{"guid": "6cd9d15f-64c2-4ad1-9996-f92a1aa94386:58f32676-6be8-4fdb-8681-768ba0c73add", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200427.2", "spisova_znacka": "KE-9Sa/14/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-9Sa/14/2022 z 12. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 12. apríla 2024, sp. zn. KE-9Sa/14/2022, ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200427.2", "identifikacne_cislo": "7022200427", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Renáta Smajdová", "sudca_id": 1016, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-smajdova-1016", "datum_vydania": "2024-04-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-1", "nazov": "§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-143", "nazov": "§ 143 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-143", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132.odsek-1", "nazov": "§ 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-4", "nazov": "§ 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-143", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-132", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/58f32676-6be8-4fdb-8681-768ba0c73add", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200427.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200427.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200427.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-9Sa/14/2022\n7022200427\n12. 04. 2024\nJUDr. Renáta Smajdová\nECLI:SK:SpSKE:2024:7022200427.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpený: JUDr. Lenka Molčanová, LL.M.,\nadvokátka, so sídlom Kamenná Poruba 15, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 37 939 068, proti žalovanej:\nSociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia\ngenerálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXXXXXXXX zo dňa 31.05.2022, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n31.05.2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2016.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania\nv rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Žalobca žiadosťou zo dňa 18.06.2008 požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok od\n11.06.2008, od dosiahnutia všeobecného dôchodkového veku 62 rokov. Sociálna poisťovňa, ústredie\nrozhodnutím zo dňa 04.07.2008 priznala žalobcovi starobný dôchodok počnúc od 11.06.2008. Z\npredmetného rozhodnutia vyplýva, že starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný podľa zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s poukazom na splnenie podmienok pre vznik nároku na starobný\ndôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 citovaného zákona, t. j. získania aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového\npoistenia a dosiahnutia dôchodkového veku 62 rokov dňom 11.06.2008. Sociálna poisťovňa, ústredie\nrozhodnutím zo dňa 30.09.2008 a rozhodnutím zo dňa 13.09.2012 rozhodla o zvýšení starobného\ndôchodku žalobcu okrem iných z dôvodu zohľadnenia ďalších období zamestnania.\n2. Žalobca žiadosťou zo dňa 30.08.2013 požiadal Sociálnu poisťovňu o prepočítanie starobného\ndôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 31.12.2013 zamietla žiadosť žalobcu zo\ndňa 30.08.2013 o prepočítanie starobného dôchodku. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázala na\npriznanie výsluhového príspevku žalobcovi Ministerstvom vnútra SR, na získanie doby služby žalobcom\nv policajnom zbore v I. a II. kategórii funkcií v trvaní zakladajúcom vznik nároku na starobný dôchodok\nvo veku 55 rokov za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. a z toho vyplývajúc s poukazom na § 259\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 142 ods. 4 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. uviedla,\nže na rozhodnutie o starobnom dôchodku žalobcu je príslušné Ministerstvo vnútra SR a nie Sociálna\npoisťovňa, a preto žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku zamietla. Krajský súd v Košiciach\nrozsudkom č. k. 5Sd/22/2014-25 zo dňa 22.03.2016, zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa\n31.12.2013 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, ústredie následne rozhodnutím zo dňa\n\n01.06.2016 opätovne zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 30.08.2013 o prepočítanie starobného dôchodku.\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 2Sd/47/2016 zo dňa 22.06.2022 rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne zo dňa 01.06.2016 potvrdil. Žalobca kasačnú sťažnosť nepodal.\n3. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 07.09.2016 odňala žalobcovi starobný dôchodok\nod 14.10.2016 z dôvodu, že nebola príslušná o ňom rozhodovať. Proti rozhodnutiu o odňatí starobného\ndôchodku podal žalobca odvolanie.\n4. Sociálna poisťovňa, prvýkrát rozhodnutím jej generálneho riaditeľa zo dňa 15.12.2016 potvrdila\nprvostupňové rozhodnutie o odňatí starobného dôchodku. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súdu“) č. k. 7Sa/5/2017-52 zo dňa 22.06.2018 bola zamietnutá žaloba žalobcu o\npreskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 15.12.2016. Tento rozsudok krajského súdu bol na základe\nkasačnej sťažnosti podanej žalobcom, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len\n„kasačný súd“) sp. zn. 9Sk/36/2018 zo dňa 27.05.2020 zmenený tak, že sa zrušuje rozhodnutie žalovanej\nzo dňa 15.12.2016 a vec sa jej vracia na ďalšie konanie. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia\nvytkol krajskému súdu nedostatočné vysporiadanie sa s kompetenčnou otázkou, teda kompetenciou\nSociálnej poisťovne vo veci rozhodovať, vrátane neposúdenia kritérií rozhodných podľa kasačného\nsúdu pre vysporiadanie sa s touto otázkou.\n5. Sociálna poisťovňa druhýkrát rozhodnutím jej generálneho riaditeľa zo dňa 31.05.2022 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie“) opätovne potvrdila prvostupňové rozhodnutie o odňatí starobného dôchodku.\nŽalovaná dôvodnosť odňatia starobného dôchodku odôvodňovala nedostatkom svojej kompetencie\nrozhodovať o starobnom dôchodku žalobcu, a to s poukazom na právne závery vyslovené Najvyšším\nsúdom SR v jeho judikáte č. 41/2016 ako aj ďalších rozhodnutiach, v zmysle ktorých rozhodovanie o\nstarobnom dôchodku podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. poistenca, ktorému bol priznaný príspevok\nza službu alebo výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok patrí do kompetencie\norgánu uvedeného v § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. a nie Sociálnej poisťovne, za podmienky\nak poistenec po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný do 31.12.2023\nresp. v prípade policajtov do 30.06.2002, pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa\nžalovanej vznikol žalobcovi nárok na starobný dôchodok dosiahnutím veku 55 rokov od 11.06.2001 podľa\nzákona č. 100/1988 Zb. a žalobca počnúc týmto dňom nebol nepretržite zamestnaný do 30.06.2002, t.j.\ndo účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., nakoľko obdobie nezamestnanosti žalobcu bez poberania podpory\nv nezamestnanosti od 01.01.2001 do 17.02.2002 v zmysle § 9 ods. 1 písm d) zákona č. 100/1988 Zb. v\nznení zákona č 446/2000 Z. z. žalovaná nevyhodnotila ako dobu zamestnania, preto na rozhodovanie\no jeho starobnom dôchodku nebola a nie je príslušná žalovaná ale Ministerstvo vnútra SR.\n6. Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa 01.06.2016 postúpila Ministerstvu vnútra SR žiadosť\nžalobcu o prepočítanie starobného dôchodku zo dňa 30.08.2013 a ministerstvo v reakcii na postúpenie\nlistom z 29.06.2016 požiadalo žalovanú o zaslanie právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o\nprepočet dôchodku, a aj o zaslanie rozhodnutia o odňatí starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa,\nústredie zároveň listom zo dňa 07.09.2016 postúpila Ministerstvu vnútra SR žiadosť žalobcu o starobný\ndôchodok zo dňa 18.06.2008 a ministerstvo v reakcii na postúpenie listom zo 04.10.2016 požiadalo\nžalovanú o zaslanie právoplatných rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o prepočet dôchodku a o odňatí\nstarobného dôchodku. Žalovaná listom zo dňa 02.02.2017 zaslala ministerstvu právoplatné rozhodnutie\no odňatí starobného dôchodku (prvostupňové rozhodnutie zo dňa 07.09.2016 v spojení s potvrdzujúcim\ndruhostupňovým rozhodnutím zo dňa 15.12.2016.\n7. V administratívnom spise sa nachádza rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č. SPC-34.377/5-S-99 zo\ndňa 05.11.1999, ktorým bol žalobcovi po skončení služobného pomeru v policajnom zbore uvoľnením\ndňom 30.09.1999, priznaný podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Zb. výsluhový\npríspevok od 01.10.1999 za dobu služby v trvaní 26 skončených rokov. Ďalej potvrdenie Ministerstva\nvnútra SR č. SRLZ-34.377-15/SZ-2007 zo dňa 24.09.2007 vydané žalobcovi, podľa ktorého pre nárok\nna výsluhový príspevok bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.09.1969 do\n31.08.1970) a služba v policajnom zbore od 01.08.1974 do 30.09.1999. Ďalej potvrdenie Ministerstva\nvnútra SR č. SPOU-OSZ-34377-19/2013-VZ zo dňa 25.11.2013, podľa ktorého na určenie sumy\nvýsluhového príspevku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.09.1969\ndo 31.08.1970 v II. kategórii funkcií, doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.08.1974 do\n\n31.05.1978 v II. kategórii funkcii a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.06.1978 do\n30.09.1999 v I. kategórii funkcii, spolu doba v trvaní 26 rokov a 67 dní.\n4. V administratívnom spise sa tiež nachádza potvrdenie Národného úradu práce, Okresného úradu\npráce Levoča č. j. 2124/2002-SPT zo dňa 14.03.2002, podľa ktorého bol žalobca evidovaný ako\nnezamestnaný v období od 01.10.1999 do 17.02.2002, a z toho podporu v nezamestnanosti poberal v\nobdobí od 01.10.1999 do 30.06.2000. Podľa tohto potvrdenia bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa\nSlovenská správa ciest v období od 18.02.2002 do 31.12.2003.\n5. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia nachádzajúceho sa v administratívnom spise žalobca\ndosiahol nasledovné doby dôchodkového poistenia (v civilnom zamestnaní): pred služobným pomerom\nod 01.09.1960 do 31.07.1974 (bez obdobia od 10.03.1965 do 31.08.1965 a bez obdobia od 01.09.1969\ndo 31.08.1970, obdobie vojenskej služby) a následne po služobnom pomere od 01.10.1999 do\n10.06.2008 (bez obdobia od 01.01.2001 do 17.02.2002), spolu doba v trvaní 20 rokov a 5 dní.\nII.\nSúdne konanie\n6. Žalobou podanou 11.08.2022 Krajskému súdu v Košiciach sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia\ngenerálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 31.05.2022 (napadnuté rozhodnutie) ako aj ním potvrdeného\nprvostupňového rozhodnutia žalovanej zo dňa 07.09.2016 o odňatí starobného dôchodku. Žalobca v\npodstatnej časti svoje žalobné dôvody (námietky) vymedzil takto:\n- Žalobca namieta, že v úvode napadnutého rozhodnutia nie je uvedené kto rozhodnutie vydal\n(formou výslovného označenia kompetentného orgánu Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne) a vo\nvýrokovej časti nebolo rozhodnuté o zamietnutí odvolania žalobcu, keďže výrok obsahuje len potvrdenie\nprvostupňového rozhodnutia v rozpore s § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\nTiež namieta, že do výrokovej časti rozhodnutia je zahrnutý odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu sp.\nzn. 9Sk/36/2018 zo dňa 27.05.2020.\n- Žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, keď sa žalovaná v rozpore so závermi\nnajvyššieho súdu v rozsudku zo dňa 27.05.2020 o potrebe vysporiadať sa s námietkami žalobcu,\nsa s nasledovnými námietkami nevysporiadala: (1) priznanie výsluhového príspevku na základe iných\nprincípov ako starobný dôchodok, pričom výsluhový príspevok nie je výsluhovým dôchodkom, len za\npovažuje, (2) odlišný mechanizmus výpočtu priznaného výsluhového príspevku oproti spôsobu výpočtu\nvýsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z., (3) nezhodnotenie dôb civilného zamestnania\nvo výsluhovom príspevku, (4) danosť kompetencie Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o starobnom\ndôchodku v zmysle § 261 ods. 1 zákona o sociálno poistení, nakoľko žalobca pri zohľadnení dôb\nzamestnania aj náhradných dôb bol zamestnaný k 31.12.2003, nepoberal starobný dôchodok, (5)\ndanosť kompetencie Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o starobnom dôchodku v zmysle č. 33\nDohovoru č. 128 a (6) nepoužiteľnosť judikatúry, na ktorú odkazuje správny orgán, nakoľko v danom\nprípade ide o odňatie už priznaného starobného dôchodku.\n- Žalobca namieta, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí „reštriktívne a separátne“ zaoberá iba\njedinou okolnosťou , a to dobou nezamestnanosti žalobcu, ako podkladu pre závery o tom, že nemá\nkompetenciu na rozhodovanie o starobnom dôchodku žalobcu.\n- Podľa žalobcu žalovaná opomemula nasledovné skutočnosti: Žalobca dosiahol dôchodkový vek 55\nrokov dňa 11.06.2001 a preukázateľne prispieval do všeobecného systému dôchodkového poistenia\npred i po 31.12.2003. Sociálna poisťovňa svoju kompetenciu prehlásila nielen pri vydávaní rozhodnutia\nzo dňa 04.07.2008, ale aj v rozhodnutí zo dňa 30.09.2008 a 13.09.2012, aj pri oznámení zo 14.10.2008\na pod. Kompetencia Sociálnej poisťovne bola a je daná na základe čl. 30 alternatívne čl. 33 dohovoru\nč. 128, ktorý má v zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy SR prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,\nna pdporu čoho poukazuje žalobca napr. na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 9So/74/2014 zo\ndňa 27.01.2016, sp. zn. 9So/157/2014 zo dňa 24.02.2016, sp. zn. 9So/211/2015 zo dňa 27.09.2017.\nKompetencia Sociálnej poisťovne bola a je daná aj s poukazom na skutočnosť, že hneď po skončení\nslužobného pomeru bol žalobca evidovaný ako uchádzať o zamestnanie, a ako uchádzač o zamestnanie\nbol dôchodkovo poistení a v súlade s § 9 zákona č. 100/1988 Zb. a § 255 ods. 1 zákona o sociálnom\n\npoistení sa mu doba evidencie uchádzača o zamestnanie započítava za stanovených podmienok ako\nnáhradná doba dôchodkového poistenia. Dôchodkové poistenie žalobcu vo všeobecnom systéme bolo\npotvrdené aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 13.09.2012, v dôsledku čoho žalobca spolu s\nevidenciou ako uchádzač o zamestnanie, neskôr ako zamestnaný, bol zamestnaný aj ku dňu účinnosti\nzákona č. 328/2002 Z. z. (ktorý vylúčil aplikáciu § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb.)\n- Podľa žalobcu žalovaná tiež opomemula, že Ministerstvo vnútra SR sa nehlási bezvýhradne ku\nsvojej kompetencii rozhodovať o dôchodkových nárokoch žalobcu a je tu hrozba, že sa bude reálne\ndištancovať od konania o nich, vzhľadom na ich uplatnenie za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení, teda v čase, keď § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. vylučuje použitie ust § 130\na 145 zákona č. 100/1988 Zb. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na kompetenčné spory medzi\nSociálnou poisťovňou a Ministerstvom vnútra SR, ktorí sa súčasne nehlásia ku svojej kompetencii\nvoči poistencom, ktorí prispievali do všeobecného aj osobitného systému dôchodkového poistenia,\nkonkrétne napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Komp/1/2017 z 29.03.2018, ktorým bola určená\nkompetencia Sociálnej poisťovne.\n- Žalobca namieta, že v rozpore so závermi najvyššieho súdu v jeho zrušujúcom rozsudku zo dňa\n27.05.2020 žalovaná nekonala a nevyzvala žalobcu na špecifikovanie jeho profesijného zaradenia.\n- Žalobca v ďalšom namieta účelový a selektívny výber rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré\nžalovaná na podporu svojich záverov poukazuje, a nezohľadnenie iných rozhodnutí Najvyššieho súdu\nSR ako napr. sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2018, sp. zn. 1So/138/2011, sp. zn. 7So/138/2011\nzo dňa 15.08.2012, sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012. Ako aj na to, že žalovanou označený\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/97/2008 zo dňa 26.02.2009 v napadnutom rozhodnutí sa\ntýkal posudzovania nárokov na invalidný dôchodok.\n- Žalobca v ostatnej časti žaloby poukazuje na podporu svojej argumentácie na princípy dobrej verejnej\nsprávy (aj s odkazom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z 20.06.2007 o dobrej verejnej\nspráve, ako aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžr/5/2013 zo dňa 19.03.2013), poukazuje na\nznenie článku 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 (základné právo na ochranu vlastníctva) a čl. 39 ods. 1 (základné\nprávo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe) Ústavy SR, na princíp legitímneho očakávania (aj\ns odkazom na jeho obsahové vymedzenie v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2004), ako\naj na vymedzenie pojmu majetku v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva.\n- Na záver žalobca uviedol, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke\npoistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom alebo vo všeobecnom systéme\nsociálneho zabezpečenia. Podľa žalobcu kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť vo svojej\ndôvere sklamaný obzvlášť, ak táto dôvera vyústila v právoplatné rozhodnutie o priznaní starobného\ndôchodku po obdobie viac ako 8 rokov. Žalobca sa nestotožňuje s formalistickým a „dehumanizačným“\nprístupom Sociálnej poisťovne pri odňatí starobného dôchodku, ktoré odňatie aj s ohľadom na svoju\nostatnú argumentáciu považuje za neprípustné a nelegitímne. Zdôraznil, že sa cíti byť ukrátený na\nsvojich právach odňatím starobného dôchodku, keďže jeho priamym dôsledkom je neprimerané zníženie\njeho hmotného zabezpečenia v starobe a vzhľadom na svoje vek i zdravotný stav si už žalobca\nnemôže zabezpečiť náhradu za túto stratu príjmu. Nakoniec vyslovil aj vnútorné presvedčenie o stratégii\nžalovanej smerujúcej k naťahovaniu času až kým nenastane objektívna skutočnosť smrti žalobcu.\n7. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2022 zotrvala na správnosti napadnutého rozhodnutia\ntak po formálnej aj obsahovej stránke a žalobné námietky považovala za nedôvodné. Žalobca v replike\nzo dňa 12.12.2022 zotrval na žalobnej argumentácii. Žalovaná nereagovala na výzvu súdu z 03.01.2023\na dupliku nepodala.\n8. Súd prípisom z 20.02.2024 vyzval Ministerstvo vnútra SR na oznámenie, či ním bol žalobcovi\npriznaný starobný dôchodok, na ktorú výzvu reagovalo ministerstvom oznámením z 27.02.2024, v\nktorom uviedlo, že v súvislosti s postúpenou žiadosťou žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku z\n30.08.2013 a o priznanie starobného dôchodku z 18.06.2008 zo strany Sociálnej poisťovne požiadalo\nministerstvo Sociálnu poisťovňu o prevod poistného za príslušné obdobie na účet ministerstva, pričom\npodľa zaužívanej praxe sa poistné prevádza až po právoplatnom skončení súdneho konania o odňatí\nstarobného dôchodku, a preto ministerstvo prerušilo konania o postúpených žiadostiach žalobcu až\n\ndo prevodu poistného. Ministerstvo tiež oznámilo, že do konania o postúpených žiadostiach zahrnulo\naj žiadosť žalobcu o starobný dôchodok podanú ministerstvu ešte dňa 11.10.2001, ktorá bola v\npôvodnom konaní vedenom o nej ukončená vydaním oznámenia, že pre žalobcu je ku dňu 01.10.2001\nvýhodnejšie poberanie výsluhového príspevku ako poberanie starobného dôchodku, pričom rozhodnutie\nvo veci vydané nebolo. Zároveň ministerstvo zdôraznilo, že vybavenie žiadosti o starobný dôchodok\n(bez rozhodnutia) nebol v minulosti výnimkou a poberatelia výsluhových dávok ho akceptovali. Podľa\nministerstva tým, že žalobca netrval na rozhodnutí o jeho žiadosti o starobný dôchodok si tak\nkonkludentne vybral poberanie výsluhového príspevku aj po dovŕšení dôchodkového veku. Tiež uviedlo,\nže prihliada na každú žiadosť o starobný dôchodok, o ktorej nebolo rozhodnuté, podanú poberateľmi\nvýsluhových dávok, opäť preverí všetky podklady a vyžiada si od Sociálnej poisťovne prevod poistného,\nnásledne vypočíta výšku starobného dôchodku ku dňu vzniku nároku a porovná ho s výškou poberanej\nvýsluhovej dávky k rozhodujúcemu dňu a vyzve žiadateľa, aby si vybral, ktorú z uvedených dávok chce\ndo budúcna poberať a podľa následnej voľby vydá ministerstvo rozhodnutie vo veci. Takýto postup\nsi zvolilo ministerstvo aj v prípade žalobcu, avšak nakoľko doposiaľ nebolo Sociálnou poisťovňou\nprevedené poistné, nemohlo ministerstvo pristúpiť k výpočtu výšky starobného dôchodku žalobcu a k\nporovnaniu s výškou poberanej výsluhovej dávky po jej zvýšení podľa § 67 ods. 4 citovaného zákona\na následne k výzve žalobcu na voľbu medzi týmito dávkami, nakoľko poberať môže len jednu z\nuvedených dávok (a to zrejme na názor prezentovaný ministerstvom v úvode svojho oznámenia, že\nv zmysle záverov Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí publikovanom v zbierke stanovísk a rozhodnutí\npod č. R 55/2011 môže byť žiadosť žalobcu o starobný dôchodok posúdená ako žiadosť o zvýšenie\ndávky podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z.). S obsahom tohto oznámenia ministerstva boli\núčastníci oboznámený na pojednávaní konanom 22.03.2024, a následne im predmetné oznámenie bolo\naj elektronicky doručené.\n9. Na pojednávaní konanom dňa 22.03.2024 a následne dňa 12.04.2023 žalovaná zotrvala na správnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Žalobca zotrval na svojej žalobnej argumentácii s tým, že prostredníctvom\nsvojej právnej zástupkyne nad rámec tejto argumentácie osobitne zdôraznil, že za rozhodujúcu\nskutočnosť v danej veci považuje to, že žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku a bol mu\npriznaný až od dosiahnutia všeobecného dôchodkového veku 62 rokov od 11.06.2008 a nie spätne za\ntzv. prechodné obdobie rokov 2000 až do 31.12.2003. A z uvedeného dôvodu nie sú na prípad žalobcu\naplikovateľné závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR publikovanom v zbierke stanovísk a rozhodnutí\npod č 41/2016, keďže išlo o odlišnú skutkovú situáciu, keď sa rozhodovalo o priznaní dôchodku aj za\nobdobie pred 31.12.2003. Tiež zdôraznil, že svoju voľbu poberať starobný dôchodok až od dosiahnutia\nvšeobecného dôchodkového veku 62 rokov deklaroval nielen neformálne, ale písomným prejavom vo\nsvojej žiadosti z 18.06.2008. Zdôraznil, že nevzhliada ani prekážku v podobe poberania výsluhového\npríspevku, ktorý je dávkou odlišnou od starobného dôchodku, a to s opätovným poukazom najmä na\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 7So/138/2011 a 9So/138/2011. Nad rámec dôvodov žaloby\nna podporu danosti právomoci žalovanej poukázal na čl. 15 Dohovoru č. 128 podľa ktorého „Krytou\nsociálnou udalosťou je prežitie ustanoveného veku“. Vo vzťahu k namietaným nedostatkom záhlavia a\nvýrokovej časti napadnutého rozhodnutia doplnil, že žalovaná nevyužila ustanovenia pre potencionálnu\nopravu tejto chyby. V reakcii na oznámenie ministerstva doručené správnemu súdu žalobca uviedol,\nže z tohto oznámenia je zrejmé, že starobný dôchodok mu ani ministerstvom nebol doposiaľ priznaný.\nŽalobca uviedol, že starobný dôchodok mu Sociálnou poisťovňou prestal byť vyplácaný počnúc odo dňa\njeho odňatia t. j. od 14.10.2016, čo potvrdila aj žalovaná na pojednávaní.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n10. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, v znení účinnom do 31.12.2020,\nzamestnaním na účely tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak, sa rozumejú činnosti, ktoré\nvykonávajú osoby uvedené v § 6 ods. 1. [Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., v znení účinnom do\n31.12.2020, na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení a) zamestnanci zúčastnení na nemocenskom\npoistení, b) vojaci z povolania, príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a\nSlovenskej informačnej služby, c) samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby, d) osoby\nzárobkovo činné v cudzine za podmienok uvedených v § 11.]\n11. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.12.2020, ak zamestnanie\ntrvalo aspoň rok započítavajú sa doňho ako náhradná doba: doba nezamestnanosti.\n\n12. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 01.01.2021, zamestnaním na účely\ntohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak, sa rozumejú činnosti, ktoré vykonávajú osoby uvedené\nv § 6 ods. 1, v § 6 ods. 2 písm. a) a b), a účasť na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods.\n2 písm. c). Účasť na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods. 2 písm. c) sa hodnotí ako\nzamestnanie v rozsahu najviac 10 rokov. [Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od\n01.01.2021, na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení a) zamestnanci zúčastnení na nemocenskom\npoistení,b) vojaci, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách a ktorým za výkon\nprofesionálnej služby nevznikne nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok\npodľa osobitného predpisu, príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a\nSlovenskej informačnej služby, c) samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a\nz inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk. Podľa\nodseku 2 tohto ustanovenia, na dôchodkovom zabezpečení môžu byť zúčastnené a) spolupracujúce\nosoby samostatne zárobkovo činných osôb zúčastnených na dôchodkovom zabezpečení, b) osoby\nzárobkovo činné v cudzine, c) osoby, ktoré získali aspoň jeden rok účasti na dôchodkovom zabezpečení\na dobrovoľne pokračujú v účasti na dôchodkovom zabezpečení.]\n13. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 01.01.2021 (v znení novely\nzákonom č. 446/2000 Z. z.), ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajá sa doňho ako náhradná\ndoba: doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa\nosobitného predpisu.\n14. Podľa§ 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 01.01.2021 (v znení novely zákonom\nč. 446/2000 Z. z.), doba nezamestnanosti získaná do 31. decembra 2000 sa hodnotí od 1. januára 2001\npodľa predpisov platných v období, v ktorom táto doba bola získaná.\n15. Podľa § 14 ods. 8 písm. b) zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, štát platí poistné na\nnemocenské poistenie za uchádzačov o zamestnanie nepoberajúcich hmotné zabezpečenie. V ods. 9\ntohto ustanovenia sú uvedené osoby, za ktoré platí štát poistné na dôchodkové zabezpečenie. Podľa\nods. 11 tohto ustanovenia, Národný úrad práce platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové\nzabezpečenie za uchádzačov o zamestnanie poberajúcich hmotné zabezpečenie.\n16. Podľa § 129 piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. označenej ako „Sociálne zabezpečenie vojakov\nz povolania, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy“, pre\nvojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania,\npre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí\nboli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len\n„vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.\n17. Podľa § 130 ods. 1 piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., služba vojakov z povolania (ďalej len „služba“)\nvykonávaná pred 1. januárom 2000 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov\nvykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na účely\ndôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.\n18. Podľa § 132 ods. 1 piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., vojak z povolania má nárok na starobný\ndôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával\nnajmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov\nslužbu v ostatných prípadoch.\n19. Podľa § 142 ods. 4 piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., o dávkach dôchodkového zabezpečenia\nrozhodujú, pokiaľ ide o a) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho\nzabezpečenia, b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti\nFederálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva, c) príslušníkov zborov nápravnej\nvýchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.\n20. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.\npracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.\n\n21. Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov\n(účinného od 01.07.2002), ak poistenec Sociálnej poisťovne, ktorému vznikol nárok na výplatu\nstarobného dôchodku pred 1. januárom 2004 a na výplatu tohto dôchodku je príslušný útvar\nsociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, požiada o\nzvýšenie starobného dôchodku podľa osobitného predpisu,33e) [pozn. odkaz na § 261 ods. 3 a §\n293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.] vyžiada si útvar sociálneho zabezpečenia alebo Vojenský\núrad sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného na starobné poistenie, údaje o dobe trvania\ndôchodkového poistenia a údaje o príjmoch za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.\ndecembri 2003 od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné na starobné\npoistenie a údaje o poistencovi odviesť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému\núradu sociálneho zabezpečenia do 30 dní od vyžiadania, ak také poistné nebolo zhodnotené pre nárok\nna dôchodok a jeho výšku Sociálnou poisťovňou. Starobný dôchodok podľa osobitného predpisu33e) v\ntakom prípade zvyšuje príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad\nsociálneho zabezpečenia.\n22. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa\n§ 211 ods. 1 písm. d) a odseku 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov a tento nárok\ntrvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške,\nv akej patrili ku dňu jeho účinnosti.\n23. Podľa § 143a, bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z. sa od 1. júla 2002 na sociálne zabezpečenie policajtov\na vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších\npredpisov.\n24. Podľa§ 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku\npoistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku\nna starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok,\ninvalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku\nna starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma\nnesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane\núpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce\nobdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto\nrozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8\nplatia rovnako.\nIV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n25. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny\nsúd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu\nv Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je\nod 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023\npríslušný Správny súd v Košiciach.\n26. Správny súd v Košiciach po zistení, že ide o žalobu v sociálnej veci podľa § 199 a nasl. zákona č.\n162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), žaloba spĺňa náležitosti (§ 202 ods. 1 a\n2 SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods.\n1 SSP), po nariadení pojednávania meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zákonnom\nrozsahu (§ 134 ods. 2, § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto\nbolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj jemu prechádzajúce prvostupňové rozhodnutie\nzrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP.\n27. Predmetom prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa\n31.05.2022, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovanej zo dňa 07.09.2016 o odňatí\nstarobného dôchodku žalobcovi počnúc od 14.10.2016.\n\n28. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaná potom ako vyhovela žiadosti žalobcu o\npriznanie starobného dôchodku a priznala mu starobný dôchodok počnúc od dosiahnutia veku 62 rokov\nt. j. od 11.06.2008 podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. a tento dôchodok dvakrát samostatnými\nrozhodnutiami zvyšovala, majúc za to, že na rozhodovanie o ňom je kompetentná [rozhodnutie o\npriznaní zo dňa 04.07.2008 a rozhodnutia o zvyšovaní 30.09.2008 a 13.09.2012], svoju kompetentnosť\nprehodnotila. A to prvýkrát pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o prepočítanie výšky starobného dôchodku\na následne, keď starobný dôchodok od 14.10.2016 žalobcovi odňala pre nedostatok svojej kompetencie\no ňom rozhodovať [rozhodnutie zo dňa 07.09.2016]. Po zrušení prvého potvrdzujúceho rozhodnutia\ngenerálneho riaditeľa žalovanej rozhodnutím kasačného súdu [rozhodnutie zo dňa 15.12.2016 zrušené\nrozsudkom kasačného súdu sp. zn. 9Sk/36/2018 zo dňa 27.05.2020] generálny riaditeľ žalovanej\nnapadnutým rozhodnutí zo dňa 31.05.2022 prvostupňové rozhodnutie o odňatí dôchodku opätovne\npotvrdil.\n29. Žalovaná pri určení nedostatku svojej kompetencie vychádzala z judikátu R 41/2016 zverejneného\nv čiastke 5/2016 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého „Aplikácia ustanovení § 132\na nasl. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nie je vylúčená\npri nárokoch na starobný dôchodok policajtov, ktoré vznikli do 30. júna 2002 a policajt nebol k tomuto\ndňu nepretržite zamestnaný.“, konkrétne podľa záverov tohto judikátu nie je vylúčená aplikácia § 142\nods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ustanovujúca právomoc osobitných orgánov sociálneho zabezpečenia\nna rozhodovanie o starobných dôchodkov osobitných skupín poistencov (okrem iných policajtov) za\npredpokladu ak nárok na starobný dôchodok vznikol do 30.06.2002 (t.j. do účinnosti zákona č. 328/2002\nZ. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2002 a ktorý v ustanovení § 143a, bod 1 vylučuje použitie\n§ 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. od 01.07.2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov) ak\npolicajt nebol k tomuto dňu nepretržite zamestnaný.\n30. Správny súd na úvod pripomína, že vyčlenením osobitného systému sociálneho zabezpečenia\nzo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (okrem iných profesií v prípade vojakov prvýkrát\nzákonom č. 114/1998 Z. z. s účinnosťou od 01.05.1998 a následne zákonom č. 328/2002 Z. z. a v\nprípade policajtov prvýkrát zákonom č. 328/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2002) vzniknuté otázky\nprávomoci - kompetencie osobitných orgánov sociálneho zabezpečenia označených v § 142 ods. 4\nzákona č. 100/1988 Zb. resp. Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o starobných dôchodkov, na ktoré\nvznikol nárok pred týmto vyčlenením podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. (s ohľadom na úpravu v § 103\nbod. 2 zákona č. 114/1998 Z. z. resp. § 143a, bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o vylúčení použiteľnosti\nustanovení § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov počnúc\núčinnosťou novej osobitnej zákonnej úpravy ich sociálneho zabezpečenia), boli riešené a ustálené\nnáslednou rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Takýmto rozhodnutím je záväzný judikát č.\n41/2016, pričom v ňom formulované závery neboli prekonané ani neskoršou rozhodovacou činnosťou\nNajvyššieho súdu SR a následne Najvyššieho správneho súdu SR. Nakoniec obdobné závery boli\nNajvyšším súdom SR vyslovené aj v zjednocujúcom stanovisku jeho správneho kolégia č. Snj 24/2020\nzo dňa 17.06.2020, a to ako výnimka zo všeobecnej kompetencie Sociálnej poisťovne označená v bode\n3. písm. a) tohto stanoviska.\n31. Z predmetného judikátu R 41/2016 vyplýva, že pre určenie kompetentného orgánu aplikovaním\nzáverov tohto judikátu je rozhodujúce posúdenie dvoch skutočnosti, a to času vzniku nároku na starobný\ndôchodok a nepretržitosti zamestnania ku dňu 30.06.2002. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že\nžalovaná v posudzovanej veci obe rozhodné skutočnosti vyhodnotila tak, že pri aplikovaní záverov tohto\njudikátu vylučujú jej kompetentnosť pre rozhodovanie o starobnom dôchodku žalobcu.\n32. Vo vzťahu k prvej rozhodnej skutočnosti (čas vzniku nároku na starobný dôchodok) žalovaná dospela\nk záveru, že žalobcovi vznikol starobný dôchodok dosiahnutím veku 55 rokov dňa 11.06.2001, t. j. pred\núčinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý záver oprela o potvrdenie Ministerstva vnútra SR zo dňa\n25.11.2013 o hodnotení doby služby žalobcu v období od 01.06.1978 do 30.09.1999 v I. kategórii funkcii,\nčím dosiahnutie doby služby v tejto kategórií funkcií v trvaní najmenej 20 rokov zakladá vznik nároku\nna starobný dôchodok v zmysle § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vo zvýhodnenom veku\n55 rokov.\n33. Vo vzťahu k druhej rozhodnej skutočnosti (nepretržitosť zamestnania ku 30.06.2002) žalovaná\ndospela k záveru, že žalobca nebol po vzniku nároku na starobný dôchodok (po 11.06.2001) nepretržite\n\nzamestnaný ku dňu 30.06.2002 (t. j. ku dňu predchádzajúcemu dňu nadobudnutia účinnosti zákona č.\n328/2002 Z. z.), ktorý záver odôvodnila tým, že obdobie evidovanej nezamestnanosti po vzniku nároku\nna dôchodok bez vyplácania podpory v nezamestnanosti v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) zákona č.\n100/1988 Zb. v znení účinnom od 01.01.2001 nie je zamestnaním, a preto zamestnanie žalobcu po\nvzniku nároku na dôchodok nebolo nepretržité ku dňu 30.06.2002.\n34. Pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj aplikability označeného judikátu\npovažoval správny súd za rozhodujúce, či tieto vyššie zhrnuté skutkové a právne závery žalovanej o\nčase vzniku nároku na starobný dôchodok a nepretržitosti zamestnania žalobcu vychádzajú z dostatočne\nzisteného skutkového stavu veci a jeho správneho právneho posúdenia.\n35. Žalobca narodený XX.XX.XXXX dosiahol vek 55 rokov dňa 11.06.2001, vek 57 rokov dňa 11.06.2003\na vek 62 rokov dňa 11.06.2008.\n36. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobca dosiahol dobu služobného pomeru v trvaní viac ako\n25 rokov, služobný pomer skončil ku dňu 30.09.1999 vo veku 53 rokov pred dosiahnutím dôchodkového\nveku a počnúc od 01.10.1999 je poberateľom výsluhového príspevku podľa § 210 a § 211 ods.\n1 písm. d) zákona č. 73/1998 Zb. (ktorý je v zmysle § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. od\n01.07.2002 považovaný za výsluhový dôchodok). Pre výpočet výsluhového príspevku bola rozhodná len\ndoba služobného pomeru a nie doba civilného zamestnania. Žalobcovi na určenie sumy výsluhového\npríspevku bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.09.1969 do 31.08.1970 a doba\nslužobného pomeru od 01.08.1974 do 30.09.1999, spolu doba v trvaní 26 rokov a 67 dní.\n37. Obdobia dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní boli žalobcovi prvýkrát zhodnotené v\nstarobnom dôchodku, ktorý mu bol prvýkrát na jeho žiadosť priznaný žalovanou počnúc od 11.06.2008\na následne odňatý počnúc od 14.10.2016, ako je to vyššie vymedzené.\n38. Žalobca podľa osobného listu dôchodkového poistenia dosiahol nasledovné doby dôchodkového\npoistenia v civilnom zamestnaní: pred služobným pomerom od 01.09.1960 do 31.07.1974 (bez obdobia\nod 10.03.1965 do 31.08.1965 a bez obdobia od 01.09.1969 do 31.08.1970, obdobie vojenskej služby)\na následne po služobnom pomere od 01.10.1999 do 10.06.2008 (bez obdobia od 01.01.2001 do\n17.02.2002), spolu doba v trvaní 20 rokov a 5 dní.\n39. Žalobca bol podľa potvrdenia Okresného úradu práce Levoča zo dňa 14.03.2002 po skončení\nslužobného pomeru evidovaný ako nezamestnaný v období od 01.10.1999 do 17.02.2002, a z toho\npodporu v nezamestnanosti poberal v období od 01.10.1999 do 30.06.2000. Následne bol žalobca\nzamestnaný u Slovenskej správy ciest v období od 18.02.2002 do 31.12.2003.\n40. Správny súd má za to, že z judikatórnej požiadavky nepretržitosti zamestnania ku dňu 30.06.2002\n(pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. dňom 01.07.2002) pre danosť príslušnosti\nSociálnej poisťovne na rozhodovanie o starobnom dôchodku bývalého policajta priamo vyplýva, že je\nrelevantná len v prípade vzniku nároku na starobný dôchodok pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.\nz. t. j. pred 01.07.2002.\n41. Vznik nároku žalobcu na starobný dôchodok vo veku 55 rokov pred účinnosťou zákona č. 328/2002\nZ. z., ako to ustálila žalovaná, nie je možné v okolnostiach danej veci podľa správneho súdu považovať\nza skutočnosť nesporne a dostatočne preukázanú. Posúdenie času vzniku nároku na starobný dôchodok\npred alebo po účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. teda dosiahnutím veku 55 rokov (dňa 11.06.2001\nt. j. pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. pred 01.07.2002) alebo dosiahnutím veku 57 rokov\n(11.06.2003 t. j. po účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z.) je v zmysle § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.\npriamo závislé od toho, či žalobca dosiahol dobu zamestnania (služby) v prvej kategórii funkcii v rozsahu\naspoň 20-tich rokov. Dôkaz, o ktorý opiera žalovaná zistenie o dosiahnutí doby služby v I. kategórii funkcii\nv rozsahu najmenej 20 rokov – oznámenie Ministerstva vnútra zo dňa 25.11.2013 sa nejaví ako dôkaz\ndostačujúci pre takéto zistenie, a to najmä vzhľadom na absenciu zisťovania profesijného zaradenia\nžalobcu min. v období služby hodnotenej ministerstvom (spätne) v oznámení z 25.11.2013 ako služby\nI. kategórie funkcií, teda na absenciu ozrejmenia dôvodov a podkladov takého hodnotenia služby v\naktuálno čase jej výkonu. Požiadavka dôkladného zistenie skutočného stavu veci v tomto smere je\numocnená tým, že práve aj v nadväznosti na dôsledky vyplývajúce z obdobia služby v I. kategórii funkcii\n\nformulovala žalovaná dôvodnosť tak závažného zásahu do existujúceho stavu dlhoročného poberania\nstarobného dôchodku ako je jeho odňatie. V kontexte uvedeného sa preto javí ako opodstatnená\naj žalobná námietka, že v rozpore so závermi najvyššieho súdu v jeho zrušujúcom rozsudku zo dňa\n27.05.2020 žalovaná nekonala a nevyzvala žalobcu na špecifikovanie jeho profesijného zaradenia.\n42. V prípade vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok vo veku 55 rokov pred účinnosťou\nzákona č. 328/2002 Z. z., ako to ustálila žalovaná (kedy jedine môže byť relevantné posudzovanie\nnepretržitosti zamestnania ku dňu 30.06.2002 pre existenciu právomoci žalovanej k rozhodovaniu o\nstarobnom dôchodku) má správny súd za to, že judikatórnu požiadavku nepretržitosti zamestnania ku\ndňu 30.06.2002 pre danosť kompetencie Sociálnej poisťovne rozhodovať o starobnom dôchodku, na\nktorý vznikol nárok podľa § 132 zákon č. 100/1988 Zb. pred 30.06.2002, nie je možné stotožňovať s\nexistenciou nepretržitej doby účasti na dôchodkovom poistení počnúc od vzniku nároku na starobný\ndôchodok až ku dňu 30.06.2002. Teda „nepretržitosť trvania zamestnania“ nie je možné posudzovať\nv intenciách a podľa kritérií, podľa ktorých sa zamestnanie a jeho trvanie, resp. v nadväznosti na\nto náhradné doby, posudzujú z hľadiska dosiahnutej doby účasti na dôchodkovom poistení, ktorá je\nrozhodná pre splnenie podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok.\n43. Požiadavka „nepretržitosti zamestnania k 31.12.2003“ je v zákonnej úprave použitá v ustanovení §\n261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a to ako kritérium aplikovania hmotnoprávnej\núpravy pre určenie sumy dôchodku, na ktorý vznikol nárok za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. účinného\ndo 31.12.2003 (teda aplikovania starej úpravy v zákone č. 100/1988 Zb., za účinnosti ktorej vznikol nárok\nalebo novej úpravy v zákone č. 461/2003 Z. z.). Podmienkou (kritériom) aplikácie novej úpravy je, že\npoistenec „je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a\nnepoberal starobný dôchodok (...)“ Predmetné ustanovenie tak nerieši otázku právomoci/kompetencie,\nale len otázku aplikovateľnej hmotnoprávnej úpravy na určenie sumy dôchodku.\n44. Požiadavka „nepretržitosti zamestnania k 30.06.2002“ ako kritérium určenia kompetentného orgánu\nna rozhodovanie o starobnom dôchodku (danosti právomoci Sociálnej poisťovne alebo osobitného\norgánu sociálneho zabezpečenia) bola formulovaná výlučne judikatúrou, a to v nadväznosti vyčlenenie\nosobitného systému sociálneho zabezpečenia zo všeobecného zákonom č. 328/2002 Z. z., bez zmeny\nvšeobecnej právnej úpravy dôchodkového zabezpečenie zákonom č. 100/1988 Zb., ktorá zostala\nnaďalej účinná až do 31.12.2003. Preto vymedzenie obsahu tejto požiadavky nesmie opomínať jej\nzmysel a účel, ktorý podľa správneho súdu spočíva v kontinuite (civilnej) zárobkovej činnosti dotknutých\nosôb po vzniku nároku na starobný dôchodok s dôrazom na kontinuitu k momentu zmeny právnej úpravy\nvyčlenením osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo všeobecného systému, a nie s dôrazom\nna pokrytie celého obdobia od vznik nároku na starobný dôchodok účasťou na dôchodkovom poistení.\n45. Preto samotná okolnosť, že žalobca bol v období od 11.06.2001 (kedy dosiahol vek 55 rokov a kedy\nmu podľa žalovanej vznikol nárok na starobný dôchodok) do 17.02.2002 evidovaný ako nezamestnaný\nbez poberania dávky v nezamestnanosti a uvedené obdobie v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) zákona č.\n100/1988 Zb. v znení účinnom od 01.01.2021 v spojení s § 8 ods. 1 a § 6 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb.\nnezakladá účasť na dôchodkovom poistení, neodôvodňuje nesplnenie kritéria nepretržitosti zamestnania\nku dňu 30.06.2002 pre danosť kompetencie Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o jeho starobnom\ndôchodku. A to vzhľadom k tomu, že žalobca bol následne počnúc od 18.02.2002 až do 10.06.2008\nzamestnaný v pracovnom pomere, teda aj ku dňu 30.06.2002 a následne aj ku dňu 31.12.2003.\n46. V danej veci nebolo možné opomenúť ani skutočnosť, že nejde o rozhodovanie o priznaní\nstarobného dôchodku, ale o jeho odňatí po ôsmich rokoch jeho poberania, keď bola postupom\nžalovanej vytvorená situácia, kedy žalobca napriek svojmu nespornému právu mať zhodnotené v\ndávkach starobného zabezpečenia celé obdobie účasti na dôchodkovom poistení, má zhodnotené v ním\npoberanej dávke len obdobie 26 rokov služobného pomeru (v spojení s vojenskou službou). Pritom už\nviac ako sedem rokov od odňatia starobného dôchodku počnúc od 16.10.2016 nemá v žiadnej dávke\ndôchodkového zabezpečenia zhodnotené obdobie účasti na dôchodkovom poistení titulom tzv. civilného\nzamestnania v trvaní 20 rokov. Teda nebolo možné opomenúť, že ide o rozhodnutie žalovanej o odňatí\nstarobného dôchodku, ktoré vyvolalo závažný zásah do už existujúceho a dokonca postupom žalovanej\nkonštituovaného právneho stavu priznania a dlhodobého poberania starobného dôchodku žalobcom, v\nktorom bola doba jeho účasti na dôchodkovom poistení titulom civilného zamestnania v plnom rozsahu\nzhodnotená.\n\n47. V tejto súvislosti tiež nebolo možné opomenúť, že Ministerstvo vnútra SR, ako orgán podľa názoru\nžalovanej kompetentný na rozhodovanie o starobnom dôchodku žalobcu, pokračovanie v konaní o jemu\nžalovanou postúpených žiadostiach žalobcu o priznanie a o zvýšenie starobného dôchodku, podmieňuje\nprávoplatnosťou rozhodnutia žalovanej o odňatí tohto dôchodku a prevedením poistného zo strany\nžalovanej v zmysle § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z., zamýšľanú aplikáciu ktorého ustanovenia na\nposúdenie žiadostí žalobcu súčasne avizuje. Teda aplikáciu pojednávajúceho o zvyšovaní starobných\ndôchodkov, na výplatu ktorých vznikol nárok pred 01.01.2004, čo zjavne nie je prípad žalobcu (u ktorého\nnárok na výplatu vznikol až podaním žiadosti o priznanie starobného dôchodku od 11.06.2008 a nie\nskoršou žiadosťou na ktorú poukazuje ministerstvo aj v spojení so skutočnosťou, že na nej žalobca\nnetrval). Uvedený postoj a postup ministerstva podporuje názor žalobcu o tom, že sa ministerstvo nehlási\nbezvýhradne k svojej kompetencie, ktorá okolnosť len umocňuje závažnosť zásahu do práv žalobcu\nodňatím starobného dôchodku bez toho, že by ministerstvo, ako orgán kompetentný podľa žalovanej,\no jeho priznaní rozhodol.\n48. K nosnej žalobnej argumentácii žalobcu, že pre danosť kompetenciu žalovanej je rozhodné že\nžalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku a tento mu bol priznaný až od dosiahnutia všeobecného\ndôchodkové vecku 62 rokov počas účinnosti zákona č 461/2003 Z. z., správny súd konštatuje, že\nvznik nároku na starobný dôchodok je vymedzený objektívnymi skutočnosťami (dosiahnutie veku a\ndoby účasti na dôchodkovom poistení) a samotná okolnosť, kedy a odkedy žiadal žalobca o priznanie\nstarobného dôchodku uvedené neovplyvňuje. V danom prípade nezávisle od vyššie uvedených záverov,\npri nesporne dosiahnutej dobe služby žalobcu najmenej v trvaní 20 rokov žalobcovi vznikol nárok na\nstarobný dôchodok vždy za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. podľa § 132 ods. 1 písm a) alebo b), teda\ndosiahnutím veku 55 alebo 57 rokov, a nie podľa zákona č. 461/2003 Z z. účinného až od 01.01.2004.\nÚprava v ustanovení § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. umožňuje len určenie sumy starobného\ndôchodku, na ktorý vznikol nárok za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., podľa neskoršieho predpisu t.\nj. zákona č. 461/2003 Z. z. za podmienky, že poistenec „je po vzniku nároku na starobný dôchodok\nnepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok“. Preto takto koncipovanú\nžalobnú námietku správny súd nevyhodnotil v intenciách vyššie uvedených dôvodov svojho rozhodnutia\nako relevantnú pre určenie kompetencie žalovanej a posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.\n49. K ostatnej žalobnej argumentácii žalobcu, správny súd konštatuje, že samotná odlišnosť dávky\nvýsluhového príspevku (ktorý nie je dávkou podľa zákona č. 328/2002 Z. z. len sa považuje za výsluhový\ndôchodok po jeho účinnosti) a starobného dôchodku, tak čo do podmienok vzniku týchto nárokov, aj\nvýpočtu sumy týchto nárokov nie je sporná, avšak pre posúdenie kompetencie žalovanej a zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia je relevantná len v intenciách vyššie uvedených záverov správneho súdu.\n50. Vo vzťahu k namietaným nedostatkom záhlavia a výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, správny\nsúd konštatuje, že ide o také formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia, ktoré nie sú spôsobilé\nvyvolať jeho nezákonnosť, a preto túto námietku nehodnotil ako dôvodnú.\n51. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobnej argumentácii dôvodí danosť kompetencie žalovanej na\nrozhodovanie o jeho starobnom dôchodku aj ustanoveniami článkov 15, 30 a 33 Dohovoru č. 128 o\ninvalidných, starobných a pozostalostných dávkach, správny súd konštatuje, že predmetný dohovor v\noznačených ani iných ustanoveniach nerieši kompetenčné otázky. Ak podľa článku 15 tohto dohovoru\nkrytou sociálnou udalosťou je prežitie ustanoveného veku, k uvedenému sa správny súd už vyjadril\nvyššie v súvislosti s nosnou žalobnou námietkou a objektívnymi skutočnosťami rozhodnými pre\nvznik nároku na starobný dôchodok (vrátane veku). Podľa článku 30 „Vnútroštátne zákonodarstvo\nzabezpečí za predpísaných podmienok zachovanie nadobúdaných práv na príspevkové invalidné,\nstarobné a pozostalostné dôchodky.“ Predmetné ustanovenie dohovoru je v danej veci relevantné a bolo\nzohľadnené v intenciách vyššie formulovaných záverov správneho súdu. Pokiaľ ide o úpravu obsiahnutú\nv článku 33 dohovoru, správny súd konštatuje, že je ňou nepriamo riešené aj pokrytie všetkých dôb účasti\nna dôchodkovom poistení dávkami dôchodkového zabezpečenia, pričom v danej veci nebolo sporným,\nže žalobcovi prináležia dávky za všetky doby jeho poistenia, spornou je otázka kompetentného orgánu,\nktorý o nich má rozhodnúť, čo označený článok nerieši.\n52. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. písm. c) a e)\nSSP, z dôvodu, že napadnuté druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej vychádzalo\n\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci, tieto rozhodnutia žalovanej zrušil. (výrok I.)\n53. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom\nrozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný, ak opätovne pristúpi k odnímaniu\nstarobného dôchodku žalobcu.\n54. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech. Nakoľko bol žalobca v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu\ntrov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú\nnáhradu trov konania voči žalovanej. (výrok II.) O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným\nuznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia\nrozhodnutia správneho súdu.\nKasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443\nods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o\nkasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "c05a8f22-54c0-41b7-a1e1-6d1f473297d0:89b9fa45-12d6-4310-9aa3-2301c070e817", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:9017200185.1", "spisova_znacka": "2Komp/1/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Komp/1/2017 z 29. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-29", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:9017200185.1"}, {"guid": "2a05a0c9-8d93-451d-af09-255c3486f39c:f5df095f-daf3-49c3-a42c-8430c97d1d86", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7013201598.1", "spisova_znacka": "9So/157/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/157/2014 z 24. 2. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7013201598.1"}, {"guid": "71342ba9-5ec0-421b-a7f0-27533b6da22b:35a5b378-b19d-4495-9b43-fbfeb66649e2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:4014200002.2", "spisova_znacka": "9So/74/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/74/2014 z 27. 1. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-01-27", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:4014200002.2"}, {"guid": "328d9722-f817-486f-9046-272eae6f7f25:1b1fdf90-710d-4d91-b3c3-4b7c2142f8bb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:5011200213.1", "spisova_znacka": "9So/138/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/138/2011 z 22. 8. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 283, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:5011200213.1"}, {"guid": "d7f8a8f8-0548-46f6-920b-7aa5b37578db:edb8c378-dc9c-4080-8524-26378f136623", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Sd/47/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sd/47/2016 z 22. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-06-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d7f8a8f8-0548-46f6-920b-7aa5b37578db:edb8c378-dc9c-4080-8524-26378f136623"}, {"guid": "fbb22259-4cf6-43a2-8348-f5f8a74627d5:96919e2b-ba2f-409a-ba74-1162f1bda1b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Sa/5/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Sa/5/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fbb22259-4cf6-43a2-8348-f5f8a74627d5:96919e2b-ba2f-409a-ba74-1162f1bda1b0"}, {"guid": "30a2ac76-63e4-49c5-9f5b-25f221ff8049:ef81c109-20d1-4c74-a3f6-4696dc0b7601", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8014200413.1", "spisova_znacka": "5Sd/22/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Sd/22/2014 z 8. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-10-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200413.1"}], "citovane_v": []}