{"guid": "b0f34061-b87c-443e-9f2f-dc3cf600aa27:09401024-e9f2-415c-9f56-173771eafb7e", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100743.1", "spisova_znacka": "6Saz/3/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6Saz/3/2024 z 31. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 31. októbra 2024, sp. zn. 6Saz/3/2024, ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100743.1", "identifikacne_cislo": "0924100743", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Slavomír Podhorský", "sudca_id": 1000, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-slavomir-podhorsky-1000", "datum_vydania": "2024-10-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-231.odsek-1", "nazov": "§ 231 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-231.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 230 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-230"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-231", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-230"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09401024-e9f2-415c-9f56-173771eafb7e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100743.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100743.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100743.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n6Saz/3/2024\n0924100743\n31. 10. 2024\nMgr. Slavomír Podhorský\nECLI:SK:SpSKE:2024:0924100743.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, štátna príslušnosť C. D., trvale bytom C. D., bez cestovného dokladu, toho času miesto\npobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14,078 01 Sečovce, Slovenská\nrepublika, zastúpený Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, týka sa\nKancelárie Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru\nE., F. X, XXX XX E., o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 14.10.2024, o preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-PO5-63-024/2024-AV zo dňa 10.10.2024, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Mobilná jednotka Policajného zboru Prešov, Ľubochnianska 2,\n080 06 Prešov č. PPZ-HCP-PO5-63-024/2024-AV zo dňa 10.10.2024, týkajúce sa žalobcu A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, štátna príslušnosť C. D., trvale bytom C. D., bez cestovného dokladu.\nII. N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobca A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť C. D., trvale\nbytom C. D., bez cestovného dokladu bol bezodkladne prepustený zo zaistenia.\nIII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Dňa 10.08.2024 žalovaný vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o\npobyte cudzincov pod č. PPZ-HCP-PO5-63-011/2024-AV na účel zabezpečenia prípravy, alebo výkonu\njeho prevozu podľa osobitného predpisu z dôvodu, že existuje značné riziko jeho úteku. Žalovaný mu\nzároveň určil lehotu zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 10.10.2024. Žalovaný zároveň\nrozhodol o jeho ponechaní v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov.\n2. Dňa 10.10.2024 žalovaný vydal rozhodnutie o predĺžení zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona\no pobyte cudzincov pod č. PPZ-HCP-PO5-63-024/2024-AV (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a\nstanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 10.11.2024. Žalobcu zároveň\nponechal umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov.\n3. Z administratívneho spisu žalovaného bolo zistené, že konanie vo veci zaistenia bolo začaté z dôvodu,\nže žalobca je žiadateľom o azyl v Rumunskej republike, keďže z informačného systému MIGRA, výstup z\nEURODAC lustráciou odtlačkov prstov bolo zistené, že je subjektom dublinského konania. V uvedenom\nsystéme má záznam o azylovom konaní a to v Rumunskej republike. Z uvedeného dôvodu túto\nskutočnosť' žalovaný oznámil dňa 13. 08. 2024 Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva\n\nvnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko“), ktoré je príslušné na začatie konania\nvo veci prevozu účastníka konania na územie iného členského štátu podľa Nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (ďalej „Nariadenie Dublin III“, resp. „Dublinské nariadenie III“).\nNa základe tejto skutočnosti začalo Dublinské stredisko konanie o návrat účastníka konania na územie\niného členského štátu so žiadosťou o prevzatie naspäť dňa 22.08.2024 pod číslom MÚ-DS-279/2024DŽ.\n4. V rámci skúmania trvania účelu zaistenia žalovaný zistil, že Rumunská republika akceptovala žiadosť\no prevzatie naspäť účastníka konania, čo bolo vyznačené akceptáciou dňa 02.09.2024 v Informačnom\nsystéme MIGRA v časti Dublinské konanie. Dňa 10.09.2024 bolo Dublinským strediskom vydané\nrozhodnutie o odovzdaní účastníka konania na územie Rumunskej republiky pod č. MÚ-DS-279-8/2024DŽ, ktoré bolo žalobcovi vyhlásené dňa 12.09.2024. Uvedeným rozhodnutím Dublinského strediska sa\nžalobcovi podľa zákona č. 480/2002 Z. z. (ďalej len „zákon o azyle“) odovzdanie do iného štátu v zmysle\n§ 468 ods. 5 potvrdzuje, v uvedenom prípade žalobcu potvrdzuje jeho odovzdanie na územie Rumunskej\nrepubliky. Žalovaný mal za to, že účel zaistenia žalobcu naďalej trvá a naďalej u neho trvajú dôvody pre\njeho vrátenie na územie iného členského štátu, konkrétne na územie Rumunskej republiky.\n5. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že dĺžku doby zaistenia stanovil v súlade s § 88 ods. 4 zákona o\npobyte cudzincov ako aj v zmysle článku 28 Dublinského nariadenia do 10.11.2024, pričom táto doba je\npodľa správnej úvahy žalovaného a skúsenosti dublinských konaní priamo úmerná dobe zabezpečenia\nvšetkých potrebných náležitosti k zrealizovaniu konania v zmysle Dublinského nariadenia.\n6. Žalovaný konštatoval, že v zmysle ustanovení Dublinského nariadenia III členský štát zaisťujúci\nžiadateľa o azyl musí predložiť žiadosť o prijatie späť, alebo o prevzatie zodpovednosti do jedného\nmesiaca, na ktorú musí odpovedať dožiadaný členský štát do dvoch týždňov. Po uplynutí tejto\nlehoty je možné žiadosť považovať za implicitne prijatú. Samotný transfer je potom nutné vykonať\nv maximálnej lehote šiestich týždňov odo dňa prijatia žiadosti. Takto podľa žalovaného Dublinské\nnariadenie definuje maximálnu prípustnú dobu zaistenia. Poukázal na to, že Dublinské nariadenie III.\ndefinuje lehoty zaistenia na účel zabezpečenia prípravy, alebo výkonu prevozu štátneho príslušníka\ntretej krajiny v porovnaní s vnútroštátnou právnou úpravou (obsiahnutou v § 88 ods. 4 zákona o pobyte\ncudzincov) striktnejšie, avšak predpokladá aj prípadné podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu\no odovzdaní v spojení s odkladom výkonu takého rozhodnutia (čl. 27 ods. 3 písm. c/ a čl. 28 ods. 3 tretí\npododsek Dublinského nariadenia III).\n7. Žalovaný mal za to, že predĺženie zaistenia žalobcu je účelné a efektívne, aj z dôvodu, že u neho\nexistuje značné riziko úteku, vyplývajúc z toho, že požiadal o azyl v členskom štáte EÚ, kde nezotrval\nkým sa rozhodne o jeho žiadosti, ale vycestoval z tejto krajiny bez oprávnenia a potrebných dokladov.\nNepredlžením zaistenia a prepustením žalobcu zo zaistenia by podľa žalovaného hrozilo, že bude\nzmarený samotný účel konania o odovzdaní, a preto je potrebné mať žalobcu k dispozícii počas procesu\njeho návratu v zmysle Dublinského nariadenia. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva aj riziko úteku\nako aj neschopnosť vlastnej starostlivosti o svoju osobu po materiálnej, zdravotnej a existenčnej stránke.\nŽalobca nemá pri sebe žiadne doklady totožnosti, žiadne finančné prostriedky a nedokázal by sa sám\nvrátiť na územie Rumunska, čo ani podľa žalovaného nemal v úmysle keďže cieľovú krajinu nemal.\nII. Správna žaloba\n8. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 14.10.2024 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZHCP-PO5-63-024/2024-AV zo dňa 10.10.2024, ktorým žalovaný podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte\ncudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“, resp. „ZoPC“)\npodľa § 88 ods. 1 písm. c) tohto zákona rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu zaisteného na základe\nrozhodnutia o zaistení zo dňa 10.08.2024 za účelom jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ktorým\nje Dublinské nariadenie III s tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac\nvšak do 10.11.2024. Žalobca zároveň žiadal, aby správny súd nariadil žalovanému, aby bol žalobca\nbezodkladne prepustený zo zaistenia a taktiež si uplatnil voči žalovanému náhradu trov konania.\n9. Žalobca bol zaistený na základe predošlého rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO5-63-011/2024AV zo dňa 10.08.2024 za účelom odovzdania žalobcu na územie iného členského štátu podľa\n\nDublinského nariadenia III, pretože žalobca je žiadateľom o azyl na území Rumunskej republiky.\nRumunsko prijatie žalobcu späť na svoje územie akceptovalo dňa 02.09.2024.\n10. V prejednávanej veci má žalobca za to, že zaistenie žalobcu je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm.\nf) Dohovoru a v rozpore s čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III. Rumunská republika akceptovala\nprevzatie žalobcu dňa 02.09.2024 a v tento deň zároveň začala plynúť 6-týždňová lehota v zmysle čl.\n28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, ktorá uplynula dňa 14.10.2024. Túto lehotu už podľa žalobcu nie\nje možné predĺžiť resp. držať žalobcu v zaistení po tejto lehote, ako to nesprávne stanovil žalovaný v\nnapadnutom rozhodnutí.\n11. V zmysle zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní\ndo iného členského štátu a rovnako aj proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej\na odovzdaní do iného členského štátu nemá odkladný účinok. V zmysle Správneho súdneho poriadku\nmôže žalobca spolu so správnou žalobou požiadať súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\nO priznaní odkladného účinku rozhodne súd iba na žiadosť žalobcu, a to do 15 dní. Žalobca nepodal\nsprávnu žalobu proti rozhodnutiu Dublinského strediska migračného úradu MV SR o jeho odovzdaní, čo\nbolo možné overiť si prostredníctvom migračného úradu alebo Správneho súdu v Košiciach. Konštatoval,\nže v predmetnej právnej veci teda nikdy ani len hypoteticky nemohlo dôjsť k odkladnému účinku\nrozhodnutia odovzdaní do iného členského štátu, 6-týždňová lehota v zmysle Dublinského nariadenia\nIII. začala podľa žalobcu plynúť od akceptácie a uplynula najneskôr dňa 14.10.2024.\n12. Na podporu žalobcovho právneho názoru s ohľadom na výklad lehoty v zmysle čl. 28 ods. 3\nDublinského nariadenia III poukázal na dlhodobo ustálený právny názor kasačného súdu vyslovený v\ntotožnej právnej veci vedenej pred Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 10Sža/16/2014 z 18.06.2014 vo\nveci odvolania voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sp/20/2014: „Na konanie o zaistení\npre účely prípravy prevozu do iného členského štátu EÚ, kde si zaistená osoba podala žiadosť o\nazyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov. Ak nie je možné prípravu a prevoz\nosoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po uplynutí tejto lehoty okamžite\nbezodkladne prepustiť.“ Totožne rozhodol Najvyšší správny súd v jeho rozsudku zo dňa 30.11.2023 sp.\nzn. 2Sak/10/2023.\n13. Žalobca v správnej žalobe konštatoval, že v súvislosti so stanovenou dĺžkou doby zaistenia\nžalobcu, žalovaný síce pri jej stanovení vychádzal zo správnych ustanovení príslušného právneho\npredpisu, nariadenia Dublin III, no nesprávne ich vyložil resp. nesprávne aplikoval. Poukázal tiež na\ntú skutočnosť, že žalovaný a aj iné policajné útvary boli účastníkom konania vo viacerých obdobných\nsúdnych konaniach, kde správny súd rozhodol, že žalovaný nesprávne posudzuje lehoty obmedzenia\nosobnej slobody cudzincov zaistených za účelom dublinských transferov. Najvyššie súdne autority\npritom odstránili svojou rozhodovacou činnosťou akékoľvek pochybnosti ohľadom výkladu osobitných\ntzv. dublinských lehôt, pričom zo strany policajných útvarov naďalej podľa názoru žalobcu dochádza k\nporušovaniu ústavného práva cudzincov na ich osobnú slobodu a nerešpektovaniu týchto lehôt, a tým\naj k nerešpektovaniu rozhodovacej praxe správnych súdov pri ďalšej činnosti policajných útvarov.\n14. Žalobca mal za to, že od akceptácie prevzatia žalobcu dožiadaným členským štátom môže jeho\nzaistenie trvať už iba 6 týždňov. Žalobca je preto podľa žalobcu zaistený nezákonne a arbitrárne. Mal\nza to, že držanie žalobcu v zaistení za účelom prípravy, alebo výkonu dublinského návratu po dni\n14.10.2024 je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a čI. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III.\nPostup a rozhodnutie žalovaného je v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu a\nsprávnych súdov v obdobných veciach. Bol toho právneho názoru, že v jeho veci je navyše zrejmé, že k\njeho odovzdaniu do Rumunska nedôjde ani v lehote do 10.11.2024, ako to žalovaný tvrdí v napadnutom\nrozhodnutí. Jeho zaistenie je preto podľa žalobcu okrem jeho nezákonnosti aj neúčelné.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.10.2024 uviedol, že žiada správnu\nžalobu zamietnuť pre jej nedôvodnosť. K žalobným námietkam uviedol, že žalovaný zaistil žalobcu\ndňa 10.08.2024 rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov\npod č. PPZ-HCP-PO5-63-011/2024-AV na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa\nosobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Konanie vo veci zaistenia bolo začaté z\n\ndôvodu, že žalobca je žiadateľom o azyl v Rumunskej republike, keďže z informačného systému MIGRA,\nlustráciou odtlačkov prstov, výstup z Eurodac, bolo zistené, že je subjektom dublinského konania. V\nuvedenom systéme má záznam o azylovom konaní a to v Rumunskej republike. Z uvedeného dôvodu\ntúto skutočnosť žalovaný oznámil dňa 13.08.2024, ktoré je príslušné na začatie konania vo veci prevozu\nžalobcu na územie iného členského štátu podľa Nariadenia Dublin III. Na základe tejto skutočnosti\nzačalo Dublinské stredisko konanie o návrat žalobcu na územie iného členského štátu žiadosťou o\nprevzatie naspäť dňa 22.08.2024 pod číslom MU-DS-279/2024-DŽ. Rumunská republika akceptovala\nžiadosť' o prevzatie naspäť žalobcu, čo bolo vyznačené dňa 02.09.2024 v IS MIGRA, v časti Dublinské\nkonania. Dublinským strediskom bolo dňa 10.09.2024 vydané rozhodnutie o odovzdaní žalobcu na\núzemie Rumunskej republiky, ktoré bolo žalobcovi vyhlásené dňa 12.09.2024. Rozhodnutie Dublinského\nstrediska nadobudlo právoplatnosť dňa 12.09.2024, vykonateľné 03.10.2024.\n16. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že posledný termín na podanie správnej žaloby spolu s\nnávrhom na priznanie odkladného účinku bol dňa 02.10.2024 a dňom 03.10.2024 sa rozhodnutie stalo\nvykonateľným. Do uvedeného dátumu nie je možné zrealizovať odsun žalobcu bez toho, aby mu bolo\nodopreté podanie návrhu na priznanie odkladného účinku spolu so správnou žalobou. Ani Dublinské\nstredisko, ako jediná inštitúcia kompetentná na konanie v zmysle Dublinského nariadenia nezrealizuje\nodsun štátneho príslušníka tretej krajiny, kým neuplynie lehota 20 dní od vyhlásenia rozhodnutia.\n17. Žalovaný konštatoval, že žalobcovi bolo predĺženie zaistenia vydané v zmysle § 88 ods. 4 zákona\no pobyte cudzincov, kde je uvedené, že štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený podľa tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Žalobca bol v zaistení od 10.08.2024 a zaistenie mu bolo predĺžené do\n10.11.2024, a teda mal za to, že žalovaný neporušil v dĺžke doby zaistenia ustanovenie § 88 ods. 4\nzákona o pobyte cudzincov.\n18. Žalovaný mal za to, že žalobca nebol zaistený podľa článku 28 Dublinského nariadenia, ale bol\nzaistený rozhodnutím o zaistení podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov\na taktiež aj rozhodnutím o predĺžení zaistenia v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, kde\nje uvedené, že štátny príslušník tretej krajiny môže byt zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac\nna šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie\nštátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie podľa žalovaného presiahnuť\nšesť mesiacov. Žalovaný ani pri vydaní rozhodnutia o zaistení dňa 10.08.2024 nestanovil maximálnu\ndĺžku doby zaistenia a ani po opakovaných predĺženiach zaistenia žalobcu sa nepriblížil k dobe zaistenia\n5 mesiacov, ktorá je uvedená v potvrdzujúcich rozsudkoch Najvyššieho súdu, na ktoré poukázal\n(1SZa/18/2016).\n19. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že nevie ovplyvniť dĺžku doby trvania jednotlivých úkonov,\nktoré zabezpečuje Dublinské stredisko a môže predĺžením zaistenia iba zabezpečiť, aby bol žalobca k\ndispozícii a bolo zabránené jeho ďalšej nelegálnej migrácii a porušovaniu zákonov jednotlivých štátov,\nna ktorých územie vstupoval bez potrebných dokladov za účelom dostať sa do svojej cieľovej krajiny.\nNezaistením žalobcu, nepredĺžením zaistenia a prepustením žalobcu zo zaistenia podľa žalovaného\nhrozilo, že bude zmarený samotný účel konania o odovzdaní, ktoré nie je v kompetencii žalovaného,\na preto bolo potrebné mat' žalobcu k dispozícii počas procesu jeho návratu v zmysle Dublinského\nnariadenia.\nIV. Relevantná právna úprava\n20. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy, alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného\npredpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku.\n21. K poznámke 85) je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.\njúna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za\n\nposúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny, alebo osobou\nbez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).\n22. Podľa § 88 ods. 2 zákon o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa\nrozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy, alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny\npríslušník tretej krajiny ujde, alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá\nudelený pobyt podľa tohto zákona, alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n23. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny\nmôže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený\npočas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas\nzaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.\n24. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\n25. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n26. Podľa kapitoly I. čl. 2 písm. n) Nariadenia Dublin III riziko úteku je existencia dôvodov v konkrétnom\nprípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno\ndomnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na\nktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.\n27. Podľa kapitoly I. čl. 2 písm. m) veta prvá Nariadenia Dublin III. „vízum“ je povolenie, alebo\nrozhodnutie členského štátu, ktoré sa vyžaduje pre tranzit, alebo vstup s cieľom zamýšľaného pobytu v\nčlenskom štáte, alebo v niekoľkých členských štátoch.\n28. Podľa článku 25 ods. 1 Nariadenia Dublin III, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a\nrozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do\njedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo\nsystému Eurodac, uvedená lehota sa skráti na dva týždne.\n29. Podľa článku 25 ods. 2 Nariadenia Dublin III, nekonanie v lehote jedného mesiaca, alebo dvoch\ntýždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť\ndotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod.\n30. Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia Dublin III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v\nsúvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.\n31. Podľa článku 28 ods. 2 Nariadenia Dublin III platí, že ak existuje značné riziko úteku, členské štáty\nmôžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením,\na to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je\nmožné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.\n32. Podľa článku 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie,\nnež je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do\nuskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na\npodanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti.\nČlenský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď.\nTáto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu\nodpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok\npovinnosť prevziať, alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej\npríchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do\nzodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od\nimplicitného, alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby\n\niným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa\nčlánku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo\nprijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku,\nosoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom\nuplatňujú.\n33. Podľa kapitoly III článok 12 ods. 1 Nariadenia Dublin III ak je žiadateľ držiteľom platného povolenia\nna pobyt, je za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu zodpovedný ten členský štát, ktorý vydal\ntoto povolenie.\n34. Podľa kapitoly III článok 12 ods. 4 Nariadenia Dublin III ak je žiadateľ držiteľom iba jedného, alebo\nniekoľkých povolení na pobyt, ktorých platnosť sa skončila pred menej ako dvoma rokmi, alebo jedného\nalebo niekoľkých víz, ktorých platnosť sa skončila pred menej ako šiestimi mesiacmi a ktoré mu skutočne\numožnili vstup na územie členského štátu, uplatňujú sa odseky 1, 2 a 3 dovtedy, kým žiadateľ neopustí\núzemia členských štátov.\n35. Podľa § 46 a ods. 1 zákona o azyle na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej\nrepubliky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného\npredpisu (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína\nna podnet ministerstva.\n36. Podľa § 46 a ods. 4 zákona o azyle Ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené\npodmienky podľa osobitného predpisu; ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého\nbude cudzinec odovzdaný.\n37. Podľa § 46c zákona o azyle podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného\nčlenského štátu nemá odkladný účinok.\n38. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\n„Dohovor“), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nokrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: zákonné\nzatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie,\nalebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\n39. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému,\nneľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n40. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), tento\nzákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak.\n41. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n42. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n43. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n44. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n\n45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n46. V zmysle ustanovenia § 206 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n47. Podľa § 221 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n48. Podľa § 225 ods. 1 SSP správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní\nod doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení\nlehoty zaistenia.\n49. Podľa § 225 ods. 3 SSP správna žaloba sa podáva žalovanému.\n50. Podľa § 227 ods. 1 SSP žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dní od\njej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom.\n51. Podľa § 228 SSP správny súd rozhodne o správnej žalobe na pojednávaní do siedmich pracovných\ndní od jej predloženia podľa § 227. Táto lehota sa neuplatní, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n52. Podľa § 230 ods. 1 písm. a), ods. 3 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej\nžaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení,\nrozhodnutie o predĺžení zaistenia, alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému\nbezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Vo výroku rozsudku správny súd uvedie meno a\npriezvisko žalobcu, číslo jeho cestovného pasu, alebo iného dokladu totožnosti, číslo a deň vydania\nrozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia\na druh a podmienky miernejšieho donucovacieho opatrenia, ak rozhodol o jeho uložení.\nV. Konanie pred správnym súdom\n53. Správy súd v Košiciach ako súd správny v konaní o žalobe vo veciach zaistenia (§ 221-230\nSSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu\nžalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, pričom prihliadol na stav veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4\nSSP) a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná a preskúmavané rozhodnutie správneho\norgánu o zaistení je potrebné zrušiť a nariadiť žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia\ns poukazom na ustanovenie § 230 ods. 1 písm. a) SSP v spojitosti s ustanovením § 191 ods. 1 písm.\nd) a e) SSP.\n54. Rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní konanom dňa 31.10.2024, ktoré bolo konané\nv neprítomnosti žalobcu a žalovaného.\nVI. Právny názor správneho súdu\n55. Predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO5-63-024/2024AV, ktorým predĺžil zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne\npotrebný najviac do 10.11.2024.\n56. Hlavným žalobným dôvodom predmetnej veci je posúdenie existencie zákonných dôvodov na\nzaistenie (resp. toho či tieto zákonné dôvody na zaistenie žalobcu naďalej u žalobcu trvajú), ako aj\n\nnásledne držanie žalobcu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach a to predovšetkým\ns poukazom na námietku žalobcu ohľadne porušenia 6 - týždňovej lehoty v zmysle čl. 28 ods. 3\nNariadenia Dublin III, ktorá začala plynúť odo dňa kedy Rumunsko akceptovalo prevzatie žalobcu, teda\ndňa 02.09.2024, a ktorá uplynula dňa 14.10.2024, pričom túto lehotu nebolo možné predĺžiť.\n57. Z administratívneho spisu žalovaného bolo zistené, že žalovaný začal konanie vo veci zaistenia\nžalobcu ako cudzinca z dôvodu, že žalobca je žiadateľom o azyl v Rumunskej republike, v ktorej\nnezotrval kým sa rozhodne o jeho žiadosti, ale vycestoval na územie Slovenskej republiky bez\noprávnenia a cestovných dokladov, a preto žalovaný dospel k záveru, že u žalobcu existuje značné riziko\njeho úteku. Žalovaný uvedenú skutočnosť oznámil Dublinskému stredisku dňa 13.08.2024, na základe\nktorej skutočnosti začalo konanie o návrat žalobcu na územie iného členského štátu.\n58. Dňa 02.09.2024 Rumunská republika písomne akceptovala prevzatie žalobcu v zmysle čl. 18 ods.\n1 písm. b) Nariadenia Dublin III a článkom 4 vykonávacieho Nariadenia Komisie č. 118/2014 Z. z. späť\nna svoje územie za účelom posúdenia jeho žiadosti podľa článku 31 smernice Európskeho parlamentu\na Rady 2013/32/EÚ z 26.06.2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej\nochrany.\n59. Dublinské stredisko rozhodnutím č. MU-DS-279-8/2024-DŽ rozhodlo o odovzdaní žalobcu na územie\nRumunska, pretože krajinou zodpovednou za azylové konanie žalobcu je Rumunsko. Predmetné\nrozhodnutie žalobca nenapadol správnou žalobou.\n60. Žalobca bol predchádzajúcim rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-PO5-63-011/2024-AV zo dňa\n10.08.2024 zaistený na účel zabezpečenia prípravy, alebo výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Dublin\nIII. a podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov a bola mu stanovená dĺžka doby zaistenia\npodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 10.10.2024.\nŽalovaný zároveň rozhodol o jeho ponechaní v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov.\n61. Predpokladom zaistenia žalobcu v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je\nnaplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy, alebo jeho výkonu podľa osobitného\npredpisu, ktorým v danom prípade je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z\n26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za\nposúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny, alebo osobou\nbez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).\n62. V prípade žalobcu bolo z informačných systémov zistené, že žalobca je žiadateľom o azyl v\nRumunsku, čím je táto krajina zodpovedná za posúdenie žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu\nv zmysle Nariadenia Dublin III – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.\njúna 2013. Správny súd má zato, že správny orgán si je vedomý, že počas celej doby zaistenia má\nskúmať, či trvá účel samotného zaistenia v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov\na to v úzkej súčinnosti s Dublinským strediskom vzhľadom na kroky, ktoré je dané stredisko povinné\nv zmysle daného nariadenia uskutočniť.\n63. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že podstatou Nariadenia Dublin III je určenie kritérií a\nzodpovednosti niektorého zo štátov únie, kde štátny príslušník tretej krajiny, alebo osoba bez štátnej\npríslušnosti požiadala o udelenie azylu po prvýkrát a v prípade, že sa takáto osoba pohybuje počas\nkonania na územiach iných krajín, zabezpečiť jeho odovzdanie do prvotnej krajiny, pričom v zmysle\nkapitoly III článku 7 odsek 2 Nariadenia Dublin III členský štát, zodpovedný podľa kritérií stanovených v\ntejto kapitole sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť\no medzinárodnú ochranu v členskom štáte, pričom z konania vyplýva, že touto krajinou je Rumunsko,\nkde žalobca požiadal o azyl. Mal sa teda zdržiavať na jeho území počas azylovej procedúry a nemal\nopustiť jeho územie a vycestovať na územie iného štátu únie bez príslušných oprávnení.\n64. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR už viackrát vo\nsvojich rozhodnutiach zdôraznili, že medzi zaistením a jeho účelom (t. j. konaním o odsune, vyhostení,\ntzv. dublinským transferom a pod.) je nepopierateľná nadväznosť a v žiadnom prípade nemožno hovoriť\no oddelených konaniach bez vzájomných súvislostí a dôsledkov (napr. rozsudok NS SR sp. zn.\n1Sža/31/2014, 1SZa/7/2016, 9Sža/23/2010, 10Sža/35/2014, 1SZa/6/2016 1Sza/8/2015, 10SZa/2/2015,\n\nnález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, nález Ústavného súdu SR sp.\nzn. II. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013).\n65. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia článku 28 ods. 3 tretí pododsek, pre posúdenie veci je kľúčová\ncitácia č. 28 ods. 3 nariadenia Dublin III, ktorý je pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúci, správny súd\npoukazuje na skutočnosť, na ktorú upriamil pozornosť aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa\n13.08.2017 vo veci C-60/16. Aj keď rozhodnutie súdneho dvora reagovalo na vnútroštátnu právnu úpravu\nvo Švédskom kráľovstve v odôvodnení daného rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že v prípade\nvýkladu daného ustanovenia sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a\nto na jednej strane akceptovanie dožiadania o prevzatie, alebo prijatie späť a na druhej strane koniec\nodkladného účinku odvolania, alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní.\n66. V zmysle zákona o azyle proti rozhodnutiu dublinského strediska vydaného žalobcovi podľa §\n46 a ods. 4 o jeho odovzdaní do iného členského štátu t. j. Rumunskej republiky, nemožno podať\nodvolanie, ale možno podať iba správnu žalobu, ktorá však nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 SSP\nv spojení s §46c zákona o azyle). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby\nsprávny súd v lehote 15 dní od podania správnej žaloby. O odkladnom účinku rozhoduje správny súd\niba na návrh žalobcu. Správnu žalobu treba podať v lehote 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia\ndublinského strediska (§211 ods. 2 SSP). Z právnej úpravy platnej na území SR je zrejme, že voči\nrozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu v zmysle Nariadenia Dublin III\nnemožno podať odvolanie, ale len správnu žalobu. Teda v podmienkach Slovenskej republiky nemožno\naplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania“.\nŽalobca navyše nepodal voči rozhodnutiu dublinského strediska ani správnu žalobu v dôsledku čoho\nnemožno aplikovať na preskúmavanú veci alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo\npreskúmania podľa článku 27 ods. 3.“\n67. Z daného vyplýva, že v prípade žalobcu nebola naplnená druhá udalosť, na ktorú poukazoval Súdny\ndvor EÚ t. j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov .... odvtedy, keď zanikol odkladný\núčinok odvolania, alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. V preskúmavanej veci teda prichádza do\núvahy len prvá udalosť t. j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov od implicitného, alebo\nvýslovného akceptovania dožiadania o prevzatie, alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským\nštátom.\n68. V preskúmavanom prípade má správny súd za to, že možno aplikovať na preskúmavanú vec\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/16/2014 z 18.06.2014 v ktorom kasačný súd uviedol,\nže: Na konanie o zaistení pre účely prípravy prevozu do iného členského štátu EÚ, kde si zaistená osoba\npodala žiadosť o azyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov. Ak nie je možné\nprípravu a prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po uplynutí tejto lehoty\nokamžite bezodkladne prepustiť.\n69. Dňa 02.09.2024 došlo k akceptácii Rumunskou republikou o prevzatie späť žalobcu a zároveň\ntýmto dňom začala plynúť 6-týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Nariadenia Dublin III,\nktorá uplynula dňa 14.10.2024. Preto následne držanie žalobcu v zaistení (predlženie zaistenia žalobcu\nv zmysle preskúmavaného rozhodnutia) po uvedenej lehote už nie je v súlade s Nariadením Dublin III\nv dôsledku čoho je nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.\n70. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zo strany súdu, tieto\nnemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením\nžalovaného, a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve\nabsentujúce argumenty odporcu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť\nžalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto\naktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie\nsprávneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015).\n71. S prihliadnutím na právne závery vedúce k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správny\nsúd z dôvodu procesnej ekonómie ostatné žalobné dôvody uplatnené v podanej správnej žalobe už\npodrobnejšie nevyhodnocoval.\n\n72. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými\nustanoveniami podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP a z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d) a e)\nSSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,\nkeďže obmedzenie jeho osobnej slobody nie je zákonné.\n73. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú\nnáhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude\nrozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v\nlehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová\nznačka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,\nkedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo\nzrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len “sťažnostné body“) a návrh\nvýroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský\nsúd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9695070f-f0a5-43c8-b95e-3a0277f389ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 147/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2013 z 9. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-09", "citacie_n": 381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9695070f-f0a5-43c8-b95e-3a0277f389ef"}, {"guid": "ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4"}, {"guid": "d393225b-8473-4e0f-a9ed-b528e57f86cf:2d75c929-b08d-47e4-9c38-4f786edb98c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016200188.1", "spisova_znacka": "1SZa/7/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/7/2016 z 5. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-05", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200188.1"}, {"guid": "05260d7e-4f1b-45df-9471-b07a3fcd6128:4e3b9d9c-b163-47d6-ad63-5cb09ebc082b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7016200103.1", "spisova_znacka": "1SZa/6/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/6/2016 z 23. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-23", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7016200103.1"}, {"guid": "b48ee3e1-38e4-45b3-abab-4a0b56a1650b:142b0a93-e43c-4fa9-93f2-dca3a4aef9f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1015200727.1", "spisova_znacka": "10SZa/2/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/2/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1015200727.1"}, {"guid": "06f428cc-8adf-439f-9abd-ef82ec73958f:caea5698-41b7-4517-a9e8-275fdbf3f1e0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:0923100369.1", "spisova_znacka": "2Sak/10/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/10/2023 z 30. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:0923100369.1"}, {"guid": "4d7c0021-558d-4cba-8693-19a4fd696835:cac57700-c433-4b1c-be10-1ed65e000fff", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8014200953.1", "spisova_znacka": "2Sp/20/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Sp/20/2014 z 16. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-10-16", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200953.1"}], "citovane_v": []}