{"guid": "5134fb7e-9d94-4ee3-b99f-72fee6ae647f:0b5bba6a-519a-4ed8-a7e3-e3b41a8e6240", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200431.2", "spisova_znacka": "PO-2S/48/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-2S/48/2022 z 23. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 23. júla 2024, sp. zn. PO-2S/48/2022, ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200431.2", "identifikacne_cislo": "8022200431", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Jana Raganová", "sudca_id": 970, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-raganova-970", "datum_vydania": "2024-07-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-2", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b5bba6a-519a-4ed8-a7e3-e3b41a8e6240", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200431.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200431.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200431.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-2S/48/2022\n8022200431\n23. 07. 2024\nJUDr. Jana Raganová\nECLI:SK:SpSKE:2024:8022200431.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Raganovej a z členov\nsenátu: JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.:\nXX.XX.XXXX, bytom B. C.XX, právne zastúpená: MaxLaw, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom\nD. Dlabača 775/33, Žilina, IČO: 36419834 proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných\nprostriedkov, Námestie mieru 3, Prešov v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nčíslo: OU-PO-OOP5-2022/031443-002-ROM, zo dňa 13.06.2022 takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného – Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OUPOOOPS-2022/0314443-002-ROM zo dňa 13.06.2022 a vec v r a c i a žalovanému na nové konanie\na rozhodnutie.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žiadosťou doručenou správnemu orgánu prvého stupňa – Okresnému úradu Prešov, katastrálnemu\nodboru dňa 31.03.2022 požiadala žalobkyňa o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z.\nna mailovú adresu, ktorú uviedla v žiadosti a žiadala o poskytnutie týchto informácií:\n„1. Rozhodnutie o vyňatí parciel pkn 391 a pkn 392 v k.ú. Podhradník zo ZRPS pre k.ú. Podhradník.“\n„2. Meno inštitúcie/osoby úradu zodpovedného za listinu Osvedčenie vo forme Notárskej zápisnice D.\nXX/XX D. XX/XX zo dňa 18.02.1999 zaevidovanej pod č.z. Z 2504/99.“\n„3.Titul nadobudnutia, Osvedčenie vo forme Notárskej zápisnice D. XX/XX D. XX/XX zo dňa 18.2.1999,\nzaevidovanej pod č. Z 2504/99.“\n„4. Informáciu, podľa ktorého zákonného ustanovenia bolo vydané osvedčenie vo forme Notárskej\nzápisnice D. XX/XX, D. XX/XX zo dňa 18.02.1999 zaevidované pod č. Z 2504/99.“\n„5. Rozhodnutie o zmene pôvodnej hranice katastrálneho územia Podhradník – Vyšná Šebastová.“\n2. Správny orgán prvého stupňa – Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor rozhodnutím číslo:\nINFO/59/2022OÚ-PO/KO-Mj zo dňa 07.04.2022 nevyhovel žiadosti žalobkyne podľa § 11 ods.1 písmeno\nb) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 11\nods.1 písmeno b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba obmedzí sprístupnenie\ninformácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe zákona. Takýmto zákonom je\npre oblasť katastra nehnuteľností zákona č. 162/1995 Z. z. – katastrálny zákon a práve žalobkyňou\npožadované informácie sú podľa § 8 katastrálneho zákona obsahom zbierky listín, s tým, že informácie\nzo zbierky listín sprístupní len vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe, ich právnym predchodcom\n\na právnym nástupcom. Údaje ňou požadované jej teda môže poskytnúť len na základe žiadosti podľa\nzákona č. 162/1995 Z.z..\n3. Proti tomuto podala žalobkyňa odvolanie, kde namietala nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 11\nods.1 písmeno b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o nevyhovení jej žiadosti nemala\nrozhodovať podľa tohto ustanovenia. Citovala plné znenie ustanovenia § 11 ods.1 písmeno b) zákona\no slobodnom prístupe k informáciám. Uvádza, že všetky ňou požadované informácie boli zverejňované\npo určitú dobu verejnými vyhláškami, preto bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu\nvyhovieť jej žiadosti v celom rozsahu. Má za to, že požiadavky z jej žiadosti sa týkajú veci verejných,\npretože sa jedná o zmenu mapového operátu, ktorý je verejne prístupný. Správny orgán prvého stupňa\nmal sprístupniť informácie podľa ustanovenia § 7 ods.1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\n4. Žalovaný rozhodnutím číslo OU-PO-OOP5-2022/031443-002-ROM zo dňa 13.06.2022 zamietol\nodvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení sa\nnestotožnil s výkladom prezentovaným žalobkyňou v odvolaní. Zotrval na tom, že žalobkyňou\npožadované informácie sú súčasťou zbierky listín, pričom prístup k informáciám tvoriacich túto zbierku\nje obmedzený z hľadiska zákonom ustáleného okruhu osôb domáhajúcich sa prístupu k jej obsahu a nie\nz hľadiska časového. K argumentácii žalobkyne ohľadom poskytnutia informácie podľa ustanovenia §\n7 ods.1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám uviedol, že osobitné zákony môžu stanoviť,\nže niektoré druhy informácií sa na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám nesprístupňujú\nalebo, že sú prístupné výlučne iba určitému okruhu osôb (napr. zbierka listín katastra nehnuteľností).\nV takom prípade má táto osobitná úprava prednosť pred zákonom o slobodnom prístupe k informáciám\na teda informácie sa sprístupňujú na základe týchto osobitných zákonov. Preto prvostupňový správny\norgán rozhodol správne, keď po vyhodnotení požadovaných informácií aplikoval na zistený skutkový\nstav ustanovenie § 11 ods.1 písmeno b) o obmedzení prístupu k informáciám, čo nevyhnutne viedlo\nk aplikácii ustanovenia § 18 ods.2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobkyňa prevzala\nrozhodnutie dňa 17.06.2022 a prvostupňový správny orgán dňa 20.06.2022.\nII.\nSprávna žaloba\n5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj\nrozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V správnej žalobe uvádza tieto žalobné námietky:\nnesprávne právne posúdenie veci - § 191 ods.1 písmeno c) Správneho súdneho poriadku (ďalej v texte\nlen SSP), a to porušenie § 3 ods.1 zákona o správnom konaní – aplikovanie zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám na žiadosť o poskytnutie informácie ktoré sa poskytujú podľa katastrálneho\nzákona; skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia - § 191 ods.1 písmeno f) SSP čo malo za následok porušenie § 3 ods. 5 správneho poriadku;\nnamieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa § 191\nods.1 písmeno d) SSP a poslednou námietkou bola námietka podstatného porušenia ustanovení\no konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\npodľa § 191 ods.1 písmeno g) SSP, ktoré spočívalo v posúdení žiadosti podľa názvu nie obsahu\n( porušenie § 19 ods.3 správneho poriadku). Záverom namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného\nnakoľko nevychádza z ustálenej rozhodovacej praxe (porušenie § 3 ods. 5 zákona o správnom konaní).\n6. V námietke nesprávne zisteného skutkového stavu namietala, že ňou požadované informácie sú\ninformáciami, ktoré sú obsiahnuté v zbierke listín katastrálneho úradu a správny orgán v odôvodnení\nrozhodnutia dospel k nesprávnemu záveru o tom, že ňou žiadané informácie sú zverejňované, a to podľa\nkatastrálneho zákona. Zbierka listín nie je prístupná každému, a preto nemôže byť prístupná každému\ntak, ako to tvrdí žalovaný.\n7. V námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uvádza, že k tomuto došlo v dôsledku nesprávne\nzisteného skutkového stavu veci, keď bolo následne nesprávne aplikované ustanovenie § 11 ods.1\npísmeno b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Správne mal byť na žiadosť žalobkyne\naplikovaný katastrálny zákon a nie zákon o slobodnom prístupe k informáciám, a to v zmysle zásady\n„lex specialis derogat lex generali“, keďže zákon katastrálny upravuje špecifickú skupinu informácií,\nktorých sa týka žiadosť žalobkyne a zákon o slobodnom prístupe k informáciám len všeobecne reguluje\nposkytovanie informácií, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. V súvislosti s týmto žalobkyňa uviedla,\n\nže aj keď uviedla svoju žiadosť nesprávne, štátny orgán vystupujúci v mene štátu mal lepšie právne\nkvalifikovať žiadosť žalobkyne, nakoľko správny orgán je povinný zaobchádzať s podaním osoby podľa\njeho obsahu a nie podľa jeho názvu, čo mu prikazuje prvá veta odseku 2 ustanovenia § 19 zákona\no správnom konaní.\n8. V námietke porušenia ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi uviedla, že jej žiadosť mala byť\nod počiatku posúdená podľa katastrálneho zákona. Aj keď svoju žiadosť nesprávne označila, správny\norgán má mať o práve a zákonoch viac znalosti a mal by lepšie vedieť právne kvalifikovať žiadosť ako\núčastníčka konania.\n9. V námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia zdôraznila jedine to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť.\n10. V závere žaloby poukázala žalobkyňa na rozdielnu rozhodovaciu prax katastrálneho úradu, ktorý\nv skutkovo podobných prípadoch rozhoduje rozdielne, a to bez toho, aby bol odklon odôvodnený. Ide\ntu o porušenie zásady materiálnej rovnosti podľa § 3 ods. Správneho poriadku. Ako príklad uviedla\nrozhodnutie o žiadosti p. E. F., ktorý vydal katastrálny úrad dňa 17.09.2018 pod číslom OU-POOO-2018/039127/Hy, ktorý priložila k žalobe a ktorým podľa § 18 ods.1 zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám vyhovel žiadosti žiadateľa o poskytnutie informácie – dohody o zriadení práva osobného\nužívania pozemku podľa § 205 ods.2 Občianskeho zákonníka zo dňa 12.06.1972 medzi Jednotným\nroľníckym družstvom Nižná Šebastová a G. E. C. a H. C. ak aj Rozhodnutia Okresného národného\nvýboru, finančného odboru v Prešove č. 3004/2863/1972-Sa zo dňa 16.06.1972 o pridelení pozemku\ndo osobného užívania.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.10.2022 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Má za\nto, že námietky žalobkyne sú neopodstatnené. Čo sa týka námietky nesprávne zisteného skutkového\nstavu, zotrval na tom, že správne na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 11 ods.1 písmeno\nb) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý je všeobecnou právnou úpravou k právnej úprave\nšpeciálnej obsiahnutej v osobitných zákonoch. Táto špeciálna právna úprava môže výslovne stanoviť,\nže niektoré druhy informácií sa na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám nesprístupňujú,\nale že sú prístupné iba určitému okruhu osôb – napr. podľa katastrálneho zákona informácie zo\nzbierky listín a v takom prípade má špeciálna právna úprava prednosť pred všeobecnou právnou\núpravou. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k nesprávnemu posúdeniu žiadosti žalobkyne\npodľa jej obsahu uviedol, že má za to, že žiadosť žalobkyne bola správne posúdená ako žiadosť\no poskytnutie informácie a bola aj vybavená v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\na teda aj aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 písmeno b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám bola\nsprávna. K poukazu žalobkyne na rozdielne rozhodovanie o skutkovo podobných prípadoch, žalovaný\npovažuje túto námietku pre prebiehajúce súdne konanie za irelevantnú. Či už na strane prvostupňového\nsprávneho orgánu došlo k odlišným záverom v rámci rozhodovania v obdobných veciach, nie je úlohou\nsprávneho súdu skúmať správnosť žalobkyňou predloženého iného rozhodnutia Napriek tomu, že vo\nveci žiadateľa E. F. bolo jeho žiadosti vyhovené, žalovaný podotkol, že právna prax správnych orgánov je\nv prípade vybavovania žiadostí o poskytnutie informácií z katastrálneho operátu – zbierky listín opačná,\na teda totožná s výsledkami rozhodovania žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktoré sú\npredmetom tohto súdneho konania.\nIV.\nReplika žalobkyne, duplika žalovaného\n12. Žalobkyňa v replike zo dňa 18.01.2023 uviedla, že žalovaný vo svojom tvrdení nijako nespochybnil\ntvrdenie žalobkyne uvedené v žalobe o tom, že dané informácie neboli zverejnené, a teda nemal\naplikovať ustanovenie § 11 ods.1 písmeno b) zákona. Nesprávne je taktiež tvrdenie žalovaného o tom, že\nnemôže prekvalifikovať podanie účastníka, práve naopak, správny poriadok mu prikazuje, aby rozhodol\no podaní podľa jeho obsahu, nie podľa právnej kvalifikácie účastníka konania. A pokiaľ ide o žalobkyňou\npredložené iné rozhodnutie vo veci poskytnutia informácie, k tomuto opätovne poukázala na ustanovenie\n§ 3 ods. 5 správneho poriadku, ktoré prikazuje správnym orgánom dbať na to, aby v ich rozhodovacej\nčinnosti nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n\n13. Replika žalobkyne bola zaslaná žalovanému, ten však na ňu duplikou nereagoval.\nV.\nKonanie na správnom súde\n14. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou\nzákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove\nna Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov.\n15. Nakoľko žiaden z účastníkov konania nežiadal vo veci nariadenie pojednávania, súd vo veci vyhlásil\ndňa 23.07.2024 rozsudok verejne za splnenia podmienok upravených v ustanovení § 107 ods.2 zákona\nč. 165/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len SSP) a § 137 ods.4 SSP .\nVI.\nRelevantná právna úprava\n16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom v čase vydania\nrozsudku Konania začaté a neskončené do 30.júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30.júna 2023.\n17. Podľa § 135 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.júna 2023\nna rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n18. Podľa čl. 26 ods. 1, 4 a 5 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) „(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.(4) Slobodu prejavu a právo\nvyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného\nzdravia a mravnosti.(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať\ninformácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.“\n19. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení účinnom ku\ndňu 20.06.2022 – deň právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z. v znení\nv rozhodnom čase) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné\nosoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým\nzákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb\nv oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\n20. Podľa § 3 ods.1 zákona č 211/2000 Z.z. v znení v rozhodnom čase každý má právo na prístup\nk informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.\n21. Podľa § 4 ods.1 zákona č.211/2000 z.z. v znení v rozhodnom čase žiadateľom je fyzická osoba alebo\nprávnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie.\n22. Podľa § 4 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení v rozhodnom čase zverejnenou informáciou je\ninformácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači\nalebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená\nna úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho\nhromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici.\n23. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení v rozhodnom čase ak predmetom žiadosti je\nzískanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr\nvšak do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje,\nktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.\n\n24. Podľa § 7 ods.2 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení v rozhodnom čase ak žiadateľ trvá na\nsprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní. V takom prípade začína lehota\nna sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.\n25. Podľa § 11 ods.1 písmeno b) zákona č. 211/2000 Z.z. v znení v rozhodnom čase povinná osoba\nobmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe zákona; ak\nje podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby,\n26. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 z.z. v znení v rozhodnom čase ak povinná osoba poskytne\nžiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote,\nurobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n27. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení v rozhodnom čase ak povinná osoba žiadosti\nnevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie\nnevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).\n28. Podľa § 22 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení v rozhodnom čase ak nie je v tomto zákone ustanovené\ninak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n29. Podľa § 19 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom v rozhodnom čase\npodanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka\na čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe\nvýkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu\no elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie\nnáležitosti.\n30. Podľa § 47 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom v rozhodnom čase v\nodôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými\núvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,\nna základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich\nvyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n31. Podľa § 68 ods.1 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností v znení účinnom k 22.06.2022\n(ďalej len v znení účinnom v rozhodnom čase) každý má právo do katastrálneho operátu nahliadať\na robiť si z neho pre svoju potrebu výpisy, odpisy, náčrty alebo kópie, ak odseky 2 a 3 neustanovujú\ninak. Pri nahliadaní do katastrálneho operátu sa rodné číslo, alebo ak ide o cudzinca, iný identifikátor\nsprístupňuje len osobe, ktorej sa rodné číslo alebo iný identifikátor týka.\n32. Podľa § 68 ods.3 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľnosti v znení účinnom v rozhodnom\nčase verejnosť zbierky listín je obmedzená. Prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje\nlen vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe, ich právnym predchodcom a právnym nástupcom. Prístup\nk listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov aj\nosobe, ktorá vykonáva geodetické a kartografické činnosti, znalcovi z odboru geodézie a kartografie,\nsúdu, prokuratúre, Policajnému zboru, notárovi, súdnemu exekútorovi, správcovi podľa osobitného\npredpisu, daňovému úradu, štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom je úrad, Národnému\nbezpečnostnému úradu, Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu.\nVII.\nPrávny názor správneho súdu\n33. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\nsprávneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\n\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho\norgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania\npred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n34. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-POOOP5-2022/031443-002-ROM zo dňa 13.06.2022 o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho\norgánu prvého stupňa o nesprístupnení informácie. Prvostupňový správny orgán založil svoje\nrozhodnutie na tom, že nesprístupní informáciu podľa § 11 ods.1 písmeno b) zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám, podľa ktorého: „povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo\ninformáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe zákona“ z dôvodu, že sa jedná o informácie ktoré\nsú poskytované podľa katastrálneho zákona. Žalovaný sa stotožnil s právnym posúdením správneho\norgánu prvého stupňa a taktiež založil svoje na rozhodnutia na tom, že správny orgán správne\npostupoval v konaní, keď po vyhodnotení požadovaných informácií aplikoval ustanovenie § 11 ods.1\npísmeno b) o obmedzení prístupu k informáciám, čo viedlo k aplikácii ustanovenia § 18 ods.2 zákona\no slobodnom prístupe k informáciám z dôvodu, že sa jedná o informácie, ktoré sú poskytované na\nzáklade katastrálneho zákona. Žalobkyňa v konaní popierala túto právnu argumentáciu o obmedzení\nposkytnutia informácie podľa § 11 ods.1 písmeno b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\n35. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu\ngarantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom,\nak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti\nštátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\n36. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákona má každý právo na prístup\nk informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania\nprávneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa\ntohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby,\nktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických\nosôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom\nustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované\ninformácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon.\nOprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§\n12zákona o slobodnom prístupe k informáciám).\n37. Základom právnej úpravy sprístupňovania informácií je zásada, že sprístupnené musia byť\nvšetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon o slobode informácií alebo osobitný zákon\nzo sprístupnenia vylučujú. Všetky výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp\nprevažujúceho verejného záujmu, ktorý vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.\n38. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky\nkonštantne zohľadňuje vo svojej rozhodovacej činnosti, právo na prístup k informáciám predstavuje\njeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a\nsebarealizácie jednotlivca. V niektorých situáciách však musí právo na prístup k informáciám ustúpiť.\nLimitačné klauzuly v čl. 26 ods. 4 Ústavy a čl. 10 ods. 2 Dohovoru explicitne uvádzajú dôvody\nobmedzenia práva na prístup k informáciám, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať\nvždy demokratickému charakteru spoločnosti (,,opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“).\nDôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, ktoré chránia súkromné\nosoby pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Vychádzajúc zo\nzáväznosti Ústavy Slovenskej republiky pre všetky orgány verejnej moci, všeobecné súdy nevynímajúc,\norgány verejnej moci musia v rámci výkonu svojich právomocí v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky vždy zohľadňovať ochranu práva na prístup k informáciám, a to minimálne v rozsahu\njej ústavných záruk (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 464/2010\nzo dňa 10.11.2011).\n\n39. Správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný argumentovali nesprístupnením informácie z dôvodu\nupraveného v ustanovení § 11 ods.1 písmeno b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám – teda\nobmedzením sprístupnenia požadovanej informácie. Znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona\n211/2000 Z. z. účinného v rozhodnom znení je potrebné vykladať len v kontexte s účelom zákona\n(a článku 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky), podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a\nslobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Z dikcie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) vyplýva,\nže povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje\nna základe zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej doby, iba do tejto\ndoby. Obmedzenie resp. nesprístupnenie informácií tak zákonodarca viaže na zverejňovanie informácie\npovinnou osobou podľa zákona. Cieľom tohto ustanovenia je odbremeniť povinné osoby, ktoré sú podľa\nosobitného zákona povinné určité druhy informácií zverejňovať. Pri ustálení toho, ktorá informácia je\nzverejňovaná tak ako to predpokladá dikcia ustanovenia § 11 ods.1 písmeno b) zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám je potrebné vychádzať z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám podľa ktorého: „Zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane\nvyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát\numožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného\nprístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená\nvo verejnej knižnici.“ Súd má za to, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií\nmá teda na mysli obmedzenie poskytnutia informácie v tých prípadoch, keď ide o informácie, ktoré sú\nzverejnené a teda každý ich môže vyhľadať a získať bez akéhokoľvek obmedzenia alebo vyžadovania\nsplnenia akýchkoľvek predpisov. Pôjde najmä o informácie zverejnené na internete, ale nie je vylúčená\nani iná forma zverejnenia, ak je dané informácie možné bez väčších ťažkostí vyhľadať a získať.\nPredmetné obmedzenie práva na informácie platí len počas obdobia zverejnenia takejto informácie.\nLen čo ju nie je možné vyhľadať a získať, obmedzenie neplatí a povinná osoba naň neprihliada.\nZjednodušene povedané, ak neexistuje iná zákonná prekážka, informáciu sprístupní. Ustanovenie §\n11 ods.1 písmeno b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je aplikovateľné v čase pred\nzverejnením alebo po zverejnení takejto informácie. Znenie ustanovenia § 11 ods.1 písmeno b) zákona\no slobodnom prístupe k informáciám teda predpokladá žiadosť o sprístupnenie informácie, ktorá už bola\nzverejnená na základe osobitného zákona. V prípade žiadosti o poskytnutie takejto informácie povinná\nosoba nemôže hneď rozhodnúť o nesprístupnení informácie, ale musí postupovať podľa § 7 ods.1\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám tak, že je povinná žiadateľovi, keďže ide o zverejňované\núdaje, oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie ktorú požaduje,\nnapríklad, že je zverejnená na internetovej stránke konkrétnej povinnej osoby. Ak aj napriek tomu sa\nžiadateľ dožaduje sprístupnenia informácií povinná osoba až následne po vyššie popísanom postupe\nvydá rozhodnutie o nesprístupnení informácii s tým, že v odôvodnení rozhodnutia uvedie, že ide\no informáciu, ktorá bola zverejnená podľa osobitného zákona a žiadateľovi a žiadateľovi boli poskytnuté\núdaje na jej vyhľadanie.\n40. Súd dáva žalovanému do pozornosti to, že tento právny záver bol už konštatovaný Najvyšším súdom\nSR v jeho rozsudku sp. zn.: 3Sžo/106/2015 z 27. apríla 2016, publikovaného v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí slovenských súdov 4/2017 pod č. 26. Rovnako sa tento právny názor\nobjavil aj v ďalších rozsudkoch najvyšších súdnych autorít napríklad: rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn.: 5Sžik/3/2020 zo dňa 16.12.2021, kde aj bola riešená obdobná žiadosť o sprístupnenie informácií.\n41. Vychádzajúc z tejto právnej konštrukcie sa súd stotožňuje s námietkou žalobkyne ohľadom\nnesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, avšak len čo do aplikácie ustanovenia § 11 ods.1\npísmeno b) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám na prejednávanú vec.\n42. V časti právneho posúdenia o poskytovaní informácií povinnou osobou podľa osobitného zákona\ntak, ako to uviedol žalovaný na strane 5 odôvodnenia svojho rozhodnutia, keď uviedol, že: „Osobitné\nzákony môžu výslovne stanoviť, že niektoré druhy informácií sa verejnosti na základe zákona o slobode\ninformácií nesprístupňujú ale že sú prístupné iba určitému okruhu osôb (napr.: zbierka listín katastra).\nV takom prípade má osobitná úprava v týchto zákonoch prednosť pred zákonom o slobode informácií.\nTieto informácie sa nesprístupňujú na základe zákona o slobode informácií, ale podľa osobitných\nzákonov. Osobitným zákonom pre úsek katastra nehnuteľností je katastrálny zákon, ktorý postihuje\nodlišné situácie ako ustanovenie § 7 zákona o slobode informácií, ktorý predpokladá informovanie\n\no zverejnení informácií a dáva žiadateľovi možnosť trvať na sprístupnení informácií,,“ sa súd stotožňuje\ns týmto právnym názorom žalovaného.\n43. K tejto argumentácii žalovaného súdu poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sži\n1/2010 zo dňa 15. marca 2011 v zmysle ktorého: „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je\nobecným právnym predpisom poskytujúcim spoločnú úpravu, ktorá sa použije vždy, keď neexistuje\núprava špeciálna, napr. na určitom úseku verejnej správy. Vo vzťahu k iným zákonom teda pôsobí ako\nlex generalis; príslušný špeciálny zákon deroguje jeho postavenie len v takom rozsahu, v ktorom sám\nproblematiku poskytovania informácií upravuje.“\n44. V tejto línii súd si súd dovoľuje poukázať na kontext prijatia zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám (v ďalšom citovanom texte rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR zákon\no slobodnom prístupe k informáciám označený ako infozákon v skratke InfZ), ktorý bol podaný ako\nposlanecký pod číslom parlamentnej tlače 426 v II. volebnom období Národnej rady Slovenskej republiky\ntak, ako to prezentoval aj Najvyšší správny súd vo svojom rozsudku sp. zn. 1Sžik/3/2021:\n„ 18. Platný právny poriadok Slovenskej republiky komplexnú právnu úpravu práva na povinnosti\nštátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy sprístupňovať informácie doteraz neobsahuje.\nViacero predpisov upravuje len čiastkové hľadiská pre jednotlivé viac alebo menej úzko vymedzené\noblasti,“ uvádza dôvodová správa ako motív pre prijatie zákona o slobodnom prístupe k informáciám .\n19. Popri iných cieľoch, ktoré právna úprava InfZ k informáciám mala a má, jej cieľom bolo tiež\nvylepšiť dovtedy existujúci systém sprístupňovania informácií. Aj pred prijatím InfZ rôzne právne predpisy\nupravovali prístup verejnosti k informáciám. Išlo však o pravidlá nachádzajúce sa v najrôznejších\npredpisoch, nepochybne aj početných, ktoré prístup k informáciám upravovali spôsobom\nprihliadajúcim na postavenie konkrétnej osoby (napr. na účastníctvo v konkrétnom konaní pred orgánom\nverejnej moci), resp. o pravidlá, i keď zakotvujúce prístup k informáciám pre osoby všeobecne, ale\ndruhovo obmedzené na istú oblasť (zákon č. 171/1998 Z. z. o prístupe k informáciám o životnom\nprostredí).\n20. Pred prijatím InfZ tu existovali viaceré roztrieštené právne úpravy získavania informácií. Išlo o právny\nstav neprehľadný, možno až neefektívny, pre bežnú osobu mohlo byť náročné zorientovať sa v rôznych\nprávnych režimoch, a úspešne sa brániť v prípade odmietavého postoja, nespolupráce či vyslovene\nignorancie zo strany orgánov zaťažených informačnou povinnosťou voči verejnosti.\n21. InfZ priniesol oproti opísanému stavu tú revolúciu, že zaviedol pre každého možnosť žiadať (nie vždy\naj dostať) ktorúkoľvek povinnú osobu (ustanovenú v InfZ) o akúkoľvek informáciu, s tým, že táto jeho\nžiadosť musí byť vybavená v relatívne prísnom režime (napr. z hľadiska lehôt), a ak jej vybavenie nie\nje pozitívne pre žiadateľa, musí to byť odôvodnené. InfZ prispel a prispieva k tomu, že realizácia práva\npodľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR nie je, a tu si dovolí Najvyšší správny súd požičať od Európskeho súdu\npre ľudské práva jeho výrazové inštrumentárium, iluzórna, ale praktická a efektívna.\n22. Predkladatelia však nemali ambíciu osobitné spôsoby sprístupňovania informácií nahrádzať či rušiť,\nčo by vzhľadom na rozsiahlosť právneho poriadku ani nebolo prakticky možné. Je zrejmé, že ich cieľom\nbolo zaviesť univerzálny, každej osobe dostupný spôsob získavania informácií pri ponechaní osobitných,\ndovtedy existujúcich režimov.\n23. Zámerom InfZ preto nebolo brániť osobám v postupe aj podľa osobitných právnych režimov, a čo\nje ešte dôležitejšie, zámerom nebolo ani brániť týmto osobám v tom, aby si zvolili právny režim InfZ.\nOsoba, ktorá má nárok na informáciu podľa osobitného predpisu, nie je InfZ zbavená možnosti využiť\njeho právny režim s výhodami, resp. s nevýhodami, ktoré z neho plynú.\n24. Vzťah medzi InfZ a inými osobitnými úpravami je komplementárny, nie vylučujúci. Toto už bolo\npotvrdené napríklad vo vzťahu k dôvodom obmedzenia prístupu k informáciám a ich použiteľnosti\nv konaní podľa InfZ [rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo 16. decembra 2021 sp. zn. 5Sžik\n3/2020,bod 28]. Prijatím InfZ vznikli teda dva svety prístupu k informáciám, každý so svojimi\nšpecifikami, vzájomne sa dopĺňajúce, kooperujúce. Jeden možný spôsob získania informácie však\nnevylučuje použitie druhého spôsobu.\n\n25. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že právna otázka konkurencie režimu poskytovania informácií\npodľa InfZ a podľa iného zákona bola už riešená. V už citovanom rozsudku sp. zn. 5Sžik 3/2020 bol prijatý\nzáver, že je vecou žiadateľa, aký právny režim poskytovania informácií si zvolí (bod 18), pričom žiadateľ\na zvolivšieho si režim InfZ nie je prípustné odkazovať na postupy podľa špeciálnych úprav poskytovania\ninformácií (bod 20). K týmto záverom sa Najvyšší správny súd opätovne prihlásil v rozsudku z 25.augusta\n2022 sp. zn. 3Svk 12/2021, body 33 a 34.“\n45. Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia tak možno konštatovať, že ústavné právo na informácie nie\nje realizované iba na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale aj na základe osobitných\nzákonov, čo aj bolo vyslovené najvyššími súdnymi autoritami ako to aj súd uviedol vyššie v citácii\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn: 4 Sži 1/2010 zo dňa 15. marca 2011. Na tomto mieste súd dáva\nžalovanému do pozornosti to, že súčasná právna úprava zákona o slobodnom prístupe k informáciám\nneobsahuje výluku svojho použitia v prípade, že osobitný právny predpis upravuje sprístupňovanie\ninformácií. To znamená, že osoba, ktorá má nárok na poskytnutie informácie podľa osobitného predpisu\nnie je zákonom o slobodnom prístupe k informáciám zbavená možnosti využiť jeho právny režim\ns výhodami resp. z nevýhodami, ktoré z tohto zákona pre ňu plynú, jednoducho aj preto, že takéto\nustanovenie v zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Absencia takého ustanovenia potvrdzuje\nlegitímnosť úvah súdu o vzájomnom dopĺňaní sa jednotlivých informačných úprav a o práve každej\nosoby jednu z takýchto úprav si zvoliť. Motivácia žiadateľov žiadať o poskytnutie informácii o slobodnom\nprístupe k informáciám, ktorý upravuje pre povinné osoby prísny režim pri vybavovaní týchto žiadostí,\nmôže byť rôzna napr.: krátka lehota na vybavenie, absencia správneho poplatku, možnosť žiadať\no poskytnutie informácie na diaľku a pod. a v prípade, ak by aj žiadateľ dostal negatívnu odpoveď alebo\nby bolo vydané fiktívne rozhodnutie, má žiadateľ právo obrátiť sa na správny súd.\n46. V kontexte ďalšieho posúdenia rozhodnutia žalovaného je potrebné uviesť dôležitú skutočnosť, a to\nže povinná osoba sa nemôže prísnemu režimu vyhnúť prekvalifikovaním žiadosti podľa obsahu proti\nvôli žiadateľa (rozsudok Najvyššieho súdu z 1. augusta 2012 sp. zn. 3Sži 3/2012; rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu sp. zn. 5Sžik 3/2020, už citovaný bod 20). Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku\n3Sži/3/2012 uviedol: „Žiadateľ jednoznačne uviedol právny režim svojej žiadosti podľa zákona č.\n211/2000 Z.z. a povinné osoby preto musia iba odôvodniť, či mu môžu vyhovieť, alebo nie. Upriamovanie\npozornosti žiadateľa na iné právne možnosti je nadbytočné a vedie k nepreskúmateľnosti právneho\nrežimu, v ktorom povinné osoby o žiadosti rozhodli.“ Najvyšší súd SR v rozsudku č.k.: 3Sžo/106/2015 z\n27. apríla 2016, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí slovenských súdov\n4/2017 pod č. 26, nie je prípustné, aby orgán verejnej moci žiadosť o poskytnutie informácie podľa\nurčitého predpisu sám prekvalifikoval podľa svojej vôle bez toho, aby s tým žiadateľ súhlasil.\n47. Súd na základe uvedeného uzatvára, že pokiaľ žiadateľ podá žiadosť podľa zákona o slobode\ninformácií, odpoveďou orgánu verejnej moci ako povinnej osoby nemôže byť „poučenie“ žiadateľa, že\nsi má informáciu žiadať podľa iného predpisu.\n48. V posudzovanom prípade je nesporné, že žalobkyňa požiadala o poskytnutie informácie podľa\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám a teda zvolila si právny režim poskytnutia informácie\npodľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych\nnázorov obsiahnutých v rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít sa súd preto nestotožnil s námietkou\nžalobkyne ohľadom podstatného porušenia ustanovení o konaní pred správnym orgánom spočívajúcim\nv tom, že správny orgán mal posúdiť jej žiadosť o poskytnutie informácie podľa katastrálneho zákona.\nTak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný správne posúdili režim požadovanej žiadosti a správne\ntúto žiadosť posúdili podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\n49. V súvislosti s takýmto posúdením skutkového stavu – žiadosť žalobkyne ako žiadosť o poskytnutie\ninformácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, s ktorým posúdením sa\nstotožnil aj súd nemohol prisvedčiť žalobnej námietke žalobkyne ohľadom toho, že skutkový stav, ktorý\nvzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi.\n50. Súd sa však stotožnil s námietkou žalobkyne ohľadom nesprávneho právneho posúdenia a to\nčo do aplikácie ustanovenia § 11 ods.1 písmeno b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\nAko súd uviedol vyššie v bode 39 odôvodnenia tohto rozsudku ustanovenie § 11 ods.1 písmeno b)\n\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám sa aplikuje na prípad, ak ide o informácie sú zverejnené\na teda každý ich môže vyhľadať a získať bez akéhokoľvek obmedzenia alebo vyžadovania splnenia\nakýchkoľvek predpisov, čo aj bolo viackrát prízvukované najvyššími súdnymi autoritami v ich rozsudkoch\nako to aj súd uviedol v bode 40 odôvodnenia tohto rozsudku (rozsudok Najvyšší súd SR sp. zn.:\n3Sžo/106/2015 z 27. apríla 2016, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nslovenských súdov 4/2017 pod č. 26, ktorý zaujal stanovisko k výkladu ustanovenia § 11 ods.1\npísmeno b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám.) Pokiaľ chcela povinná osoba toto ustanovenie\nzákona o slobode informácií použiť, bolo jej povinnosťou jednoznačne uviesť, že ide o zverejňované\ninformácie a konkretizovať, podľa akého zákona, kde, ako a prípadne v akom čase ich zverejňuje. Takáto\nargumentácia však v rozhodnutiach správnych orgánov absentuje. Súd preto zároveň považuje túto\nargumentáciu tak správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného zároveň za nepreskúmateľnú.\n51. Správny súd dáva do pozornosti žalovanému to, že osoby dotknuté rozhodnutím správneho\norgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov\nv rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodoval, považovať za prejav\narbitrárnosti rozhodnutia a znamená porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným\nprávom je v rozpore úplná či nedostatočná absencia dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi\nprávnymi a skutkovými závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné, súhrnné zistenia bez\nšpecifikácie vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorým mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia,\nkedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto\nodôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Správny súd nie je ani súdom skutkovým,\nale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre\nnedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych\nnámietok“ (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžh/1/2009).\n52. Vychádzajúc z vyššie citovaných právnych názorov Najvyššieho správneho súdu SR ako aj\nNajvyššieho súdu po posúdení prejednávanej veci mal súd za to, že žaloba žalobkyne je dôvodná\na preto súd zrušil rozhodnutie žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 191 ods.1\npísmeno c) SSP (nesprávna aplikácia ustanovenia § 11 ods.1 písmeno b) zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám) a súčasne s týmto nesprávnym posúdením aj pre nepreskúmateľnosť\npoužitej argumentácie (použitia § 11 ods.1 písmeno b) zákona o slobodnom prístup k informáciám) na\nprejednávaný prípad podľa § 191 ods. 1 písmeno d) SSP v intenciách správneho posúdenia právneho\nrežimu žiadosti o poskytnutie informácie a obsahu požadovaných informácií.\n53. V ďalšom postupe bude povinnosťou žalovaného pri zachovaní právneho názoru správneho súdu\ntak, ako to je načrtnuté v odôvodnení tohto rozsudku a správnym súdom uvedených rozhodnutí\nNajvyššieho správneho súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR vysporiadať sa s námietkami žalobkyne\nuvedenými v odvolaní, zvoliť správny procesný postup pri rozhodnutí o odvolaní, svoje rozhodnutie\ndôkladne odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám súčasného právneho výkladu ustanovení\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám a aby zodpovedalo aj požiadavkám obsiahnutým\nv ustanovení § 47 ods.3 zákona o správnom konaní.\n54. Súd dáva do pozornosti žalovanému ustanovenie § 191 ods.6 SSP podľa ktorého, právnym názorom,\nktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správny v ďalšom konaní viazaný.\nAk orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a\nsprávny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy\nz tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej\nsprávy pokutu.\n55. Podľa § 167 ods.1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n56. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo\nna náhradu trov konania.\n\n57. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP).\n58. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na\nSprávny súd v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,\nzaistenia a administratívneho vyhostenia,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7824793d-6bc8-4fbd-896b-da81ecb74b62", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 464/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7824793d-6bc8-4fbd-896b-da81ecb74b62"}, {"guid": "30bcab29-5a5f-4e16-97f4-b7e12e446a69:489154dc-90c3-4898-a506-6b86c0939926", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1020201550.1", "spisova_znacka": "3Svk/12/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/12/2021 z 25. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1020201550.1"}], "citovane_v": []}