{"guid": "7f3b957b-a7c5-42b6-936b-683371e8865f:26f7c960-d237-42c0-8cdc-03a9028922c4", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200532.1", "spisova_znacka": "PO-5S/4/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-5S/4/2022 z 28. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 28. júna 2024, sp. zn. PO-5S/4/2022, ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200532.1", "identifikacne_cislo": "8022200532", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Andrea Daráková", "sudca_id": 967, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-darakova-967", "datum_vydania": "2024-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 191 ods. 3 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "nazov": "§ 191 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-469", "nazov": "§ 469 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-469", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-469"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-25.odsek-4", "nazov": "§ 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-25.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "nazov": "§ 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "nazov": "§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-3", "nazov": "§ 61 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-4", "nazov": "§ 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-5", "nazov": "§ 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-64.odsek-1", "nazov": "§ 64 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-64.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-64.odsek-2", "nazov": "§ 64 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-64.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-1", "nazov": "§ 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-140", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-469", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-2", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-7", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-25", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-61", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-64", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/26f7c960-d237-42c0-8cdc-03a9028922c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200532.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200532.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200532.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-5S/4/2022\n8022200532\n28. 06. 2024\nJUDr. Andrea Daráková\nECLI:SK:SpSKE:2024:8022200532.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte v zložení: JUDr. Andrea Daráková (predsedníčka senátu), Mgr. Roman\nDie (člen senátu - sudca spravodajca), Mgr. Bc. Marián Haladej (člen senátu), v právnej veci žalobcu:\nELATAN s.r.o., so sídlom Jána Hollého 12, 080 01 Prešov, IČO: 45 637 806, právne zastúpeného:\nAdvokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 50 560 611,\nza ktorú konajú advokáti a konatelia JUDr. Alexander Bröstl a Mgr. Tomáš Čentík, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499\n500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100417507/2018 zo dňa 20.02.2018, po\nrozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/12/2020 zo dňa 26.08.2022,\ntakto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100417507/2018 zo dňa 20.02.2018, ako aj\nrozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101960599/2017 zo dňa 13.09.2017 a vec vracia Daňovému\núradu Prešov na ďalšie konanie.\nII. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania pred správnym súdom,\nako aj právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou doručenou 27.03.2018 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len ako „krajský\nsúd“), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100417507/2018 zo dňa 20.02.2018\n(ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov\nč. 100148587/2020 zo dňa 13.09.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Daňový úrad\nPrešov podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) určil žalobcovi\nrozdiel v sume nadmerného odpočtu 3 766,00 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“)\nza zdaňovacie obdobie apríl 2011, t. j. žalobcovi bol znížený nadmerný odpočet zo sumy 3980,81\nEur, na sumu 214,81 Eur. Žalobca zároveň navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj\nprvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Prešov a uložiť povinnosť žalovanému uhradiť žalobcovi\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Právna vec predmetnej správnej žaloby bola na krajskom súde zapísaná pod sp. zn. 5S/28/2018.\nO tejto správnej žalobe rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 5S/28/2018-140 zo dňa 10.09.2019,\nktorým žalobu zamietol a účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto\nrozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, na základe ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nrozsudkom sp. zn. 5Sžfk/12/2020 zo dňa 26.08.2022 rozsudok krajského súdu č. k. 5S/28/2018-140 zo\ndňa 10.09.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktoré bolo následne na krajskom súde vedené\npod sp. zn. 5S/4/2022.\n\n3. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v\nsprávnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej\ntiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o správnej žalobe žalobcu, v zmysle\nrozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, náhodným\nvýberom pridelené senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom.\nAdministratívne konanie\n4. Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu opätovnú daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie apríl 2011, ktorá bola zameraná na vznik práva na odpočítanie dane, ktoré si\nžalobca uplatnil na základe faktúry č. 110028 zo dňa 30.04.2011 od dodávateľa Export Timber Group,\ns.r.o. (ďalej aj ako „Export Timber Group“), znejúcej na sumu 22 596 Eur, z toho DPH vo výške 3 766 Eur,\nza dodanie dubovej podlahy v množstve 538 m2. Túto faktúru správca dane posudzoval v kontexte s\nfaktúrami od Export Timber Group aj v zdaňovacích obdobiach január 2011, február 2011 a marec 2011\na v nadväznosti na uplatnenie oslobodenia od dane za následné dodanie tovaru žalobcom odberateľovi\ndo Českej republiky - spoločnosti P.B.O. Delta a.s. (ďalej aj „P.B.O. Delta“) v zdaňovacích obdobiach\nmarec 2011, máj 2011 a december 2011.\n5. Dňa 20.09.2013 Daňový úrad Košice s poukazom na § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 Daňového poriadku\nvyzval žalobcu na predloženie dokladov a dôkazov, ktoré preukazujú hospodárske operácie. Žalobca v\nodpovedi na uvedenú výzvu k finančnému vysporiadaniu zostatku pohľadávky žalobcu voči spoločnosti\nExport Timber Group vo výške 127 404,17 Eur uviedol, že k jej vysporiadaniu nedošlo, spoločnosť\nExport Timber Group nereagovala na výzvy, a preto sa rozhodol podniknúť právne kroky pre uspokojenie\nsvojej pohľadávky. Žalobca priložil zmluvu o pôžičke medzi veriteľom - žalobcom a dlžníkom Export\nTimber Group na sumu 300 000,00 Eur. K rozdielu v množstve 1 067,07 m2 medzi deklarovaným\nnakúpeným tovarom od spoločnosti Export Timber Group a predaným tovarom uviedol žalobca adresu\nuskladneného tovaru (areál spoločnosti OPAL - BUILDING, Bardejovská 10 v Prešove) a priložil internú\nskladovú kartu: výdajky a aktuálny zostatok. Ďalej uviedol, že tovar uvedený vo faktúrach 05/2011,\n06/2011, 07/2011 a 08/2011 bol prepravený na náklady spoločnosti P.B.O. Delta a poukázal na to, že\nobsahom každej faktúry je aj potvrdenie odberateľa o prevzatí a exporte tovaru mimo územia Slovenskej\nrepubliky. Tovar bol doručený podľa zmluvy, ale pretože platby neprichádzali tak ako mali, tovar dodaný\ndňa 02.08.2011 bol po dohode s odberateľom fakturovaný až po uhradení skôr dodaného tovaru a to v\ndecembri 2011. K pohľadávke voči spoločnosti P.B.O. Delta uviedol, že je v štádiu riešenia. K prevodu\nfinančných prostriedkov vo výške 575 400, 00 Eur na účet spoločnosti Export Timber Group žalobca\nuviedol, že išlo o vrátenie pôžičky vo výške 275 400,00 Eur a o pôžičku spoločnosti Export Timber\nGroup vo výške 300 000,00 Eur. Žalobca listom zo dňa 17.10.2013 predložil návrhy a listinné dôkazy,\na to fotodokumentáciu skladovaného tovaru, fotokópiu čestného prehlásenia o dodaní tovaru českej\nspoločnosti P.B.O. Delta s odsúhlasením finančného zostatku ku dňu 02.03.2012 a navrhol Daňovému\núradu Košice osobnú návštevu skladových priestorov žalobcu. Následne bola daňová kontrola v čase\nod 15.10.2013 do 11.11.2014 prerušená za účelom získania informácií prostredníctvom medzinárodnej\nvýmeny informácií (ďalej aj ako „MVI“).\n6. Daňový úrad Košice v rámci výkonu predmetnej daňovej kontroly využil zápisnice o výsluchu\nsvedka A. B. zo dňa 06.11.2012 a 19.08.2014, ktoré správcovi dane poskytlo Prezídium Policajného\nzboru, Národná jednotka finančnej polície, Odbor Východ, Košice. V rámci týchto výsluchov A. B.\npopísal podvodný mechanizmus fungovania zúčastnených spoločností za účelom čerpania nadmerných\nodpočtov a tiež uviedol, že Export Timber Group vystavila žalobcovi tri fiktívne faktúry v celkovej výške\n495 995,19 Eur. Tovar dubové podlahy vraj dodal pre žalobcu iba raz, aj to asi tri alebo štyri palety. Z\nvyplatenia nadmerného odpočtu mali dostať rovným dielom on, A. C. a konateľ žalobcu D. E..\n7. Dňa 01.12.2014 Daňový úrad Košice vydal oznámenie o výsledku daňovej kontroly, ktorým žalobcovi\noboznámil, že neuznáva jeho právo na odpočet dane z vyššie uvedenej faktúry č. 110028 zo dňa\n30.04.2011. Daňový úrad Košice konštatoval, že došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o DPH“)\nv nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Uviedol, že spoločnosť Export Timber Group\nnedodala tovar podľa § 8 Zákona o DPH, nevznikla jej daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o\n\nDPH, a preto nevzniklo ani právo odpočítať daň žalobcovi. Keďže tovar nebol dodaný, žalobca ho ani\nnemohol použiť na svoje dodávky tovaru.\n8. Daňový úrad Košice vyhotovil protokol č. 9812401/5/5324090/2014/Baj zo dňa 05.12.2014, ktorý bol\nspolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 9812401/5/5330933/2014/Baj zo\ndňa 08.12.2014 doručený žalobcovi podľa ustanovenia § 31 ods. 3 Daňového poriadku dňa 27.12.2014,\nčím bola daňová kontrola podľa ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená.\n9. Daňový úrad Košice počas daňovej kontroly okrem už uvedeného zistil, že svedok A. B. (konateľ\nExport Timber Group v čase zdaniteľných obchodov) za účasti žalobcu správcovi dane uviedol, že\nz dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania NAKA Východ Košice sa k danej veci nebude vyjadrovať.\nSvedkyňa F. B. (posledná konateľka Export Timber Group) za účasti žalobcu uviedla, že konateľkou\nsa stala, aby dostala jednorazovo 100 Eur a o podnikaní spoločnosti nemala žiadne informácie.\nPodľa žalobcu všetky obchodné styky medzi ním a Export Timber Group boli s A. B., ktorý mal\nsplnomocnenie. Vo vzťahu k deklarovanému intrakomunitárnemu dodaniu tovaru českej spoločnosti\nP.B.O. Delta bola potvrdená preprava tovaru zamestnancom spoločnosti EMAS - SK, s.r.o. A. E.,\ndodávateľom E. G. a šoférom E. G. ml. Preprave svedčili aj záznamy z elektronického mýtneho\nsystému Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a zo systému Mýto CZ. Konečným zistením na základe\nmedzinárodnej výmeny informácií bola skutočnosť, že Finančná správa ČR nepreverila a nepotvrdila\nnadobudnutie tovaru spoločnosťou P.B.O. Delta. Daňový úrad Košice spracoval prehľad vzniku a\núhrad pohľadávok voči odberateľovi P.B.O. Delta. Z celkovej výšky pohľadávok, ktoré mali vzniknúť\nna základe intrakomunitárneho dodania vo výške 362 797,04 Eur, vypočítal zostatok vo výške 290\n576,95 Eur. Zdrojmi finančných prostriedkov použitých na úhradu vzniknutých záväzkov mali byť\nfinančné prostriedky z intrakomunitárneho dodania tovaru - platiny žalobcom lotyšskej spoločnosti. Podľa\nDaňového úradu Košice úhrada sumy 894 518,53 Eur v hotovosti za deklarovaný nákup platiny od\nmaďarskej spoločnosti je fiktívna, a teda aj následné dodanie platiny žalobcom lotyšskej spoločnosti\nsa javí ako fiktívne a úhrada finančných prostriedkov vo výške 899 013,60 Eur na účet žalobcu ako\nneoprávnená. Žalobca predložil rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci medzi Export Timber Group\nako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom, kúpnu zmluvu medzi P.B.O. Delta ako kupujúcim\na žalobcom ako predávajúcim a čestné prehlásenie konateľky P.B.O. H. I. J. o dodaní a vývoze\nfakturovaného tovaru do Českej republiky, ako aj potvrdenie podľa knihy pohľadávok a fotodokumentáciu\nskladovaného tovaru.\n10. Následne Daňový úrad Košice vydal dňa 13.10.2015 rozhodnutie č. 20979472/2015, v ktorom\nžalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3 766,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl\n2011 (ďalej aj „prvé rozhodnutie Daňového úradu Košice“). Žalovaný rozhodnutím č. 102430834/2016\nzo dňa 25.01.2016 zrušil prvé rozhodnutie Daňového úradu Košice a vec mu vrátil na ďalšie konanie a\nrozhodnutie z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov a nedostatočne odôvodnených záverov.\n11. Dňa 31.10.2015 žalobca zmenil sídlo spoločnosti a predmetný spis bol na ďalšie konanie a\nrozhodnutie postúpený Daňovému úradu Prešov (ďalej aj ako „správca dane“). Daňový úrad Prešov\nvykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti OPAL - BUILDING, spol. s r.o., ktorej konateľ uviedol, že\nspoločnosť neposkytla žalobcovi skladovacie priestory. Následne Daňový úrad Prešov vydal rozhodnutie\nč. 551384/2016 zo dňa 25.04.2016, v ktorom žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3\n766,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 (ďalej aj „druhé rozhodnutie Daňového úradu\nPrešov“), ktoré žalovaný opäť zrušil rozhodnutím č. 103715040/2016 zo dňa 12.08.2016 a vec vrátil\nDaňovému úradu Prešov na ďalšie konanie.\n12. Na následne konanom ústnom pojednávaní žalobca do zápisnice okrem iného uviedol, že do\ndnešného dňa zvyšná časť tovaru (dubové podlahy) sa nachádza v skladových priestoroch spoločnosti\nOPAL - BUILDING, spol. s r.o., a poukázal na čestné prehlásenie p. K. A., vedúceho skladu.\n13. Daňový úrad Prešov vykonal dňa 28.04.2017 za prítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného\nzástupcu a zamestnanca spoločnosti OPAL BUILDING, spol. s r.o. E. K. ml. miestne zisťovanie za\núčelom obhliadky tovaru. V sklade sa nachádzali uložené drevené dubové podlahy neznámej kvality a\nneznámeho pôvodu, ktoré boli pred zamestnancami správcu dane odkryté (na povrchu bola ochranná\ncelta). Dubové podlahy boli zabalené v priesvitnej fólii a uložené v niekoľkých vrstvách na sebe. Na\nfóliách, v ktorých boli zabalené drevené podlahy, boli nalepené štítky s označením ELATAN s. r. o.,\n\nKysucká 16, Košice, druh tovaru dub. podlaha/rez. s ozn. p. č. 1 - 68,85 m2 , p. č. 2 - 77,50 m2, p. č.\n5 - 15,80 m2, p. č. 9 - 91,73 m2. Na zabalených dubových podlahách sa nachádzali nezahalené kusy\ndrevených podláh. Žalobca k opisu podlahy uviedol, že ide o dubové podlahy nakúpené od spoločnosti\nExport Timber Group. Podľa vyjadrenia pána K. ml. sú v sklade uskladnené zvyšky tovaru žalobcu, tovar\nbol podľa vyjadrenia pána K. ml. uskladnený bez vedomia konateľov spoločnosti OPAL BUILDING, spol.\ns r.o. Tovar sa v uvedených priestoroch nachádzal niekoľko rokov dozadu a podľa spresnenia p. E. od\nroku 2011. Na otázku, či existuje nájomná zmluva, pán K. ml. uviedol, že neexistuje. D. E. uviedol, že\nmali ústnu dohodu, a ak to spoločnosť nepredá do konca roka 2017, tak si to odnesie z uvedených\npriestorov na vlastné náklady do iného skladu. Na otázku správcu dane k finančnému vyrovnaniu za\nuskladnenie tovaru žalobca uviedol, že mali len ústnu dohodu a protislužbu za skladovanie tovaru. Pán\nK. ml. uviedol, že to bolo len kamarátsky uskladnené, žiadne peniaze za to nepožadoval. Splnomocnený\nzástupca žalobcu navrhol predložiť ako dôkaz vzorku dubovej podlahy a tú predložili. Taktiež požiadal\no odborné stanovisko znalca ku kvalite dubovej podlahy. D. E. uviedol, že k uvedenej zápisnici doložia\nfotodokumentáciu dubových podláh v predmetnom sklade vyhotovenú v čase obhliadky.\n14. Dňa 15.05.2017 na o ústnom pojednávaní svedok A. B. opätovne odmietol vypovedať v predmetnej\nveci a do zápisnice vyjadril, že na Okresnom súde Košice prebieha súdne konanie, kde už pre okresným\nsúdom vypovedal v tejto veci a po ukončení súdneho konania bude vypovedať aj na daňovom úrade.\n15. Daňový úrad Prešov prerokoval pripomienky a dôkazy predložené žalobcom v súvislosti s\nvyrubovacím konaním s daňovým subjektom na ústnom pojednávaní dňa 07.09.2017. Následne Daňový\núrad Prešov vydal rozhodnutie č. 101960599/2017 zo dňa 13.09.2017, ktorým podľa § 68 ods. 6\nDaňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3 766,00 Eur na DPH za\nzdaňovacie obdobie apríl 2011, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 3 980,81 Eur na sumu 214,81 Eur.\nVoči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaný uvedené rozhodnutie\nDaňového úradu Prešov napadnutým rozhodnutím potvrdil. Finančné orgány v dôvodoch svojich\nrozhodnutí konštatovali, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 Zákona o DPH v nadväznosti na § 51\nods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Uviedli, že Export Timber Group nedodala tovar podľa § 8 Zákona o\nDPH, pretože ňou vystavené faktúry boli len formálne, nevznikla jej daňová povinnosť podľa § 19 ods.\n1 Zákona o DPH, a preto žalobcovi nevzniklo ani právo odpočítať daň. Následne, keďže tovar nebol\ndodaný, žalobca ho ani nemohol použiť na svoje dodávky tovaru do ČR.\nNapadnuté rozhodnutie\n16. Žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí zhrnul skutkový stav, ako aj odvolacie\nnámietky žalobcu a konštatoval porušenie ustanovení Zákon o DPH (viď bod č. 15 tohto rozhodnutia.\nNásledne sa vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu:\n- k použitiu zápisníc z výpovedí svedka A. B. v trestnom konaní, snahe vypočuť A. B. v daňovom konaní\na k rozporom vo výpovediach tohto svedka,\n- k čestnému vyhláseniu I. J.,\n- k obsahovým nedostatkom rozhodnutia Daňového úradu Prešov,\n- k dĺžke trvania daňovej kontroly,\n- k neposkytnutiu informácií Finančnou správou ČR v lehote dvoch mesiacov,\n- k porušeniu § 3 ods. 3 Daňového poriadku a skutočnosti, že Daňový úrad Prešov založil svoje\nrozhodnutie na jedinej svedeckej výpovedi,\n- k rozloženiu dôkazného bremena,\n- k rozsudkom Súdneho dvora EÚ, na ktoré poukázal žalobca v podanom odvolaní,\nktoré vyhodnotil ako neopodstatnené.\nSúdne konanie\n17. Voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote správnu\nžalobu, v ktorej namietal nezákonnú zmenu miestnej príslušnosti daňového úradu, nezrozumiteľnosť,\nnepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov rozhodnutí daňových orgánov, porušenie ustanovení o\nkonaní pred správcom dane spočívajúce v porušení ustanovení o dokazovaní, neprerušení daňového\nkonania, nedodržaní zákonnej dĺžky daňovej kontroly, hodnotení dôkazov, jednostrannosti dokazovania\nsprávcom dane a neoboznámení žalobcu s dôkazmi, na ktorých bolo založené rozhodnutie, nesprávne\nprávne posúdenie veci a rozpor skutkových zistení s administratívnym spisom ohľadne splnenia\n\nhmotnoprávnych podmienok, unesenia a rozloženia dôkazného bremena a nepreukázania podvodného\nkonania.\n18. V konkrétnostiach žalobné body žalobca rozvinul s tým, že namietal:\n- nezákonnú zmenu miestnej príslušnosti správcu dane, teda že prvostupňové rozhodnutie vydal orgán,\nktorý nebol zo zákona oprávnený, keďže prvé rozhodnutie vo veci bolo vydané Daňovým úradom\nKošice (v ďalšom texte tohto bodu aj ako „správca dane“) a po zrušení tohto rozhodnutia žalovaným\nvo veci následne konal a rozhodoval Daňový úrad Prešov (v ďalšom texte tohto bodu aj ako „správca\ndane“), pričom žalobcovi neboli oznámené dôvody zmeny miestnej príslušnosti, ani nebol oboznámený\no delegovaní miestnej príslušnosti podľa § 8 Daňového poriadku. Daňové konanie je ovládané zásadou\nperpetuatio fori, teda určenie miestnej príslušnosti trvá od začatia konania do skončenia konania, bez\nohľadu na zmenu podmienok miestnej príslušnosti;\n- že daňové orgány založili svoje rozhodnutia na jedinom dôkaze a to zápisniciach o výsluchu A. B. z\ntrestného konania, ktoré však nie je možné použiť ako zákonný dôkaz v daňovom konaní, čím žalobcovi\nbolo odňaté právo klásť svedkovi otázky. Správca dane žalobcu s týmto dôkazom neoboznámil, teda\nnemal možnosť sa k nemu vyjadriť. Spochybnil obsah uvedenej výpovede, nakoľko svedka B. považoval\nza nedôveryhodnú osobu, nakoľko v inom daňovom konaní potvrdil dodanie tovaru a následne v\ntrestnom konaní to poprel. Zároveň poukázal na fakt, že uvedená výpoveď v predmetnom daňovom\nkonaní bola vyhodnotená v neprospech žalobcu, kým v samotnom trestnom konaní vedenom na\nOkresnom súde Košice I bol konateľ žalobcu spod obžaloby oslobodený na tom skutkovom základe, že\nsa nedopustil fiktívnych zdaniteľných obchodov;\n- že správca dane neprerušil daňové konanie do právoplatného skončenia trestného konania vedeného\nna Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 8T/25/2016, v ktorom sú riešené obdobné skutkové otázky\nako v daňovom konaní hoci podľa žalobcu tým bol naplnený dôvod na prerušenie z dôvodu riešenia\npredbežných otázok v tomto trestnom konaní;\n- nezrozumiteľnosť argumentácie žalovaného v súvislosti s čestným prehlásením I. J., ktoré malo podľa\nžalobcu deklaratórny charakter, a to bez ohľadu na to, či v čase jeho spísania p. J. bola alebo nebola\nštatutárnym orgánom spoločnosti P.B.O. Delta;\n- nedodržanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly, keďže táto začala 07.12.2012 a bola ukončená\n30.12.2014, teda po viac ako dvoch rokoch. Na základe uvedeného považoval protokol o daňovej\nkontrole za nezákonne získaný dôkaz, ktorý nemožno použiť v daňovom konaní. Prerušenie daňovej\nkontroly od 15.10.2013 do 11.11.2014 žalobca považoval za neakceptovateľné, nakoľko informácie,\nktoré správca dane požadoval od Finančnej správy ČR boli preverované už v rokoch 2011-2012, kedy\nbola vykonávaná prvá daňová kontrola, teda postačovala nahliadnuť do uvedeného spisu. Na základe\nuvedeného žalobca vyhodnotil prerušenie konania za nadbytočné, v dôsledku čoho tento úkon nemohol\nspôsobiť právne následky uvedené v ustanovení § 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 5 Daňového poriadku,\nteda spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, teda protokol z daňovej kontroly je nevyhnutné\npovažovať za nezákonný dôkaz;\n- že splnil všetky hmotnoprávne podmienky na vznik nároku na uplatnenie práva na odpočítanie dane\nk čomu vymenoval ním predložené dokumenty, ktorými preukazoval uvedený nárok a existenciu tovaru.\nUviedol, že z jeho strany boli predložené správcovi dane pri daňovej kontrole doklady v maximálnom\nrozsahu na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane a zdôraznil, že ním\npredložené doklady a dôkazy boli podľa jeho názoru na daňové účely postačujúce na preukázanie\nskutočného dodania tovaru, pretože ide o štandardné doklady, pri ktorých je rozumné predpokladať, že\nich daňový subjekt bude uchovávať;\n- že ak správca dane zákonným procesným spôsobom neoznámil žalobcovi, že doklady nie sú úplné a\nnevyužil inštitút tzv. vytýkacieho konania, žalobca mohol oprávnene prijať záver, že správca dane nemal\nžiadne pochybnosti. Preto žalobca o tom, že dodanie tovaru (uskutočnenie zdaniteľného obchodu) bolo\nsprávcom dane spochybnené sa dozvedel prvýkrát až z protokolu o daňovej kontrole, čím bol výsledok\ndaňovej kontroly pre žalobcu prekvapivý. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na znenie ustanovenia §\n46 ods. 5 Daňového poriadku, a opätovne zdôraznil, že v zmysle citovaného ustanovenia mu žiadne\npochybnosti zo strany správcu dane v priebehu daňovej kontroly neboli oznámené pričom on sám v\npriebehu celého daňového konania poskytol správcovi dane plnú súčinnosť a vyvinul maximálne úsilie\nvedúce k preukázaniu rozhodujúcich skutočností;\n- nesprávne hodnotenie dôkazov zo strany správcu dane v rozpore so zásadou voľného hodnotenia\ndôkazov, keď dôkazy nevyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a nevysporiadal sa s dôkazmi\nsvedčiacimi v prospech žalobcu. Podľa žalobcu skutkový stav, ktorý vzal správca dane a žalovaný\n\nza základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom. Žalobca tiež namietal\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie;\n- nesprávne a neodôvodnené závery správcu dane o nereálnosti obchodov, z ktorých si uplatnil odpočet\ndane a nesprávne vyhodnotenie rozsahu dôkazného bremena žalobcu v tomto smere. V tejto súvislosti\nžalobca opätovne poukázal opomenutie jeho oboznámenia s pochybnosťami správcu dane v zmysle §\n46 ods. 5 Daňového poriadku;\n- že ak správca dane mal za to, že došlo ku karuselovému podvodu, v súlade s judikatúrou Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ prenesené dôkazné bremeno v tomto smere znášal\nsamotný správca, a to vrátane preukázania vedomosti žalobcu o účasti na daňovom podvode, ktoré\nvšak správca dane vykonanými dôkazmi neuniesol. Dodal, že ak správca dane a žalovaný uviedli, že\nnadobudli podozrenie, že preprava tovaru bola iba fiktívna, iba podozrenie pre takýto záver nepostačuje,\nnakoľko v daňovom konaní musí byť jednoznačne preukázané, že išlo o podvod, a to v súlade so\nzásadou in dubio mitius. Žalobca namietal nesprávne posúdenie a rozloženie dôkazného bremena a\nnepreukázanie podvodného konania a uviedol, že správca dane napriek tomu, že žalobca sa zrejme\nstal obeťou karuselového podvodu, o ktorom nemal žiadnu vedomosť, nezisťoval vedomosť žalobcu o\nexistencii podvodného konania, iba jej existenciu konštatoval bez akýchkoľvek dôkazov. Poznamenal,\nže práve pri karuselových podvodoch existujú v obchodných vzťahoch aj nezainteresované daňové\nsubjekty, ktoré sa nepodieľajú na daňových podvodoch, preto bolo povinnosťou správcu dane, ak dospel\nk záveru o existencii karuselového podvodu, skúmať vedomosť žalobcu o takomto vzťahu. Tiež uviedol,\nže kým v prípade vzniku práva na odpočítanie dane zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1\nDaňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si uvedené právo uplatnil, v prípade preukazovania\núčasti na daňovom podvode je dôkazné bremeno len na správcovi dane. Preto je daňový subjekt už v\ndostatočnom časovom predstihu oprávnený vedieť, na akom skutkovom základe má znášať dôkazné\nbremeno.\n19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podľa ustanovenie § 68 ods. 1 Daňového\nporiadku v znení účinnom do 31.12.2017 v nadväznosti na zachovanie ustanovení o príslušnosti správcu\ndane v prípade, ak bolo rozhodnutie správcu dane zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie po\nodvolacom konaní a došlo k zmene príslušnosti na iného správcu dane, ďalšie konanie vykonal a\nrozhodnutie vydal príslušný správca dane. K zmene došlo až od 01.01.2018, keď zákonom č. 267/2017\nZ. z. bol zmenený Daňový poriadok a do ustanovenia § 68 ods. 1 bola doplnená veta: „Ak je vec\nvrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom\nkonaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.“ Proti rozsudku Okresného súdu Košice\nI v konaní vedenom pod spisovou značkou 8T 25/16 sa prokurátor odvolal, čo znamená, že rozsudok\nnie je právoplatný. Navyše žalovaný uviedol, že trestné konanie a daňové konanie sú dve samostatné\nkonania, pričom daňové konanie nie je závislé na výsledkoch trestného konania. K otázke navrhovaného\nprerušenia konania uviedol, že v trestnom konaní sa nerieši predbežná otázka daňového konania,\nale ide o dva svojím charakterom celkom odlišné druhy konania. V trestnom konaní ide o zistenie,\nči bola naplnená skutková podstata trestného činu, kto je jeho páchateľom a aký trest páchateľovi\nuložiť, a predmetom daňového konania je zistenie, či boli splnené zákonné podmienky na priznanie\nžalobcom uplatneného odpočítania dane. Ak by aj v trestnom konaní nebola preukázaná vina konateľa\nžalobcu zo spáchania trestného činu neodvedenia dane, táto skutočnosť by nemala žiaden vplyv na\nposúdenie skutočnosti rozhodujúcej v daňovom konaní, a to, či žalobca splnil zákonné podmienky\nna priznanie odpočítania dane za zdaňovacie obdobie apríl 2011. S dĺžkou kontroly sa vysporiadal\nžalovaný v rozhodnutí o odvolaní. Záverom žalovaný uviedol, že dôvodom neuznania odpočítania\ndane správcom dane bola skutočnosť, že spoločnosť Export Timber Group nedodala tovar žalobcovi,\nnevznikla jej daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, a preto nevzniklo žalobcovi právo\nodpočítať daň. O podvodnom konaní hovorí A. B. vo svedeckej výpovedi vykonanej v trestnom konaní,\nktorý tiež jednoznačne potvrdil, že tovar žalobcovi nedodal. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný\nnapadnuté rozhodnutie za správne, zákonné, založené na správnom právnom posúdení veci, vydané\nna základe dostatočného zistenia skutkového stavu, preskúmateľné, a preto navrhol žalobu v plnom\nrozsahu zamietnuť.\n20. Žalobca v replike ako reakcii na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe nesúhlasil s argumentáciou\nžalovaného ohľadne miestnej nepríslušnosti daňového úradu, k čomu uviedol, že správca dane nemôže\nsvojvoľne zmeniť miestnu príslušnosť a delegovať rozhodovanie na iného správcu dane mimo zákonom\nupravených postupov. Podľa jeho názoru k tejto zmene miestnej príslušnosti mohlo dôjsť výlučne\npostupom podľa § 8 Daňového poriadku, ktorý však nebol dodržaný. Ďalej dodal, že novela (zákon č.\n\n267/2017 Z. z.), ktorá s účinnosťou od 01.01.2018 doplnila do ustanovenia § 68 Daňového poriadku\nvetu „ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo\nvyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené“, automaticky neznamená,\nže pred jej účinnosťou by neplatilo pravidlo o zachovaní miestnej príslušnosti. Uvedené pravidlo totiž aj\npred touto novelou logicky vyplývalo napr. z ustanovenia 74 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého\n„ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo\norgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.“ Tato novela\nlen precizovala pravidlo, ktoré už existovalo aj pred jej prijatím, keďže k zmene miestnej príslušnosti\nmohlo dôjsť v zmysle právnej úpravy len postupom podľa § 8 Daňového poriadku. Nesúhlasil tiež s\nnázorom žalovaného, že daňové konanie je absolútne nezávislé na výsledkoch trestného konania. Tento\nnázor spochybňuje už samotné ust. § 22 Daňového poriadku, ktoré upravuje vzájomnú prepojenosť\ntýchto konaní. V nadväznosti na to nemožno akceptovať názor, že v tomto prípade sa v trestnom konaní\nnerieši predbežná otázka daňového konania. V danom prípade boli totiž tak v daňovom, ako aj trestnom\nkonaní posudzovane totožné skutky. Predmetom daňového konania aj trestného konania bolo zistenie, čí\nreálne došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov alebo išlo len o predstierane (simulované) obchody\ns cieľom vytvoriť podmienky vzniku nároku na uplatnenie vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej\nhodnoty žalobcom. V tejto súvislosti je irelevantné ako jednotlivé zákony (Trestný zákon a Zákon o\nDPH) tieto skutky formálne definujú, resp. označujú. Hoci predmetný skutok spadá v trestnom práve pod\nzločin neodvedenia dane a v daňovom práve pod zákonné podmienky na priznanie odpočítania dane,\nz hľadiska predmetu oboch konaní ide o posudzovanie tej istej skutkovej situácie len z pohľadu dvoch\nprávnych odvetví. Rozhodujúce je to, že tento skutok sa stal predmetom trestného konania, a teda sa\nposudzoval ako trestný čin, preto išlo o predbežnú otázku, ktorá bola dôvodom na prerušenie daňového\nkonania. Žalobca zdôraznil, že žalovaný používa jednotlivé poznatky z trestného konania jednostranne,\npretože na výpovedi svedka A. B. z trestného konania v podstate založil správca dane svoje rozhodnutie,\nale výsledok tohto trestného konania (hoci ešte neprávoplatného) žiadnym spôsobom nezohľadňuje,\nresp. nereflektuje na prebiehajúce trestné konanie. V ostatnom žalobca zotrval na svojej argumentácii\nuvedenej v žalobe.\n21. Žalovaný sa v duplike ako reakcii na repliku žalobcu zotrval na svojich názoroch prezentovaných\nv napadnutom rozhodnutí a vyjadrení k správnej žalobe.\n22. Krajský súd na prejednanie predmetnej veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalovaný nezúčastnil\na na ktorom dňa 10.09.2019 právny zástupca zopakoval v správnej žalobe uvedenú žalobnú\nargumentáciu. Krajský súd následne na pojednávaní vyhlásil rozsudok č. k. 5S/28/2018-140 zo dňa\n10.09.2019, ktorým žalobu zamietol a účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n23. Po žalobcom podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.\nzn. 5Sžfk/12/2020 zo dňa 26.08.2022 rozsudok krajského súdu č. k. 5S/28/2018-140 zo dňa 10.09.2019\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n24. Po postúpení predmetnej právnej veci na správny súd bolo správnemu súdu doručené písomné\npodanie žalobcu, v ktorom vyslovil súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania s čím\npo výzve správneho súdu vyslovil súhlas aj žalovaný. Na základe uvedeného bolo podľa § 137 ods. 4\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“) oznámené verejné vyhlásenie\nrozsudku v predmetnej veci, na základe čoho správny súd dňa 28.06.2024 verejne vyhlásil rozsudok,\nktorým zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100417507/2018 zo dňa 20.02.2018, ako aj\nrozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101960599/2017 zo dňa 13.09.2017, vec vrátil Daňovému úradu\nPrešov na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania pred\nsprávnym súdom, ako aj právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nRelevantná právna úprava\n25. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom napadnutého\nrozhodnutia a predmetnej správnej žaloby podanej žalobkyňou správny súd na tomto mieste poukazuje\nna prislúchajúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1,\n§ 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl. SSP.\n\n26. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n27. Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správny súd rozsudkom\nzruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n28. Podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ak správny súd zrušuje napadnuté\nrozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť\naj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré\nmu predchádzalo.\n29. Podľa § 191 ods. 4 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo\nopatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie\nžalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo\nopatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy\nplynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.\n30. Podľa § 191 ods. 6 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, právnym názorom, ktorý vyslovil správny\nsúd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy\nv ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne\nzrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov,\nmôže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n31. Podľa § 140 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, vo veciach toho istého žalobcu a totožného\npredmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého\nďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho\ndôvody.\n32. Podľa § 469 SSP SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia\na k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní\nprávnym názorom kasačného súdu.\n33. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „Zákon o DPH“), predmetom dane je dodanie tovaru za\nprotihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.\n34. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n35. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n36. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n38. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „Daňový\nporiadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa\nzáujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a iných osôb.\n\n39. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n40. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n41. Podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku, miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon\nalebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej\nosoby jej sídlom.\n42. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n43. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n44. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n45. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca\nmá právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka\nvčas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.\n46. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo\núplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich\nuvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,\naby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil\nalebo pravdivosť údajov riadne preukázal.\n47. Podľa § 46 ods. 10 prvé dve vety Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac\njeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.\n48. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť,\nak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať\ninformácie spôsobom podľa osobitného predpisu.\n49. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí\no prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na\npoštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia\nzamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto\nrozhodnutiu nemožno podať odvolanie.\n50. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného\npodnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie\nprerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane\npísomne oznámi účastníkom konania.\n\n51. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona\nneplynú.\n52. Podľa § 64 ods. 1 Daňového poriadku, na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje\nrozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a\nhľadí sa naň, akoby nebolo vydané.\n53. Podľa § 64 ods. 2 Daňového poriadku, pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré\na) vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje\naj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný,\nb) bolo vydané omylom inej osobe,\nc) nadväzuje na nulitné rozhodnutie.\n54. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2017, ak tento zákon alebo osobitný\npredpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu\ns výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu;\nvyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po\ndoručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá\nsprávca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa\n§ 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému\nsubjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie\nkonanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.\nPrávne závery správneho súdu\n55. Úvodom správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že predmetná právna vec správnej žaloby\nžalobcu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného bola vedená pred Krajským\nsúdom v Prešove, ktorý správnu žalobu rozsudkom č. k. 5S/28/2018-140 zo dňa 10.09.2019 zamietol.\nPo oboznámení sa s uvedeným rozsudkom, ktorý je súčasťou súdneho spisu správny súd konštatuje,\nže Krajský súd v Prešove sa v uvedenom rozsudku vysporiadal takmer so všetkými žalobnými dôvodmi\na dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby. „Takmer“ z toho dôvodu, že tento rozsudok prešiel\ntestom zákonnosti vykonaným Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný\nsúd“), ktorý však svojim rozsudkom sp. zn. 5Sžfk/12/2020 zo dňa 26.08.2022 rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 5S/28/2018-140 zo dňa 10.09.2019 zrušil a vec vrátil pôvodne Krajskému súdu\nv Prešove na ďalšie konanie, práve z dôvodu opomenutia vyhodnotenia žalobného dôvodu súvisiaceho\nso žalobcom tvrdeným porušením ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, teda či v posudzovanom prípade\ndošlo zákonným spôsobom k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, teda či bol\nžalobca riadne oboznámený s konkrétnymi pochybnosťami správcu dane práve v zmysle ust. § 46 ods.\n5 Daňového poriadku.\n56. Kasašný súd v rozsudku sp. zn. 5Sžfk/12/2020 zo dňa 26.08.2022 pred uvedením samotných\ndôvodov, na ktorých spočíva výroková časť rozsudku, skonštatoval, že zistil, že vo veci rovnakých\núčastníkov konania a o rovnakom predmete kasačnej sťažnosti (vzťahujúcej sa len k inému\nzdaňovaciemu obdobiu) už kasačný súd konal a rozhodol rozsudkom sp. zn. 3Sžfk/12/2020 zo dňa\n01.07.2022 a na tento rozsudok kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP, z dôvodu, že sa s ním\nstotožňuje, poukázal a citoval z neho s tým, že v uvedenom rozsudku kasačný súd zase poukázal\nz rovnakých dôvodov na závery z jeho rozsudku sp. zn. 8Sžfk/83/2020 zo dňa 31.05.2022. Okrem iného\ntak kasačný súd citoval z rozsudku sp. zn. 3Sžfk/12/2020 zo dňa 01.07.2022, a to v tom zmysle, že: „V\nuvedenom rozsudku (sp. zn. 8Sžfk/83/2020 zo dňa 31.05.2022) kasačný súd zatiaľ vyriešil skoro všetky\nsporné skutkové a právne otázky spojené s obchodnými transakciami žalobcu týkajúcimi sa dubových\npodláh medzi odberateľom (spoločnosť P.B.O Delta, a. s., Praha) a jeho dodávateľom (spoločnosť Export\nTimber Group, s.r.o.) v roku 2011.“\n57. Správny súd plne rešpektújúc ust. § 469 SSP, v zmysle ktorého je viazaný právnym názorom\nkasačného súdu a z dôvodu, že kasačný súd sa v odôvodnení rozsudku sp. zn. 5Sžfk/12/2020 zo\ndňa 26.08.2022 podrobne vyjadril k sťažnostným dôvodom uvedeným v kasačnej sťažnosti žalobcu,\nktoré v zásade korešpondovali so žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe, resp. poukázal\n\nna zodpovedajúce odôvodnenie z rozsudku kasačného súdu sp. zn. 3Sžfk/12/2020 zo dňa 01.07.2022\nv spojení s rozsudkom sp. zn. 8Sžfk/83/2020 zo dňa 31.05.2022, na toto odôvodnenie správny súd plne\nodkazuje a v ďalšom texte tohto rozsudku ho cituje vo vzťahu k jednotlivým žalobným dôvodom, ktoré\ndopĺňa o vlastné odôvodnenie.\n58. Ohľadne merita prejednávanej veci, je nevyhnutné uviesť, že spornou otázkou v tomto prípade\nbolo, či si žalobca na základe faktúry č. 110028 zo dňa 30.04.2011 od dodávateľa Export Timber\nGroup, znejúcej na sumu 22 596 Eur, z toho DPH vo výške 3 766 Eur, za dodanie dubovej podlahy\nv množstve 538 m2, uplatnil odpočítanie dane v rozpore s ust. § 49 ods. 1 a 2 v spojení s ust. §\n51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Daňové orgány po vykonanom dokazovaní dospeli k záveru, že\ndodávateľ žalobcu (Export Timber Group) nedodal žalobcovi tovar – drevené dubové podlahy, medzi\npodnikateľskými subjektmi nešlo o reálne vykonávanú ekonomickú činnosť, čo malo byť potvrdené\nkonateľom Export Timber Group (A. B.) z jeho výpovede v trestnom konaní a ďalším dôvodom mala byť\nskutočnosť, že v reťazci obchodujúcich spoločností sa nachádzali rizikové subjekty, ktoré so správcom\ndane nekomunikovali, teda sa pri deklarovaných obchodných vzťahoch malo jednať o karuselové\nobchodné transakcie s tovarom.\n59. Vzhľadom na vyššie uvedené teda správny súd v súvislosti so žalobným dôvodom ohľadne miestnej\nnepríslušnosti správcu dane odkazuje na bod č. 30 rozsudku kasačného súdu sp. zn. 5Sžfk/12/2020 zo\ndňa 26.08.2022 a zároveň body č. 74, 75 a 76 rozsudku kasačného súdu sp. zn. 8Sžfk/83/2020 zo dňa\n31.05.2022, v ktorom kasačný súd uviedol, že:\n„74. ( ... ) So záverom (sťažovateľa o miestnej nepríslušnosti správcu dane) je namieste súhlasiť a to aj\ns poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/26/2017 z 11. septembra\n2018 (bod 21 až 23), avšak kasačný súd má za to, že táto vada konania, sama o sebe, nezakladá\nnezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, na ktoré napadnuté rozhodnutie nadväzuje, nakoľko sa\nnejedná o nulitné rozhodnutie. Daňový poriadok v ustanovení § 64 ods. 2 určuje, ktoré rozhodnutie\nsa považuje za nulitné, pričom skutočnosť, že rozhodnutie vydal orgán (s výnimkou, ak je správcom\ndane obec) na to miestne nepríslušný nulitu nezakladá. Nulitným (ničotným) rozhodnutím vo vzťahu k\npríslušnosti je rozhodnutie, ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný a ak ide o správcu dane, ktorým\nje obec, tak sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne\nnepríslušný.\n75. Je pravdou, že v čase, keď Daňový úrad Košice, po zrušení jeho rozhodnutia z 13. októbra 2015\n(prvé rozhodnutie správcu dane), odstúpil spis žalobcu Daňovému úradu Prešov z dôvodu zmeny sídla\nžalobcu, daňový poriadok explicitne neupravoval, ktorý správca dane má vykonať vyrubovacie konanie a\nvydať rozhodnutie po vrátení veci na ďalšie konanie, tak ako to upravuje od 1. januára 2018 ustanovenie\n§ 68 ods. 1 daňového poriadku, ktoré bolo v podstate len precizované. Príslušnosť správcu dane na\nvykonanie vyrubovacieho konania je a bola osobitne upravená v § 68 ods. 1 daňového poriadku tak,\nže vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku vykoná\na rozhodnutie vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Teda v danom prípade Daňový úrad\nKošice. Uvedené je logické, nakoľko správca dane, ktorý vykoná daňovú kontrolu, je najviac znalý veci\na konanie je tak hospodárnejšie a efektívnejšie.\n76. V danom prípade, vzhľadom na čas, ktorý už uplynul od skončenia daňovej kontroly, keď táto bola\nukončená doručením protokolu spolu s výzvou žalobcovi dňa 30.12.2014, je skutočne už nehospodárne,\naby vyrubovacie konanie vykonal a rozhodnutie vydal správca dane, ktorý uskutočnil daňovú kontrolu,\nteda Daňový úrad Košice. S poukazom na uvedené, skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie vydal\nmiestne nepríslušný správca dane nie je sama o sebe dôvodom jeho nezákonnosti a teda dôvodom na\njeho zrušenie.“\nS ohľadom na uvedené, rešpektujúc právny názor kasačného súdu vyhodnotil správny súd túto žalobnú\nnámietku ako nedôvodnú.\n60. K žalobnému dôvodu, v ktorom žalobca poukazoval na to, že rozhodnutia daňových orgánov mali\nbyť založené na jedinom dôkaze, ktorým bol obsah výpovede konateľa spoločnosti Export Timber Group\nA. B. v trestnom konaní a použiteľnosti takéhoto dôkazu v daňovom konaní, správny súd uvádza,\nže k nedôvodnosti tohto žalobného dôvodu sa vyjadril už Krajský súd v Prešove v rozsudku č. k.\n5S/28/2018-140 zo dňa 10.09.2019, tieto závery následne napriek zrušujúcemu charakteru rozsudku\nbez rozsiahlejšieho odôvodnenia aproboval kasačný súd vo svojom rozsudku sp. zn. 5Sžfk/12/2020 zo\ndňa 26.08.2022 odkazom na rozsudok sp. zn. 8Sžfk/83/2020 zo dňa 31.05.2022 (bod č. 82). V tejto\nsúvislosti správny súd uvádza, že ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku poskytuje pomerne širokú škálu\n\ndôkazov (aj z dôvodu demonštratívneho výpočtu jednotlivých dôkazných prostriedkov v druhej vete ust.\n§ 24 ods. 4 Daňového poriadku), ktoré je možné použiť v rámci dokazovania v daňovom konaní s tým,\nže pre použiteľnosť dôkazu musia byť naplnené dve základné podmienky, a to že dôkaz prispeje k\nzisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a zároveň, že nebol získaný\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Daňový poriadok teda a priori nevylučuje,\naby správca dane v rámci zisťovania skutkového stavu prihliadal okrem iných aj na dôkazy získané\nv iných konaniach, napr. aj v trestnom konaní. Podľa správneho súdu sa jedná o zákonný postup\nsprávcu dane, ktorý však tiež podlieha určitým limitom. Takýto postup správcu dane by nemal účelovo\nnahrádzať jeho vlastnú činnosť v rámci konkrétneho daňového konania, napr. spôsobom, že by správca\ndane bez čo i len pokusu o vypočutie konkrétneho svedka nahradil výsluch takéhoto svedka listinným\ndôkazom, ktorým by bola zápisnica z výsluchu takejto osoby v inom konaní. Svedok A. B. vo svojej\nvýpovedi v postavení svedka v trestnom konaní opísal spôsob fungovania obchodných vzťahov, aj medzi\nspoločnosťou Export Timber Group, ktorej bol konateľom a žalobcom takým spôsobom, že to malo\nnepochybne vplyv na objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, zároveň žiadnym\nspôsobom nebolo preukázané, že uvedený dôkaz bol získaný v rozpore so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi a správny súd nenašiel pochybenie ani v procesnom postupe správcu dane (v\nďalšom texte tohto bodu zároveň Daňový úrad Košice a Daňový úrad Prešov), ktorý sa uvedeného\nsvedka pokúšal vypočuť tak v rámci daňovej kontroly, ako aj v rámci vyrubovacieho konania, preto\nv postupe správcu dane nemožno vidieť vyššie zmienenú účelovosť. Z obsahu administratívneho\nspisu je nepochybné, že správca dane sa dvakrát v daňovom konaní pokúsil vypočuť svedka A. B.,\nktorý sa reálne týchto výsluchov zúčastnil, avšak odmietol vypovedať. Preto, prísne vzaté, neobstojí\nargumentácia žalobcu, že svedkovi nemohol klásť otázky, keďže túto možnosť objektívne v súlade\ns ust. § 25 ods. 4 Daňového poriadku mal. To, že svedok, ktorý bol v rozhodnom období konateľom\nobchodného partnera žalobcu, a od ktorého by bolo, v prípade, že deklarované obchody sa uskutočnili\ntak ako tvrdí žalobca, rozumné očakávať, že reálnosť týchto obchodov potvrdí, odmietne vypovedať,\nnemožno podľa správneho súdu pričítať ako pochybenie správcovi dane. Správca dane postupoval\npráve plne v súlade s ust. § 24 ods. 2 a ods. 4 Daňového poriadku, ak v rámci daňového konania\nzabezpečil dôkaz, ktorým nahradil výsluch svedka, ktorý v daňovom konaní odmietol vypovedať.\nPokiaľ ide o oboznámenie sa žalobcu s dôkazom, ktorým sú zápisnice o výsluchu svedka A. B. v trestnom\nkonaní, správny súd uvádza, že s podstatnou časťou výpovede sa žalobca mal možnosť oboznámiť\nz protokolu z daňovej kontroly a na obsah tejto výpovede aj reagoval vo svojom vyjadrení k protokolu.\nNásledne sa vo vyrubovacom konaní mal žalobca možnosť oboznámiť s celými zápisnicami o výsluchu\ntohto svedka a vyjadriť sa k nim, to že sa tak neudialo počas daňovej kontroly možno vyhodnotiť\nako pochybenie správcu dane, ktorého dôsledky však budú zhrnuté v ďalšom texte tohto rozsudku\ntýkajúceho sa prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu. Vzhľadom na uvedené dospel\nsprávny súd k záveru o nedôvodnosti tohto žalobného dôvodu, rovnako ako Krajský súd v Prešove\nv pôvodne zrušenom rozsudku a rovnako ako kasačný súd v zrušujúcom rozsudku.\n61. V súvislosti so žalobným dôvodom ohľadne potreby prerušenia daňového konania do právoplatného\nskončenia trestného konania, správny súd odkazuje na bod č. 30 rozsudku kasačného súdu sp. zn.\n5Sžfk/12/2020 zo dňa 26.08.2022 a zároveň body č. 78 a 79 rozsudku kasačného súdu sp. zn.\n8Sžfk/83/2020 zo dňa 31.05.2022, v ktorom kasačný súd uviedol, že:\n„78. K (námietke o potrebe počkať na výsledok súvisiaceho trestného konania) kasačný súd poukazuje\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžfk/72/2019 z 25. novembra 2019, v\nodôvodnení ktorého najvyšší súd v bodoch 19 skonštatoval nasledovné: „„Žalobca poukázal na súbežne\nvedené trestné konanie. Vo vzťahu k tejto námietke sa kasačný súd stotožňuje so závermi krajského\nsúdu, ako aj žalovaného, že ide o samostatné, nezávislé konanie, ktorého vedenie, ako aj výsledok je\nnezávislý od daňového konania z dôvodu odlišného účelu resp. objektu jednotlivých druhov konania,\nrozdielnej subjektívnej stránky, ktorá má byť v konaniach preukázaná, ako aj iných procesných režimov a\ns tým spojených rozličných princípov. Nakoľko výsledok daňového konania nie je podmienený výsledkom\ntrestného konania, kasačný súd je presvedčený, že správca dane v tomto prípade postupoval v súlade\nso zákonom a prebiehajúce trestné konanie nemožno považovať ani za predbežnú otázku v zmysle\n§ 22 daňového poriadku. Týmto ustanovením je upravené, že ak sa vyskytne pri správe daní otázka,\nktorá nepatrí do kompetencie správcu dane a už o nej právoplatne rozhodol príslušný orgán, správca\ndane je týmto viazaný. Ak iný orgán nerozhodol, správca dane si môže o tejto otázke urobiť vlastný\núsudok, pričom zákon túto možnosť vylučuje len vo vzťahu k otázkam, či a kým bol spáchaný trestný čin,\npriestupok alebo o osobnom stave občana. V danom prípade sa jednalo o vyrubenie spotrebnej dane,\nčo jednoznačne spadá do kompetencie správcu dane. Cieľom súbežného trestného konania je objasniť\n\npodozrenie zo spáchania trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na\noznačenie tovaru podľa § 279 Trestného zákona v súbehu s trestným činom nepovolenej výroby\nliehu podľa § 253 Trestného zákona, spoľahlivo zistiť páchateľov a uložiť im primeraný trest. Cieľom\ndaňového konania však bolo chrániť finančné záujmy štátu prostredníctvom vyrubenia a výberu dane,\nako tomu bolo v tomto daňovom konaní. Už len z takto rozdielneho cieľa jednotlivých konaní vyplýva, že\nprvostupňový orgán je pri zisťovaní skutkového stavu oprávnený brať do úvahy odlišné skutočnosti, aké\nby bral do úvahy orgán príslušný pre trestné konanie, nakoľko je sám schopný vyhodnotiť, ktoré skutkové\npodklady sú relevantné pre vydanie rozhodnutia. V tomto smere tak námietku žalobcu, že správca\ndane neprihliadaním na trestné konanie nezabezpečil úplné zistenie skutkového stavu a neprihliadal na\nvšetko, čo vyšlo v súvislosti s vecou najavo, možno hodnotiť ako nedôvodnú.““\n79. Najvyšší správny súd súčasne poukazuje na to, že účel daňového konania, predmetom ktorého je\nposudzovanie oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet DPH a trestného konania vo veci neodvedenia\ndane a poistného podľa § 277 Trestného zákona je diametrálne odlišný. Účelom daňového konania je\nzistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti\nvoči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu\nzisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie\ndane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane\nznamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok\npre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o\nhmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry hoci má všetky\nformálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú\nčinnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).\nNa strane druhej účelom trestného konania je bez akýchkoľvek pochybností preukázať konkrétnemu\npáchateľovi, že spáchal trestný čin, pričom v prípade pochybností platí zásada in dubio pro reo, ktorá\nsa však v daňovom konaní neuplatňuje. V rámci prenosu dôkazného bremena, pokiaľ správca dane\nspochybní (nemusí preukazovať) uskutočnenie zdaniteľných plnení, je na daňovom subjekte, aby tieto\npochybnosti odstránil s tým, že pokiaľ pochybnosti neodstráni, nárok na odpočítanie DPH mu nemôže\nbyť priznaný.\n( ... ) správca dane nepochybil, keď daňové konanie neprerušil a vo veci rozhodol.“\n62. K žalobnému dôvodu o čestnom vyhlásení p. I. J. správny súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky vo svojich rozsudkoch sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18.04.2012 a sp. zn. 1Sžf/106/2015\nzo dňa 28.03.2017 prijal záver, že: „ (...) predloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní\nprávne irelevantné.“, na základe čoho aj bez ďalšieho správny súd tento žalobný dôvod vyhodnotil ako\nnedôvodný. V tejto súvislosti však správny súd považoval za nevyhnutné doplniť, že čestné vyhlásenie\nnie je dôkazom v pravom zmysle, pričom pripustenie čestného vyhlásenia ako dôkazu je vecou voľnej\núvahy daňových orgánov, ktoré čestné vyhlásenie p. J. vyhodnotili v súlade s právnymi závermi\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky ako irelevantné. Správny súd a priori nevylučuje v odôvodnených\nprípadoch zohľadnenie aj čestného vyhlásenia, toto však podľa správneho súdu musí mať určitú kvalitu,\nrovnako ako napr. v prípade použitia svedeckej výpovede z iného konania, ktoré v zmysle vyššie\nuvedeného musí ale mať svoje limity. V tejto súvislosti je nevyhnutné dodať, že v danom prípade sa jedná\no text napísaný rukou v knihe pohľadávok v znení: „Čestné prohlášení Zboží dle knihy pohladávek bylo\ndovezeno do České republiky. PBO Delta a.s. I. J..“ Takto koncipovaný jednostranný úkon bez ďalšieho\n(napr. dátum, podrobnejší opis skutočností) pôsobí značne nevierohodne. Správny súd samozrejme\nnespochybňuje právo žalobcu viesť svoju žalobnú argumentáciu smerom, ktorým si zvolí, avšak ak\nžalobca na jednej strane spochybňuje zápisnicu o výsluchu svedka z trestného konania, s poučením\nsvedka v trestnom konaní, podpísanú všetkými osobami zúčastnenými na tomto výsluchu a na druhej\nstrane sa domáha vyhodnotenia vyššie uvedeného čestného vyhlásenia ako jedného zo zásadných\ndôkazov svedčiacich v jeho prospech, takáto argumentácia sa javí ako účelová a vnútorne rozporná.\n63. Žalobný dôvod spočívajúci v žalobcom tvrdenom nedodržaní zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly\nvyhodnotil správny súd rovnako ako nedôvodný. Pokiaľ žalobca namietal trvanie daňovej kontroly ako\ntaké, správny súd v tejto súvislosti uvádza, že z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané,\nže daňová kontrola začala dňa 28.06.2013, pričom bola prerušená rozhodnutím správcu dane, a to od\n15.10.2013 do dňa získania skutočností z medzinárodnej výmeny informácií rozhodujúcich pre správne\nurčenie dane, pričom k ich získaniu došlo dňa 11.11.2014, v dôsledku čoho od tohto dátumu správca\ndane pokračoval v daňovej kontrole a k jej ukončeniu došlo doručením protokolu z daňovej kontroly\ndňa 27.12.2014. Na základe uvedeného je teda nepochybné, že nepočítajúc čas prerušenia daňovej\n\nkontroly (§ 61 ods. 5 Daňového poriadku), trvala predmetná daňová kontrola výrazne menej ako jeden\nrok v súlade s ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku.\n64. Pokiaľ ide o účelnosť prerušenia predmetnej daňovej kontroly a aktivitu správcu dane počas\nprerušenia daňovej kontroly, správny súd uvádza, že úvaha správcu dane o tom, či je prerušenie\ndaňovej kontroly opodstatnené nie je neobmedzená a aj v tomto prípade musí správca dane postupovať\nv súlade so zásadou proporcionality. Úlohou správcu dane teda je dôsledne posúdiť, či existujú také\ndôvody, pre ktoré je nutné daňovú kontrolu prerušiť. Prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so\nzákonom, musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie\nsú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola\nvykonávaná. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že Daňový úrad Košice sa\nžiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií domáhal od príslušných orgánov v zahraničí informácií\ntýkajúcich sa dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a jeho dodávateľom- spoločnosťou\nOMEGA HUA BT v Maďarskej republike ako aj informácií ohľadom existencie ďalších obchodných\nvzťahov medzi odberateľom žalobcu spoločnosťou P.B.O. Delta a údajnými odberateľmi dubovej podlahy\nspoločnosťami Mikustav s.r.o. a Eurodíly s.r.o., pričom uvedenými informáciami nedisponoval a zároveň\ntieto informácie objektívne mohli preukázať skutočnosti týkajúce sa dodania tovaru žalobcovi a jeho\nďalšieho obchodovania až k samotnému konečnému užívateľovi. Z obsahu administratívneho spisu\ntiež vyplynulo, že počas prerušenia daňovej kontroly Daňový úrad Košice neostal nečinný a odpovede\nna svoje žiadosti od zahraničných daňových orgánov urgoval. V tejto súvislosti správny súd svoju\nargumentáciu dopĺňa a opätovne odkazuje na záver kasačného súdu prezentovaný v rozsudku sp. zn.\n5Sžfk/12/2020 zo dňa 26.08.2022, v bodoch č. 31 a 32, v ktorých kasačný súd uviedol, že:\n„31. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly, kasačný súd uvádza, že vzhľadom\nna rozsudok Súdneho dvora EÚ z 30. septembra 2021 vo veci Hydina SK, C-186/20, je potrebné\nsúhlasiť s podstatou záveru krajského súdu, že prekročenie lehoty stanovej v európskych predpisoch\nna poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií nemá vplyv na trvanie prerušenia\ndaňovej kontroly podľa slovenského práva. Ďalej je potrebné tiež súhlasiť so záverom krajského súdu,\nže realizovanie medzinárodnej výmeny informácií a na to nadväzujúce prerušenie daňovej kontroly je\nmožné hodnotiť ako účelné, a to vzhľadom na potrebu zadovážiť niektoré ďalšie informácie popísané\naspoň sčasti v bode 45 [124] odkazovaného rozsudku krajského súdu.\n32. Na tomto mieste kasačný súd dopĺňa, že sa môže javiť, že česká finančná správa neposkytla v\nrámci medzinárodnej výmeny informácií žiadne nové informácie oproti tým, ktoré už poskytla v rámci\nskoršej daňovej kontroly (číslo [38] dokumentu administratívneho spisu). Na čísle [40] dokumentu\nadministratívneho spisu z daňovej kontroly [...] je však uvedená ďalšia odpoveď od českej finančnej\nsprávy, ktoré už podobné konštatovanie neobsahuje, ale poskytuje správcovi dane isté informácie.\nSprávca dane tiež zadovažoval informácie aj od maďarskej daňovej správy, ktorými, javí sa, v skoršej\ndaňovej kontrole nedisponoval, čo nespochybňuje ani sťažovateľ. Sťažovateľ nenapadol relevantnosť\ntýchto pôvodom maďarských informácií pre vykonávanú daňovú kontrolu.“\nNa základe uvedeného mal správny súd za preukázané, že prerušenie predmetnej daňovej kontroly u\nžalobcu je nevyhnutné považovať za účelné a teda v súlade so zákonom.\n65. Kasačný súd vo svojom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 5Sžfk/12/2020 zo dňa 26.08.2022 v predmetnej\nveci osobitne upozornil pôvodne konajúci Krajský súd v Prešove, že nezaujal žiadne stanovisko k\nprenosu dôkazného bremena, najmä pokiaľ ide o okamih jeho prenosu vo vzťahu k žalobnému dôvodu\nporušenia ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Formuloval tiež potrebu posúdenia tohto\nžalobného dôvodu posúdením obsahu administratívneho spisu so zameraním na to, či a akým spôsobom\nbol žalobca v priebehu daňovej kontroly oboznámený s pochybnosťami správcu dane (v danom prípade\nDaňového úradu Košice) v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, vrátane obsahu a\nčasových súvislostí takéhoto oboznámenia vo väzbe na vyhotovenie protokolu o daňovej kontrole, a to\nvšetko v intenciách rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/10/2020\nzo dňa 24.02.2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky č. 2/2022 pod č. 18/2022. Vzhľadom na uvedené tak správny súd venoval náležitú\npozornosť uvedenému žalobnému dôvodu vo vzťahu na právny názor prezentovaný kasačným súdom\nv rozsudku sp. zn. 5Sžfk/12/2020 zo dňa 26.08.2022.\n66. Vo svojej podstate ide o problematiku dôkazného bremena zaťažujúceho v daňovom konaní tak\ndaňový subjekt ako aj správcu a dane a zároveň problematiku prenosu dôkazného bremena medzi týmito\nsubjektmi. Úvodom správny súd považoval za potrebné poukázať na závery Ústavného súdu Slovenskej\n\nrepubliky, ktorý k uvedenej problematike zaujal právny postoj vo svojom uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018\nzo dňa 14.11.2018, v ktorom uviedol, že: „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:\npovinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že\ndaňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží\nsprávcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).\nTakto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však\nsprávca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,\npravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že\nsprávca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,\nči predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov\nsprávcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu\ndôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie\nkombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej“\n67. Základné zásady správy daní sú obsiahnuté v ustanoveniach § 3 Daňového poriadku. Z ich obsahu\nvyplýva, že základnou zásadou správy daní je tak zásada zákonnosti, ako aj zásada súčinnosti, v zmysle\nktorých sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy\nštátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a\niných osôb a správca dane zároveň postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom.\nNa týchto zásadách je nepochybne založené aj ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Toto ustanovenie\nupravuje prenos dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt práve v prípade,\nak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených\nkontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k\ntakejto situácii dôjde, správca dane vyzýva daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam vyjadril a\naby pravdivosť údajov preukázal. Daňový poriadok teda v § 46 ods. 5 ukladá správcovi dane povinnosť\noznámiť kontrolovanému daňovému subjektu jeho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\npredložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril,\nnajmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov\nriadne preukázal. Toto ustanovenie Daňového poriadku poskytuje daňovému subjektu ochranu pred\nprekvapivým záverom daňovej kontroly a tiež mu poskytuje možnosť aktívne sa brániť voči záverom\nsprávcu dane znejúcim v jeho neprospech. Na dôležitosť tejto povinnosti správcu dane a zachovanie\npráv daňového subjektu poukázal kasačný súd v už spomenutom zbierkovom rozhodnutí sp. zn.\n1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, v ktorom uviedol, že:\n„I. Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže\ndôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový\nsubjekt.\nII. Výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná\nv písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho\npojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu\nspíše zápisnicu.\nIII. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu\nukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu\ndôkazného bremena nedochádza.“\n68. Pri vyhodnocovaní tohto žalobného dôvodu správny súd zohľadňoval judikatúrou vymedzené\nminimálne požiadavky na kvalitu formy a obsahu oznámenia pochybností správcu dane ako aj dôsledky\nopomenutia takéhoto oznámenia, či už v dôsledku, že nebolo učinené vôbec alebo v požadovanej\nforme či kvalite obsahu, eventuálne v primeranom časovom predstihu pred ukončením daňovej kontroly\nposkytujúcom daňovému subjektu primeraný priestor na splnenie svojej dôkaznej povinnosti. V tejto\nsúvislosti správny súd nemohol opomenúť ani judikatúrou vymedzené dôsledky porušenia ust. § 46 ods.\n5 Daňového poriadku zo strany spôsobom akým to vymedzil kasačný súd v spomenutom zbierkovom\nrozsudku sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, v dôsledku ktorého nedôjde k prenosu dôkazného\nbremena na kontrolovaný daňový subjekt a toto procesné pochybenie je takej závažnosti, že má\nnevyhnutný dopad na samotnú zákonnosť rozhodnutia správcu dane. Zároveň však toto pochybenie\nnezakladá nezákonnosť daňovej kontroly ako celku, ako je tomu napr. v prípade porušenia zákonných\nlehôt na jej vykonanie.\n\n69. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že na čl. 24 administratívneho spisu sa\nnachádza prípis Daňového úradu Košice adresovaný žalobcovi a datovaný 20.09.2013 (doručený\nžalobcovi 23.09.2013), označený ako „Výzva na predloženie dokladov a dôkazov“ podľa § 45 ods. 2\npísm. d) a e) Daňového poriadku, v zmysel ktorej Daňový úrad Košice žalobcu vyzval na predloženie\ndokladov, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady a dôkazy preukazujúce nasledujúce\ntvrdenia. Daňový úrad Košice vo výzve uviedol aké dokumenty má k dispozícii a odcitoval ust. § 24\nods. 1 písm. a/, b/ a c/ Daňového poriadku s poukazom na znenie § 24 ods. 1 písm. a), b), c) a ods.\n2 Daňového poriadku. Daňový úrad Košice vo výzve ďalej uviedol, že sa pri daňovej kontrole zaoberá\ndeklarovaným nákupom tovaru (dubových podláh) v kontrolovanom období a jeho následným dodaním\ndo iného členského štátu, a to v označenom reťazci platiteľov. Tiež uviedol, že sa zoberá reálnosťou\ndodania tovaru spojeného s prepravou, finančným vysporiadaním týchto obchodných vzťahov a ďalšími\nrealizovanými finančnými vzťahmi daňových subjektov označených v uvedenom reťazci. Následne\nDaňový úrad Košice v časti 1a) zistené skutočnosti - označuje vzťahujúce sa dodávateľské faktúry a\nzistené úhrady záväzkov z týchto dodávateľských faktúr a v nadväznosti na to žiada o predloženie\nkonkrétnej zmluvy o pôžičke a preukázanie vysporiadania zostatku pohľadávky z pôžičky. Ďalej v časti\n1b) - poukazuje na zistený rozdiel medzi množstvom nakúpeného tovaru a množstvom dodaného\ntovaru a žiada žalobcu o predloženie dokladov o dodaní tovaru ak bol predmetom ďalších dodávok\nresp. o preukázanie existencie tohto tovaru. V časti 2) zistené skutočnosti - označil vzťahujúce sa\nfaktúry vystavené kontrolovaným subjektom pre jeho odberateľa a zistené úhrady jeho pohľadávok a v\nnadväznosti na to formuloval požiadavky na predloženie dokladov preukazujúcich oslobodenie tovaru\npri dodaní do iného členského štátu (ako prepravné doklady, písomné potvrdenie o prevzatí a ď.), žiadal\nobjasniť zistený rozpor v dátumoch kontrolovaných dokladov a tiež žiadal s poukazom na rozdiel celkovej\nvýšky pohľadávok za dodaný tovar a zostatku týchto pohľadávok o predloženie dokladov o prijatých\nplatbách za ním dodaný tovar a ich zúčtovaní a predloženie všetkých pohľadávok s dátumom vzniku v\nroku 2011. Nakoniec v časti 3) - žiadal preukázať účel prevodu finančných prostriedkov žalobcom v sume\n575.400 Eur na účet jeho dodávateľa (dubových podláh) aj s poukazom na zistenie, že zo zahraničného\núčtu žalobca obdržal finančné prostriedky v sume 899 013,66 Eur a na účet svojho dodávateľa previedol\nsumu spolu 898 800 eur, pričom len časť v sume 323 400 Eur bola použitá na úhradu deklarovaných\nzáväzkov. V časti 4) - žiadal o predloženie dokumentov a písomností potvrdzujúcich nákup tovaru a\nslužieb a s tým súvisiace uplatnenie práva na odpočítanie dane, ako aj potvrdzujúcich oslobodenie od\ndane pri dodaní tovaru do cudziny. Ďalej na čl. 44 administratívneho spisu sa nachádza prípis Daňového\núradu Košice adresovaný žalobcovi a datovaný 01.12.2014, označený ako „Oznámenie o výsledku\ndaňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za vybrané zdaňovacie obdobie roku 2011 - mesiac január,\nfebruár, marec a apríl 2011“, ktorým s poukazom na § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku oboznámil\nžalobcu s výsledkom daňovej kontroly a uviedol, že na základe skutočností zistených v priebehu daňovej\nkontroly neuznal právo platiteľa odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na uplatnenie práva\nna odpočítanie podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z pridanej hodnoty, a to vo výške podľa\nzistených dokladov v účtovníctve žalobcu. V ďalšom texte označil konkrétne dodávateľské faktúry v\npočte štyri, dodávateľa Export Timber Group, predmet dodania dubová podlaha a v počte dve faktúry\nod dodávateľa EMAS - SK, s. r. o., predmet dodania - preprava tovaru mesiac marec 2011. Na záver\nprípisu uviedol, že všetky zistené skutočnosti ovplyvňujúce výsledok daňovej kontroly a rozhodujúce pre\nurčenie dane budú podrobne popísané v protokole o kontrole podľa jednotlivých zdaňovacích období.\nPodľa doručenky pripojenej k predmetnému prípisu bol tento doručený žalobcovi dňa 23.12.2014. Na\nčl. 47 administratívneho spisu sa nachádza protokol o daňovej kontrole datovaný 05.12.2014 a na čl.\n48 výzva žalobcovi na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole datovaná 08.12.2014, v prílohe\nktorej bol žalobcovi doručený protokol. Podľa pripojenej doručenky boli výzva spolu s protokolom fyzicky\ndoručené žalobcovi dňa 30.12.2014.\n70. Správny súd mal na základe uvedeného za preukázané, že vo výzve na predloženie dokladov\na dôkazov zo dňa 20.09.2013 Daňový úrad Košice (v ďalšom texte tohto bodu ako „správca dane“)\nsformuloval svoje požiadavky na predloženie ďalších dokumentov, písomností a dôkazov, z jej\nobsahu je možné domnievať sa akým smerom sa uberali úvahy správcu dane pri výkone daňovej\nkontrole resp. ktoré skutočnosti v štádiu formulovania tejto výzvy považoval za potrebné doložiť a\npreukázať ďalšími listinnými dôkazmi. Správny súd má však za to, že uvedený obsah výzvy nie je\npostačujúci na to, aby takúto výzvu bolo možné považovať za oznámenie pochybností správcu dane s\ndôsledkom prechodu dôkazného bremena na daňový subjekt v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku.\nSamotné dopĺňanie dokladov ich vyžiadaním hoci aj od kontrolovaného subjektu zostáva stále v štádiu\nsumarizovania a preverovania tvrdení kontrolovaného daňového subjektu v jeho daňovom priznaní\n\nza kontrolované obdobie správcom dane bez toho aby správca dane formuloval svoje pochybnosti\na poskytol daňovému subjektu (žalobcovi) možnosť tieto pochybnosti vyvracať. Oznámenie pochybností\nuž zo svojej podstaty má byť výsledkom tohto procesu (pokojne aj opakujúcim sa) s takým obsahom,\nz ktorého kontrolovanému subjektu bude zrejmé, že po posúdení všetkých dovtedy ním doložených\ndokladov a dôkazov a aj dôkazov získaných vlastnou činnosťou správcu dane, aké skutočnosti považuje\nsprávca dane za pochybné vo vzťahu k primárnym tvrdeniam daňového subjektu deklarovaným v\npodanom daňovom priznaní. Vzhľadom k uvedenému dospel správny súd k záveru, že predmetná\nvýzva nespĺňa kvalitatívne požiadavky oznámenia pochybností v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku\na rovnako je tomu tak aj v prípade oznámenia o výsledku daňovej kontroly zo dňa 01.12.2014, ktoré\nnespĺňa ani len minimálne kvalitatívne požiadavky oznámenia pochybností v zmysle § 46 ods. 5\nDaňového poriadku, a to tak po stránke obsahovej, ako aj po stránke časovej, kedy medzi vydaním\noznámenia o výsledku daňovej kontroly a vydaním protokolu z daňovej kontroly je časový rozdiel štyroch\ndní. Správny súd zároveň preverením obsahu administratívneho spisu neidentifikoval žiaden iný úkon\nsprávcu dane, ktorý by bolo možné považovať za oznámenie pochybností správcu dane v zmysle § 46\nods. 5 Daňového poriadku.\n71. Vzhľadom na už zmienené trvanie predmetnej daňovej kontroly, ktorá bola, nepočítajúc čas jej\nprerušenia, vedená po dobu približne piatich mesiacov, postup Daňového úradu Košice, kedy v rámci\ndaňovej kontroly jednak neoboznámil žalobcu so svojimi pochybnosťami a taktiež žalobcu v rámci\ndaňovej kontroly neoboznámil so zápisnicami o výsluchu svedka A. B. z trestného konania, hoci na to\nv rámci zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly mal časový priestor približne sedem\nmesiacov, vyhodnotil správny súd ako porušenie procesných predpisov, v danom prípade porušenie\n§ 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd mal za to, že v dôsledku porušenia ust § 46 ods. 5\nDaňového poriadku Daňovým úradom Košice na daňový subjekt neprešlo dôkazné bremeno, a teda\nnevznikla mu ani povinnosť vyvrátiť pochybnosti. Preto ak Daňový úrad Prešov (ale aj žalovaný) založil\nsvoje rozhodnutie na záveroch o nepreukázaní tvrdených skutočností zo strany žalobcu s následkom\nnesplnenia hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane, nemožno takéto\nrozhodnutie označiť za zákonné. Porušenie ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku s ohľadom na celkový\npriebeh daňovej kontroly správny súd vyhodnotil ako procesné porušenie takej intenzity, ktorá zakladá\ndôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP a zároveň aj\nzrušenie prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Prešov podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, teda\nz dôvodu podstatného porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Uvedený žalobný dôvod teda správny\nsúd vyhodnotil ako dôvodný.\n72. Vzhľadom na charakter tohto rozhodnutia, jeho odôvodnenie v bodoch č. 65 až 71 a dôsledky\nz neho vyplývajúce správny súd nezaujal stanovisko k žalobnej argumentácii žalobcu ohľadne\nsplnenia hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane žalobcom. Rovnako tak\nv súvislosti s pomerne všeobecnou žalobnou argumentáciou žalobcu smerujúcou k spôsobu hodnotenia\ndôkazov správcom dane a žalovaným správny súd len v krátkosti uvádza, že ak daňové orgány\nvyhodnotia získané dôkazy a prijmú závery spĺňajúc základné požiadavky vyplývajúce z ust. § 3 ods. 3 a\n§ 24 ods. 2 Daňového poriadku, no zároveň v rozpore s predstavami žalobcu, nezakladá to automaticky\ndôvod na konštatovanie nezákonnosti takéhoto postupu daňových orgánov.\n73. V ďalšom konaní bude úlohou konajúcich daňových orgánov v zmysle § 191 ods. 6 SSP postupovať\na rozhodnúť rešpektujúc záväzný právny názor vyslovený správnym súdom, ako aj kasačným súdom a\nv súlade s prislúchajúcimi ustanoveniami Daňového poriadku a súvisiacimi právnymi predpismi.\n74. O trovách konania správny súd vzhľadom na úspech žalobcu v konaní pred správnym súdom ako aj\npred súdom kasačným rozhodol v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 467 ods. 3 SSP vo\nvýroku II. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania pred správnym\nsúdom, ako aj právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\n75. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba\npredložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť\ndo súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží\npotrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v\nsprávnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne\nrozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo\nnesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom\nrozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}