Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-7Sa/18/2021 z 15. 1. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 15. januára 2024, sp. zn. PO-7Sa/18/2021, ECLI:SK:SpSKE:2024:8021200448.3
Správny súd v Košiciach | PO-7Sa/18/2021 | ECLI:SK:SpSKE:2024:8021200448.3 | 2024-01-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 6 ods. 2 písm. c) SSP, § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., § 40 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., § 49 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., § 24 zákona č. 102/2020 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8955586-95d2-4e3d-a4b5-446982abce2e
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:8021200448.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Košiciach
PO-7Sa/18/2021
8021200448
15. 01. 2024
JUDr. Andrea Daráková
ECLI:SK:SpSKE:2024:8021200448.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobkyne:
A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., t.č. F. XX, XXX XX E., proti
žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na
kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom Zádielska 2, 043 32 Košice, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2021/6985 z 15.06.2021, vo
veci peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby a jemu predchádzajúceho administratívneho
konania, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou 19.08.2021 pôvodne Krajskému súdu v Prešove, sa žalobkyňa v zastúpení
svojou právnou zástupkyňou domáhala, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/
SSVODPPKPC1/SOC/2021/6985 z 15.06.2021, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie proti rozhodnutiu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, ako prvostupňového správneho orgánu (ďalej tiež aj
len „Úrad“) č. HE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2021/37377-6 z 18.03.2021, vo veci nepriznania žalobkyni
peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby, aby toto rozhodnutie žalovaného bolo zrušené
a žalobkyni aby bola priznaná náhrada trov konania.
2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobkyne, v zmysle
rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, náhodnými
technickými prostriedkami pridelené zákonnej sudkyni správneho súdu senátu „15Sa“.
Administratívne konanie
3. Podľa žalovaným predloženého administratívneho spisu, žalobkyňa na predpísanom tlačive požiadala
11.01.2021 Úrad (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné) o poskytnutie peňažného príspevku
na opatrovanie jej ťažko zdravotne postihnutej maloletej dcéry A., nar. XX.XX.XXXX (ďalej tiež aj len
„dcéra žalobkyne“ alebo aj „posudzovaná osoba“).

4. Rozhodnutím Úradu, ako rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. HE1/OPPNKŤZPAPČ/
SOC/2021/37377-6 z 18.03.2021, podľa § 14 ods. 2, 4 a § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“),
nebolo vyhovené, dňa 11.01.2021 žalobkyňou podanej žiadosti o priznanie jej peňažného príspevku na
opatrovanie jej maloletej dcéry.
Úrad poukázal na svojim posudkovým lekárom spracovaný lekársky posudok č. HE/2021/37475 z
27.01.2021, pri ktorom posudkový lekár vychádzal z lekárskych nálezov všeobecného lekára pre
deti a dorast, správy neurológa, správy pediatrickej gastroenterológie, lekárskej genetiky a klinickej
psychológie, pričom za rozhodujúce ochorenie pre určenie miery funkčnej poruchy bolo stanovené
ochorenie M. Down s tým, že na základe uvedených lekárskych správ bola podľa prílohy č. 3, IV. časti,
8. bodu zákona č. 447/2008 Z.z. u posudzovanej osoby určená 50% miera funkčnej poruchy, t.j. jedná
sa o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na sprievodcu.
Úrad tiež poukázal aj na dňa 09.03.2021, z dôvodu protipandemických opatrení (COVID), telefonicky
vykonanú sociálnu posudkovú činnosť rozhovorom so žalobkyňou, pri ktorej bolo zistené, že
posudzovaná osoba žije so žalobkyňou; po narodení bola operovaná pre vrodenú chybu žalúdka
a pankreasu; od narodenia je sledovaná na neurologickej ambulancií pre neurologické ochorenie Morbus
Down; zaostáva v psychomotorickom vývine; má oneskorený vývin reči; hygienické návyky nemá úplne
osvojené, je nesamostatná, potrebuje vedenie. V školskom roku 2020/2021 bola žiačkou l. ročníka
špeciálnej internátnej materskej školy pre žiakov s telesným postihnutím.
Úrad uviedol, že na podklade uvedeného lekárskeho posudku, ako aj na podklade zistení sociálnej
posudkovej činnosti, Úrad následne spracoval na posudzovanú osobu komplexný posudok č. HE1/
OPPNKŤZPAPČ/SOC/2021/37475 č. z. 2021/57522 z 09.03.2021 (ďalej len „prvostupňový komplexný
posudok“) a to jednako pre účely posúdenia už zmienenej žiadosti žalobkyne na priznanie jej peňažného
príspevku na opatrovanie, ako aj pre účely posúdenia žiadosti žalobkyne o poskytnutie jej peňažného
príspevku na kúpu motorového vozidla.
Úrad v rozhodnutí ďalej ozrejmil metodiku určenia stupňa odkázanosti posudzovanej osoby na
inú fyzickú osobu, v zmysle ktorej, v prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. uvedené každodenné
činnosti, boli bodovo ohodnotené vychádzajúc pritom z informácii lekárskeho posudku v spojení
s informáciami zistenými sociálnou posudkovou činnosťou telefonickým rozhovorom so žalobkyňou
(matkou posudzovanej osoby) s tým, že maximálnym počtom bodov 10 bola ohodnotená schopnosť
posudzovanej osoby plne vykonávať jednotlivé úkony v rámci hodnotenej skupiny činnosti; počtom
bodov 5 bola ohodnotená posudzovaná osoba ak na výkon dvoch alebo viacerých úkonov v rámci
hodnotenej skupiny činnosti potrebuje pomoc inej fyzickej osoby a počtom bodov 0 je ohodnotená
posudzovaná osoba, ak potrebuje pomoc pri väčšine úkonov v rámci hodnotenej skupiny činnosti.
Pri určení stupňa odkázanosti maloletej dcéry žalobkyne, keďže sa jedná o maloletú osobu, bol
zohľadnený aj § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého sa pri tomto hodnotení neprihliada
na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo
pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej
neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Maloletá dcéra žalobkyne bola pri jednotlivých skupinách
činností bodovo ohodnotená takto – po 10 bodov pri činnostiach ako je zmena polohy, sedenie
a státie; pohyb po schodoch a pohyb po rovine; po 5 bodov pri činnostiach ako je stravovanie a pitný
režim; vyprázdňovanie močového mechúra; vyprázdňovanie hrubého čreva; osobná hygiena; celkový
kúpeľ; obliekanie, vyzliekanie; orientácia v prostredí a potreba dohľadu a počtom bodov 0 pri činnosti
dodržiavanie liečebného režimu. Celkovo tak u maloletej dcéry žalobkyne bola jej odkázanosť na inú
fyzickú osobu pri uvedených skupinách činností ohodnotená počtom 70 bodov, čomu zodpovedá stupeň
odkázanosti č. III. a keďže nebol dosiahnutý stupeň odkázanosti V. alebo VI., tak posudzovaná osoba
podľa tohto záveru nie je odkázaná na opatrovanie, preto nie je možné ani žalobkyni priznať príspevok
na jej opatrovanie.
Rozhodnutie Úradu bolo žalobkyni doručené 26.03.2021
5. Podľa záverov už zmieneného prvostupňového komplexného posudku č. HE1/OPPNKŤZPAPČ/
SOC/2021/37475 č. z. 2021/57522 z 09.03.2021, ktorý bol podkladom pre vyššie uvedené rozhodnutie
Úradu a ktorého obsah bol tak vo veľkej miere pretavený do tohto rozhodnutia Úradu, navyše
uvedeného, posudzovaná osoba vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie z dôvodu 50% miery
funkčnej poruchy je pri realizovaní základných sociálnych aktivít (i) v oblasti mobility a orientácie –
odkázaná na sprievod na lekárske vyšetrenia, sprievod do škôlky a zo škôlky, ale nie je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, preto sa v oblasti mobility nenavrhovala
kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia príspevkom na kúpu osobného

motorového vozidla ani peňažným príspevkom na opatrovanie, pretože za účelom potreby sprievodu
má nárok na preukaz so sprievodcom; (ii) v oblasti komunikácie – nebola navrhovaná kompenzácia
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia; (iii) v oblasti zvýšených výdavkov – má zvýšené
výdavky súvisiace s hygienou, takže je odkázaná na ich kompenzáciu vo forme príspevku na zvýšené
výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia;
nemá zvýšené výdavky súvisiace s prevádzkou osobného motorového vozidla, keďže nie je odkázaná
na individuálnu prepravu motorovým vozidlom; (iv) v oblasti sebaobsluhy – posudzovaná osoba, pri
dosiahnutom počte bodov 70, čomu zodpovedá III. stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby pri
hodnotených činnostiach, nie je tak podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. odkázaná na opatrovanie
a teda sa nenavrhuje kompenzovať sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia príspevkom
na opatrovanie.
Podľa lekárskeho posudku č. HE/2021/37475 z 27.01.2021, ktorý bol podkladom pre prvostupňový
komplexný posudok, posudzovaná osoba nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, pretože nemá ťažké poruchy mobility (chôdza je popisovaná ako nedokonale koordinovaná,
ale samostatná); nemá duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného
alebo nepredvídateľného správania a nemá ťažké poruchy zvieračov (v lekárskych nálezoch uvádzaná
inkontinencia 3. stupňa a má predpísané plienky, ale vo dne už hygienické návyky prevažne dodržiava,
pomočuje sa v spánku, preto stav nemožno považovať za ťažké poruchy zvieračov). Vzhľadom k
uvedeným lekárskym záverom bola u posudzovanej osoby stanovená miera funkčnej poruchy 50%
podľa prílohy č. 3, IV. časti, 8. bodu zákona č. 447/2008 Z.z., t.j. jedná sa o osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, neodkázanú na opatrovanie, keďže stupeň jej odkázanosti na pomoc inej osoby pri
hodnotených činnostiach je III. Posudkový lekár Úradu určil termín opätovného posúdenia zdravotného
stavu posudzovanej osoby na august 2022.
6. Proti rozhodnutiu Úradu, žalobkyňou podané odvolanie z 30.03.2021, bolo odôvodnené s poukazom
na praktické schopnosti maloletej dcéry žalobkyne (posudzovaná osoba) v dôsledku jej zdravotného
postihnutia s tým, že posudzovaná osoba je ťažko zdravotne postihnutá v dôsledku Downovho
syndrómu; pomočuje sa v noci aj cez deň; nedokáže sa sama obliecť, keď sa oblečie tak si oblečie
všetko naopak; pije z fľaše, z pohára vylieva; aj keď sa sama naje všetko rozhádže, preto ju žalobkyňa
kŕmi; v porovnaní s maloletými zdravými vnúčatami žalobkyne sa jej maloletá dcéra nevie hrať, takže
podľa žalobkyne jej maloletá dcéra potrebuje osobnú starostlivosť. Žalobkyňa je názoru, že v rozhodnutí
Úradu nie je uvedené všetko tak, ako to ona uviedla s tým, že u posudzovanej osoby sa každým dňom
niečo mení, preto žalobkyňa v odvolaní žiadala o zrušenie rozhodnutia Úradu a priznanie jej príspevku
na opatrovanie.
Prílohou odvolania žalobkyne bola lekárska správa z kontrolného neurologického vyšetrenia z
24.03.2021, podľa záveru ktorého, maloletá trpí M. Down; s poruchami správania; návykové
vyplazovanie jazyka; neosvojené hygienické návyky-inkontinencia 3. stupňa; vyrástla; pribrala;
strabizmus (škúlenie); ináč topicky v norme; somatická stigmatizácia v rámci základného
ochorenia; chôdza samostatná; spolupráca limitovaná; hyperkinetické prejavy; instabilita. Maloletej bol
naordinovaný sirup v dávkovaní 1/2 - 0 - 1 odmerka po dobu jedného týždňa a potom po dobu jedného
týždňa len večer 1 odmerka.
7. K odvolaniu žalobkyne po zohľadnení predloženého lekárskeho nálezu, zaujal stanovisko posudkový
lekár Úradu 19.04.2021, v zmysle ktorého aj po opätovnom posúdení zdravotného stavu maloletej zotrval
na záveroch svojho lekárskeho posudku z 27.01.2021, podľa ktorého maloletá nie je odkázaná na
opatrovanie. Z uvedeného dôvodu Úrad predložil odvolanie žalobkyne so spisovým materiálom maloletej
na posúdenie žalovanému.
8. Žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol, žalobou napadnutým rozhodnutím č. UPS/US6/
SSVODPPKPC1/SOC/2021/6985 z 15.06.2021 a súčasne potvrdil vyššie označené prvostupňové
rozhodnutie Úradu a to na podklade, jednako posudku posudkového lekára žalovaného č. UPS/
US6/SSVODPPKPC2/SOC/2021/7059 z 08.06.2021 spracovaného vyhodnotením všetkých lekárskych
nálezov nachádzajúcich sa v dokumentácii Úradu vrátane k odvolaniu žalobkyňou ešte doloženého
lekárskeho neurologického nálezu a jednako na podklade dňa 28.04.2021, z dôvodu vývoja
epidemiologickej situácie v súvislosti s ochorením COVID 19, so žalobkyňou telefonicky vykonanej
sociálnej posudkovej činnosti, na základe podkladov ktorých, bol žalovaným spracovaný komplexný
posudok žalovaného č. UPS/US 6/SS VODPPKPC2/SOC/2021/7059 z 09.06.2021 (ďalej len
„druhostupňový komplexný posudok“)

V zmysle záverov lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného, identicky ako v prípade záverov
Úradu, bola u maloletej dcéry žalobkyne konštatovaná 50% miera funkčnej poruchy a to tak pre
najzávažnejšie zdravotné postihnutie - geneticky podmienené mentálne retardácie s multiorgánovým
postihnutím podľa klinického stavu (napr. M. Down), a identicky aj pre ochorenie inkontinencia moču
relatívna - stresová III. stupňa, takže maloletej bol priznaný status ťažko zdravotne postihnutej
osoby, odkázanej na sprievodcu. Z lekárskeho posudku žalovaného vyplýva, že stupeň odkázanosti
posudzovanej na pomoc inej fyzickej osoby je 1 - 120 bodov v zmysle § 49 ods. 10 a 12, prílohy č.
3 k zákonu č. 448/2008 Z.z., preto v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z., nie je odkázaná
na opatrovanie. Posudkový lekár žalovaného určil aj termín opätovného posúdenia zdravotného stavu
maloletej na august 2022 s potrebou doloženia psychologického vyšetrenia a špeciálno-pedagogického
vyjadrenia ohľadom jej školskej integrácie.
Podľa zistení sociálnej posudkovej činnosti maloletá žije v dome spolu so žalobkyňou (matkou), na
ktorú je citovo naviazaná; má 6 rokov; má dvoch už dospelých nevlastných súrodencov; navštevuje
Špeciálnu materskú školu v Humennom, ktorej prostredie na ňu pôsobí priaznivo a upokojujúco, rada
chodí do škôlky, avšak má problém so zapájaním sa do kolektívnych aktivít; podľa udania žalobkyne
(matky), maloletá je v správaní nepokojná, neposedná, nevydrží dlhšie pri činnostiach, je netrpezlivá
a impulzívna, odmieta spolupracovat', má výbuchy zlosti; doma je vzdorovitá, ale nechá si veci pekne
vysvetliť; večer ťažšie zaspáva, v noci sa ešte budí, niekedy sa vyzlečie donaha, vyplazuje jazyk, obhrýza
si nechty, zaujímajú ju nožnice, nožík, menej hračky; škrípe zubami; má spomalené psychomotorické
tempo; pohybovú schopnosť nemá obmedzenú, pohybuje sa samostatnou chôdzou bez nutnosti
používania kompenzačnej pomôcky; dokáže nadviazať verbálny kontakt, ale v komunikačnej schopnosti
zaostáva, má oneskorený vývin reči; reč má detskú, výslovnost' ešte nemá čistú; cez deň hygienické
návyky prevažne už dodržiava, v spánku sa ešte pomočuje; v sebaobsluhe v porovnaní s neplnoletou
fyzickou osobou rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia je samostatná, liečbu neužíva
žiadnu. Potrebnú pomoc, na ktorú je odkázaná, jej zabezpečuje matka (žalobkyňa).
V interakcii na odvolacie námietky žalobkyne, žalovaný podotkol, že posudzovanie jednotlivých druhov
odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je výlučne v kompetencii posudkového
lekára, ktorý v danom prípade vyhodnotil všetky ochorenia a diagnózy maloletej, na základe čoho ustálil,
že maloletá je postihnutá geneticky podmienenou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej u nej indikoval
50% mieru funkčnej poruchy, t.j. na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 50 % - 100 % vzhľadom na
doteraz nediagnostikované orgánové komplikácie a zatiaľ neurčený stupeň psychomotorickej retardácie,
s tým, že zohľadnil aj diagnózu inkontinencie moču. Podľa posudkového lekára žalovaného, podľa
hodnotenia Barthelovho indexu a prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z., je stupeň odkázanosti maloletej
na pomoc inej fyzickej osoby 1 - 120 bodov, a keďže nedosahuje V. alebo VI. stupeň odkázanosti
na pomoc inej fyzickej osoby, nie je tak odkázaná ani na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých
činnostiach, ktoré všetky zvláda primerane svojmu detskému veku, pričom potreba dohľadu je pri
dodržiavaní liečebného režimu, avšak maloletá neužíva žiadnu liečbu.
Z uvedených dôvodov posudkový lekár žalovaného v druhostupňovom komplexnom posudku, pri
súčasnom zdravotnom stave maloletej, nenavrhol kompenzovať sociálne dôsledky jej ťažkého
zdravotného postihnutia v oblasti mobility, orientácie, komunikácie a v oblasti sebaobsluhy, peňažným
príspevkom na opatrovanie.
Záverom žalovaný sumarizoval, že odvolacie námietky žalobkyne nemali vplyv na zmenu či zrušenie
prvostupňového rozhodnutia Úradu.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené 21.06.2021.
9. Podľa druhostupňového komplexného posudku č. UPS/US6/SSVODPPKP(2/SOC/2021/7059 z
09.06.2021, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie žalovaného a spolu s ním bol doručovaný aj žalobkyni,
je v porovnaní s rozhodnutím žalovaného naviac uvedené ešte aj to, že u posudzovanej osoby (maloletá
dcéra žalobkyne) sa v dôsledku jej ťažkého zdravotného postihnutia (i) v oblasti mobility a orientácie
prejavujú tieto sociálne dôsledky - v dôsledku poškodenia duševných funkcií má zníženú orientačnú
schopnosť, v domácom a známom prostredí sa dokáže orientovať bez výraznejších ťažkostí, ale
už pri priestorovej orientácii mimo bydliska potrebuje pomoc inej fyzickej osoby (sprievod); v oblasti
mobility nie je hendikepovaná, je mobilná, pohybuje sa samostatnou chôdzou bez nutnosti používania
kompenzačnej pomôcky. Dohľad nie je potrebný; v porovnaní s neplnoletou fyzickou osobou rovnakého
veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, všetky
činnosti zvláda primerane k svojmu detskému veku. S celkovým počtom 120 bodov bola zaradená do
I. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a teda nie je odkázaná na opatrovanie, z ktorého
dôvodu sa nenavrhuje priznanie jej peňažného príspevku na opatrovanie, ani peňažného príspevku

na kúpu osobného motorového vozidla, pretože posudzovaná osoba nie je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom.
V dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ii) v oblasti komunikácie sa u posudzovanej osoby
prejavujú tieto sociálne dôsledky - má obmedzenú schopnosť komunikácie, v komunikačnej schopnosti
zaostáva, má oneskorený vývin reči; v porovnaní s neplnoletou fyzickou osobou rovnakého veku a
pohlavia bez zdravotného postihnutia pomoc inej fyzickej osoby vyžaduje pri zabezpečovaní kontaktu
so spoločenským prostredím. S celkovým počtom 120 bodov bola zaradená do I. stupňa odkázanosti na
pomoc inej fyzickej osoby a teda nie je odkázaná na opatrovanie, preto sa aj v tejto oblasti nenavrhuje
priznať jej peňažný príspevok na opatrovanie.
V dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (iii) v oblasti sebaobsluhy sa u posudzovanej osoby
prejavujú tieto sociálne dôsledky - nemá obmedzenú schopnosť sebaobsluhy; v porovnaní s neplnoletou
fyzickou osobou rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia nie je odkázaná na pomoc
inej fyzickej osoby, všetky činnosti zvláda primerane k svojmu detskému veku; potrebuje dohľad pri
zabezpečovaní úkonov dodržiavania liečebného režimu, ale neužíva žiadnu liečbu. S celkovým počtom
120 bodov bola zaradená do I. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a teda nie je odkázaná
na opatrovanie, preto sa aj v tejto oblasti nenavrhuje priznať jej peňažný príspevok na opatrovanie, avšak
keďže posudzovaná má zvýšené výdavky súvisiace s hygienou podľa prílohy č. 6 skupiny III. písmena
a) zákona č. 448/2008 Z.z. je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou.
V druhostupňovom komplexnom posudku je uvedené, že podkladom na jeho spracovanie bol lekársky
posudok posudkového lekára č. UPS/US6/SSVODPPKP(2/SOC/2021/7059 z 08.06.2021, ktorého
závery boli v podstate prevzaté do druhostupňového komplexného posudku, pričom posudkový
lekár vykonal posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti posudzovanej osoby, pretože nemal
pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych nálezov alebo
odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a nebolo
potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. Pri posudzovaní boli zohľadnené
všetky odborné lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii vedenej na prvostupňovom
správnom orgáne vrátane lekárskeho nálezu z neurologického vyšetrenia, ktorý bol súčasťou odvolania
žalobkyne. Podkladmi pre posudkového lekára žalovaného boli v posudku uvádzané medicínske zvery
lekárskej správy PDL z 29.12.2020; správ neurológa z 30.11.2020 a z 24.03.2021; správa z genetického
vyšetrenia z 03.04.2018; správa GIT vyšetrenia z 15.10.2020 a z 27.12.2014, pričom posudkový lekár
žalovaného stanovil termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudzovanej osoby na august
2022 s potrebou doloženia psychologického vyšetrenia a špeciálno-pedagogického vyjadrenia ohľadom
výsledkov školskej integrácie maloletej. Podľa prílohy k lekárskemu posudku bola posudzovaná osoba
pri všetkých 12 okruhoch činností ohodnotená počtom bodov 10, t.j. celkovo dosiahla 120 bodov
s poznámkou pri jednotlivých činnostiach, že sa jedná o maloleté dieťa.
Vzhľadom na vývoj epidemiologickej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19, sociálnu posudkovú
činnosť vykonal sociálny pracovník žalovaného 28.04.2021 telefonickým rozhovorom so žalobkyňou s jej
súhlasom.
Súdne konanie
10. Žalobkyňa svoju správnu žalobu [podanú v tom čase ešte súc zastúpená Centrom právnej pomoci
ustanovenou advokátkou JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, so sídlom Lipová 1, 066 01 Humenné,
ktorá medzičasom prestala vykonávať advokátsku činnosť, viď ďalej odôvodnenie, pozn. súdu] voči
rozhodnutiu žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2021/6985 z 15.06.2021 [rozhodnutie
žalovaného bolo žalobkyni doručené 21.06.2021 a jej žaloba bola podaná na poštovú prepravu
17.08.2021, pozn.] odôvodnila námietkou o jeho nezákonnosti, nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti,
jednako pre nedostatok dôvodov a jednako pre nedostatočne zistený skutkový stav. Má za to,
že komplexný posudok z ktorého vychádza rozhodnutie žalovaného, ako aj samotné rozhodnutie
žalovaného je v rozpore s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. HE1/OPPNKŤZPAPČ/
SOC/2021/37377-6 z 18.03.2021 a jemu predchádzajúcim prvostupňovým komplexným posudkom,
v ktorej spojitosti podotkla, že rozdiel medzi číselným hodnotením (Barthelov index) posudkového lekára
Úradu a posudkového lekára žalovaného je 50 bodov, čo je pre žalobkyňu nepochopiteľným, keďže
zdravotný stav posudzovanej osoby sa za dobu troch mesiacov nezmenil, pričom aj z týchto odlišných
zistení správne orgány dospeli k identickému záveru, že posudzovaná osoba (dcéra žalobkyne) nie
je odkázaná na opatrovanie. Pritom podľa žalobkyne správne orgány nedostatočne zistili skutkový
stav ohľadne zdravotného stavu posudzovanej osoby, keďže nezohľadnili všetky lekárke správy
svedčiace o zdravotných problémoch posudzovanej osoby, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie jej

odkázanosti na inú osobu, v ktorej spojitosti žalobkyňa pripojila k žalobe lekárske správy o zdravotnom
stave jej dcéry [lekárske správy neurológa z 24.03.2021 (pripojená aj k odvolaniu žalobkyne proti
rozhodnutiu Úradu) a z 22.06.2021 (t.j. z obdobia po rozhodnutí žalovaného, pozn.); lekársku správu
od psychologičky z 11.01.2021 (poľa nálezu je kontaktná a spontánna; pri každej činnosti vydrží iba
krátko; pri zaujatí horou ignoruje pokyny; rečový prejav nečistý realizovaný v jedno a dvojslovných
vetách; zakopáva na nerovnom teréne; zaostáva v jemnej motorike, pri presnejších úkonoch neobratná;
ovláda samoobslužné úkony - dokáže sa obliecť aj vyzliecť, naje sa sama, pije z pohára a aj so
slamkou; hygienické návyky sú čiastočne osvojené, cez deň je posielaná na WC, v noci sa pomočuje;
škrípe zubami; nastupuje obdobie vzdoru- je nervózna, kričí a hádže vecami; v škôlke rešpektuje
príkazy, s deťmi dokáže aj kooperovať v jednoduchých úkonoch, ale pre hyperkativitu si sama
hľadá stále nové činnosti; podľa záveru-stredný stupeň duševnej zaostalosti na báze organických
zmien CNS) a správu z psychologického vyšetrenia z 30.06.2021 (t.j. z obdobia po rozhodnutí
žalovaného, pozn.)], z ktorých by malo vyplývať, že posudzovaná osoba má diagnostikovaný Downov
syndrómom, vyžaduje si osobitnú starostlivosť, zvýšený dozor a pomoc dospelej osoby pri vybraných
sebaobslužných a hygienických činnostiach s naordinovanou liečbou neurológom sirupom, v ktorej
spojitosti žalobkyňa podotkla, že v rozpore s uvedeným posudkový lekár žalovaného uviedol, že
posudzovaná osoba neužíva žiadnu liečbu], s dodatkom žalobkyne, že jej dcéra (posudzovaná osoba)
je v stálej dispenzárnej starostlivosti (t.j. je sledovaný jej zdravotný stav) neurológa, endokrinológa,
oftalmológa, gastroenterológa a psychológa a vyžaduje pomoc špeciálneho pedagóga. Podľa žalobkyne
sa žalovaný vo svojom rozhodnutí so závermi uvedených lekárskych správ nevysporiadal, lekársky
posudok posudkového lekára neuvádza konkrétne odborné argumenty na základe ktorých vyslovil svoj
záver, preto je nepresvedčivý a nekomplexný.
V ďalšom žalobkyňa uviedla, že v zmysle metodiky na posudzovanie odkázanosti fyzickej osoby,
upravenej v prílohe č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, v rámci ktorej sa posudzovaná
osoba hodnotí v 12 sebaobslužných oblastiach a podľa hodnotenia ktorého bola dcéra žalobkyne
ohodnotená na I. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby s počtom bodov 120, avšak podľa
žalobkyne, vzhľadom k záverom lekárskych správ, je jej dcéra odkázanou na pomoc inej fyzickej osoby
vo viacerých oblastiach, napr. osobná hygiena, celkový kúpeľ, orientácia v prostredí, dodržiavanie
liečebného režimu a dohľad, v ktorom smere taktiež považuje rozhodnutie žalovaného za nedostatočne
odôvodnené.
Napokon žalobkyňa s poukazom na § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, podotkla, že by bolo vhodným, aby posudkový lekár
žalovaného posúdil zdravotný stav posudzovanej osoby pri jej osobnej prítomnosti. Žalobkyňa tiež
poukázala, že v zmysle komplexného posudku žalovaného z 09.06.2021, síce z dôvodu v tom čase
opatrení proti COVID 19 žalobkyňa súhlasila s telefonickým vykonaním sociálnej posudkovej činnosti,
z ktorého telefonátu bol vyhotovený písomný záznam, ktorý však žalobkyňa nevidela a teda sa k jeho
obsahu nevie vyjadriť, avšak s určitosťou uviedla, že sa počas tohto šetrenia nemohla vyjadriť v tom
zmysle, že cit. „... zdravotný stav posudzovanej osoby si nevyžaduje starostlivosť zo strany žalobkyne
neustále, pretože posudzovaná osoba nie je schopná samostatných úkonov pri obliekaní, dennej
hygiene, prípravy stravy a jej podania, či voľnočasových aktivít.“ Žalobkyňa má za to, že posúdenie
zdravotného stavu a úkonov sebaobsluhy posudzovanej osoby posudkovým lekárom žalovaného je
neobjektívne, pretože nebolo vykonané v prítomnosti posudzovanej osoby.
Záverom žalobkyňa uviedla, že má za to, že rozhodnutím žalovaného, ako aj rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu boli porušené práva (bez konkretizácie, pozn. súdu) posudzovanej
osoby garantované jej Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutí (v zbierke zákonov
pod č. 317/2010 Z.z.).
V rámci dokazovania právna zástupkyňa žalobkyne navrhla osobné vypočutie žalobkyne k otázke opisu
starostlivosti o posudzovanú osobu (mal. dcéru žalobkyne), predloženie lekárskych správ, ktoré boli
podkladom pre závery posudkových lekárov a tiež žiadala nariadiť vo veci pojednávanie.
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zdôraznil, že posudzovaná osoba (maloletá dcéra žalobkyne)
nespĺňa základnú podmienku odkázanosti na opatrovanie, keďže v zmysle jej bodového ohodnotenia
samoobslužných činností podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. dosahuje 120 bodov, čomu
zodpovedá I. stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby a teda dcéra žalobkyne je odkázaná na
pomoc inej osoby po dobu 0 hodín denne a keďže v bodovom hodnotení sa ani len nepriblížila
k stupňu odkázanosti V. a VI., pre ktoré je potrebné podľa označenej zákonnej prílohy dosiahnuť
počet bodov v rozmedzí 0-44, kedy by už bola odkázaná na opatrovanie inej osoby po dobu 8 – 12
hodín denne, čo však nie je prípad dcéry žalobkyne, tak z dôvodu jej neodkázanosti na opatrovanie,

jej ani nemohol vzniknúť nárok na príspevok na opatrovanie. Ďalej zdôraznil, že posudkový lekár
žalovaného odborne a komplexne posúdil zdravotný stav dcéry žalobkyne a z neho vyplývajúce
sociálne dôsledky, pričom prihliadol a vyhodnotil celú žalobkyňou predloženú zdravotnú dokumentáciu,
na základe ktorej vypracoval 08.06.2021 lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre vypracovanie
druhostupňového komplexného posudku z 09.06.2021, ktoré spĺňajú všetky požiadavky úplnosti,
celistvosti a presvedčivosti a nie sú v rozpore s diagnostickými závermi plynúcimi z predložených
lekárskych nálezov.
S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžso/63/2016 z 29.11.2017, podľa ktorého
cit. „... záver neurológa nie je dôvodom pre priznanie predmetného príspevku ...“, žalovaný podotkol, že
žalobkyňa, ani jej právna zástupkyňa a ani jednotlivý ošetrujúci lekár, nemajú právomoc prehodnocovať
odborné medicínske závery posudkového lekára žalovaného.
Žalobu žalobkyne má za nedôvodnú a za neodôvodnené ďalšími skutočnosťami aj jej tvrdenie, že
rozhodnutím žalovaného mali byť porušené práva posudzovanej osoby, z uvedených dôvodov navrhol
žalobu zamietnuť.
Žalovaný žiadal nariadiť vo veci pojednávanie.
Súčasťou, resp. prílohou k vyjadreniu žalovaného je aj vyjadrenie posudkového lekára žalovaného,
ktorý po sumarizácii záverov svojho lekárskeho posudku z 08.06.2021, v celom rozsahu na nich zotrval
s dodatkom, že podkladom boli všetky predložené lekárske správy o zdravotnom stave posudzovanej
osoby vrátane, k odvolanou žalobkyňou predloženej neurologickej lekárskej správy, s diagnostickými
zvermi ktorých je jeho posudok v súlade. Uviedol cit. „Je samozrejmé a logické, že osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím trpí hendikepom – čoho vyjadrením je MFP 50% a z nej vyplývajúca potreba
zvýšeného dohľadu a pomoci pri vybraných samoobslužných činnostiach navyše, ak sa jedná o maloleté
dieťa ...“ s čím sa vo svojom posudku vysporiadal.
12. Právna zástupkyňa žalobkyne sa už nevyjadrila (replika) k vyjadreniu žalovaného, ktoré jej bolo za
tým účelom doručené 23.11.2021.
13. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 správny súd.
14. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na 15.01.2024 na ktorom žalobkyňa uviedla, že má
za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vníma ako nespravodlivé, pretože so svojou
dcérou chodí od jej detstva k lekárom, jej zdravotný stav sa postupom času zhoršuje, začína byť
agresívnejšia (má tendenciu bez dôvodu napádať spolužiakov), tiež upresnila, že na základe rozhodnutia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné z 13.07.2022 jej už bol s účinnosťou od 01.04.2022
priznaný príspevok na opatrovanie jej maloletej dcéry a preto, podľa jej názoru jej mal byť priznaný už
aj rozhodnutím žalovaného.
Na pojednávaní 15.01.2024 zástupca žalovaného zotrval na svojich písomných vyjadreniach
predložených už do konania; upresnil, že posudkový lekár žalovaného mohol pri svojej posudkovej
činnosti posúdiť a zohľadniť iba tie lekárske správy, ktoré sa jednako nachádzali v administratívnom
spise (správa psychológa z 11.01.2021) a jednako len tie, ktoré v čase jeho posudkovej činnosti už
existovali (neexistovala správa neurológa z 22.06.2021); to, že aktuálne bola žalobkyňa úspešná pri
priznaní jej opatrovateľského príspevku je dôsledkom vývoja zdravotného stavu jej dcéry, o ktorom sama
žalobkyňa uviedla, že sa zhoršuje, čo je irelevantným k času vydania žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného, kedy bol zdravotný stav maloletej iný a ku ktorému času posudzuje rozhodnutie žalovaného
aj súd (podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžso/59/2009 z 20.05.2010);
z tohto pohľadu sú k predmetu prieskum irelevantné aj nové žalobkyňou predložené lekárske správy;
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžsk/120/2017 tiež poukázal, že postup
posudkového lekára žalovaného, ktorý posúdil maloletú bez jej osobného vzhliadnutia bol správny,
keďže posudkový lekár nevidel žiadne diagnostické rozpory medzi vyhodnocovanými lekárskymi
správami a v administratívnom spise nie je evidovaná ani žiadna písomná žiadosť o jej osobné vyšetrenie
posudkovým lekárom a naviac posudková činnosť bola vykonaná v čase mimoriadnych opatrení pred
šírením COVID 19; rozdiel v bodovom ohodnotení vidí v tom, že Úrad sa nezaoberal zohľadnením veku
posudzovanej osoby vzhľadom k jej schopnosti vykonávať určité činnosti; žalobu považuje za nedôvodnú
a navrhol ju zamietnuť.
Právne východiská

15. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach
o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“
17. Podľa § 49 ods. 2 písm. b) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca nemusí byť zastúpený
podľa odseku 1 (b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i).“
18. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Na rozhodnutie správneho súdu je
rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.“
19. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely
tohto zákona rozumie rozhodovanie (c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.“
20. Podľa prvej vety § 202 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnu žalobu fyzickej osoby
správny súd posudzuje neformálne.“
21. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Rozsah správnej žaloby fyzickej
osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
(2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“
22. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) „Odvolací
orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,
prípadne zistené vady odstráni.“
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. d), ods. 2 a 9 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) v znení účinnom ku
dňu podania žiadosti žalobkyňou (t.j. k 11.01.2021, ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1)
Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je (d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
(2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár
pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v
špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore
pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so
špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
(9) Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má
pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo
odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je
potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový
lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.“
24. Podľa § 14 ods. 2 a 4 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(2) Pri
posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej
fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o
domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti
poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.
(4) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon
č. 448/2008 Z.z.)“
25. Podľa § 39 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Opatrovanie
na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na
opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri
úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích
aktivít.“

26. Podľa § 40 ods. 1 a 3 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Ak fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku
vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v
odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
(3) Fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka,
rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na
základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor,
svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry
alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra.“
27. Podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. označenej ako cit. „Miera funkčnej poruchy a
stupeň zdravotného postihnutia jednotlivých systémov“ v znení účinnom v rozhodnom čase, jej časti
IV s označením „Duševné poruchy a poruchy správania“, bodu 8. kde je zaradený druh zdravotného
postihnutia s označením „Geneticky podmienené mentálne retardácie s multiorgánovým postihnutím
podľa klinického stavu (napr. M. Down)“, môže byť miera funkčnej poruchy ohodnotená v rozpätí „50
% – 100 %“.
28. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (ďalej len „zákon č. 448/2008
Z.z.“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na
účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej
osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až
dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný
rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového
počtu bodov.“
29. Podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (ďalej len „zákon č. 448/2008
Z.z.“) v znení účinnom v rozhodnom čase, jej bodu „A“ označeného ako „Spôsob posudzovania
odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach“ sa posudzujú tieto
druhy činností - 1. Stravovanie a pitný režim; 2. Vyprázdňovanie močového mechúra; 3. Vyprázdňovanie
hrubého čreva; 4. Osobná hygiena; 5. Celkový kúpeľ; 6. Obliekanie, vyzliekanie; 7. Zmena polohy,
sedenie a státie; 8. Pohyb po schodoch; 9. Pohyb po rovine; 10. Orientácia v prostredí; 11. Dodržiavanie
liečebného režimu a 12. Potreba dohľadu.
Podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z.z.“)
v znení účinnom v rozhodnom čase, jej bodu „B“ označeného ako „Zaradenie do stupňa odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na základe dosiahnutých bodov a určenie rozsahu
odkázanosti“, stupeň odkázanosti I. má bodové ohodnotenie v rozpätí 105-120 bodov, čomu zodpovedá
priemerný rozsah odkázanosti v rozpätí 0 hod./deň; stupeň odkázanosti II. má bodové ohodnotenie
v rozpätí 85-104 bodov, čomu zodpovedá priemerný rozsah odkázanosti v rozpätí 2-4 hod./deň; stupeň
odkázanosti III. má bodové ohodnotenie v rozpätí 65-84 bodov, čomu zodpovedá priemerný rozsah
odkázanosti v rozpätí 4-6 hod./deň; stupeň odkázanosti IV. má bodové ohodnotenie v rozpätí 45-64
bodov, čomu zodpovedá priemerný rozsah odkázanosti v rozpätí 6-8 hod./deň; stupeň odkázanosti V. má
bodové ohodnotenie v rozpätí 25-44 bodov, čomu zodpovedá priemerný rozsah odkázanosti v rozpätí
8-12 hod./deň a stupeň odkázanosti VI. má bodové ohodnotenie v rozpätí 0-24 bodov, čomu zodpovedá
priemerný rozsah odkázanosti v rozpätí viac ako 12 hod./deň.
30. Podľa § 24 nariadenia Vlády SR č. 102/2020 Z.z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych
vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného
stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „nariadenie o opatreniach v súvislosti s
ochorením COVID-19“), v znení účinnom ku dňu rozhodovania žalovaného „V čase krízovej situácie sa
posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby pri výkone lekárskej posudkovej činnosti podľa osobitného
predpisu (odkaz na zákon č. 447/2008 Z.z.) vykoná bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby, ak
posudkový lekár neurčí inak.“
Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom
31. V danom prípade žalobkyňa svoje presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/
US6/SSVODPPKPC1/SOC/2021/6985 z 15.06.2021, ktorým nebolo vyhovené jej žiadosti o priznanie

príspevku na opatrovanie jej ťažko zdravotne postihnutej dcéry odôvodnila (i) jednako tým, že toto
rozhodnutie ohľadne bodového ohodnotenia stupňa odkázanosti jej dcéry je, z pre ňu nepochopiteľných
dôvodov, v rozpore s týmto bodovým ohodnotením Úradu (t.j. prvostupňového správneho orgánu), aj
keď obidva správne orgány vychádzali z identických skutkových okolností; (ii) jednako tým, že žalovaný
nedostatočne zistil skutkový stav, dôkazom čoho má byť jednako skutočnosť, že žalovaný sa, podľa
žalobkyne, nevysporiadal so závermi ňou k žalobe pripojených správ o zdravotnom stave jej maloletej
dcéry (správy od neurológa z 24.03.2021 a z 22.06.2021) a o sociálnych dôsledkoch jej zdravotného
stavu (správy od psychológa z 11.01.2021 a z 30.06.2021) a dôkazom o nedostatočne zistenom
skutkovom stave je aj to, že v rozhodnutí žalovaného, ako aj v jemu predchádzajúcom druhostupňovom
komplexnom posudku je uvedené, že jej maloletá dcéra neužíva žiadnu liečbu, aj keď podľa žalobkyňou
k žalobe pripojenej lekárskej neurologickej správy z 24.03.2021 jej bol naordinovaný sirup; (iii) jednako
tým, že podľa žalobkyne je jej maloletá dcéra odkázaná na pomoc inej osoby pri viacerých činnostiach,
než ako uvádza žalovaný; (iv) rozhodnutie žalovaného je podľa žalobkyne nezákonným aj z dôvodu,
že posudkový lekár žalovaného posudzoval zdravotný stav jej maloletej dcéry, ako aj sociálne dôsledky
tohto jej stavu v neprítomnosti maloletej a napokon (v) rozhodnutím žalovaného mali byť porušené práva
jej maloletej dcéry, ako osoby ťažko zdravotne postihnutej.
32. Skôr než by sa bol správny súd venoval vysporiadaniu sa s jednotlivými žalobnými bodmi žalobkyne,
je nutným podotknúť, že aj keď správny súd pri nariaďovaní pojednávania vo veci zistil, že Centrom
právnej pomoci žalobkyni ustanovená advokátka, už nevykonáva advokátsku činnosť, táto skutočnosť,
nebola prekážkou ani, aby správny súd vo veci konal a nemohla byť ani na ujmu žalobkyne, pretože
jednako v konaní o sociálnych veciach (čo je aj tento prípad) nemusí byť žalobca kvalifikovane právne
zastúpený advokátom [cit. § 49 ods. 2 písm. b) SSP] a jednako v konaní o sociálnych veciach správny
súd posudzuje žalobu žalobkyne neformálne a pri rozhodovaní o nej, nie je viazaný žalobnými bodmi,
ale v prospech žalobkyne preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy komplexne [cit. § 202 ods.
2 SSP a § 203 ods. 1 a 2 SSP].
33. Správny súd mal v prvom rade z administratívneho spisu za preukázané, že žalobkyňa písomnou
žiadosťou na predpísanom tlačive 11.01.2021 požiadala Úrad o priznanie príspevku na opatrovanie
jej ťažko zdravotne postihnutej maloletej dcéry A., nar. XX.XX.XXXX, pričom v konaní o tejto jej
žiadosti nebolo sporným, že maloletá dcéra žalobkyne je ťažko zdravotne postihnutou osobou z dôvodu
správnymi orgánmi u nej ustálenej 50% miery funkčnej poruchy kvôli jej neurologickej diagnóze G. H.
a identickej 50% miery funkčnej poruchy aj pre diagnózu inkontinencia 3. stupňa, avšak polemickou stala
otázka, či zdravotný stav maloletej dcéry žalobkyne čo do ustálenia stupňa jej odkázanosti na pomoc inej
osoby, odôvodňuje jej odkázanosť v takom stupni, ktorý by zakladal splnenie podmienok pre priznanie
peňažného príspevku na opatrovanie.
34. Pokiaľ ide o žalobkyňou spochybnený záver žalovaného o výške bodového ohodnotenia jej maloletej
dcéry čo do jej schopnosti, ako osoby ťažko zdravotne postihnutej, vykonávať jednotlivé činností
posudzované podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. pre účel ustálenia stupňa jej odkázanosti
na pomoc inej osoby, z dôvodu, že tento záver žalovaného je rozdielny so záverom Úradu [Úrad, ako
prvostupňový správny orgán určil III. stupeň odkázanosti čomu zodpovedá 70 bodov a žalovaný určil
I. stupeň odkázanosti čomu zodpovedá 120 bodov], tak v tejto spojitosti správny súd s poukazom
na cit. § 59 ods. 3 správneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z.z.
(umožňujúci na konanie o priznanie príspevku na kompenzáciu zdravotného postihnutia aplikovať
správny poriadok, pozn.), upriamuje pozornosť na to, že žalovaný, ako druhostupňový správny orgán
v konaní o žiadosti žalobkyne bol oprávneným vykonať aj vlastné dokazovanie za účelom doplnenia
alebo odstránenia chýb rozhodnutia Úradu ako prvostupňového správneho orgánu, čo v danom prípade
žalovaný aj vykonal. Inými slovami, žalovaný nevychádzal, tak ako sa mylne domnieva žalobkyňa, iba
zo záverov Úradu, ale žalovaný vykonal aj vlastné dokazovanie a to vyhotovením lekárskeho posudku
z 08.06.2021 svojím posudkovým lekárom, ako aj vlastnou sociálnou posudkovou činnosťou 28.04.2021
svojím sociálnym pracovníkom, na základe ktorých vyhotovil vlastný druhostupňový komplexný posudok
z 09.06.2021, ktorý bol podkladom pre jeho rozhodnutie (napr. obdobne tak aj druhostupňový súd
môže vlastným dokazovaním a vlastným vyhodnotením tých istých skutkových okolností vyvodiť iný
záver než aký vyvodil prvostupňový súd, pozn.). Na tomto mieste je treba mať taktiež na zreteli, že
tak, ako je to uvedené aj v druhostupňovom komplexnom posudku žalovaného z 09.06.2021, tak pre
účely rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu je podstatný iba druhostupňový komplexný
posudok žalovaného, pretože jeho vyhotovením a nadobudnutím právoplatnosti na jeho základe

vydaného rozhodnutia, došlo zo zákona k zániku platnosti prvostupňového komplexného posudku Úradu
z 09.03.2021 (§ 15 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z.). Inými slovami povedané, žalovaný rozhodol
vychádzajúc nie z dokazovania vykonaného Úradom, t.j. nie z lekárskeho posudku posudkového lekára
Úradu z 27.01.2021 a nie z 09.03.2021 Úradom vykonanej sociálnej posudkovej činnosti, ale žalovaný
rozhodol vychádzajúc z vlastného doplneného dokazovania a na jeho podklade vlastným hodnotením
dôkazov, t.j. žalovaný si zabezpečil sám svoj vlastný lekárky posudok z 08.06.2021 a 28.04.2021
vykonal svoju vlastnú sociálnu posudkovú činnosť. Keďže žalovaný rozhodol na podklade vlastnou
činnosťou vykonaného dokazovania, nemožno bez ďalšieho, t.j bez spochybnenia zákonnosti tohto
dokazovania, prisvedčiť námietke žalobkyne o jeho nezákonnosti iba z dôvodu odlišného záveru v
bodovom ohodnotení maloletej dcéry žalobkyne žalovaným v porovnaní s bodovým hodnotením ku
ktorému dospel Úrad a naviac tak či onak, v oboch prípadoch tohto hodnotenia (t.j. či už Úradu alebo
žalovaného) nebol u maloletej dcéry žalobkyne dosiahnutý počet bodov v rozpätí 0-44 bodov, ktorý počet
bodov je potrebný na dosiahnutie V. alebo VI. stupňa odkázanosti, ktoré sú zákonnou podmienkou pre
ustálenie záveru o odkázanosti posudzovanej osoby na opatrovanie (cit. § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008
Z.z.), titulom ktorým by jej mohol byť priznaný príspevok na opatrovanie.
V uvedenej spojitosti správny súd argumentačne podporne poukazuje na obdobný záver Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Sžsk/33/2021 z 02.07.2021 podľa bodov 55. a 56 odôvodnenia ktorého cit. „Krajský
súd v napadnutom rozsudku správnym orgánom predovšetkým vytkol, že - matka žalobkyne bola
posúdená v zmysle prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. až dvakrát s tým, že oba správne orgány
vychádzali z rovnakých lekárskych správ, ako aj informácií, ktoré telefonicky poskytla žalobkyňa a aj
napriek tejto skutočnosti dospeli k značne rozdielnym záverom, keď prvostupňový správny orgán najprv
určil odkázanosť matky žalobkyne na 85 bodov, čomu zodpovedal II. stupeň odkázanosti a následne
žalovaný na 50 bodov, čomu zase zodpovedal IV. stupeň odkázanosti, (...) Najvyšší súd vo vzťahu k
prvému záveru krajského súdu uvádza, že podľa vyššie citovaného ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho
poriadku (v spojení s § 53 ods. 1,2 zákona č. 447/2008 Z.z.), odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady
odstráni. Pokiaľ potom odvolací správny orgán vykonal opätovne dokazovanie tak formou lekárskej
posudkovej činnosti (§ 11 zákona č. 447/2008 Z.z.), ako aj formou sociálnej posudkovej činnosti (§
13 zákona č. 447/2008 Z.z.) a závery z nich plynúce zhodnotil vo forme vyhotoveného komplexného
posudku, relevantný podklad pre následné vydanie rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho
orgánu predstavoval práve Komplexný posudok z 25. septembra 2020. Navyše najvyšší súd dáva do
pozornosti ustanovenie § 15 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého komplexný posudok
stráca platnosť, ak sa vypracoval nový komplexný posudok ako podklad na rozhodnutie o peňažnom
príspevku na kompenzáciu a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Táto skutočnosť bola zároveň
uvedená v poslednom odseku príslušného komplexného posudku z 25.septembra 2020. Preto tvrdenie
krajského súdu najvyšší súd vyhodnotil ako neopodstatnené.“
35. Okrem toho správny súd tiež podotýka, že z bodového ohodnotenia maloletej dcéry žalobkyne
posudkovým lekárom žalovaného je zrejmým, že na rozdiel od záverov Úradu, zohľadňoval žalovaný
v súlade s cit. § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. dôslednejšie aj skutočnosť, že dcéra žalobkyne
je maloletá (v čase jej posúdenie mala 6 rokov) a teda niektoré z ohodnocovaných činností nemusela
byť schopná vykonávať nie len titulom svojho zdravotného postihnutia, ale aj titulom svojho veku
v porovnaní so zdravým dieťaťom v jej veku (napr. nie iba dieťa so zdravotným postihom, ale žiadne
aj zdravé dieťa vo veku 6 rokov si nevie samé pripraviť stravu alebo pohybovať sa mimo domu bez
doprovodu a pod.). Inými slovami, posudkový lekár žalovaného zohľadnil aj to, že určité činnosti môžu
maloletej dcére žalobkyne robiť ťažkosti nie len z titulu jej zdravotného postihnutia s dodatkom, že cit. „Je
samozrejmé a logické, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím trpí hendikepom – čoho vyjadrením
je MFP 50% a z nej vyplývajúca potreba zvýšeného dohľadu a pomoci pri vybraných samoobslužných
činnostiach...“ (viď vyjadrenie posudkového lekára žalovaného k žalobe), ale aj z dôvodu jej veku, kedy
sa pre účely posúdenia odkázanosti na potrebu pomoci inej fyzickej osoby neprihliada (cit. § 14 ods. 2
zákona č. 447/2008 Z.z.). Na tomto mieste správny súd dodáva, že samozrejme, s pribúdajúcim vekom,
kedy sa vyformuje aj motorika a rozumová schopnosť jedinca, sa dá s väčšou presnosťou rozlíšiť, či
obtiažnosť vykonávania nejakej činnosti možno pripísať aj alebo iba na vrub veku alebo iba na vrub
zdravotného postihu, z ktorého dôvodu pravdepodobne a pochopiteľne posudkový lekár žalovaného v
prípade maloletej dcéry žalobkyne nariadil u maloletej opätovné posúdenie jej zdravotného stavu na
august 2022.

36. V súvislosti s ďalšou žalobnou námietkou žalobkyne, podľa ktorej žalovaný pri ustaľovaní stupňa
odkázanosti jej ťažko zdravotne postihnutej maloletej dcéry nedostatočne zistil skutkový stav, správny
súd v prvom rade dáva do pozornosti, jednako, že orgánom príslušným na hodnotenie a posudzovanie
zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, ale
aj na posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu
oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom, ktorí na
základe predložených odborných lekárskych nálezov a na základe výsledkov získaných sociálnym
šetrením v domácnosti sociálnymi pracovníkmi, vyhodnotia, či posudzovaná osoba má status osoby
ťažko zdravotne postihnutej a s akou mierou funkčnej poruchy (v danom prípade miera funkčnej poruchy
bola určená u dcéry žalobkyne na 50%) a tiež určia stupeň odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc
inej fyzickej osoby (v danom prípade bol u dcéry žalobkyne určený stupeň odkázanosti I. na pomoc
inej osoby), a jednako, že správny súd nie je oprávnený sám posudzovať či prehodnocovať odborné
otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a
jej rozsahu, ako aj ďalších otázok na to nadväzujúcich a musí rovnako ako správne orgány vychádzať
z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na
všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o konkrétny peňažný príspevok na
kompenzáciu – tu peňažný príspevok na opatrovanie.
37. Podľa žalobkyne dôkazom o žalovaným nedostatočne zistenom skutkovom stave je, že posudkový
lekár žalovaného sa podľa žalobkyne vo svojom lekárskom posudku z 08.06.2021, ktorý bol podkladom
pre druhostupňový komplexný posudok z 09.06.2021 náležite nevysporiadal a nevyhodnotil, ňou
predložené lekárske správy o zdravotnom stave jej maloletej dcéry a to konkrétne správy od neurológa z
24.03.2021 a z 22.06.2021 a správy psychológa z 11.01.2021 a z 30.06.2021, ktorú námietku žalobkyne
vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.
V prvom rade je nutným mať na zreteli, že posudkový lekár žalovaného sa mohol a bol povinný
vysporiadať sa iba s diagnostickými závermi tých lekárskych správ, ktoré mal k dispozícii a ktoré v čase
jeho posudkovej činnosti už existovali, t.j. logicky posudkový lekár žalovaného dňa 08.06.2021, kedy pre
tento prípad vykonával posudkovú činnosť, nemohol zohľadňovať diagnostické závery tých lekárskych
správ ktoré boli vydané až po tomto dátume, keďže ich nemohol vizionársky predvídať ani predpokladať,
pričom zo žalobkyňou zmienených správ sa to týka správy neurológa z 22.06.2021 a správy psychológa
z 30.06.2021. Vzhľadom k tomu, že zdravotný stav každého jedinca sa plynutím času mení, graduje
či už k zlepšeniu alebo k zhoršeniu, úmerne k tomu sa môžu meniť aj diagnostické závery posúdenia
zdravotného stavu, preto v spojitosti so žalobkyňou predloženými lekárskymi správami vydanými po
dátume rozhodnutia žalovaného, ako aj s prípadne aktuálnymi závermi z vyšetrení odborných lekárov,
ktoré by preukazovali zhoršenie zdravotného stavu jej maloletej dcéry, žalobkyni nič nebráni požiadať
opätovne o peňažný príspevok na jej opatrovanie, avšak pre tento prípad neskoršie skutočnosti nemôžu
mať vplyv spätne na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného z 15.06.2021.
Pokiaľ ide o ďalšie dve, žalobkyňou zmienené správy o zdravotnom stave jej maloletej dcéry a o jeho
sociálnych dôsledkoch a to o lekársku právu neurológa z 24.03.2021, ktorá bola aj prílohou odvolania
žalobkyne proti rozhodnutiu Úradu (prvostupňového správneho orgánu) a podľa ktorej maloletá dcéra
žalobkyne trpí M. Down; s poruchami správania; návykové vyplazovanie jazyka; neosvojené hygienické
návyky-inkontinencia 3. stupňa; vyrástla; pribrala; strabizmus (škúlenie); ináč topicky v norme; somatická
stigmatizácia v rámci základného ochorenia; chôdza samostatná; spolupráca limitovaná; hyperkinetické
prejavy; instabilita a o správu psychológa z 11.01.2021, podľa ktorej je maloletá dcéra žalobkyne
kontaktná a spontánna; pri každej činnosti vydrží iba krátko; pri zaujatí horou ignoruje pokyny; rečový
prejav nečistý realizovaný v jedno a dvojslovných vetách; zakopáva na nerovnom teréne; zaostáva v
jemnej motorike, pri presnejších úkonoch neobratná; ovláda samoobslužné úkony - dokáže sa obliecť
aj vyzliecť, naje sa sama, pije z pohára a aj so slamkou; hygienické návyky sú čiastočne osvojené, cez
deň je posielaná na WC, v noci sa pomočuje; škrípe zubami; nastupuje obdobie vzdoru-je nervózna,
kričí a hádže vecami; v škôlke rešpektuje príkazy, s deťmi dokáže aj kooperovať v jednoduchých
úkonoch, ale pre hyperkativitu si sama hľadá stále nové činnosti; podľa záveru-stredný stupeň duševnej
zaostalosti na báze organických zmien CNS, tak závery týchto správ, sú nepochybne zachytené vo
vyhodnotení posudkového lekára žalovaného z 08.06.2021 a sú s ním v súlade. Posudkový lekár
žalovaného taktiež (ako aj v zmysle vyššie uvedených správ) konštatoval u maloletej dcéry žalobkyne,
v dôsledku jej zdravotného postihnutia, zaostávanie vo vývoji v porovnaní so zdravým dieťaťom v jej
veku, čomu zodpovedá aj fakt, že u maloletej indikoval 50% mieru funkčnej poruchy, pričom v oblasti
(i) mobility a orientácie uviedol, že sa prejavujú tieto sociálne dôsledky - v dôsledku poškodenia

duševných funkcií má zníženú orientačnú schopnosť, v domácom a známom prostredí sa dokáže
orientovať bez výraznejších ťažkostí, ale už pri priestorovej orientácii mimo bydliska potrebuje pomoc inej
fyzickej osoby (sprievod); v oblasti mobility nie je hendikepovaná, je mobilná, pohybuje sa samostatnou
chôdzou bez nutnosti používania kompenzačnej pomôcky; v oblasti (ii) komunikácie posudkový lekár
žalovaného uviedol, že maloletá má obmedzenú schopnosť komunikácie, v komunikačnej schopnosti
zaostáva, má oneskorený vývin reči; v porovnaní s neplnoletou fyzickou osobou rovnakého veku a
pohlavia bez zdravotného postihnutia pomoc inej fyzickej osoby vyžaduje pri zabezpečovaní kontaktu so
spoločenským prostredím a napokon v oblasti (iii) sebaobsluhy, maloletá nemá obmedzenú schopnosť
sebaobsluhy; v porovnaní s neplnoletou fyzickou osobou rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného
postihnutia nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, všetky činnosti zvláda primerane k svojmu
detskému veku; potrebuje dohľad pri zabezpečovaní úkonov dodržiavania liečebného režimu, ale
neužíva žiadnu liečbu.
Inými slovami povedané, aj posudkový lekár žalovaného, identicky ako neurológ a psychologička
v zmienených správach, ustálil u maloletej v dôsledku jej zdravotného postihnutia zaostávanie vo vývoji
v porovnaní so zdravým dieťaťom v jej veku (zaostávanie rečového prejavu, motoriky, orientácie, len
čiastočne osvojené hygienické návyky s prítomnosťou pomočovania), nestálosť pri činnosti, avšak s tým,
že samoobslužné činnosti zvláda relatívne samostatne primerane jej detskému veku a jej zdravotnému
postihnutiu (aj podľa správy psychologičky z 11.01.2021 sa maloletá dokáže obliecť aj vyzliecť, naje sa
sama, pije z pohára a aj so slamkou; hygienické návyky sú čiastočne osvojené, cez deň je posielaná
na WC, v noci sa pomočuje).
V uvedenej súvislosti je potrebné mať na zreteli, ako to naznačil posudkový lekár žalovaného aj vo
svojom vyjadrení k žalobe, že vývoj maloletej dcéry žalobkyne žiaľ nie je porovnateľný s vývojom
zdravého dieťaťa v jej veku, čomu korešponduje aj to, že u maloletej je indikovaná 50% miera funkčnej
poruchy, takže maloletá dcéra žalobkyne bude logicky vždy vyžadovať väčšiu pozornosť, pomoc
a dohľad, ako zdravé dieťa v jej veku tak, ako to napokon vníma aj samotná žalobkyňa, keď svoju
maloletú dcéru porovnáva vo vývoji so svojimi zdravými vnúčatami, avšak otáznym je, do akej miery
bude táto každopádne zvýšená potreba pomoci, pozornosti a dohľadu u maloletej už takej intenzity, že
táto zvýšená potreba sa pretransformuje až do potreby odkázanosti maloletej na nepretržitú opateru
inej osoby po dobu 8 a viac hodín denne (t.j. V a VI stupeň odkázanosti), alebo či maloletá aj napriek
svojmu zdravotnému postihu je a bude schopná samostatnej existencie aj s touto, samozrejme jej
zdravotnému stavu zodpovedajúcou zvýšenou potrebou pozornosti, pomoci a dohľadu. Inými slovami
povedané, aj keď je uveriteľné a pochopiteľné tvrdenie žalobkyne, a správny súd ho vôbec nerozporuje,
že starostlivosť o maloletú je kvôli jej zdravotným problémom nepochybne náročnejšia v porovnaní so
starostlivosťou o zdravé dieťa v jej veku, čo je pochopiteľným práve kvôli uvedenému zdravotnému stavu
maloletej, avšak v zmysle odborných záverov posudkového lekára žalovaného, ktoré odborné závery nie
je správny súd oprávnený posudzovať ani prehodnocovať, maloletá dcéra žalobkyne aj napriek svojim
zdravotným ťažkostiam, veku a potrebe zvýšeného dohľadu a pomoci, nie je odkázaná na opateru v tom
zmysle, žeby nebola schopná existencie primerane svojmu veku a zdravotnému stavu, pretože maloletá
je schopná tejto existencie, t.j. vie sa samostatne pohybovať, vie aj keď obtiažnejšie komunikovať, vie
sa aj keď zatiaľ nedôsledne obliecť i najesť, pri hygiene potrebuje ako každé dieťa v jej veku dohľad
a pomoc.
Napokon žalobkyňa má za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav aj preto, že posudkový lekár
žalovaného vo svojom lekárskom posudku uviedol, že maloletá neužíva žiadnu liečbu, aj keď jej bol
neurológom naordinovaný sirup. Na tomto mieste správny súd dodáva, že na jednej strane je pravdou, že
v zmysle lekárskej neurologickej správy z 24.03.2021 bol maloletej dcére žalobkyne naordinovaný sirup,
avšak na strane druhej je nutné si povšimnúť, že jej tento liek bol naordinovaný v rozsahu dávkovania
1/2 - 0 - 1 odmerka po dobu jedného týždňa a potom po dobu jedného týždňa len večer 1 odmerka, t.j.
v danom prípade sa nejednalo o trvalú permanentnú liečbu naordinovanú maloletej s cieľom dlhodobej
regulácie jej zdravotného postihnutia, ale jednalo sa iba o krátkodobú (dvojtýždňovú) symptomatickú
liečbu ťažkostí, ktoré v tom konkrétnom čase maloletú trápili a navyše predmetná dvojtýždňová
liečba bola maloletej ordinovaná 24.03.2021, pričom posudkový lekár žalovaného posudzoval maloletú
08.06.2021, kedy už maloletá, podľa predložených správ predmetnú medikáciu neužívala, resp. v tomto
smere žiadny aktuálny dôkaz žalobkyňou produkovaný nebol, takže v tomto smere bola konštatácia
posudkového lekára žalovaného správna a zodpovedajúca faktickému stavu.
38. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobkyne, že závery žalovaného v ňou
napádanom rozhodnutí nekorešpondujú so skutočnosťou, pretože podľa žalobkyne, jej maloletá dcéra je
na jej starostlivosť a opateru odkázaná vo väčšej miere činností, než ako to vo svojom druhostupňovom

komplexnom posudku z 09.06.2021 uvádza žalovaný. V uvedenej spojitosti správny súd poukazuje na
už vyššie uvedené, opätovne so zdôraznením, že žalovaný tak, ako ani správny súd nie sú oprávnení
prehodnocovať odborné závery posudkového lekára žalovaného, ktorého závery v tomto prípade plne
korešpondujú s diagnostickými závermi správ lekárov ošetrujúcich maloletú dcéru žalobkyne. Ako už
bolo tiež uvedené, záver žalovaného sa môže síce subjektívne žalobkyni javiť ako nekorešpondujúci
so skutočnosťou, keďže jej zdravotne postihnutá dcéra si nepochybne fakticky vyžaduje viac opatery
a pozornosti, ako iné zdravé deti, čo je determinované práve zdravotným postihnutím maloletej a tomu
zodpovedajúcej 50% miere funkčnej poruchy, čo zdravé maloleté deti nemajú, avšak ani tento zdravotný
hendikep nemusí byť vo svojich sociálnych prejavoch v živote týmto hendikepom postihnutej osoby
takej intenzity, žeby mal za následok, po dobu 8 a viac hodín denne, potrebu jej odkázanosti na pomoc
inej osoby, ktorý stupeň intenzity určuje práve posudkový lekár žalovaného tak, aby tento jeho záver
preukázateľne korešpondoval nie so subjektívnym pocitom posudzovaného alebo o neho sa starajúcej
osoby, ale s diagnostickými zisteniami a závermi odborných lekárov, ktorí zdravotným hendikepom
postihnutú osobu liečia tak, ako je tomu aj v tomto prípade. Inak povedané, nie je možné bez ďalšieho
stotožňovať starostlivosť a opateru (napr. osoba sa síce dokáže sama najesť, ale bez starostlivosti urobí
pri tejto činnosti veľký neporiadok), aj keby boli náročné, na jednej strane, s odkázanosťou na túto
opateru a starostlivosť, pretože pri odkázanosti sa jedná o tak intenzívny stav, kedy by odkázaná osoba
nemohla a nevedela existovať ani sama (napr. vôbec by sa sama nevedela najesť a pod.) a nevedela
a nemohla by ani koexistovať v sociálnych interakciách s inými.
39. Správny súd neprisvedčil ani námietke žalobkyne, podľa ktorej by rozhodnutie žalovaného malo
byť nezákonným aj z dôvodu, že posudkový lekár žalovaného posudzoval zdravotný stav jej maloletej
dcéry, ako aj sociálne dôsledky tohto jej stavu v neprítomnosti maloletej. V danom prípade a za okolností
determinovaných v rozhodnom čase, kedy posudkový lekár žalovaného vykonával posudkovú činnosť
maloletej dcéry žalobkyne (08.06.2021), tak konal v súlade s v tomto čase účinným cit. § 24 nariadenia
o opatreniach v súvislosti s ochorením COVID-19, t.j. v čase existencie krízovej situácie a zdravotný
stav maloletej plne legitímne posúdil bez jej prítomnosti, pretože nepovažoval za potrebné konať inak,
keďže nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych
nálezov, ktorých závery vo svojej podstate korešpondovali jednako navzájom a jednako v interakcii
s charakterom zdravotného postihnutia maloletej dcéry žalobkyne a preto nebolo potrebné overovať si
ich objektívnosť alebo úplnosť, z ktorého dôvodu posudkový lekár žalovaného využil jemu cit. § 11 ods.
9 zákona č. 447/2008 Z.z. priznanú fakultatívnu možnosť maloletú osobne na posúdenie jej zdravotného
stavu nepredvolať a posúdiť jej zdravotný stav v jej neprítomnosti, iba na podklade odborných lekárskych
správ o jej zdravotnom stave, ktorý postup tak bol plne zákonným a teda nemôže mať za následok
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.
Na uvedenom by nič nezmenila ani osobná prítomnosť maloletej a žalobkyne (jej matky) a prezentovanie
žalobkyňou rozsahu potreby starostlivosti o maloletú v porovnaní so zdravým dieťaťom v jej veku,
z ktorého identického dôvodu, sa napokon žalobkyňa tiež dovolávala svojho osobného vypočutia aj na
pojednávaní v tejto veci, pretože, ako už bolo uvedené, potreba zvýšenej starostlivosti o maloletú, ktorá
je bez polemiky v tomto prípade daná v dôsledku jej zdravotného postihnutia, ešte nemusí dosahovať
intenzitu odkázanosti vzhľadom na podmienenosť vykonávania určitých činností objektívne lekármi
zisteným a vyhodnoteným zdravotným stavom maloletej.
40. Záverom v súvislosti s námietkou žalobkyne, že rozhodnutím žalovaného mali byť porušené práva
jej maloletej dcéry, ako osoby ťažko zdravotne postihnutej, správny súd uvádza, že jednako žalobkyňa
nekonkretizovala ktoré práva jej maloletej dcéry mali byť porušené a jednako správny súd dáva do
pozornosti, že podľa § 177 ods. 1 SSP sa v konaní pred správnym súdom podanou správnou žalobou
môže žalobca domáhať iba ak ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy a nie práv inej osoby, pričom v tomto prípade žalobu nepodala maloletá v zastúpení žalobkyňou,
ako svojou zákonnou zástupkyňou, ale žalobu podala bezprostredne žalobkyňa.
41. Vo vzťahu k žalobkyňou navrhovanému dokazovaniu ohľadne potreby rozsahu starostlivosti o jej
ťažko zdravotne postihnutú maloletú dcéru, správny súd tomuto návrhu nevyhovel, pretože správny
súd nie je súdom skutkovým, ale podľa cit. § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu
rozhodujúci skutkový stav zistený v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase
vydania opatrenia orgánu verejnej správy a navyše potreba opatrovania vyplýva zo zdravotného stavu
ťažko zdravotne postihnutej osoby, ktorý je v celom rozsahu zdokumentovaný v zdravotnej dokumentácii
maloletej nachádzajúcej sa v pripojenom administratívnom spise.

42. Po komplexnom posúdení rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho
administratívneho konania, správny súd z dôvodu záveru o ich zákonnosti, žalobu žalobkyne podľa §
199 ods. 3 SSP v spojení s § 190 SSP, ako nedôvodnú zamietol.
43. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom
súde.“
44. Podľa § 168 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru
jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to
možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno
priznať len výnimočne.“
45. Podľa § 175 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
46. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobkyňa nemala v konaní ani
len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy,
ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči
žalobkyni nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným
Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené
v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom

súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej
istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.