššie uvedenú úlohu v tomto konaní, ktorou ale nebolo hodnotenie zákonnosti samotného napadnutého rozhodnutia, ani dodržiavanie, či nedodržiavanie podmienok (zo strany stavebníka) uvedených v tomto rozhodnutí, ale len to, či žalobcovi malo byť zo strany žalovaného priznané postavenie účastníka konania a tým pádom aj doručené napadnuté rozhodnutie. Preto pokiaľ žalobca smeroval svoju žalobnú argumentáciu tým spôsobom, že poukazoval na ním iniciované konania, či už mimoodvolacie, trestné, kontrolné, výsledky týchto konaní, vzhľadom na ich charakter, nemohli mať vplyv na závery správneho súdu v predmetnej veci, teda vo veci posúdenia splnenia podmienok správnej žaloby opomenutého účastníka. Správny súd zároveň uvádza, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo žalobcu na iniciovanie týchto konaní. 23. Účastníctvo v územnom konaní je upravené vo vyššie citovanom, § 34 Stavebného zákona. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe argumentoval skutočnosťou, že je vlastníkom susediaceho pozemku, správny súd k tomu uvádza, že túto skutočnosť nepovažoval za spornú, avšak pre potreby vyhodnotenia účastníctva v územnom konaní nie je kľúčovým to, či sa jedná o priamo susediace pozemky alebo stavby, ale o to, či vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám môžu byť rozhodnutím vydaným v územnom konaní priamo dotknuté. Správny súd má za to, že účastníkom konania o využívaní územia musí byť zákonite každý vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v susedstve, či blízkom okolí, ale ním môže byť iba osoba, ktorá osvedčí, že rozhodnutím o využívaní územia by mohla byť priamo dotknutá na kvalite výkonu svojich vlastníckych či iných obdobných práv korešpondujúcich s atribútmi vlastníckeho práva (držať, užívať, požívať a disponovať). Teda podmienkou pre účastníctvo v takomto územnom konaní, nie je spoločná hranica (susedstvo), ale danosť potenciality priameho dotyku na právach, ktorého danosť je potrebné skúmať ad hoc v každom jednotlivom prípade. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžk/21/2020 z 27.07.2022, v ktorom tento odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/1/2010 z 29.03.2011, podľa ktorého: „Účastníkom územného konania nemôže byť každý vlastník nehnuteľnosti v lokalite, v ktorej sa navrhuje umiestnenie stavby, dokonca ani každý vlastník susedného pozemku alebo stavby, ale len ten, koho vlastnícke, užívacie práva alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté umiestňovanou stavbou. Pojem „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi konania preukázaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžp/1/2010 29.03.2011).“ 24. Napadnutým rozhodnutím bolo povolené vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa zmenia odtokové pomery na pozemku parc. H. G. – I. XXXX/X, k. ú. Spišská Nová Ves (pozemok susediaci s pozemkom žalobcu) s tým, že odvodnenie pozemku bude zrealizované tak, ako je zakreslené v situačnom výkrese. Ďalej je v napadnutom rozhodnutí uvedený popis predmetu rozhodnutia, podmienky pre nové využitie územia, stanoviská dotknutých orgánov a krátke odôvodnenie s poučením. Zo strany správneho súdu teda bolo potrebné vyhodnotiť správnosť tvrdení žalobcu, že týmto rozhodnutím môžu byť jeho vlastnícke alebo iné práva k pozemku priamo dotknuté. Žalobca v rámci svojej žalobnej argumentácie vo vzťahu k dotyku na jeho právach v zásade viacerými spôsobmi uviedol, že na základe napadnutého rozhodnutia, odvodnením dochádza k zásahu do kvality pozemku vo vlastníctve žalobcu a odvodnením susedného pozemku dôjde k zníženiu vodohospodárskej výdatnosti celej oblasti, nielen pozemku kde je drenáž vykonávaná, susediaceho pozemku, ale oblasti ako celku. Na tomto mieste správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že pre priznanie postavenia účastníctva v územnom konaní podľa § 34 ods. 2 Stavebného zákona musí ísť o dotyk na subjektívnych právach žalobcu, pokiaľ žalobca poukazoval na dôsledky odvodnenia pozemku parc. č. G. – I. XXXX/X, k. ú. Spišská Nová Ves pre celú oblasť, vyhodnotenie týchto dôsledkov, potenciálne majúcich dopad na životné prostredie, nebolo úlohou správneho súdu v tomto konaní, ale úlohou orgánov verejnej správy na úseku ochrany životného prostredia, prípadne orgánov činných v trestnom konaní. 25. Ak teda žalobca videl priamy dotyk na svojich vlastníckych alebo iných právach k pozemku v jeho vlastníctve len v zmene odtokových pomerov, ktorá bola povolená napadnutým rozhodnutím, správny súd sa s týmto záverom nestotožnil. V prvom rade je potrebné uviesť, že v zmysle čl. 4 ods. 1, prvá veta ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ústava SR“), sú podzemné vody a vodné toky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“) vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. Žalobca teda nie je vlastníkom podzemných vôd nachádzajúcich sa pod jeho pozemkom, tieto podzemné vody môže za splnenia zákonných podmienok len využívať. Využívanie podzemných vôd upravuje zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách, podľa ktorého je na využívanie podzemných vôd potrebné osobitné povolenie, a to po splnení zákonom stanovených podmienok. Podľa napadnutého rozhodnutia malo byť odvodnenie pozemku realizované drenážnymi korugovanými PVC rúrami DN 100 a DN 150 s tým, že potrubie malo byť uložené do hĺbky väčšej ako hĺbka premŕzania pôdy, do ryhy šírky 350 mm a hĺbky 700 až 900mm. Odvodnené mali byť iba obvodové časti novostavby s tým, že sa nebude odvodňovať pozemok parc. č. KN – C 9077. Ak napadnuté rozhodnutie počítalo s odvodnením osadením rúr do hĺbky maximálne 90 cm, je pomerne ťažké si predstaviť, že za splnenia podmienok uvedených v napadnutom rozhodnutí, by mohlo byť znemožnené využívanie podzemných vôd žalobcom a jeho pozemku ako takého, čo žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Správny súd má aj s ohľadom na právnu vetu citovanú z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/1/2010 z 29.03.2011 za to, že pre naplnenie pojmu „priamo dotknuté“ musí ísť o zásah do práv určitej, nie malej, intenzity, rozsahu a s konkrétnym dosahom na individuálny subjekt. Za daného stavu správny súd vyhodnotil, že v danom prípade napadnutým rozhodnutím nemohli byť vlastnícke alebo iné práva žalobcu k pozemku priamo dotknuté, keďže spôsob a možnosti využitia jeho pozemku, napr. vo forme využitia podzemných vôd, napriek vydaniu napadnutého rozhodnutia zostali zachované, a tak ako to uviedol podľa žalobcu aj Okresný úrad Košice, zostalo zachované aj právne postavenie žalobcu. 26. Správny súd na tomto mieste opätovne uvádza, že samotná realizácia prác vykonávaných na základe napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce prípadné porušenia zákona na úseku ochrany životného prostredia, prípadne v iných oblastiach, nebola a nemohla byť predmetom záujmu správneho súdu v tomto konaní. Na nápravu vyššie naznačených prípadných porušení zákona právny poriadok Slovenskej republiky ponúka pomerne široké možnosti, ktoré žalobca, ako to vyplýva z obsahu administratívneho a súdneho spisu, nepochybne využil. 27. Pokiaľ ide o to, že žalobca je v územnom konaní o umiestnení stavby účastníkom konania, táto skutočnosť nezakladá dôvod na prijatie záveru, že mal byť účastníkom územného konania o využívaní územia, keďže ide o charakterovo dva rôzne typy rozhodnutí, ktorými môžu byť dotknuté rôzne práva žalobcu. 28. Na základe vyššie uvedeného záveru, teda, že napadnutým rozhodnutím nemohli byť priamo dotknuté vlastnícke alebo iné práva žalobcu k pozemku, sa správny súd nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o jeho účastníctve v územnom konaní o využívaní územia, preto jeho žalobe, ktorou sa ako opomenutý účastník domáhal doručenia napadnutého rozhodnutia, nemohol vyhovieť. Správny súdny poriadok upravuje postup správneho súdu v prípade nevyhovenia správnej žalobe opomenutého účastníka pomerne stroho v ustanovení § 179 ods. 7 SSP, podľa ktorého: „Ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.“ Vzhľadom na to, že v danom prípade dospel správny súd k záveru, že žalobca nebol a nemal byť účastníkom sporného územného konania o využívaní územia, nebol v zmysle § 178 ods. 1 SSP aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby v predmetnej veci, na základe čoho správny súd dospel k záveru, že predmetná správna žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, na základe čoho boli splnené podmienky na odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, a preto správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. 29. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. V tejto súvislosti správny súd dopĺňa, že s ohľadom na faktický neúspech žalobcu v konaní a vyjadrenie žalovaného, že trovy konania si neuplatňuje, pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepovažoval za potrebné aplikovať ustanovenie § 171 ods. 1 SSP. 30. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).