{"guid": "0820e275-6807-4dbf-9208-e2ae82584621:703cc2e0-c19c-47a2-8aba-66b03da439dc", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200450.2", "spisova_znacka": "KE-8S/99/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/99/2020 z 23. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 23. mája 2024, sp. zn. KE-8S/99/2020, ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200450.2", "identifikacne_cislo": "7020200450", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Petra Vysaníková", "sudca_id": 997, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-vysanikova-997", "datum_vydania": "2024-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-95.odsek-1", "nazov": "§ 95 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-95.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-95"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-95.odsek-2", "nazov": "§ 95 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-95.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-95"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-95.odsek-3.pismeno-d", "nazov": "§ 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-95.odsek-3.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-95"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-47", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-48", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-95"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/703cc2e0-c19c-47a2-8aba-66b03da439dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200450.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200450.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200450.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-8S/99/2020\n7020200450\n23. 05. 2024\nJUDr. Petra Vysaníková\nECLI:SK:SpSKE:2024:7020200450.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov\nsenátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Bc., Mariána Haladeja, v právnej veci žalobcu: Združenie\ndomových samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, so sídlom v Bratislave, Rovniankova 14, právne\nzastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, proti\nžalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského\n52, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Obec Perín- Chym, Perín 180, 2/ Slovenský pozemkový fond,\nso sídlom v Bratislave, Búdkova 36, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KEOOP3-2020/022091-002 zo dňa 23.04.2020 takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KEOOP3-2020/022091-002 zo dňa 23.04.2020 ako i rozhodnutie Okresného úradu Košice- okolie, odbor\nstarostlivosti o životné prostredie č. OU-KS-OSZP-2020/001447-007 zo dňa 13.01.2020 a vec mu vracia\nna ďalšie konanie.\nŽalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov konania.\nĎalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2020/022091-002 zo dňa 23.04.2020 (ďalej aj napadnuté\nrozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice- okolie, odbor\nstarostlivosti o životné prostredie č. OU-KS-OSZP-2020/001447-007 zo dňa 13.01.2020 (ďalej aj\nprvostupňový správny orgán a prvostupňové rozhodnutie) o súhlase na výrub drevín podľa § 47 ods.\n3 a § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v účinnom znení (ďalej aj zákon\no ochrane prírody). Súhlas bol udelený Obci Perín-Chym (ďalší účastník v prvom rade) na výrub 7 ks\ndrevín, a to:\n- 1 ks smrek obyčajný (Picea abies) s obvodom kmeňa 76 cm, meraných vo výške 130 cm nad zemou,\nrastúcich na parcele registra „C“ č. 822/1, zastavané plochy\na nádvoria, k. ú. A., vo vlastníctve\nžiadateľa;\n- 1 ks jedľa biela (Abies alba) s obvodom kmeňa 100 cm, meraných vo výške 130 cm nad zemou,\nrastúcich na parcele registra „C“ č. 705/1, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. B. C., vo vlastníctve\nžiadateľa;\n\n- 1 ks gledičia trojtrňová (Gleditsia triacanthos) s obvodom kmeňa 250 cm, meraných vo výške 130 cm\nnad zemou, rastúcich na parcele registra „C“ č. 131/1, ostatná plocha, k. ú. D.; na parcele registra „C“\nč. 3852/1, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. D., vo vlastníctve žiadateľa;\n- 2 ks smrek obyčajný (Picea abies) s obvodmi kmeňov 118 cm a 110 cm, meraných vo výške 130 cm\nnad zemou, vo vlastníctve žiadateľa;\n- 1 ks orech kráľovský (Juglans regia) s obvodom kmeňa 224 cm, meraných vo výške 130 cm nad zemou,\nvo vlastníctve žiadateľa;\n- 1 ks hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea) s obvodom kmeňa 70 cm meraných vo výške 130 cm\nnad zemou, vo vlastníctve žiadateľa.\n2. Prvostupňový správny orgán ďalšiemu účastníkovi v prvom rade zároveň neudelil súhlas na výrub\ndrevín rastúcich na parcele registra „C“ č. 822/1, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. A.:\n- 1 ks jedľa biela (Abies alba) s obvodom kmeňa 101 cm, na parcele registra „C“ č. 3885, zastavané\nplochy a nádvoria, k. ú. D.;\n- 1 ks vŕba biela (Salix alba) s obvodom kmeňa - dvojkmeň 196 cm a 125 cm;\n- 1 ks orech kráľovský (Juglans regia) s obvodom kmeňa 123 cm, na parcele registra „C“ č. 3855/1,\nzastavané plochy a nádvoria, k. ú. D.;\n- 1 ks pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) s obvodom kmeňa 111 cm.\nParcely č. KN-C 3885, KN-c 3855/1 v k. ú. D. sú vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu (ďalší\núčastník v druhom rade), ktorý nedal písomný súhlas k výrubu predmetných drevín.\n3. V súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody prvostupňový správny orgán určil bližšie podmienky\nvykonania výrubu a podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona uložil žiadateľovi uskutočnenie náhradnej\nvýsadby celkom 11 ks druhovo pôvodných listnatých drevín, na parcelách vo vlastníctve žiadateľa, a\nto 1 ks na parcele registra „C“ č. 822/1, k. ú. A., 2 ks na parcele registra „C“ č. 705/1, k. ú. B. C. a\n8 ks na parcele registra „C“ č. 3852/1, k. ú. D.. Zároveň mu uložil povinnosť zabezpečiť starostlivosť\no náhradnú výsadbu po dobu troch rokov odo dňa jej uskutočnenia a v prípade vyhynutia rastlinného\nmateriálu aj povinnosť zrealizovať dosadbu.\n4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrekapituloval priebeh a výsledky konania pred\nprvostupňovým správnym orgánom. Vo vzťahu k podanému odvolaniu najmä dodal, že námietka\nk absencii výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí je neopodstatnená a zo strany žalobcu ide\no účelový výklad § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody. Uviedol, že v prípade uloženia povinnosti\nnáhradnej výsadby je určovanie spoločenskej hodnoty dreviny samoúčelné a nemá zmysel, pretože\nnegatívne dôsledky výrubu sú eliminované náhradnou výsadbou, o ktorej rozsahu rozhodne orgán\nštátnej správy ochrany prírody a krajiny na základe výsledku správneho konania. Určenie spoločenskej\nhodnoty drevín sa uplatňuje len v prípade, ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu alebo ak orgán ochrany\nprírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu. Zároveň\ndodal, že žiadosť o povolenie výrubu drevín obsahovala všetky náležitosti podľa vykonávacej vyhlášky\na ostatných platných predpisov. Tiež uviedol, že v odvolacom konaní nedoplňoval dokazovanie, a preto\nnebol dôvod dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok).\nII.\nSprávna žaloba, stanoviská,\nkonanie pred správnym súdom\nA. Správna žaloba\n5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/022091-002 zo dňa 23.06.2020\nsprávnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj SSP) na Krajskom súde v Košiciach, toho času konajúcom ako správny súd.\n6. V správnej žalobe najmä uviedol, že orgány verejnej správy pri rozhodovaní nevychádzali zo\nspoľahlivo zisteného stavu, keďže si nezaobstarali všetky podklady potrebné na zistenie skutkového\nstavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín, o ktorých výrub sa jedná. Ide o najmä tie\n\npodklady, ktoré žalobca požadoval hneď na začiatku konania, a to sú najmä: Analýza súčasného výskytu\na stavu drevín; Zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického\nvýznamu; Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. že či sa\núčel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny. Tiež požiadal o objektívne\nvyčíslenie spoločenskej hodnoty predmetných drevín.\n7. Prvostupňový správny orgán nedostatočne preukázal vhodnosť a adekvátnosť určenia rozhodnutej\nnáhradnej výsadby voči povolenému výrubu. Zároveň neuvedením minimálneho obvodu stromov\nnáhradnej výsadby nebola náhradná výsadba stanovená v dostatočnej miere, resp. jej stanovenie je\nnepreskúmateľné.\n8. Žalobca tiež namietal absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty v rozhodnutiach. Spoločenská hodnota\ndrevín určených na výrub je nevyhnutná pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby. Ani z jedného\nrozhodnutia správnych orgánov nie je možné preskúmať či rozhodnutie spĺňa túto zákonnú požiadavku\nna posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.\n9. Podľa žalobcu sú rozhodnutia orgánov verejnej správy nezákonné a nepreskúmateľné, pretože v nich\nabsentuje zdôvodnenie zásahu do ochrany drevín.\n10. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: I./ sp. zn.\n5Sžp/103/2009 zo dňa 21.6.2011, kde upozornil na dôležitosť verejného záujmu a relevanciu názorov\núčastníkov konania, ktorí ho reprezentujú pri posudzovaní žiadosti o výrub drevín, ako aj na potrebu\nplurality názorov a podkladov pre konanie a v tejto súvislosti žalobca poukázal na § 47 ods. 3 správneho\nporiadku a tam zmienenú povinnosť správneho orgánu uviesť v rozhodnutí, ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom; a II./ sp. zn. 1 So 115/2010 k povinnosti\nsprávnych orgánov dostatočným spôsobom odôvodniť svoje rozhodnutia.\nB. Vyjadrenie žalovaného, ďalšie stanoviská a priebeh konania pred správnym súdom\n11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.09.2020 navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol.\nŽalovaný zrekapituloval argumentáciu napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznil, že v konaní bola\npreukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín a súhlas na jeho vykonanie bol\nudelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka, so súhlasom\nvlastníka (správcu) a po vyznačení drevín, určených na výrub.\n12. Uviedol, že v prípade uloženia povinnosti náhradnej výsadby je určovanie spoločenskej hodnoty\ndreviny samoúčelné a nemá zmysel, pretože negatívne dôsledky výrubu sú eliminované náhradnou\nvýsadbou, o ktorej rozsahu rozhodne orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny na základe výsledku\nsprávneho konania. Určenie spoločenskej hodnoty drevín sa uplatňuje len v prípade, ak nemožno uložiť\nnáhradnú výsadbu alebo ak orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu tomu,\nkto vyrúbal dreviny bez súhlasu. Zároveň dodal, že žiadosť o povolenie výrubu drevín obsahovala\nvšetky náležitosti podľa vykonávacej vyhlášky a ostatných platných predpisov. Tiež uviedol, že určenia\nspoločenskej hodnoty drevín je v mnohých prípadoch neúčelné, nelogické a tiež nehumánne. K tomu\npoukázal na tú skutočnosť, že výsadba drevín bola v minulosti realizovaná za iných spoločenských a\npolitických podmienok, častokrát živelným a neodborným spôsobom.\n13. Záverom žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca nadmieru zaťažuje odvolaniami a žalobami\nžalovaného pričom v jednotlivých konaniach sa nezúčastňuje miestnych ohliadok, mimoriadne zaťažuje\nprvostupňové správne orgány, komplikuje a predlžuje priebeh aj jednoduchých správnych konaní\na zároveň na podporu svojich tvrdení nikdy neuvádzal žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval, že\nnavrhované výruby sú v rozpore so zákonom o ochrane prírody. V tejto súvislosti navrhol, aby správny\nsúd zvážil možnosť aplikácie ustanovení § 5 ods. 12 a § 28 SSP.\n14. Vo vyjadrení zo dňa 29.09.2020 ďalší účastník v druhom rade uviedol, že je len správcom niekoľkých\nparciel susediacich z predmetnými parcelami. Plánovaný výrub stromového porastu, žiadnym spôsobom\nneovplyvní parcely v jeho správe a preto sa nebude vyjadrovať k meritu veci.\n\n15. Ďalší účastník v prvom rade vo vyjadrení zo dňa 06.10.2020 uviedol, že napadnuté rozhodnutie\npovažuje za zákonné, riadne zdôvodnené, vyargumentované. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.\n16. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo\nsúd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu\nv Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci\npríslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. KE-8S/99/2020.\n17. Na žiadosť žalobcu správny súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 23.05.2024.\nPojednávania sa zúčastnil zástupca ďalšieho účastníka v druhom rade, ktorý zotrval na svojich\npísomných podaniach. Žalobca, jeho právny zástupca, ďalší účastník v prvom rade ako ani žalovaný\n(po ospravedlnení) sa pojednávania nezúčastnili.\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n18. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n19. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n20. Podľa § 47 ods.2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n21. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n22. Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody, na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany\nprírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch\nvydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so\nsúhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej\nzmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca\na po vyznačení výrubu dreviny.\n23. Podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na\nvýrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste,\na to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie\nje vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť\ni starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán\nochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny ( § 95). Orgán ochrany\nprírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky\nspoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje;\nobec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s\na) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny,\nb) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability,\nc) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce\nna jej území,\n\nd) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej\nstability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému\nekologickej stability,\ne) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty.\n24. Podľa § 95 ods. 1 zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených\nživočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich\nbiologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a\nplnenie mimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej\nhodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených\nstromov.\n25. Podľa § 95 ods. 2 zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota chránených nerastov a\nchránených skamenelín vyjadruje najmä ich vedeckú, kultúrnu a národnú hodnotu, ktorá sa určuje s\nprihliadnutím na vzácnosť ich výskytu na území Slovenskej republiky.\n26. Podľa § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa\nuplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané\ndreviny podľa § 48.\nIV.\nDôvody rozhodnutia správneho súdu\n27. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa § 194 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba\nbola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah\nadministratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a na pojednávaní konanom dňa 23.05.2024\ndospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n28. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že žalobca namietal najmä nedostatočné odôvodnenie a s tým\nspojenú nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vo vzťahu k dôvodnosti výrubu v spojení\ns prevahou verejného záujmu nad súkromným záujmom a k absencii výpočtu spoločenskej hodnoty\ndrevín, o ktorých výrub ide. V súvislosti s výpočtom spoločenskej hodnoty tiež namietal aj absenciu tohto\npodkladu a rovnako tak aj ostatných podkladov, ktoré požadoval v rámci administratívneho konania.\n29. Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany\nprírody (okrem zákonom ustanovených prípadov), ktorý sa môže v I. odôvodnených prípadoch vydať\nII. len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a III. so\nsúhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej\nzmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca\na IV. po vyznačení výrubu dreviny.\n30. Orgán ochrany prírody je povinný zabezpečovať a presadzovať celospoločenské záujmy za účelom\nochrany drevín, takže súhlas na výrub drevín by sa nemal realizovať automaticky len na základe\npodanej žiadosti, ale len v nevyhnutných prípadoch po posúdení zákonom ustanovených podmienok.\nPre rozhodnutie, ktoré sa vydáva formou súhlasu je charakteristická alternatívnosť jeho obsahu, takže\nsúhlas na výrub drevín môže, ale tiež nemusí byť vydaný, takže žiadateľ o výrub drevín nemá na vydanie\nsúhlasu právny nárok. Plánovaná výstavba alebo iná stavebná činnosť na pozemkoch kde rastú dreviny\nnie je automaticky a relevantným dôvodom na ich výrub. Ak by to tak bolo, nebol by potrebný na ich\nvýrub predchádzajúci súhlas orgánu ochrany prírody. Naopak, zákonodarca zakotvil prostredníctvom\nrôznych právnych predpisov prevenčnú povinnosť nielen štátu, ale aj jednotlivcov, aby vzhľadom na\nzachovanie zdravého životného prostredia prispôsobili vykonávanie svojich činností tak, aby nedošlo\nk poškodzovaniu životného prostredia [E., F., F. F., G. G. a E. H.. § 47 [Ochrana, ošetrovanie a výrub\ndrevín]. In: E., F., F. F., G. G. a E. H.. Zákon o ochrane prírody a krajiny - komentár [Systém ASPI]. Wolters\nKluwer [cit. 2024-2-6]. ASPI_ID KO543_2002SK. Dostupné v Systéme ASPI. ISSN: 1339-133X.].\n31. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žiadosť o výrub stromov, bola podaná\nz dôvodu, že stromy sú v zlom stave, poškodzujú chodníky a sú nežiadúce na terajších miestach.\n\n32. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného, záujmová oblasť predstavuje územie s prvým\nstupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody a na predmetnom území sa nenachádza žiadne\nmaloplošné ani veľkoplošné chránené územie z národnej sústavy osobitne chránených častí prírody\na nie je ani súčasťou siete území európskeho významu. Pri miestnej ohliadke dňa 27.11.2019 podrobne\nprvostupňový správny orgán posúdil odôvodnenosť navrhovaného výrubu, pričom každú drevinu posúdil\nosobitne. Zistil pritom, že sa jedná o výrub nasledovných drevín: - 1 ks smrek obyčajný s obvodom kmeňa\n76 cm rastúci v k. ú. A.. Ide o preschnutú drevinu, ktorá sa pri silnom vetre nebezpečne nakláňa a hrozí\njej vyvrátenie, čím ohrozuje rodinný dom, v blízkosti ktorého rastie. Zarastá do elektrického vedenia. V\nminulosti bol strom orezávaný, v dôsledku čoho je jeho estetická hodnota znížená, - 1 ks jedľa biela\ns obvodom kmeňa 100 cm, v k. ú. B. C. na parcele registra „C“ č. 705/1. Rastie v blízkosti rodinného\ndomu, na kmeni je viditeľná prasklina, prechádzajúca od stredu kmeňa po koreňový nábeh. Svojou\nvýškou a zhoršeným zdravotným stavom ohrozuje bezpečnosť a majetok ľudí nachádzajúcich sa v jej\nblízkosti, - 1 ks gledíčia trojtrňová, v k. ú. D. na parcele registra „C“ č. 131/1 (miestny cintorín). Rastie\nmedzi hrobmi, svojím koreňovým systémom poškodzuje hrobové miesta, je nebezpečne naklonená na\nhroby, má preschnuté konáre a dieru v kmeni. Ohrozuje svoje okolie a bezpečnosť ľudí pohybujúcich\nsa na cintoríne, - 4 ks drevín (2 ks smrek obyčajný, 1 ks orech kráľovský a 1 ks hlohyňa šarlátová),\nktoré rastú v k. ú. D. na parcele registra „C“ č. 3852/1. Smrek obyčajný s obvodom kmeňa 118 cm,\nrastie v miestnom parku pri murovanom oplotení miestneho pamätníka. Svojím koreňovým systémom\npoškodzuje murované oplotenie a je z väčšej časti vyschnutý. Smrek obyčajný s obvodom kmeňa 110\ncm rastie pri rodinnom dome. Ide o úplne suchú drevinu. Orech kráľovský s obvodom kmeňa 224 cm\nrastie v strede príjazdovej cesty k rodinnému domu, svojím koreňovým systémom poškodzuje chodník.\nHlohyňa šarlátová s obvodom kmeňa 70 cm je v zlom zdravotnom stave. Ide o suchú drevinu, bez\nkonárov s prehnutým a spráchniveným kmeňom, ktorá rastie v miestnom parku (ide vlastne o torzo\ndreviny s výškou cca 3-4 m).\n33. Z uvedenej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zreteľne vyplýva, z akého dôvodu\nprvostupňový správny orgán pristúpil k možnosti, ktorou je rozhodnutie o výrube drevín. Zároveň súd\npoukazuje na to, že na základe predloženej žiadosti a miestnej ohliadky prvostupňový správny orgán\nrozhodol o nevydaní súhlasu na výrub 1 ks jedľa biela na parcele registra „C“ č. 822/1 (register „E“\nč. 822/1), k. ú. A., ktorá je v dobrom zdravotnom stave a jej výrub vyhodnotil správny orgán ako\nneopodstatnený. Rovnako nevydal ani súhlas na výrub ďalších drevín, ktoré podľa LV rastú na pozemku\nvo vlastníctve ďalšieho účastníka v druhom rade.\n34. Preto pokiaľ ide o výrub drevín rozhodnutia orgánov verejnej správy obsahujú preskúmateľnú úvahu\no tom, ako sa vysporiadali so splnením v § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody stanovených podmienok\npre udelenie súhlasu.\n35. Pokiaľ ide o uloženú povinnosť náhradnej výsadby podľa § 48 zákona o ochrane prírody v\nprvostupňovom rozhodnutí, bola žiadateľovi uložená povinnosť náhradnej výsadby 11 listnatých drevín,\npričom prvostupňový správny orgán špecifikoval presný počet a druh drevín a ich umiestnenie. Z obsahu\nrozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného pritom nevyplýva žiadna úvaha, na\nzáklade ktorej dospel k vyššie uvedenému stanoveniu náhradnej výsadby (čo do počtu, druhu a kvality\ndrevín, ako ani ich umiestnenia), preto v tejto časti považoval správny súd rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy za neprekúmateľné.\n36. Zákon o ochrane prírody v § 48 ods. 1 ukladá orgánu ochrany prírody uložiť povinnosť, aby\nžiadateľ o výrub uskutočnil v prvom rade primeranú náhradnú výsadbu na vopred určenom mieste,\nna náklady žiadateľa, pričom orgán ochrany prírody má uprednostniť geograficky pôvodné a tradičné\ndruhy, iba ak by nebolo možné uložiť povinnosť náhradnej výsadby zákon ustanovuje, že je možné uložiť\nfinančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95 zákona o ochrane prírody). Ďalej v tomto\nustanovení ustanovuje, že finančná náhrada je príjmom obce, na ktorej území sa výrub uskutočňuje a\nobec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov vymedzených v § 48 ods. 1 pod písm. a)\naž g) zákona o ochrane prírody. Rozsah primeranej náhradnej výsadby drevín je predmetom správneho\nuváženia orgánu verejnej správy, pričom podľa § 95 ods. 3 písm. d) má pri tomto uvážení správny orgán\nvychádzať aj zo spoločenskej hodnoty dreviny.\n\n37. Žalobca zároveň namietal, že to, či náhradná výsadba bola alebo nebola určená v dostatočnej\nmiere je nepreskúmateľné a v tejto súvislosti namietal absentujúce stanovenie spoločenskej hodnoty\nvyrúbaných drevín a jej neuvedenie v rozhodnutí.\n38. Z ustanovení zákona o ochrane prírody nie je zrejmé, že by mal orgán ochrany prírody uviesť\nminimálny obvod náhradnej výsadby, preto absentujúce stanovenie minimálneho obvodu kmeňa\nstromu, ktorý sa má vysadiť v rámci náhradnej výsadby samo osebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia.\n39. Správny súd ďalej zistil, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín nie je uvedená v rozhodnutiach\norgánov verejnej správy, a tiež že sa ako podklad týchto rozhodnutí nenachádza v administratívnom\nspise.\n40. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku\nsp. zn. 3Sžk/54/2019 z 12.2.2020 bod 16: „Podľa § 48 ods. 1 tretej vety zákona č. 543/2002 Z.\nz., ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky\nspoločenskej hodnoty dreviny. V zmysle § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. sa spoločenská\nhodnota uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady\nza vyrúbané dreviny podľa § 48 < zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal,\nže vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou rozhodnutia. Z citovaných ustanovení\nani ostatných relevantných ustanovení upravujúcich náležitosti rozhodnutia však nevyplýva, že by\nvyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou resp. osobitnou náležitosťou rozhodnutia.\nUstanovenie § 95 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. exemplifikatívne upravuje prípady, kedy sa má\naplikovať resp. zohľadňovať spoločenská hodnota, pričom takýto demonštratívny výpočet má byť\nchápaný tým spôsobom, že zákonodarca určil prípady, kedy je nevyhnutné zohľadňovať spoločenskú\nhodnotu a ponechal na diskrečnej právomoci príslušných správnych orgánov použitie tohto inštitútu aj\npre iné prípady, kedy uznajú za potrebné. Význam a podstatu ustanovenia § 95 ods. 3 písm. d) zákona č.\n543/2002 Z. z. upravujúceho, že v prípade náhradnej výsadby sa má zohľadňovať spoločenská hodnota,\ntreba vnímať aj s prihliadnutím na znenie § 48 ods. 1 prvej vety zákona č. 543/2002 Z. z., kedy má\norgán ochrany prírody uložiť žiadateľovi povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín.\nJe zrejmé, že táto spoločenská hodnota má byť zohľadňovaná, nakoľko je prostriedkom spôsobilým\nobjektivizovať úsudok o primeranosti náhradnej výsadby s ohľadom na skutočnosť, že dreviny takto\nmožno špecifikovať kvantitatívnym spôsobom (na základe ceny), ktorý v sebe konzumuje ich kvalitatívnu\nstránku (najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich\nvzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií). Podľa názoru kasačného súdu je však\npostačujúce, ak z obsahu rozhodnutia vyplýva, že bola zohľadnená, pričom samotný výpočet nemusí\nbyť výslovne uvedený v rozhodnutí. ...“\n41. Správny súd preto konštatuje, že neuvedenie spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí samo osebe\nnemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Neuvedenie tohto údaja v rozhodnutiach orgánov\nverejnej správy je však v aktuálne prejednávanej právnej veci zjavne dôsledkom absencie spoločenskej\nhodnoty ako podkladu rozhodnutia v administratívnych spisoch. Jeho význam pre rozhodovanie podľa\n§ 47 ods. 3 v spojení s § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody v súlade s vyššie citovanými\nzávermi nespočíva len v stanovení hornej hranice sumy finančnej náhrady, ale rovnako je podkladom\nnevyhnutným pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.\n42. Dôsledné skúmanie skutkového stavu, z ktorého má vychádzať rozhodnutie správneho orgánu, je\npodmienkou pre vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedené je realizáciou základnej zásady správneho\nkonania, ktorou je zásada materiálnej pravdy zhmotnená v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku,\npodľa ktorej musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\nveci. Táto zásada zakotvená v § 3 ods. 5 správneho poriadku je premietnutá aj v jeho ďalších\nustanoveniach ako je § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z obsahu predmetnej zásady\nvyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky\nrozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť,\naby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti\n(presnosť zistenia). Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností,\nktoré sú podľa príslušného hmotno-právneho predpisu právne významné. Povinnosťou správneho\norgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia.\n\n43. Pokiaľ si orgány verejnej správy na účely konania o povolenie výrubu drevín nezaobstarali vyššie\nuvedený podklad postupovali v rozpore s § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody. Možno preto\nkonštatovať, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (namietnutie\ndôvodu zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP možno vyvodiť z obsahu správnej\nžaloby, kde žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového\nstavu, keďže si nezaobstarali podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie\nspoločenskej hodnoty drevín).\n44. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že prvostupňový správny orgán vo všeobecnosti nie\nje bez ďalšieho povinný zabezpečovať ďalšie podklady pre rozhodnutie vo veci podľa uváženia žalobcu\nak už má všetky podklady na to, aby vydal rozhodnutie, ktoré bude vychádzať zo spoľahlivo zisteného\nstavu veci. Vzhľadom na vyššie konštatovanú absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín tomu tak\nv tomto prípade nebolo.\n45. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na odmietnutie správnej žaloby ako šikanóznej, tomuto správny súd\nnevyhovel. Charakter aktuálne posudzovanej žaloby nemožno vyhodnocovať na základe správania sa\nžalobcu v iných konaniach, ale v prvom rade s prihliadnutím na okolnosti tu prejednávanej právnej veci,\nktoré možnosti aplikácie § 5 ods. 12 a § 28 SSP nenasvedčujú.\n\nV.\nZáver\n\n46. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako dôvodnú, a preto zrušil\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy doplniť chýbajúci podklad\nrozhodnutia a opätovne vo veci rozhodnúť.\n47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne\núspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania,\no výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.\nĎalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im v konaní nebola súdom uložená žiadna\npovinnosť.\n48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od\ndoručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom\nSprávneho súdu v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku\nto znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\npodpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len\n„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\n\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}