{"guid": "48718690-e228-4944-9742-5838a7247eec:d2478df9-60f5-49c0-ab69-50ff1581b14b", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200324.2", "spisova_znacka": "KE-4Sa/12/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-4Sa/12/2022 z 30. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 30. júla 2024, sp. zn. KE-4Sa/12/2022, ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200324.2", "identifikacne_cislo": "7022200324", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Petra Vysaníková", "sudca_id": 997, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-vysanikova-997", "datum_vydania": "2024-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-1", "nazov": "§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-8", "nazov": "§ 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-263a.odsek-5", "nazov": "§ 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-263a.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-263a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-37.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-37.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-70", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-71", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-263a", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2478df9-60f5-49c0-ab69-50ff1581b14b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200324.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200324.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200324.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-4Sa/12/2022\n7022200324\n30. 07. 2024\nJUDr. Petra Vysaníková\nECLI:SK:SpSKE:2024:7022200324.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom v D. XXX, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, tá so sídlom\nv Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX\nXXXX X zo dňa 20.04.2022 takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou zo dňa 27.06.2022 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu\n(ďalej aj pôvodný správny súd) v ten istý deň sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.\nXXX XXX XXXX X zo dňa 20.04.2022, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie\n(ďalej aj správny orgán prvého stupňa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.12.2021 tak, že zamietol žiadosť\nžalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 73, § 112 ods. 4, § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.\nz. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení v znení neskorších predpisov.\nadministratívne konanie\n\n2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.12.2021 (ďalej aj\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení (ďalej aj zákon o sociálnom poistení alebo zákon č. 461/2003 Z.z.) zamietla\nžiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Dôvodila tým, že podľa posudku posudkového\nlekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 26.11.2021 bola miera poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená naďalej na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou\nosobou. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote\nodvolanie, ktorým žiadal prehodnotenie odborného posudku o invalidite zo dňa 26.11.2021 a priznanie\nmiery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti min. 71 %, nakoľko neboli zohľadnené všetky jeho\nochorenia.\n3. Rozhodnutím č. 721 226 9548 0 zo dňa 20.04.2022 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo\npreskúmavané rozhodnutie) žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zmenil tak, že:\n„ Podľa § 73, § 112 ods. 4, § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\n\npredpisov a podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov\nzamietam žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku.“ V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný\nuviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým\nlekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 04.03.2022, ktorý nevyhovel\nodvolaniu žalobcu a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia\nSociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Pri posúdení zdravotného stavu posudkový lekár\nsociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach hodnotil lekárske správy\na odborné nálezy, ktoré sú podrobne opísané v odbornom lekárskom posudku posudkového lekára\nsociálneho poistenia zo dňa 16.03.2022:\n„Účastník konania je uznaný čiastočne invalidným od roku 1990 pre poúrazové poškodenie plexus\nbrachialis ťažkého stupňa s následným ťažkým postihnutím ľavej hornej končatiny. V roku 1990 utrpel\núraz s následnou léziou brachiálneho plexu vľavo, v roku 2014 mal implantovaný neurostimulátor pre\nbolesti v ľavej hornej končatine. Zdravotný stav bol posúdený aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z., bol\nuznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % od 25. apríla 2014\npre poúrazové poškodenie plexus brachialis ťažkého stupňa na nedominantnej končatine s nutnosťou\nimplantácie neurostimulátora pre chronické bolesti.\nÚčastník konania opakovane absolvoval kontrolné lekárske prehliadky. V objektívnom klinickom\nneurologickom náleze je zdravotný stav nezmenený, pretrváva ťažké poúrazové poškodenie plexus\nbrachialis vľavo. Naďalej pokračuje v liečbe viacročných bolestí v krčnej a driekovo krížovej oblasti\nchrbtice, bez koreňového dráždenia. Pre bolesti chrbtice nebol hospitalizovaný na neurologickom, či\nrehabilitačnom oddelení.\nÚčastník konania je liečený kardiológom pre vysoký krvný tlak, ktorý je dobre kompenzovaný liečbou.\nECHOKG vyšetrenie dokumentuje normálnu globálnu a regionálnu systolickú funkciu ľavej komory,\nbez diastolickej dysfunkcie. Je liečený ortopédom, v roku 2010 mal implantovanú totálnu endoprotézu\npravého bedrového kĺbu. V objektívnom klinickom ortopedickom náleze je chôdza samostatná, bez\npomôcok, hybnosť v pravom bedrovom kĺbe je nebolestivá, voľná, citlivosť je prítomná až terminálne\n(v krajných polohách). Kolená sú bez opuchu, bez náplne, stabilné, pohyby sú len mierne redukované.\nNa RTG pravého bedrového kĺbu je totálna endoprotéza bez známok uvoľňovania, na kolenách sú\nprítomné artrotické zmeny. Stav po implantácii totálnej endoprotézy pravého bedrového kĺbu s dobrým\nrozsahom hybnosti ako aj artróza oboch kolien s primeranou hybnosťou, sú posudkovo nevýznamné a\nnepodmieňujú percentuálne navýšenie.\nPo celkovom zhodnotení zdravotného stavu nebolo od posledného posúdenia zdravotného stavu\nrealizovaného v apríli 2020 zdokumentované také zhoršenie, ktoré by viedlo k zmene miery poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\nRozhodujúcim zdravotným postihnutím je stav po poúrazovom poškodení plexus brachialis ťažkého\nstupňa s následným ťažkým poškodením ľavej hornej končatiny s implantáciou neurostimulátora pre\nbolesti v roku 2014, ktorý posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom\nv Košiciach zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie\nkončatín, položky 29.1 - nervové poškodenie hornej končatiny - plexus brachialis, prílohy č. 4 k zákonu\nč. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Dolná hodnota\npercentuálneho rozpätia je stanovená vzhľadom na postihnutie nedominantnej končatiny. Ostatné\nvyššie uvedené iné zdravotné postihnutia sú svojím charakterom a klinickým priebehom posudkovo\nnevýznamné a nepodmieňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť.\nAni jedno z uvedených ochorení samostatne ani vo vzájomnej súvislosti nezdôvodňuje zmenu čiastočnej\ninvalidity na invaliditu, preto je podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon\nč. 100/1988 Zb“) uznaný naďalej čiastočne invalidným.“\nPosudok zo dňa 16.03.2022 je neoddeliteľnou prílohou napadnutého rozhodnutia.\nPo celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový\nlekár určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., zaradené do kapitoly XV –\nchoroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G – postihnutie končatín, položka 29.1 – nervové\npoškodenie hornej končatiny – plexus brachialis, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť 60 %, z percentuálneho rozpätia od 60 % do 70 %. Iné zdravotné ochorenia\nnie sú posudkovo závažné, preto nie je dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.\nĎalej žalovaný uviedol, že žalobca je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona\nč. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 100/1988\nZb.), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné\n\nzamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok (z administratívneho spisu je zrejmé,\nže žalobca bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku od 12.04.1990, priznaného podľa §\n37 zákona č. 100/1988 Zb.). Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi vznikol od\n28.02.2017 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004 v sume\n260,50 eur mesačne, súčasne žalobcovi zanikol od 28.02.2017 nárok na čiastočný invalidný dôchodok\npodľa zákona účinného do 31. 12.2003.\nŽalovaná po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že nie sú\nsplnené predpoklady na potvrdenie uvedeného rozhodnutia, pretože vo výroku absentujú ustanovenia\nzákona č. 100/1988 Zb., a to ustanovenie § 263 ods. 1 a § 29 zákona č. 100/1988 Zb., a preto žalovaný\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zmenil. Konštatoval, že žalobca je naďalej invalidný podľa\n§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť a naďalej je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.\nsúdne konanie\n4. Správnou žalobou zo dňa zo dňa 27.06.2022 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného. Žalobca nesúhlasil so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\na so zaradením rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Namietal, že diagnóza „chronická neuropatická\nbolesť“ nebola žalovaným zohľadnená, pričom práve táto diagnóza mu spôsobuje väčšie zdravotné\nproblémy ako stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie „nervové poškodenie hornej končatiny –\nplexus brachialis“. Žiadal aby mu bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri\nnervovom poškodení hornej končatiny s chronickou neuropatickou bolesťou stanovená na hornej hranici\n70 %, s navýšením o ďalšie zdravotné postihnutia. Žalobca záverom uviedol, že trpí sústavnými\nbolesťami 24 hodín, 7 dní v týždni od roku 1990 bez možnosti vyliečenia. Poslednou možnosťou\nbola implantácia neurostimulátora, ktorý však nemá taký účinok aký predpokladal a bolesť nedokáže\nodstrániť, ale len minimálne utlmiť aj to len na niekoľko minút.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17.08.2022 najmä uviedol, že subjektívne\npresvedčenie žalobcu, že jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného\npoškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske\nznalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.\nChronická neuropatická bolesť nie je samostatne hodnotená podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom\npoistení a nemôže byť stanovená ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Bolesť má značne subjektívnu\npovahu a je súčasťou veľmi veľkého množstva ochorení a postihnutí. Prah bolesti je veľmi individuálny.\nV danom prípade bolesť sprevádzala viac rokov hlavné zdravotné postihnutie, preto bol implantovaný\nneurostimulátor. Žalovaný ďalej konštatoval, že pri postihnutí končatín je dôležité špeciálne posudkové\nhľadisko, kedy je potrebné zohľadniť, či ide o dominantnú alebo nedominantnú končatinu, nakoľko\nje to posudkovo významná skutočnosť. U žalobcu ide o postihnutie nedominantnej končatiny, čomu\nzodpovedá dolná hodnota percentuálneho rozpätia, a to 60 %. Vzhľadom k uvedenému nebola miera\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená a žalobca je podľa zákona č. 100/1988\nZb. uznaný naďalej čiastočne invalidným. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol správnu žalobu\nzamietnuť.\n6. Žalobca v replike zo dňa 23.09.2022 najmä uviedol, že v roku 2014 mu bol internalizovaný\nneurostimulátor, no ani ten nemá taký efekt aký sa predpokladal a bolesti pretrvávajú naďalej aj keď z\nčasu na čas po stimulácií mierne ustúpia na veľmi krátky čas (t.j. niekoľko minút). Aj z toho dôvodu sú\nnávštevy na algeziologickej ambulancii sporadické. Žalobca poukázal na § 71 ods. 9 zákona o sociálnom\npoistení, podľa ktorého ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo\nnepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v\npercentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným\ndopadom najviac porovnateľné.\nŽalobca pokračoval, že vyjadrenie žalovaného, že sa nejedná o dominantnú končatinu, a preto bola\npoužitá dolná hodnota percentuálneho rozpätia je diskutabilná, nakoľko aj osoby, ktoré majú postihnutú\ndominantnú končatinu sa časom keď už je dominantnou končatinou zdravá končatina neprehodnocujú\nale horná hodnota percentuálneho rozpätia im už zostáva. Záverom konštatoval, že trvá na zrušení\n\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného. Dodal, že by mal byť uznaný za invalidného s mierou poklesu\nzárobkovej činnosti min. 71 % a s tým spojené zvýšenie invalidného dôchodku so spätnou platnosťou\n3 roky.\n7. Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 29.09.2022. Žalovaný nevyužil právo na podanie\ndupliky.\n8. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo\nsúd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu\nv Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci\npríslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. KE-4Sa/12/2022.\nprávny názor správneho súdu\n9. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej aj SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP),\nvyhlásil dňa 30.07.2024 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené\ndňa 27.06.2024), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania\nnepriznal.\n10. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol poberateľom čiastočného invalidného\ndôchodku od 12.04.1990, priznaného podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. pre poúrazové poškodenie\nplexus brachialis ťažkého stupňa s následným ťažkým postihnutím ľavej hornej končatiny. Zdravotný stav\nžalobcu bol opakovane posudzovaný aj v roku 2008 a 2009 pričom žalobca bol uznaný naďalej čiastočne\ninvalidným, nakoľko zdravotný stav nepodmieňoval plnú invaliditu. V roku 2014 mal implantovaný\nneurostimulátor pre niekoľkoročné bolesti v oblasti ľavej hornej končatiny. Zdravotný stav bol opakovane\nposúdený v roku 2020 v rámci žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a to aj podľa\nzákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť 60 % od 25.04.2014 pre poúrazové poškodenie plexus brachialis ťažkého stupňa\nna nedominantnej končatine s nutnosťou implantácie neurostimulátora pre chronické bolesti. Ostatné\nzdravotné postihnutia, posudkovo nezávažné, nepodmieňovali percentuálne zvýšenie miery poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. O žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku\nzo dňa 26.05.2021 bolo rozhodnuté rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktoré bolo na\nzáklade podaného odvolania žalobcu zmenené napadnutým rozhodnutím žalovaného, nakoľko vo\nvýroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa absentujú ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb.,\na to ustanovenie § 263 ods. 1 a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. Posudkový záver v odvolacom konaní\nnebol zmenený.\n11. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal\ninvalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa\npodmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n12. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nsa posudzuje na základe\na/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia\nliečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a\nb/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť\nvykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia\npracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\n13. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.\n\n14. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou\ndlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných\npostihnutí.\n15. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.\n16. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných\npostihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty\nsa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a\nschopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je\ndôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.\n17. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového\npoistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť.\n18. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku\nposudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový\nlekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo\npoškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o\nto poistenec alebo poškodený požiada.\n19. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred\nvydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará\npotrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia\núčastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe\norganizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\n20. Podľa 263 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení, invalidný dôchodok a čiastočný invalidný\ndôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31.\ndecembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a\nvyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003,\nak tento zákon neustanovuje inak.\n21. Podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok\nna invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra\n2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára\n2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov\nvypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh\nnárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.\n22. Podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 107/1999 Zb., občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo\nnepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za\nosobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny\nSlovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\n23. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré\njeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali\nv súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné.\nPodľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený\naj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožnil.\n24. V preskúmavanej veci sa žalobca žiadosťou zo dňa 26.05.2021 domáhal zvýšenia miery poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a s tým\nspojeného zvýšenia sumy invalidného dôchodku.\n\n25. Správny súd primárne považuje za nevyhnutné poukázať na to, že posudzovanie zdravotného stavu\nfyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou\n– medicínskou. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov\nposudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia\n(§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť\nvykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho\npoistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver\nposudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa\ndruhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného\nstavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú\nzachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,\nv ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k\nprijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom,\nna ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je\nnutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa\nlen taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre\ndanú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam\na svoje posudkové závery náležite odôvodní (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n6Ssk/73/2021 zo dňa 21.09.2022, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Ssk/83/2022 zo dňa 20.12.2023).\n26. V predmetnej veci na podklade novej žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku\nzo dňa 26.05.2021 posudkoví lekári sociálneho poistenia v odborných lekárskych posudkoch zo dňa\n26.11.2021 a 16.03.2022 po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu dospeli k záveru, že\nod posledného posúdenia zdravotného stavu realizovaného v apríli 2020 nebolo zdokumentované\nzhoršenie, ktoré by viedlo k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre\nposúdenie zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: Kardiologické\nvyšetrenie (VÚSCH Košice) zo dňa 08.12.2020, Algeziologické vyšetrenie (UNLP Košice) zo dňa\n11.02.2020, Neurologické vyšetrenie (UNLP Košice) zo dňa 25.05.2021 a Ortopedické vyšetrenie:\nUNLP Košice zo dňa 25.05.2021. Opätovne ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určili\nposudkoví lekári stav po poúrazovom poškodení plexus brachialis ťažkého stupňa s následným ťažkým\npoškodením nedominantnej ľavej hornej končatiny s implantáciou neurostimulátora pre chronickú\nneutíšiteľnú bolesť ľavej hornej končatiny, zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení,\ndo kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky\n29.1 - nervové poškodenie hornej končatiny - plexus brachialis, ktorému zodpovedá miera poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, z percentuálneho rozpätia od 60 % do 70 %. Dolná\nhodnota percentuálneho rozpätia bola stanovená vzhľadom na postihnutie nedominantnej končatiny.\nK ostatným zdravotným postihnutiam zhodne uviedli, že sú svojim charakterom a klinickým priebehom\nposudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie s poukazom na to, že vysoký krvný\ntlak je dobre kompenzovaný liečbou, echokardiograficky je bez známok hypertrofie ľavej komory, bolesti\nchrbtice sú bez koreňového dráždenia, stav po implantovaní totálnej endoprotézy pravého bedrového\nkĺbu je s dobrým rozsahom hybnosti, bez známok uvoľňovania, artrotické zmeny kolien sú s mierne\nredukovanými pohybmi, bez opuchu, bez náplne, s plnou stabilitou, s primeranou chôdzou.\n27. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou\nmedicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení.\nSúd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku\núplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je\nspravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.\nSprávny súd zastáva názor, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska\nskutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi lekárov – špecialistov, ako\naj zdravotnou dokumentáciou a sú bez nejasností a vnútorných rozporov vo svojich záveroch.\n28. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nz dôvodu neuropatickej chronickej bolesti súd poukazuje na to, že chronickú bolesť zohľadňovali\n\nposudkoví lekári v rámci rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Ako už bolo vyššie uvedené,\nz lekárskych posudkov je zrejmé, že „rozhodujúcim zdravotným postihnutím je naďalej poúrazové\nnervové poškodenie nedominantnej hornej končatiny – plexus brachialis s nutnosťou implantácie\nneurostimulátora pre chronickú neutíšiteľnú bolesť ľavej hornej končatiny.“ Kardiostimulátor bol žalobcovi\nv roku 2014 implantovaný práve z dôvodu bolesti spojenej s hlavným zdravotným postihnutím. Z\nlekárskej správy z algeziologického vyšetrenia vyplýva, že algeziológom je popisované stimulovanie\n3-4x denne na niekoľko minút s úľavou aj po vypnutí. Kontrola pre bolesť na algeziologickej ambulancii\nje veľmi sporadická a naposledy ju žalobca absolvoval vo februári 2020.\n29. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti skutočnosť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne\nposudzuje na podklade lekárskych správ zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok nie na základe\nsubjektívnych pocitov žiadateľa (t.j. jeho subjektívneho prežívania ochorenia), ale objektívne, t.j. tak,\nako sa to ktoré ochorenie vzhľadom na jeho stav, objektívne symptómy (príznaky) a liečbu vzhľadom\nna medicínske poznatky, objektívne javí byť závažným s jeho prípadným vplyvom na pokles schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľa v porovnaní so zdravým jedincom, ktorá miera poklesu je\nvo vzťahu k tomu ktorému konkrétnemu ochoreniu taktiež objektívne zákonom určená v prílohe č. 4\nk zákonu č. 461/2003 Z.z. a to príslušným percentuálnym rozpätím. Inými slovami, posudkový lekár\nposudzuje možný vplyv konkrétneho ochorenia na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nobjektívne a nie vzhľadom na to, ako konkrétny žiadateľ, ktorý týmto ochorením trpí toto ochorenie\nsubjektívne prežíva či vníma na úrovni symptómov (napr. danosť rôzneho prahu vnímania a znášania\nbolesti pri tej istej príčine), samozrejme ak toto subjektívne vnímanie ochorenia neprerastie do ďalšej\nobjektívne existujúcej medicínskej diagnózy. Bolesť ako taká nie je merateľnou a je vnímateľnou rôzne,\nrôznymi subjektami na rôznej úrovni. Pokiaľ žalobca hodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho\npohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať\niba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.\n30. Vo svetle vyššie uvedeného má správny súd za to, že žalovaný svoje rozhodnutie dostatočne\nodôvodnil a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a\núplnosti záverov lekárskych posudkov súd nemal dôvod pochybovať. Navyše v súdnom konaní neboli\nvznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili, resp.\nnabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci. Súd považuje rozhodnutie žalovaného za\nvecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n31. Záverom správny súd poznamenáva, že žalobca má stále právo podať novú žiadosť o zvýšenie sumy\ninvalidného dôchodku, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu.\n32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na\nnáhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na\nnáhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré\nby bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/\nalebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech.\n\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}