{"guid": "eda305aa-f60e-45ae-a307-52ef040e6234:e3a18993-1889-40e2-ae2e-3a1e97ed5df4", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200677.3", "spisova_znacka": "PO-6S/81/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/81/2020 z 10. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 10. októbra 2024, sp. zn. PO-6S/81/2020, ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200677.3", "identifikacne_cislo": "8020200677", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Sabadošová", "sudca_id": 987, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-tatiana-sabadosova-987", "datum_vydania": "2024-10-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3", "nazov": "§ 191 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-25.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-25.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-25.odsek-3", "nazov": "§ 25 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-25.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-72.odsek-4", "nazov": "§ 72 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-72.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-72"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-74.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 74 ods. 1 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-74.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-74"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-23", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-8", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-25", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-53", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-72", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-74"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3a18993-1889-40e2-ae2e-3a1e97ed5df4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200677.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200677.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200677.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-6S/81/2020\n8020200677\n10. 10. 2024\nJUDr. Tatiana Sabadošová\nECLI:SK:SpSKE:2024:8020200677.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov\nsenátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: LaD GROUP, s.r.o., so\nsídlom Kapitána Pavlíka 611/14, Svidník, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom\nso sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom\nLazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n101309281/2020 zo dňa 13.08.2020, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101309281/2020\nzo dňa 13.08.2020, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Prešov\nč. 100469349/200 zo dňa 19.02.2020 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie\nkonanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n\n1. Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. 100469349/200 zo dňa 19.02.2020 (ďalej aj ako „správca dane“ a\n„rozhodnutie správcu dane“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi\nrozdiel dane v sume 6 303,80 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie\nmarec 2016 konštatujúc porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej\nhodnoty v účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“), že sa reálne nepreukázalo dodanie tovaru (vlašské\norechy a iné produkty), tak ako to bolo deklarované predloženými faktúrami.\n2. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 25.03.2020, o ktorom rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. 101309281/2020 zo dňa 13.08.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a podľa § 74\nods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že\nsprávca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia január až december 2016 na\nzáklade Oznámenia o daňovej kontrole č. 100803859/2017 zo dňa 09.05. 2017 so začiatkom daňovej\nkontroly dňa 13.06.2017, doručeného žalobcovi 22.05.2017. Správca dane v rámci daňovej kontroly\n\nzistil, že žalobca si kontrolovanom zdaňovacom období marec 2016 uplatnil odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty na základe faktúr:\n- od dodávateľa VAMEX, a.s. Košice, A. X, XXX XX B. C. XXXXXXXXX zo dňa 23.03.2016 za dodanie\nzľavy v zmysle zmluvy 1% v celkovej sume 178,22 eura, z toho základ dane 148,52 eur a DPH 29,70\neura, s dátumom dodania 23.03.2016 a dátumom splatnosti 06.04.2016 s tým, že k tejto faktúre bola\ndoložená Rámcová zmluva o podmienkach dodávok tovarov a služieb zo dňa 01.01.2016 s prílohami,\n- od dodávateľa R&Kol s.r.o. D. E. F. XXX, XXX XX D. E. F.: č. 20161052 zo dňa 07.03.2016, č.\n20161053 zo dňa 08.03.2016, č. 20161055 zo dňa 10.03.2016, č. 2016157 zo dňa 14.03.2016, č.\n20161059 zo dňa 16.03.2016, č. 20161061 zo dňa 18.03.2016, č. 20161069 zo dňa 30.03.2016 za\ndodanie rôzneho tovaru označeného v tabuľke č. 2 rozhodnutia správcu dane (str. 10) v celkovej\nsume 31 370,49 eur, z toho základ dane 25 096,39 eur a DPH 6 274,10 eur, s dátumami dodania\n07.03.2016, 08.03.2016, 10.03.2016, 14.03.2016, 16.03.2016, 18.03.2016, 30.03.2016 a dátumami\nsplatnosti 08.05.2016, 14.04.2016, 17.03.2016, 29.03.2016, 10.04.2016, 20.04.2016 a 28.04.2016.\n4. Správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 10988380/2018 z 18.05.2018, ktorý správca\ndane doručil žalobcovi 31.05.2018. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 100230062/2019 zo\ndňa 18.01.2019, ktorým daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 6 303,80 eur na daň na DPH za\nzdaňovacie obdobie marec 2016, proti ktorému podal daňový subjekt žalobca odvolanie dňa 01.03.2019\na žalovaný rozhodnutím č. 101794707/2020 zo dňa 23.07.2019 toto rozhodnutie správcu dane zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (právoplatné 13.08.2019) s tým, že dospel k záveru, že\nsprávca dane neuviedol relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú nevykonanie navrhovaných dôkazov\n(výsluch svedkov) a preto dôkazy, ktoré získal správca dane počas daňovej kontroly vo vzťahu k\ndodávateľovi R&Kol s.r.o. nepostačujú na vyslovený záver o neuznaní odpočítania dane kontrolovanému\ndaňovému subjektu a uložil správcovi dane povinnosť doplniť dokazovanie vypočutím uvedených osôb\na zistením ďalších ním uvedených skutočností. Následne na základe žiadosti správcu dane bola\nžalovaným predĺžená lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní o 180 dní (listom zo dňa\n25.09.2019). Na základe návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania zo dňa 30.09.2019 boli vykonané\nsprávcom dane výsluchy svedkov: bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti R&Kol s.r.o. G. H., I.\nJ., G. J., K. L. (zamestnanec žalobcu), I. M.. Dňa 08.01.2020 bol vypočutý konateľ žalobcu N. L., na\nktorom pojednávaní sa daňový subjekt vyjadril k otázkam správcu dane a v závere bolo dohodnuté\nnazretie do spisu na deň 13.01.2020, o ktorý požiadal daňový subjekt, ako aj termín miestneho\nzisťovania na deň 14.01.2020 a predpokladaný termín ústneho pojednávania za účelom prerokovania\nvykonaného dokazovania na deň 28.01.2020. Dňa 13.01.2020 sa uskutočnilo zo strany daňového\nsubjektu nahliadnutie do spisu a následne daňový subjekt namietal skutočnosti týkajúce sa tohto spisu,\ns ktorými námietkami sa správca dane vysporiadal a spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisu zo\ndňa 13.01.2020. Dňa 28.01.2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil\nkonateľ žalobcu N. L. a jeho právna zástupkyňa, predmetom ktorého bolo prerokovanie vykonaného\ndokazovania správcom dane v zmysle rozhodnutia žalovaného vo vyrubovacom konaní po odvolaní.\nDňa 05.02.2020 daňový subjekt podal vyjadrenie k tejto zápisnici a 06.02.2020 podal druhé vyjadrenie s\nprílohou, ktorého boli písomné dôkazy. Dňa 02.03.2020 došlo k nahliadnutiu do spisu z daňovej kontroly\nzo strany právnej zástupkyne daňového subjektu za zdaňovacie obdobie január až december 2016.\nNásledne bolo vydané napadnuté prvostupňové rozhodnutie správcu dane, zo dňa 19.02.2020, proti\nktorému žalobca podal odvolanie dňa 25.03.2020.\n5. Za zdaňovacie obdobie marec 2016 neuznal správca dane žalobcovi v zmysle § 49 ods. 1 Daňového\nporiadku právo na odpočítanie dane:\n- z faktúry špecifikovanej v ods. 3 rozsudku od dodávateľa VAMEX, a.s. Košice za fakturovanie zľavy\nz obratu vo výške 29,70 eur z dôvodu, že nedošlo k vzniku daňovej povinnosti – dodávateľom nebol\ndodaný žiadny tovar a ani služba.\n- z faktúr špecifikovaných v ods. 3 rozsudku od dodávateľa R&Kol s.r.o. za dodanie tovaru – vlašské\norechy a iné produkty v celkovej výške 6 274,10 eur z dôvodu, že že mu nevznikla pri tomto tovare\ndaňová povinnosť – reálne sa nepreukázalo dodanie tovaru tak ako to bolo predloženými faktúrami\ndeklarované.\n6. Dôvody neuznania práva na odpočet DPH žalovaný v napadnutom rozhodnutí v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím správcu dane vymedzil takto:\nVo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti VAMEX, a.s. Košice:\n\n- fakturácia obratového bonusu spoločnosťou VAMEX, a.s., nie je v súlade s § 19 ods. 1, § 25 ods. 1 a 6,\n§ 49 ods. 1, § 72 ods. 4 zákona o DPH a uvedeným dodaním nebol zo strany dodávateľskej spoločnosti\ndodaný žiaden tovar ani služba,\n- skutočnosť, že dodávateľ a odberateľ sa v rámcovej zmluve dohodli na vystavení faktúr, ešte nezakladá\nprávo na odpočítanie dane,\n- § 25 ods. 1 písm. b) zákona o DPH stanovuje podmienky na opravu základu dane pri znížení ceny\ntovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti, pričom z obsahu administratívneho spisu vyplýva,\nže tovar dodával žalobca, ale opravu základu dane vykonávala vyfakturovaním obchodná spoločnosť\nVAMEX, a.s., čo je v rozpore s ust. § 23 ods. 3 zákona o DPH.\n- nestotožnil sa s tým, že daňové subjekty postupovali v súlade s § 72 ods. 4 (ods. 5) a následne s §\n74 písm. j) zákona o DPH - faktúry neboli vystavené v mene a na účet dodávateľa,\n- odvolávanie sa na dopad na štátny rozpočet a jeho neutralitu považoval v tomto prípade za irelevantné,\npretože správca dane v rámci daňovej kontroly vychádza zo skutočností a dokladov predložených k\ndaňovej kontrole v konkrétnom prípade a nie z domnienok čo by bolo, keby žalobca nepostupoval podľa\nzákona na o DPH.\nVo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti R&Kol s.r.o., Turany nad Ondavou:\n- nedodala tovar deklarovaný na dodávateľských faktúrach žalobcovi,\n- zanikla dňa 03.05.2016 v dôsledku zlúčenia s nástupnícka spoločnosť so správcom dane\nnespolupracovala,\n- pri preverovaní dodania tovaru pre žalobcu doklady už nemala, svedok G. H. , konateľ dodávateľa\nneposkytol žiadne doklady na overenie, pri troch výsluchoch (2016 a 2017) neuviedol, žiadne konkrétne\ndôkazy, ktoré by preukazovali dodaný tovar pre žalobcu a ktoré by správca dane mohol preveriť\n- dodávaným tovarom bol tovar ako kešu, pistácie, ktoré nie sú tuzemským tovarom, dodávateľ ho musel\nnakúpiť buď od zdaniteľnej osoby v tuzemsku alebo ho doviezť zo zahraničia (zahraničných dodávateľov\nkonateľ dodávateľa poprel), pričom následne žalobca predložil počas daňovej kontroly subdodávateľské\nfaktúry preukazujúce nakúpenie tovaru zo zahraničia dodávateľskou spoločnosťou, nevedel si spomenúť\nna dodávateľov lebo odovzdal celé účtovníctvo,\n- žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil potvrdenia o výkupe orechov pre dodávateľskú\nspoločnosť R&Kol s.r.o. z obcí Zemplínske Kopčany, Poľany, Beša, Leles, Komárany za obdobia\nseptember, október, november a december 2015, ktorých vierohodnosť vyvrátil správca dane tým, že\npodľa výpisu z obchodného registra bola R&Kol s.r.o. dňa 21.04.2016 zrušená a 03.05.2016 vymazaná,\ntakže nemohol vykupovať orechy v mesiacoch september až december 2016 (Zemplínske Kopčany,\nPoľany, Beša, Leles, Komárany). Predložené potvrdenia nepreukazovali od koho, kedy, kto, kde a ako\nvykúpil v mesiacoch február 2016 a marec 2016 také množstvo orechov od dodávateľa R&Kol s.r.o.\n(5460 kg), a najdôležitejšia je tá skutočnosť, že konateľ dodávateľa uviedol, že nevykupoval tovar od\nobčanov ako to preukazoval pri kontrole žalobca potvrdeniami od obcí, ale že mu ho vozili Slováci kde\ndostal doklad o kúpe z ERP buď priamo žalobcovi alebo do ich skladu v Turanoch nad Ondavou, čo\npotvrdzuje nevieryhodnosť predložených dokladov.\n- svedkovia K. L., I. M., G. J. a I. J. (ktorých výsluch bol nariadený odvolacím orgánom - vykonanom\ndňa 07.11.2019) neposkytli také dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodávateľ dodal vlašské orechy tak,\nako to žalobca deklaroval predložením faktúr. Tvrdenia týchto svedkov, že pracovali s orechom, ktorého\nexistenciu správca dane nespochybnil, že predmetnú činnosť vykonávali na základe príkaznej zmluvy\n(J. a M.), že tam chodili dodávky, konkretizované iba farbou, že sa zúčastnili vykládky a nakládky, že\npodpisovali doklady dodávateľom pri dovezení tovaru, že tam chodili vypomáhať a videli tam pána D.,\nkonateľa iného dodávateľa (ROBSTAV SK s.r.o.), ktorého firma v tom čase mala sídlo na rovnakej adrese\nako žalobca, nie sú preukázaním dodania takého množstva orechov, aké mal dodať dodávateľ a to aj\nvzhľadom na cenu, podľa ktorej tovar (orechy) mal byť rovnakej kvality,\n- konštatoval, že výpovede svedkov G. H. (konateľa dodávateľa) a K. L. (vodiča dodávateľa) sú účelové\na nedôveryhodné z dôvodu rozporu v ich výpovediach k dodávke tovaru z Česka a Poľska týkajúcich sa\ntvrdenej prepravy tovaru vlastným odberom dodávateľom,\n- údaje v daňových priznaniach a kontrolných výkazoch dodávateľa sú len podporným dôkazom, ktorý\nje potrebné preveriť a hlavne preukázať, že sa stalo tak, ako je v týchto dokladoch uvedené, správca\ndane sa v prvostupňovom rozhodnutí vyjadril aj ku kontrolným výkazom a aj k daňovým priznaniam,\n- správca dane tak ako zdaňovacom období február 2016, aj v predmetnom zdaňovacom období marec\n2016 zistil z kontrolných výkazov dodávateľa, že vlastná daňová povinnosť uvedená v dodávateľských\n\nfaktúrach pre odberateľa - žalobcu je pri vysokom obrate nízka ponížená dokladmi z ERP a pri zisťovaní\nod svedka ako bol zabezpečený tovar v tomto mesiaci neuviedol svedok nič konkrétne, lenže to bolo\nako vo februári 2016, z čoho je zrejmé, že konateľ dodávateľa vo svojich svedeckých výpovediach\nnepreukázal dodanie tovaru pre žalobcu a preto nie je možné údaje o kontrolných výkazov považovať\nza jednoznačné preukázanie toho, že deklarovaný tovar je dodaný tak ako je to uvedené na faktúrach.\nK týmto sa vyjadril správca dane na strane 43 napadnutého rozhodnutia.\n- potvrdenia od obcí o výkupe orechov správca dane objektívne spochybnil, a 5 predložených faktúr\nod dodávateľa R&Kol s.r.o. akceptoval (str. 9 – 10 napadnutého rozhodnutia), tvrdenie žalobcu o\nnepredložení dokladov o výkupe orechov od občanov jednotlivých obcí vyhodnotil ako nepravdivé z\ndôvodu, že síce tieto predložil, ale súvisia s iným dodávateľom žalobcu a to Monika fashion, s.r.o.\n- nebolo zistené vzájomné prepojenie medzi p. I. a dodávateľom R&Kol s.r.o., pričom to bolo\nprešetrované v rámci svedeckej výpovede G. H. konateľa R&Kol s.r.o. a p. I., p. I. uviedla (v inom\nzdaňovacom období 2016), že vykupovala orechy pre G. fashion, s.r.o. a takto sa vyjadril aj konateľ\nžalobcu (ústne pojednávanie 28.01.2020)\n- k rozsudku HALIFAX vo veci C-255/02 z 21.02.2006 skonštatoval, že u žalobcu neposudzoval zneužitie\npráva a preto ho nie je možné použiť.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n7. Žalobca podal na Krajský súd v Prešove dňa 04.11.2020 elektronicky správnu žalobu podľa § 177 a\nnasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „SSP“) na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutiu žalovaného č. 101309281/2020 z 13.08.2020 a navrhol, aby správny súd\nrozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n8. V správnej žalobe najmä namietal, že žalovaný neprihliadol na jeho námietku týkajúcu sa\nnedostatočne vykonaného dokazovania, keď poukazoval na to, že správca dane aj napriek usmerneniu\nodvolacieho orgánu sa nevysporiadal s údajmi v informačných systémov finančnej správy (kontrolné\nvýkazy, daňové priznania a súhrné výkazy) a nezahrnul ich do dokazovania a ani ich žiadnym spôsobom\nnevyhodnotil a to aj napriek tomu, že z predmetných kontrolných výkazov jednoznačne vyplynulo, že\ndaň na výstupe bola obchodnými partnermi žalobcu v predmetných kontrolných výkazoch priznaná\na odvedená, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť so závermi žalovaného, že sa nepreukázalo, že došlo\nk dodaniu tovaru deklarovanými dodávateľmi. Z tohto dôvodu žalovaný rozhodnutie vydal bez náležitého\nzistenia skutkového stavu a neobsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy\novplyvnili hodnotenie dôkazov. K záveru, že sa nepreukázalo, že došlo k dodaniu tovaru deklarovanými\ndodávateľmi môže žalovaný dospieť až po dostatočnom vykonaní dokazovania, kedy vyhodnotí všetky\nzískané dôkazy vo vzájomnej súvislosti a došetrí skutkový stav veci tak, aby bol zistený čo najúplnejšie,\npričom bude prihliadať na všetko, čo pri výkone kontroly a vo vyrubovacom konaní v rámci dokazovania\nvyšlo najavo.\n9. Ďalej citujúc na ust. § 19, § 78 zákona o dani z pridanej hodnoty poukázal na to, že nevyhnutným\npredpokladom pre celý proces uplatňovania DPH v prípade hmotného tovaru je zmena vlastníka,\npresnejšie zmena práva nadkladať s tovarom ako vlastník a žiadne iné podmienky pre to, aby existovalo\ndodanie tovaru v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty a teda základnej podmienky fungovania\ncelého systému DPH § 8 zákona o dani z pridanej hodnoty neustanovuje. Poukázal na rozsudky\nSúdneho dvora Európskej únie C-188/09 bod 19, C-364/17 bod 23, C-590/13 Idexx laboratories.\nHmotnoprávne požiadavky práva na odpočet sú stanovené v článku 17 šiestej smernice, teraz článok\n167 smernice o DPH. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané kumulatívne splnenie\npodmienok ustanovených zákonom o dani z pridanej hodnoty a teda, že žalobca ako daňový subjekt\nvierohodne preukázal vznik daňovej povinnosti a naplnenie podmienok vyžadovaných v zmysle §\n49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty tým, že mal všetky daňové doklady\nna nákup tovaru (vlašský orech) s predpísanými náležitosťami, riadne zaúčtovanými v účtovníctve, v\nevidencii DPH, evidovaný v knihe došlých faktúr, prijatých na sklad, pohyb nákupu a predaja evidovaný\na vykázaný v inventúre tovaru, za nákup tovaru bolo riadne zaplatené, väčšinou cez účet, tovar bol\nďalej predávaný odberateľom, čím existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi prijatým plnením\nna vstupe a plnením na výstupe, čo zakladá právo na odpočet dane. Kľúčovým nedostatkom žalobou\n\nnapadnutého rozhodnutia je, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci porušil\nneutralitu DPH ani neodôvodnil, akým spôsobom by malo obchodovanie predstavovať zneužitie práva\nna odpočet, ktoré viedlo k získaniu daňovej výhody. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora HALIFAX\nC-255/02. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k ozrejmeniu\nzákladnej otázky, a síce, akým spôsobom mal žalobca porušiť zásadu neutrality dane. V odôvodnení\nrozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu absentuje konkretizácia príčinnej súvislosti\nmedzi porušením konkrétnych ustanovení zákona a konania žalobcu. S predmetnou námietkou sa\nžalovaný nevysporiadal. Všetky hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli\npreukázateľne splnené a konanie žalovaného je v rozpore s ustálenou judikatúrou, keď odmieta uznať\nodpočítanie dane iba na základe formálnych nedostatkov, možno považovať za účelové, poškodzujúce\nžalobcu. Uskutočnené platby sa jednoznačne vzťahovali na dodanie tovaru, pričom došlo k úhrade\ncelej kúpnej ceny na základe čoho dodávateľovi žalobcu vnikla daňová povinnosť, v dôsledku čoho\nvystavil pre daňový subjekt faktúry. Plnenie bolo podľa žalobcu preukázateľne uskutočnené. Faktúry,\nktoré boli správcom dane preverované v súvislosti s nákupom na odpočítanie dane za dodanie tovaru boli\ndaňovým subjektom preukázateľne uhradené a zaplatením kúpnej ceny došlo k prechodu vlastníckeho\npráva k predmetnému tovaru na daňový subjekt, nakoľko podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH\ndodanie tovaru predstavuje prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník. V takom prípade bolo\nprávo nakladať s tovarom ako vlastník súčasťou právneho vlastníctva, ktoré bolo na subjekt prevedené\ndodávateľom momentom prijatia uhradenej kúpnej ceny v období, v ktorom daňový subjekt právo na\nodpočítanie aj uplatnil. Poukázal na článok 167 smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra\n2006 a článok 63 smernice o DPH. Ďalej poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C\n286/83, C-98/98, C-132/16, C-516/14. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akú daňovú výhodu\nmal kontrolovaný daňový subjekt na základe uskutočnených obchodov požívať. Z článku 40 Smernice\nRady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 a to zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva, že nie\nje možné, aby bola daň za ten istý tovar u tých istých subjektov zdanená dvakrát.\n10. Žalobca ďalej namietal v správnej žalobe, že žalovaný neprihliadol na námietku žalobcu týkajúcu\nsa nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo\nvykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Žalovaný vôbec neprihliadal na doklady predložené žalobcom\npri otvorení daňovej kontroly, ako aj následne počas konania. Najpodstatnejším dôkazom bola evidencia\nnákupu a predaja orecha podľa inventárnej karty č. 53, ktorá preukazuje nákup od jednotlivých\ndodávateľov, ako aj predaj v uvedených množstvách ďalším odberateľom. Namietal, že v rámci\nrozhodnutia žalovaného nebol podľa neho najpodstatnejší dôkaz, ktorým bola evidencia nákupu a\npredaja orecha podľa inventárnej karty č. 53, ktorá preukazuje nákup od jednotlivých dodávateľov, ako\naj predaj v uvedených množstvách ďalším odberateľom zahrnutý do dokazovania a vyhodnotenia.\n11. K neuznaniu odpočtu dane z pridanej hodnoty z faktúry od spoločnosti VAMEX, a.s., Košice\nuviedol, že oprávnenie na fakturáciu odberového bonusu vyplýva z čl. VII. bod 10 Rámcovej zmluvy\no podmienkach dodávok tovarov a služieb z 01.01.2016. Žalovaný trvá na tom, že vystavením faktúr\nspoločnosťou VAMEX, a.s., nedošlo k vzniku daňovej povinnosti a preto nemal žalobca právo na\nodpočítanie dane z faktúry. Z predloženej rámcovej zmluvy vyplýva, že výška odberového bonusu\nzávisela od výšky obratu medzi zmluvnými stranami a mal priamu nadväznosť na dodávky tovarov a\nslužieb. Bez dodávok tovarov a služieb, čiže zdaniteľných plnení, by nemala zmluvná strana ani nárok\nna odberový bonus. Nie je podstatné, či by žalobca fakturoval obratový bonus spoločnosti VAMEX, a.s.,\nKošice vo forme dobropisu alebo by spoločnosť VAMEX, a.s., Košice fakturovala spoločnosti daňového\nsubjektu predmetný obratový bonus, nakoľko výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu v nadväznosti na\ndaň z pridanej hodnoty by bol neutrálny. Vzhľadom na dĺžku trvania obchodnoprávneho vzťahu medzi\nžalobcom a jeho obchodným partnerom žiadna zo strán nespochybňovala takýto postup. Poukázal aj\nna to, že žalovaný nevzal do úvahy, že obchodným záväzkovým vzťahom dominuje princíp zmluvnej\nvoľnosti strán, pričom v zmysle § 264 Obchodného zákonníka sa pri určení práv a povinností z nich\nvyplývajúcich prihliada aj na obchodné zvyklosti. Z dôvodu flexibility obchodných vzťahov sa potom\nzmluvná voľnosť strán prejavuje v možnosti zaviesť medzi sebou prax, na ktorú sa tieto strany aj v\nprípade pochybností môžu spoliehať.\n12. K spochybneniu dodania tovaru - vlašských orechov dodávateľom R&Kol s.r.o. žalovaným žalobca\nuviedol, že predložil správcovi dane 8 faktúr od piatich dodávateľov spoločnosti R&Kol s.r.o. a svedok\nG. H. na ústnom pojednávaní dňa 26.09.2017 potvrdil obchodnú spoluprácu, ako aj riadne dodanie\ntovaru daňovému subjektu, špecifikoval kde presne bol uskladnený tovar dodávaný daňovému subjektu\n\na daňový subjekt predložil správcovi dane doklady o výkupe orechov od občanov jednotlivých obcí, ktoré\nvykonala spoločnosť R&Kol s.r.o.\n13. Žalobca poukázal aj na to, že počas konania poukazoval aj na skutočnosť, že nemohol mať dosah\nna internú organizáciu jeho obchodných partnerov, teda na spôsob, akým zabezpečovali nákup tovaru\na táto skutočnosť prípadného neplnenia si povinností na strane jeho obchodných partnerov nemôže byť\ndôvodom pre zamietnutie jeho nároku na odpočet dane.\n14. Ďalej žalobca poukázal na to, že odvolací orgán v rozhodnutiach, ktorými zrušil prvostupňové\nrozhodnutia a vrátil ich na ďalšie konanie a rozhodnutie skonštatoval, že správca dane procesne\npochybil, keď nespísal zápisnicu z miestneho zisťovania, čím porušil ust. § 37 ods. 4 Daňového\nporiadku. Daňový úrad v rozhodnutí na strane 6 uvádza, že dňa 30.10.2017 bola vykonaná ohliadka\nhaly (miestne zisťovanie), z ktorej bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorú správca dane použil ako\ndôkaz, avšak spisový materiál zápisnicu neobsahuje a z rozhodnutia nie je zrejmé, či správca dane\ndoplnil dokazovanie o zápisnicu z vykonanej obhliadky. Takéto pochybenie správcu dane je závažného\ncharakteru, nakoľko kontrolovaný daňový subjekt v kontrole opakovane namietal, že pri tejto ohliadke\nzamestnanci správcu dane videli v skladových priestoroch orech a k tomuto len konštatovali, že\ntúto skutočnosť zapíšu do zápisnice, avšak tak neurobili. V záveroch kontroly však vyšlo najavo, že\nzamestnanci správcu dane nielenže túto skutočnosť nikde v rámci vykonaného dokazovania neuvideli\na popierajú ju, nespísali o uvedenom ani zápis, tak ako im to zákon prikazuje. Konali tak v rozpore s\nDaňovým poriadkom a toto pochybenie má vážny dopad na dokazovanie, ktoré nie je možné zopakovať.\nNesprávnym postupom zasiahli do jeho práv.\n15. Žalobca ďalej namietal, že sa nedostatočne vysporiadal žalovaný s jeho námietkou týkajúcou sa\nnedostatočného zisťovania vo vzťahu k osobe pani I., keďže bol nadriadeným orgánom zaviazaný\nsprávca dane prešetriť vzájomné prepojenie medzi dodávateľskými subjektami a pani I. tak, aby závery,\nktoré správca dane uvádza v predmetnom rozhodnutí boli dostatočne preukázané, pričom správca\ndane v rozpore s jeho návrhmi, ako aj v rozpore s usmernením žalovaného toto dokazovanie nedoplnil.\nNepovažuje za dostatočné preverenie, že či bola pani I. zamestnankyňou spoločnosti CAPEX s.r.o.\npodľa výpisu zo Sociálnej poisťovne. Správca dane neskúmal, či pani I. túto činnosť vykonávala na\nzáklade príkaznej zmluvy, takúto skutočnosť pri hodnotení dôkazov účelovo opomenul zvážiť a pritom\nz obsahu predmetného právneho úkonu je jednoznačne preukázaná jeho povaha. V tomto prípade\nje konštatovanie žalovaného na strane 27 rozhodnutia, že uvedené zdaňovacie obdobie sa netýka\nspoločnosti CAPEX s.r.o. v tomto prípade irelevantné a nič nemení na skutočnosti, že toto preverovanie\nani vo vzťahu k spoločnostiam Monika fashion s.r.o., ROBSTAV SK, s.r.o. a R&Kol s.r.o. neboli\nvykonané dostatočne. Opakovane poukázal na to, že nadriadený orgán mal povinnosť tieto vzájomné\nprepojenia prešetriť, tak aby boli tieto v predmetnom rozhodnutí dostatočne preukázané. Vo vzťahu\nmedzi spoločnosťou ROBSTAV SK, s.r.o. a pani I. kontrolovaný daňový subjekt namietal, že správca\ndane neprihliadal na skutočnosť, že pani I. vykonávala prácu na príkaznú zmluvu, pričom naďalej trvá\nna tom, že nebolo v tomto smere vykonané dostatočné dokazovanie. Skutočnosti svedčiace v prospech\nžalobcu správca dane akosi účelovo opomenul vyhodnocovať.\n16. Žalobca ďalej namietal, že mal byť o miestnom zisťovaní upovedomený. Uviedol, že bol\nupovedomený o miestnom zisťovaní, v rámci ktorého si môže správca dane vyžiadať predloženie\ndokladov a spísať záznam o zistených skutočnostiach, avšak predmetný úkon svojim obsahom\njednoznačne naplnil obsahové znaky procesného úkonu výsluchu svedka a o tomto úkone nebol žalobca\nupovedomený a pri ňom prítomný, v dôsledku čoho nemal možnosť svedkom klásť otázky. V prípade,\nak osoba zúčastnená na miestnom zisťovaní uviedla dôležité okolnosti týkajúce sa daňového subjektu,\nktoré boli použité ako dôkaz vo vyrubovacom konaní, takáto osoba už je považovaná za svedka v\nzmysle § 25 Daňového poriadku. S ohľadom na všeobecné ustanovenia o dokazovaní pri správe daní\ntreba brať do úvahy skutočnosť, že svedecká výpoveď môže byť dôkazom len vtedy, ak bola získaná\nzákonným spôsobom. Takýto dôkaz nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazu a nemôže byť\npoužitý v daňovom konaní a ani nemôže byť uvedený v rozhodnutí správcu dane, nakoľko správca dane\nna nezákonne získaný dôkaz nemôže vo svojich záveroch prihliadať. Poukázal na rozsudky Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 21S/124/2012, Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp. zn. 10Ca 371/97-29\nz 28.01.1998 a sp. zn. 10Ca 377/99-90 z 08.03.2000. Z uvedeného vyplýva, že správca dane konal v\nrozpore so zákonom, čím porušil základné práva daňového subjektu, a to najmä právo byť prítomný pri\nvýsluchu svedka a klásť mu otázky s poukazom na § 25 ods. 4 Daňového poriadku v dôsledku čoho\n\nsú dôkazy - výsluchy zástupcov obcí, dôkazmi získanými v rozpore so zákonom a nemožno ich použiť\nv daňovej kontrole. Uvedené dôkazy slúžili ako podklad rozhodnutia a skutočnosti zistené pri výsluchu\nsvedkov, v rámci ktorých bolo kontrolovanému daňovému subjektu odopreté právo byť prítomný a klásť\nsvedkovi otázky mali podstatný vplyv na výsledok rozhodnutia správcu dane.\n17. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný taktiež odmieta prihliadať na skutočnosť uvádzanú\nžalobcom, čo bolo potvrdené aj v rámci výsluchov pracovníkov a starostov obcí, že spoločnosť robila\nvýkup zväčša na základe vylepovania letákov. Je potom irelevantné, že dokazovanie postavil len\nna preverovaní výkupu prostredníctvom oznámenia na obci. Žalovaný nevzal do úvahy námietku\nžalobcu, ktorý vo svojom odvolaní poukazoval na skutočnosť, že správca dane neprihliadal na\nzistenie, vyplývajúce z vykonaného dokazovania, a to výpovedí pani J., pána J., pani M., pána L.. Je\nočividné, že pri hodnotení dôkazov žalovaný účelovo na výsledky dokazovania neprihliadal, dôkazy\ntak nehodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, čím porušil zásadu daňového konania, v\ndôsledku čoho tvrdenia žalovaného nemožno považovať za preukázané. Z tohto dôvodu odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a dôvody rozhodnutia ním uvádzané nemožno\npovažovať za dostatočne preukázané majúce oporu v zákone. Namietal, že žalovaný nezahŕňa do\ndokazovania a nevyhodnotil v rámci všetkých skutočností svedecké výpovede alebo tvrdenia svedka\nH., ktorý potvrdil materiálnu existenciu manipuláciu a nadobudnutie tovaru zo zahraničia odvolávajúc\nsa na s CMR dokumenty, správca dane tiež nespároval odberateľské a dodávateľské faktúry, ktoré\npredložil konateľ kontrolovaného daňového subjektu (nepostačuje len konštatovanie správcu dane, že\nnie je potrebné tento dôkaz vykonať), nevysporiadal sa s výpismi z účtu k platbám za tovar, nepreveroval\núčty ani dodávateľov spoločnosti a tieto nezisťoval a takýmto spôsobom viedol dokazovanie nesprávnym\nsmerom a nevykonal ho dostatočne za účelom čo najúplnejšie zistenia skutkového stavu.\n18. Namietal, že žalovaný sa nezaoberal jeho námietkami, aby zohľadnil tvrdenia v rámci jeho odpovedi\nna výzvu správcu dane pri hodnotení dôkazov vo svojich záveroch a preto má za to, že s ohľadom\nna tieto skutočnosti dospel žalovaný k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe, ktorých následne\nvec nesprávne právne posúdil, neprihliadal na všetky potrebné dôkazy a informácie svedčiace v jeho\nprospech, ktoré preukazujú podstatné okolnosti týkajúce sa predmetu daňovej kontroly.\n19. Žalobca zotrval na svojej námietke, že správca dane neuviedol, ako vyhodnotil výsledok miestneho\nzisťovania v spoločnosti TADRAK, s.r.o. Poukázal na právny názor Najvyššieho správneho súdu ČR\nsp. zn. 8 Afs 74/2009. Správca dane tak spochybňuje dodanie tovarov na základe tvrdení, ktoré\nžiadnym spôsobom nepreukázal a na základe domnienok, ktoré kontrolovaný daňový subjekt počas\nvýkonu kontroly vyvrátil a nedostatočne sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli v priebehu\nkontroly najavo. V zmysle vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané reálne uskutočnenie\nobchodov, objednávka, nákup tovaru, jeho preprava, platba za tovar, ako aj jeho následný predaj, spolu\ns podrobnosťami, ktoré osoby vykonávali kontrolu tovaru a ktoré osoby boli pri obchodoch prítomné,\npričom žalobca tieto tvrdenia podložil aj listinnými dokladmi, tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia.\nNaopak, z vykonaného dokazovania vyplýva, že správca dane reálne uskutočnenie obchodov nevyvrátil\na ani žiadnym spôsobom nespochybnil, kedy jeho závery uvádzané v odvolaním napadnutom rozhodnutí\nsú postavené len na domnienkach. Pri hodnotení dôkazov žalovaný na uvedené výsledky dokazovania\nneprihliadal.\n20. Žalobca namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne neodôvodnil, neuviedol, aké\núvahy ho viedli k zamietnutiu návrhov na doplnenie dokazovania uvedených vo vyjadreniach žalobcu\nv dôsledku čoho má žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Z obsahu rozhodnutia nie je\nzrejmé, ako sa správca dane vysporiadal s dokladmi predloženými kontrolovaným daňovým subjektom\nna pojednávaní uskutočnenom dňa 08.01.2020, následne so skladovou evidenciou, inventúrnym\nsúpisom orecha zaslanou ekonómkou spoločnosti elektronicky, tieto dôkazy sú síce uvedené, avšak\nneboli dostatočným spôsobom zo strany správcu dane vyhodnotené vo svetle vzájomných súvislostí\na skutočností zistených vykonaným dokazovaním. Uviedol, že v rámci predmetného rozhodnutia\nžalovaného absentuje vyhodnotenie predložených dokladov CMR a vôbec ich zahrnutie do dokazovania.\nDaňové úrady sa odmietli komplexne zaoberať týmito dôkazmi, pričom CMR doklady obsahujú údaje o\nvozidle, ktorý vykonal prepravu, miesto a dátum nakládky a vykládky tovaru, podpis a pečiatka dopravcu.\nSprávca dane tieto dôkazy svedčiace v jeho prospech síce v predmetnom oboznámení uvádza, ale\nnezahrnul ich žiadnym spôsobom do dokazovania. V tejto súvislosti poukázal na článok 6 Dohovoru\no prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) a článok 9 ods. 1 Dohovoru.\n\nPoukázal na to, že predmetné dôkazy preukazujú existenciu a prepravu uvedeného tovaru, ako aj\njeho nadobudnutie deklarovanými obchodnými partnermi žalobcu, v dôsledku čoho sú potom závery\nžalovaného týkajúce sa nepreukázania nároku na odpočet dane absurdné. Poukázal na to, že osoba\npána K., ako aj pána L. je fyzickou osobou odlišnou od žalobcu a ak aj správca dane zamietol výsluch\nkonateľa ako svedka, neuviedol dôvod prečo nepredvolal konateľov ako fyzické osoby za účelom\npodania vysvetlenia a to aj napriek skutočnosti, že konateľ žalobcu toto opakovane navrhoval. Ak sa\nžalovaný odvoláva na vyjadrenia konateľa v rámci ústneho pojednávania, tak tu vystupoval pán Špak\nv mene spoločnosti žalobcu a v jej mene aj podával vyjadrenia, nie v mene svojej osoby. Zamietnutie\nnávrhov na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného nebolo dostatočným spôsobom vysvetlené.\nPokiaľ žalovaný uprel žalobcovi, ako kontrolovanému daňovému subjektu možnosť realizovať jeho\nprocesné práva, upiera mu možnosť uniesť dôkazné bremeno a porušuje tak jeho ústavou garantované\nprávo na spravodlivý proces.\n21. Žalovaný ako ďalej uviedol žalobca ho zaťažil dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplýva.\nŽalovaný nedostatočne odôvodnil, prečo jeho námietku ohľadne aktuálnej a platnej judikatúry považuje\nza nedôvodnú. Žalovaný nespochybnil existenciu materiálneho plnenia a rozhodnutie postavil na tvrdení,\nže sa nepreukázalo, že tovar bol dodaný zo strany deklarovaného dodávateľa. Nie je prijateľné opätovné\nodvolávanie sa správcu dane na neunesenie dôkazného bremena a nesplnenie podmienok v zmysle\n§ 49 ods. 1 zákona o DPH žalobcom, pretože je očividné, že pri hodnotení dôkazov žalovaný účelovo\nna ním uvádzané výsledky dokazovania neprihliadal, nehodnotil ich jednotlivo a všetky vo vzájomnej\nsúvislosti, čím porušil základné zásady daňového konania v dôsledku čoho nemožno považovať\njeho tvrdenia za preukázané. Dôkazy požadované správcom dane boli v rozpore s princípmi Smernice\nrady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti\npoukázal žalobca na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/43/2010 zo dňa\n09.10.2010, 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012, 3Sžf/1/2010 zo dňa 15.03.2011, 3Sžf/1/2011 a na nálezy\nÚstavného súdu SR č. III.ÚS 2/2009 zo 17.03.2009 a II.ÚS 664/04 zo dňa 18.04.2006. Žalobca vyčerpal\nsvoje dôkazné bremeno a dôveryhodne preukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle\npríslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný priorizovaním záujmov štátu na\ninkase daní v niektorých prípadoch prekračuje mieru únosnosti a dokonca až perzekuuje daňové\nsubjekty preukazovaním skutočností, ktoré daňové subjekty objektívne nemôžu preukazovať, a za ktoré\nnemôžu niesť zodpovednosť. Žalovaný neskúmal ani dobromyseľnosť, ako ani náležitú obozretnosť\nžalobcu pri obchodovaní. Rozhodnutie žalovaného je zrejmým prejavom neporozumenia pravidlám\nobchodného styku v danom odvetví a neprihliadaním správcu dane na zaužívanú obchodnú prax .\n22. Žalobca namietal, že postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci\nsamej, keď zamestnanci správcu dane pri výkone daňovej kontroly nepostupovali v súlade s zákonom,\npričom porušili právom chránené záujmy daňového subjektu. V tejto súvislosti namietal žalobca,\nže napadnuté rozhodnutie daňového úradu neobsahuje zoznam dokumentov, ktoré boli správcovi\ndane zo strany žalobcu predložené. Taktiež poukázal na to, že dňa 13.01.2020 vykonal konateľ\nkontrolovaného daňového subjektu nazretie do spisu z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania,\npričom spis nebol očíslovaný a vedený tak, aby doklady v ňom nebolo možné zameniť. V tejto súvislosti\npoukázal na to, že sa jedná o rozsiahly spis s množstvom dokladov získaných tak počas kontroly\nako aj počas vyrubovacieho konania a takéto vedenie spisu nespôsobuje v dôsledku neprehľadnosti a\nzmätočnosti právnu istotu, že správca dane zahrnie a vysporiada sa so všetkými dokladmi získanými\nv predmetnej kontrole a že tieto budú aj v takomto poradí, stave a obsahu následne predložené aj\nnadriadenému orgánu, ako aj v prípade následného preskúmavania postupu a rozhodnutia správcu\ndane správnemu súdu. Žalovaný k tejto námietke konštatoval, že správca dane žurnalizovaný spis\nvyhotovuje iba pre účely súdnych konaní. V tejto súvislosti žalobca poukázal na zásadu rovnosti\nv zmysle § 2 ods. 7 Daňového poriadku. Ďalej poukázal aj na to, že po nahliadnutí do spisu\nvykonanom dňa 02.03.2020 jeho právnym zástupcom odmietol spísať správca dane s ním zápisnicu\nv dôsledku čoho kontrolovaný daňový subjekt nemohol uplatniť svoje práva na spravodlivý proces\ngarantované nielen zákonom, ale aj ústavou. Správca dane mu oznámil, že o tomto úkone spíše\niba úradný záznam a tak nemal jeho zástupca možnosť uviesť svoje námietky do zápisnice pričom\npodľa interných pokynov finančnej správy je správca dane kedykoľvek, keď o to kontrolovaný daňový\nsubjekt požiada povinný spísať zápisnicu o skutočnostiach, ktoré subjekt považuje za dôležité uviesť.\nV tomto prípade žiadal zástupca kontrolovaného daňového subjektu správcu dane aj o uvedenie\nzoznamu dokumentov, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu a naopak zoznam dokumentov, ktoré\n\nmu odmietol správca predložiť a zamestnanci správcu dane zástupcovi kontrolovaného daňového\nsubjektu oznámili, že nie sú povinní viesť zoznam dokumentov uvedených v spise ani spis prehľadne\na chronologicky, tak aby dokumenty v ňom nebolo možné zameniť. Žalobca pritom poukázal na to, že\nzoznam týchto dokumentov si jeho zástupca spísal a zistil, že celý spis nebol chronologicky vedený a\ntakáto neprehľadnosť nielenže spôsobuje zmätočnosť a neprehľadnosť vedenia daňovej kontroly, ale\naj sťažuje kontrolovanému daňovému subjektu uplatňovanie jeho základných procesných práv ako aj\ngarantovanie preskúmateľnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti poukázal\naj na odôvodnenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí na strane 38 a 39 pokiaľ ide o zamietnutie\nžiadosti o spísanie úradného záznamu s číselným označením dokumentoch, ktoré odmietol správca\ndane žalobcovi predložiť v rámci nahliadnutia, čo potvrdzuje právnu neistotu žalobcu ako daňového\nsubjektu, ktorému takýmto postupom orgánu verejnej správy môže byť spôsobená ujma na jeho\nprávach a právom chránených záujmoch, nakoľko si nemôže byť istý, že zo strany správcu dane nebudú\nutajené skutočnosti, ktoré by svedčili v jeho prospech, a ktoré môže správca dane účelovo zatajiť. V tejto\nsúvislosti poukázal na povinnosť daňových orgánov v daňovom konaní dodržiavať všeobecne záväzné\nprávne predpisy a zo základných princípov právneho štátu a to princípu právnej istoty.\n23. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, nakoľko považuje napadnuté rozhodnutie\nza správne, zákonné, založené na správnom právnom posúdení veci, vydané na základe dostatočného\nzistenia skutkového stavu, preskúmateľné,. Uviedol, že dôvody uvedené v žalobe sú do značnej miery\ntotožné s dôvodmi uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Prešov\na s týmito námietkami sa žalovaný už vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktorom\nv plnom rozsahu trvá.\n24. Žalovaný poukázal na stranu 24 napadnutého rozhodnutia, kde uviedol, že správca dane pri\nhodnotení dôkazov vychádzal aj z údajov dostupných v jeho informačných systémoch, avšak to, že\ndodávateľ (ako aj žalobca) podal daňové priznanie, kde uviedol určité údaje, a podal kontrolný výkaz,\nv ktorom sú uvedené tie isté údaje ako v daňovom priznaní, s uvedením konkrétnych dodávateľov,\nodberateľov, čísla faktúr, základu dane, daň a pod., neznamená, že nie je potrebné tieto údaje\npreverovať a zo strany žalobcu preukazovať. Samotná skutočnosť o zaúčtovaní a odvedení dane ešte\nnie je verifikovateľným dôkazom, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ uvedený na faktúrach, a teda\nnevyhodnocovanie daňových priznaní a kontrolných výkazov, ako to namieta žalobca nie je v rozpore\ns ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný síce zaviazal správcu dane preveriť skutkový stav\ns využitím dostupných informačných systémov ale len príkladom uviedol daňové priznania, súhrnné a\nkontrolné výkazy, ktoré boli v danom prípade predmetom vyhodnocovania správcu dane na str. 40.\n25. Pokiaľ ide o judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú v súvislosti so zásadou neutrality\nDPH žalobca poukázal k tomu žalovaný uviedol, že nepriznanie odpočítania dane na základe tejto\njudikatúry je možné v prípade, ak nie je spochybnené uskutočnenie zdaniteľného obchodu a právo\nna odpočítanie dane vzniklo, pričom prijaté plnenie bolo platiteľom dane použité na činnosti, ktoré v\nzásade podliehajú zdaneniu (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/52/2016), avšak v danom prípade existencia\nzdaniteľného obchodu tak ako ho deklaroval žalobca, potvrdená nebola, t. j. nebol splnený predpoklad\npre uplatnenie judikatúry Súdneho dvora EÚ. V rozsudku Barlis vo veci C-516/14 Súdny dvor EÚ\nkonštatoval, že cieľom údajov, ktoré musia byť povinne uvedené na faktúre, je umožniť skontrolovať\nzaplatenie splatnej dane a prípadne existenciu práva na odpočítanie DPH. V tomto význame je\npotrebné analyzovať, či sú faktúry v súlade s požiadavkami článku 226 bodu 6 smernice 2006/112. V\nuvedenom rozsudku išlo o potrebu zohľadnenia všetkých informácií obsiahnutých v dotknutých faktúrach\na pripojených dokumentoch. Na základe uvedeného predmetný rozsudok Súdneho dvora EÚ nemožno\naplikovať na tento skutkový stav.\n26. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávne vyhodnoteného skutkového\nstavu s poukazom na zistenia v jeho prospech. Uviedol, že žalobca si musí byť vedomý následkov\nsvojich obchodných transakcií, pričom poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého\nobchodného styku a skutočnosť, že pri posudzovaní práva na odpočítanie dane musí mať skutočný stav\nprednosť pred stavom formálne právnym. Nevyhnutným pre právo na odpočítanie dane je preukázanie,\nže formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu teda, že tovar, ktorý je deklarovaný\nna faktúrach bol skutočne dodaný. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje so závermi správcu dane\nešte nepreukazuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane.\n\n27. Poukazujúc na to, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie (t.j. ústne pojednávania, výsluchov\nsvedkov, miestnych zisťovaní, informácií z obchodného registra a získavaných dôkazov z informačného\nsystému finančnej správy a pod.), z ktorého vyplynulo, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru\ndeklarovanými dodávateľmi na faktúrach (R&Kol s.r.o.) a fakturácia obratového bonusu spoločnosťou\nVAMEX, a.s. Košice nebola v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty, a\nto § 19 ods. 1, § 25 ods. 1 a 6, § 49 ods. 1, § 72 ods. 4, t.j. spoločnosti VAMEX, a.s. nevzniklo právo na\nodpočítanie dane. Žalobca opakovane poukazoval na skutočnosti, t. j. výpovede p. J., p. J., p. M. a p.\nL. ako aj na doklady predložené žalobcom dňa 08.01.2020, najmä skladovú evidenciu (vyhodnotená\nna strane 46, 49 a 52 rozhodnutia správcu dane), ktoré preukazovali existenciu predmetného tovaru,\navšak žalobcovi právo na odpočítanie dane nebolo uznané z dôvodu, že nepreukázal dodanie tovaru\nod deklarovaných dodávateľov. Existencia tovaru spochybnená nebola. Išlo pritom o jeho dôkaznú\npovinnosť, nie dôkaznú povinnosť jeho dodávateľa, či správcu dane. Správca dane teda nezaťažil\nžalobcu dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplýva, ale požadoval preukázať to, čo sám\ndeklaroval.\n28. Uviedol, že vzájomné prepojenie medzi pani I. a dodávateľskou spoločnosťou R&Kol s.r.o bolo\nsprávcom dane prešetrované, a to v rámci svedeckej výpovede G. H., konateľa spoločnosti R&Kol\ns.r.o. (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 28.11.2019). Na otázku, či pozná G. I., uviedol, že si\nnie je istý ale asi ide o manželku p. L., nič konkrétne však neuviedol. Podľa jeho svedeckej výpovede\norechy vykupoval sám od osôb prostredníctvom ERP (nemal evidovaných zamestnancov). Následne\nako svedok bola vypočutá aj G. I. (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 05.09.2018), ktorá potvrdila,\nže vykupovala orechy iba pre spoločnosť Monika fashion, s.r.o. Na základe uvedeného nebolo zistené\nvzájomné prepojenie medzi dodávateľom R&Kol s.r.o. a pani I.. Poukazovanie na konanie pani I. podľa\npríkaznej zmluvy pôsobí skôr účelovo, pretože žalobca takéto tvrdenie uviedol prvýkrát v odvolaní,\nale existencia takejto príkaznej zmluvy nebola ani kontrolou, ani následnými vyrubovacími konaniami\npotvrdená.\n29. K namietanému procesnému pochybeniu správcu dane v súvislosti s nespísaním zápisnice\nz miestneho zisťovania zo dňa 30.10.2017 uviedol, že správca dane doplnil dokazovanie v súlade\ns právnym názorom žalovaného a vykonal miestne zisťovanie dňa 14.01.2020 o čom spísal zápisnicu\no miestnom zisťovaní č. 100050988/2020.\n30. K porušeniu § 25 ods. 4 Daňového poriadku uviedol, že splnomocnený zástupca žalobcu sa\nzúčastnil vypočutia štyroch svedkov, avšak nezúčastnil sa vypočutia G. H., takže nevyužil svoje právo.\nZnova zdôraznil, že postupoval v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, keď preveroval pravdivosť,\nvierohodnosť a úplnosť predložených dokladov (faktúry, výpisy z účtu, CMR dokumenty), ktorú však\nžalobca v priebehu dokazovania nepreukázal.\n31. Poukázal na to, že k námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení zamietnutia návrhov na\ndoplnenie dokazovania - nevykonanie výsluchov navrhovaných svedkov p. K. a p. L., správca dane\nodôvodnenie uviedol na strane 45 rozhodnutia a žalovaný sa s týmto zdôvodnením stotožnil, čo uviedol\nna strane 29 napadnutého rozhodnutia a toto tvrdenie žalobcu je založené len na domnienkach a je\nneopodstatnené.\n32. K námietkam týkajúcim sa podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy spočívajúcom v nevedení očíslované spisového materiálu v priebehu daňovej kontroly, chýbajúci\nzoznam dokumentov v napadnutom rozhodnutí, ktoré žalobca predložil a nespísania zápisnice z\nnahliadnutia do spisu žalovaný poukázal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia strana 30\naž 31, v ktorom sa podrobne týmito námietkami zaoberal a na ktorom trvá.\n33. Následne žalobca v replike zo dňa 08.06.2021 zotrval na správnej žalobe a žalobných námietkach.\n34. K replike (doručenej žalovanému 20.07.2021) sa žalovaný duplikou nevyjadril.\n35. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského\nsúdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná\n\nprávomoc správnych súdov (t. j. aj v predmetnej veci). Vec bola náhodným výberom pridelená do senátu\n3S a ďalej je vedená pod sp. zn. PO-6S/81/2020.\n36. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach\nžalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§\n178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), rozhodol vo veci verejným vyhlásením\nrozsudku dňa 10.10.2024 bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiadny\nz dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1\npísm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného\nvyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 16.07.2024.\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n37. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,\npredmetom dane je\na) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby,\nb) poskytnutie služby (ďalej len \"dodanie služby\") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,\nc) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len\n\"členský štát\"),\nd) dovoz tovaru do tuzemska.\n38. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n39. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n40. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov, základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu sa opraví\na) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom\nvrátení dodávky tovaru,\nb) pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti,\nc) pri zvýšení ceny tovaru alebo služby.\n41. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,\nrozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou\na opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil\ndoklad o oprave základu dane, a pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo\npríjemca služby, rozdiel sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ\ntovaru alebo príjemca služby obdržal doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane\nnevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a\nopraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní\nza zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane.\n42. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,\nprávo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe\nvznikla daňová povinnosť.\n\n43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije\nna dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť\nplatiteľovi dodané.\n44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa §\n49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n45. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,\nak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť\npodľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný\nopraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ\ndostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní\nodo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví\nodpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa §\n25 ods. 1; ak sa oprava odpočítanej dane vzťahuje na nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského\nštátu alebo dodanie tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň príjemca plnenia, platiteľ súčasne\nopraví aj základ dane a daň podľa § 25.\n46. Podľa § 72 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,\nfaktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba.\nOdberateľ môže vyhotoviť faktúru v mene a na účet dodávateľa, ak medzi dodávateľom a odberateľom\nje uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá musí obsahovať podmienky, ktoré musia\nbyť splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené odberateľom. Faktúru v mene a na účet\ndodávateľa vyhotovuje odberateľ podľa zákona členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo\nslužby.\n47. Podľa § 74 ods. 1 písm. j) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať slovnú informáciu \"vyhotovenie\nfaktúry odberateľom\", ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa\n§ 72 ods. 4.\n48. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,\nchránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov\ndaňových subjektov a iných osôb.\n49. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\n50. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný\nobsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.\nNa právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré\nnemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti\nalebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo\nktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.\n51. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového\nsubjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva\ndožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, 21a) je daňový subjekt alebo jeho zástupca\noprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako\ndôkaz pri správe daní. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný\nzáznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich\n\nutajované skutočnosti 22) a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené\nzáujmy iných osôb.\n52. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n53. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely\nsprávy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n54. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,\nznalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a\nobhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n55. Podľa § 63 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí\nobsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento\nzákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak.\n56. Podľa § 63 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak.\nV odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a\nnámietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,\npodľa ktorých sa rozhodovalo.\n\nIV.\nDôvody rozhodnutia správneho súdu\n57. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o\nspoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej\nsmernice musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla\nuplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej\nbol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:\n- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240\nsmernice 2006/112 (formálna podmienka)\n- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:\na) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t.j. status osoby dodávateľa),\nb) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia),\nc) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.\nVyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna\núprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:\na) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),\nb) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1\na 2 zákona o DPH),\n\nc) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z\ntovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),\nd) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH).\n58. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia\nzákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné\nbremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový\nsubjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.\nTo znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné\nbremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte\nsprávca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný\nnesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno\nuniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach\ndaňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť\npreukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva\niné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018,\nbod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti,\nktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od\nfaktického a dôkazného stavu konania.\n59. A/ Vo vzťahu k neuznaniu obratového bonusu uplatneného žalobcom faktúrou č. 516200087 zo dňa\n23.03.2016 vyhotovenou dodávateľom VAMEX, a.s. súd uvádza:\nVyššie označenou faktúrou si žalobca uplatnil voči nemu fakturovaný obratový bonus podľa čl.\nVII. bod 10. Rámcovej zmluvy o podmienkach dodávok tovarov a služieb zo dňa 01.01.2016 (č.l.\n44 administratívneho spisu). V zmysle označeného čl. tejto rámcovej zmluvy dodávateľ (žalobca)\nsa zaviazal voči odberateľovi (VAMEX, a.s.) poskytovať mu zľavu v dohodnutom intervale a vo\nvýške dohodnutej v Prílohe č. 4. Zmluvy z celkového objemu nákupu realizovaného odberateľom v\ndohodnutých cenách bez DPH. Predmetom tejto fakturácie je tzv. dohodnutý obratový bonus t.j. zľava\nza odber surovín, ktoré v žiadnom prípade nie je možné považovať za dodanie tovaru alebo služby spol.\nVAMEX, a.s. žalobcovi a takáto fakturácia nie je v súlade s ust. zákona o DPH (§§ 19 ods. 1, 25 ods.\n1 a 6, 49 ods. 1, 72 ods. 4). Nejedná o zaplatenie protiplnenia za zdaniteľný obchod, ale o vrátenie už\nposkytnutého protiplnenia pôvodnému odberateľovi po zmene cenových podmienok zmluvných strán.\nV tejto súvislosti súd poukazuje aj na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a to str. 20\naž 22, v ktorom sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, t.j. z akých dôvodov nie je\nmožné fakturovanú „zľavu za odber surovín“ považovať za dodanie tovaru alebo služieb s poukazom\nna prísl. ust. zákona o DPH.\n60. Súd v tejto súvislosti uvádza, že (pozn. správneho súdu tento záver Súdneho dvora EÚ je plne\npoužiteľný pre účely výkladu smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme\ndane z pridanej hodnoty Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1 - 118): „Článok 17 šiestej smernice Rady zo\n17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný\nsystém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej smernicou Rady 91/680/ES\nzo 16. decembra 1991, sa má vykladať v tom zmysle, že na zamietnutie práva zdaniteľnej osoby, ktorá je\npríjemcom faktúry, na odpočítanie DPH uvedenej na tejto faktúre postačuje, aby daňový úrad preukázal,\nže plnenia zodpovedajúce tejto faktúre neboli skutočne poskytnuté.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ v\nspojených veciach C-459/17 a C-460/17 SGI a Valériane SNC).\n61. Na základe vyššie uvedeného bol správny právny záver žalovaného, že v súvislosti s faktúrou\nč. 516200087 zo dňa 23.03.2016 vyhotovenou dodávateľom VAMEX, a.s. neboli na strane žalobcu\nsplnené hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.\nŽalobcove námietky týkajúce sa príslušného právneho posúdenia považoval preto správny súd za\nnedôvodné.\n\n62. B/ Vo vzťahu k neuznaniu odpočítania DPH uplatnenou žalobcom faktúrami od dodávateľa R&Kol\ns.r.o. Turany nad Ondavou (špecifikovaných v ods. 3 rozsudku):\n63. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov nevyplynulo, žeby tieto spochybňovali existenciu tovaru\nu žalobcu uvedeného na faktúrach vyhotovených dodávateľom R&Kol s.r.o. Svoje rozhodnutia založili na\ntom závere, že žalovaný a správca dane spochybňovali, že príslušný tovar dodala žalobcovi obchodná\nspoločnosť R&Kol s.r.o., a že sa uskutočnili príslušné zdaniteľné obchody medzi R&Kol s.r.o. a žalobcom.\nPrávnym dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane žalobcovi bolo nesplnenie hmotnoprávnej\npodmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.\n64. Žalobca namietal závery správcu dane týkajúce sa porušenia daňovej neutrality žalobcom ako\naj, že vo veci nedošlo k zneužitiu práva žalobcom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Keďže k\nodmietnutiu práva na odpočítanie dane žalobcovi nedošlo z dôvodu aplikácie inštitútu zneužitia práva,\ntak túto žalobnú námietku považoval správny súd za nedôvodnú. Takto vymedzený dôvod nepriznania\npráva na odpočítanie dane súd považuje za dostatočne jasne a zrozumiteľne formulovaný. Zároveň\nsprávny súd nezistil, že by sa vo veci malo jednať o zmiešavanie viacerých vzájomne si odporujúcich\ndôvodov na nepriznanie práva na odpočítanie dane.\n65. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný nezhodnotil s akou starostlivosťou žalobca preveril svojich\ndodávateľov. Dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane žalobcovi bolo nesplnenie\nhmotnoprávnych podmienok - konkrétne skutkový záver, že predmetné dodania neboli realizované\ndodávateľom R&Kol s.r.o. V kontexte takéhoto skutkového záveru nebolo potrebné vyhodnocovať mieru\nopatrnosti žalobcu k jeho obchodnému partnerovi. V prípade, že by u žalobcu došlo k nepriznaniu\npráva na odpočítanie dane z dôvodu aplikácie inštitútu daňového podvodu v spoločnom systéme dane\nz pridanej hodnoty tak v takom prípade by bolo potrebné v rámci subjektívnej zložky príslušného testu\nhodnotiť správanie žalobcu voči svojim dodávateľom (tzv. Axel Kittel test).\n66. Pre účely daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 bol\nsvedok G. H., bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti R&Kol s.r.o. (zanikla zlúčením dňa 21.04.2016\nso spol. REDbird s.r.o.) pre účely daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu vypočutý dňa 24.10.2017\n(zápisnica o ústnom pojednávaní, č. 1020236216 zo dňa 24.10.2017, administratívny spis, č.l. 235) a aj\npri všetkých ďalších výsluchoch v rámci administratívneho konania potvrdil dodanie tovaru pre žalobcu.\nRozhodnutie správcu dane ako aj preskúmavané rozhodnutie poukazujú na rozpory vo výpovedi tohto\nsvedka (okolnosti nadobudnutia tovaru, ktorý mal byť dodaný žalobcovi, totožnosť osôb, ktoré mali tovar\ndodávať pre R&Kol s.r.o, všeobecný rámec príslušných výpovedí). Na základe uvedeného žalovaný\nvyhodnotil jeho výpoveď ako účelovú a nedôveryhodnú (str. 24 napadnutého rozhodnutia).\n67. Po oboznámení sa s jeho výpoveďou zo dňa 24.10.2017 súd konštatuje, že táto výpoveď skutočne\nvykazuje všeobecný charakter a má viaceré medzery v opise skutkového deja (svedok okrem iného\nuvádza: „Na dodávateľov si neviem spomenúť, neviem či to bolo na faktúry alebo len na doklady\nERP. Tovar bol niekedy odvezený k môjmu odberateľovi, niekedy ostal v Turanoch“). Tento nevedel\npredložiť účtovníctvo spoločnosti R&Kol s.r.o. (priameho dodávateľa žalobcu), ktoré mal odovzdať na\nzáklade notárskej zápisnice č. N 792/2016 o zlúčení R&Kol s.r.o so spoločnosťou REDbird s.r.o.\n(zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1578885/3016 zo dňa 03.10.2016, zaradená do administratívneho\nspisu na základe úradného záznamu č. 100274051/2018 zo dňa 01.02.2018, administratívny spis,\nč.l. 573). Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že takéto okolnosti postačovali na kvalifikované\nspochybnenie uskutočnenia dodaní tovaru od R&Kol s.r.o. žalobcovi (rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/75/2022 z 26.10.2023).\n68. Správca dane oznámil vyššie uvedené pochybnosti týkajúce sa dodania tovaru od R&Kol s.r.o\nžalobcovi písomnou výzvou označenou ako „Oboznámenie zo zisteniami v daňovej kontrole, výzva na\npredloženie dôkazov a vysvetlení“ č. 100303924/2018 zo dňa 06.02.2018, ktorá bola žalobcovi doručená\ndňa 26.02.2018 (administratívny spis, č.l. 588). Na základe toho došlo k prenosu dôkazného bremena\nna žalobcu a tento mal možnosť preukázať, že došlo k uskutočneniu sporných dodaní od R&Kol s.r.o.\n69. Žalobca predložil v rámci daňového konania faktúry týkajúce sa dodaní rôznych tovarov od\nzahraničných obchodných spoločností pre R&Kol s.r.o. (administratívny spis, č.l. 733 - 740). Správca\ndane považoval tieto dodania pre R&Kol s.r.o. za preukázané a z tohto dôvodu uznal odpočítanie dane\n\nz nadväzujúcich dodaní tovarov od R&Kol s.r.o. pre žalobcu (rozhodnutie správcu dane str. 11). V\ntejto súvislosti je nutné podotknúť, že tieto faktúry vystavené od subdodávateľov (teda zahraničných\ndodávateľov R&Kol s.r.o. sa týkajú iných tovarov ako „vlašský orech“). Na druhej strane tieto dôkazy\npredložené žalobcom spochybňujú výpoveď bývalého konateľa R&Kol s.r.o. G. H., ktorý uvádzal, že\nspoločnosť R&Kol s.r.o. nenadobúdala tovar zo zahraničia. Keďže práve nedostatky vo výpovedi G.\nH. boli použité ako dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie dane žalobcu potom mal žalovaný s\nrovnakou mierou prihliadať aj na rozpory v jeho výpovedi, ktoré by oslabovali jej vierohodnosť v prospech\nžalobcu (G. H. pôvodne zamlčané nadobudnutie tovaru od zahraničných dodávateľov pre R&Kol s.r.o.\npodporuje záver, že táto spoločnosť mohla disponovať aj ďalším tovarom, ktorý bol predmetom iných\nsporných dodaní pre žalobcu).\n70. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že svedok K. L. vo svojej výpovedi zo dňa 07.11.2019\nna otázku správcu dane: „Čo viete o podnikateľských vzťahoch medzi spoločnosťou LaD GROUP,\ns.r.o. a spoločnosťami R&Kol s.r.o., ROBSTAV SK, s.r.o. a CAPEX, s.r.o.“ odpovedal: „Dodávali nám\norechy, ale aj kakao, tuk a to spoločnosť CAPEX, s.r.o., všetko si presne tak nepamätám“ (zápisnica\no ústnom pojednávaní č. 102513462/2019 zo dňa 07.11.2019, administratívny spis, č.l. 1170). Zároveň\ntento svedok potvrdil, že osobne pozná G. H. a spoločnosť R&Kol s.r.o. V tomto prípade je súd toho\nnázoru, že nejde o všeobecnú výpoveď, keďže svedok medzi dodávateľmi žalobcu výslovne uvádza\nR&Kol s.r.o. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí popiera, že R&Kol s.r.o. uskutočňovala dodania pre\nžalobcu, preto táto výpoveď má priamu dôkaznú relevanciu k skutkovým záverom žalovaného. Žalovaný\nhodnotil výpoveď K. L. ako nehodnovernú, keďže podľa údajov na doklade č. 14/ZD/03/16 vykonal K. L.\nprepravu tovaru od poľského dodávateľa pre R&Kol s.r.o. na motorovom vozidle, ktoré patrilo žalobcovi.\nPodľa žalovaného túto skutočnosť K. L. nevedel pri svojej výpovedi vysvetliť. Zároveň žalovaný vytýka\nvýpovedi K. L., že napriek takto vykonanej preprave sa mal vyjadriť (pozn. súdu doslovne citované), že:\n„nebol nijako zainteresovaný na dodávkach tovaru od spoločnosti R&Kol s.r.o.“ (napadnuté rozhodnutie\nžalovaného str. 24). Podľa názoru súdu vykonanie prepravy tovaru dodávaného od tretieho subjektu pre\nR&Kol s.r.o. nemožno stotožňovať s participáciou na dodaní tovaru od R&Kol s.r.o. žalobcovi. V tejto\nsúvislosti žalovaným vytýkaný rozpor vo výpovedi K. L. nepovažoval súd za daný. Žalovaný poukazoval\naj na ďalší rozpor v súvislosti s výpoveďou K. L., a to na rozpor vo výpovediach K. L. a G. H. (napadnuté\nrozhodnutie žalovaného str. 24). Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konkrétne poukázal na to, že\nG. H. uviedol, že „orechy nosili Slováci“ - čo malo odporovať výpovedi K. L., že tovar mal voziť priamo\nG. H.. G. H. vo svojej výpovedi zo dňa 03.10.2016 uvádza, že Slováci nosili orechy jemu (t.j. obchodnej\nspoločnosti R&Kol s.r.o.) a nie žalobcovi. Vo výpovedi zo dňa 24.10.2017 G. H. na otázku týkajúcu sa\ndodaní vlašského orecha za mesiace február 2016 a marec 2016 uvádza „S tým tovarom je to tak ako\nto bolo s tovarom v mesiaci február, tovar bol kúpený a dovezený niekedy priamo do Turan, niekedy do\nSvidníka (priamo do skladu spoločnosti Lad Group)“. Svedok teda v tejto výpovedi neuvádza totožnosť\nosôb, ktoré mali tovar voziť priamo žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že rozpor vo výpovediach K. L. a\nG. H., na ktorý poukazoval žalovaný nie je daný.\n71. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca predložil v daňovom konaní listinné\ndôkazy týkajúce sa platieb uskutočnených žalobcom pre obchodnú spoločnosť R&Kol s.r.o. v mesiaci\nmarec 2016. Medzi týmito dokladmi sa okrem iného nachádzajú pokladničné doklady vystavené\nR&Kol s.r.o. s údajom „Úhrada faktúry“ pričom čísla na nich uvedených faktúr ako aj uhradené sumy\nkorešpondujú s číslami sporných faktúr a nimi fakturovanými sumami (administratívny spis, č.l. 1421 1449).\n72. Okrem pokladničných dokladov sa medzi týmito potvrdeniami nachádza tiež potvrdenie o bankových\ntransakciách realizovaných žalobcom v prospech žalovaného v predmetnom období. Napríklad\npotvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 02.05.2016 z účtu žalobcu vo VÚB Banke v sume 9 960,00\neur, na ktorej sa pri informácii pre príjemcu „LaD-RKOL uhrada FA 20161052“ (administratívny spis, č.l.\n1428). Z tejto informácie je zrejmé, že sa o faktúru č. 20161052 vyhotovenú R&Kol s.r.o. pre žalobcu\nako aj ďalšie faktúry (administratívny spis č.l. 1431 a nasl.), z ktorých správca dane uznal odpočítanie\ndane žalovanému, tak ako to vyplýva z porovnania údajov v Tabuľke 1 a Tabuľke 2 rozhodnutia správcu\ndane. Určité pochybnosti môže vzbudzovať, že prijatie platieb bolo vo viacerých sporných prípadoch\nrealizované hotovostne. Napriek tomu, uvedené doklady podľa názoru správneho súdu preukazujú vo\nvzájomnej súvislosti, že medzi žalobcom a R&Kol s.r.o. prebiehal platobný styk v rozhodnom období.\nUvedené je nutné taktiež považovať za dôkaz praukazujúci, že R&Kol s.r.o. vystupovala v postavení\ndodávateľa pre žalobcu.\n\n73. Žalobca v správnej žalobe taktiež poukázal na inventárnu kartu č. 53, v ktorej bol uvedený stav zásob\nvlašského orecha v roku 2016. Správny súd zistil, že takáto inventárna karta bola skutočne žalobcom\npredložená do daňového konania, pričom sa v nej nachádza údaj o nadobudnutí vlašského orecha od\nobchodnej spoločnosti R&Kol s.r.o. v mesiaci marec 2016 (administratívny spis, č.l. 1579). Tento dôkaz\ntiež preukazuje dodanie príslušného tovaru pre žalobcu od R&Kol s.r.o.\n74. V administratívnom spise sa nenachádzajú údaje z informačných systémov finančnej správy o R&Kol\ns.r.o. Nachádza sa tam iba záznam č. 541394/2019 zo dňa 07.10.2019 „Zrušenie stupňa utajenia žiadosť - odpoveď“, podľa ktorého v prípade utajovaného výstupu z analytického systému KV DPH\n1. PO2190068-1 zo dňa 20.09.2019 bol zrušený stupeň utajenia „VYHRADENÉ“ dňa 07.10.2019\n(administratívny spis, č.l. 1141). Obsah príslušného záznamu netvorí súčasť administratívneho spisu.\nV napadnutom rozhodnutí správcu dane sa uvádza: „kontrolou bolo zistené, že dodávateľ R&Kol\ns.r.o. má v evidencii DPH zaevidované faktúry vystavené pre LaD GROUP, s.r.o., na základe ktorých\nvykázal vysoké obraty, napriek tomu priznal malú daňovú povinnosť (...)“ (rozhodnutie správcu dane,\ns. 43). Nedôvodná je teda námietka žalobcu, že sa správca dane s údajmi z informačného systému\nfinančnej správy vôbec nevysporiadal. Žalovaný ohľadom tejto skutočnosti konštatoval nasledovné:\n„K námietke daňového subjektu, že sa správca dane nevysporiadal, napriek usmerneniu odvolacieho\norgánu, so skutočnosťami vyplývajúcimi z informačných systémov finančnej správy, odvolací orgán\nuvádza, že zo spisového materiálu je zrejmé, že správca dane pri vykonávaní dokazovania vychádzal\naj z informácií z informačných systémov finančnej správy (...) Správca dane využíval dostupné údaje\nz informačného systému, a ak ich aj v rozhodnutí neuvádza, neznamená to, že do nich nenahliadol\na nevyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi“ (napadnuté rozhodnutie žalovaného str.\n24). Správny súd konštatuje, že zaradenie príslušných faktúr do evidencie R&Kol s.r.o. ešte samo o\nsebe nepreukazuje realizáciu príslušného dodania. Na druhej strane bolo potrebné sa vysporiadať s\ntouto skutočnosťou (svedčiacou v prospech splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane)\nvo vzájomnej súvislosti s inými žalobcom predloženými dôkazmi (§ 3 ods. 3 v spojení s § 63 ods.\n5 Daňového poriadku). Správca dane poukázal na to, že vlastná daňová povinnosť tohto dodávateľa\nbola neprimerane nízka. Uvedenú skutočnosť možno zohľadniť v prípade uplatnenia inštitútu daňového\npodvodu ako dôvodu na nepriznanie práva na odpočítanie dane. Na druhej strane, uvedená skutočnosť\nsama o sebe nespochybňuje hodnovernosť tohto dôkazu v rovine toho, či sa dodania reálne uskutočnili.\n75. Súd vzhľadom na zistené skutočnosti dospel k záveru, že preukázanie dodania tovaru od R&Kol\ns.r.o. žalobcovi podporujú dôkazy: výpoveď svedka K. L., potvrdenia o platbách za tovar (medzi ktorými\nboli potvrdenia o zaplatení taktiež sporných faktúr), inventárna karta č. 53 a výpoveď G. H., ktorý\npotvrdil dodanie tovaru od R&Kol s.r.o. pre žalobcu. Zároveň žalobca predložil dôkazy spochybňujúce\nhodnovernosť sporných častí výpovede bývalého konateľa R&Kol s.r.o. G. H., na ktoré poukázal\nžalovaný vo svojom rozhodnutí. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že R&Kol s.r.o. v rozhodnom čase\nuviedla sporné dodania vo svojich kontrolných výkazoch. Žalobca bol teda v rámci daňového konania\naktívny a predložil relevantné dôkazy vzťahujúce sa k týmto dodaniam. Pozíciu dodávateľa R&Kol s.r.o.\npre žalobcu potvrdila výpoveď svedka K. L., ktorá takto umocnila dôkaznú silu príslušných listinných\ndôkazov. Zároveň samotná existencia tovaru nebola žalovaným spochybnená.\n76. Dôkazné bremeno, ktoré možno v tejto súvislosti vyžadovať od žalobcu, je limitované okolnosťami,\nza ktorých sa mali uskutočniť príslušné dodania. Listiny predložené žalobcom korešpondovali s tými\nlistinami, ktorými by mohol disponovať žalobca v prípade skutočnej realizácie príslušných zdaniteľných\nobchodov. V daňovej veci mohol žalobca disponovať len určitým obmedzeným okruhom dôkazných\nprostriedkov na podporu svojich tvrdení. Preto požiadavku, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy\ndaní boli zistené čo najúplnejšie (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku) je potrebné vykladať v rámci\nobjektívnych limitov formálnej pravdy.\n77. Na základe vyššie uvedeného, nebolo možné na vec aplikovať právne závery vyslovené Súdnym\ndvorom EÚ vo veci C-154/20 - Kemwater ProChemie. Preto ohľadom pochybností a prípadných\nnezrovnalostí ohľadom R&Kol s.r.o. tieto mali byť správne posudzované žalovaným na základe\nnasledovných právnych východísk:\n„Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty\nv spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle,\nže bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na\n\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu,\nže faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá\nvyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských\nzdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť\nnebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie\ndodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté\nv prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca,\nsa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom\npreukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala\nvedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá\nvyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného\ndodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo\nveci C-610/19, Vikingo Fővállalkozó Kft.)\n78. Žalobca namietal, že pri nazretí do spisu dňa 02.03.2020 nebola spísaná zápisnica. Správny súd\npoukazuje na to, že správca dane je povinný o každom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam (§\n23 ods. 1 Daňového poriadku), takže o nazretí do daňového spisu sa zápisnica nevyhotovuje. Z tohto\ndôvodu postupoval správca dane správne, keď o nazretí do administratívneho spisu dňa 02.03.2020\nvyhotovil úradný záznam č.100573500/2020 zo dňa 02.03.2020 (administratívny spis, č.l. 1640). Na\ndruhej strane podľa § 13 ods. 1 Daňového poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do\nzápisnice. Žalobca mal teda právo podanie urobiť aj ústne do zápisnice. Z tohto dôvodu je správca\ndane povinný vždy spísať zápisnicu o podaní, ktoré si želá žalobca urobiť. Pri nazretí do daňového\nspisu dňa 02.03.2020 vyjadril žalobca prostredníctvom svojho zástupcu vôľu adresovať správcovi dane\npodanie, ktorého obsahom mala byť námietka týkajúca sa žurnalizácie daňového spisu. Na základe\nuvedeného, mal správca dane o takomto podaní (vo forme námietky) spísať samostatnú zápisnicu,\na to popri vyhotovení úradného záznamu o samotnom nazretí do daňového spisu (pokiaľ spísanie\nzápisnice požadoval právny zástupca žalovaného pri tomto úkone). Alternatívne mohol správca dane\npostupovať podľa ustanovenia § 19 ods. 7 posledná veta Daňového poriadku, podľa ktorého na ďalšie\nnáležitosti úradného záznamu sa vzťahujú náležitosti, ktoré sú stanovené v § 19 ods. 1 až ods. 6\nDaňového poriadku. Z tohto dôvodu nič nebránilo, aby správca dane zachytil obsah námietky žalobcu aj v\npríslušnom úradnom zázname. Na základe uvedeného je potrebné dať žalobcovi za pravdu, že zo strany\nsprávcu dane došlo týmto k porušeniu procesných práv žalobcu. Úradný záznam č. 100573500/2020\nzo dňa 02.03.2020 však obsahuje opis námietky žalobcu týkajúce sa nazretia do daňového spisu\ndňa 02.03.2020 (aj keď nie jej výslovné zachytenie). Z materiálneho hľadiska teda došlo k zachyteniu\ntýchto námietok v samotnom úradnom zázname, aj keď správca dane o týchto námietkach zápisnicu\nnevyhotovil.\n79. Žalobca vytýkal správcovi dane, že mu nepredložil k nazretiu žurnalizovaný daňový spis. Správny\nsúd poukazuje na to, že každá interakcia medzi žalobcom a správcom dane pri správe daní by mala\nrešpektovať požiadavku úzkej súčinnosti vyjadrenú v ustanovení § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Právo\nna nazretie do spisu podľa § 23 Daňového poriadku má smerovať k posilneniu dôvery v transparentnú\nčinnosť správcu dane a nie naopak. Preto, ak žalobca požiadal o predloženie žurnalizovaného spisu\ntento žurnalizovaný daňový spis má byť žalobcovi predložený v primeranom čase od vznesenia takejto\npožiadavky.\n80. Žalobca ďalej namietal, že na jeho žiadosť správca dane nevyhotovil zoznam dokumentov tvoriacich\ndaňový spis. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo žalobcu na vyhotovenie zoznamu dokumentov\ntvoriacich administratívny spis nie je expressis verbis vyjadrené v ustanovení § 23 ods. 2 Daňového\nporiadku. Avšak aj v tejto súvislosti je potrebné ustanovenie § 23 Daňového poriadku vykladať\nv nadväznosti na už spomínanú zásadu úzkej súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku.\nZároveň však platí, že takéto čiastkové oprávnenie na vyhotovenie zoznamu dokumentov tvoriacich\nadministratívny spis, sa vzťahuje len na tie časti spisového materiálu, do ktorých mal žalobca v čase\nvyhotovenia takéhoto zoznamu právo nazerať (§ 23 ods. 1 Daňového poriadku).\n81. Napriek vyššie uvedeným námietkam žalobcu týkajúcim sa realizácie jeho práva na nahliadnutie do\nadministratívneho spisu súd tieto nedostatky nepovažoval za také podstatné porušenie ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\n(§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).\n\n82. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie správcu dane a žalovaného neobsahujú zoznam dokumentov\npredložených žalobcom. K tomuto súd uvádza, že dôkazy, z ktorých žalovaný vychádzal pri svojej\nprávnej úvahe sú uvádzané v odôvodnení rozhodnutia (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku). Zoznam\nvšetkých predložených listín nepredstavuje zákonnú náležitosť preskúmavaného rozhodnutia (§ 63\nods. 3 Daňového poriadku). Súd je toho názoru, že tento žalobcom vytýkaný nedostatok nemôže\npredstavovať obsahovú vadu rozhodnutia správcu dane a ani preskúmavaného rozhodnutia.\n83. Námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení zamietnutia návrhov na doplnenie dokazovania nevykonanie výsluchov navrhovaných svedkov p. K. a p. Špaka súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správca\ndane dostatočne vysvetlil a odôvodnil dôvody, pre ktoré nevykonal tento dôkaz (str. 45 rozhodnutia\nsprávcu dane) a žalovaný sa s týmto zdôvodnením stotožnil (str. 29 napadnutého rozhodnutia). Správca\ndane k tomuto návrhu žalobcu na vypočutie konateľov žalobcu p. N. L. a p. O. K. správca dane uviedol:\n„Konateľ alebo člen štatutárneho orgánu kontrolovaného daňového subjektu sú osoby, ktoré vystupujú\nvo svojej vlastnej veci. V prípade ich vypočutia ako svedkov by nešlo o svedeckú výpoveď, ale o ústne\npojednávanie so samotným daňovým subjektom.“ (rozhodnutie správcu dane, str.45). Súd poukazuje\nna to, že štatutárne orgány (ich členovia) priamo konajú za obchodné spoločnosti (Patakyová, M. a kol.\nObchodný zákonník, 1. vydanie, C.H. Beck, 2022, s. 64 - 76). Uvedené je dané tým, že vyjadrenie vôle\nštatutárnym orgánom je zároveň priamym vyjadrením vôle danej obchodnej spoločnosti. Z tohto dôvodu\nnemožno procesný úkon realizovaný vo vzťahu ku konateľovi žalobcu (týkajúci sa okolností, pri ktorých\nvystupoval za žalobcu ako štatutárny orgán) oddeliť od jeho procesných účinkov vo vzťahu k samotnému\nžalobcovi. Súd preto považoval dôvod, pre ktorý neboli vypočuté tieto osoby v pozícii svedka za správny.\n84. Podľa názoru žalobcu nebolo preverené prepojenie medzi pani G. I. (ktorá vo svojej svedeckej\nvýpovedi uviedla, že vykupovala tovar iba pre obchodnú spoločnosť Monika fashion, s.r.o.) a\ndodávateľom žalobcu obchodnou spoločnosťou R&Kol s.r.o, V rozhodnutí správcu dane sa uvádza:\n„počas daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania po odvolaní bolo zistené, že orechy v skutočnosti\nvykupovala p. G. I., svokra jedného z konateľov kontrolovaného daňového subjektu p. L., spolu s\nmanželkou uvedeného konateľa, ktoré však v roku 2016 nemali k spoločnosti R&Kol s.r.o, žiaden vzťah “.\nPodľa názoru správneho súdu skutkové zistenie o tom, že p. G. I. vykupovala vlašské orechy (zápisnica o\nmiestnom zisťovaní č. 102265324/2019 zo dňa 01.10.2019, administratívny spis, č.l. 1127), samo o sebe\nnevylučuje, že dodanie vlašských orechov pre žalobcu mohla realizovať taktiež obchodná spoločnosť\nR&Kol s.r.o. Správca dane a ani žalovaný neoznačili také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali,\nže dodanie fakturovaného tovaru bolo realizované p. G. I. namiesto obchodnej spoločnosti R&Kol s.r.o.\nZistenie skutkového stavu vo veci preto nebolo postačujúce pre prijatie citovaného skutkového záveru.\n85. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,\nže súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nrozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12,\n§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,\nHiggins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,\nIII. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj\npovinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s\nvýhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález\nÚstavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39).\nV.\nZáver\n86. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je\ndôvodná, pokiaľ ide o závery daňových orgánov vo vzťahu k deklarovaným obchodom žalobcu so\nspoločnosťou R&Kol s.r.o.Turany nad Ondavou, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj\nrozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci\na v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP § 191 ods. 3 písm. a) SSP rozhodol tak, ako je to uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane, vzhľadom na jeho\n\nviazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP, postupovať v intenciách vyššie\nuvedených úvah správneho súdu a opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré sú uvedené v odôvodnení\nrozsudku a vo veci opätovne rozhodnúť preskúmateľným rozhodnutím.\n87. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému\nžalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov konania pred správnym súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po\nprávoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).\n88. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0\nods. 4 SSP).\n\n(§ 139\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia\nrozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho\nsúdu v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku\nto znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\npodpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len\n„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr\nzačalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím\no kasačnej\nsťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\n\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}