{"guid": "5934f47e-88ca-4edc-be35-d8120f60e17f:408528c1-1542-4675-9129-2b391288304b", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200351.3", "spisova_znacka": "PO-7Sa/14/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-7Sa/14/2022 z 31. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 31. júla 2024, sp. zn. PO-7Sa/14/2022, ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200351.3", "identifikacne_cislo": "8022200351", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Andrea Daráková", "datum_vydania": "2024-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. b) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "nazov": "§ 194 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-42a.odsek-1", "nazov": "§ 42a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-42a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-42a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 76 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-21a.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 21a ods. 1 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-21a.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-21a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-194", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-42a", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-76", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-21a", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/408528c1-1542-4675-9129-2b391288304b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200351.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200351.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200351.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-7Sa/14/2022\n8022200351\n31. 07. 2024\nJUDr. Andrea Daráková\nECLI:SK:SpSKE:2024:8022200351.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobkyne:\nA. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpená advokátskou kanceláriou:\nIURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: Okresný\núrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, za účasti\nďalšieho účastníka konania: F. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX H., o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP1-2022/015945/ZIN z 02.05.2022 vo veci priestupku\nna úseku práva na prístup k informáciám, ako aj jemu predchádzajúceho administratívneho postupu,\ntakto\nrozhodol:\nI.\nZrušuje rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov č. OUPO-OOP1-2022/015945/ZIN z 02.05.2022, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného\núradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenia priestupkov č. OU-POOVVS2-2022/001275-015 zo 14.01.2022, a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému úradu Prešov,\nodboru všeobecnej vnútornej správy, oddeleniu priestupkov.\nII. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou 04.07.2022 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“), sa\nžalobkyňa domáhala, aby z dôvodu nezákonnosti bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. OU-POOOP1-2022/015945/ZIN z 02.05.2022, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného úradu\nPrešov, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenia priestupkov (ďalej len „prvostupňový správny\norgán“ alebo aj „okresný úrad“) č. OU-PO-OVVS2-2022/001275-015 zo 14.01.2022, ktorým bola\nžalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa §\n42a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v nadväznosti na § 21a\nods. 1 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobode\ninformácií“), a vec aby bola vrátená na ďalšie konanie žalovanému a žalobkyni aby bol priznaný plný\nnárok na náhradu trov konania.\n2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva\nv správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej\ntiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobkyne, v zmysle rozvrhu\npráce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023, pridelené zákonnej sudkyni správneho súdu.\nAdministratívne konanie\n\n3. Dňa 23.11.2020 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený návrh Mgr. Maroša Furčáka (ďalej\nlen „oznamovateľ priestupku“) na prejednanie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa\n§ 42a zákona o priestupkoch v spojení s § 21a zákona o slobode informácií, ktorého sa mala dopustiť\nžalobkyňa ako starostka obce Dulová Ves tým, že ako povinná osoba podľa zákona o slobode informácií\nmu nesprístupnila ním požadované informácie, ktorých sa dožadoval žiadosťou doručenou povinnej\nosobe 15.10.2020.\nPredmetom uvedenej žiadosti o slobode informácií bola požiadavka žalobcu na sprístupnenie mu\ninformácií vo veci vybavenia obcou Dulová Ves jej adresovanej výzvy od Environmentálneho fondu\nBratislava č. V 2873/2020 z 24.04.2020, ktorou bola obec Dulová Ves vyzvaná, aby vrátila finančné\nprostriedky v sume 74 940,75 Eur, ktoré jej boli poskytnuté z environmentálneho fondu formou dotácie\nna základe zmluvy č. 112418 08U03 z 30.11.2015 za účelom sanácie miesta s nezákonne umiestneným\nodpadom.\nKeďže povinná osoba o žiadosti žalobcu na poskytnutie mu informácií, mu tieto v zákonom stanovenej\nlehote neposkytla a v tejto lehote ani nevydala rozhodnutie o ich nesprístupnení, žalobca podal\nvoči tomuto fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby odvolanie 02.11.2020 (povinnej osobe doručené\n04.11.2002), o ktorom však žalobkyňa taktiež v zákonom stanovenej lehote nerozhodla, z ktorého\ndôvodu sa podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií má zato, že žalobkyňa vydala rozhodnutie,\nktorým odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila.\nPodľa oznamovateľa priestupku, nečinnosťou žalobkyne (starostky obce), ako povinnej osoby a\nodvolacieho orgánu, došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí o nesprístupnení žalobcovi informácií, čím\nmu bol odopretý prístup k požadovaným informáciám a žalobkyňa sa tak dopustila priestupku na úseku\nzákona o slobode informácií.\n4. Okresný úrad svojím v poradí prvým rozhodnutím č. OU-PO-OVVS2-2021/003477 z 22.03.2021\nuznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a\nzákona o priestupkoch v nadväznosti na § 21a ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií, ktorého\nsa dopustila tým, že ako starostka obce Dulová Ves na žiadosť o sprístupnenie informácií F. F. G. zo\ndňa 15.10.2020 a ani po odvolaní dňa 01.11.2020 neposkytla požadované informácie špecifikované vo\nvýroku rozhodnutia, čím porušila inú povinnosť ustanovenú zákonom o slobode informácií. Okresný úrad\nza spáchanie uvedeného priestupku uložil žalobkyni pokarhanie a súčasne jej uložil povinnosť uhradiť\nštátu trovy konania v sume 16,- Eur.\nOkresný úrad vo svojom rozhodnutí, uviedol opis priebehu vyšetrovania priestupku, s podrobným\nzaznamenaním obsahu výpovedi účastníkov tohto priestupkového konania na ústnych pojednávaniach\nv tom zmysle, že podľa oznamovateľa priestupku v čase kedy požadoval od povinnej osoby (žalobkyne)\nsprístupnenie informácií, povinná osoba s týmito informáciami disponovala a mala ich preukázateľne\nk dispozícii, keďže podľa environmentálnym fondom žalobcovi poskytnutej informácie už v tom čase\nexistovala ohľadne týchto informácií korešpondencia medzi obcou Dulova Ves a environmentálnym\nfondom, no napriek tomu povinná osoba (žalobkyňa) predmetné informácie fiktívnym rozhodnutím\nodmietla oznamovateľovi priestupku sprístupniť; že oznamovateľ priestupku v čase podávania žiadosti\npovinnej osobe o sprístupnenie mu informácií s uvedenými informáciami od environmentálneho fondu\nešte nedisponoval a tieto si priamo od environmentálneho fondu vyžiadal až následne potom, keď\npovinná osoba na jeho žiadosť nereagovala; že podľa oznamovateľa priestupku nie je dôležité kedy\na či ním požadované informácie mal alebo nemal k dispozícii, ale skutočnosť, že povinná osoba\npostupovala pri vybavovaní jeho žiadosti o sprístupnenie informácií v rozpore so zákonom o slobode\ninformácií; že žalobkyňa mala oznamovateľom priestupku požadované dokumenty k dispozícii, avšak\nnemohla ich poskytnúť z objektívnych a subjektívnych príčin, pretože v čase od 07.10.2020 do\n20.10.2020 bola v karanténe a po príchode do práce nestihla oznamovateľovi priestupku odpovedať,\npretože riešila celoplošné testovanie; že podľa žalobkyne otázka vrátenia finančných prostriedkov\nenvironmentálnemu fondu ešte nebola ukončená; že podľa oznamovateľa priestupku, na zasadnutiach\nobecného zastupiteľstva, na ktorých sa občas zúčastňuje ním požadované informácie poskytnuté neboli\na na tých zasadnutiach obecného zastupiteľstva, na ktorých bol oznamovateľ priestupku prítomný,\nžalobkyňa podala iba vágne, nepresné a vyhýbajúce sa vysvetlenia.\nNa základe vykonaného dokazovania okresný úrad založil svoj záver o vine žalobkyne za spáchanie\npriestupku na konštatovaní, že v čase kedy oznamovateľ priestupku požadoval informácie, žalobkyňa\ns týmito informáciami sčasti disponovala, k čomu sa aj priznala, takže bola povinná tieto poskytnúť\ns dodatkom, že prekážkou vybavenia žiadosti oznamovateľa priestupku, nemohli byť ani žalobkyňou\nuvádzané skutočnosti a to, že zabezpečovala celoplošné testovanie a jej karanténa, pretože za účelom\nvybavenia žiadosti mala poveriť inú osobu, pričom žalobkyňa na ústnom pojednávaní uviedla, že tieto\n\nžiadosti vybavuje sama a jej právny zástupca dodatočne uviedol, že nevie o tom, žeby žalobkyňa touto\núlohou poverila inú osobu.\n5. O odvolaní žalobkyne proti prvému rozhodnutiu okresného úradu č. OU-PO-OVVS2-2021/003477\nz 22.03.2021, ktoré odvolanie žalobkyňa odôvodnila jednako existenciou objektívnych dôvodov, pre\nktoré nemohla byť žiadosť oznamovateľa priestupku o poskytnutie informácií včas vybavená (jej\npráceneschopnosť; priebeh celoplošného testovania na COVID-19), a jednako poukazom na to, že\noznamovateľ priestupku získal ním požadované informácie od environmentálneho fondu, t.j. nedošlo k\nporušeniu jeho práva na prístup k informáciám, takže nedošlo k naplneniu objektívnej stránky priestupku,\no čom svedčí aj skutočnosť, že fiktívnymi rozhodnutiami bola vec právoplatne vybavená a rozhodnutá,\nrozhodol žalovaný, po vyjadrení sa 06.05.2021 aj oznamovateľom priestupku, svojím rozhodnutím č.\nOU-PO-OOP1-2021/020651/ZIN z 27.08.2021, ktorým označené rozhodnutie okresného úradu zrušil a\nvec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.\nŽalovaný vytkol okresnému úradu najmä nedostatočne zistený skutkový stav, keďže okresný úrad svoje\nrozhodnutie založil iba na dôveryhodnosti o pravdivosti tvrdení žalobkyne, že sa nachádzala v karanténe,\navšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom neoveril a tiež neoveril, či žalobkyňa ako povinná osoba mala\npre prípad svojej neprítomnosti ustanoveného zástupcu, ktorý by žiadosť oznamovateľa priestupku v jej\nneprítomnosti bol povinný vybaviť. Žalovaný taktiež okresnému úradu vytkol nedostatočné odôvodnenie\nrozhodnutia s tým, že v ňom absentuje akákoľvek úvaha o uložení sankcie a jej náležité odôvodnenie.\nŽalovaný uložil okresnému úradu v ďalšom konaní okrem odstránenia vytýkaných nedostatkov aj\npovinnosť oboznámiť účastníkov konania pred vydaním rozhodnutia s jeho podkladmi.\n6. Po vrátení veci na ďalšie konanie, okresný úrad žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-POOVVS2-2022/001275-015 zo 14.01.2022 opätovne uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku na\núseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a zákona o priestupkoch v nadväznosti na § 21a ods. 1\npísm. c) zákona o slobode informácií, a to na základe identickej skutkovej vety a identického jej právneho\nposúdenia (t.j. porušenie inej povinnosti ustanovenej zákonom o slobode informácií), ako tomu bolo\nv prvotnom rozhodnutí okresného úradu, pričom žalobkyni uložil za priestupok pokarhanie a povinnosť\nuhradiť štátu trovy konania v sume 16,- Eur.\nOkresný úrad založil svoje rozhodnutie na dodatočne vykonanom dokazovaní, podľa ktorého sa\nžalobkyňa v zmysle lekárskej správy nachádzala v čase od 07.10.2020 do 19.10.2020 v karanténnej\nPN a 20.10.2020 bola ambulantne ošetrená; žalobkyňa sa sama vyjadrila, že nikoho nepoverila, aby\nju zastupoval pri vybavovaní žiadostí a vec mala vybaviť sama; oznamovateľ priestupku uviedol,\nže skutočnosť, že žalobkyňa napriek trojčlennému personálnemu aparátu obecného úradu nikoho\nnepoverila svojim zastupovaním, nie je dôvod na to, aby jeho žiadosť nebola riadne a včas vybavená s\ndodatkom, že žalobkyňou uvádzané okolnosti sú iba subjektívneho charakteru.\nOkresný úrad svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na návrhový charakter priestupkového konania\nna úseku práva na prístup k informáciám, t.j. konanie o tomto priestupku možno začať iba na\nnávrh osoby, ktorá sa cíti byť protiprávnym konaním poškodená, avšak s dodatkom, že oznamovateľ\n(navrhovateľ) priestupku však rozhodnutím o priestupku nemôže byť ukrátený na svojich právach,\npretože v priestupkovom konaní sa rozhoduje o stíhaní a potrestaní inej osoby a rozhodnutie o priestupku\nnijako nezasahuje do právnej sféry oznamovateľa priestupku. Okresný úrad svoj záver o vine žalobkyne\nzaložil s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci sp. zn. 2 S/25/2015 z\n22.04.2016, v ktorom bolo konštatované, že účelom inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3\nzákona o slobode informácií nie je legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach\npodľa zákona o slobode informácií, ale jeho účelom je poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so\nžiadosťou na povinnú osobu, v prípade nečinnosti povinnej osoby a navyše žiadateľ má právo, aby\nsprávny orgán vydal odôvodnené rozhodnutie. Takže ak žalovaný správny orgán rozhodol fiktívnym\nrozhodnutím, je potrebné takýto jeho postup považovať za nezákonný pre jeho nepreskúmateľnosť kvôli\nnedostatku dôvodov.\nNa základe uvedeného okresný úrad uzavrel, že ak žalobkyňa ako povinná osoba nesprístupnila\ninformáciu žiadateľovi a nevydala o tom formalizované odôvodnené písomné rozhodnutie, porušila\ntým zákonnú povinnosť podľa zákona o slobode informácií s tým, že tento zákon síce predpokladá\nvydanie fiktívneho rozhodnutia, ale takýto postup je nezákonný, cit. „Nečinnosť povinnej osoby a\nvydanie fiktívneho rozhodnutia v dôsledku tejto nečinnosti teda nie je zákonným a legitímnym spôsobom\nvybavenia žiadosti o informácie.“ Súčasne okresný úrad poznamenal, že PN žalobkyne alebo ňou\nzabezpečované celoplošné testovanie ju nezbavuje zodpovednosti za priestupok, pretože mala mať\nnastavené mechanizmy vybavovania žiadostí o sprístupnenie informácií v súlade so zákonom o\n\nslobode informácií a súčasne na uvedenom nič nemení ani účasť žiadateľa na zasadnutiach obecného\nzastupiteľstva, kde by mohol získať ním požadované informácie, pretože tak žiadateľ, ako aj akákoľvek\niná osoba je oprávnená informácie žiadať od povinnej osoby za účelom zabezpečenia verejnej kontroly\nvýkonu verejnej moci. Ohľadne uloženej sankcie mal okresný úrad za to, že je primeranou a to jednak\nvzhľadom na okolnosti spáchania priestupku, jeho následky, ako aj priestupkovú minulosť žalobkyne,\nktorá sa do tej doby priestupku nedopustila.\n7. O odvolaní žalobkyne voči rozhodnutiu okresného úradu zo 14.01.2022, po vyjadrení sa k nemu\noznamovateľom priestupku doručeným okresnému úradu 09.02.2022, žalovaný žalobou napadnutým\nrozhodnutím č. OU-PO-OOP1-2022/015945/ZIN z 02.05.2022, odvolanie žalobkyne zamietol a\nrozhodnutie okresného úradu potvrdil, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s postupom a dôvodmi\nrozhodnutia okresného úradu. Konštatoval, že postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade\nso zákonom a vec bola posúdená správne po právnej aj skutkovej stránke. Zdôraznil, že zákon o slobode\ninformácií spája nečinnosť povinných osôb s právnymi následkami, ktoré sú rovnaké ako pri vydaní\nindividuálneho správneho aktu; že zákon o slobode informácií neupravuje zodpovednosť právnických\nosôb, ale iba zodpovednosť fyzických osôb, takže priestupok môže spáchať iba fyzická osoba a podľa\n§ 6 zákona o priestupkoch za porušenie povinnosti právnickou osobou zodpovedá ten, kto za právnickú\nosobu konal alebo mal konať. Ak teda vedúci zamestnanec (žalobkyňa) povinnej osoby žiadnym\nspôsobom nezabezpečil plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobode informácií (nepoveril\nžiadne osoby plnením povinností), za porušenie povinností zodpovedá on sám. V ďalšom žalovaný\nuviedol, že na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon o priestupkoch\nvýslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie, pričom podľa § 21a zákona o slobode\ninformácií sa výslovne nevyžaduje úmyselné porušenie povinností na úseku práva na informácie, ale\npostačuje aj nedbanlivostné porušenie povinnosti, a to aj nevedomé. Žalovaný napokon identicky\nako aj okresný úrad uviedol, že žalobkyňa ako starostka obce mala zabezpečiť plnenie povinností\nvyplývajúcich zo zákona o slobode informácií pre prípad jej neprítomnosti a plne sa stotožnil s názorom\nprvostupňového správneho orgánu o irelevantnosti toho, či si oznamovateľ priestupku požadovanú\ninformáciu zadovážil neskôr aj z iného zdroja, pretože povinná osoba touto informáciou v čase, keď\nbola povinná na žiadosť reagovať disponovala a navyše konaním iného subjektu nezanikla povinnosť\npovinnej osobe informácie sprístupniť, ak nimi disponovala.\nRozhodnutie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené 03.05.2022.\nSúdne konanie\n8. Žalobkyňa svoju včas 04.07.2022 (deň 03.07.2022 pripadal na nedeľu, pozn.) podanú správnu\nžalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odôvodnila tvrdením o nezákonnosti rozhodnutia\nžalovaného, pričom v prvom rade zdôraznila, že neboli naplnené všetky znaky priestupku, zo spáchania,\nktorého bola uznaná vinnou. Konkrétne, keďže z materiálneho hľadiska nedošlo k žiadnemu porušeniu\npráva na prístup k informáciám, pretože žiadateľ o informácie si ich zabezpečil od inej povinnej\nosoby (Environmentálneho fondu), absentuje jeden z nevyhnutných znakov priestupku a to, žeby došlo\nk porušeniu práva na informácie, takže následné žiadateľom o informáciu učinené podanie oznámenia\no priestupku, považuje žalobkyňa za šikanózne, pretože v skutočnosti nesledovalo legitímny základný\ncieľ, t.j. získavanie informácie, ale išlo iba o zbytočné zaťaženie obce za mimoriadnej situácie a najmä\npoškodenia žalobkyne. Uviedla, že v čase, kedy oznamovateľ priestupku žiadal o poskytnutie mu\ninformácií (15.10.2020) sa tejto žiadosti v obcí nikto nemohol venovať z objektívnych dôvodov, pretože\nvšetky personálne kapacity obce sa podieľali na príprave, realizácii a vyúčtovaní povinnej verejnej akcie\nceloplošného testovania s dodatkom, že je potrebným zohľadniť, že v čase núdzového režimu boja\ns koronavírusom dochádzalo k obmedzovaniu základných práv a slobôd (napr. predlžovanie lehôt na\nvybavovanie žiadostí) a to v záujme verejnej ochrany zdravia. Poukázala na to, že fikciou rozhodnutí\nbola právoplatne a záväzne vyriešená otázka, či sa v danom prípade informácia poskytnúť mala alebo\nnie, takže nemohlo teda ani dôjsť k porušeniu práva na prístup k informáciám. Opakovane poukázala\nna objektívne i subjektívne dôvody pre nevybavenie žiadosti o poskytnutie informácie, ktoré spočívali\njednako v PN žalobkyne, ako aj v objektívnom plnení prioritných úloh obce a to realizácia a vyúčtovanie\nceloplošného testovania, ktoré bolo personálne aj materiálne náročné; príprava rozpočtu obce na\nnasledujúci rozpočtový rok 2021, až po splnení úloh ktorých sa obecný úrad mohol zaoberať aj inými\nzáležitosťami spätne od 07.10.2020. Z uvedených dôvodov, keď sa žalobkyňa dostala k vybavovaniu\nžiadosti o poskytnutie informácie už nastala zákonná fikcia rozhodnutia (vo vzťahu k prvostupňovému aj\nodvolaciemu rozhodnutiu). Žalobkyňa nesúhlasí s názorom, že jej PN a zabezpečovanie celoplošného\n\ntestovania ju nezbavuje zodpovednosti za priestupok, pretože táto nie je založená na objektívnej\nzodpovednosti, ale na subjektívnej zodpovednosti t.j. na zavinení, pričom žalobkyňa v čase podania\nžiadosti o informáciu o nej nevedela a v okolnostiach veci ani vedieť nemohla, takže podľa žalobkyne\nabsentuje aj subjektívna stránka priestupku a to je zavedenie aspoň z nedbanlivosti. Vyjadrila nesúhlas\ns tým, že vybavením žiadosti mala byť poverená iná osoba, pretože jednako všetky sily obce boli\nv rozhodnom čase viazané plnením opísaných prioritných úloh obce; do vzniku mimoriadnej situácie\nnikdy nevznikala potreba, aby vybavovaním infožiadostí boli poverené ďalšie osoby, preto takú situáciu\nnebolo dôvodné predpokladať; žalobkyňa svoju neprítomnosť v práci nemohla predvídať a napokon\nv obci funguje inštitút zástupcu starostu.\nVzhľadom na uvedené považuje žalobkyňa napadnuté rozhodnutie za nezákonné, vychádzajúce z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj za nepreskúmateľné, pretože v ňom absentujú odpovede\nna konkrétne námietky žalobkyne vznesené v odvolaní. Záverom žalobkyňa vyjadrila názor, že pokiaľ\nstoja v protiklade práva a slobody na jednej strane a iné verejné dobrá (ako v danom prípade uloženie\nverejnoprávnych povinností v záujme ochrany zdravia obyvateľov), vzniknutý konflikt je potrebné riešiť\nich pomerovaním a teda právu na informácie v danom prípade rozhodne nie je možné dať prednosť\nv kolízii so zabezpečovaním ochrany verejného zdravia.\nŽalobkyňa nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie.\n9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobkyne, po opise vývoja skutkového stavu veci pred\nsprávnymi orgánmi, ako aj po vysporiadaní sa s jednotlivými žalobnými námietkami žalobkyne poukazom\nna citáciu konkrétnych pasáži zo svojho rozhodnutia, ktorými sa s nimi vysporiadal už v odvolacom\nsprávnom konaní uzavrel, že v konaní pred správnymi orgánmi bol náležite zistený skutkový stav, ktorý\nnebol sporný; bolo dostatočne preukázané spáchanie priestupku žalobkyňou a tento bol správne právne\nposúdený a žalovaný sa s ním v celom rozsahu stotožnil. Súčasne z opatrnosti namietol včasnosť\npodania správnej žaloby žalobkyňou.\nŽalovaný súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.\n10. Žalobkyňa vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného uviedla, že správna žaloba bola\npodaná v zákonnej dvojmesačnej lehote, pretože správnou žalobou napadnuté rozhodnutie jej bolo\ndoručené 03.05.2022 a lehota na podanie žaloby tak mala uplynúť 03.07.2022, čo bola nedeľa, preto\njej koniec pripadol na pondelok 04.07.2022, kedy bola žaloba podaná a teda včas. K preskúmavanej\nveci uviedla, že fiktívne rozhodnutie ako zákonom predvídaný spôsob vybavenia infožiadosti nesporne\ntrpí nepreskúmateľnosťou, avšak pokiaľ nie je napadnuté príslušným opravným prostriedkom (správnou\nžalobou) a následne zrušené, platí ako právoplatné so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami, najmä\nprezumpciou správnosti. V prejednávanom prípade fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie\nnebolo zrušené, čo žalovaný opomenul a nijako sa k tomu nevyjadril. Neposkytnutie informácie v takomto\nprípade nemôže byť protiprávne, a teda postihované ako priestupok.\n11. K stanovisku žalobkyne (replika), ktoré bolo žalovanému doručené na vyjadrenie 08.11.2022, už\nžalovaný svoje vyjadrenie (duplika) nezaujal.\n12. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;\nviď vyššie) následne už konala vo veci od 01.06.2023 zákonná sudkyňa správneho súdu.\n13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n14. Keďže v dôsledku reorganizácie správneho súdnictva, po prebratí spisu, správny súd v rámci jeho\nprocesnej revízie a prípravy pred samotným rozhodnutím vo veci samej zistil, že krajský súd nekonal ako\ns ďalším účastníkom konania aj s oznamovateľom priestupku [F. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E.\nXXX, XXX XX H.], hoci je mu v § 72 písm. d) v spojení s § 68 ods. 1 a § 42a ods. 1 zákona o priestupkoch\nnepochybne priznaný status účastníka administratívneho priestupkového konania a ktorý účastník je tak\nv zmysle § 32 ods. 3 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023, aj účastníkom správneho súdneho\nkonania, preto správny súd uznesením sp. zn. PO-7Sa/14/2022 zo 14.06.2024 (právoplatné 24.06.2024)\npribral oznamovateľa priestupku do konania ako ďalšieho účastníka.\n\n15. K žalobe žalobkyne, ako ani k jej replike a k vyjadreniu žalovaného, ktoré boli ďalšiemu účastníkovi\ndoručené na vyjadrenie 24.06.2024, ďalší účastník svoje vyjadrenie nezaujal.\n16. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na\nprejednanie veci samej pojednávanie, ak\na) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,\nb) vykonáva dokazovanie,\nc) to vyžaduje verejný záujem,\nd) je to na prejednanie veci potrebné alebo\ne) tak ustanovuje tento zákon.\n(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“\n17. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny\nsúd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“\n18. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy\nverejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením\no opravnom prostriedku.“\n19. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 31.07.2024 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2\nSSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §\n107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobkyňa v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie\npojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.\nPrávne východiská\n20. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v\nkonaniach o (b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania.“\n21. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Správnym trestaním sa na\núčely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo\no sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“\n22. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“)\nv znení účinnom v čase spáchania priestupku (11/2020, ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“)\n„Priestupku sa dopustí aj ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší\npovinnosť určenú osobitným predpisom, alebo ten, kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu,\nalebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií.“\n23. Podľa § 21a ods. 1 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej\nlen „zákon o slobode informácií“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Priestupku sa dopustí ten, kto (c)\nporuší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom.“\n24. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak povinná\nosoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu\nnesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň\ndoručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti\n(§ 17).“\n25. Podľa § 19 ods. 1 až 3 zákona o slobode informácií v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Proti\nrozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15\ndní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17.\nOdvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.\n(2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci\nrozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta\n\nobce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom\nrozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.\n(3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací\norgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a\nnapadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí\nlehoty na vydanie rozhodnutia.“\n26. Podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch „Správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak\nsa v ňom zistí, že (a) skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom.“\nOdôvodnenie rozhodnutia správnym súdom\n27. V danom prípade žalobkyňa svoje presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného založila\nna tvrdení o správnymi orgánmi nedostatočne zistenom skutkovom stave, v ktorom dôsledku žalovaný\nnedostatočne posúdil, či skutočne došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku\nna úseku práva na informácie. Konkrétne, či došlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty\ntohto priestupku, keďže v tomto prípade bolo nepochybne v súlade so zákonom o slobode informácií\nvydané fiktívne rozhodnutie (prvostupňové aj odvolacie), ktoré je právoplatné. Súčasne podľa žalobkyne\nnebola naplnená ani subjektívna stránka zmieneného priestupku, keďže dôvody, na ktoré žalobkyňa\npoukazovala a kvôli ktorým žalobkyňa formalizovaným písomným rozhodnutím nevybavila žiadosť\noznamovateľa priestupku o informácie, boli objektívneho a nie subjektívneho charakteru, čo mal podľa\nžalobkyne žalovaný zohľadniť rovnako, ako mal zohľadniť aj to, že v tomto prípade nedošlo k porušeniu\npráva žiadateľa o informáciu, na prístup k informáciám, pretože požadovanú informáciu získal od inej\npovinnej osoby.\n28. V okolnostiach veci je v prvom rade nevyhnutné uviesť, že správne orgány sú v rámci správneho\ntrestania povinné v konaní postupovať v súlade so zásadou materiálnej pravdy, v zmysle ktorej sú\norgány verejnej správy povinné presne a úplne zistiť skutočný stav veci v rozsahu potrebnom pre riadne\ndokázanie a rozhodnutie o vine, čo súčasne znamená, že osoba, voči ktorej sa správne trestné konanie\nvedie, nemá povinnosť preukazovať svoju nevinu.\n29. Na objasnenie a sankcionovanie každého priestupku (teda aj priestupku na úseku zákona o slobode\ninformácií, pozn.), musia byť obligatórne naplnené a zistené kumulatívne všetky štyri znaky skutkovej\npodstaty priestupku a to – subjekt [t.j. páchateľ priestupku; vekovo deliktuálne spôsobilá fyzická\nosoba bez dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť]; subjektívna stránka [t.j. úmyselné alebo nedbanlivostné\nzavinenie, pre zodpovednosť za priestupok postačuje nedbanlivosť, ak zákon vyslovene nevyžaduje\númysel]; objekt [t.j. zákonom chránené spoločenské vzťahy, proti ktorým konanie smeruje] a objektívna\nstránka [t.j. charakter konania (komisívne – priestupok spáchaný konaním; omisívne – priestupok\nspáchaný opomenutím, nekonaním) a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny\nnexus)]. V prípade neobjasnenia čo i len jedného z uvedených znakov skutkovej podstaty, by nebolo\nmožné hovoriť o priestupku a ak pri niektorom znaku skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jeho\nexistencii a nebol by preukázaný nad všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo, t.j. v\npochybnostiach v prospech obvineného (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 2 Sžo 55/2008 z 22.04.2009).\n30. V danom prípade objektívna stránka skutkovej podstaty priestupku podľa cit. § 21a ods. 1 písm. c)\nzákona o slobode informácií, zo spáchania ktorého bola žalobkyňa uznaná vinnou predpokladá konanie,\nktorým páchateľ tohto priestupku poruší inú povinnosť ustanovenú zákonom o slobode informácií, t.j.\nvyžaduje sa aktívne (komisívne) alebo pasívne (opomenutie, omisívne) konanie páchateľa priestupku\na existenciu povinnosti podľa zákona o slobode informácii, ktorá by týmto konaním páchateľa bola\nporušená.\nKonkrétne v tomto prípade žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán (okresný úrad), svoje\nrozhodnutie o preukázaní viny žalobkyne za spáchanie označeného priestupku založili na tvrdení, že\nžalobkyňa svojim pasívnym konaním (nečinnosťou, omisívne konanie) porušila povinnosť rozhodnúť\no žiadosti oznamovateľa priestupku o poskytnutie mu ním požadovaných informácií, formalizovaným\npísomným rozhodnutím, v ktorom dôsledku bolo toto síce nahradené zákonom o slobode informácií\npredvídaným fiktívnym rozhodnutím o neposkytnutí mu týchto ním žiadaných informácií, avšak\nv tom dôsledku tak žalobkyňa mala nezákonným postupom znemožniť právo žiadateľa na prístup\nk informáciám.\n\n31. V nadväznosti na uvedené správny súd uvádza, že sa síce plne stotožňuje s konštatovaním, že\nzákonom predvídaná možnosť rozhodnutia o žiadosti na poskytnutie informácie fiktívnym rozhodnutím,\nby nemala byť a nemôže byť prostriedkom na legalizáciu či ospravedlnenie pasivity (nečinnosti) orgánov\nverejnej správy na úseku slobodného prístupu k informáciám, v pomere k legitímnemu očakávaniu\nžiadateľa o informácie, že orgán verejnej moci svoje rozhodnutie o tom, či informáciu poskytne alebo\nneposkytne aj zrozumiteľne, vecne a transparentne odôvodní vo svojom rozhodnutí, avšak uvedené,\nt.j. iba samotná pasivita orgánu verejnej moci v tomto smere, resp. samotné „chýbanie“ (absencia)\ntakéhoto rozhodnutia, ešte sama o sebe nie je postačujúcou na konštatovanie, že v dôsledku tejto\npasivity došlo k spáchaniu priestupku. Totižto, ako už bolo vyššie uvedené, na naplnenie objektívnej\nstránky skutkovej podstaty priestupku podľa cit. § 21a ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií, sa\nokrem identifikovania (t.j. zistenia) pasivity orgánu verejnej moci vyžaduje, aby súčasne (kumulatívne)\nv dôsledku tejto jeho pasivity došlo aj k porušeniu niektorej zákonom o slobode informácie aprobovanej\n(zakotvenej) povinnosti (napr. určitú informáciu poskytnúť).\n32. Z kontextu zákona o slobode informácii je zrejmým, že tento zákon orgánu verejnej moci, na ktorý\nsa obráti žiadateľ so svojou žiadosťou o informáciu, dáva legitímnu (zákonnú) možnosť požadovanú\ninformáciu žiadateľovi poskytnúť alebo aj neposkytnúť, avšak samozrejme nie na báze svojvôle, ale\nrozhodnutie orgánu verejnej moci musí byť dôvodným, t.j. udržateľným z hľadiska existencie dôvodov,\npre ktoré orgán verejnej moci žiadateľovi informáciu buď poskytol alebo neposkytol. Pričom pokiaľ ide\no rozhodnutie orgánu verejnej moci o neposkytnutí žiadateľovi ním požadovaných informácii a to bez\nohľadu na to, či je takéto rozhodnutie vydané vo formalizovanej jeho podobe (t.j. v písomnej podobe\ns odôvodnením) alebo v zákonom predvídanej a prípustnej fiktívnej podobe (ako je tomu aj v tomto\nprípade), otázku zákonnosti jeho dôvodov je oprávnený a zákonom zmocnený posúdiť výlučne iba\nsprávny súd a nie orgán verejnej moci v konaní o priestupku. Teda až po konštatovaní súdom, že\nfiktívne rozhodnutie orgánu verejnej moci (povinnej osoby) o neposkytnutí požadovanej informácie\nje nezákonným, by boli splnené obidve vyššie zmienené požiadavky k naplneniu objektívnej stránky\nv tomto prípade prejednávaného priestupku a to, že nečinnosť povinnej osoby (jej pasivita) prejavená\nv nevydaní písomného rozhodnutia, resp. vo vydaní fiktívneho rozhodnutia, by mala za následok\nnezákonné rozhodnutie, t.j. rozhodnutie založené na nezákonných dôvodoch, pre ktoré povinná osoba\npožadovanú informáciu neposkytla. Inými slovami, nie každé fiktívne rozhodnutie povinnej osoby\no neposkytnutí požadovaných informácii je automatiky aj nezákonným, pretože niekedy je neposkytnutie\ninformácie skutočne dôvodným a povinná osoba o tom buď vydá písomné rozhodnutie o jej neposkytnutí\nalebo iba aplikuje zákonom jej povolený postup a „vydá“ fiktívne rozhodnutie, ktoré sa podľa zákona\npovažuje za rozhodnutie o neposkytnutí informácie, dôvodnosť ktorého, ako už bolo uvedené je\noprávnený preskúmať výlučne iba súd.\n33. V danom prípade z administratívneho spisu vyplýva, že oznamovateľ priestupku (ďalší účastník\nkonania) síce využil inštitút odvolania proti fiktívnemu prvostupňovému rozhodnutiu o neposkytnutí mu\npožadovaných informácií, o ktorom odvolaní bolo opäť rozhodnuté fiktívnym rozhodnutím žalobkyne\n(starostky obce), avšak žalovaný, ako ani okresný úrad (prvostupňový správny orgán) už neskúmali, či zo\nstrany oznamovateľa priestupku bola alebo nebola podaná aj správna žaloba o preskúmanie zákonnosti\ntýchto fiktívnych rozhodnutí súdom, aj keď bolo opakovane vykonané dokazovanie výsluchom\noznamovateľa priestupku (navrhovateľa) a aj žalobkyne, no bez zisťovania predmetnej skutočnosti.\nVychádzajúc z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa tieto skutočnosti namietala\nv oboch odvolaniach, ktoré podala proti rozhodnutiam okresného radu (prvostupňového správneho\norgánu), no žalovaný sa touto námietkou nezaoberal, t.j. neskúmal, či zo strany oznamovateľa priestupku\nbola podaná správna žaloba za účelom preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia o neposkytnutí\ninformácií. Avšak v uvedenom smere iba sám žalovaný, ako k predbežnej otázke v priestupkovom\nkonaní, prijal názor o tom, že vydanie fiktívnych rozhodnutí o neposkytnutí informácií bolo nezákonné.\nV uvedenej súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, však\nnie je oprávnený sám rozhodnúť, či osoba bola povinná informácie poskytnúť a v akom rozsahu, či\nposkytnuté informácie boli pravdivé alebo nepravdivé, a teda či jeho konaním alebo nekonaním došlo k\nporušeniu zákona o slobode informácií (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 7Sži/44/2014,\nviď ďalej). Totižto od okamihu, kedy akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu nadobudne právoplatnosť\nplatí prezumpcia (predpoklad) o jeho zákonnosti a správnosti a to až do času, kedy o jeho prípadnej\nnezákonnosti nerozhodne pre tento prípad zákonom zmocnený orgán (t.j. v prípade prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia je to nadriadený správny orgán a v prípade druhostupňového správneho\nrozhodnutia je to súd), čím je zaistený princíp právnej istoty v oblasti rozhodovacej činnosti štátnych\n\norgánov. Uvedené platí aj v prípade tzv. fiktívnych rozhodnutí vydaných na základe cit. § 18 ods. 3 a cit.\n§ 19 ods. 3 zákona o slobode informácií.\n34. Podľa administratívneho spisu, dokazovanie prvostupňového správneho orgánu (okresného úradu)\na aj žalovaného sa zameriavalo iba na zistenie zavinenia žalobkyne, a to bez toho, aby správny orgán\nzistil aj to, či došlo k naplneniu objektívnej stránky priestupku. V súvislosti so skúmaním naplnenia\nobjektívnej stránky priestupku na úseku práva na prístup k informáciám je potrebné uviesť, že tento\npriestupok sa prejednáva len na návrh (§ 68 ods. 1 zákona o priestupkoch), preto je povinnosťou\nnavrhovateľa (oznamovateľa priestupku), ktorý podáva návrh na začatie konania o takomto priestupku\npreukázať, že k nemu skutočne došlo, a to buď právoplatným rozhodnutím správneho orgánu (v prípade\nspáchania priestupku prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu) alebo rozhodnutím súdu, ktorými\nby bolo takéto porušenie konštatované, t.j. ktorými by bola konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia\npovinnej osoby (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 7Sži/44/2014, viď ďalej). Vydaním\nfiktívneho rozhodnutia povinnou osobou, proti ktorému neboli využité všetky zákonné možnosti nápravy\njeho nezákonnosti (vrátane správnej žaloby), totiž nemohlo dôjsť k naplneniu všetkých znakov skutkovej\npodstaty priestupku na úseku práva na prístup k informáciám.\n35. V súvislosti s námietkou žalobkyne o nenaplnení ani subjektívnej stránky skutkovej podstaty\npriestupku zo spáchania ktorého bola uznaná vinnou, správny súd konštatuje, že v tomto smere\nnevzhliadol nezákonnosť v právnom posúdení zavinenia zo strany žalovaného. Žalovaný správne\nposúdil otázku zavinenia, keď konštatoval, že v otázke zavinenia postačuje zavinenie z nedbanlivosti (či\nuž vedomej alebo nevedomej), pričom skutočnosti uvádzané žalobkyňou v administratívnom konaní nie\nje možné považovať za okolnosti, ktoré by vylučovali jej zodpovednosť za prípadný priestupok na úseku\npráva na informácie za predpokladu, ako už bolo uvedené, žeby došlo aj k naplneniu objektívnej stránky\npriestupku. Okolnosti, ktoré žalobkyňa prezentuje ako výnimočné (celoplošné testovanie COVID-19),\nboli správnym orgánom zohľadnené pri ukladaní trestu, avšak svojím charakterom nie sú spôsobilé\nvylúčiť zodpovednosť za prípadný priestupok.\n36. Argumentačne podporne, správny súd poukazuje na, pre danú vec podstatnú časť rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR v obdobnej veci sp. zn. 7Sži/44/2014 zo 17.12.2015, podľa ktorého cit.\n„Predovšetkým je potrebné uviesť, že priestupok na úseku práva na prístup k informáciám podľa §\n42a zákona o priestupkoch sa prejednáva len na návrh postihnutej osoby (§ 68 ods. 1 zákona o\npriestupkoch). Je preto povinnosťou navrhovateľa, ktorý podáva návrh na začatie konania o takom\npriestupku preukázať, že k nemu skutočne došlo, a to buď právoplatným rozhodnutím správneho orgánu\nalebo súdu, ktorými by bolo také porušenie konštatované.\nV predmetných priestupkových konaniach však ani nebolo preukázané, že by skutok, ktorý mal spáchať\nžalobca, naplnil skutkovú podstatu priestupku ustanovenú v § 42a ods. 1 zákona o priestupkoch.\nVydaním fiktívneho rozhodnutia povinnou osobou, proti ktorému nebolo podané odvolanie, totiž nemohlo\ndôjsť k naplneniu znakov skutkovej podstaty priestupku na úseku práva na prístup k informáciám. (...)\n(...) Žalobcovým konaním však nemohlo dôjsť k zásahu do práv žiadateľov na informácie, lebo v danom\nprípade žiadatelia o informácie mali postupovať podľa zákona o slobode informácií, avšak títo náležite\nnevyužili všetky svoje právne prostriedky prístupu k informáciám, keď rozhodnutie správneho orgánu\no odmietnutí poskytnutia informácie (i keď fiktívne) nenapadli opravným prostriedkom. Z uvedeného\nvyplýva, že nemohlo dôjsť k zásahu do práv žiadateľov na sprístupnenie informácií, ktorí tým, že nevyužili\nopravný prostriedok proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu, vyjadrili vlastne s ním spokojnosť.\nNeexistuje tu teda príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom, ktorým by bolo porušenie\npráva na sprístupnenie informácií.\nĎalej treba uviesť, že správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, nie je oprávnený vzhľadom na\nosobitnú úpravu v zákone o slobode informácií sám rozhodnúť, či osoba bola povinná informácie\nposkytnúť a v akom rozsahu, či poskytnuté informácie boli pravdivé alebo nepravdivé, a teda či jej\nkonaním alebo nekonaním došlo k porušeniu zákona o slobode informácií, lebo podľa § 19 ods. 2\nzákona o slobode informácií o tom rozhoduje nadriadený povinnej osoby. Ak ide o rozhodnutie obecného\núradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce, pričom rozhodnutie o odmietnutí žiadosti je preskúmateľné v\nsúdnom konaní podľa § 244 a nasl. O.s.p. Na posudzovanie predmetu žiadosti o poskytnutie informácie\na spôsobu jej vybavenia teda žalovaný nie je oprávnený.\nVzhľadom na skutočnosť, že orgán prejednávajúci priestupky na úseku práva na prístup k informáciám\nnie je oprávnený pre osobitnú právnu úpravu prístupu k informáciám sám rozhodnúť, či postupom\npovinnej osoby pri sprístupňovaní informácií bol porušený zákon, prvostupňový správny orgán\n\nnepostupoval v súlade so zákonom, keď konanie proti obvinenému nezastavil. V priestupkovom\nkonaní nemôže správny orgán preskúmavať zákonnosť fiktívneho rozhodnutia podľa zákona o slobode\ninformácií. (...)\nZ rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. pod sp. zn. 6Sžo/77/2009) je\nznáme, že v obdobných prípadoch, v ktorých správne orgány rozhodovali aj na základe stanoviska\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky z 26. septembra 2005 k aplikácii § 42a zákona o priestupkoch,\nkeď nebolo navrhovateľom priestupkového konania postupované podľa zákona o slobode informácií\npred podaním návrhu na začatie konania o priestupku podľa § 42a zákona o priestupkoch, bolo\npriestupkové konanie zastavené.“\n37. Keďže správny súd dospel k záveru, že v konaní žalovaného a ani okresného úradu nebol náležite\nzistený skutkový stav veci tak, aby bol bez dôvodných pochybností objasnený prejednávaný priestupok\nv § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch predvídaným spôsobom, teda tak, aby bolo zistené, že skutok, ktorý\nje priestupkom podľa zákona o priestupkoch sa stal (t.j. že sú splnené všetky znaky skutkovej podstaty)\na že tento skutok spáchala žalobkyňa, preto správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, keďže rozhodnutie žalovaného je pre nedostatočne zistený\nskutkový stav súčasne nepreskúmateľným, v spojení s § 191 ods. 3 psím a) SSP, keďže k uvedenému\npochybeniu došlo už aj na úrovni prvostupňového správneho orgánu (okresného úradu), správny súd na\nnávrh žalobkyne zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie okresného\núradu a vec vrátil okresnému úradu na nové konanie a rozhodnutie.\n38. Po vrátení veci okresný úrad skôr, ako pristúpi k skúmaniu subjektívnej stránky priestupku (zavinenia\nžalobkyne – kde súd nevzhliadol vady v právnom posúdení), je povinný dostatočne zistiť skutkový\nstav a ustáliť, či došlo k naplneniu objektívnej stránky priestupku. Je nevyhnutné, aby podrobne\nzistil skutkový stav, pričom je nevyhnutné zdôrazniť, že správny orgán nie je oprávnený v rámci\nposudzovania skutkových okolností sám predbežne zodpovedať otázku, či vydané fiktívne rozhodnutia\nsú zákonné. S tým, že v zmysle vyššie uvedeného otázku, či vydané (fiktívne) rozhodnutie o neposkytnutí\ninformácií je zákonné, je oprávnený posúdiť v tomto konkrétnom prípade správny súd (keďže o odvolaní\noznamovateľa priestupku proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu o neposkytnutí informácie bolo\ntiež rozhodnuté fiktívnym rozhodnutím). Správny orgán je povinný v rámci konania zistiť skutkové\nokolnosti svedčiace v neprospech, ako aj v prospech obvinenej z priestupku. V prípade, že pri\nzisťovaní naplnenia objektívnej stránky priestupku, skutkovým dokazovaním zameraným predovšetkým\nna zistenie skutočností, či bola príslušným orgánom (správnym súdom) vyslovená nezákonnosť\nfiktívneho rozhodnutia žalobkyne (prípadne aj prvostupňového fiktívneho rozhodnutia) o neposkytnutí\ninformácií, nebude bez akýchkoľvek pochybností zistené, že došlo k spáchaniu priestupku, správny\norgán je povinný postupovať podľa cit. § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch a konanie zastaviť.\n39. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené\na účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom\nsúde.“\n40. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči\nžalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal\nžalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech..“\n41. Podľa § 175 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania rozhodne\naj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“\n42. Podľa § 175 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „O výške náhrady trov konania rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.“\n43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní\nplne úspešnej žalobkyni priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho\núradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (cit. § 175 ods. 2 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť [§ 443 ods.\n2 písm. a) a ods. 5 SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP v ich znení účinným do 30.06.2024 a\n§ 493e SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\n\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}