{"guid": "eb87644e-1ad8-4cdf-8aea-bde7dc5b3764:edbfd4a9-363c-4f21-9815-81bbe62093fd", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200533.1", "spisova_znacka": "PO-1S/60/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-1S/60/2022 z 12. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 12. decembra 2024, sp. zn. PO-1S/60/2022, ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200533.1", "identifikacne_cislo": "8022200533", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Sabadošová", "sudca_id": 987, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-sabadosova-987", "datum_vydania": "2024-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-9", "nazov": "§ 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-10", "nazov": "§ 3 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-22.odsek-2", "nazov": "§ 22 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-22.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "nazov": "§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-64.odsek-1", "nazov": "§ 64 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-64.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-64.odsek-2", "nazov": "§ 64 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-64.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a)", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-6", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-7", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-64", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/edbfd4a9-363c-4f21-9815-81bbe62093fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200533.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200533.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200533.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-1S/60/2022\n8022200533\n12. 12. 2024\nJUDr. Tatiana Sabadošová\nECLI:SK:SpSKE:2024:8022200533.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov\nsenátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: ELATAN s. r. o., IČO:\n45 637 806, so sídlom Jána Hollého 12, Prešov, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bröstl &\nČentík, s. r. o. so sídlom: Rázusova 1, Košice - mestská časť Košice – Juh, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného č. 100417001/2018 zo dňa 20. februára 2018, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného 100417001/2018 zo dňa 20. februára 2018 a rozhodnutie\nDaňového úradu Prešov č. 101960369/2017 zo dňa\n13. septembra 2017 a vec vracia\nDaňovému úradu Prešov na ďalšie konanie.\nII. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nIII. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\nkasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej\nhodnoty (ďalej aj „daň“ alebo „DPH“) v zmysle § 44 ods. 4 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe\ndaní (daňový poriadok) v účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“). Daňovú kontrolu začatú bez\npísomného oznámenia v zmysle § 46 ods. 3 daňového poriadku správca dane zameral na vznik práva na\nodpočítanie dane. Predmetom kontroly za zdaňovacie obdobie február 2011 bola tiež faktúra č. 110011,\nzo dňa 08.02.2011 od dodávateľa Export Timber Group, s. r. o., Bratislava, IČO: 44 655 959, IČ DPH\nSK2022770893, na sumu 168.999,94 eura, z toho DPH na sumu 28.166,66 eura, s predmetom dodania\ndubovej podlahy v množstve 2.428,16 m2. Správca dane faktúru posudzoval v nadväznosti na ďalšie\nzdaňovacie obdobia a tiež v súvislosti s uplatneným oslobodením od dane za následné dodanie tovaru\nspoločnosti P. B.O. Delta, a. s., Doudlebská 1046/8, Praha, v zdaňovacích obdobiach marec 2011, máj\n2011 a december 2011.\n2. Žalobca správcovi dane predložil dokumenty vyhotovené Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja\nproti organizovanej kriminalite, Odborom - Východ, a to zápisnicu o vydaní veci, č. ČVS: PPZ-203/BOKV-2011, zo dňa 24.02.2012 a Zápisnicu o vydaní veci č. ČVS: PPZ-203/BOK-V-2011, zo dňa 12.03.2012,\npredmetom ktorých bolo vydanie účtovných dokladov žalobcu za obdobia rokov 2010 a 2011. Národná\n\nkriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru, Národná jednotka finančnej polície, Expozitúra Východ\nzapožičala správcovi dane pre výkon daňovej kontroly účtovné doklady žalobcu.\n3. Správca dane na základe vykonaného dokazovania konštatoval porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“) v nadväznosti\nna § 51 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Spoločnosť Export Timber Group s. r. p. nedodala tovar podľa\n§ 8 zákona o DPH, nevznikla jej daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona a nevzniklo ani právo\nodpočítať daň kontrolovanému daňovému subjektu. Keďže tovar nebol dodaný, daňový subjekt ho ani\nnemohol použiť na svoje dodávky tovaru. Správca dane vyhotovil protokol č. 9812401/5/5323617/2014/\nBaj zo dňa 05.12.2014, doručený daňovému subjektu dňa 27.12.2014, s následkom ukončenia daňovej\nkontroly v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku. Správca dane po prerokovaní pripomienok v\nrámci vyrubovacieho konania vydal dňa 13.10.2015 rozhodnutie č. 20980248/2015, ktorým určil rozdiel\nv sume nadmerného odpočtu 28.166,66 eura na DPH za zdaňovacie obdobie február 2011. Žalovaný na\nodvolanie žalobcu (daňového subjektu) rozhodnutím č. 102429922/2016 zo dňa 25.01.2016 rozhodnutie\nsprávcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n4. Žalobca dňa 31.10.2015 zmenil adresu sídla spoločnosti na adresu Petrovany - Vysielač 587, 082\n53 Petrovany. Z tohto dôvodu bol spis na ďalšie konanie a rozhodnutie doručený na miestne príslušný\nDaňový úrad Prešov (ďalej tiež ako „správca dane“). Miestne príslušný správca dane vykonal v rámci\nvyrubovacieho konania miestne zisťovanie a po doplnení dokazovania vydal rozhodnutie č. 550848/2016\nzo dňa 25.04.2016, v ktorom určil rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu v sume 28.166,66 eura na\nDPH za zdaňovacie obdobie február 2011. Žalovaný rozhodnutím č. 103715292/2016 zo dňa 12.08.2016\nzrušil rozhodnutie daňového úradu č. 550848/2016 zo dňa 25.04.2016 a vec vrátil na ďalšie konanie a\nrozhodnutie. Správca dane tým, že nespísal o priebehu a o výsledkoch dokazovania zápisnicu porušil\nust. § 68 ods. 3 daňového poriadku, nariadil tiež doplnenie dokazovania.\n5. Správca dane po doplnení dokazovania a prerokovaní pripomienok a dôkazov daňového subjektu na\nústnom pojednávaní vydal v poradí tretie rozhodnutie č. 101960369/2017 zo dňa 13.09.2017, ktorým v\nzmysle § 68 ods. 6 daňového poriadku daňovému subjektu určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu\n28.166,66 eura na DPH za zdaňovacie obdobie február 2011, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy\n28.348,71 eura na sumu 182,05 eura. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100417001/2018 zo dňa\n20.02.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku\nrozhodnutie správcu dane potvrdil.\nII.\nSprávna žaloba, stanoviská,\nkonanie pred správnym súdom\nA. Správna žaloba\n6. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 100417001/2018 zo dňa 20.02.2018 správnu žalobu\npodľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“).\n7. V správnej žalobe najmä uviedol, že\n- prvostupňové rozhodnutie vydal miestne nepríslušný správca dane, pričom poukázal na to, že prvé\nrozhodnutie správcu dane vo veci bolo vydané Daňovým úradom Košice, uvedenú skutočnosť namietal\nv odvolaní proti v poradí druhému rozhodnutiu správcu dane a o delegovaní miestnej príslušnosti nemal\nvedomosť a s touto skutočnosťou nebol oboznámený;\n- správca dane vychádzal len z výpovede A. B. v trestnom konaní, čím mu bolo znemožnené klásť\nsvedkovi otázky a bola porušená zásada bezprostrednosti. Uvedená výpoveď je nevierohodná, pretože\nje v rozpore s tým, čo vypovedal počas skoršej daňovej kontroly;\n- správca dane mal daňové konanie prerušiť a vyčkať na výsledok trestného konania vedeného proti\nkonateľovi žalobcu na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 8T/25/2016 na tom istom skutkovom základe,\nza ktorý mu bola uložená povinnosť zaplatiť dovyrubenú daň;\n- nebol dôvod, aby správca dane neprihliadal na vyhlásenie C. D., keďže táto mohla aj ako bývalá\nštatutárna zástupkyňa jeho odberateľa potvrdiť skutočnosti vzťahujúce sa na čas, keď bola vo funkcii;\n- daňová kontrola bola začatá dňa 07.12.2012 a mala byť ukončená dňom 07.12.2013, pričom k jej\nukončeniu došlo až 30.12.2014, t.j. po viac ako dvoch rokoch odo dňa jej začatia;\n- prerušenie daňovej kontroly na účel medzinárodnej výmeny informácií nebolo efektívne, najmä z\ndôvodu, že relevantné informácie už mal správca dane k dispozícii v spise zo skoršej daňovej kontroly,\n\npreto správca dane. To má za následok neprihliadanie na takéto prerušenie. Daňová kontrola následne\ns prerušením trvala viac ako jeden rok, čo spôsobuje nezákonnosť protokolu z nej vyhotoveného;\n- žalobca splnil podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane, predložil všetky doklady, tovar\nreálne existoval, pretože jeho zvyšky správca dane identifikoval pri miestnom zisťovaní, prepravu tovaru\npotvrdili prepravcovia, ako aj český a slovenský správca mýtneho systému a jeho dodanie tovaru\npotvrdila vo svojom vyhlásení aj štatutárna zástupkyňa odberateľa;\n- bolo povinnosťou správcu dane v súlade s ustanovením § 46 ods. 5 Daňového poriadku oznámiť svoje\npochybnosti žalobcovi a vyzvať ho na ich odstránenie;\n- žalobca sa zrejme stal obeťou daňového podvodu o čom nemal žiadnu vedomosť, ani nemal úmysel\nparticipovať na daňovom podvode, pričom dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach leží na správcovi\ndane;\n- rozhodnutia daňových orgánov sú vnútorne rozporné a tiež nepreskúmateľné;\n- v skoršej daňovej kontrole česká finančná správa potvrdila dodanie tovaru do Českej republiky\nodberateľovi žalobcu, pričom správca dane tvrdí, že išlo o fiktívne obchody, no na druhej strane uvádza,\nže nejaké množstvo tovaru existovalo.\nB. Vyjadrenie žalovaného\n8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.7.2018 najmä uviedol, že\n- podľa ustanovenia § 68 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2017, ak bolo rozhodnutie\nsprávcu dane zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie po odvolacom konaní a došlo k zmene\npríslušnosti na iného správcu dane, ďalšie konanie vykonal a rozhodnutie vydal príslušný správca dane;\n- rozsudok vo veci trestného konania Okresným súdom Košice I (pozn. súdu v súčasnosti Mestský súd\nKošice) pod sp. zn. 8T/25/2016 nie je právoplatný;\n- trestné konanie a daňové konanie sú dve samostatné konania, pričom daňové konanie nie je závislé\nna výsledkoch trestného konania, teda ak by aj v trestnom konaní nebola preukázaná vina konateľa\nžalobcu zo spáchania trestného činu neodvedenia dane, táto skutočnosť by nemala žiaden vplyv na\nposúdenie skutočnosti rozhodujúcej v daňovom konaní, a to, či žalobca splnil zákonné podmienky na\npriznanie odpočítania dane za zdaňovacie obdobie február 2011;\n- za zdaňovacie obdobie február 2011 vykonával správca dane opätovnú daňovú kontrolu, pričom rozsah\nvykonávania kontroly a jednotlivých dôkazov je v kompetencii správcu dane;\n- dôvodom neuznania odpočítania dane správcom dane bola skutočnosť, že spoločnosť Export Timber\nGroup, s.r.o. nedodala tovar žalobcovi, nevznikla jej daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č.\n222/2004 Z.z., a preto nevzniklo žalobcovi právo odpočítať daň. O podvodnom konaní hovoril A. B.\n(konateľ Export Timber Group, s.r.o.) vo svedeckej výpovedi vykonanej v trestnom konaní, ktorý tiež\njednoznačne potvrdil, že tovar žalobcovi nedodal.\nC. Vyjadrenie žalobcu\n9. Následne žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.08.2018, navyše oproti žalobnej argumentácii\nuviedol, že správca dane nemôže svojvoľne zmeniť miestnu príslušnosť a delegovať rozhodovanie na\niného správcu dane mimo zákonom upravených postupov. K zmene miestnej príslušnosti mohlo dôjsť\nvýlučne postupom podľa § 8 Daňového poriadku, ktorý však nebol dodržaný. Aj pred účinnosťou novely\nč. 267/2017 Z.z. platilo pravidlo o zachovaní miestnej príslušnosti, táto novela len precizovala existujúce\npravidlo.\n10. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že daňové konanie je absolútne nezávislé na výsledkoch\ntrestného konania. Tento názor spochybňuje už samotné ustanovenie § 22 Daňového poriadku, ktoré\nupravuje vzájomnú prepojenosť týchto konaní. V nadväznosti na to nemožno akceptovať názor, že v\ntomto prípade sa v trestnom konaní nerieši predbežná otázka daňového konania. V danom prípade boli\ntotiž tak v daňovom, ako aj v trestnom konaní posudzované totožné skutky.\n11. Predmetom daňového konania, aj trestného konania bolo zistenie, či reálne došlo k uskutočneniu\nzdaniteľných obchodov alebo išlo len o predstierané obchody s cieľom vytvoriť podmienky vzniku\nnároku na uplatnenie vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty žalobcom. V tejto súvislosti\nje irelevantné ako jednotlivé zákony tieto skutky formálne definujú. Hoci predmetný skutok spadá v\ntrestnom práve pod zločin neodvedenia dane a v daňovom práve pod zákonné podmienky na priznanie\nodpočítania dane, z hľadiska predmetu oboch konaní ide o posudzovanie tej istej skutkovej situácie,\nlen z pohľadu dvoch právnych odvetví. Rozhodujúce je to, že tento skutok sa stal predmetom trestného\n\nkonania a teda sa posudzoval ako trestný čin, preto išlo o predbežnú otázku, ktorá bola dôvodom na\nprerušenie daňového konania.\n12. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 29.09.2018, pričom žalovaný k tomuto nezaujal\nžiadne stanovisko.\n13. Žalobca v podaní zo dňa 25.03.2019 poukázal na rozsudky Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n14S/2/2016 zo dňa 20.02.2017 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/205/2016 zo dňa 10.07.2018\na sp. zn. 5S/207/2016 zo dňa 10.07.2018.\nD. Ďalší priebeh konania pred súdom\n14. Krajský súd v Prešove na pojednávaní konanom dňa 23.05.2019 rozsudkom sp. zn. 2S/26/2018\nzo dňa 23.05.2019 zrušil rozhodnutia daňových orgánov a vec im vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi\npriznal právo na úplnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť,\no ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sžfk/17/2020 zo dňa\n22.07.2022 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal\nna odôvodnenie rozsudku z 31.05.2022, sp. zn. 8Sžfk/83/2020, postupom podľa § 464 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku. Najmä vyslovil právny názor, v zmysle ktorého bude úlohou správneho súdu posúdiť,\nči v danom prípade bolo relevantne naplnené ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko túto,\nz pohľadu kasačného súdu relevantnú žalobnú námietku opomenul.\n15. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 1.6.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu\nv Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Krajskému\nsúdu v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. 1S/60/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci\npríslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod\nsp. zn. PO-1S/60/2022.\n16. Vzhľadom na súhlas žalobcu a žalovaného v ich podaniach zo dňa 11.10.2023 a zo dňa 03.10.2023\ns rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania správny súd vo veci nenariadil pojednávanie. Rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 12.12.2024 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§ 107 ods. 1 a 2\na 137 ods. 4 S.s.p.).\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n17. Podľa § 3 ods. 9 a 10 daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo\nzhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nUstanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky\n(ďalej len \"finančné riaditeľstvo\") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len \"ministerstvo\"),\nak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.\n18. Podľa § 6 ods. 1 Daňového poriadku, na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa\nosobitných predpisov. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne\npríslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.\n19. Podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku, miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon\nalebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej\nosoby jej sídlom.\n20. Podľa § 8 ods. 1, pred bodkočiarkou, Daňového poriadku, na návrh daňového subjektu alebo na\npodnet správcu dane môže druhostupňový orgán delegovať miestnu príslušnosť na správu dane na\niného správcu dane, ak považuje takýto návrh za opodstatnený.\n\n21. Podľa § 8 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie o delegovaní druhostupňový orgán doručí\ndaňovému subjektu a príslušným dotknutým správcom dane. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné\nopravné prostriedky.\n22. Podľa § 22 ods. 1, 2 Daňového poriadku, ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už\nprávoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže\nsprávca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie\nkonania. Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný\ntrestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby.\n23. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba\nnávrhmi daňových subjektov.\nSprávca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\nAko dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n24. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo\núplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich\nuvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,\naby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil\nalebo pravdivosť údajov riadne preukázal.\n25. Podľa § 64 ods. 1 Daňového poriadku, na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje\nrozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a\nhľadí sa naň, akoby nebolo vydané.\n26. Podľa § 64 ods. 2 Daňového poriadku, pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré\na) vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje\naj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, b) bolo vydané omylom inej osobe,\nc) nadväzuje na nulitné rozhodnutie.\n27. Podľa § 68 ods. 1, druhá veta Daňového poriadku (účinného do 31.12.2017), vyrubovacie konanie\npo doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá\nsprávca dane, ktorý začal daňovú kontrolu.\n28. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení, právo odpočítať\ndaň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová\npovinnosť.\n29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení,\nplatiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\nvoči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané.\n30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nIV.\nDôvody rozhodnutia správneho súdu\n\n31. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna\nžaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj\npostup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n32. Správny súd v Košiciach už v inom konaní, týkajúceho sa toho istého žalobcu (ELATAN s. r. o.,\nIČO: 45 637 806, so sídlom Jána Hollého 12, Prešov), totožného predmetu konania (preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného o potvrdení rozhodnutia Daňového úradu Prešov vo veci určenia\nrozdielu v sume nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január 2011 [tu február 2011];\nv poukazovanom konaní správca dane a žalovaný vychádzali z rovnakého Protokolu o daňovej kontrole\nč. 9812401/5/5323617/2014/Baj zo dňa 05.12.2014; predmetom posudzovania daňových orgánov bol\nobdobný obchodný vzťah žalobcu s jeho deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou Export Timber\nGroup, s.r.o., ktorého predmetom bolo tiež dodanie dubovej podlahy žalobcovi; v podanej správnej\nžalobe žalobca proti rozhodnutiam daňových orgánov rovnako argumentoval ako v tejto prejednávanej\nprávnej veci) vydal rozhodnutie, ktorým rozhodnutia správcu dane a žalovaného zrušil a vec vrátil na\nďalšie konanie. Jedná sa o rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/59/2022 zo 07.12.2023,\nktorý sa týkal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100416812/2018 zo dňa 20.2.2018,\nktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101960213/2017 zo dňa 13.9.2017 o určení\nrozdielu v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011\nvo výške 25 733,24 eur.\n33. Dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného korešpondujú s dôvodmi\njeho rozhodnutia, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu, ktoré sa uskutočnilo na tunajšom správnom\nsúde a ktorého výsledkom bol už vyššie citovaný rozsudok. Pokiaľ ide o žalobné dôvody žalobcu,\nobsiahnuté v žalobe v uvedenej veci, tieto sú identické so žalobnými dôvodmi, uvedenými v predmetnej\nsprávnej žalobe, na základe ktorej začalo aj toto konanie, pričom v týchto veciach bolo potrebné posúdiť\nnamietanú nulitu rozhodnutí správcu dane, dĺžku daňovej kontroly, použiteľnosť dôkazov získaných\nv trestnom konaní, prenos dôkazného bremena a s tým súvisiacu žalobnú námietku o porušení ust. §\n46 ods. 5 daňového poriadku.\n34. Podľa § 140 S.s.p., vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli\npredmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd\npoukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.\n35. Správny súd zastáva názor, že neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť\nod právneho názoru súdu obsiahnutého v citovanom rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn.\nPO-6S/59/2022 zo dňa 07.12.2023, ktorý je súčasťou súdneho spisu, stotožňujúc sa s jeho závermi\nodkazuje na nasledujúce časti jeho odôvodnenia:\n„62. K námietke žalobcu ohľadom miestnej nepríslušnosti správcu dane správny súd uvádza, že v čase\nzmeny sídla žalobcu dňa 31.10.2015 Daňový poriadok nemal špecifickú úpravu, ktorou by bolo riešené,\nktorý správca dane bude vo vyrubovacom konaní pokračovať a vydá rozhodnutie v prípade, ak dôjde v\nodvolacom konaní k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie, ako to bolo v tomto prípade.\nDaňový úrad Košice, po zrušení jeho rozhodnutia z 13.10.2015 (prvé rozhodnutie správcu dane),\nodstúpil spis žalobcu Daňovému úradu Prešov z dôvodu zmeny sídla žalobcu, bez toho, aby bolo vydané\nrozhodnutie o delegovaní miestnej príslušnosti v zmysle § 8 Daňového poriadku. Daňový poriadok v tom\nčase explicitne neupravoval, ktorý správca dane má vykonať vyrubovacie konanie a vydať rozhodnutie\npo vrátení veci na ďalšie konanie, tak ako to upravuje od 1.1.2018 ustanovenie § 68 ods. 1 Daňového\nporiadku. Táto vada konania, sama o sebe, nezakladá nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, na\nktoré napadnuté rozhodnutie nadväzuje, nakoľko sa nejedná o nulitné rozhodnutie v zmysle § 64 ods. 2\nDaňového poriadku. Nulitným rozhodnutím je vo vzťahu k príslušnosti rozhodnutie, ktoré vydal orgán na\nto vecne nepríslušný a vzhľadom na čas, ktorý uplynul od skončenia daňovej kontroly dňa 27.12.2014,\nje nehospodárne, aby vyrubovacie konanie vykonal a rozhodnutie vydal správca dane, ktorý uskutočnil\ndaňovú kontrolu, teda Daňový úrad Košice.\n63. Pokiaľ ide o prebiehajúce trestné konanie, je samostatné a nezávislé od daňového konania z dôvodu\nodlišného účelu, resp. objektu jednotlivých úkonov konania, rozdielnej subjektívnej stránky, ktorá má\nbyť v konaniach preukázaná, ako aj iných procesných režimov a s tým spojených rozličných princípov.\nVýsledok daňového konania nie je podmienený výsledkom trestného konania, správca dane postupoval\nsprávne, prebiehajúce trestné konanie nemožno považovať ani za predbežnú otázku v zmysle §\n\n22 Daňového poriadku. Cieľom daňového konania je chrániť finančné záujmy štátu prostredníctvom\nvyrubenia a výberu dane, preto prvostupňový správny orgán je pri zisťovaní skutkového stavu oprávnený\nbrať do úvahy odlišné skutočnosti, aké by bral do úvahy orgán príslušný pre trestné konanie, nakoľko je\nsám schopný vyhodnotiť, ktoré skutkové podklady sú relevantné pre vydanie rozhodnutia. Túto námietku\nsprávny súd považoval za nedôvodnú, keďže nešlo o otázku, od ktorej posúdenia záviselo rozhodnutie\nsprávcu dane.\n64. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že správca dane a žalovaný nesprávne posúdil a\nignoroval čestné prehlásenie C. D.. Čestné vyhlásenia nemožno v daňovom konaní považovať za dôkaz,\na to napriek tomu, že Daňový poriadok obsahuje len demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov.\nČestné vyhlásenie ako jednostranný právny úkon nie je dôkazom v pravom slova zmysle, ale dôkaz\niba nahrádza, pričom pripustenie čestného vyhlásenia ako dôkazu je vecou voľnej úvahy správneho\norgánu za podmienky, že nedôjde k porušeniu zásady rovnosti medzi stranami. Žalobca preto namietal\nnedostatočne zistený skutkový stav, keďže správca dane nevypočul C. D.. Správca dane tento svoj\npostup v prvostupňovom rozhodnutí vysvetlil tým, že Finančná správa ČR nepotvrdila intrakomunitárne\ndodanie tovaru a už odpoveďou v roku 2012 oznámila správcovi dane, že vzhľadom na nekontaktnosť\nspoločnosti nevykonala daňovú kontrolu s tým, že v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu\ninformácií z roku 2014 sa uvádza, že spoločnosť P.B.O. Delta a.s. nemá žiadneho zástupcu, s ktorým\nby bolo možné uskutočniť jednanie. K čestnému prehláseniu napísanému rukou v Knihe pohľadávok\n- stav k 26.2.2012 správca dane uviedol, že C. D. bola oprávnená konať za spoločnosť do 5.10.2011,\npričom spoločnosť nemá od 25.10.2012 štatutárny orgán - predstavenstvo spoločnosti a preto je čestné\nprehlásenie a odsúhlasenie finančného zostatku k 2.3.2012 právne irelevantné a nemôže byť dôkazom\no dodaní tovaru a oprávnených pohľadávkach kontrolovaného daňového subjektu. Preprava tovaru a\nčestné prehlásenie štatutára spoločnosti C. D. pri odsúhlasení pohľadávok nepotvrdzujú nákup tovaru\n- drevených podláh a následné dodanie tohto tovaru do ČR. Preprava vykonaná prepravcom E. F.,\nktorý deklaruje prepravu drevených podláh medzi nekomunikujúcou spoločnosťou OMEGA-HUA Bt.\nkt.a. a DREVOEX s.r.o. potvrdzuje existenciu určitého množstva podláh na území SR, ale nie pôvod\ndeklarovaného nakúpeného tovaru, ktorý mal byť prepravený na územie ČR do spoločnosti P.B.O. Delta\na.s. Správca dane dostatočne ozrejmil dôvod, pre ktorý nepovažoval za potrebné vypočuť C. D., s čím\nsa správny súd stotožnil.\n65. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu, v ktorom žalobca namietal zákonnosť a použiteľnosť výsluchu\nsvedka A. B., ktorý bol získaný v trestnom konaní a následne použitý v daňovom konaní, správny\nsúd uvádza, že ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane v rámci\nzisťovania skutkového stavu prihliadal okrem iných aj na dôkazy získané v trestnom konaní. Uvedený\npostup správcu dane je prejavom základnej zásady správy daní, v zmysle ktorej správca daní hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom\nprihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Je pravdou, že použiteľnosť dôkazov v konaní je\npodmienená ich zákonnosťou, avšak nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, ktorý nezákonnosť\nuvedených dôkazov vyvodzoval len z titulu ich získania v inom (trestnom) konaní. Konateľ žalobcu bol\no výsluchu svedka v trestnom konaní upovedomený a mohol sa výsluchu zúčastniť prostredníctvom\nsvojho obhajcu, teda mal možnosť svedka konfrontovať a klásť mu otázky. Použitie výpovede svedka A.\nB. z trestného konania bolo správcom dane použité zákonne, pričom svedok vo svojej výpovedi presne\npopísal spôsob fungovania obchodných vzťahov, aj medzi spoločnosťou Export Timber Group, s.r.o.,\nktorej bol konateľom a žalobcom.\n66. Nedôvodná je aj námietka žalobcu o rozsahu dôkazného bremena žalobcu, nakoľko z rozhodovacej\npraxe Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ak správcovi dane vzniknú pochybnosti, že určitá udalosť (časť)\nzdaniteľného obchodu sa nerealizovala, potom je dôkazným bremenom daňového subjektu preukázať,\nže nielen v spochybnenej časti sa zdaniteľný obchod zrealizoval, ale že aj jeho výsledky použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane rovnako nebol povinný preukázať existenciu\nkaruselového podvodu a jeho vedomosť o tom, že je jeho súčasťou, pretože v prejednávanej veci\nbolo správcom dane spochybnené samotné dodanie tovaru, respektíve jeho existencia. Správny súd v\ntejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/6/2016,\nbody 74-77, v ktorom sa konštatuje, že správca dane nie je zaťažený inkvizičnou povinnosťou v\nrealite zisťovať, či a v akom stave existujú jednotlivé dodané tovary, resp. ich v realite dohľadávať.\nDoktrínu zneužitia práva je možné v súdnom konaní aplikovať iba v prípade, ak je preukázané, že\nzdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne existujú. [viď tiež napr. rozsudok Súdneho\ndvora Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane C-459/17 a C-460/17, bod 38 a následne\naj odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku v bode 47. Preto nebolo na mieste vytýkať správcovi\ndane absenciu dôkazu, resp. tvrdenia o tom, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie\n\nje súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho\nsubjektu dodávateľskeho reťazca; poznámka správneho súdu]\n67. Správny súd sa zaoberal aj námietkou žalobcu, že správca dane prekročil zákonom ustanovenú\nmaximálnu dobu trvania daňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly za účelom získania\nodpovedí na medzinárodnú výmenu informácií, žalobca namietal aj dĺžku daňovej kontroly. K tomu súd\nuvádza, že prekročenie lehoty stanovenej v európskych predpisoch na poskytnutie informácií v rámci\nmedzinárodnej výmeny informácií nemá vplyv na trvanie prerušenia daňovej kontroly podľa slovenského\npráva. Realizovanie medzinárodnej výmeny informácií a na to nadväzujúce prerušenie daňovej kontroly\nje možné hodnotiť ako účelné, a to vzhľadom na potrebu zadovážiť niektoré ďalšie informácie. Daňová\nkontrola u žalobcu trvala v súlade so zákonom, pričom dobu prerušenia podľa § 61 ods. 5 Daňového\nporiadku nie je možné zarátať do doby jej trvania, a preto nepresiahla zákonom maximálne vymedzenú\ndĺžku trvania daňovej kontroly v rozsahu jedného roka. Pokiaľ ide o lehotu na poskytnutie informácií v\ndĺžke 3 mesiace, ide o lehotu určenú pre cudzozemský daňový orgán, ktorej nesplnenie nemožno ako\nprocesnú vadu pričítať žalovanému.\n68. Základnou zásadou daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá sa premieta do § 3 ods.\n1 Daňového poriadku, avšak vychádza primárne z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V\nzmysle tejto zásady sú orgány verejnej správy pri správe daní povinné postupovať podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, dbať na fiškálne záujmy štátu, ale aj na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a pri správe daní postupovať v úzkej súčinnosti s daňovými\nsubjektmi. Spolupráca orgánov verejnej správy v rámci daňovej kontroly s kontrolovanými daňovými\nsubjektmi vyplýva z viacerých ustanovení Daňového poriadku, pričom jedným z nich je aj § 46 ods. 5\nDaňového poriadku, ktorý vo svojej podstate upravuje prenos dôkazného bremena zo správcu dane na\nkontrolovaný daňový subjekt práve v prípade, ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti\nalebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v\nnich oznámených. V prípade, ak k takejto situácii dôjde, správca dane vyzýva daňový subjekt, aby sa k\nzisteným pochybnostiam vyjadril a aby pravdivosť údajov preukázal.\n69. Daňový poriadok teda v § 46 ods. 5 pre správcu dane výslovne stanovuje povinnosť oznámiť\nkontrolovanému daňovému subjektu jeho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\npredložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril,\nnajmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal. Vyššie citované ustanovenie Daňového poriadku zaručuje daňovému subjektu\nochranu v tom, že správca dane musí daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly informovať o\nsvojich pochybnostiach a zároveň ho vyzvať, aby tieto pochybnosti odstránil alebo vyvrátil. V tejto\nsúvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022, v zmysle ktorého výzva podľa § 46\nods. 5 Daňového poriadku „môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo\npochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené aj počas ústneho pojednávania, na ktoré správca\ndane daňový subjekt predvolá a následne spíše zápisnicu. Práve týmto spôsobom dochádza v procese\ndokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt“.\n70. K prenosu dôkazného bremena v daňovom konaní sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj\nÚstavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, v ktorom uviedol, že „daňový\nsubjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia\ndokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené\ndaňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,\nktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní\nsvoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní\nuvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť\ndôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju\ndôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím\nďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom\ndochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom\ndane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady\nvyhľadávacej a zásady prejednávacej“.\n71. Na to, aby správca dane vôbec mohol realizovať povinnosti vyplývajúce mu z § 46 ods. 5 Daňového\nporiadku, musí pochybnosti nadobudnúť a tieto si ustáliť. Ide o jeho vnútorné procesy naviazané na\nvyhodnocovanie predložených tvrdení a doklady. Následne musí svoje pochybnosti jasne a zreteľne\nnaformulovať (prejaviť navonok) a iba tak ich môže daňovému subjektu oznámiť. Až následne, a to v\n\nspojitosti s presne vymedzenými pochybnosťami, môže pristúpiť k výzve na odstránenie pochybností,\na to vhodným spôsobom, ktorý zvolí. Logická postupnosť uvedeného procesu pritom neumožňuje\nvynechať ani jeden článok, pretože by tým bol popretý základný účel tohto ustanovenia, ktorým je\nodstránenie konkrétnych a nie len akýchkoľvek domnelých pochybností (na porovnanie rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/31/2020 zo dňa 26.10.2022).\n72. Správny súd posúdil obsah administratívneho spisu, pričom sa zameral na to, či a akým spôsobom\nbol žalobca v priebehu daňovej kontroly oboznámený s pochybnosťami správcu dane v zmysle\nustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pokiaľ ide o obsah oznámenia o výsledku daňovej kontroly\nz 1.12.2014 a moment jeho odoslania žalobcovi vo väzbe na vyhotovenie protokolu z posudzovanej\ndaňovej kontroly.\n73. Oznámenie o výsledku daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené dňa 23.12.2014, pričom z jeho\nobsahu nevyplývajú konkrétne pochybnosti správcu dane, žalobca preto ani nebol vyzvaný na ich\nodstránenie. Žalobca sa na ústne pojednávanie nedostavil.\n74. Pokiaľ správcovi dane vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov predložených\nkontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, správca dane tieto\npochybnosti mal oznámiť žalobcovi a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje opravil\nalebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Lehotu na vyjadrenie je oprávnený stanoviť správca dane\npriamo vo výzve. Je právom žalobcu sa k pochybnostiam správcu dane vyjadriť a tieto pochybnosti\nodstrániť alebo vyvrátiť až do dňa ukončenia daňovej kontroly, správca dane však žalobcu nevyzval na\nvyjadrenie k vzniknutým pochybnostiam.\n75. V posudzovanom prípade nedošlo zákonným spôsobom k prenosu dôkazného bremena zo správcu\ndane na žalobcu z dôvodu, že žalobca nebol riadne oboznámený s konkrétnymi pochybnosťami správcu\ndane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku do momentu ukončenia daňovej kontroly, preto správny\nsúd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n76. Z pohľadu hospodárnosti konania bude v zmysle právneho názoru Najvyššieho správneho súdu\nSR (rozsudok sp. zn. 3Sžfk/12/2020 zo dňa 1.7.2022) [v tomto prípade rozsudok sp. zn. 2Sžfk/17/2020\nzo dňa 22.07.2022, body 30 až 32] efektívnejšie, aby následne vo veci konal a rozhodoval i naďalej\nDaňový úrad Prešov, ktorý vo veci koná už od postúpenia veci dňa 2.3.2016 a to s poukazom na to, že\nmiestna nepríslušnosť nie je až takou vadou konania, ktorá by zakladala nulitu rozhodnutia. Uvedený\nzáver odôvodňuje práve obdobie, ktoré uplynulo od postúpenia veci Daňovému úradu Prešov.“\nV.\nZáver\n36. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba\nje opodstatnená, keďže došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej\na podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nS poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo\ndňa 24.02.2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky pod č. 18/2022, správny súd uvádza, že je na úvahe konajúcich daňových orgánov,\nako vytýkané porušenie ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku v danom prípade procesne vyriešia.\n37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že priznal žalobcovi\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania, nakoľko mal žalobca vo\nveci úspech celkom. Nakoľko kasačný súd zrušil rozhodnutie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, správny súd rozhodol aj o práve žalobcu na náhradu trov kasačného konania a priznal žalobcovi\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.\n38. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\n\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia\nrozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho\nsúdu v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku\nto znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\npodpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len\n„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}], "citovane_v": []}