{"guid": "ad844c8d-3a0d-44d1-8c65-ac5996c1254e:208d0cab-f466-4e22-90cd-205fa7c5e5cb", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200204.2", "spisova_znacka": "KE-7S/70/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-7S/70/2020 z 23. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 23. mája 2024, sp. zn. KE-7S/70/2020, ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200204.2", "identifikacne_cislo": "7020200204", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Petra Vysaníková", "sudca_id": 997, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-vysanikova-997", "datum_vydania": "2024-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-3.pismeno-d", "nazov": "§ 35 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-3.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "nazov": "§ 33 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-23"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-47", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-48", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-35", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-33", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-23"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/208d0cab-f466-4e22-90cd-205fa7c5e5cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200204.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200204.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200204.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-7S/70/2020\n7020200204\n23. 05. 2024\nJUDr. Petra Vysaníková\nECLI:SK:SpSKE:2024:7020200204.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov\nsenátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Bc., Mariána Haladeja, v právnej veci žalobcu: Združenie\ndomových samospráv, o. z., IČO: 31 820 174, so sídlom v Bratislave, Rovniankova 14, právne\nzastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, proti\nžalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského\n52, za účasti ďalšieho účastníka konania: TOKAJ & CO, s.r.o., IČO: 36 193 828, so sídlom v Matej\nTŕni, Medzipivničná 21, právne zastúpený: Mgr. Alžbeta Štefánková, advokátka, so sídlom v Trenčíne,\nHlavná 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/000100/HLU zo\ndňa 14.01.2020 takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KEOOP3-2020/000100/HLU zo dňa 14.01.2020 ako i rozhodnutie Okresného úradu Trebišov, odbor\nstarostlivosti o životné prostredie č. OU-TV-OSZP-2019/011657-10 zo dňa 11.11.2019 a vec mu vracia\nna ďalšie konanie.\nŽalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov konania.\nĎalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2020/000100/HLU zo dňa 14.01.2020 (ďalej aj napadnuté\nrozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trebišov, odbor\nstarostlivosti o životné prostredie č. OU-TV-OSZP-2019/011657-10 zo dňa 11.11.2019 (ďalej aj\nprvostupňový správny orgán a prvostupňové rozhodnutie) o súhlase na výrub drevín podľa § 47 ods.\n3 a § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v účinnom znení (ďalej aj zákon o\nochrane prírody alebo zákon č. 543/2002 Z.z.). Súhlas bol udelený TOKAJ & CO, s.r.o. (ďalší účastník)\nna výrub:\n- 1 ks dreviny, druh orech kráľovský, s obvodom kmeňa 60 cm, meranom vo výške 130 cm nad zemou,\nrastúcej na parcele KN-C č- 737/1 v k.ú. A. B. vo vlastníctve žiadateľa,\n- 1 ks dreviny, druh orech kráľovský, s obvodom kmeňa 110 cm, meranom vo výške 130 cm nad zemou,\nrastúcej na parcele KN-C č- 737/1 v k.ú. A. B. vo vlastníctve žiadateľa,\n- 1 ks dreviny, druh jabloň domáca, s obvodom kmeňa 75 cm, meranom vo výške 130 cm nad zemou,\nrastúcej na parcele KN-C č- 737/1 v k.ú. A. B. vo vlastníctve žiadateľa,\n\n- 1 ks dreviny, druh jabloň domáca, s obvodom kmeňa 75 cm, meranom vo výške 130 cm nad zemou,\nrastúcej na parcele KN-C č- 737/1 v k.ú. A. B. vo vlastníctve žiadateľa,\n- 3500 m2 krovitých porastov, rastúcich po obvode parciel KN-C č. 737/1, 737/2, 738/3, 738/1 a 380/1\nv k.ú. A. B. vo vlastníctve žiadateľa.\n2. V súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody prvostupňový správny orgán určil bližšie podmienky\nvykonania výrubu a podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona uložil žiadateľovi uskutočnenie náhradnej\nvýsadby 20 ks ovocných drevín na parcelách KN-C č. 737/1, 737/2 v k. ú. A. B. v termíne do 31.12.2021\npodľa projektu náhradnej výsadby zdravým a kvalitným sadbovým materiálom s minimálnou výškou 100\ncm a zároveň mu uložil povinnosť zabezpečiť starostlivosť o náhradnú výsadbu po dobu 3 rokov odo\ndňa jej uskutočnenia a v prípade vyhynutia rastlinného materiálu zrealizovať dostavbu.\n3. Prvostupňový správny orgán zároveň zastavil konanie podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane\nprírody a krajiny o vydanie súhlasu na výrub krovitých porastov rastúcich na parcelách KN-C č.735/1,\n735/2, 735/3, 738/2 v k. ú. A. B., nakoľko v tejto časti predmet konania odpadol.\n4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrekapituloval priebeh a výsledky konania pred\nprvostupňovým správnym orgánom. Vo vzťahu k podanému odvolaniu dodal, že námietka k absencii\nvýpočtu spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí je neopodstatnená, pretože žiadosť o povolenie\nvýrubu drevín obsahovala všetky náležitosti podľa vykonávacej vyhlášky a ostatných platných predpisov.\nTiež uviedol, že v odvolacom konaní nedoplňoval dokazovanie a preto nebol dôvod dať účastníkom\nkonania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (ďalej aj Správny poriadok).\nII.\nSprávna žaloba, stanoviská,\nkonanie pred správnym súdom\nA. Správna žaloba\n5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/000100/HLU zo dňa 14.01.2020\nsprávnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj SSP) na Krajskom súde v Košiciach, toho času konajúcom ako správny súd.\n6. V správnej žalobe najmä uviedol, že orgány verejnej správy pri rozhodovaní nevychádzali zo\nspoľahlivo zisteného stavu, keďže si nezaobstarali všetky podklady potrebné na zistenie skutkového\nstavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín, o ktorých výrube sa jedná. Ide o najmä tie\npodklady, ktoré žalobca požadoval hneď na začiatku konania, a to sú najmä: Analýza súčasného výskytu\na stavu drevín; Zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického\nvýznamu; Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. že či sa\núčel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny. Tiež požiadal o objektívne\nvyčíslenie spoločenskej hodnoty predmetných drevín.\n7. Prvostupňový správny orgán nedostatočne preukázal vhodnosť a adekvátnosť určenia rozhodnutej\nnáhradnej výsadby voči povolenému výrubu. Neuvedením minimálneho obvodu stromov náhradnej\nvýsadby v nebola náhradná výsadba stanovená v dostatočnej miere, resp. jej stanovenie je\nnepreskúmateľné. Žalobca považoval zistenie skutkového stavu za nedostačujúce na riadne posúdenie\nveci.\n8. Žalobca tiež namietal absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty v rozhodnutiach. Spoločenská hodnota\ndrevín určených na výrub je nevyhnutná pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby. Ani z jedného\nrozhodnutia správnych orgánov nie je možné preskúmať či rozhodnutie spĺňa túto zákonnú požiadavku\nna posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.\n9. Ďalej žalobca namietal, že odvolací orgán neinformoval žalobcu o ukončení dokazovania v odvolacom\nkonaní podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a nedal mu tak možnosť vyjadriť sa k podkladom\n\nodvolacieho konania a ani navrhnúť nové dôkazy v odvolacom konaní, čo je dôvod na zrušenie\nžalovaného rozhodnutia sám o sebe. Ďalej poukázal na to, že požiadal prvostupňový orgán v zmysle\n§ 23 ods. 1 Správneho poriadku v prvostupňovom konaní o kópiu spisu listom, ktoré mu však príslušný\norgán nevyhotovil a nedoručil. Požiadavka žalobcu o zaslanie administratívneho spisu prevedeného do\nelektronickej podoby bola osobitným vyžiadaním účastníka konania a správny orgán mal na základe\nnižšie uvedenej argumentácie povinnosť jej vyhovieť.\n10. Podľa názoru žalobcu sú rozhodnutia orgánov verejnej správy nezákonné a nepreskúmateľné,\npretože v nich absentuje zdôvodnenie zásahu do ochrany drevín. Zároveň namietal nepreukázanie\nodôvodneného prípadu výrubu s poukazom na to, že orgán ochrany prírody v rozhodnutí uvádza že\nvýrub sa požaduje z dôvodu, že dreviny rastú v zábere stavby parkoviska, ktorému bránica, bližšie sa\nvšak tomu zdôvodneniu nevenuje .\n11. Záverom žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: I./ pod sp. zn.\n5Sžp/103/2009 zo dňa 21.6.2011, kde upozornil na dôležitosť verejného záujmu a relevanciu názorov\núčastníkov konania, ktorí ho reprezentujú pri posudzovaní žiadosti o výrub drevín, ako aj na potrebu\nplurality názorov a podkladov pre konanie a v tejto súvislosti žalobca poukázal na § 47 ods. 3 správneho\nporiadku a tam zmienenú povinnosť správneho orgánu uviesť v rozhodnutí, ako sa vyrovnal s návrhmi\na námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom; a II./ pod sp. zn. 1 So 115/2010 k\npovinnosti správnych orgánov dostatočným spôsobom odôvodniť svoje rozhodnutia.\nB. Vyjadrenie žalovaného, ďalšie stanoviská a priebeh konania pred správnym súdom\n12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.10.2020 navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol.\nŽalovaný zrekapituloval argumentáciu napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznil, že v konaní bola\npreukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín a súhlas na jeho vykonanie bol\nudelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka, so súhlasom\nvlastníka (správcu) a po vyznačení drevín, určených na výrub.\n13. Záverom žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca nadmieru zaťažuje odvolaniami a žalobami\nžalovaného pričom v jednotlivých konaniach sa nezúčastňuje miestnych ohliadok, mimoriadne zaťažuje\nprvostupňové správne orgány, komplikuje a predlžuje priebeh aj jednoduchých správnych konaní\na zároveň na podporu svojich tvrdení nikdy neuvádzal žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval, že\nnavrhované výruby sú v rozpore so zákonom o ochrane prírody. V tejto súvislosti navrhol, aby správny\nsúd zvážil možnosť aplikácie ustanovení § 5 ods. 12 a § 28 SSP.\n14. Vo vyjadrení zo dňa 17.05.2024 ďalší účastník konania najmä uviedol, že nesúhlasí s tvrdením\nžalobcu, že nevyhnutnou podmienkou pre posúdenie adekvátnosti pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe\nje určenie spoločenskej hodnoty drevín; uvedená podmienka nevyplýva zo zákona č. 543/2002 Z.z.\na ani z iného zákona či podzákonného právneho predpisu. Prvostupňový správny orgán ako orgán\nochrany prírody v napadnutom rozhodnutí riadne posúdil ekologické a estetické funkcie drevín určených\nna výrub tak, že zhodnotil, že tieto nepredstavujú taký ekologický potenciál, aby ich odstránenie viedlo\nk nenávratnému poškodeniu ekologickej stability danej plochy, ktorú by nenahradila ani stanovená\nnáhradná výsadba drevín. Správny orgán riadne a v súlade s právnymi predpismi posúdil celkovú\nsituáciu v lokalite požadovaného výrubu, ktorá predstavuje územie s prvým stupňom ochrany na ktorom\nsa nenachádza žiadne chránené územie.\n15. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo\nsúd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu\nv Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci\npríslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. KE-7S/70/2020.\n\n16. Na žiadosť žalobcu správny súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 23.05.2024,\nna ktoré sa ani jeden z účastníkov konania (žalovaný a ďalší účastník po ospravedlnení) nedostavil.\nZa daných okolností správny súd prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania v\nsúlade s § 114 SSP.\n\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n17. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby\nmajú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc\no hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.\n18. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n19. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n20. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n21. Podľa § 47 ods.2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n22. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n23. Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody, na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany\nprírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch\nvydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so\nsúhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej\nzmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca\na po vyznačení výrubu dreviny.\n24. Podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na\nvýrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste,\na to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie\nje vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť\ni starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán\nochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny ( § 95). Orgán ochrany\nprírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky\nspoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje;\nobec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s\na) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny,\nb) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability,\nc) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce\nna jej území,\n\nd) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej\nstability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému\nekologickej stability,\ne) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty.\n25. Podľa § 95 ods. 1 zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených\nživočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich\nbiologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a\nplnenie mimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej\nhodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených\nstromov.\n26. Podľa § 95 ods. 2 zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota chránených nerastov a\nchránených skamenelín vyjadruje najmä ich vedeckú, kultúrnu a národnú hodnotu, ktorá sa určuje s\nprihliadnutím na vzácnosť ich výskytu na území Slovenskej republiky.\n27. Podľa § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa\nuplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané\ndreviny podľa § 48.\n\nIV.\nDôvody rozhodnutia správneho súdu\n28. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa § 194 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba\nbola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah\nadministratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a na pojednávaní konanom dňa 23.05.2024\ndospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n29. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že žalobca namietal najmä nedostatočné odôvodnenie a s\ntým spojenú nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vo vzťahu k dôvodnosti výrubu v\nspojení s prevahou verejného záujmu nad súkromným záujmom, absencii výpočtu spoločenskej hodnoty\ndrevín o ktorých výrub ide a vysporiadania sa s pripomienkami a návrhmi žalobcu, ktoré vzniesol\nv administratívnom konaní. V súvislosti s výpočtom spoločenskej hodnoty tiež namietal aj absenciu tohto\npodkladu a rovnako tak aj ostatných podkladov, ktorých doplnenie navrhol v rámci administratívneho\nkonania.\n30. Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany\nprírody (okrem zákonom ustanovených prípadov), ktorý sa môže v I. odôvodnených prípadoch vydať\nII. len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a III. so\nsúhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej\nzmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca\na IV. po vyznačení výrubu dreviny.\n31. Orgán ochrany prírody je povinný zabezpečovať a presadzovať celospoločenské záujmy za účelom\nochrany drevín, takže súhlas na výrub drevín by sa nemal realizovať automaticky len na základe\npodanej žiadosti, ale len v nevyhnutných prípadoch po posúdení zákonom ustanovených podmienok.\nPre rozhodnutie, ktoré sa vydáva formou súhlasu je charakteristická alternatívnosť jeho obsahu, takže\nsúhlas na výrub drevín môže, ale tiež nemusí byť vydaný, takže žiadateľ o výrub drevín nemá na\nvydanie súhlasu právny nárok. Plánovaná výstavba alebo iná stavebná činnosť na pozemkoch kde\nrastú dreviny nie je automaticky a relevantným dôvodom na ich výrub. Ak by to tak bolo, nebol by\npotrebný na ich výrub predchádzajúci súhlas orgánu ochrany prírody. Naopak, zákonodarca zakotvil\nprostredníctvom rôznych právnych predpisov prevenčnú povinnosť nielen štátu, ale aj jednotlivcov, aby\nvzhľadom na zachovanie zdravého životného prostredia prispôsobili vykonávanie svojich činností tak,\naby nedošlo k poškodzovaniu životného prostredia [A., C., C. C., D. D. a A. E.. § 47 [Ochrana, ošetrovanie\na výrub drevín]. In: A., C., C. C., D. D. a A. E.. Zákon o ochrane prírody a krajiny - komentár [Systém\n\nASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2024-2-6]. ASPI_ID KO543_2002SK. Dostupné v Systéme ASPI. ISSN:\n1339-133X.].\n32. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žiadosť o výrub stromov bola podaná\nz dôvodu plánovanej výsadby nového vinohradu, jeho oplotenia a plánovanej výstavby parkoviska.\n33. Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, záujmová oblasť predstavuje územie s prvým stupňom\nochrany podľa zákona o ochrane prírody a na predmetnom území sa nenachádza žiadne maloplošné\nani veľkoplošné chránené územie z národnej sústavy osobitne chránených častí prírody a ani územia\nNATURA 2000. Pri miestnej ohliadke dňa 09.10.2019 prvostupňový správny orgán zistil, že na výrub sú\nžiadané 4 ks drevín na parcele KN-C č. 737/1 k.ú. A. B. ( v žiadosti je uvedený počet drevín 15 ks) ,\njedná sa o 2 ks druh orech kráľovský (Junglans regia)( s obvodmi kmeňa 60, 110 cm) a 2 ks jabloň\ndomáca (Malus domesticus) (s obvodmi kmeňa 75, 75 cm) meranými vo výške 130 cm nad zemou, za\núčelom vybudovania parkoviska, nakoľko svojou polohou rastú v zábere stavby a predstavujú prekážku\npri jeho výstavbe, a z dôvodu jeho umiestnenia nie je možné vykonať také opatrenia, aby nedošlo k\ntrvalému poškodeniu drevín. Po obvode parciel KN-C č. 737/1, 737/2, 738/3, 735/3, 735/2, 735/1, 738/2,\n738/1 a 380/1 je žiadaný výrub 3500 m2 krovitých porastov zarasteného starého oplotenia pozemku.\nJedná sa o pás krovitých porastov s náletovými drevinami do obvodu 40 cm meraného vo výške 130\ncm od úrovní terénu o šírke cca 2 – 3 m. Po odstránení krovitých porastov bude pozemok oplotený\nnovým pletivom a následne využívaný ako vinica. Po posúdení celkovej situácie v lokalite požadovaného\nvýrubu po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny dospel správny orgán k záveru, že\nposudzované dreviny a krovité porasty nepredstavujú taký ekologický potenciál, aby ich odstránenie\nviedlo k nenávratnému poškodeniu ekologickej stability danej plochy, ktorú by nenahradila ani stanovená\nnáhradná výsadba drevín. Svoje odborné stanovisko v uvedenej veci predložila aj Štátna ochrana prírody\nSlovenskej republiky, Správa chránenej krajinnej oblasti Latorica listom č. CHKOLA/189-001/2019 zo\ndňa 14.10.2019, ktorá na základe zistených skutočností odporúčala udeliť súhlas na výrub 4 ks sporných\ndrevín a 3500 m2 krovitých porastov po obvode parciel KN-C č. 737/1, 737/2, 738/3, 738/1 a 380/1 k.\nú. A. B..\n34. Z uvedenej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia podľa názoru súdu zreteľne vyplýva,\nz akého dôvodu prvostupňový správny orgán pristúpil k možnosti, ktorou je rozhodnutie o výrube\npredmetných drevín. Rozhodnutia orgánov verejnej správy obsahujú preskúmateľnú úvahu o tom, ako\nsa vysporiadali so splnením v § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody stanovených podmienok pre\nudelenie súhlasu, preto súd námietku žalobcu týkajúcu sa neodôvodneného prípadu výrubu vyhodnotil\nako nedôvodnú.\n35. Pokiaľ ide o uloženú povinnosť náhradnej výsadby podľa § 48 zákona o ochrane prírody v\nprvostupňovom rozhodnutí, bola žiadateľovi uložená povinnosť náhradnej výsadby 20 kusov ovocných\ndrevín podľa projektu náhradnej výsadby drevín, ktorý tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia.\nZ obsahu rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného pritom nevyplýva žiadna\núvaha, na základe ktorej dospel k vyššie uvedenému stanoveniu náhradnej výsadby (čo do počtu, druhu\ndrevín, ako ani ich umiestnenia), preto v tejto časti považoval správny súd rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy za nepreskúmateľné.\n36. Zákon o ochrane prírody v § 48 ods. 1 ukladá orgánu ochrany prírody uložiť povinnosť, aby\nžiadateľ o výrub uskutočnil v prvom rade primeranú náhradnú výsadbu na vopred určenom mieste,\nna náklady žiadateľa, pričom orgán ochrany prírody má uprednostniť geograficky pôvodné a tradičné\ndruhy, iba ak by nebolo možné uložiť povinnosť náhradnej výsadby zákon ustanovuje, že je možné uložiť\nfinančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95 zákona o ochrane prírody). Ďalej v tomto\nustanovení ustanovuje, že finančná náhrada je príjmom obce, na ktorej území sa výrub uskutočňuje a\nobec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov vymedzených v § 48 ods. 1 pod písm. a)\naž g) zákona o ochrane prírody. Rozsah primeranej náhradnej výsadby drevín je predmetom správneho\nuváženia orgánu verejnej správy, pričom podľa § 95 ods. 3 písm. d) má pri tomto uvážení správny orgán\nvychádzať aj zo spoločenskej hodnoty dreviny.\n37. Žalobca zároveň namietal, že to, či náhradná výsadba bola alebo nebola určená v dostatočnej\nmiere je nepreskúmateľné a v tejto súvislosti namietal absentujúce stanovenie spoločenskej hodnoty\nvyrúbaných drevín a jej neuvedenie v rozhodnutí.\n\n38. Z ustanovení zákona o ochrane prírody nie je zrejmé, že by mal orgán ochrany prírody uviesť\nminimálny obvod náhradnej výsadby, preto absentujúce stanovenie minimálneho obvodu kmeňa\nstromu, ktorý sa má vysadiť v rámci náhradnej výsadby samo osebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia.\n39. Správny súd ďalej zistil, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín nie je uvedená v rozhodnutiach\norgánov verejnej správy, a tiež že sa ako podklad týchto rozhodnutí nenachádza v administratívnom\nspise.\n40. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku\nsp. zn. 3Sžk/54/2019 z 12.2.2020 bod 16: „Podľa § 48 ods. 1 tretej vety zákona č. 543/2002 Z.\nz., ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky\nspoločenskej hodnoty dreviny. V zmysle § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. sa spoločenská\nhodnota uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady\nza vyrúbané dreviny podľa § 48 < zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal,\nže vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou rozhodnutia. Z citovaných ustanovení\nani ostatných relevantných ustanovení upravujúcich náležitosti rozhodnutia však nevyplýva, že by\nvyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou resp. osobitnou náležitosťou rozhodnutia.\nUstanovenie § 95 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. exemplifikatívne upravuje prípady, kedy sa má\naplikovať resp. zohľadňovať spoločenská hodnota, pričom takýto demonštratívny výpočet má byť\nchápaný tým spôsobom, že zákonodarca určil prípady, kedy je nevyhnutné zohľadňovať spoločenskú\nhodnotu a ponechal na diskrečnej právomoci príslušných správnych orgánov použitie tohto inštitútu aj\npre iné prípady, kedy uznajú za potrebné. Význam a podstatu ustanovenia § 95 ods. 3 písm. d) zákona č.\n543/2002 Z. z. upravujúceho, že v prípade náhradnej výsadby sa má zohľadňovať spoločenská hodnota,\ntreba vnímať aj s prihliadnutím na znenie § 48 ods. 1 prvej vety zákona č. 543/2002 Z. z., kedy má\norgán ochrany prírody uložiť žiadateľovi povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín.\nJe zrejmé, že táto spoločenská hodnota má byť zohľadňovaná, nakoľko je prostriedkom spôsobilým\nobjektivizovať úsudok o primeranosti náhradnej výsadby s ohľadom na skutočnosť, že dreviny takto\nmožno špecifikovať kvantitatívnym spôsobom (na základe ceny), ktorý v sebe konzumuje ich kvalitatívnu\nstránku (najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich\nvzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií). Podľa názoru kasačného súdu je však\npostačujúce, ak z obsahu rozhodnutia vyplýva, že bola zohľadnená, pričom samotný výpočet nemusí\nbyť výslovne uvedený v rozhodnutí. ...“\n41. Správny súd preto konštatuje, že neuvedenie spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí samo osebe\nnemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Neuvedenie tohto údaja v rozhodnutiach orgánov\nverejnej správy je však v aktuálne prejednávanej právnej veci zjavne dôsledkom absencie spoločenskej\nhodnoty ako podkladu rozhodnutia v administratívnych spisoch. Jeho význam pre rozhodovanie podľa\n§ 47 ods. 3 v spojení s § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody v súlade s vyššie citovanými\nzávermi nespočíva len v stanovení hornej hranice sumy finančnej náhrady, ale rovnako je podkladom\nnevyhnutným pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.\n42. Dôsledné skúmanie skutkového stavu, z ktorého má vychádzať rozhodnutie správneho orgánu, je\npodmienkou pre vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedené je realizáciou základnej zásady správneho\nkonania, ktorou je zásada materiálnej pravdy zhmotnená v ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku,\npodľa ktorej musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\nveci. Táto zásada zakotvená v § 3 ods. 5 Správneho poriadku je premietnutá aj v jeho ďalších\nustanoveniach ako je § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z obsahu predmetnej zásady\nvyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky\nrozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť,\naby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti\n(presnosť zistenia). Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností,\nktoré sú podľa príslušného hmotno-právneho predpisu právne významné. Povinnosťou správneho\norgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia.\n43. Pokiaľ si orgány verejnej správy na účely konania o povolenie výrubu drevín nezaobstarali vyššie\nuvedený podklad postupovali v rozpore s ust. § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody. Možno preto\n\nkonštatovať, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (namietnutie\ndôvodu zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP možno vyvodiť z obsahu správnej\nžaloby, kde žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového\nstavu, keďže si nezaobstarali podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie\nspoločenskej hodnoty drevín).\n44. Ďalšia žalobná námietka spočívala v neupovedomení účastníkov konania o ukončení dokazovania\nsprávnym orgánom v druhostupňovom konaní a neumožnenie, aby sa účastníci konania vyjadrili a\nnavrhli nové dôkazy podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Správny súd z administratívneho spisu zistil,\nže prvostupňový správny orgán listom č. OU-TV-OSZP-2019/011657-8 zo dňa 17.10.2019 upovedomil\núčastníkov konania o ukončení dokazovania a umožnil im podať vyjadrenie a navrhnúť nové dôkazy\npodľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pričom odvolací orgán tak neučinil. V podaní zo dňa 30.10.2019\nžalobca predložené doklady považoval za neúplné, nakoľko absentuje projekt náhradnej výsadby ako\naj výpočet spoločenskej hodnoty drevín. Na základe predmetného vyjadrenia ďalší účastník doplnil\npodklady pre vydanie rozhodnutia o projekt náhradnej výsadby, čo ako vyplýva z prvostupňového\nrozhodnutia správny orgán akceptoval, avšak po doplnení uvedeného podkladu opätovne neumožnil\núčastníkom konania vyjadriť sa k doplneným podkladom pred vydaním rozhodnutia, čím došlo k\nporušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku.\n45. Podľa názoru správneho súdu povinnosť aplikovať ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku\nmá nielen správny orgán prvého stupňa, ale aj odvolací správny orgán, a to za podmienok, že ak\nodvolací správny orgán v odvolacom konaní zistí, že prvostupňový správny orgán porušil uvedené\nustanovenie, tak je odvolací správny orgán povinný vyzvať na vyjadrenie účastníkov konania. Nakoľko\nv preskúmavanej veci prvostupňový správny orgán svoju povinnosť umožniť, aby sa účastníci konania\nvyjadrili a navrhli nové dôkazy podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku ako je uvedené v bode 44.\nporušil, odvolací orgán aj keď nevykonával ďalšie dokazovanie a vychádzal len zo spisového materiálu\ndoručeného správnym orgánom prvého stupňa, bol povinný aplikovať § 33 ods. 2 Správneho poriadku.\nS ohľadom na uvedené je táto žalobná námietka dôvodná.\n46. Vo vzťahu k žalobcom namietanému neposkytnutiu kópií administratívneho spisu i napriek\ntomu, že o ich zaslanie žiadal, súd poznamenáva, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva\nkonkrétne špecifikovaná žiadosť žalobcu adresovaná prvostupňovému správnemu orgánu o zaslanie\nkópie administratívneho spisu v elektronickej podobe. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé,\nže žalobca až v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu všeobecne uviedol, že „s\npodkladmi odvolacieho orgánu žiadame byť oboznámení podľa § 23 ods. 1 pred samotným vydaním\ndruhostupňového rozhodnutia...“. Takto všeobecne formulovanú žiadosť však nemožno chápať ako\nžiadosť o vyhotovenie a preposlanie elektronickej kópie administratívneho spisu s poukazom na to,\nže pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku je nutné rozlišovať i) právo nahliadnutia\ndo spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy a dostať kópie spisov za prítomnosti administratívneho\npracovníka správneho orgánu a ii) právo dostať informáciu zo spisov. Rozdielom teda je, že nazerať\ndo spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie možno zásadne iba v prítomnosti zamestnanca správneho\norgánu. Uvedené je podľa názoru správneho súdu determinované najmä tým, aby nedochádzalo k\nnežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb nazerajúcich do spisu. Oproti tomu možnosť dostať\ninformáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým nahliadnutím do spisu, resp. v dnešnej dobe možným\nnahliadnutím do elektronického spisu. Rovnako k predmetnej otázke pristupuje odborná literatúra, v\nktorej sa uvádza: V ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa v súvislosti s nazeraním do spisu\ndefinuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby „alebo dostať informáciu zo spisov s\nvýnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Zastávame názor, že dostať informáciu iným spôsobom\npredstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa účastník konania alebo zúčastnená osoba\ndostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo nahliadla. (POTÁSCH,\nPeter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, D., A., F.. Správny poriadok. 4. vydání. Praha:\nC. H. Beck, 2022, s. 222.) Za takúto informáciu však je možné považovať napríklad informáciu o tom,\nči bolo do spisu niečo doručené, alebo inú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu,\nresp. podkladov pre rozhodnutie.\n47. Pokiaľ mal žalobca záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť svoje\nprávo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať\n\nkópie spisov a ich častí, čo nevyužil. Súd zároveň upozorňuje, že ani v prípade nahliadnutia do spisu\nnie je za každých okolností možné vyžadovať kópie v elektronickej podobe, ako žiadal sťažovateľ.\nOpäť je potrebné poukázať na odbornú literatúru, podľa ktorej: Poskytnutie podkladov v elektronickej/\ndigitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch, ak spis, príp.\njeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej podobe.\nMáme za to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov z\nadministratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podklady a priori v spise\nnenachádzajú. (G., G., H., D., I., D., A., D., A., F.. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022,\ns. 222.).\n48. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na odmietnutie správnej žaloby ako šikanóznej, tomuto správny súd\nnevyhovel. Charakter aktuálne posudzovanej žaloby nemožno vyhodnocovať na základe správania sa\nžalobcu v iných konaniach, ale v prvom rade s prihliadnutím na okolnosti tu prejednávanej právnej veci,\nktoré možnosti aplikácie § 5 ods. 12 a § 28 SSP nenasvedčujú.\n49. Žalobca síce v správnej žalobe uviedol dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP,\navšak tento neodôvodnil žiadnymi relevantnými skutočnosťami, z obsahu žaloby nevyplývali konkrétne\ntvrdenia a ani súd nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali opodstatnenosti tvrdenia o pochybení\norgánov verejnej správy podľa vyššie uvedeného ustanovenia.\n50. Správny súd záverom zdôrazňuje, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z\nakých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy za nezákonné je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm.\ne/ SSP). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe\njeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa\nnaopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP. je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej\nžalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom\nstanovenej na podanie správnej žaloby, t. j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať\nz hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n51. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,\na toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,\nžalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné\nbody nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani\nich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 8 Azs 134/2005). Možno teda konštatovať, že od miery precizovania žalobných bodov\nzávisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane.\n\nV.\nZáver\n\n52. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako dôvodnú, a preto zrušil\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy doplniť chýbajúci podklad\nrozhodnutia a opätovne vo veci rozhodnúť pri dodržaní ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku.\n53. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému\nžalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania. O výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci. Ďalšiemu\n\núčastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní nebola súdom uložená žiadna\npovinnosť.\n54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od\ndoručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom\nSprávneho súdu v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku\nto znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\npodpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len\n„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\n\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}