{"guid": "43758357-6a2e-4a1d-9f02-247f1316431a:a52c632d-f58b-4175-927f-2ed0196169f6", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100737.1", "spisova_znacka": "8Saz/5/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 8Saz/5/2024 z 29. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 29. októbra 2024, sp. zn. 8Saz/5/2024, ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100737.1", "identifikacne_cislo": "0924100737", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Ing. Lenka Figulová", "sudca_id": 972, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ing-lenka-figulova-972", "datum_vydania": "2024-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "1Szak/4/2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "d96d41ef-66e2-4169-b7c9-6d24fe126bd0:2df6e789-ca98-4464-879d-db0998c63d7b", "datum": "2024-12-19", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168.odsek-1", "nazov": "§ 168 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168.odsek-2", "nazov": "§ 168 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81.odsek-1", "nazov": "§ 81 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81.odsek-2", "nazov": "§ 81 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81.odsek-4", "nazov": "§ 81 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b)", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-a)", "nazov": "§ 82 ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b)", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "nazov": "§ 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d)", "nazov": "§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-90"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-229", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-77", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-81", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-89", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-90"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a52c632d-f58b-4175-927f-2ed0196169f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100737.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100737.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100737.1/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n8Saz/5/2024\n0924100737\n29. 10. 2024\nJUDr. Ing. Lenka Figulová\nECLI:SK:SpSKE:2024:0924100737.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX. XXXXX XXXX, štátny príslušník Tadžickej republiky, s cudzineckým pasom vydaným v Slovenskej\nrepublike pod č. C. XXXXXXX, naposledy bytom D. D. XX, B., E., toho času umiestnený v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov F., G. XX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Ivetou Rajtákovou,\nadvokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Oddelenie hraničnej kontroly\nPolicajného zboru Košice - letisko, 041 75 Košice - letisko, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-PO9-3-113/2024-AV zo dňa 18. septembra 2024 vo veci predĺženia zaistenia,\ntakto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO9-3-113/2024-AV zo dňa 18. septembra 2024 (ďalej aj\n„rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia“) rozhodol podľa § 88 ods. 4 tretia veta zákona č. 404/2011 Z.\nz. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj\n„zákon o pobyte cudzincov“) o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu o 6 (šesť) mesiacov, t.j. do 20. marca\n2025 na účel výkonu administratívneho vyhostenia.\n2. Žalovaný v úvode odôvodnenia rozhodnutia zosumarizoval doterajšie skutkové zistenia a priebeh\núkonov uskutočnených do vydania napadnutého rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia, z čoho\nvyplývajú najmä nasledovné skutočnosti:\n3. Žalobca mienil dňa 2. marca 2022 vstúpiť na územie Slovenskej republiky na hraničnom priechode\nVyšné Nemecké, pri ktorej príležitosti bolo zistené, že na žalobcu bola v pátracom systéme INTERPOL\nvydaná platná požiadavka v rámci medzinárodného pátrania, s vydaným medzinárodným zatýkacím\nrozkazom zo dňa 2. marca 2018 súdom I. Somoni kraja, mesta Dušanbe, pre skutok kvalifikovaný ako\ntrestný čin organizovanej kriminálnej skupiny, podľa § 307 časť 1 Trestného zákona Tadžikistanu, preto\nbol žalobca následne umiestnený v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody\nv Košiciach, kde žalobca dňa 4. mája 2022 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky\nz dôvodu obavy o svoj život, pretože je členom Demokratickej politickej skupiny 24 (zápisnice č. ČAS:\nPPZ-HCP-PO6-1-012/2022-AZ).\n\n4. Rozhodnutím č. MU-PO-168/2022-Ž zo dňa 28. októbra 2022 Migračný úrad Ministerstva vnútra SR\nrozhodol jednak o neudelení azylu žalobcovi, ako aj o neposkytnutí doplnkovej ochrany, pričom žalobca\nproti tomuto rozhodnutiu nepodal v zákonnej lehote správnu žalobu, takže konanie o udelenie azylu\nna území Slovenskej republiky bolo právoplatne ukončené dňa 2. januára 2023, od ktorého momentu\nmal žalobca neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, respektíve Schengenského priestoru,\npretože nemal pri sebe doklady, ani platné vízum alebo povolenie k pobytu, ktoré by ho oprávňovali\nvstúpiť alebo sa zdržiavať na území Slovenskej republiky alebo Schengenského priestoru. Následne bol\nžalobca dňa 24. januára 2024 predvedený na OCP PZ Košice v súvislosti s konaním o administratívnom\nvyhostení, pričom po tom, ako pri kontrole dokladov bolo zistené, že žalobca má udelený trvalý pobyt na\núzemí Ukrajiny, mu pod č. EC-ECKE1-240124-124-TJK8603119514-----01, na jeho žiadosť bolo udelené\ndočasné útočisko na území Slovenskej republiky a žalobca bol dňa 24. januára 2024 prepustený na\nslobodu a nasledujúci deň odišiel do Nemecka. V Nemecku sa zdržiaval do 20. marca 2024, kedy\nbol žalobca transferovaný (dublinský transfer) späť na územie Slovenskej republiky, po tom, ako jeho\nprevzatie dňa 8. februára 2024 akceptovalo Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra\nSR pod č. MU-DS-48/2024-DŽ.\n5. Po prevzatí žalobcu na územie Slovenskej republiky bolo lustráciou v informačnom systéme IS CLK\nzistené, že na osobu žalobcu sú vytvorené dva platné pátracie záznamy v Schengenskom informačnom\nsystéme - Osoba (SIS2); v prvom prípade sa jednalo o pátrací záznam vytvorený Francúzskom zo dňa\n22. apríla 2022, kde dôvodom pátrania je „Odopretie vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore\nobčanom tretích krajín (čl. 24)“ s evidovaným opatrením, ktoré sa má vykonať na vonkajšej hranici cit.\n„odoprieť vstup do krajiny“ a na vnútrozemí cit. „odovzdať osobu orgánom OCP za účelom jej vyhostenia\nz územia schengenského priestoru“, súčasne s poznámkou, že účastník konania je násilný, pričom\nMigračný úrad Ministerstva vnútra SR prostredníctvom národnej ústredne SIRENE zistil, že žalobcovi\nbol udelený súdny zákaz vstupu na územie H. do 25. apríla 2062 (na dobu 40 rokov) z dôvodu, že cit.\n„osoba je príbuzná radikálnemu islamu a predstavuje hrozbu pre verejnú bezpečnosť.“ Druhý záznam\nbol vytvorený Nemeckom zo dňa 28. septembra 2018, kde dôvodom pátrania „Odopretie vstupu alebo\npobytu v schengenskom priestore občanom tretích krajín (čl. 24)“, s evidovaným opatrením, ktoré sa\nmá vykonať na vonkajšej hranici cit. „odoprieť vstup do krajiny“ a na vnútrozemí cit. „odovzdať osobu\norgánom OCP za účelom jej vyhostenia z územia schengenského priestoru“, súčasne s poznámkou,\nže dôvodom zákazu vstupu je vážna bezpečnostná hrozba; v zázname je zaevidovaná informácia\nsúvisiaca s trestným činom terorizmu pod č. TE-RI-INT/741311/2021 s poznámkou, že účastník konania\nje ozbrojený, násilný, zapojený do aktivít súvisiacich s terorizmom. Na základe uvedených skutočností\nžalovaný dňa 20. marca 2024 začal konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu z územia\nSlovenskej republiky.\n6. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO9-3-015/2024-AV zo dňa 20. marca 2024 (ďalej aj „rozhodnutie\no administratívnom vyhostení“) žalovaný rozhodol, že žalobcu administratívne vyhosťuje z územia\nSlovenskej republiky na územie Ukrajiny (pozn. bez určenia lehoty na vycestovanie z územia\nSlovenskej republiky) a žalobcovi uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie\nvšetkých členských štátov na dobu 10 rokov, pričom žalovaný vylúčil odkladný účinok odvolania\nproti tomuto rozhodnutiu. Žalobca podal proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení č. PPZHCP-PO9-3-015/2024-AV zo dňa 20. marca 2024 odvolanie, o ktorom rozhodol RHCP Prešov ako\ndruhostupňový odvolací orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-38-004/2024-Sk zo dňa 17. mája 2024\ntak, že zmenil prvú vetu výroku, kde vypustil, že sa účastník konania vyhosťuje na územie Ukrajiny, v\nostatnej časti napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Predmetné rozhodnutie o odvolaní\nnadobudlo právoplatnosť dňa 28. mája 2024.\n7. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO9-3-019/2024-AV zo dňa 20. marca 2024 žalovaný rozhodol o zaistení\nžalobcu dňom 20. marca 2024 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu\njeho administratívneho vyhostenia s určením doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do\n20. júla 2024, pričom žalobca bol umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov F.. Žalobca\npodal proti rozhodnutiu o zaistení č. PPZ-HCP-PO9-3-019/2024-AV zo dňa 20. marca 2024 správnu\nžalobu, ktorá bola zamietnutá rozsudkom správneho súdu sp. zn. 1Saz/3/2024 zo dňa 18. apríla 2024,\npotvrdeným rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Szak/2/2024 zo dňa\n12. júna 2024.\n\n8. Dňa 22. marca 2024 žalovaný zaslal Migračnému úradu Ministerstva vnútra SR žiadosť PPZ-HCPPO9-3-029/2024-AV o zrušenie žalobcovi priznaného dočasného útočiska podľa § 33 písm. c) zákona\n480/2002 Z.z. o azyle v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o azyle“), o ktorej Migračný úrad\nMinisterstva vnútra SR rozhodol rozhodnutím č. MU-PO-47-28/2024-DÚ zo dňa 3. mája 2024 tak, že\nžalobcovi zrušil poskytovanie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky.\n9. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO9-3-083/2024-AV zo dňa 18. júla 2024 žalovaný rozhodol podľa § 88\nods. 4 zákona o pobyte cudzincov o predĺžení zaistenia žalobcu o dva mesiace, na čas nevyhnutne\npotrebný, najviac do 20. septembra 2024. Žalobca podal proti rozhodnutiu o predĺžení zaistenia č.\nPPZ-HCP-PO9-3-083/2024-AV zo dňa 18. júla 2024 správnu žalobu, ktorá bola zamietnutá rozsudkom\nsprávneho súdu sp. zn. 15Saz/3/2024 zo dňa 13. augusta 2024, potvrdeným rozsudkom Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Szak/3/2024 zo dňa 11. septembra 2024.\n10. Dňa 4. septembra 2024 bola žalovanému zo strany Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov F.\ndoručená odpoveď na žiadosť č. PPZ-HCP-SE5-50-200/2024-ZC, v ktorej bolo uvedené, že k danému\ndňu nebol žalobcovi vystavený náhradný cestovný doklad a proces jeho vystavenia stále prebieha.\nK žiadostiam o poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky\nzasielanej osloveným krajinám Útvar policajného zaistenia pre cudzincov F. uviedol, že neeviduje žiadnu\nnovú spätnú väzbu a žiadna krajina neakceptovala prijatie cudzinca na svoje územie. V závere bolo\nkonštatované, že dňa 12. augusta 2024 bola zo strany Tadžickej republiky doručená verbálna nóta. Ďalej\nboli uskutočnené kroky k predĺženiu cudzineckého pasu pre žalobcu, ktorý bol následne vydaný dňa 3.\nseptembra 2024 OCP PZ Michalovce s platnosťou do 20. marca 2025.\n11. Dňa 12. septembra 2024 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce informoval žalovaného\nna základe jeho žiadosti z toho istého dňa č. HCP-PO9-3-101/2024-AV o tom, že k danému dňu\nnebol žalobcovi vystavený náhradný cestovný doklad zo strany zastupiteľského úradu Tadžikistanu,\nžiadosti o poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka tadžickej republiky boli zaslané\npäťdesiatim siedmim krajinám, avšak nebolo dané žiadne kladné stanovisko a v prípade šiestich krajín\nbola doručená negatívna odpoveď.\n12. Dňa 18. septembra 2024 žalovaný začal konanie vo veci predĺženia lehoty zaistenia podľa § 88 ods.\n4 tretia veta zákona o pobyte cudzinca, o čom bol žalobca upovedomený, za prítomnosti ustanoveného\ntlmočníka bola spísaná zápisnica č. PPZ-HCP-PO9-3-112/2024-AV, v ktorej žalobca najmä uviedol, že\npočas jeho pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach bol vymazaný záznam\njeho osoby v systéme SIS 2, vložený Nemeckom a zároveň žalobca prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu požiadal aj Francúzsko o vymazanie záznamu. V ďalšom žalobca uviedol, že v žiadnom\nprípade nebude spolupracovať pri vydávaní náhradného cestovného dokladu, odmieta vycestovať z\núzemia Slovenskej republiky a jedinou krajinou, kam je ochotný vycestovať je Švédsko. Iné krajiny,\nnachádzajúce sa mimo Európskej únie považuje za nedôveryhodné a odmieta do nich vycestovať.\n13. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO9-3-113/2024-AV zo dňa 18. septembra 2024 žalovaný rozhodol o\npredĺžení lehoty zaistenia žalobcu o 6 (šesť) mesiacov, t.j. do 20. marca 2025 v súlade s § 88 ods. 4 tretia\nveta zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia s tým, že žalobca\nostal umiestnený v útvaru policajného zaistenia pre cudzincov. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil\ntým, že účel zaistenia naďalej trvá. Žalovaný v prvom rade poukázal na to, že žalobca v procese\nvýkonu administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky dostatočne nespolupracoval,\nuvedené vyplýva aj z výpovede žalobcu, ktorú uviedol do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 18.\njúla 2024 a zo dňa 18. septembra 2024, v ktorej žalobca vylúčil akúkoľvek spoluprácu v procese\nvybavovania náhradného cestovného dokladu, ako aj podmienenie svojho vycestovania z územia\nSlovenskej republiky len do krajín, ktoré sám určí. K otázke vymazania záznamu v databáze SIS\nII, vloženého Nemeckom, žalovaný uviedol, že ide o logický následok a procesný postup, kedy po\nodovzdaní účastníka konania na územie Slovenskej republiky v rámci dublinského transferu bol tento\nzáznam po určitej dobe zneplatnený, nakoľko pre územie Nemecka stratil význam a je povinnosťou\nSlovenskej republiky zabezpečiť vyhostenie žalobcu z územia Európskej únie. V druhom rade žalovaný\npristúpil k predĺženiu lehoty zaistenia z dôvodu, že zastupiteľský úrad domovskej krajiny žalobcu\nku dňu vydania napadnutého rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia nevydal žalobcovi náhradný\ncestovný doklad. Zastupiteľský úrad domovskej krajiny žalobcu nie je pasívny a komunikuje so štátnymi\norgánmi Slovenskej republiky, preto žalovaný považuje vystavenie náhradného cestovného dokladu\n\npre žalobcu za reálne. Zároveň žalovaný poukázal na to, že prebieha proces komunikácie medzi\nÚtvarom policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Odborom vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ\nBratislava a jednotlivými oslovenými krajinami o možnosti prijatia žalobcu na ich územie, a preto je\npotrebné počkať na odpovede z týchto krajín, nakoľko ku dňu vydania rozhodnutia o predĺžení lehoty\nzaistenia bolo oslovených 57 krajín, z toho len zo šiestich bola doručená negatívna odpoveď a na\nodpoveď zo zvyšných krajín sa stále čaká. Podľa vyjadrenia žalovaného predĺženie lehoty zaistenia\nje nevyhnutné pre zabezpečenie kontinuálnosti vyhosťovacieho konania, k predĺženiu lehoty zaistenia\no 6 mesiacov žalovaný pristúpil z dôvodu, že ide o mimoriadne náročný a komplikovaný proces\nadministratívneho vyhostenia, ktorý si vzhľadom na obťažnosť úkonov, ktoré je v konaní potrebné\nvykonať, s určitosťou vyžiada dlhšie časové obdobie a následne špecifikoval úkony, ktorých vykonanie\nje nutné pre vykonanie administratívneho vyhostenia žalobcu. Potreba predĺženia lehoty zaistenia\nžalobcu vyplýva z existencie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení\nč. PPZ-HCP-PO9-3-015/2024-AV. Prepustenie žalobcu zo zaistenia by predstavovalo vážnu hrozbu pre\nbezpečnosť štátu a verejný poriadok a súčasne by to znamenalo aj nerešpektovanie zákonov Slovenskej\nrepubliky ohľadom zdržiavania sa na jej území, a žalobca by pokračoval v páchaní priestupku na úseku\npobytu. Preto má žalovaný za to, že uprednostnenie verejného záujmu je dostatočne odôvodnené s\nohľadom na zásah do práv žalobcu, teda je preukázaná zákonnosť predĺženia lehoty zaistenia žalobcovi.\nPodľa žalovaného v danom prípade nie je možné aplikovať uloženie iných opatrení namiesto zaistenia\n(hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej záruky) podľa § 89 ods. 1 písmena a) a b) zákona o pobyte\ncudzincov, a to s ohľadom na § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého tieto opatrenia nie\nje možné uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm.\na) alebo b) zákona o pobyte cudzincov. Naliehavý právny záujem je daný aj v tom, že je potrebné, aby\nžalobca vycestoval z územia Slovenskej republiky v čo najkratšom čase.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n14. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 10. októbra 2024 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného a zároveň žiadal, aby správny súd nariadil žalovanému, aby bol bezodkladne prepustený\nzo zaistenia a bola mu priznaná náhrada trov konania.\n15. Žalobca v žalobe namietal, že predĺženie jeho zaistenia napadnutým rozhodnutím o predĺžení lehoty\nzaistenia je obmedzením jeho osobnej slobody spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s článkom 17 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, keďže obmedzenie osobnej slobody žalobcu nemôže naplniť účel, a to\nvýkon administratívneho vyhostenia. Takýto výklad vyplýva napríklad aj z rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 41Sza/7/2016 a sp. zn. 1Szak/1/2017.\n16. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že pred konaním o administratívnom vyhostení prebiehalo v\nsúvislosti s jeho osobou konanie o jeho vydanie do Tadžickej republiky, pričom Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky uznesením sp. zn. 1Tost/3/2023 zo dňa 24. januára 2024 rozhodol, že vydanie žalobcu na\ntrestné stíhanie do Tadžickej republiky nie je prípustné, a toto rozhodnutie založil na teste vážnych\ndôvodov, ktorý umožňuje určiť mieru pravdepodobnosti porušenia práv vyžiadanej osoby v cieľovej\nkrajine. Následne rozhodnutím Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 28. februára 2024\nnebolo povolené vydanie žalobcu na trestné stíhanie do Tadžickej republiky.\n17. Žalobca ďalej zdôraznil, že jeho vyhostenie nie je reálne možné v kontexte s uvedeným záverom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci extradície žalobcu, a to tak do Tadžickej republiky, ako\naj do akejkoľvek inej krajiny, z ktorej by mohol byť následne vydaný do Tadžickej republiky na trestné\nstíhanie, čo by bolo možné považovať za obchádzanie rozhodnutia o neprípustnosti extradície žalobcu,\nako aj porušenia zákazu uvedeného v § 81 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.\n18. Žalobca tiež namietal, že z rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia vyplýva, že žiadosť o\nprijatie žalobcu bola zaslaná päťdesiatim piatim krajinám, ku dňu podania správy bolo evidovaných 6\nzamietajúcich odpovedí a ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žiadna ďalšia odpoveď nepribudla.\nPodľa názoru žalobcu teda nedošlo k žiadnemu posunu vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu\nod posledného predĺženia zaistenia z dôvodu, že jednotlivé oslovené krajiny buď odmietli prijať žalobcu\nalebo v priebehu troch mesiacov neposkytli žiadnu odpoveď. Uvedený skutkový stav preto indikuje bez\nakýchkoľvek pochybností nevyhostiteľnosť žalobcu.\n\n19. Žalobca v závere poukázal na to, že ešte dňa 9. apríla 2024 požiadal Útvar policajného zaistenia\npre cudzincov Medveďov prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí\nSlovenskej republiky o vydanie náhradného cestovného dokladu, avšak tento do daného dňa vydaný\nnebol. Navyše, predĺženie lehoty zaistenia žalobcu o pol roka rovnako nezodpovedá zákonnosti\nobmedzenia osobnej slobody na nevyhnutný čas.\n20. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 18. októbra 2024, v ktorom uviedol, že len bod 6 žaloby\nnamieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia a to z dôvodov podľa §\n191 ods. 1 písm. c) SSP a § 191 ods. 1 písm. f) SSP. Žalobca však neuviedol, k akému konkrétnemu\nnesprávnemu právnemu posúdeniu veci v rozhodnutí o predĺžení lehoty zaistenia malo dôjsť, pričom\nsúdne rozhodnutia, na ktoré žalobca poukazuje, s prejednávanou vecou buď vôbec nesúvisia, alebo\nsú účelovo interpretované so snahou tak, aby spochybnili napadnuté rozhodnutie o predĺžení lehoty\nzaistenia.\n21. Všetky skutočnosti namietané žalobcom už boli predmetom predchádzajúcich súdnych konaní a\nv tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudky sp. zn. 1Saz/3/2024 zo dňa 18. apríla 2024, sp. zn.\n6Szak/2/2024 zo dňa 12. júna 2024, sp. zn. 15Saz/3/2024 zo dňa 13. augusta 2024, sp. zn. 6Szak/3/2024\nzo dňa 11. septembra 2024, sp. zn. 17Saz/3/2024 zo dňa 11. júla 2024 a sp. zn. 17Saz/3/2024 zo\ndňa 19. septembra 2024. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca nebol vyhostený na územie\nTadžickej republiky, žalovaný rešpektoval a riadil sa rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 24. januára 2024 sp. zn. 1Tost/31/2023, ktorým bolo rozhodnuté, že vydanie žalobcu do Tadžickej\nrepubliky nie je prípustné.\n22. K námietke žalobcu ohľadom predĺženia zaistenia na maximálnu možnú dobu zaistenia žalovaný\nuviedol, že z dikcie zákonného ustanovenia § 88 ods. 4 tretej vety zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že\ncelková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov, pričom žalobcovi bola lehota\nzaistenia predĺžená iba na dobu 6 mesiacov, a teda zo zákonom povolenej doby žalovaný vyčerpal iba\npolovicu.\n23. Žalovaný zdôraznil, že v správnom konaní zisťoval presne a úplne skutočný stav veci. K predĺženiu\nlehoty zaistenia pristúpil výlučne zo zákonných dôvodov a to z dôvodu, že žalobca nespolupracuje v\nprocese vybavovania náhradného cestovného dokladu ako aj z dôvodu, že žalobcovi nebol k danému\ndňu vystavený náhradný cestovný doklad zo strany zastupiteľského úradu. Tvrdenia o nevyhostiteľnosti\nžalobcu nie sú pravdivé, prípravné činnosti v rámci vyhosťovacieho konania vrcholia a prepustením\nžalobcu na slobodu by došlo k jeho zmareniu.\n24. V závere žalovaný poukázal na to, že dňa 17. októbra 2024 písomne požiadal Útvar policajného\nzaistenia pre cudzincov F. o zaslanie urgencie v rámci vyhosťovacieho konania, a to v súlade s\nrozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. septembra 2024, sp. zn.\n6Szak/3/2024, s určením primeranej lehoty na odpoveď a upozornením, že v prípade, ak sa oslovené\nkrajiny v primeranej lehote nevyjadria, bude platiť, že súhlas s prijatím žalobcu udelený nebol.\n25. Podaním zo dňa 22. októbra 2024 predloženým žalovaným na výzvu správneho súdu žalovaný\npoukázal na úkony vykonávané v predmetnej veci odo dňa vydania rozhodnutia o predĺžení lehoty\nzaistenia, pričom uviedol, že dňa 11. októbra 2024 žalovaný zaslal Útvaru policajného zaistenia\npre cudzincov F. žiadosť o poskytnutie informácie o vykonaných úkonoch v rámci vyhosťovacieho\nkonania č. PPZ-HCP-PO9-3-123/2024-AV a následne dňa 17. októbra 2020 zaslal Útvaru policajného\nzaistenia pre cudzincov Sečovce žiadosť o spracovanie a zaslanie urgencie v rámci vyhosťovacieho\nkonania už osloveným krajinám z dôvodu právnej istoty a zachovávania zákonnosti. Dňa 18. októbra\n2024 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce doručil žalovanému odpoveď č. PPZ-HCPSE5-50-227/2024-ZC, že od 2. júla 2024 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov F. na základe pokynu\nriaditeľa ÚHCP P PZ Bratislava začalo zasielať žiadosti o poskytnutie informácie o možnosti prijatia\nštátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie oslovených krajín Oddeleniu vonkajších vzťahov\nÚHCP P PZ Bratislava a je s ním v priebežnom kontakte o stave týchto žiadostí. Zároveň dňa 18. októbra\n2024 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce spracoval urgenciu vybavovania náhradného\ncestovného dokladu zaslanú Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Na žiadosť o\nposkytnutie informácie zo strany žalovaného bola žalovanému dňa 21. októbra 2024 poskytnutá\n\nodpoveď zo strany Odboru vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava, že na Ministerstvo zahraničných\nvecí a európskych záležitostí SR bol zaslaný list spolu so žiadosťami o posúdenie možnosti prijatia\nmenovanej osoby na územie vybraných krajín a to A. I., A. I., J. I., B. I., B. I., K. I., Uzbeckej republiky a\nŠvédskeho kráľovstva (krajiny určené s ohľadom na geografickú, jazykovú, kultúrnu blízkosť a v záujme\nzachovania ochrany života, zdravia a súkromného záujmu žalobcu), pričom tieto žiadosti budú zaslané\ndiplomatickou cestou príslušným krajinám v najbližších dňoch. Žalovaný bol tiež informovaný, že\nuvedená žiadosť bude zaslaná aj do ďalších krajín, na územie ktorých je možné zvážiť vyhostenie\nmenovanej osoby.\n26. Správny súd nariadil pojednávanie na deň 29. októbra 2024, na ktorom právna zástupkyňa žalobcu\nuviedla, že predĺženie zaistenia, aj keď takáto možnosť vyplýva zo zákona o pobyte cudzincov, musí\nbyť zákonné a to v tom zmysle, že spĺňa podmienku nevyhnutnosti. Z doteraz známeho obsahu\nspisu však nevyplýva, že by žalovaný vykonával akúkoľvek ďalšiu aktivitu smerujúcu k realizácii\nrozhodnutia o vyhostení žalobcu odôvodňujúcu nevyhnutnosť predĺženia zaistenia osoby žalobcu\na jeho obmedzenia na osobnej slobode. Právna zástupkyňa v tejto súvislosti poukázala aj na závery\nvyplývajúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Szak/3/2024 zo dňa\n11. septembra 2024, v zmysle ktorých úkony vykonávané žalovaným nie sú prípustné pre toto konanie\nvo vzťahu k žalobcovi, ale len do budúcna v súvislosti s obdobnými vecami. Právna zástupkyňa žalobcu\npoukázala tiež na nečinnosť žalovaného, ak ďalšie úkony vo veci žalobcu boli vykonané až 18. októbra\n2024 a 28. októbra 2024, teda so značným časovým odstupom od vydania napadnutého rozhodnutia\no predĺžení zaistenia vyvolávajúc dojem, že uvedené má len prezentovať aktivitu žalovaného pred\nsprávnym súdom. Vzhľadom na uvedené je daná dôvodnosť žalobných bodov a preto žiadala žalobe\nvyhovieť. Zástupca žalovaného na pojednávaní namietal, že sa ohradzuje proti tvrdeniam žalobcu\no nečinnosti žalovaného v tejto veci a poukázal na kroky, ktoré boli uskutočnené v súvislosti so žalobcom\na rozhodnutím o predĺžení lehoty zaistenia a to požiadanie Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov\nF. o zaslanie urgencie už osloveným krajinám s určením lehoty na vyjadrenie v súlade s rozsudkom\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Szak/3/2024 zo dňa 11. septembra 2024\nza účelom dosiahnutia právnej istoty, urgovanie vydania náhradného cestovného dokladu a priebežné\nkontrolovanie vykonávaných úkonov. Zdôraznil tiež, že žalovaný neurčuje krajiny, ktorým sú žiadosti\no prijatie žalobcu na svoje územie zasielané, uvedené je v plnej kompetencii Útvaru policajného zaistenia\npre cudzincov Sečovce, ktorý bol poverený výkonom rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu.\nZástupca žalovaného tiež zdôraznil dôvody vydania rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia a to\nnespoluprácu žalobcu a skutočnosť, že do daného dňa nebol náhradný cestovný doklad pre žalobcu\nvydaný. Na otázku správneho súdu, či došlo k zmenám v zápisoch v systéme SIS II týkajúcich sa\nžalobcu, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zápis Nemeckej republiky už nie je, žalobca požiadal\no výmaz záznamu vykonaného zo strany Francúzskej republiky a bola mu daná odpoveď, že v určitej\nlehote dostane odpoveď na túto žiadosť, k dnešnému dňu ten zápis trvá. Na otázku správneho súdu, či\nzáznam v Interpole je stále na tom istom právnom základe rozhodnutia I. Somoni kraja mesta Dušanbe\nzástupca žalovaného uviedol, že áno. Na otázku správneho súdu, či v spojitosti so zápismi v systéme\nSIS II zo strany Nemecka a Francúzka má žalovaný vedomosť o rozhodnutiach príslušného súdneho\nalebo správneho orgánu, ktoré boli v tejto súvislosti vydané zástupca žalovaného uviedol, že kolegovia\ncez systém SIRENE sa obrátili do zahraničia, ale žiadne rozhodnutia doručené neboli. Na otázku\nsprávneho súdu, či je Tadžická republika kontaktná zástupca žalovaného uviedol, že je kontaktná a došlo\naj k stretnutiu so zastupiteľským úradom a aj na základe uvedeného možno vyvodiť záver, že je tu\nmožnosť vydať náhradný cestovný doklad.\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n27. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom\nznení (ďalej aj „SSP“), správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu,\nzaistenia a administratívneho vyhostenia.\n28. Podľa § 71 ods. 2 SSP, ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci\no ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného\nrozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.\n\n29. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).\n30. Podľa § 206 ods. 1 SSP, vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely\ntohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt\ncudzincov.\n31. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n32. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n33. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného\nútvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky\na je povinný opustiť územie Slovenskej republiky a územie členských štátov, s možnosťou určenia\nlehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa\nštátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského\nštátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto\nkrajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na\núzemie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých\nčlenských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.\n34. Podľa § 81 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do\nštátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k\nurčitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté,\nneľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne\nvyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom\nkonaní mu taký trest môže byť uložený.\n35. Podľa § 81 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu,\nv ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti\nk určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním\nohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre\nSlovenskú republiku.\n36. Podľa § 81 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, cudzinca nemožno administratívne vyhostiť ani do\nštátu, v ktorom mu hrozí nútený návrat do štátu podľa odseku 1 alebo odseku 2.\n37. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.\n38. Podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže administratívne vyhostiť\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný\nporiadok.\n39. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\n40. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\n\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n41. Podľa prvej vety § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia,\nmôže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu\nalebo b) zložiť peňažnú záruku.\n42. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n43. Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody\ninak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre\nneschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n44. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych\nspoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\n45. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj\n„Dohovor“), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nokrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom zákonné\nzatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie,\nalebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\n46. Podľa čl. 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných\nnormách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa\nneoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej aj „návratová smernica“):\n1. Pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie\nopatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha\nkonanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď:\na) existuje riziko úteku, alebo\nb) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.\nZaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun,\na vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.\n2. Zaistenie nariaďujú správne alebo súdne orgány.\nZaistenie sa nariaďuje písomne s uvedením skutkových a právnych dôvodov.\nAk zaistenie nariadili správne orgány, členské štáty:\na) buď zabezpečia rýchle súdne preskúmanie zákonnosti zaistenia, o ktorom sa rozhodne v čo\nnajkratšom čase od začiatku zaistenia,\nb) alebo poskytnú dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny právo podať návrh na začatie\nkonania, v rámci ktorého sa zákonnosť zaistenia preverí postupom rýchleho súdneho preskúmania, o\nktorom sa rozhodne v čo najkratšom čase od začiatku príslušného konania. V takomto prípade členské\nštáty bezodkladne informujú štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti podania návrhu na začatie\ntakéhoto konania.\nAk sa zistí, že zaistenie nie je zákonné, dotknutý štátny príslušník tretej krajiny bude bezodkladne\nprepustený.\n3.\nV každom prípade sa zaistenie preskúma v primeraných lehotách buď na žiadosť dotknutého\nštátneho príslušníka tretej krajiny alebo ex offo. V prípade predĺženia lehoty zaistenia na preskúmanie\ndohliada súdny orgán.\n4. Zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych\nalebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky\nustanovené v odseku 1.\n5. Zaistenie trvá, kým sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1 a kým je to potrebné na\nzabezpečenie úspešného odsunu. Každý členský štát stanoví maximálnu lehotu zaistenia, ktorá nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov.\n6. Členské štáty môžu lehotu zaistenia uvedenú v odseku 5 predĺžiť len na obmedzený čas, a to nie\ndlhšie ako ďalších dvanásť mesiacov v súlade s vnútroštátnym právom, v prípadoch, keď je napriek\nvšetkým ich primeraným snahám pravdepodobné, že proces odsunu bude trvať dlhšie:\n\na) z dôvodu nedostatočnej spolupráce dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo\nb) z dôvodu omeškania pri získavaní nevyhnutných dokladov od tretích krajín.\n47. Podľa čl. 6 Charty základných práv Európskej únie, každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť.\n48. Podľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru o právnom postavení utečencov, žiadny zmluvný štát nevyhostí\nutečenca akýmkoľvek spôsobom alebo ho nevráti na hranice území, na ktorých by jeho život alebo\njeho osobná sloboda boli ohrozené z dôvodov jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov.\n49. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o právnom postavení utečencov, výhody tohto ustanovenia však\nnemôže požadovať utečenec, ktorého odôvodnene možno považovať za nebezpečného pre bezpečnosť\nštátu, v ktorom sa nachádza, alebo ktorý po tom, čo bol právoplatným rozsudkom\nuznaný za vinného z osobitne závažného trestného činu, predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť\ntohto štátu.\nIV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n50. Správny súd konajúc podľa ust. § 221 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola podaná včas\na oprávnenou osobou, preskúmal v nej obsiahnutú argumentáciu, ako aj obsah administratívneho spisu\na dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 229 SSP zamietol.\n51. Správny súd pri posudzovaní tu súdenej veci vzal v plnej miere na zreteľ mimoriadny\ncharakter inštitútu zaistenia a jeho predĺženia, pretože zaistenie cudzinca (vrátane predĺženia lehoty\nzaistenia) predstavuje citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca, kedy dochádza\nk obmedzeniu, prípadne v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia dokonca až\nk pozbaveniu osobnej slobody (obdobný záver vyplýva z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10Sza 8/2016 zo dňa 30. marca 2016, sp. zn. 1Sža 23/2014 zo dňa 13. augusta\n2014, resp. 1Sža 5/2015 zo dňa 6. februára 2015). Takýto zásah preto môže byť prípustný len za\nprísne vymedzených podmienok definovaných zákonom o pobyte cudzincov a ústavným poriadkom\nSlovenskej republiky. Tieto podmienky pritom vzhľadom na ich povahu je možné rozdeliť na formálne\n– t.j. existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení cudzinca\na materiálne – t.j. jeho účelnosť (vykonanie právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení je\nreálne možné), efektívnosť (zo strany orgánu verejnej správy sú vykonané efektívne úkony smerujúce k\nnaplneniu účelu zaistenia) a primeranosť (na dosiahnutie účelu zaistenia nebolo možné využiť iné, menej\ninvazívne prostriedky zásahu do osobnej slobody cudzinca). Podľa ustálenej judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody cudzinca v zmysle čl. 5 ods. 1\npísm. f) Dohovoru zákonné, tieto materiálne predpoklady zákonnosti zaistenia cudzinca na účel výkonu\nvyhostenia musia byť navyše splnené súčasne (kumulatívne), teda pri absencii ktorejkoľvek z nich\nnemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody cudzinca a súčasne musia byť splnené tak\nv čase vydania rozhodnutia o zaistení, ako aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj\npovinnosť žalovaného vyplývajúca z § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či účel zaistenia trvá.\n52. Pre rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia podľa § 88 ods. 4 tretia veta zákona o pobyte cudzincov,\nktoré je predmetom súdneho prieskumu v tejto veci zákon ustanovuje aj ďalšie osobitné podmienky,\nktorých naplnenie je podstatnou požiadavkou pre zákonnosť takéhoto rozhodnutia. V zmysle § 88\nods. 4 tretia veta zákona o pobyte cudzincov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom\npotrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej\nkrajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje,\nalebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety,\nmôže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba\npredĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov.\n53. Pokiaľ ide o osobitné podmienky vzťahujúce sa na predĺženie lehoty zaistenia správny súd\nkonštatuje, že splnenie podmienky nespolupráce žalobcu tak, ako to vyžaduje § 88 ods. 4 tretia\n\nveta zákona o pobyte cudzincov vyplýva z vyjadrení žalobcu do zápisnice o vyjadrení účastníka\nkonania zo dňa 18. júla 2024 č. PPZ-HCP-PO9-3-082/2024 AV, aj zo dňa 18. septembra 2024 č. PPZHCP-PO9-3-112/2024 AV, kde sa tento jednoznačne vyjadril, že v žiadnom prípade nie je ochotný\nspolupracovať v procese vystavenia náhradného cestovného dokladu. Zároveň skutočnosť, že do\ndnešného dňa nebol vydaný náhradný cestovný doklad je zrejmá a nie je ani medzi účastníkmi\nkonania sporná. Správny súd mal preto za preukázané, že je možné dôvodne predpokladať, že napriek\nvykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia sa tento proces predĺži nad\nzákladnú dĺžku trvania zaistenia podľa § 88 ods. 4 prvej vety zákona o pobyte cudzincov, a preto osobitné\npodmienky pre predĺženie lehoty zaistenia posúdil ako splnené.\n54. Správny súd mal ďalej za preukázané splnenie formálneho predpokladu pre vydanie\nrozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia a to existenciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia\no administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP-PO9-3-015/2024-AV zo dňa 20. marca 2024.\n55. Podstata žalobných námietok žalobcu spočívala v spochybnení účelnosti a efektívnosti ďalšieho\ntrvania zaistenia a s tým súvisiaceho rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. Žalobca v žalobe\nv prvom rade namietal, že predĺženie jeho zaistenia napadnutým rozhodnutím o predĺžení lehoty\nzaistenia je obmedzením jeho osobnej slobody spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s článkom 17 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky, keďže obmedzenie osobnej slobody žalobcu nemôže naplniť účel a to\nvýkon administratívneho vyhostenia z dôvodu nevyhostiteľnosti jeho osoby, ktorá vyplýva jednak zo\nskutočnosti, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Tost/3/2023 zo dňa 24. januára\n2024 rozhodol, že vydanie žalobcu na trestné stíhanie do Tadžickej republiky nie je prípustné a zároveň\nvyhostenie žalobcu do akejkoľvek inej krajiny by založilo riziko, že by žalobca mohol byť následne vydaný\ndo Tadžickej republiky na trestné stíhanie, čo by bolo možné považovať za obchádzanie rozhodnutia o\nneprípustnosti extradície žalobcu, ako aj porušenia zákazu uvedeného v § 81 ods. 1 zákona o pobyte\ncudzincov.\n56. Posúdením žalobcom tvrdenej nevyhostiteľnosti sa už zaoberal Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky v rozsudku sp. zn. 6Szak/3/2024 zo dňa 11. septembra 2024, ktorý v bode 43 predmetného\nrozsudku uviedol: „V tomto smere nosnou námietkou žalobcu bola ním tvrdená „nevyhostiteľnosť“\nprameniaca z toho, že žalobcu nie je možné vyhostiť tak do krajiny pôvodu (Tadžikistan), ako ani\nna E., kde mal evidovaný trvalý pobyt. V súvislosti s touto námietkou, najvyšší správny súd uvádza,\nže z už vyššie citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. vyplýva, že cudzinca\nmožno vyhostiť do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny\npríslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu,\nv ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. Zákon č. 404/2011\nZ.z. tiež počíta s možnosťou vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení cudzinca bez uvedenia\nkrajiny, do ktorej má byť cudzinec vyhostený (pozri § 77 ods. 1 veta druhá zákona č. 404/2011 Z.z.).\nTáto (zákonom aprobovaná) možnosť neuvedenia konkrétnej krajiny teda nepredstavuje prekážku pre\nzaistenie cudzinca na účel výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko takýto postup samotný zákon\nč. 404/2011 Z.z. explicitne nezakazuje. Zákon č. 404/2011 Z.z. teda pripúšťa vyhostenie cudzinca\nbez uvedenia krajiny, do ktorej má byť vyhostený a rovnako aj v prípade inštitútu zaistenia cudzinca\nna účely výkonu administratívneho vyhostenia nestanovuje prekážku zaistenia v prípade, že krajina\nvyhostenia nie je určená. Preto nemožno úspešne argumentovať tým, že každé rozhodnutie o zaistení\ncudzinca na účely výkonu administratívneho vyhostenia, keď cudzinec nebol administratívne vyhostený\ndo konkrétnej krajiny, je potrebné a priori považovať za nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodu\nnepreukázania podmienky potenciálnej vyhostiteľnosti. Takýto záver by popieral platnú právnu úpravu,\npričom dodržanie, či porušenie princípu vyhostiteľnosti je nevyhnutné posudzovať vždy v okolnostiach\nkonkrétneho prípadu.“\n57. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti tiež namieta, že vyhostenie do akejkoľvek inej krajiny by založilo\nriziko, že by mohol byť následne vydaný do Tadžickej republiky na trestné stíhanie, čo by bolo možné\npovažovať za obchádzanie rozhodnutia o neprípustnosti extradície žalobcu, ako aj porušenia zákazu\nuvedeného v § 81 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, uvedené správny súd považuje len za vlastné\ndohady žalobcu, ktoré nie sú podložené žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami či dôkazmi a táto námietka\nv aktuálnom štádiu konania o administratívnom vyhostení žalobcu sa javí ako predčasná, nakoľko zatiaľ\nnedošlo k ustáleniu krajiny, do ktorej má byť žalobca vyhostený (k obdobnému záveru dospel aj Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Szak/3/2024 zo dňa 11. septembra 2024, bod 47).\n\nSprávny súd v tomto smere doplňujúco poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10Sžak/14/2020 zo dňa 29. septembra 2021, ktorého závery, hoci predmetom konania\nbolo rozhodnutie o administratívnom vyhostení, sú analogicky s ohľadom na ich vzťah k § 81 zákona\no pobyte cudzincov právne relevantné aj vo vzťahu ku konaniu v tu súdenej veci predĺženia lehoty\nzaistenia, a z ktorých vyplýva, že „Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v administratívnom konaní o vyhostení\ncudzinca pri posudzovaní existencie prekážok administratívneho vyhostenia, to zaťažuje cudzinca, v\nktorého vlastnom záujme je objasniť všetky okolnosti, pre ktoré nemôže byť administratívne vyhostený,\nrespektíve prečo by malo byť jeho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života prevážiť\nnad inými záujmami a hľadiskami. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi\ncudzinca a správny orgán. Tvrdiť jednotlivé fakty o existencii prekážok administratívneho vyhostenia je\npovinný primárne cudzinec, no správny orgán je povinný zabezpečiť k tvrdeniu cudzinca o existencii\nprekážok administratívneho vyhostenia maximálne možné množstvo dôkazov a správ o krajine, do\nktorej má byť administratívne vyhostený, a to tých, ktoré podporujú tvrdenia cudzinca ako aj tých, ktoré\ntvrdenia cudzinca vyvracajú.“ Správny súd však zároveň dodáva, že jeho záver o nedôvodnosti námietky\nžalobcu nezbavuje žalovaného povinnosti dôsledne skúmať, aké krajiny Útvar policajného zaistenia pre\ncudzincov Sečovce selektuje za účelom ich oslovenia so žiadosťami o prijatie žalobcu a v prípade, ak\ndospeje k záveru, že u oslovovaných krajín existuje dôvodná pochybnosť o miere dodržiavania ľudských\npráv a slobôd a medzinárodnej ochrany pre štátnych príslušníkov tretích krajín, v takom prípade takéto\núkony nebude možné považovať vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu zaistenia za účelné.\n58. Správny súd k žalobcom v správnej žalobe poukazovaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sza/7/2016 a sp. zn. 1Szak/1/2017 uvádza, že nevzhliadol konkrétny súvis so závermi\ntam uvedenými a prejednávanou vecou, iba všeobecné ustálenie záveru, že rozhodnutie o zaistení resp.\nobmedzení osobnej slobody musí byť účelné a efektívne. Na konkrétnu aplikáciu uvedených rozhodnutí\nna tu súdenú vec nepoukázal ani žalobca.\n59. Správny súd posúdiac tiež kritérium efektívnosti ďalšieho trvania zaistenia dospel k záveru, že\nvo veci administratívneho vyhostenia sú naďalej vykonávané konkrétne, cielené a adresné úkony\nsmerujúce k ustáleniu krajiny vyhostenia žalobcu, ako vyplývajú z informácií o vykonaných úkonoch\nposkytnutých Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce zo dňa 4. septembra 202 (teda\npred vydaním napadnutého rozhodnutia) resp. zo dňa 11. októbra 2024. Z administratívneho spisu\nďalej vyplýva, že žalovaný jednak intenzívne priebežne vykonáva dohľad nad tým, aké úkony sú v\ntejto súvislosti vykonávané Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce a zároveň iniciatívne\nnavrhuje ďalšie úkony pre riadne zabezpečenie naplnenia účelu zaistenia – výkon administratívneho\nvyhostenia, a to zaslanie urgencie už osloveným krajinám s presne stanovenou lehotou na vyjadrenie\no možnosti prijatia žalobcu na ich územie, ako aj zaslanie urgencie vo veci vydania náhradného\ncestovného dokladu. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní namietala, že v zmysle záverov\nvyplývajúcich z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Szak/3/2024 zo\ndňa 11. septembra 2024 zaslanie urgencie už osloveným krajinám so stanovením lehoty na vyjadrenie,\nnie je prípustné v tomto konaní týkajúcom sa žalobcu, ale len v obdobných budúcich veciach, správny\nsúd uvádza, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky síce výslovne neodporučil takýto postup vo\nveci žalobcu, a to aj vo vzťahu k už osloveným krajinám, ale ho taktiež nevylúčil (pozn. pri zachovaní\npodmienky efektívnosti takéhoto postupu), preto samotný takýto postup žalovaného nemožno považovať\nza nezákonný a naopak správny súd je toho názoru, že zaslanie urgencií aj už osloveným krajinám\nso stanovením lehoty na vyjadrenie v prípade žalobcu odstráni akékoľvek pochybnosti v tom, či bola\nnáležite ustálená krajina, do ktorej by bolo možné žalobcu vyhostiť.\n60. Žalovaný ďalej po podaní žaloby správnemu súdu predložil listiny, z ktorých vyplynulo, že Útvar\npolicajného zaistenia pre cudzincov Sečovce oslovuje ďalšie krajiny za účelom určenia krajiny, do\nktorej by bolo možné žalobcu vyhostiť, a to žiadosti o preskúmanie možnosti vyhostenia osoby\nžalobcu zaslané Arménskej republike, Azerbajdžanskej republike, Kazašskej republike, Kirkižskej\nrepublike, Gruzínskej republike, Moldavskej republike, a Švédskemu kráľovstvu dňa 18. októbra 2024\na Žiadosti o preskúmanie možnosti vyhostenia osoby žalobcu zaslané Bieloruskej republike, Filipínskej\nrepublike, Malajzii, Namíbijskej republike, Gambijskej republike, Dominikánskej republike dňa 28.\noktóbra 2024. Kým v súvislosti so žiadosťami zasielanými dňa 18. októbra 2024 bolo v žiadosti o\nspoluprácu adresovanej Konzulárnemu odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí\nSR konštatované, že krajiny boli určené s ohľadom na geografickú, jazykovú, kultúrnu blízkosť\na v záujme zachovania ochrany života, zdravia a súkromného záujmu žalobcu, v prípade žiadostí zo\n\ndňa 28. októbra 2024 takéto vymedzenie dôvodov určenia krajín absentuje. Správny súd však opäť\npoukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Szak/3/2024 zo dňa 11. septembra 2024, na ktoré poukázala aj právna zástupkyňa žalobcu, kedy\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v bode 45 síce vytkol žalovanému absenciu odôvodnenia\nspôsobu určenia oslovovaných krajín, avšak zároveň pripustil, že „cudzinca je možné vyhostiť (aj) do\nktorejkoľvek krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľnej rozhodne vrátiť, a ktorá ho\nprijme“. Správny súd v tejto súvislosti predovšetkým upriamuje pozornosť na skutočnosť, čo je cieľom\npostupu orgánov verejnej správy. Účelom vykonávaných krokov, vrátane zasielaných žiadostí je ustáliť\nkrajinu, do ktorej by bolo možné žalobcu vyhostiť s cieľom riadneho naplnenia výkonu rozhodnutia\no administratívnom vyhostení, preto žiadnu krajinu a priori nemožno vylúčiť z okruhu potenciálnych,\npre vyhostenie do úvahy pripadajúcich krajín za predpokladu, že oslovená krajina napĺňa princíp „non\nrefoulement“ vyplývajúceho z čl. 33 Dohovoru o právnom postavení utečencov resp. vyvodzovaného\ntiež zo znenia čl. 3 Dohovoru a do právneho poriadku Slovenskej republiky premietnutého v podobe\n„prekážok administratívneho vyhostenia“ vyplývajúcich z § 81 zákona o pobyte cudzincov. Správny súd\npreto nevzhliadol dôvod nezákonnosti ďalšieho trvania zaistenia žalobcu a uvedené kroky smerujúce\nk zabezpečeniu administratívneho vyhostenia žalobcu posúdil tak, že ich je možné považovať za\nvykonané v medziach ich efektívnosti.\n61. Ak žalobca ďalej namietal nečinnosť žalovaného spočívajúcu v tom, že ďalšie úkony vo veci\nžalobcu od posledného rozhodnutia o predĺžení zaistenia boli vykonané až 18. októbra 2024 a 28.\noktóbra 2024, teda so značným časovým odstupom (a to aj od vydania napadnutého rozhodnutia\no predĺžení lehoty zaistenia) vyvolávajúc dojem, že uvedené má len prezentovať aktivitu žalovaného\npred správnym súdom, správny súd v tejto súvislosti uvádza, že z informácií o vykonaných úkonoch\nposkytnutých Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce vyplývajú aj ďalšie úkony vykonané\npo vydaní predošlého rozhodnutia o predĺžení zaistenia dňa 19. júla 2024. Je síce pravdou a\nnemožno si nevšimnúť, že intenzita vykonávaných úkonov v porovnaní s obdobím pred vydaním\nnapadnutého rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia je nižšia, avšak podľa názoru správneho súdu\nnie je pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia rozhodujúce\nlen to, či a koľko úkonov žalovaný resp. subjekt poverený zabezpečením administratívneho vyhostenia\npríslušníka tretej krajiny vo veci vykonáva, ale je potrebné prihliadnuť aj na povahu úkonov už\nvykonaných a to spôsobom, či možno určitý záver vyvodiť bezprostredne po ich vykonaní, alebo naopak\nje plynutie času žiadúce. Správny súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že nakoľko Útvar policajného\nzaistenia pre cudzincov Sečovce pôvodné žiadosti o prijatie žalobcu zasielal osloveným krajinám bez\nstanovenia lehoty na vyjadrenie, z uvedeného dôvodu nemožno aktuálne vyvodiť jednoznačný záver\nv prospech ani v neprospech žalobcu, pričom žalovaný sa práve svojou žiadosťou o zaslanie urgencií\nosloveným krajinám s presným stanovením lehoty na vyjadrenie tento vzniknutý stav právnej neistoty\nsnažil odstrániť. Navyše by správny súd na tomto mieste chcel zdôrazniť, že administratívne vyhostenie\npredstavuje proces, nie časový okamih, ktorého časové limity sú presne určené a garantované\nzákonom o pobyte cudzincov, ale zároveň je potrebné ho vnímať ako zákonnú možnosť danú orgánom\nverejnej správy zo strany zákonodarcu na to, aby v tomto období v maximálnej možnej a prípustnej\nmiere, s ohľadom na splnenie podmienky účelnosti a efektívnosti, prijímali všetky kroky smerujúce\nk riadnemu dosiahnutiu účelu zaistenia, čo je v tomto prípade administratívne vyhostenie žalobcu.\nKým v niektorých prípadoch zaistenia štátnych príslušníkov tretej krajiny je možné v relatívne krátkom\nčase dospieť k záverom o prípadnej neúčelnosti ich zaistenia, uvedené nemožno absolutizovať a bez\niného aplikovať na všetky prípady vrátane prípadu žalobcu, nakoľko v tu súdenej veci aj s ohľadom na\nskutočnosť, že nebola určená krajina vyhostenia síce boli možnosti vyhostenia rozšírené, avšak zároveň\nje potrebné si uvedomiť, že došlo k sťaženiu pozície orgánu povereného výkonom administratívneho\nvyhostenia, aby bolo možné bez zrejmých pochybností preukázať, že tento urobil maximum pre riadny\nvýkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Správny súd preto nevzhliadol žalobcom tvrdenú\nnečinnosť orgánov verejnej správy vyvolávajúcu neefektívnosť ďalšieho trvania zaistenia žalobcu.\n62. Správny súd pre úplnosť dodáva, že v zmysle § 206 ods. 4 SSP je pre rozhodnutie správneho\nsúdu o zákonnosti napadnutého rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia rozhodujúci stav veci v čase\nvyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Je preto právom aj povinnosťou správneho súdu plne\nprihliadať aj na úkony, ktoré žalovaný vykonal aj po podaní žaloby.\n63. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní namietala tiež skutočnosť, že nie je preukázaná\nprimeraná aktivita ani vo vzťahu k vybaveniu náhradného cestovného dokladu, a ak žalovaný tvrdí,\n\nže Tadžická republika je kontaktná, tak k stretnutiu so zástupcami Veľvyslanectva Tadžickej republiky\ndošlo ešte 18. júna 2024, teda pred značným časom, čo tiež nemôže zakladať dôvodnosť ďalšieho\ntrvania zaistenia. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že z administratívneho spisu okrem uvádzaného\nstretnutia so zástupcami Veľvyslanectva Tadžickej republiky na pôde Ministerstva zahraničných vecí\na európskych záležitostí Slovenskej republiky dňa 18. júna 2024 vyplýva aj skutočnosť, že dňa 12.\naugusta 2024 došlo k potvrdeniu prijatia písomnosti zaslanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky verbálnou nótou č. C-25/24 967 a jej postúpeniu Generálnej prokuratúre Tadžickej republiky\na zároveň žalovaný dňa 17. októbra 2024 opätovne požiadal Útvar policajného zaistenia pre cudzincov\nF. o spracovanie urgencie vybavovania náhradného cestovného dokladu. Správny súd preto dospel\nk záveru, že Tadžická republika napriek prvotnej nespolupráci sa v súčasnosti javí ako kontaktná, a teda\nmožnosť zabezpečenia náhradného cestovného dokladu ako reálna.\n64. Správy súd vyvodil účelnosť a efektívnosť predĺženia lehoty zaistenia tiež zo žalovaným vykonaného\ntestu proporcionality. Hoci je potrebné uviesť, že by bolo žiadúce zo strany žalovaného podrobnejšie\nkonkretizovať správu úvahu, ktorá ho k záverom vyplývajúcim z testu proporcionality viedla, napriek\nstručnosti odôvodnenia je zrejmá podstata, podľa ktorej by prepustenie účastníka konania zo zaistenia\npredstavovalo vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Prepustenie zo zaistenia\nby zároveň znamenalo aj ohrozenie nerešpektovania zákona štátu, na ktorého výsostnom území\nsa účastník konania nachádza a pokračovanie v páchaní priestupku na úseku pobytu. Na základe\nvyššie uvedeného mal žalovaný za to, že uprednostnenie verejného záujmu je dostatočne odôvodnené\ns ohľadom na zásah do práv účastníka konania, teda je preukázaná zákonnosť predĺženia lehoty\nzaistenia účastníka konania. Každé obmedzenie základných práv a slobôd sa musí uskutočniť v súlade\ns princípom proporcionality, ktorý je aplikovateľný aj v rámci rozhodovania orgánov verejnej správy\na spočíva v hľadaní spravodlivej rovnováhy medzi závažnosťou obmedzenia základného práva a\nvýznamom cieľa, pre ktorý by k obmedzeniu sledovaného práva došlo. „Test principu proporcionality se\nodvíjí ve třech následujících krocích, které je třeba vztáhnout jak na zákon, který omezuje tato základní\npráva, tak na jeho interpretaci a aplikaci nacházející odraz ve vydávaní individuálního rozhodnutí:\n1. Je sledovaný cíl legitimní? Je sledován a prosazován cíl nezbytný ve svobodné demokratické\nspolečnosti?\n2. Je dáno racionální spojení mezi cílem a prostředky vybranými k jeho prosazení?\n3. Existují alternativní způsoby dosažení cíle, jejichž využití by učinilo zásah do základního práva méně\nintenzivní, popř. jej zcela vyloučilo?“\n(nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. IV. ÚS 412/04 zo dňa 7. decembra 2005). Obdobne\njednotlivé kroky testu proporcionality opakovane vymedzil aj Ústavný súd Slovenskej republiky napr.\nv náleze PL. ÚS 15/2020-63 zo dňa 15. marca 2023 (bod 57), v náleze PL. ÚS 4/2021-136 zo dňa 8.\ndecembra 2021 (bod 164), v náleze PL. ÚS 23/06-61 zo dňa 02. júna 2010 (bod 12) atď. V prípade\nzaistenia žalobcu sa do vzájomného vzťahu dostáva právo žalobcu na osobnú slobodu vyplývajúce\nz čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky a povinnosť štátu zabezpečovať ochranu práv a slobôd svojich\nobčanov, dohliadať nad dodržiavaním zákonnosti, spoločenských a morálnych princípov v záujme\nrešpektovania zásad verejného poriadku a bezpečnosti štátu. Vychádzajúc pritom z článku 6 Charty\nzákladných práv Európskej únie („Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť“) obe hodnoty\n– osobná sloboda aj bezpečnosť (štátu) sú si postavené na roveň. Oba sledované ciele tak možno\npovažovať za legitímne a až s ohľadom na špecifiká konkrétneho prípadu je možné posúdiť určitú\nmieru preferencie jedného z nich. Správny súd v tu súdenom prípade v prvom rade vychádzal zo\nstále právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení (napriek tomu, že toto\nrozhodnutie je podrobované súdnemu prieskumu, avšak správnemu súdu v tomto konaní neprináleží\nposudzovať právne závery, na ktorých je rozhodnutie o administratívnom vyhostení založené), v zmysle\nktorého bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 2 písm. a)\nzákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný\nporiadok. Zároveň mal správny súd za preukázané, že voči osobe žalobcu boli pôvodne vedené dva\nzáznamy v systéme SIS II (vykonané Nemeckom a Francúzskom), z oboch ktorých vyplynula existencia\nmožnej nebezpečnosti osoby žalobcu a v čase vyhlásenia rozsudku naďalej existuje záznam v systéme\nSIS II zadaný Francúzskou republikou. Podľa názoru správneho súdu sa za daných okolností javí\npotrebné vo zvýšenej miere prihliadať práve na potrebu ochrany bezpečnosti štátu a vyhodnotil ako\nprimeraný záver žalovaného, ak ten uprednostnil bezpečnosť štátu pri rozhodovaní o predĺžení lehoty\nzaistenia pred osobnou slobodou žalobcu. Proporcionalita prijatého opatrenia žalovaného je daná práve\nvysokým verejným záujmom na zabezpečení bezpečnosti a to nie len Slovenskej republiky, ale aj iných\nštátov Európskej únie. Pokiaľ ide o ďalšie kritérium proporcionality pri vydávaní individuálneho správneho\n\naktu ako ho definoval Ústavný súd Českej republiky, t.j. racionálne spojenie medzi cieľom a prostriedkami\nvybranými k jeho presadeniu, podľa názoru správneho súdu nie je na mieste akákoľvek pochybnosť,\naké zákonné prostriedky mal orgán verejnej správy na výber na dosiahnutie cieľa. Taktiež nevzniká\npochybnosť o existencii alternatívnych spôsobov na dosiahnutie predmetného cieľa, nakoľko v zmysle §\n89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov zaistenie nemožno nahradiť uložením niektorej z povinností podľa\n§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu\npodľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) tohto zákona.\n65. Správny súd v závere považuje za potrebné zdôrazniť, že aj keď jednotlivé materiálne podmienky\nzákonnosti ďalšieho trvania zaistenia môžu samy o sebe, v izolovanej podobe, vyvolávať určitú mieru\npochybností o ich naplnení – konkrétne má na mysli účelnosť a efektívnosť, zákonnosť predĺženia lehoty\nzaistenia je potrebné posudzovať v kontexte všetkých preukázaných skutočností, pričom konečný obraz\nv prospech zákonnosti predĺženia lehoty zaistenia dotvára v rozhodujúcej miere práve aplikovaný test\nproporcionality.\n66. Pokiaľ ide o dĺžku predĺženia lehoty zaistenia o 6 mesiacov, jej stanovenie žalovaný odôvodnil\nmimoriadnou náročnosťou a komplikovanosťou procesu administratívneho vyhostenia žalobcu,\npoukázal na úkony, ktorých vykonanie bude nevyhnutné, pričom tiež konštatoval, že doba zaistenia\nsa môže skrátiť v závislosti od viacerých faktorov, napríklad od spolupráce žalobcu pri vybavovaní\ncestovného dokladu resp. od vybavenia náležitostí potrebných k vystaveniu náhradného cestovného\ndokladu zastupiteľským úradom. Správny súd pri posudzovaní primeranosti predĺženia lehoty zaistenia\nprihliadol na celkové okolnosti veci, teda na osobu žalobcu a špecifiká jeho prípadu ako sú uvedené\nvyššie, ako aj na úkony vykonávané vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu, ich početnosť,\nnáročnosť a trvanie a dospel k záveru, že lehotu 6 mesiacov možno považovať za primeranú, ktorá\nnevybočuje z medzí zákonnosti, nakoľko samotný zákon o pobyte cudzincov umožňuje predĺžiť lehotu\nzaistenia až o 12 mesiacov.\n67. Hoci v tomto konaní nebolo z pohľadu zákonnosti napadnutého rozhodnutia o predĺžení lehoty\nzaistenia sporné, či bola zachovaná maximálna lehota zaistenia v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte\ncudzincov, nakoľko však uvedené bolo predmetom argumentácie žalobcu a žalovaného, správny súd\npre úplnosť poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10SZa/16/2016 zo dňa 11. júla 2016, v zmysle ktorých: „Krajnej povahy tohto inštitútu si bol napokon\nvedomý aj zákonodarca, a preto ustanovením § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov (nadväzujúcim\nna obdobnú úpravu v článku. 15 ods. 6 návratovej smernice) striktne obmedzil dobu, po ktorú je\nmožné cudzinca obmedziť na slobode najviac na šesť mesiacov, respektíve ak možno predpokladať,\nže napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka\ntretej krajiny alebo výkon trestu vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej\nkrajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný\ndoklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty\nzaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov.\n68. Pokiaľ teda došlo k zaisteniu navrhovateľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 88 ods. 1 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov a predĺženiu doby zaistenia a doba zaistenia nepresiahla zákonom maximálne\npovolenú dobu 18 mesiacov, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte\ncudzincov, podľa ktorého policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o dvanásť\nmesiacov. Z ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov však nevyplýva obmedzenie predlžovať\nlehotu jedenkrát alebo viackrát, ale len časové obmedzenie spočívajúce v tom, že táto lehota môže byť\npredĺžená najviac o 12 mesiacov.\n69. Možno teda všetky zhora vyslovené závery zhrnúť tak, že jednotlivé doby, počas ktorých bol\nnavrhovateľ (hoc aj opakovane) zaistený sa sčítavajú a vo svojom úhrne nesmú prekročiť maximálnu\ndobu zaistenia ustanovenú v § 88 ods. 4 toho istého zákona.“ Správny súd v tejto súvislosti pre\núplnosť dodáva, že pre účely určenia maximálnej doby zaistenia je potrebné rozlišovať možnosť predĺžiť\nzaistenie, ktorú zákonodarca pripúšťa v zmysle § 88 ods. 4 druhá veta a možnosť predĺžiť lehotu\nzaistenia v zmysle § 88 ods. 4 tretia veta. Nakoľko žalovaný predĺžil lehotu zaistenia v zmysle § 88 ods. 4\ntretia veta prvý krát, a to o šesť mesiacov, možno jednoznačne dospieť k záveru, že tak 12-mesačný limit\nna predĺženie lehoty zaistenia ani celková maximálna doba zaistenia 18 mesiacov prekročené neboli.\n\n70. S poukazom na uvedené úvahy správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie o predĺžení\nlehoty zaistenia spĺňa všetky podmienky zákonnosti a je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v\nsprávnej žalobe, ani iné skutočnosti, ku ktorým by správny súd bol dospel pri neformálnom preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia (posúdiac ho v súlade s § 206 ods. 3 SSP) neboli spôsobilé privodiť žalobcovi\núspech v konaní, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 219 SSP zamietol.\n71. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému žalovanému\nprizná správny súd voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to\nmožno spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde\nv Košiciach v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 2 v spojení s §\n444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť\nlen do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že\na. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu\na nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj. podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej\nsťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§\n440 ods. 1, 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak\nje žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "1Szak/4/2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "d96d41ef-66e2-4169-b7c9-6d24fe126bd0:2df6e789-ca98-4464-879d-db0998c63d7b", "datum": "2024-12-19", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:554fdc4b-4cf6-4880-a479-c2e05d28374f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2020 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:554fdc4b-4cf6-4880-a479-c2e05d28374f"}, {"guid": "ussr:16deee41-196d-4fc8-8782-f7017f9a8fa4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.4.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021 z 8. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-08", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.4.2021.2"}, {"guid": "ussr:3ad23766-7e06-4fad-8cd2-e999758634d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 412/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 412/04 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ad23766-7e06-4fad-8cd2-e999758634d0"}, {"guid": "0a6c3985-0c07-4042-97b4-ea7ff0b8809e:70b621dc-f092-4c23-b680-6f0ca6d3ca3b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7016201279.1", "spisova_znacka": "1Szak/1/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/1/2017 z 23. 1. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-01-23", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7016201279.1"}, {"guid": "ca139d75-fd4d-41e9-9a92-fb7db7be2f0a:dddaed89-7716-49a9-adbc-9b4a1b8fd0a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016200631.2", "spisova_znacka": "10SZa/16/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/16/2016 z 11. 7. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-07-11", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200631.2"}, {"guid": "f2053bec-1208-4ef6-8b0e-de0ff4451c5a:7d2d1d72-c0a6-462c-8343-8a565e6a7678", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100500.1", "spisova_znacka": "6Szak/3/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Szak/3/2024 z 11. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100500.1"}, {"guid": "ce8a5171-7d74-47b4-820a-f0e180b74724:a7c68484-5543-4322-90d6-96de6763d25f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100249.1", "spisova_znacka": "6Szak/2/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Szak/2/2024 z 12. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100249.1"}, {"guid": "efe0d36a-cdde-4bbc-a42b-abefdb58cc47:b0ea5238-1e4e-417c-a345-78ea2004c015", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100249.1", "spisova_znacka": "1Saz/3/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 1Saz/3/2024 z 18. 4. 2024", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2024-04-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100249.1"}], "citovane_v": [{"guid": "d7a97ed6-51e1-47d7-a4a1-8396715743d5:41a20173-f0b1-484f-839b-a3eafdccde9d", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100391.6", "spisova_znacka": "7Saz/2/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 7Saz/2/2026 z 20. 7. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-07-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100391.6"}, {"guid": "19df43d1-8786-4497-9d57-c8378a6dc55f:bf53b969-6d3d-4bc8-932c-eaed480152a2", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100391.1", "spisova_znacka": "7Saz/2/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 7Saz/2/2025 z 2. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100391.1"}, {"guid": "3f4f7e4c-0ef7-47a7-b124-ce983fe04458:e9221c57-7f55-4d49-b866-18c357c7baf3", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100198.2", "spisova_znacka": "17Saz/1/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 17Saz/1/2025 z 9. 4. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-04-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100198.2"}, {"guid": "a7206a91-d087-4f3e-b58d-dafc08ddeeb2:87b1816d-68df-46de-994d-44857c74e328", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100041.1", "spisova_znacka": "7Saz/1/2025", "nazov": "Rozhodnutie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 7Saz/1/2025 z 31. 1. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-01-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100041.1"}]}