Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/99/2020 z 23. 5. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 23. mája 2024, sp. zn. KE-8S/99/2020, ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200450.2
Správny súd v Košiciach | KE-8S/99/2020 | ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200450.2 | 2024-05-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., § 95 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., § 95 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/703cc2e0-c19c-47a2-8aba-66b03da439dc
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200450.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Košiciach
KE-8S/99/2020
7020200450
23. 05. 2024
JUDr. Petra Vysaníková
ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200450.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov
senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Bc., Mariána Haladeja, v právnej veci žalobcu: Združenie
domových samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, so sídlom v Bratislave, Rovniankova 14, právne
zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, proti
žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského
52, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Obec Perín- Chym, Perín 180, 2/ Slovenský pozemkový fond,
so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KEOOP3-2020/022091-002 zo dňa 23.04.2020 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KEOOP3-2020/022091-002 zo dňa 23.04.2020 ako i rozhodnutie Okresného úradu Košice- okolie, odbor
starostlivosti o životné prostredie č. OU-KS-OSZP-2020/001447-007 zo dňa 13.01.2020 a vec mu vracia
na ďalšie konanie.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov konania.
Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2020/022091-002 zo dňa 23.04.2020 (ďalej aj napadnuté
rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice- okolie, odbor
starostlivosti o životné prostredie č. OU-KS-OSZP-2020/001447-007 zo dňa 13.01.2020 (ďalej aj
prvostupňový správny orgán a prvostupňové rozhodnutie) o súhlase na výrub drevín podľa § 47 ods.
3 a § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v účinnom znení (ďalej aj zákon
o ochrane prírody). Súhlas bol udelený Obci Perín-Chym (ďalší účastník v prvom rade) na výrub 7 ks
drevín, a to:
- 1 ks smrek obyčajný (Picea abies) s obvodom kmeňa 76 cm, meraných vo výške 130 cm nad zemou,
rastúcich na parcele registra „C“ č. 822/1, zastavané plochy
a nádvoria, k. ú. A., vo vlastníctve
žiadateľa;
- 1 ks jedľa biela (Abies alba) s obvodom kmeňa 100 cm, meraných vo výške 130 cm nad zemou,
rastúcich na parcele registra „C“ č. 705/1, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. B. C., vo vlastníctve
žiadateľa;

- 1 ks gledičia trojtrňová (Gleditsia triacanthos) s obvodom kmeňa 250 cm, meraných vo výške 130 cm
nad zemou, rastúcich na parcele registra „C“ č. 131/1, ostatná plocha, k. ú. D.; na parcele registra „C“
č. 3852/1, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. D., vo vlastníctve žiadateľa;
- 2 ks smrek obyčajný (Picea abies) s obvodmi kmeňov 118 cm a 110 cm, meraných vo výške 130 cm
nad zemou, vo vlastníctve žiadateľa;
- 1 ks orech kráľovský (Juglans regia) s obvodom kmeňa 224 cm, meraných vo výške 130 cm nad zemou,
vo vlastníctve žiadateľa;
- 1 ks hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea) s obvodom kmeňa 70 cm meraných vo výške 130 cm
nad zemou, vo vlastníctve žiadateľa.
2. Prvostupňový správny orgán ďalšiemu účastníkovi v prvom rade zároveň neudelil súhlas na výrub
drevín rastúcich na parcele registra „C“ č. 822/1, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. A.:
- 1 ks jedľa biela (Abies alba) s obvodom kmeňa 101 cm, na parcele registra „C“ č. 3885, zastavané
plochy a nádvoria, k. ú. D.;
- 1 ks vŕba biela (Salix alba) s obvodom kmeňa - dvojkmeň 196 cm a 125 cm;
- 1 ks orech kráľovský (Juglans regia) s obvodom kmeňa 123 cm, na parcele registra „C“ č. 3855/1,
zastavané plochy a nádvoria, k. ú. D.;
- 1 ks pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) s obvodom kmeňa 111 cm.
Parcely č. KN-C 3885, KN-c 3855/1 v k. ú. D. sú vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu (ďalší
účastník v druhom rade), ktorý nedal písomný súhlas k výrubu predmetných drevín.
3. V súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody prvostupňový správny orgán určil bližšie podmienky
vykonania výrubu a podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona uložil žiadateľovi uskutočnenie náhradnej
výsadby celkom 11 ks druhovo pôvodných listnatých drevín, na parcelách vo vlastníctve žiadateľa, a
to 1 ks na parcele registra „C“ č. 822/1, k. ú. A., 2 ks na parcele registra „C“ č. 705/1, k. ú. B. C. a
8 ks na parcele registra „C“ č. 3852/1, k. ú. D.. Zároveň mu uložil povinnosť zabezpečiť starostlivosť
o náhradnú výsadbu po dobu troch rokov odo dňa jej uskutočnenia a v prípade vyhynutia rastlinného
materiálu aj povinnosť zrealizovať dosadbu.
4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrekapituloval priebeh a výsledky konania pred
prvostupňovým správnym orgánom. Vo vzťahu k podanému odvolaniu najmä dodal, že námietka
k absencii výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí je neopodstatnená a zo strany žalobcu ide
o účelový výklad § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody. Uviedol, že v prípade uloženia povinnosti
náhradnej výsadby je určovanie spoločenskej hodnoty dreviny samoúčelné a nemá zmysel, pretože
negatívne dôsledky výrubu sú eliminované náhradnou výsadbou, o ktorej rozsahu rozhodne orgán
štátnej správy ochrany prírody a krajiny na základe výsledku správneho konania. Určenie spoločenskej
hodnoty drevín sa uplatňuje len v prípade, ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu alebo ak orgán ochrany
prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu. Zároveň
dodal, že žiadosť o povolenie výrubu drevín obsahovala všetky náležitosti podľa vykonávacej vyhlášky
a ostatných platných predpisov. Tiež uviedol, že v odvolacom konaní nedoplňoval dokazovanie, a preto
nebol dôvod dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok).
II.
Správna žaloba, stanoviská,
konanie pred správnym súdom
A. Správna žaloba
5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/022091-002 zo dňa 23.06.2020
správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj SSP) na Krajskom súde v Košiciach, toho času konajúcom ako správny súd.
6. V správnej žalobe najmä uviedol, že orgány verejnej správy pri rozhodovaní nevychádzali zo
spoľahlivo zisteného stavu, keďže si nezaobstarali všetky podklady potrebné na zistenie skutkového
stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín, o ktorých výrub sa jedná. Ide o najmä tie

podklady, ktoré žalobca požadoval hneď na začiatku konania, a to sú najmä: Analýza súčasného výskytu
a stavu drevín; Zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického
významu; Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. že či sa
účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny. Tiež požiadal o objektívne
vyčíslenie spoločenskej hodnoty predmetných drevín.
7. Prvostupňový správny orgán nedostatočne preukázal vhodnosť a adekvátnosť určenia rozhodnutej
náhradnej výsadby voči povolenému výrubu. Zároveň neuvedením minimálneho obvodu stromov
náhradnej výsadby nebola náhradná výsadba stanovená v dostatočnej miere, resp. jej stanovenie je
nepreskúmateľné.
8. Žalobca tiež namietal absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty v rozhodnutiach. Spoločenská hodnota
drevín určených na výrub je nevyhnutná pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby. Ani z jedného
rozhodnutia správnych orgánov nie je možné preskúmať či rozhodnutie spĺňa túto zákonnú požiadavku
na posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.
9. Podľa žalobcu sú rozhodnutia orgánov verejnej správy nezákonné a nepreskúmateľné, pretože v nich
absentuje zdôvodnenie zásahu do ochrany drevín.
10. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: I./ sp. zn.
5Sžp/103/2009 zo dňa 21.6.2011, kde upozornil na dôležitosť verejného záujmu a relevanciu názorov
účastníkov konania, ktorí ho reprezentujú pri posudzovaní žiadosti o výrub drevín, ako aj na potrebu
plurality názorov a podkladov pre konanie a v tejto súvislosti žalobca poukázal na § 47 ods. 3 správneho
poriadku a tam zmienenú povinnosť správneho orgánu uviesť v rozhodnutí, ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom; a II./ sp. zn. 1 So 115/2010 k povinnosti
správnych orgánov dostatočným spôsobom odôvodniť svoje rozhodnutia.
B. Vyjadrenie žalovaného, ďalšie stanoviská a priebeh konania pred správnym súdom
11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.09.2020 navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol.
Žalovaný zrekapituloval argumentáciu napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznil, že v konaní bola
preukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín a súhlas na jeho vykonanie bol
udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka, so súhlasom
vlastníka (správcu) a po vyznačení drevín, určených na výrub.
12. Uviedol, že v prípade uloženia povinnosti náhradnej výsadby je určovanie spoločenskej hodnoty
dreviny samoúčelné a nemá zmysel, pretože negatívne dôsledky výrubu sú eliminované náhradnou
výsadbou, o ktorej rozsahu rozhodne orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny na základe výsledku
správneho konania. Určenie spoločenskej hodnoty drevín sa uplatňuje len v prípade, ak nemožno uložiť
náhradnú výsadbu alebo ak orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu tomu,
kto vyrúbal dreviny bez súhlasu. Zároveň dodal, že žiadosť o povolenie výrubu drevín obsahovala
všetky náležitosti podľa vykonávacej vyhlášky a ostatných platných predpisov. Tiež uviedol, že určenia
spoločenskej hodnoty drevín je v mnohých prípadoch neúčelné, nelogické a tiež nehumánne. K tomu
poukázal na tú skutočnosť, že výsadba drevín bola v minulosti realizovaná za iných spoločenských a
politických podmienok, častokrát živelným a neodborným spôsobom.
13. Záverom žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca nadmieru zaťažuje odvolaniami a žalobami
žalovaného pričom v jednotlivých konaniach sa nezúčastňuje miestnych ohliadok, mimoriadne zaťažuje
prvostupňové správne orgány, komplikuje a predlžuje priebeh aj jednoduchých správnych konaní
a zároveň na podporu svojich tvrdení nikdy neuvádzal žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval, že
navrhované výruby sú v rozpore so zákonom o ochrane prírody. V tejto súvislosti navrhol, aby správny
súd zvážil možnosť aplikácie ustanovení § 5 ods. 12 a § 28 SSP.
14. Vo vyjadrení zo dňa 29.09.2020 ďalší účastník v druhom rade uviedol, že je len správcom niekoľkých
parciel susediacich z predmetnými parcelami. Plánovaný výrub stromového porastu, žiadnym spôsobom
neovplyvní parcely v jeho správe a preto sa nebude vyjadrovať k meritu veci.

15. Ďalší účastník v prvom rade vo vyjadrení zo dňa 06.10.2020 uviedol, že napadnuté rozhodnutie
považuje za zákonné, riadne zdôvodnené, vyargumentované. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.
16. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. KE-8S/99/2020.
17. Na žiadosť žalobcu správny súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 23.05.2024.
Pojednávania sa zúčastnil zástupca ďalšieho účastníka v druhom rade, ktorý zotrval na svojich
písomných podaniach. Žalobca, jeho právny zástupca, ďalší účastník v prvom rade ako ani žalovaný
(po ospravedlnení) sa pojednávania nezúčastnili.
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
18. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
19. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.
20. Podľa § 47 ods.2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
21. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
22. Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody, na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany
prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch
vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so
súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej
zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca
a po vyznačení výrubu dreviny.
23. Podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na
výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste,
a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie
je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť
i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán
ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny ( § 95). Orgán ochrany
prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky
spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje;
obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s
a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny,
b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability,
c) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce
na jej území,

d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej
stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému
ekologickej stability,
e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty.
24. Podľa § 95 ods. 1 zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených
živočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich
biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a
plnenie mimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej
hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených
stromov.
25. Podľa § 95 ods. 2 zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota chránených nerastov a
chránených skamenelín vyjadruje najmä ich vedeckú, kultúrnu a národnú hodnotu, ktorá sa určuje s
prihliadnutím na vzácnosť ich výskytu na území Slovenskej republiky.
26. Podľa § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa
uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané
dreviny podľa § 48.
IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
27. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa § 194 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba
bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah
administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a na pojednávaní konanom dňa 23.05.2024
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
28. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že žalobca namietal najmä nedostatočné odôvodnenie a s tým
spojenú nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vo vzťahu k dôvodnosti výrubu v spojení
s prevahou verejného záujmu nad súkromným záujmom a k absencii výpočtu spoločenskej hodnoty
drevín, o ktorých výrub ide. V súvislosti s výpočtom spoločenskej hodnoty tiež namietal aj absenciu tohto
podkladu a rovnako tak aj ostatných podkladov, ktoré požadoval v rámci administratívneho konania.
29. Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany
prírody (okrem zákonom ustanovených prípadov), ktorý sa môže v I. odôvodnených prípadoch vydať
II. len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a III. so
súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej
zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca
a IV. po vyznačení výrubu dreviny.
30. Orgán ochrany prírody je povinný zabezpečovať a presadzovať celospoločenské záujmy za účelom
ochrany drevín, takže súhlas na výrub drevín by sa nemal realizovať automaticky len na základe
podanej žiadosti, ale len v nevyhnutných prípadoch po posúdení zákonom ustanovených podmienok.
Pre rozhodnutie, ktoré sa vydáva formou súhlasu je charakteristická alternatívnosť jeho obsahu, takže
súhlas na výrub drevín môže, ale tiež nemusí byť vydaný, takže žiadateľ o výrub drevín nemá na vydanie
súhlasu právny nárok. Plánovaná výstavba alebo iná stavebná činnosť na pozemkoch kde rastú dreviny
nie je automaticky a relevantným dôvodom na ich výrub. Ak by to tak bolo, nebol by potrebný na ich
výrub predchádzajúci súhlas orgánu ochrany prírody. Naopak, zákonodarca zakotvil prostredníctvom
rôznych právnych predpisov prevenčnú povinnosť nielen štátu, ale aj jednotlivcov, aby vzhľadom na
zachovanie zdravého životného prostredia prispôsobili vykonávanie svojich činností tak, aby nedošlo
k poškodzovaniu životného prostredia [E., F., F. F., G. G. a E. H.. § 47 [Ochrana, ošetrovanie a výrub
drevín]. In: E., F., F. F., G. G. a E. H.. Zákon o ochrane prírody a krajiny - komentár [Systém ASPI]. Wolters
Kluwer [cit. 2024-2-6]. ASPI_ID KO543_2002SK. Dostupné v Systéme ASPI. ISSN: 1339-133X.].
31. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žiadosť o výrub stromov, bola podaná
z dôvodu, že stromy sú v zlom stave, poškodzujú chodníky a sú nežiadúce na terajších miestach.

32. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného, záujmová oblasť predstavuje územie s prvým
stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody a na predmetnom území sa nenachádza žiadne
maloplošné ani veľkoplošné chránené územie z národnej sústavy osobitne chránených častí prírody
a nie je ani súčasťou siete území európskeho významu. Pri miestnej ohliadke dňa 27.11.2019 podrobne
prvostupňový správny orgán posúdil odôvodnenosť navrhovaného výrubu, pričom každú drevinu posúdil
osobitne. Zistil pritom, že sa jedná o výrub nasledovných drevín: - 1 ks smrek obyčajný s obvodom kmeňa
76 cm rastúci v k. ú. A.. Ide o preschnutú drevinu, ktorá sa pri silnom vetre nebezpečne nakláňa a hrozí
jej vyvrátenie, čím ohrozuje rodinný dom, v blízkosti ktorého rastie. Zarastá do elektrického vedenia. V
minulosti bol strom orezávaný, v dôsledku čoho je jeho estetická hodnota znížená, - 1 ks jedľa biela
s obvodom kmeňa 100 cm, v k. ú. B. C. na parcele registra „C“ č. 705/1. Rastie v blízkosti rodinného
domu, na kmeni je viditeľná prasklina, prechádzajúca od stredu kmeňa po koreňový nábeh. Svojou
výškou a zhoršeným zdravotným stavom ohrozuje bezpečnosť a majetok ľudí nachádzajúcich sa v jej
blízkosti, - 1 ks gledíčia trojtrňová, v k. ú. D. na parcele registra „C“ č. 131/1 (miestny cintorín). Rastie
medzi hrobmi, svojím koreňovým systémom poškodzuje hrobové miesta, je nebezpečne naklonená na
hroby, má preschnuté konáre a dieru v kmeni. Ohrozuje svoje okolie a bezpečnosť ľudí pohybujúcich
sa na cintoríne, - 4 ks drevín (2 ks smrek obyčajný, 1 ks orech kráľovský a 1 ks hlohyňa šarlátová),
ktoré rastú v k. ú. D. na parcele registra „C“ č. 3852/1. Smrek obyčajný s obvodom kmeňa 118 cm,
rastie v miestnom parku pri murovanom oplotení miestneho pamätníka. Svojím koreňovým systémom
poškodzuje murované oplotenie a je z väčšej časti vyschnutý. Smrek obyčajný s obvodom kmeňa 110
cm rastie pri rodinnom dome. Ide o úplne suchú drevinu. Orech kráľovský s obvodom kmeňa 224 cm
rastie v strede príjazdovej cesty k rodinnému domu, svojím koreňovým systémom poškodzuje chodník.
Hlohyňa šarlátová s obvodom kmeňa 70 cm je v zlom zdravotnom stave. Ide o suchú drevinu, bez
konárov s prehnutým a spráchniveným kmeňom, ktorá rastie v miestnom parku (ide vlastne o torzo
dreviny s výškou cca 3-4 m).
33. Z uvedenej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zreteľne vyplýva, z akého dôvodu
prvostupňový správny orgán pristúpil k možnosti, ktorou je rozhodnutie o výrube drevín. Zároveň súd
poukazuje na to, že na základe predloženej žiadosti a miestnej ohliadky prvostupňový správny orgán
rozhodol o nevydaní súhlasu na výrub 1 ks jedľa biela na parcele registra „C“ č. 822/1 (register „E“
č. 822/1), k. ú. A., ktorá je v dobrom zdravotnom stave a jej výrub vyhodnotil správny orgán ako
neopodstatnený. Rovnako nevydal ani súhlas na výrub ďalších drevín, ktoré podľa LV rastú na pozemku
vo vlastníctve ďalšieho účastníka v druhom rade.
34. Preto pokiaľ ide o výrub drevín rozhodnutia orgánov verejnej správy obsahujú preskúmateľnú úvahu
o tom, ako sa vysporiadali so splnením v § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody stanovených podmienok
pre udelenie súhlasu.
35. Pokiaľ ide o uloženú povinnosť náhradnej výsadby podľa § 48 zákona o ochrane prírody v
prvostupňovom rozhodnutí, bola žiadateľovi uložená povinnosť náhradnej výsadby 11 listnatých drevín,
pričom prvostupňový správny orgán špecifikoval presný počet a druh drevín a ich umiestnenie. Z obsahu
rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného pritom nevyplýva žiadna úvaha, na
základe ktorej dospel k vyššie uvedenému stanoveniu náhradnej výsadby (čo do počtu, druhu a kvality
drevín, ako ani ich umiestnenia), preto v tejto časti považoval správny súd rozhodnutia orgánov verejnej
správy za neprekúmateľné.
36. Zákon o ochrane prírody v § 48 ods. 1 ukladá orgánu ochrany prírody uložiť povinnosť, aby
žiadateľ o výrub uskutočnil v prvom rade primeranú náhradnú výsadbu na vopred určenom mieste,
na náklady žiadateľa, pričom orgán ochrany prírody má uprednostniť geograficky pôvodné a tradičné
druhy, iba ak by nebolo možné uložiť povinnosť náhradnej výsadby zákon ustanovuje, že je možné uložiť
finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95 zákona o ochrane prírody). Ďalej v tomto
ustanovení ustanovuje, že finančná náhrada je príjmom obce, na ktorej území sa výrub uskutočňuje a
obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov vymedzených v § 48 ods. 1 pod písm. a)
až g) zákona o ochrane prírody. Rozsah primeranej náhradnej výsadby drevín je predmetom správneho
uváženia orgánu verejnej správy, pričom podľa § 95 ods. 3 písm. d) má pri tomto uvážení správny orgán
vychádzať aj zo spoločenskej hodnoty dreviny.

37. Žalobca zároveň namietal, že to, či náhradná výsadba bola alebo nebola určená v dostatočnej
miere je nepreskúmateľné a v tejto súvislosti namietal absentujúce stanovenie spoločenskej hodnoty
vyrúbaných drevín a jej neuvedenie v rozhodnutí.
38. Z ustanovení zákona o ochrane prírody nie je zrejmé, že by mal orgán ochrany prírody uviesť
minimálny obvod náhradnej výsadby, preto absentujúce stanovenie minimálneho obvodu kmeňa
stromu, ktorý sa má vysadiť v rámci náhradnej výsadby samo osebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia.
39. Správny súd ďalej zistil, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín nie je uvedená v rozhodnutiach
orgánov verejnej správy, a tiež že sa ako podklad týchto rozhodnutí nenachádza v administratívnom
spise.
40. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku
sp. zn. 3Sžk/54/2019 z 12.2.2020 bod 16: „Podľa § 48 ods. 1 tretej vety zákona č. 543/2002 Z.
z., ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky
spoločenskej hodnoty dreviny. V zmysle § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. sa spoločenská
hodnota uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady
za vyrúbané dreviny podľa § 48 < zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal,
že vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou rozhodnutia. Z citovaných ustanovení
ani ostatných relevantných ustanovení upravujúcich náležitosti rozhodnutia však nevyplýva, že by
vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou resp. osobitnou náležitosťou rozhodnutia.
Ustanovenie § 95 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. exemplifikatívne upravuje prípady, kedy sa má
aplikovať resp. zohľadňovať spoločenská hodnota, pričom takýto demonštratívny výpočet má byť
chápaný tým spôsobom, že zákonodarca určil prípady, kedy je nevyhnutné zohľadňovať spoločenskú
hodnotu a ponechal na diskrečnej právomoci príslušných správnych orgánov použitie tohto inštitútu aj
pre iné prípady, kedy uznajú za potrebné. Význam a podstatu ustanovenia § 95 ods. 3 písm. d) zákona č.
543/2002 Z. z. upravujúceho, že v prípade náhradnej výsadby sa má zohľadňovať spoločenská hodnota,
treba vnímať aj s prihliadnutím na znenie § 48 ods. 1 prvej vety zákona č. 543/2002 Z. z., kedy má
orgán ochrany prírody uložiť žiadateľovi povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín.
Je zrejmé, že táto spoločenská hodnota má byť zohľadňovaná, nakoľko je prostriedkom spôsobilým
objektivizovať úsudok o primeranosti náhradnej výsadby s ohľadom na skutočnosť, že dreviny takto
možno špecifikovať kvantitatívnym spôsobom (na základe ceny), ktorý v sebe konzumuje ich kvalitatívnu
stránku (najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich
vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií). Podľa názoru kasačného súdu je však
postačujúce, ak z obsahu rozhodnutia vyplýva, že bola zohľadnená, pričom samotný výpočet nemusí
byť výslovne uvedený v rozhodnutí. ...“
41. Správny súd preto konštatuje, že neuvedenie spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí samo osebe
nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Neuvedenie tohto údaja v rozhodnutiach orgánov
verejnej správy je však v aktuálne prejednávanej právnej veci zjavne dôsledkom absencie spoločenskej
hodnoty ako podkladu rozhodnutia v administratívnych spisoch. Jeho význam pre rozhodovanie podľa
§ 47 ods. 3 v spojení s § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody v súlade s vyššie citovanými
závermi nespočíva len v stanovení hornej hranice sumy finančnej náhrady, ale rovnako je podkladom
nevyhnutným pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.
42. Dôsledné skúmanie skutkového stavu, z ktorého má vychádzať rozhodnutie správneho orgánu, je
podmienkou pre vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedené je realizáciou základnej zásady správneho
konania, ktorou je zásada materiálnej pravdy zhmotnená v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku,
podľa ktorej musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Táto zásada zakotvená v § 3 ods. 5 správneho poriadku je premietnutá aj v jeho ďalších
ustanoveniach ako je § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z obsahu predmetnej zásady
vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky
rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť,
aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti
(presnosť zistenia). Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností,
ktoré sú podľa príslušného hmotno-právneho predpisu právne významné. Povinnosťou správneho
orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia.

43. Pokiaľ si orgány verejnej správy na účely konania o povolenie výrubu drevín nezaobstarali vyššie
uvedený podklad postupovali v rozpore s § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody. Možno preto
konštatovať, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (namietnutie
dôvodu zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP možno vyvodiť z obsahu správnej
žaloby, kde žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, keďže si nezaobstarali podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie
spoločenskej hodnoty drevín).
44. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že prvostupňový správny orgán vo všeobecnosti nie
je bez ďalšieho povinný zabezpečovať ďalšie podklady pre rozhodnutie vo veci podľa uváženia žalobcu
ak už má všetky podklady na to, aby vydal rozhodnutie, ktoré bude vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci. Vzhľadom na vyššie konštatovanú absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín tomu tak
v tomto prípade nebolo.
45. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na odmietnutie správnej žaloby ako šikanóznej, tomuto správny súd
nevyhovel. Charakter aktuálne posudzovanej žaloby nemožno vyhodnocovať na základe správania sa
žalobcu v iných konaniach, ale v prvom rade s prihliadnutím na okolnosti tu prejednávanej právnej veci,
ktoré možnosti aplikácie § 5 ods. 12 a § 28 SSP nenasvedčujú.

V.
Záver

46. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako dôvodnú, a preto zrušil
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy doplniť chýbajúci podklad
rozhodnutia a opätovne vo veci rozhodnúť.
47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne
úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.
Ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im v konaní nebola súdom uložená žiadna
povinnosť.
48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.