Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3S/39/2022 z 11. 7. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 11. júla 2024, sp. zn. PO-3S/39/2022, ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200344.9
Správny súd v Košiciach | PO-3S/39/2022 | ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200344.9 | 2024-07-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. b) SSP, § 191 ods. 1 písm. d) SSP, § 14 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8eb9fe3f-9df5-4c8c-8e53-1b431e43e37c
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200344.9

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Košiciach
PO-3S/39/2022
8022200344
11. 07. 2024
JUDr. Petra Vysaníková
ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200344.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov
senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobkýň: 1./ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, D. E., právne zastúpená: JUDr. Silvia Kollárova, advokátka, so sídlom: F.
XX, G., 2./ JUDr. Silvia Kollárova, advokátka, so sídlom Štúrova 29, Levoča, proti žalovanému: Krajská
prokuratúra Prešov, so sídlom Masarykova 16, Prešov, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného
č. 4Kn 284/21/7700-19 zo dňa 28.04.2022, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a správnu žalobu žalobkyne v 2. rade.
II. Z r u š u j e opatrenie Krajskej prokuratúry Prešov, č. 4Kn 284/21/7700-19 zo dňa 28.04.2022 a vec
jej vracia na ďalšie konanie.
III. P r i z n á v a žalobkyni v 1. rade voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
IV. Žalobkyňa v 2. rade n e m á právo na náhradu trov konania.
V. Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou (ďalej aj „správna žaloba“) doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „pôvodný
správny súd“) dňa 30.06.2022 sa žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade domáhali preskúmania
zákonnosti listu žalovaného č. 4Kn 284/21/7700-19 zo dňa 28.04.2022 označeného ako „Podanie
z 19.04.2022 - vyrozumenie“, v ktorom žalovaný uviedol: „Tunajšej krajskej prokuratúre bolo dorućené
Vaše podanie z 19.04.2022, ktoré ste podali v mene A. B. C., ktoré som po preskúmaní vyhodnotil
ako ďalšiu opakovanú žiadosť o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní vedenom na
Okresnej prokuratúre Kežmarok pod sp.zn. 1Pn 235/21/7703 a na Odbore kriminálnej polície, Okresného
riaditeľstva PZ, Kežmarok pod sp. zn. ORP-224/VYS-KK-2021.
Poukazujem na spôsob vybavenia Vašej predchádzajúcej „prvej“ žiadosti z 13.10.2021 tunajšou krajskou
prokuratúrou pod sp.zn. 4Kn 284/21/7700 – 7 zo 07.12.2021, o čom ste boli vyrozumená. Do pozornosti
Vám dávam, že ste boli zároveň v predmetnom liste poučená, že v prípade, ak v tej istej veci podáte
ďalšie podanie (opakovanú žiadosť) z tých istých vecných dôvodov tak, že sa o tomto nebude konať,
o čom nebudete ani vyrozumená.
Uvedené poučenie Vám bolo dané na vedomie opakovane Krajskou prokuratúrou Prešov listom sp.zn.
4Kn 284/21/7700 – 11 z 18.01.2022, ako aj listom sp.zn. 4Kn 284/21/7700 – 13 z 15.02.2022, pričom
následne ste opäť podali na Krajskú prokuratúru Prešov vo veci ďalšie podania a to z 27.02.2022,
z 30.03.20222 a ostatné z 19.04.2022. Opätovne upriamujem Vašu pozornosť na vecný obsah poučenia,
na ktoré som poukázal vyššie.“ (ďalej aj „preskúmavané opatrenie“ alebo „napadnuté opatrenie“).

2. Žalobkyne navrhli zrušiť preskúmavané opatrenie žalovaného a priznať žalobkyni v 1. rade a žalobkyni
v 2. rade proti žalovanému právo na náhradu trov konania.
3. Ďalej žalobkyne v správnej žalobe navrhli uložiť žalovanému, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku vybavil žiadosť zo dňa 30.03.2022 v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.
II.
Administratívne konanie
4. Žalobkyňa v 1. rade zastúpená JUDr. Silviou Kollárovou písomným podaním zo dňa 30.03.2022
požiadala žalovaného v súlade s ust. § 2 ods. 1, § 3 ods.1, 3, § 4 ods. 1, § 14 ods.1,2, § 16 ods. 1
zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií v platnom znení o písomné vyrozumenie v akom štádiu
konania je ňou podané odvolanie zo dňa 27.02.2022, doporučeným listom riadne a včas zaslané z Pošty
Levoča dňa 28.02.2022 a adresátom t.j. Krajskou prokuratúrou v Prešove preukázateľne prevzaté dňa
02.03.2022 o 07.27 hod. z Pošty Prešov 1.
5. Následne žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade adresovali žalovanému písomné podanie
označené ako „VEC: Odvolanie – jedno vyhotovenie“ zo dňa 19.04.2022 (ďalej aj „odvolanie zo dňa
19.04.2022“), v ktorom navrhli vyhovieť žiadosti zo dňa 30.03.2022 v celom rozsahu.
6. Žalovaný reagoval na odvolanie zo dňa 19.04.2022 preskúmavaným opatrením.
III.
Súdne konanie
7. Správna žaloba – žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:
- žiadosť žalobkýň zo dňa 30.03.2022 bola žiadosťou o poskytnutie informácii podľa zákona č.. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“), pričom
žalovaný túto žiadosť v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám nevybavil,
- napadnuté opatrenie je „nejasné, nepreskúmateľné a neurčité,“ i keď sa žalovaný odvoláva na spôsob
vybavenia predchádzajúcej žiadosti zo dňa 13.10.2021, tento spôsob vybavenia nie je žalobkyni v 1.
rade a žalobkyni v 2. rade známy,
- žalovaný mal namiesto preskúmavaného opatrenia vydať vo veci rozhodnutie o odvolaní podľa § 19
ods. 2 a ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
8. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zo dňa 04.05.2023 – skutkové tvrdenia a právne argumenty,
ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:
- žalovaný vo svojom podaní uviedol prehľad jednotlivých žiadostí, tak ako mu boli doručované od
žalobkyne v 1. rade a žalobkyne v 2. rade,
- žiadosť zo dňa 30.03.2023 bola doručená žalovanému dňa 01.04.2022, pričom bola vyhodnotená
ako ďalšia neodôvodnená žiadosť podľa Príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por.
č. 11/2019 z 28.11.2019 (ďalej aj „príkaz č. 11/2019“). Opätovne neboli zistené dôvody na prijatie
prokurátorských opatrení, o čom už žalobkyňa v 1. rade nebola v zmysle predchádzajúceho poučenia
upovedomená,
- napadnutá písomnosť (pozn. súdu preskúmavané opatrenie) je iba upovedomením, nie rozhodnutím,
či opatrením, a preto nie je ani spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
9. Žalovaný samostatným písomným podaním zo dňa 09.08.2023 predložil do konania časť listín
súvisiacich so žiadosťami žalobkyne v 1. rade a žalobkyne v 2. rade, na ktoré odkázal vo svojom
vyjadrení zo dňa 04.05.2023.

10. Replika žalobkyne v 1. rade a žalobkyne v 2. rade zo dňa 20.08.2023 – skutkové tvrdenia a právne
argumenty, ktoré vyplývajú z jej obsahu sú nasledujúce:
- zo strany žalovaného sa podľa žalobkyne v 1. rade a žalobkyne v 2. rade jedná o špekulatívne
vyviňovanie, pričom dôvodnosť skutkových tvrdení a právnych argumentov uvedených v správnej žalobe
žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04.05.2023 nevyvrátil.
11. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach, na ktorom je vec vedená pod sp.zn. PO-3S/39/2022.
12. Žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sa písomným podaním zo dňa 27.08.2023 vyjadrili
k písomnému podaniu žalovaného zo dňa 09.08.2023 obsahovo zhodne ako vo svojej replike zo dňa
20.08.2023.
13. Replika zo dňa 20.08.2023 a písomné podanie žalobkýň zo dňa 27.08.2023 boli žalovanému
doručené dňa 22.09.2023. Žalovaný však na nich duplikou nereagoval.
14. V písomnom podaní zo dňa 24.10.2023 žalobkyne namietali nezákonnosť trestného konania,
ktorého sa mala týkať žiadosť zo dňa 30.03.2022.
15. Písomné podanie žalobkýň zo dňa 24.10.2023 bolo dňa 27.11.2023 doručené na vedomie
žalovanému.
16. Žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade v správnej žalobe ďalej navrhli uložiť žalovanému, aby
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vybavil žiadosť zo dňa 30.03.2022 v súlade so zákonom
o slobodnom prístupe k informáciám. Správny súd v Košiciach uznesením č.k. PO-3S/39/2022 – 163 zo
dňa 06.03.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2024, vylúčil v tejto časti správnu žalobu ako
žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy na samostatné konanie.
17. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 11.07.2024. Na pojednávaní sa zúčastnili žalobkyňa
v 1. rade, žalobkyňa v 2. rade, ktorá je zároveň právnou zástupkyňou žalobkyne v 1. rade a žalovaný.
Všetci zúčastnení vo svojich prednesoch zotrvali na svojich predchádzajúcich skutkových tvrdeniach
a právnych argumentoch. Správny súd na pojednávaní vyhlásil tento rozsudok.

IV.
Aplikované právne predpisy
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Každý má právo na prístup k
informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje
na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz,
referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na
vytváranie názorov.
19. Podľa § 14 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Žiadosť možno podať písomne, ústne,
faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
20. Podľa § 14 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej
povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu
alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
21. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Ak povinná osoba v lehote na
vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila,

predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia
rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
22. Podľa 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Proti rozhodnutiu povinnej osoby o
odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej
osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
23. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám O odvolaní proti rozhodnutiu
povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak
ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu
ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu
štátnej správy.
24. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Odvolací orgán rozhodne o odvolaní
do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne,
predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za
deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

V.
Posúdenie správnym súdom
25. Po preskúmaní napadnutého opatrenia, priebehu administratívneho konania ako aj súdneho
a administratívneho spisu, správny súd vo svetle žalobných bodov dospel k nasledovným záverom.
26. V žiadosti zo dňa 30.03.2022 žalobkyňa v 2. rade uviedla: „A. B. C., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom D.
E. XX, okr. Kežmarok Právne zast.: JUDr. Silvia Kollárová, AK 054 01 Levoča, Štúrova č. 29 advokátka
zapísaná v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou so sídlom v Bratislave pod
č. 3238, IČO: 42027047, DIČ: XXXXXXXXXX“. Ďalej žalobkyňa v 2. rade v žiadosti zo dňa 30.03.2022
uviedla: „Ako splnomocnená právna zástupkyňa – advokátka p. A. B. C. pri všetkých právnych úkonoch
súvisiacich s podaním a spísaním trestného oznámenia (....).“ Pri podpise v žiadosti zo dňa 30.03.2022
sa uvádza: „v Levoči dňa 30.03.2022 A. B. C. H. zast.: (vlastnoručný podpis JUDr. Silvie Kollárovej – súd
pri porovnaní podpisu vychádzal z podpisu JUDr. Silvie Kollárovej na žalobe ako i na ďalších podaniach)“
Z obsahu žiadosti zo dňa 30.03.2022 nebolo možné usúdiť, že túto žiadosť podala žalobkyňa v 2. rade aj
vo svojom mene a nie len ako splnomocnená zástupkyňa žalobkyne v 1. rade. Práve naopak, všetky tieto
skutočnosti uvedené v žiadosti zo dňa 30.03.2022 potvrdzujú záver o tom, že žiadosť zo dňa 30.03.2022
bola podaná výhradne žalobkyňou v 1. rade, v ktorej mene konala žalobkyňa v 2. rade ako jej právna
zástupkyňa. Pri posúdení právnych účinkov žiadosti zo dňa 30.03.2022 je preto potrebné vychádzať
zo všeobecných účinkov zastúpenia, tak ako sú predpokladané v § 32 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a teda, že práva a povinnosti zo žiadosti zo dňa
30.03.2022 vznikli priamo žalobkyni v 1. rade a nie žalobkyni v 2. rade ako jej splnomocnenej zástupkyni.
27. Správny súd považoval za nesporné, že odvolanie zo dňa 19.04.2022 podala žalobkyňa v 1. rade
prostredníctvom žalobkyne v 2. rade ako jej právnej zástupkyne a zároveň toto odvolanie zo dňa
19.04.2022 podala aj samostatne žalobkyňa v 2. rade. Uvedená skutočnosť vyplýva okrem iného z
údajov pri podpise žalobkyne v 2. rade, nad ktorým je uvedené „A. B. C. – odvolateľka 1. Právne zast.
a tiež odvolateľka 2:“ Na tomto mieste je teda samostatné postavenie žalobkyne v 2. rade vo veci
podania odvolania zo dňa 19.04.2022 výslovne uvedené. Týmto sa teda líšia náležitosti odvolania zo
dňa 19.04.2022 oproti žiadosti zo dňa 30.03.2022. Podľa názoru správneho súdu vo veci došlo k situácii,
kedy síce žalobkyňa v 2. rade nepodala vo svojom mene žiadosť zo dňa 30.03.2022, avšak odvolanie
zo dňa 19.04.2022 už podala taktiež vo svojom mene.
28. Za takejto situácie správny súd považoval za potrebné ustáliť procesné postavenie žalobkyne v 2.
rade vo vzťahu k preskúmavanému opatreniu. Z obsahu preskúmavaného opatrenia mal správny súd

za to, že preskúmavaným opatrením sa o subjektívnych právach žalobkyne v 2. rade nerozhodlo.
V preskúmavanom rozhodnutí sa o žalobkyni v 2. rade hovorí nasledovným spôsobom: „Tunajšej krajskej
prokuratúre bolo doručené Vaše podanie z 19.04.2022, ktoré ste podali v mene A. B. C. (...).“ Preto aj
keď sa v ľavej hornej časti preskúmavaného opatrenia uvádzajú kontaktné údaje žalobkyne v 2. rade,
nemožno toto posudzovať izolovane, ale iba v nadväznosti na príslušnú citovanú časť preskúmavaného
opatrenia. Teda preskúmavané opatrenie hovorí o žalobkyni v 2. rade iba ako o právnej zástupkyni
žalobkyne v 1. rade. Spoločným podaním odvolania zo dňa 19.04.2022 nedošlo podľa názoru správneho
súdu k založeniu núteného alebo nerozlučného procesného spoločenstva medzi žalobkyňou v 1. rade
a žalobkyňou v 2. rade. Z uvedeného preto vyplýva, že žalovaný mohol o odvolaní zo dňa 19.04.2022
rozhodnúť voči žalobkyni v 1. rade samostatne bez toho, aby sa toto rozhodnutie muselo vzťahovať
taktiež na žalobkyňu v 2. rade. Zároveň z hľadiska ochrany subjektívnych práv žalobkyne v 2. rade platí
to, čo už bolo vyššie uvedené a teda, že žalobkyňa v 2. rade nepodala vo svojom mene žiadosť zo
dňa 30.03.2022. Vedený týmito úvahami správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol správnu
žalobu žalobkyne v 2. rade ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
29. Žalovaný vo veci namietal, že žiadosť zo dňa 30.03.2022 má podľa svojho obsahu povahu žiadosti
o preskúmanie postupu orgánu činného v trestnom podaní. Zároveň sa podľa názoru žalovaného malo
jednať o opakovanú žiadosť o preskúmanie postupu orgánu činného v trestnom konaní, pričom žalovaný
riadne vybavil skoršiu žiadosť zo dňa 13.10.2021. Žiadosť zo dňa 30.03.2022 ako aj skoršia žiadosť
zo dňa 13.10.2021 mali byť podľa názoru žalovaného správne vybavené postupom podľa príkazu č.
11/2019.
30. Zásadnou posudzovanou právnou otázkou bolo to, či žalovaný postupoval správne, keď žiadosť zo
dňa 30.03.2024 nepovažoval za žiadosť o sprístupnenie informácií podľa § 14 zákona o slobodnom
prístupe k informáciám, ale za inú žiadosť vybavovanú podľa príkazu č. 11/2019.
31. V žiadosti zo dňa 30.03.2022 žalobkyňa v 1. rade explicitne uviedla: „vo vyššie označenej trestnej
veci žiadam týmto v súlade s ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 3 § 4 ods. 1, § 14 ods. 1, 2, § 16 ods. 1 zák. č.
211/2000 Z.z. o slobode informácii v platnom znení o písomné vyrozumenie“. Zároveň v žiadosti zo dňa
30.03.2022 sa ďalej uvádza – citované doslovne: „Požadované písomné vyrozumenie žiadam zaslať na
adresu sídla mojej AK uvedenú v záhlaví tejto žiadosti súčasne žiadam o dodržanie zákonom stanovenej
lehoty na vybavenie tejto žiadosti z Vašej strany ako povinnej osoby - § 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.
z. o slobode informácii v platnom znení.“ Z takéhoto obsahu žiadosti zo dňa 30.03.2022 mal správny
súd za nepochybné, že žalobkyňa v 1. rade žiadosť zo dňa 30.03.2022 výslovne označila ako o žiadosť
o sprístupnenie informácii podľa § 14 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žiadosť zo dňa
30.03.2022 obsahuje viaceré náležitosti podľa § 14 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Prejavená vôľa žalobkyne v 1. rade zachytená v texte žiadosti zo dňa 30.03.2022 bola nepochybne
adresovaná žalovanému ako žiadosť o sprístupnenie informácií. Správny súd preto posúdil žiadosť zo
dňa 30.03.2022 ako žiadosť o slobodnom prístupe k informáciám podľa § 14 zákona o slobodnom
prístupe k informáciám.
32. Správny súd nespochybňuje procesné oprávnenie žalovaného posudzovať podania podľa ich
obsahu, avšak každé podanie je procesným právnym úkonom, a teda je prejavom vôle účastníka
konania. Preto ani výklad podania založený na jeho obsahu nesmie smerovať k zjavnému popretiu vôle
toho, kto takýto procesný právny úkon urobil.
33. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v niektorých prípadoch môže prichádzať do úvahy voľba
z viacerých možností, ktorými účastník konania bude iniciovať určitú aktivitu zo strany orgánu verejnej
správy. V týchto intenciách je pochopiteľné, že žalovaný videl určité spoločné rysy žiadosti zo dňa
30.03.2022 so žiadosťou v režime príkazu č. 11/2019. Môže sa vyskytnúť situácia, že jedno vyhotovenie
určitej listiny bude zároveň obsahovať viacero procesných úkonov. Preto, ak žalovaný v žiadosti zo dňa
30.03.2022 videl taktiež prvky žiadosti o preskúmanie zákonnosti postupu orgánu činného v trestnom
konaní, tak mu nič nebránilo okrem vybavenia žiadosti zo dňa 30.03.2022 podľa zákona o slobodnom
prístupe k informáciám, taktiež paralelne k tomu zvoliť postup podľa príkazu č. 11/2019.
34. Druhým argumentom žalovaného bolo to, že jeho odpoveď zo dňa 28.04.2022 nemá povahu
rozhodnutia resp. opatrenia, pričom sa má jednať iba o list, ktorým žalobkyni v 1. rade odpovedal.

35. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery ustálenej rozhodovacej praxe:
„Z uvedeného vyplýva, že samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia správneho orgánu
nemôžu byť samé osebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie jeho súdneho
preskúmavania, pretože ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 OSP vyžaduje, aby súd zisťoval, či
sa toto rozhodnutie svojím obsahom súčasne nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd. Nie
je totiž vylúčené, že by sa aj rozhodnutia uvedené v § 248 OSP nemohli dotýkať, či dokonca porušovať
základné práva alebo slobody. Základnému právu uvedenému v čl. 46 ods. 2 ústavy preto zodpovedá
taký postup súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne
preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého zo základných
práv alebo slobôd účastníka konania. Postup súdu, v ktorom zanedbal niektorý z týchto prvkov, zakladá
porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy..“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,
II. ÚS 50/01).
36. Správny súd považoval pri právnom posúdení preskúmavaného opatrenia zohľadniť postup, ktorý
je predpokladaný zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Žiadosť zo dňa 30.03.2022 bola
doručená žalovanému dňa 01.04.2022 (viď vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zo dňa 04.05.2023).
Žalovanému týmto začala plynúť lehota 8 pracovných dní na vybavenie žiadosti, ktorá márne uplynula
dňa 13.04.2022. Keďže žalovaný v tejto lehote nevydal rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnil, tak
sa predpokladá, že vo veci vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informáciu (ďalej aj „fiktívne
rozhodnutie“).
37. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám bolo žalobkyni v 1. rade fiktívne
rozhodnutie doručené dňa 16.04.2022. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám
začala týmto plynúť žalobkyni v 1. rade 15 dňová lehota na podanie odvolania proti fiktívnemu
rozhodnutiu. Odvolanie zo dňa 19.04.2022 bolo žalovanému doručené dňa 25.04.2022. Odvolanie zo
dňa 19.04.2022 proti fiktívnemu rozhodnutiu bol teda riadne podané pred uplynutím lehoty na podanie
odvolania podľa § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
38. Preskúmavané opatrenie nemá náležitosti, ktoré má obsahovať rozhodnutie podľa § 22 ods.
1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s § 47 zákona č. 71/1967 Zb. správny
poriadok v znení neskorších predpisov. Na druhej strane, sa v preskúmavanom opatrení konkrétne
spomína odvolanie zo dňa 19.04.2022 – doslovne citované: „pričom následne ste opäť podali na Krajskú
prokuratúru Prešov vo veci ďalšie podania a to z 27.02.2022, z 30.03.2022 a ostatné z 19.04.2022.“
Zároveň preskúmavané opatrenie uvádza, že žalobkyňa v 1. rade bola poučená „že v prípade, ak
v tej istej veci podáte ďalšie podanie (opakovanú žiadosť) z tých istých vecných dôvodov tak, že sa
o tomto nebude konať (...)“ (medzi tieto „opakované žiadosti“ text preskúmavaného opatrenia zaraďuje
taktiež odvolanie zo dňa 19.04.2022). Z uvedeného je zrejmé, že preskúmavané opatrenie prezentuje
autoritatívny záver žalovaného o tom ako posúdil a ako sa vysporiadal s odvolaním zo dňa 19.04.2022.
39. V tejto súvislosti správny súd ďalej poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej:
„Infozákon teda obsahuje špecifickú úpravu vydávania rozhodnutí a zavádza tzv. fiktívne rozhodnutie
ako účinný nástroj pre nečinnosť povinnej osoby. V zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho
súdu SR nastáva fikcia rozhodnutia až vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej lehote absolútne
nečinná (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 16.11.2012, rozsudok Najvyššieho správneho
súdu 2Sži/5/2011 SR sp. zn. 10Sžik/1 /2020 z 24.02.2022). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sži/21/2013 z 21.11.2013: „Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia
a je nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby.“ Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sži/8/2012 z 15.08.2012: „Faktické vybavenie žiadosti, či už formou poskytnutia informácie, alebo
formou odmietnutia, má vždy prednosť pred konštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia.“ (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, 1Svk/14/2021, ods. 25).
40. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že preskúmavané opatrenie je rozhodnutím
vydaným vo forme opatrenia, ktorým žalovaný podľa § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe
k informáciám zamietol odvolanie zo dňa 19.04.2022.

41. V odvolaní zo dňa 19.04.2022 žalobkyňa v 1. rade namietala, že nedošlo k riadnemu vybaveniu
žiadosti zo dňa 30.03.2022 – doslovne citované: „Krajská prokuratúra v Prešove je viazaná zákonnou
lehotou 8. pracovných dní /najneskôr/ na vybavenie tejto žiadosti z 30.03.2022, tak to jednoducho
odignorovala a nič nám doteraz nezaslala.“ V preskúmavanom opatrení je uvedené – doslovne citované:
„Opätovne upriamujem Vašu pozornosť na vecný obsah poučenia, na ktoré som poukázal vyššie.“ Týmto
odkazuje preskúmavané opatrenie na poučenie, ktoré mala obdržať žalobkyňa v 1. rade prostredníctvom
listu sp.zn. 4Kn 284/21/7700 – 7 zo dňa 07.12.2021. Tento list ani citácia jeho obsahu neboli súčasťou
preskúmavaného opatrenia. Preskúmavané opatrenie teda neuvádza žiadne vecné dôvody, pre ktoré
došlo k zamietnutiu odvolania zo dňa 19.04.2022 a potvrdeniu fiktívneho rozhodnutia a nevyjadruje sa
ani k správnosti postupu vybavenia žiadosti zo dňa 30.03.2022.
42. Z vyššie uvedeného dôvodu je napadnuté opatrenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v celosti
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobkyňa v rámci žalobných bodov
vytkla preskúmavanému opatreniu, že je nepreskúmateľné, pričom tento žalobný bod správny súd
považoval za dôvodný.
43. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám bol žalovaný povinný odvolanie
zo dňa 19.04.2022 predložiť na rozhodnutie Generálnej prokuratúre ako nadriadenému povinnej osoby
podľa § 40 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti
správny súd podporne poukazuje na závery ustálenej rozhodovacej praxe:
„Z uvedeného vyplýva, že prokuratúru tvorí sústava štátnych orgánov, medzi ktoré patria aj okresné
prokuratúry a krajské prokuratúry. Z § 2 zákona o prokuratúre vyplýva, že prokurátori samotní nie sú
štátnym orgánom, ale len pôsobia v rámci štátnych orgánov tvoriacich prokuratúru. V zmysle zákona
o slobode informácií je teda povinnou osobou okresná prokuratúra ako štátny orgán, a nie prokurátori
okresnej prokuratúry, a odvolacím orgánom je krajská prokuratúra ako nadriadený orgán okresnej
prokuratúry.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 2Sži/2/2009).
44. Napriek vyššie uvedenému žalovaný odvolanie zo dňa 19.04.2022 na rozhodnutie Generálnej
prokuratúre nepredložil a namiesto toho žalovaný vo veci sám rozhodol preskúmavaným opatrením.
Správny súd má za to, že preskúmavané opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona
oprávnený, pričom na uvedené prihliadol nad rámec žalobných bodov podľa § 134 ods. 2 písm. b) SSP.
45. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj
povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/
46. Iné dôvody, okrem tých, ktorým správny súd venoval samostatnú pozornosť v tejto časti odôvodnenia,
nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa ich posúdeniu osobitne
nevenoval v odôvodnení tohto rozhodnutia.
VI.
Záver
47. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané opatrenie nie je v
súlade so zákonom, lebo je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods.
1 písm. d) SSP) a taktiež ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený (§ 191 ods. 1 písm.
b) SSP). Preto preskúmavané opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

48. Správny súd sa zaoberal, či vo veci možno uplatniť postup podľa § 193 druhá veta SSP. Žalobkyňa
v 1. rade požadovala informáciu v znení: „v akom štádiu konania je nami podané odvolanie zo dňa
27.02.2022.“ Z kontextu žiadosti zo dňa 30.03.2022 usúdil správny súd, že pod pojmom štádium konania
je myslené štádium trestného konania, ktoré by sa malo týkať trestného oznámenia podanému voči
osobe označenej ako I. H.. „Trestné konanie je možné rozdeliť na dve základné časti, z ktorých sa
každá ďalej člení na určitý počet štádií.“ (Štrkolec, M. Úvod do trestného práva procesného, Košice:
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2022, s. 8.). Pojem „štádium trestného konania“ je
pojmom, ktorým delí právna doktrína časti trestného konania do určitého počtu na seba nadväzujúcich
štádií. Z uvedeného vyplýva, že v štádiu trestného konania sa teda nemôže nachádzať samotné
odvolanie podané v rámci trestného konania, avšak podanie odvolania môže prípadne iniciovať začatie
odvolacieho konania, ako jedného zo štádií trestného konania. V kontexte uvedeného nebolo zo žiadosti
zo dňa 30.03.2022 správnemu súdu zrejmé, o poskytnutie akej konkrétnej informácie žiadala žalobkyňa
v 1. rade žalovaného. Preto správny súd nemohol uložiť žalovanému povinnosť sprístupniť predmetnú
informáciu žalobkyni v 1. rade postupom podľa § 193 druhá veta SSP.
49. Žalobkyňa správnou žalobou navrhla zrušenie preskúmavaného opatrenia, avšak nie fiktívneho
rozhodnutia o žiadosti zo dňa 30.03.2022. V ďalšom konaní žalovaný postupom podľa § 14 ods. 3
zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyzve žalobkyňu v 1. rade na doplnenie neúplnej žiadosti zo
dňa 30.03.2022. Následne o odvolaní zo dňa 19.04.2022 buď sám rozhodne postupom podľa § 57 ods.
1 správneho poriadku, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie, alebo ho predloží Generálnej prokuratúre
ako nadriadenému povinnej osoby postupom podľa § 19 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
50. O náhrade trov konania žalobkyne v 1. rade rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak,
že plne úspešnej žalobkyni v 1. rade priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu
dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). Žalobkyni v 2. rade, ktorá zavinila odmietnutie
žaloby, bolo uznesením pôvodného správneho súdu č.k. 3S/39/2022-87 zo dňa 01.03.2023, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2023, priznané oslobodenie od súdnych poplatkov za podanie
správnej žaloby, a preto podľa názoru správneho súdu od nej nebolo možné spravodlivo požadovať
náhradu trov konania žalovanému. Na základe uvedeného o náhrade trov konania žalobkyne v 2. rade
a žalovaného rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z týchto účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.
51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok.
Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej
sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila
závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.