{"guid": "4fb768d7-3dde-4fdf-b150-9423cd0ec439:59d52194-7487-4f6a-91d4-62f8bdc75067", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200043.1", "spisova_znacka": "KE-7S/16/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-7S/16/2020 z 31. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 31. júla 2024, sp. zn. KE-7S/16/2020, ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200043.1", "identifikacne_cislo": "7020200043", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Andrea Daráková", "sudca_id": 967, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-darakova-967", "datum_vydania": "2024-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/166/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 zákona č. 166/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/166/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/166-2008/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "nazov": "§ 194 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/448/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 448/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/448/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/448-2012/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/448/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 448/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/448/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/448-2012/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/448/#paragraf-10a.odsek-1", "nazov": "§ 10a ods. 1 zákona č. 448/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/448/#paragraf-10a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/448-2012/paragraf-10a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/448/#paragraf-10a.odsek-2", "nazov": "§ 10a ods. 2 zákona č. 448/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/448/#paragraf-10a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/448-2012/paragraf-10a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/448/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 448/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/448/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/448-2012/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/448/#paragraf-13.odsek-5", "nazov": "§ 13 ods. 5 zákona č. 448/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/448/#paragraf-13.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/448-2012/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/448/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 448/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/448/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/448-2012/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/448/#paragraf-16e", "nazov": "§ 16e zákona č. 448/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/448/#paragraf-16e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/448-2012/paragraf-16e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-50.odsek-6", "nazov": "§ 50 ods. 6 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-50.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2008/166#paragraf-194", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-194", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-195", "/SK/ZZ/2012/448#paragraf-4", "/SK/ZZ/2012/448#paragraf-10a", "/SK/ZZ/2012/448#paragraf-11", "/SK/ZZ/2012/448#paragraf-13", "/SK/ZZ/2012/448#paragraf-16e", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/59d52194-7487-4f6a-91d4-62f8bdc75067", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200043.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200043.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200043.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-7S/16/2020\n7020200043\n31. 07. 2024\nJUDr. Andrea Daráková\nECLI:SK:SpSKE:2024:7020200043.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková a členov\nsenátu: Mgr. Roman Die a Mgr. Bc. Marián Haladej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu:\nJUDr. Ladislav Csákó, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 4, 04801 Rožňava, Slovenská republika,\nIČO 35544163, právne zastúpený advokátom: Mgr. Paskal Milata, so sídlom Hviezdoslavova 3, 04801\nRožňava, Slovenská republika, IČO 55758576, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor cestnej\ndopravy a pozemných komunikácií so sídlom Komenského 52, 040 01 Košice, Slovenská republika, IČO\n00151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného OU-KE-OCDPK-2019/0044816/HAV zo\ndňa 29.11.2019 a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto\nrozhodol:\nI. Zrušuje časť výroku rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru cestnej dopravy a pozemných\nkomunikácií č. OU-KE-OCDPK-2019/0044816/HAV z 29.11.2019 a to v rozsahu nasledovného znenia\ncit.:\n«... a mení výrok rozhodnutia Okresného úradu Rožňava, odboru cestnej dopravy a pozemných\nkomunikácií č. OU-RV-OCDPK-2019/007022 zo dňa 29.07.2019 v časti uloženia výšky pokuty tak, že\nbude znieť: ukladá pokutu vo výške 300 EUR, slovom tristo EUR“\na v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie Okresnému úradu Košice, odboru cestnej dopravy\na pozemných komunikácií.\nII.\n\nVo zvyšnej časti žalobu zamieta.\n\nIII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na 50% náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa svojou žalobou, ktorá bola doručená pôvodne Krajskému súdu v Košiciach dňa\n28.01.2020, domáhal sa zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OCDPK-2019/0044816/HAV zo\ndňa 29.11.2019, ktorým bolo v časti určenia zodpovednosti za správny delikt potvrdené rozhodnutie\nOkresného úradu Rožňava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „okresný\núrad“) č. OU-RV-OCDPK-2019/007022 zo dňa 29.07.2019 a v časti uloženia pokuty, bolo rozhodnutie\nokresného úradu zmenené (bola uložená pokuta 300,-EUR z pôvodných 150,-EUR) a vec žiadal vrátiť\nokresnému úradu a priznať nárok na náhradu trov konania.\n2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo\n„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu\nv Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci\n\npríslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho\nznení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 20.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“\nAdministratívne konanie\n3. Okresný úrad Rožňava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj „prvostupňový\nsprávny orgán“) uložil dňa 12.06.2019 žalobcovi ako prevádzkovateľovi motorového vozidla s\nevidenčným číslom A., rozkazom o uložení pokuty za správny delikt č. OU-RV-OCDPK-2019/007022\npokutu vo výške 150,-EUR za správny delikt podľa § 10a ods. 1 zák. č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke\na o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 488/2013 Z.z.“ alebo aj\n„zákon o diaľničnej známke“) na tom skutkovom základe, že dňa 22.12.2017 v čase o 16:11:43 využíval\nvymedzený úsek spoplatnenej rýchlostnej cesty R1, v úseku kilometra 155,1 km v smere na Banskú\nBystricu a to bez zakúpenej diaľničnej známky evidovanej na predmetné vozidlo. Podkladom na vydanie\nrozhodnutia bol záznam o vykonaní kontroly vykonaný Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. č.\n11059049 zo dňa 23.12.2017 v čase 02:27:16 prílohou, ktorého bola fotografia označená identifikátorom\nfotografie vyhotovená kontrolným zariadením č. 51 s uvedením miesta vyhotovenia fotografie - R1,\n155,1km, v smere na Banskú Bystricu, s uvedením dátumu vyhotovenia fotografie: 22.12.2017, s\nuvedením času vyhotovenia fotografie: 16:11:43, rovnako prílohou bola aj plnoformátová fotografia\nevidenčného čísla vozidla.\n4. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote žalobca odpor v ktorom žiadal rozkaz\no uložení sankcie zrušiť. V podanom odpore namietal nesprávny postup pri vydávaní rozhodnutia a to,\nže nebol upovedomený o začatí konania pred vydaním rozkazu, taktiež namietal, že správne orgány\nsú povinné chrániť záujmy štátu a práv a záujmov fyzických a právnických osôb, postupovať v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania. Uviedol, že v čase, kedy sa mal nachádzať na diaľnici, sa nachádzal na\ninom mieste, kde sa zúčastnil oslavy za účasti svedkov, ktorých označil a navrhol aj vypočuť. Na miesto\noslavy ho mal doviezť vodič B. C.. Žalobca uviedol, že ak sa vozidlo malo nachádzať na mieste, ktoré\ndeklaruje prvostupňový správny orgán, mohlo sa tak stať bez jeho súhlasu. Rovnako uviedol, že jeho\nevidenčné číslo mohlo byť zneužité a bola vyrobená takzvaná „dvojička“, t.j. rovnaké evidenčné číslo,\nmohlo byť pripevnené na iné vozidlo. V prílohe svojho odporu pripojil aj informačný článok o výrobe\ntýchto dvojičiek.\n5. Na základe podaného odporu a informácií uvedených v ňom, prvostupňový správny orgán konanie\no správnom delikte prerušil a to z toho dôvodu, že žalobca označil vodiča motorového vozidla, ktorý v\nčase porušenia mal prevádzkovať vozidlo, teda osobu podozrivú z priestupku. Na základe označených\nskutočností správny orgán vykonal lustráciu a zistil, že vodič označený v podanom odpore B. C. zomrel\ndňa XX.XX.XXXX, iná osoba s rovnakým menom rovnako zomrela už v roku 2012, inú osobu s uvedeným\nmeno správny orgán nezistil. Na základe uvedených skutočností prvostupňový správny orgán odložil\nkonanie o priestupku, ktorého sa mal dopustiť B. C. a to z toho dôvodu, že podozrivý z priestupku\nzomrel ešte pred začatím konania o priestupku. V dôsledku uvedeného, prvostupňový správny orgán\noznámil žalobcovi listom zo dňa 02.07.2019, že pokračuje v konaní o správnom delikte, pretože\nkonanie o priestupku bolo odložené a zároveň vyzval žalobcu, aby sa vyjadril pred vydaním rozhodnutia\nk podkladom na vydanie rozhodnutia. Žalobcovi bola uvedená výzva doručená dňa 15.07.2019.\n6. Žalobca sa k uvedenej výzve vyjadril podaním zo dňa 24.07.2024 tak, že požiadal o oznámenie miesta\na času, kedy by mohol nahliadnuť do spisu, pričom uviedol, že od 29.07.2019 do 30.08.2019 bude\nčerpať riadnu dovolenku a bude sa nachádzať mimo územia Slovenskej republiky. Zotrval na dôvodoch\nuvedených v podanom odpore a uviedol, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, za ktorý by\nniesol zodpovednosť.\n7. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 26.07.2019, žalobcovi doručeným dňa 27.07.2019\noznámil, že môže realizovať svoje právo nahliadnuť do spisu v rámci úradných hodín na prvostupňovom\nsprávnom orgáne. Rovnako prvostupňový správny orgán v rámci dokazovania vykonal dňa 29.07.2019\ndopyt na príslušný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva policajného zboru s otázkou, či\npredmetné vozidlo bolo hlásené ako odcudzené alebo boli hlásené ako odcudzené tabuľky s evidenčným\nčíslom vozidla. Pričom z odpovede dopravného inšpektorátu, bolo zistené, že ako vozidlo ani tabuľky s\nevidenčným číslom vozidla neboli hlásené ako odcudzené alebo stratené.\n\n8. Dňa 29.07.2019 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o správnom delikte, ktorým podľa §\n10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. uznal žalobcu ako prevádzkovateľa vozidla s evidenčným číslom A.\nza vinného zo spáchania správneho deliktu a uložil žalobcovi pokutu vo výške 150,-EUR na skutkovom\nzáklade, ako bol prezentovaný vyššie. Prvostupňový správny orgán sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia\nvyjadril k jednotlivým námietkam. Vo vzťahu k námietke, že vozidlo prevádzkovala osoba odlišná od\nžalobcu, prvostupňový správny orgán uviedol, že priestupok iného vodiča nemohol prejednať, pretože\nten zomrel pred začatím konania.\n9. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 29.07.2019, ktoré bolo doručené\nprvostupňovému správnemu orgánu dňa 12.08.2019. V rámci podaného odvolania namietal, že správny\norgán nekonal v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a nebolo mu umožnené si uplatňovať svoje práva\na vyjadrovať sa k podkladom na rozhodnutie, uplatňovať návrhy pred vydaním rozhodnutia, poukázal\nna to, že malo byť v danej veci nariadené ústne pojednávanie, ktoré žiadal, na ktoré mal byť riadne\npredvolaný, aby si mohol uplatňovať svoje práva. Rovnako namietal, že nebol upovedomený, že správny\norgán vo veci chcel rozhodnúť a nemohol sa oboznámiť s výsledkami dokazovania. Žiadal o stanovenie\ntermínu, kedy by mohol nahliadnuť do spisu, pričom správny orgán ho upovedomil o možnosti nazrieť do\nspisu a krátko na to aj rozhodol vo veci samej. Rozhodnutie nepovažoval za správne aj z toho pohľadu,\nže nebol zistený skutočný stav veci, v rozhodnutí sa prvostupňový správny orgán nevysporiadal s\nnávrhmi a námietkami žalobcu. Rovnako nepovažoval za dostatočne dôvodné rozhodnutie vo vzťahu\nk prípadnému inému vodičovi, voči ktorému bolo konanie odložené, pretože zomrel a správny orgán\nsa nezaoberal možnosťou zneužitia evidenčného čísla vozidla a výrobou duplikátu evidenčného čísla\nvozidla, rozhodnutie považoval za príliš formalistické, protiústavné a v rozpore s vyššími súdnymi\nautoritami, navrhoval rozhodnutie zrušiť a rozhodnúť o zastavení konania\n10. Žalovaný pred vydaním žalovaného rozhodnutia požiadal o súčinnosť a to príslušný dopravný\ninšpektorát ohľadne zistenia držiteľa vozidla pred a po dátume 22.12.2017, na základe odpovede mal\nžalovaný za zistené že držiteľom vozidla bol od roku 2008 žalobca Žalovaný rozhodnutím zo dňa\n29.11.2019 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti výroku o vine potvrdil a odvolanie\nzamietol a v časti výroku o výške pokuty (treste) rozhodnutie zmenil a uložil žalobcovi pokutu vo\nvýške 300,-EUR ako držiteľovi vozidla v rozhodnom období, teda pred a po dátume 22.12.2017.\nUviedol, že zákon o diaľničnej známke predstavuje kogentnú normu a povinnosť mať uhradenú diaľničnú\nznámku na vyhradenom úseku ciest je záväzná, bez rozdielu pre všetkých. Úhradou diaľničnej známky\nsa podporuje oprava, údržba a výstavba diaľnic prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, a.\ns., úhradou sa zabezpečuje verejný záujem spoločnosti na výstavbe a oprave diaľnic a rýchlostných\nciest. Porušenie povinnosti mať zakúpenú diaľničnú známku pri užívaní vybraných úsekov rýchlostných\nciest a diaľnic je sankcionované ako správny delikt vo vzťahu k držiteľovi vozidla (ak nie je uvedený\nvodič) a uložená za porušenie povinnosti sankcia. Žalovaný poukázal, že správny poriadok priamo\nukladá povinnosť vybavovať veci včas a bez zbytočných prieťahov, pričom práve rozkazné konanie toto\numožňuje. Rozkazné konanie je pri uložení sankcie možné využiť len v zákonom taxatívne vymedzených\nprípadoch, tak ako to predpokladá zákon o diaľničnej známke a rozkaz sa vydáva vtedy, ak podklad na\nvydanie rozkazu je zaznamenaný bez zastavenia vozidla stacionárnym elektronickým zariadením alebo\nmobilným zariadením, preto námietka vo vzťahu ku skutočnosti, že žalobcovi nebolo oznámené začatie\nkonania o správnom delikte, je neopodstatnené. Rovnako nedôvodná je námietka, že nebolo nariadené\nústne pojednávanie, pretože ústne pojednávanie sa nariaďuje vo veciach správnych deliktov len\nfakultatívne a je to ponechané na správnej úvahe správneho orgánu, pričom jemu nariadenie je závislé\nod skutkových okolností konkrétneho prípadu. Ústnym pojednávaním by sa mali odstrániť rozpory medzi\ntvrdeniami viacerých účastníkov, vykonať ohliadku, vykonať výsluchy svedkov. Prvostupňový správny\norgán nevidel dôvod na to, aby bolo nariadené ústne pojednávanie a preto návrhu na nariadenie\nústneho pojednávania nevyhovel. Vo vzťahu k upovedomeniu, že správny orgán neoznámil žalobcovi,\nže mienil rozhodnúť vo veci a zároveň ho nepoučil, že sa môže vyjadriť k podkladom na rozhodnutie,\nžalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán listom upovedomil žalobcu, že pokračuje v konaní o\nsprávnom delikte a zároveň ho vyzval, aby sa v lehote desiatich dní pred vydaním rozhodnutia vyjadril\nk podkladom, doplnil dôkazy; k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia, žalovaný uviedol, že v\ndanom prípade rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu takouto vadou netrpelo, pretože bolo\npreskúmateľné, výrok rozhodnutia korešpondoval s odôvodnením, žalobca bol zapísaný ako vlastník\n- držiteľ vozidla, v konaní bolo preukázané, že žalobca mal teda povinnosť pri využívaní vymedzených\núsekov diaľnic a rýchlostných komunikácií si splniť svoju povinnosť a mal uhradiť diaľničnú známku,\npretože si nesplnil túto povinnosť, bola objektívne zistená skutočnosť, že so svojím vozidlom užíval\n\nvymedzený úsek ciest, bol za to sankcionovaný. V prípade, ak by bolo prerušené, že v rozhodnom čase\nvozidlo viedol vodič B. C. a ak by bol žijúcim, v takom prípade by bol sankcionovaný vodič. V konaní o\nsprávnom delikte zodpovednosť za správny delikt je založená na objektívnom princípe, t.j. neskúma sa\nzavinenie; vo vzťahu k námietke prílišného formalizmu, žalovaný uviedol, že ako prvostupňový orgán,\ntak aj žalovaný musia postupovať striktne len v zmysle princípu legality zakotvenom v čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSR, žalovaný, a teda ani prvostupňový správny orgán nemohol ani nebol oprávnený konať podľa vlastnej\núvahy, nad rámec svojich zákonných právomocí, pretože nijakým spôsobom mu to zákon neumožňoval.\nŽalovaný podotkol, že žalobca hypoteticky požičal vozidlo inej osobe, pričom táto mala porušiť povinnosť\n(podozrivý z priestupku ktorý zomrel) žalobca mal predpokladať, že požičaním vozidla môže priniesť\nso sebou aj následky, v podobe objektívnej zodpovednosti za správny delikt. Žalovaný uviedol, že\ndošlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu uvedeného v § 10a ods. 1 zákona diaľničnej\nznámke, pričom za správny delikt bolo možné uložiť v danom čase pokutu od 150,-EUR do 500,-EUR,\nprvostupňový správny orgán uložil pokutu v spodnej hranici vo výške 150,-EUR, pričom výšku žiadnym\nspôsobom nezdôvodnil. Žalovaný k sankcii poukázal na špekulatívne správanie žalobcu v snahe vyhnúť\nsa sankcii počas celého konania, rovnako poukázal na to, že podľa žalovaného je žalobca osoba verejne\nčinná a tak využil svoje zákonné oprávnenie, vzhľadom na povahu a závažnosť, následky z porušenia\npovinností, uložil žalobcovi pokutu vo výške 300,-EUR. Žalovaný uviedol, že v súlade s princípom právnej\nistoty postupoval v obdobných prípadoch rovnako a preto uložil pokutu v takejto výške. Vo vzťahu k\nnavýšeniu sankcie v rámci odvolacieho konania, žalovaný uviedol, že prvostupňové konanie a odvolacie\nkonanie tvorí jeden celok a odvolací orgán nie je viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu.\nMal za to, že v danom konaní mohla nastať situácia, že sa tu neuplatňuje zásada reformatio in peius,\nktorá je zakotvená v zákone o priestupkoch, pričom však nie je zakotvená v zákone o diaľničnej známke.\nŽalobcovi bolo rozhodnutie doručené dňa 09.12.2019.\nKonanie pred správnym súdom\n11. Žalobca podal správu žalobu zo dňa 23.01.2020, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Košiciach\ndňa 28.01.2020. Žalobca v rámci správnej žaloby namietal, že došlo k porušeniu zásady úzkej súčinnosti\nsprávneho orgánu a účastníkov konania; zásady povinnosti chrániť záujmy štátu a záujmy fyzických\na právnických osôb v rámci správneho konania, nestotožnil sa ani s uplatnenou zásadou rýchlosti a\nhospodárnosti konania, pretože uplatnenie tejto zásady nemôže byť na ťarchu práv žalobcu. Opakovane\nzdôrazňuje, že v danom konaní žiadal nariadiť pojednávanie. Uviedol, že v danom prípade ide o správne\ntrestanie, kedy bolo práve povinnosťou žalovaného a prvostupňového správneho orgánu konať v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania. Ďalšie pochybenie videl v tom, že správny orgán ho neupovedomil\no tom, že nemienil vykonať ním navrhované dôkazy, nemieni vykonať výsluchy svedkov a neumožnil mu\núčinne sa brániť vyjadrovať sa k podkladom na rozhodnutie a uplatňovať si svoje návrhy, preto podľa jeho\nnázoru mu bolo odňaté právo na obhajobu aj s ohľadom na skutočnosť, že prvostupňovému správnemu\norgánu dal na vedomie, že sa bude nachádzať mimo územia Slovenskej republiky v rámci čerpania\nsvojej dovolenky a teda nebude si môcť tom čase uplatňovať svoje práva. Ako ďalšiu skutočnosť uviedol,\nže žalovaný porušil zásadu zákazu reformácie in peius , kedy v rámci odvolacieho konania žalovaný\nzvýšil sankciu z pôvodných 150,-EUR na 300,-EUR. Zvýšenie sankcie nebolo náležite odôvodnené.\nRovnako sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobca je verejne činná osoba, ktorá registrovala\nvozidlo na príslušnom dopravnom inšpektoráte v roku 2008, kde ako vlastník, respektíve držiteľ vozidla\nbol označený žalobca s dovetkom „advokát“, pričom táto skutočnosť sa zaevidovala pred desiatimi\nrokmi a nebola následne ďalej preukázaná, či naďalej tento status trval; nesúhlasil ani so záverom\nžalovaného, že išlo o špekulatívnu obranu zo strany žalobcu, keď navrhoval dôkazy, napríklad označil\niného vodiča a podobne, pretože žalobca len uplatňoval svoje procesné práva. Vo vzťahu k výške\nsankcie uviedol, že tá bola zvýšená v odvolacom konaní, v neprospech žalobcu, navyše, ak žalobca\ntrpí zdravotným ochorením a má priznaný invalidný dôchodok, ktorého výška nedosahuje výšku\nsankcie, ktorá mu bola uložená, navyše zmena výšky sankcie bola z pohľadu žalobcu neočakávaná, až\nprekvapivá. Trval aj na skutočnosti, že žalovaný sa nevysporiadal dostatočne ani s námietkou takzvanej\n„dvojičky“, teda, že niekto si vyrobil rovnaké evidenčné číslo vozidla a s týmto vozidlom jazdí po diaľnici.\nRozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nedostatočne zdôvodnené, zo strany\nžalovaného došlo k odňatiu možnosti konať pred správnym orgánom. Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutia\nako žalovaného, tak i prvostupňového správneho orgánu a žiadal priznať náhradu trov konania\n12. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že navrhoval žalobu zamietnuť a žalované rozhodnutie,\nako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považoval za správne a zákonné. Mal za to, že\nz obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca užíval spoplatnený úsek diaľnice\n\nbez úhrady diaľničnej známky, čo bolo bez pochýb v konaní preukázané, žalovaný uviedol, že v čase\nspáchania správneho deliktu žalobca bol vlastníkom, respektíve oprávneným držiteľom vozidla (čo aj\nvyplýva z administratívneho spisu), jednotlivé námietky žalobcu dostatočne odôvodnil a vysporiadal sa\ns nimi v rozhodnutí a to vo vzťahu k osobe, ktorá mala viesť vozidlo, a ktorá v čase začatia konania o\nsprávnom delikte, respektíve v čase začatia konania o priestupku zomrela, preto správny orgán musel\nkonanie o priestupku odložiť. Vo vzťahu k námietke nenariadenia pojednávania, žalovaný poukázal,\nže inštitút nariadenia pojednávania je fakultatívnym inštitútom a je na úvahe správneho orgánu, či ho\nuplatní alebo nie v danom prípade, keďže ide o správny delikt sa ústne pojednávanie nevyžaduje,\nani v priebehu konania nevyvstala požiadavka nariadiť ústne pojednávanie; k námietke, že žalobca\nnebol upovedomený o skutočnosti, že prvostupňový správny orgán mienil rozhodnúť vo veci a teda,\nže sa nemal možnosť dostatočne vyjadriť k veci v tejto súvislosti poukázal na výzvu prvostupňového\nsprávneho orgánu zo dňa 02.07.2019, vo výzve bolo uvedené, že žalobca sa mohol v lehote desiatich\ndní od doručenia výzvy vyjadriť k podkladom a dôkazom pred vydaním rozhodnutia; vo vzťahu ku\nskutočnosti, že žalobca chcel realizovať svoje právo pred vydaním rozhodnutia a to tým, že chcel\nnahliadnuť do spisu, pričom oznámil prvostupňovému správnemu orgánu, že sa v najbližšom období\nbude nachádzať mimo územia Slovenskej republiky a čerpať riadnu dovolenku, žalovaný v tejto súvislosti\nuviedol, že žalobca túto skutočnosť nijako nepreukázal, pričom on ako účastník konania má právo\nnavrhovať dôkazy a iniciatívne sa brániť; vo vzťahu k nepreskúmateľnosti žalovaného rozhodnutia\npoukázal na skutočnosť, že rozhodnutie je dostatočne zdôvodnené, výrok rozhodnutia korešponduje\ns odôvodnením, neabsentujú tu právne závery v rozhodnutí a tieto vyplývali z rozhodujúcich skutkových\nokolností, rozhodnutie je jednoznačné, zrozumiteľné, jasné a preskúmateľné z akých skutkových\nzáverov mal za preukázané, že žalobca sa dopustil skutku, ktorý sa mu kládol za vinu. Bližšie poukázal\nna skutočnosť, že zodpovednosť za tento správny delikt je založená na objektívnom princípe, nevyžaduje\nsa zavinenie, z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako i žalovaného rozhodnutia vyplýva,\nže došlo na strane žalobcu k porušeniu povinnosti, ktorá je uložená zákonom a následne k uloženiu\nsankcie za porušenie tejto povinnosti, pričom uložená sankcia nevybočuje zo zákonom stanovenej\núpravy, ktorá v danom prípade je stanovená v rozsahu jej spodnej hranici 150,- EUR a hornej hranice\n500,-EUR. Žalovaný tiež zdôvodnil, prečo zvýšil výšku sankcie z pôvodných 150,-EUR na 300,EUR, kde poukázal, že prvostupňový správny orgán nezdôvodnil uloženú sankciu a teda vzhľadom na\nzávažnosť skutku, následky a povahu uložil pokutu vo výške 300,-EUR a podľa názoru žalovaného\nnedošlo tu k okolnostiam ktoré by odôvodňovali použitie spodnej hranice zákonnej sadzby výšky sankcie\nako napríklad zadanie chybného evidenčného čísla vozidla, preukázaniu dodatočnej úhrady diaľničnej\nznámky, zo strany žalobcu nebola nijaká snaha v tomto rozsahu preukázať, že diaľničnú známku uhradil.\nVýška sankcie je primeraná okolnostiam a zodpovedala generálnej prevencii, pri určení výšky sankcie\npostupoval obdobne ako v iných prípadoch. Žalovaný zdôraznil, že nedošlo k porušeniu zásady zákaz\nreformatio in peius, že odvolací orgán – žalovaný, nie je viazaný závermi prvostupňového orgánu.\nžalovaný uviedol, že v samotnom správnom konaní neplatí uvedená zásada, pretože tá platí iba v zákone\no priestupkoch. K žalobnej námietke nevypočutia žalobcom navrhovaných svedkov, žalovaný uviedol,\nže z administratívneho spisu mal za dostatočne preukázané, kedy, kde sa nachádzalo vozidlo a taktiež z\nfotodokumentácie nevyplývalo, že by sa vo vozidle mali v čase skutku nachádzať ďalšie osoby, ktorých\nby bolo potrebné vypočuť. Rozhodnutie považoval za zákonné a správne a náležite zdôvodnené vo\nvzťahu k vine a vo vzťahu k výške sankcie.\n13. Žalobca v stanovisku zo dňa 31.07.2020, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Košiciach dňa\n03.08.2020, zotrval na podanej žalobe, opakovane zdôraznil, že nebol upovedomený o tom, že niektoré\nnavrhované dôkazy sa nevykonajú, nebol upovedomený o tom, že žalovaný mieni rozhodnúť a ďalej\nvykonal dôkazy len svedčiace v jeho neprospech. K návrhom dôkazov uviedol, že ako žalobca len\nvyužíval svoje právo na obranu. Uviedol, že je invalidný dôchodca a nevidel dôvod na to, aby bola výška\nsankcie zvýšená.\n14. Žalovaný využil svoje právo a k stanovisku žalobcu sa vyjadril (podal dupliku), pričom zotrval na\nsvojich vyjadreniach a navrhol žalobu zamietnuť. Opakovanie uviedol, že vykonanie výsluchov svedkov,\nnajmä z kruhu rodiny a blízkych žalobcu, by bolo nadbytočné a nehospodárne, v rozpore s efektívnosťou\na rýchlosťou konania. Žalovaný opakovane zdôraznil, že žalobca dostal pokutu vo výške 150,-EUR,\nktorú mohol uhradiť, ale pretože bol v danej veci podaný odpor, následne vydané rozhodnutie o uložení\nsankcie žalovaný ako odvolací orgán mal za to, že nebol viazaný výškou pokuty uloženej v rámci\nodvolacieho konania. Výšku sankcie dôvodil aj tým, že žalobca nemal uhradenú diaľničnú známku a\n\nnijakým spôsobom v tomto smere nenavrhol dokazovanie, že neskôr ju uhradil, preto žalovaný zvýšil\nsankciu a uložil pokutu vo výške 300,-EUR.\n15. Žalobca podaním zo dňa 19.04.2024, ktoré bolo podané, bez výzvy súdu, sa vyjadril k vyjadreniu\nžalovaného a uviedol, že došlo k zásadnému porušeniu zásady zákazu reformatio in peius, pričom\ntoto porušenie je v rozpore so súčasnou rozhodovacou súdnou praxou, ide o rozhodnutia vo veciach\nsprávneho trestania, ďalej uviedol, že po podaní žaloby došlo k zmene zákona, konkrétne k novelizácii\nzákona o diaľničnej známke, zákonom č. 198/2020 Z.z. účinným od 21.07.2020, kedy zákonodarca\nstanovil pokutu za porušenie povinnosti uhradiť diaľničnú známku pri používaní spoplatnených úsekov\ndiaľnic a rýchlostných ciest možno uložiť len v objektívnej lehote 60 dní od porušenia tejto povinnosti.\nS poukazom na to, bol žalobca toho názoru, že došlo k zániku práva štátu potrestať páchateľa za\npredmetný skutok. Vo svojom stanovisku poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, kde odkazoval\nna skutočnosť, že správne trestanie je obdobou trestania podľa Trestného poriadku s odkazom na\nuplatnenie zásad trestného konania, najmä zásadu zákonnosti a zásadu, že trest sa ukladá podľa zákona\núčinného v čase, kedy bol čin spáchaný, ak však medzi spáchaním trestného činu a vynesením rozsudku\nnadobudol účinnosť právny predpis, posudzuje sa trestnosť činu podľa zákona takého, ktorý je pre\npáchateľa priaznivejší. Vyjadrenie žalobcu správny súd zaslal žalovanému na vedomie.\n16. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31.07.2024, žalovaný listom zo dňa 29.07.2024\nospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti\nžalovaného. Žalobca na pojednávaní okrem ďalších skutočností odkázal na predchádzajúce vyjadrenia,\nktoré produkoval v konaní, opakovane odkázal na novelu zákona o diaľničnej známke, podľa ktorej mala\nzaniknúť trestnosť skutku a v rámci svojho vyjadrenia uviedol a žiadal, aby súd, prípadne pristúpil k\nmoderácii alebo upustil od potrestania, prípadne uložil sankciu za iný správny delikt.\nRelevantné právne predpisy\n17. Podľa § 493e SSP „ Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n18. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže\ndomáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu\norgánu verejnej správy.“\n19. Podľa § 194 ods. 1,2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023\n„1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o\npriestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“\n„2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“\n20. Podľa § 195 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd nie je vo veciach správneho\ntrestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak\na)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc)ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.“\n21. Podľa § 1 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Tento zákon upravuje\nvýber úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest (ďalej len\n„vymedzené úseky ciest“), práva a povinnosti užívateľov vymedzených úsekov ciest, pôsobnosť orgánov\n\nštátnej správy, pôsobnosť správcu výberu úhrady diaľničnej známky, výkon kontroly, zodpovednosť a\nsankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.“\n22. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase\n„1)Povinnosť úhrady diaľničnej známky má vodič vozidla alebo vodič jazdnej súpravy (ďalej len „vodič“).“\n„2) Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom\nalebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.“\n23. Podľa § 10a ods. 1, 2 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase\n„1) správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.\n„2) Za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur.“\n24. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z v znení účinnom v rozhodnom čase: „Ak okresný úrad\nzistí na základe kontroly vykonanej podľa § 9 ods. 10 spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1\na nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o\nuložení pokuty vo výške 150 eur.“\n25. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. z v znení účinnom v rozhodnom čase „Rozkaz vydaný\npodľa § 11 ods. 1 má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie, ak odsek 8 neustanovuje inak. Spolu s\nrozkazom sa prevádzkovateľovi vozidla zašle aj fotografia o porušení povinnosti podľa § 4 ods. 2 a\nzáznam o kontrole. Rozkaz nemožno doručiť verejnou vyhláškou.“\n26. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z.z. z v znení účinnom v rozhodnom čase „V časným podaním\nodporu, ktorý nebol odmietnutý podľa odseku 3, sa rozkaz zrušuje v celom rozsahu a okresný úrad\npokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ak v odseku 6 nie je ustanovené inak.“\n27. Podľa § 16e zákona č. 488/2013 Z.z. v znení od 20.07.2020 do 21.07.2021 „O uložení pokuty začaté\na právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nKonania o správnych deliktoch začaté a právoplatne neskončené pred 20. júlom 2020 sa dokončia podľa\npredpisov účinných do 20. júla 2020.“\n28. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného\nv čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“\nPrávny názor správneho súdu\n29. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd v konaní vo veciach správneho\ntrestania preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového orgánu,\noboznámil sa s administratívnym spisom, v medziach vznesených námietok a vyjadrení účastníkov\nkonania prednesených v písomných vyjadreniach, prednesom žalobcu na pojednávaní, preskúmal\nrozhodnutie i nad rámec vznesených námietok postupom podľa § 195 SSP, prípadne § 198 SSP a dospel\nk záveru, že podaná žaloba je v časti výroku o vine nedôvodná, dôvodná je iba v časti výroku o výške\nsankcie a v tejto časti správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil.\n30. Správne trestanie za správne delikty v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „NS SR“) (napr. sp. zn. 8Sžo/147/2008 zo dňa 12.3.2009) musí podliehať rovnakému režimu\nako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa\nposkytujú obvinenému z trestného činu. Rovnako k uvedenému pristupuje Európsky súd pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre (napr. Engel a ostatní c. Holandsko) vykladá pojem trestné\nobvinenie a trest extenzívnym spôsobom oproti vnútroštátnej legislatíve. Inak povedané, to čo sa podľa\nvnútroštátneho právneho poriadku považuje za priestupok a sankciu, môže mať podľa judikatúry povahu\ntrestného činu a trestu. Pojem trestné obvinenie, či trestný čin definuje ESĽP autonómne, čo znamená,\nže nepovažuje za trestné obvinenie len skutky, ktoré sú výslovne označené vnútroštátnym poriadkom\nza trestné činy. Z toho ďalej vyplýva, že zásady trestného práva možno vzťahovať tak na činy patriace\npodľa slovenského právneho poriadku medzi trestné činy, ako aj na činy patriace medzi priestupky, resp.\niné správne delikty.\n31. Podľa Rozsudku NS SR sp. zn. 3Szd/12/2009 zo dňa 18.02.2010 jednou zo základných zásad\ntrestného práva, ktorú vyjadruje čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky je zásada, v zmysle ktorej sa\ntrestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom\nneskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. To platí nielen pre trestné konanie, ale\naj správne konanie, pretože je potrebné aplikovať všetky zásady a záruky, ktoré vnútroštátne právo\nposkytuje obvinenému v trestnom konaní aj tomu, komu hrozí správna sankcia.\n32. Predmet súdneho prieskumu je posúdenie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým\nžalovaný zamietol odvolanie žalobcu a v časti zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho\n\norgánu o uložení sankcie, kde uložil pokutu žalobcovi vo výške 300,-EUR. Z administratívneho spisu\nmal správny súd za preukázané, že žalobca sa bránil proti uloženiu sankcie, namietal skutočnosti už\nv podanom odpore proti rozkazu o uložení sankcie, rovnako uvádzal dôvody v podanom odvolaní,\nako aj v správnej žalobe. Žalobca svoju procesnú obranu založil na skutočnosti, že jeho vozidlo\nviedol zrejme niekto iný (žalobcom označený vodič B. C.), pretože v tom čase sa žalobca mal\nnachádzať na inom mieste. Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný vo vzťahu k týmto námietkam,\nvykonávali dokazovanie tak, aby riadne zistili skutkový stav veci. Uvedené vyplýva ako z prvostupňového\nadministratívneho spisu, tak aj zo spisu žalovaného. Už prvostupňový správny orgán vykonal zisťovanie\nohľadom údajného vodiča, ktorý mal viesť motorové vozidlo, pričom následne zistil, že žalobcom\noznačený vodič, v čase začatia priestupkového konania zomrel. Prvostupňový správny orgán preto\npostupoval správne, keď konanie o správnom delikte prerušil do času rozhodnutia o prípadnom\npriestupku vodiča a keď zistil, že vodič zomrel pred začatím prvostupňového správneho konania, konanie\no priestupku musel odložiť a to v súlade so zákonom o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb. ), pretože\nnie je možné viesť priestupkové konanie voči mŕtvemu. K námietke, že došlo k odcudzeniu evidenčných\nčísiel motorového vozidla alebo odcudzeniu samotného motorového vozidla, z administratívneho spisu,\nako aj z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že aj v tomto sa žalovaný s touto námietkou vysporiadal a\nzistil, že nebola oznámená na príslušnom dopravnom inšpektoráte strata alebo odcudzenie evidenčných\nčísiel vozidla, prípadne samotného vozidla ako celku. Správny súd na doplnenie uvádza, že žalobca, ak\nmal podozrenie, že došlo k zneužitiu jeho vozidla, jeho odcudzeniu, neoprávnenému užívaniu, mohol\nsa obrátiť na orgány činné v trestnom konaní a oznámiť toto jeho podozrenie. Obe námietky boli\nzo strany ako prvostupňového správneho orgánu a žalovaného riadne zdôvodnené a záver z nich\nplynúci má oporu v administratívnom spise. Ďalšou skupinou námietok boli, že prvostupňový správny\norgán nenariadil ústne pojednávanie vo veci, nevypočul navrhovaných svedkov, neoznámil žalobcovi\npred vydaním rozhodnutia, že mieni rozhodnúť vo veci samej tak, aby sa mal možnosť vyjadriť k\ndôkazom a doplnil dokazovanie. Z obsahu administratívneho spisu vyplývajú objektívne skutočnosti\na to, že pomocou elektronického technického zariadenia a informačného systému bola vyhotovená\nfotografia motorového vozidla, z ktorej je zrejme evidenčné číslo vozidla, porovnaním s databázou už\nuhradených diaľničných známok je zrejmé, že na žalobcove vozidlo nebola vykonaná úhrada za užívanie\nvybraných úsekov diaľnic a rýchlostných ciest v zmysle zákona o diaľničnej známke. Fotografia, tak\nako to vyplýva z popisu, bola vyhotovená pomocou stacionárneho elektronického zariadenia, ktorý je\numiestnený na určitom úseku rýchlostnej cesty v presnej pozícií, v presnom smere, to znamená, ak\nmotorové vozidlo, ktoré bolo identifikované evidenčným číslom a prešlo cez elektronické zariadenie,\nvyhotovila sa fotografia, ktorá predstavuje objektívny dôkaz o skutočnosti, že predmetné vozidlo sa\nnachádzalo na rýchlostnej ceste, na spoplatnenom úseku a bolo možné identifikovať evidenčné číslo\nvozidla. Dokonca fotografiu ako dôkaz zákon o diaľničnej známke vyžaduje pri vydávaní rozkazu\no uložení sankcie. Po stotožnení vlastníka vozidla (resp. držiteľa), je takto objektívna zistená skutočnosť,\nže vozidlo sa nachádzalo na rýchlostnej ceste. Výsluch svedkov, tak ako ich navrhuje žalobca by\nbol zrejme nadbytočný, pretože by neviedol k vyvráteniu skutočnosti, že vozidlo sa nachádzalo na\nrýchlostnej ceste. Navyše skutková podstata deliktu, za ktorý bol žalobca uznaný za vinného, je založená\nna objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla, teda držiteľa alebo vlastníka, pričom vlastník\nalebo držiteľ sa následne môže v tejto situácii vyviniť, ak určí, kto bol vodičom motorového vozidla a\ntento vodič môže byť následne v rámci priestupkovej zodpovednosti stíhaný. Aj keby sa preukázala\nskutočnosť, že žalobca neviedol motorové vozidlo, musel by vedieť, kto viedol motorové vozidlo v tom\nčase, ak mal podozrenie, že došlo k jeho zneužitiu, mal sa obrátiť na orgány činné v trestnom konaní.\nRovnako správny orgán v tejto súvislosti postupoval zákonne, keď pred rozhodnutím o uložení sankcie\nza správny delikt oboznámil jestvujúceho účastníka konania o skutočnosti, že mieni vo veci rozhodnúť a\nvyzval ho, aby sa vyjadril k dôkazom, prípadne navrhol dôkazy, prvostupňový správny orgán žalobcovi\nstanovil lehotu 10 dní od doručenia, ktorá je primeraná skutku a je v súlade so zákonom a v uvedenej\nlehote. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si uvedenú výzvu prevzal, žalobca vo svojom\nvyjadrení odkázal na podaný odpor, požiadal prvostupňový správny orgán o nahliadnutie do spisu, vo\nsvojom vyjadrení neuviedol ďalšie skutočností a dôkazy. Zároveň uviedol, že sa bude nachádzať mimo\núzemia SR na dovolenke. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa s uvedenými námietkami vysporiadal,\nmajú oporu v administratívnom spise, žalovaný, tak aj prvostupňový správny orgán, postupoval správne\na zákonne.\n33. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zásada nullum crimen sine lege neplatí v oblasti správneho\ntrestania absolútne (s dôrazom na jej integrálnu zložku nullum crimen sine lege certa), keďže v\nSlovenskej republike je možné postihovať za správne delikty aj na právnom základe tzv. generálnej\nklauzuly, v danom prípade je však skutková podstata správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona\n\no diaľničnej známke určená celkom jednoznačne a to tak, že pre jej naplnenie je podstatná absencia\núhrady diaľničnej známky. Správny súd tak vychádzajúc zo spisového materiálu konštatuje, že žalobca\nneuviedol skutočnosti, že by diaľničnú známku uhradil, že by pri prípadnej úhrade diaľničnej známky\nuviedol nesprávne evidenčné číslo vozidla, nedoložil žiadne potvrdenie ani inú listinu preukazujúcu, že\ntak vykonal, napríklad neskôr a teda naplnil žalobca objektívnu stránku skutkovej podstaty správneho\ndeliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 10a\nods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. znie: „Správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla\nporuší povinnosť podľa § 4 ods. 2.“ Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona: „Prevádzkovateľ vozidla je\npovinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola\nsplnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.“ Skutkovú podstatu správneho deliktu teda upravuje § 10a\nods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., pričom jej objektívna stránka je vyjadrená v § 4 ods. 2. Podstatou,\nku ktorej smeruje objektívna stránka je, aby prevádzkovateľ vozidla pri užívaní vymedzeného úseku\nciest uhradil diaľničnú známku. To znamená, že zákon č. 488/2013 Z. z. sankcionuje, resp. považuje\nza správny delikt také omisívne konanie, akým je neuhradenie diaľničnej známky prevádzkovateľom\nvozidla pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom, uvedené bolo v konaní preukázané z objektívne\na zákonne získaných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise.\n34. Vo vzťahu k žalobnej námietke ohľadom nadobudnutia účinnosti zákona\nč.\n198/2020 Z. z., kedy zákonodarca stanovil hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu, pričom uplynutím 60dňovej lehoty na uloženie pokuty zaniká právo štátu na potrestanie páchateľa správneho deliktu. V\nzmysle prechodného ustanovenia § 16e zákona o diaľničnej známke, sa konanie o uložení pokuty\nzačaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona, dokončia podľa doterajších predpisov\na správne konanie o uložení pokuty, ktoré sa začalo pred dňom 20.07.2020 sa dokončí podľa predpisov\núčinných do 20.07.2020. V napadnutom rozhodnutí preto na danú vec nemožno aplikovať ustanovenia\nzákona o diaľničnej známke účinného pod 20.07.2020. Navyše administratívne konanie je právoplatne\nskončené, podlieha už iba správnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia. Správny súd zo zreteľom na\nzákladnú zásadu trestania ustanovenú v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a rozvedenú v § 2 ods. 1 Trestného\nzákona považuje za nevyhnutné vysloviť právny záver, že čo sa týka existencie liberačného dôvodu\nje žalovaný povinný vychádzať z právnej úpravy účinnej v čase spáchania správneho deliktu, teda k\n20.07.2020, keďže trestnosť činu (a teda aj zánik trestnosti) sa posudzuje podľa zákona účinného v\nčase, keď bol čin spáchaný. Pod pojmom trestnosť činu je nevyhnutné rozumieť všetky podmienky, od\nktorých závisí výrok o vine a treste (napr. okolnosti vylučujúce protiprávnosť, zánik trestnosti a pod.),\nt. j. určenie, podľa ktorého zákona (v prípade jeho zmien) sa má trestný čin posúdiť. Uvedené by bolo\nmožné aplikovať, ak by zákonodarca v rámci prijatej novely stanovil akýsi generálny „pardón“ aj na\nskutky spáchané pred novelou, čo nie je tento prípad.\n35. Na podporu svojho postupu správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho SR súdu\nsp. zn. 3Stk/13/2022 zo dňa 25.07. 2023 (bod 11.), cit: „Kasačný súd sa nestotožňuje s právnym\nnázorom sťažovateľky, že ustanovenie § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z. z. v znení účinnom od\n21.07.2020 („pokutu možno uložiť do 60 dní odo dňa uloženia povinnosti“) je takým, ktoré by spôsobovalo\nzánik zodpovednosti sťažovateľky za správny delikt, nakoľko otázka, či určité konanie je alebo nie\nje protiprávne, je otázkou hmotnoprávnou. Ustanovenie § 11 ods. 6 ani po novelizácii zákonom č.\n198/2020 Z. z. charakter hmotnoprávneho ustanovenia nenadobudlo. O zániku sankcionovateľnosti\nužívania diaľnic motorovým vozidlom bez úhrady diaľničnej známky s odkazom na trestnoprávnu zásadu\npoužitia neskoršieho zákona, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, by sa dalo uvažovať vtedy, ak by\nzákonodarca neskorším zákonom zrušil povinnosť úhrady za užívanie diaľnic motorovými vozidlami,\nalebo by pristúpil k určitej forme „generálneho pardonu“ pre všetkých, ktorí sa porušenia povinnosti\ndopustili, k čomu však doposiaľ nedošlo. Správny súd preto postupoval právne korektne, keď v prípade\nsťažovateľky pristúpil k aplikácii intertemporálneho ustanovenia § 16e zákona č. 488/2013 Z. z., podľa\nktorého konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou zákona č. 198/2020\nZ. z. sa dokončia podľa doterajších predpisov a v nadväznosti na to postup správnych orgánov posúdil\nako zákonný.“\n36. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť vydané v súlade so zákonmi a ostatnými\nprávnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu\nveci a musí obsahovať predpísané náležitosti a musí byť riadne odôvodnené V odôvodnení rozhodnutia\nsprávny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený\npri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Správny súd v rozhodnutí\nžalovaného videl nelogickosť a nedostatočné zdôvodnenie uplatnenia prísnejšej sankcie v rámci\nodvolacieho konania, kedy žalovaný zmenil časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak,\n\nže uložil žalobcovi pokutu vo výške 300,- EUR oproti pôvodným 150,-EUR. Zákon o diaľničnej známke\nuvádza dolnú hranicu zákonnej sadzby vo výške 150,- EUR, hornú hranicu 500,-EUR. Uložená sankcia\nvo výške 300,- EUR bola uložená v strede zákonnej sadzby teda pomerne prísna sankcia. Eventuálnym\nuplatnením zásad ukladania trestov si takéto uloženie sankcie vyžaduje náležité zdôvodnenie zo strany\nsprávneho orgánu. Z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo žalovaný uložil sankciu v strede zákonom\nstanovenej sadzby, svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil. Žalobcovi sa dokonca javilo použitie\nprísnejšej sankcie len z dôvodu uplatňovania jeho procesnej obrany. Paralelou s trestným konaním, v\nprípade, že súd uznáva za vinného obžalovaného zo spáchania skutku, pričom mu ukladá trest v strednej\ntrestnej sadzby, ustálená judikatúra výslovne vyžaduje uvedenie dôvodov, pre ktoré súd uložil takýto trest\ntak, aby ho vedel obžalovaný aj prijať. V prípade uloženia sankcie za správny delikt v strednej hranici\nzákonnej sadzby, je nevyhnutné aj z pohľadu preskúmateľnosti tohto rozhodnutia zo strany verejnosti,\nsúdu, ale aj zo strany žalobcu, aby vedel žalobca z akých konkrétnych dôvodov je mu uložená prísnejšia\nsankcia. Takéto dôvody môžu byť, napríklad recidíva, že v minulosti sa už dopustil obdobného skutku\nalebo mohol páchať tento skutok závažnejším spôsobom konania, alebo mal za preukázané, že užíval\nrýchlostné cesty po dlhší čas a podobne. Teda objektívne dôvody vyžadujúce prísnejšie potrestanie zo\nstrany správneho orgánu. Svoje rozhodnutie o výške sankcie, najmä ak sa uplatňuje prísnejšia sadzba,\nmusí byť nevyhnute riadne zdôvodnená. Uložená výška sankcie je nepreskúmateľná a teda jej uloženie\nnie je logicky zdôvodnene, nekorešponduje s obsahom administratívneho spisu, ani nemá oporu v\nadministratívnom spise, správny súd už neposudzoval uplatnenie ďalších zásad trestného konania vo\nvzťahu k uloženej sankcii, preto rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné.\n37. Rovnako správny súd nepristúpil ani k moderácii výšky pokuty, pretože táto bola zo strany žalobcu\nnavrhnutá až na pojednávaní, správny súd by za týmto účelom musel vykonať ďalšie dokazovanie, čo\nje v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania.\n38. Správny súd na doplnenie uvádza, že preskúmavané rozhodnutie má len formálny nedostatok a to\nvo vzťahu k formulácii výrokovej časti. Ak by výroková časť rozhodnutia mala dva samostatné výroky\nt.j. výrok o vine, respektíve nevine a samostatný výrok o treste, správny súd by presne vymedzil, ktorý\nvýrok zrušuje a ktorý ponecháva v platnosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaný spojil dva výroky do jedného\nvýroku, v záujme efektívnosti konania a v záujme vyhnúť sa prílišnému formalizmu zo strany správneho\nsúdu, aby následne nevrátil žalované rozhodnutie ako celok na opätovné rozhodovanie správnemu\norgánu, pretože v časti výroku o vine je rozhodnutie správne a zákonné preto správny súd uviedol vo\nsvojej výrokovej časti presnú formuláciu časti výroku, ktorú zrušuje, a ktorú časť ponecháva v platnosti,\nnakoľko rozhodnutie bolo nezákonné, nedostatočne odôvodnené. Iba vo vzťahu k výške sankcie a v\ntejto časti správny súd toto rozhodnutie zrušil v súlade s § 191 ods. 2 SSP.\n39. Správny súd je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie v časti\ntýkajúcej sa rozhodnutia o vine, boli vydané v súlade so zákonom. Žalovaný sa v časti týkajúcej\nsa rozhodnutia o vine riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, logicky a\nprávne správne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzal zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým\norgánom, napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je, čo do právneho posúdenia vecne\nsprávne a v jeho konaní ani v postupe žalovaného ako i prvostupňového orgánu neboli zistené vady,\nktoré by mali vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Z uvedených dôvodov rozhodnutie\nžalovaného považuje sa za zákonné v časti rozhodnutia o vine za správy delikt a žalobu v tejto časti\npodľa § 190 SSP zamietol a v časti výroku o treste a uložení pokuty žalované rozhodnutie zrušil podľa\n§ 191 ods. 1 písm d./ SSP.\n40. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní sa bude zaoberať sa argumentáciou žalobcu vo vzťahu k výške\nuplatnenej sankcie a novo uloženú sankciu náležite zdôvodniť.\n41. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu\nzisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd posudzoval v rámci\npostupu podľa § 195 SSP i možnosť zváženia priaznivejšej neskoršej právnej úpravy, ktorá však\nv danom prípade nebola priaznivejšia.\n42. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.\n43. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.\n44. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa § 167 SSP,\npretože žalobca mal v konaní čiastočný úspech, a to v časti výroku o treste a keďže v konaní žalovanému\n\nnevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,\nide o žalobu vo veciach správneho trestania, ako špecifický druh správnej žaloby, bolo by veľmi obtiažne\nv konaní určiť presný pomer úspechu a neúspechu žalobcu, preto súd vzhľadom na tieto skutočnosti\nrozhodol tak, že priznal právo na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu čo 50%, čo predstavuje\nčistý úspech žalobcu v konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e\nSSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\n\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}