{"guid": "9d3464a0-65e1-4dd5-afc0-9e1b3cf69d16:2436ac97-cd45-43f3-bc63-bd72f1eb5ff1", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100680.1", "spisova_znacka": "6Saz/2/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6Saz/2/2024 z 4. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 4. októbra 2024, sp. zn. 6Saz/2/2024, ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100680.1", "identifikacne_cislo": "0924100680", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Slavomír Podhorský", "sudca_id": 1000, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-slavomir-podhorsky-1000", "datum_vydania": "2024-10-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-eg", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. eg) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-eg", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 230 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 230 ods. 3 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-230"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-230"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2436ac97-cd45-43f3-bc63-bd72f1eb5ff1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100680.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100680.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100680.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n6Saz/2/2024\n0924100680\n04. 10. 2024\nMgr. Slavomír Podhorský\nECLI:SK:SpSKE:2024:0924100680.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, štátna príslušnosť C. D. republika, bez cestovného dokladu, naposledy trvale bytom D., C.\nD. E., toho času miesto pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14,078\n01 Sečovce, Slovenská republika, zastúpený Centrom právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava,\ntýka sa Kancelárie Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej\npolície Policajného zboru Košice, Trieda SNP 35, 040 11 Košice, o správnej žalobe vo veci zaistenia\nzo dňa 20.09.2024, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO6-51-009/2024-AV zo dňa\n09.09.2024, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice, Trieda\nSNP 35, 040 11 Košice č. PPZ-HCP-PO6-51-009/2024-AV zo dňa 09.09.2024, týkajúce sa žalobcu A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť C. D. republika, bez cestovného dokladu.\nII. N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobca A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť C. D. republika,\nbez cestovného dokladu, bol bezodkladne prepustený zo zaistenia.\nIII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 20.09.2024 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.\nPPZ-HCP-PO6-51-009/2024-AV zo dňa 09.09.2024 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým\nžalovaný podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej „zákon o pobyte cudzincov“, resp. „ZoPC“) podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC tohto zákona\nrozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky na základe\nprávoplatného rozhodnutia Mestského súdu Bratislava I, zo dňa 11.05.2024, sp. zn. 0T/343/2024/B2,\nprávoplatného a vykonateľného dňa 11.05.2024, na základe nariadenia Mestského súdu Bratislava\nI č. 0T/343/2024/B2 zo dňa 14.05.2024 o výkone trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky na\ndobu 6 rokov, v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac do 08.10.2024 a podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnil\nžalobcu do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov. Žalobca zároveň žiadal, aby správny súd nariadil\nžalovanému, aby bol žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia a taktiež si uplatnil voči žalovanému\nnáhradu trov konania.\n2. Žalobca konštatoval, že jediným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného bol\nrozsudok súdu o uloženom treste vyhostenia a nariadenie výkonu trestu vyhostenia. Žalovaný ďalej\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že na základe „služobnej informácie“ je situácia z\nbezpečnostného hľadiska vo väčšine oblastí Sýrie relatívne pokojná a nie je možné zovšeobecňovať a\n\ntvrdiť, že bezpečnostná situácia je všade rovnaká. V krajine sú podľa žalovaného regióny, ktoré sú veľmi\nbezpečné, ale aj regióny, v ktorých nie je nevyhnutné ohrozený život a zdravie. Podľa informácií v sýrskej\narabskej republike už neexistujú vážne a individuálne ohrozenie života alebo fyzickej integrity civilistov\ndôsledku nie selektívneho násilia v kontexte vnútorného ozbrojeného konfliktu. Zároveň žalovaný prijal\nzáver, že v konaní o zaistení rešpektoval ustanovenie článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru, avšak\nžalobcovi nie je zrejmé ako konkrétne, pretože bližšiu správnu úvahu k tomu nerozvinul. Žalobca s\nnapadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasil, pretože v jeho veci existujú prekážky jeho vyhostenia\nv zmysle článku 3 Európskeho dohovoru a § 71 zákona o pobyte cudzincov, ktoré bránia zrealizovať\núčel zaistenia žalobcu.\n3. Žalobca mal za to, že v konaní pred žalovaným došlo k závažnej procesnej chybe, ktorá má\nza následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože žalovaný vôbec nevypočul\nžalobcu v priebehu správneho konania a nedal mu možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia,\nnedal mu možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie pred jeho vydaním ani navrhnúť dôkazy,\nči uviesť skutkové tvrdenia na svoju obhajobu, a to napriek tomu, že sa jedná o správne konanie\nso závažnými následkami, pretože jeho výsledkom bolo vydané rozhodnutie o obmedzení osobnej\nslobody účastníka konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu zároveň nedostatočne\nodôvodnené, pretože v ňom absentuje úvaha žalovaného a jeho stanovisko k vyjadreniam a námietkam\núčastníka konania, ktorý vypočutý nebol. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že žalovaný v konaní\nvôbec nevypočul žalobcu v priebehu celého správneho konania, iba ho uvedomil o začatí konania o\nzaistení, nedal mu možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia, nedal mu možnosť vyjadriť sa k\npodkladom pre rozhodnutie pred jeho vydaním ani navrhnúť dôkazy či uviesť skutkové tvrdenia na svoju\nobhajobu. Následkom toho podľa žalobcu trpí konanie závažnou procesnou vadou, ktorá má za následok\nnezákonnosť celého napadnutého rozhodnutia a žalovaný preto ani nemohol dostatočne zistiť skutkový\nstav veci na základe toho správne vo veci rozhodnúť. Podľa žalobcu žalovaný porušil ustanovenia § 3\nods. 1 a 2, § 32 ods. 1, § 33, § 22, § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalobca taktiež poukázal\nna tvrdenie žalobcu, že zápisnica a vypočutie žalobcu nemuselo byť v konaní spravené, pretože sa\njednalo o zaistení za účelom trestu vyhostenia. Uvedené však žalobca považoval za nesprávne a\nnemajúce oporu v žiadnom ustanovení správneho poriadku. Žalovaný nevystupoval voči žalobcovi ako\norgán činný v trestnom konaní, ale ako obyčajný správny orgán v konaní podľa ustanovení zákona o\npobyte cudzincov a správneho poriadku. Bol preto povinný dodržiavať všetky práva účastníka konania\nvyplývajúce zo správneho poriadku. Postup žalovaného nemá podľa žalobcu oporu ani v praxi iných\npolicajných útvaroch hraničnej a cudzineckej polície, a to ani vo veciach zaisťovania cudzincov za\núčelom výkonu trestu vyhostenia.\n4. Žalobca pripustil, že ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, na základe, ktorého\ndošlo k zaisteniu žalobcu, síce oprávňuje zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo\nSlovenskej republiky na základe súdneho rozhodnutia v trestnoprávnom konaní, v ktorom mu bol uložený\ntrest vyhostenia, no limitom zaistenia je aj v tomto prípade okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť\na efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je výkon trestu vyhostenia. Bol\ntoho názoru, že pokiaľ mieni žalovaný vyhostiť žalobcu do Sýrie, tak takéto vyhostenie za súčasnej\nbezpečnostnej situácie v Sýrii je nevykonateľné a zodpovedá tomu aj prax členských štátov EÚ a\nstanovisko EÚ, ktoré dosiaľ nie bolo zmenené. Podľa žalobcu sa voči sýrskym štátnym príslušníkom na\nich nevyhostiteľnosti z pohľadu EÚ dosiaľ nič nezmenilo a ich nútené návraty sa nerealizujú.\n5. Žalobca poukázal tiež na tú skutočnosť, že v administratívnom spise žalovaného sa nenachádza\nžiadna informácia či správa o bezpečnostnej situácii v Sýrii ani iná služobná informácia, či akékoľvek\niné dôkazy, z ktorých žalovaný vychádzal, keď dospel k záveru o bezpečnej situácii v Sýrii. Slovenská\nrepublika podľa žalobcu nevyhosťuje cudzích štátnych príslušníkov na územie Sýrie. Žalovaný podľa\nžalobcu neuviedol žiadne konkrétne príklady, kedy sa tak stalo. Konštatoval, že pokiaľ nie je výkon\ntrestu vyhostenia do konkrétnej krajiny pôvodu ani potenciálne možný, či prípustný, nie je prípustné\nani zaistenie a takéto obmedzenie osobnej slobody je porušením článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.\nZaistenie žalobcu za účelom jeho vyhostenia do Sýrie je preto bez akéhokoľvek reálneho predpokladu\nzrealizovania trestu vyhostenia. Podľa žalobcu možno považovať zaistenie za nezákonné a v rozpore s\nčlánkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, pretože nie je predpoklad, že bude možné naplniť tak účel zaistenia.\nZáverom žalobca uzavrel, že k prekážkam vyhostenia je nevyhnutné vždy vypočuť účastníka konania,\nčo sa v predmetnej veci nestalo, čím žalovaný závažne pochybil. Účastník konania môže totiž namietať\n\nv konaní nielen bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu, ale v jeho veci môže existovať navyše ďalšie\nindividuálne prekážky, ktoré bránia jeho návratu do krajiny pôvodu, prípadne inej krajiny.\n6. Žalovaný rozhodnutím o zaistení č. PPZ-HCP-PO6-51-009/2024-AV zo dňa 09.09.2024 rozhodol\npodľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC o zaistení žalobcu na účel výkonu trestu vyhostenia z územia Slovenskej\nrepubliky na základe právoplatného rozhodnutia Mestského súdu Bratislava I, zo dňa 11.05.2024, sp.\nzn. 0T/343/2024, právoplatného a vykonateľného dňa 11.05.2024, na základe nariadenia Mestského\nsúdu Bratislava I č. 0T/343/2024 zo dňa 14.05.2024 o výkone trestu vyhostenia z územia Slovenskej\nrepubliky na dobu 6 rokov, zároveň v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku\ndoby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.10.2024 a podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte\ncudzincov umiestnil žalobcu do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej „ÚPZC Sečovce“) a to\ndňa 09.09.2024. Uviedol, že žalobca bol odsúdený trestným rozkazom mestského súdu Bratislava 1\nzo dňa 11.05.2024 číslo 0T/343/2024 pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej\npečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona s\npoukázať ním na ustanovenie § 352 ods. 7 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere\n4 mesiace. Súčasne bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 6 rokov\npodľa § 65 ods. 4 Trestného zákona. Podľa § 48 ods. 2 písmena a Trestného zákona bol žalobca pre\núčely výkonu trestu súdom zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia do\nústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca. Dňa 14.05.2024 bolo mestským súdom Bratislava\n1 číslo 0 T/343/2024 vydané nariadenie o výkone trestu vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej\nrepubliky na dobu 6 rokov a následne bol žalobca predvedený hliadkou oddelenia cudzineckej polície\nPolicajného zboru na správny orgán podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na zabezpečenie\nvýkonu trestu vyhostenia. Nakoľko žalobcovi nebolo možné zabezpečiť jeho okamžité vycestovanie z\núzemia Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom trestu jeho vyhostenia, správny orgán začal v zmysle\n§ 18 ods. 12 Správneho poriadku správne konanie vo veci zaistenia účastníka zmysle § 88 zákona\no pobyte cudzincov úkonom, o čom bol žalobca upovedomený dňa 09.09.2024. Žalovaný rozhodol o\nzaistení žalobcu v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný a to\nna dobu 30 dní.\n7. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal tiež na tú skutočnosť, že na základe služobnej\ninformácie situácia z bezpečnostného hľadiska je vo väčšine oblastí Sýrskej arabskej republiky relatívne\npokojná a nie je možné zovšeobecňovať a tvrdiť, že bezpečnostná situácia jej všade v krajine\nrovnaká. V krajine sú podľa žalovaného regióny, ktoré sú veľmi bezpečné, ale aj regióny, v ktorých\nnie je nevyhnutne ohrozený život a zdravie. Podľa tejto informácie už v Sýrskej arabskej republike\nneexistuje vážne individuálne ohrozenie života, alebo fyzickej integrity civilistov nerozlišujúce násilie v\nkontexte vnútorného ozbrojeného konfliktu. Konštatoval, že účelnosť zaistenia je u žalobcu jednoznačná\nvzhľadom na situáciu, v ktorej sa žalobca nachádza. V zariadení má žalobca zabezpečenú zdravotnú\nstarostlivosť, ako aj naplnenie životných potrieb na primárnej úrovni, pričom je obmedzená jeho\nprotiprávna činnosť. Žalovaný poukázal na to, že presnú dĺžku doby nutnú k reálnemu výkonu prevozu\nžalobcu nie je možné predbežne určiť a je možné odhadnúť hlavne z aplikačnej praxe. Konštatoval,\nže nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky zaistenia by boli neprimerané, na najmä s\nohľadom na súkromný a rodinný život žalobcu.\n8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 26.09.2024 uviedol, že žiada správnu\nžalobu zamietnuť, nakoľko nie je dôvodná. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že pred vydaním rozhodnutia\no zaistení z dôvodu realizácie výkonu trestu vyhostenia správny orgán neumožnil žalobcovi vyjadriť\nsa pred vydaním rozhodnutia o zaistení, uviedol, že žalovaný bol vypočutý pred súdnym orgánom v\ntrestnom konaní, kde mal možnosť vyjadriť sa k súkromnému, rodinnému životu ako aj k miestu a krajine\njeho vyhostenia, ktorá ho príjme, prípadne mal upovedomiť súd, že v niektorej krajine členského štátu\nmá udelený nejaký druh pobytu alebo blízkych príbuzných, ako aj z dôvodu, že správny orgán mal\nsúdom nariadený výkon trestu vyhostenia, ktorý správny orgán na základe nariadenia súdu vykonal.\nK námietke žalobcu k bezpečnostnej situácii v domovskej krajine žalobcu žalovaný zistil, že situácia\nz bezpečnostného hľadiska je vo väčšine oblastí C. D. republiky relatívne pokojná, v častiach, ktoré\nrežim nekontroluje je situácia horšia. Nie je možné podľa jeho názoru zovšeobecňovať a tvrdiť, že\nbezpečnostná situácia všade v krajine rovnaká. V krajine sú podľa žalovaného regióny, ktoré je veľmi\nbezpečne, ale aj regióny, v ktorých nie je nevyhnutne ohrozený život a zdravie. Zopakoval, že v Sýrskej\narabskej republike podľa jeho informácií už neexistuje vážne individuálne ohrozenie života, alebo fyzickej\nintegrity civilistov dôsledku nerozlišujúceho násilia v kontexte vnútorného ozbrojeného konfliktu a na\n\nzáklade uvedeného mal žalovaný za to, že vojenský konflikt nie je rozšírený na celé územie Sýrskej\narabskej republiky. Zaistenie žalobcu bolo podľa žalovaného nevyhnutné v záujme istoty správneho\norgánu, že žalobca skutočne vycestuje, opustí územie Slovenskej republiky tým, že správny orgán\nzabezpečí výkon rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. K námietke žalobcu k súkromnému\nrodinnému životu správny orgán uviedol, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky ani v inom\nčlenskom štáte rodinné väzby, ani žiadnych blízkych príbuzných. Konštatoval, že správna žaloba bola\npodaná po lehote na podanie správnej žaloby, nakoľko mala byť podaná podľa jeho názoru v lehote\nsiedmych dní od doručenia, teda do 16.09.2024 a bola podaná na poštovú prepravu až dňa 20.09.2024.\n9. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho\npríslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.\n10. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\n11. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny\nmôže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený\npočas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas\nzaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.\n12. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\n13. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n14. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných\nnormách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa\nneoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej „Návratová smernica“), využitie zaistenia na účely odsunu\nby malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu\nprimeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by\nuplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.\n15. Podľa čl. 15 ods. 1 druhá veta Návratovej smernice, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie\nobdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.\n16. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý\nmá právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich\nprípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné\npozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti\nktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\n17. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému,\nneľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), tento\nzákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak.\n19. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n\n20. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n21. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n22. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n23. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n24. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n25. V zmysle ustanovenia § 206 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“), správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n26. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n27. Podľa § 221 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n28. Podľa § 225 ods. 1 SSP správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní\nod doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení\nlehoty zaistenia.\n29. Podľa § 225 ods. 3 SSP správna žaloba sa podáva žalovanému.\n30. Podľa § 227 ods. 1 SSP žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dní od\njej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom.\n31. Podľa § 228 SSP správny súd rozhodne o správnej žalobe na pojednávaní do siedmich pracovných\ndní od jej predloženia podľa § 227. Táto lehota sa neuplatní, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n32. Podľa § 71 ods. 2 SSP ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci\no ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného\nrozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.\n33. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej\nsprávy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\nalebo opatrenia vo veci samej.\n34. Podľa § 230 ods. 1 písm. a), ods. 3 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej\nžaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení,\nrozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému\n\nbezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Vo výroku rozsudku správny súd uvedie meno a\npriezvisko žalobcu, číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti, číslo a deň vydania\nrozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia\na druh a podmienky miernejšieho donucovacieho opatrenia, ak rozhodol o jeho uložení.\n35. Správy súd v Košiciach ako súd správny v konaní o žalobe vo veciach zaistenia (§ 221-230\nSSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu\nžalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, pričom prihliadol na stav veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4\nSSP) a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná, preskúmavané rozhodnutie správneho\norgánu o zaistení je potrebné zrušiť a nariadiť žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.\n36. Pokiaľ sa týka námietok žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného súd právne uzatvára:\n37. Predmetom konania v tejto veci je preskúmanie rozhodnutia č. PPZ-HCP-PO6-51-009/2024-AV zo\ndňa 09.09.2024, ktorým žalovaný podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení a to podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky\ns tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 08. októbra 2024.\n38. Žalobca okrem iného namietal predovšetkým to, že žalobca ako cudzinec nebol pred vydaním\npreskúmavaného rozhodnutia vypočutý správnym orgánom, čo má za následok nezákonnosť\npreskúmavaného rozhodnutia.\n39. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že správny orgán je podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku povinný\ndať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu,\nk spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie\nvo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia\nk jeho podkladu, ide o procesné pochybenie správneho orgánu, a teda o takú vadu, ktorá môže\nmať vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia. Posúdenie správneho súdu v súdnom konaní, či takéto\nprocesné pochybenie správneho orgánu je vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť žalobou napadnutého\nrozhodnutia, je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu.\n40. V predmetnej veci v administratívnom spise, ktorý predložil žalovaný absentuje zápisnica o vykonaní\nvýsluchu žalobcu pred vydaním rozhodnutia o zaistení. Žalovaný skutočnosť, že v konaní o zaistení\ncudzinca nebol vykonaný výsluch žalobcu nepoprel, naopak vo svojom vyjadrení k žalobe len\nkonštatoval, že žalovaný bol vypočutý pred súdom v trestnom konaní, kde „mal možnosť vyjadriť sa\nk súkromnému rodinnému životu, ako aj k miestu a krajine jeho vyhosteniu, ktorá ho príjme, prípadne\nmal upovedomiť súd, že v niektorej krajine členského štátu má udelený nijaký druh pobytu alebo blízkych\npríbuzných, ako aj z dôvodu, že správny orgán mal súdom nariadený výkon trestu vyhostenia, ktorý\nsprávny orgán na základe nariadenia súdu vykonal.“ Uvedený postup žalovaného je potom v rozpore\ns povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a za tým účelom si obstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie vyplývajúcu z ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku ako aj\nv rozpore s povinnosťou správneho orgánu umožniť žalobcovi, ako účastníkovi konania aby sa pred\nvydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu, k spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho\ndoplnenie vyplývajúcu mu z ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Treba prisvedčiť žalobcovi,\nže uvedené predstavuje závažné procesné pochybenie na strane žalovaného v jeho postupe ako\nsprávneho orgánu pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia a toto má za následok nezákonnosť\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného.\n41. Zaistenie cudzinca predstavuje výrazný a mimoriadny zásah do práv a povinností cudzinca ako\núčastníka tohto konania, nakoľko sa rozhodnutím o zaistení obmedzuje na osobnej slobode. Podľa\nsprávneho súdu je nepredstaviteľné, aby sa takýto extrémny zásah do práv a slobôd iného realizoval\nspôsobom „od stola“, teda bez akéhokoľvek vypočutia účastníka konania, ktorý na osobnom vypočutí\nmohol uviesť skutočnosti, ktoré by tvorili podklad následného rozhodnutia, a teda skutočnosti dôležité pre\nnásledné rozhodnutie správneho orgánu o jeho zaistení, alebo naopak pre rozhodnutie o jeho nezaistení.\nŽalovaný poukazoval na to, že žalobca mal možnosť tieto skutočnosti uviesť už v konaní pred trestným\nsúdom. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že trestné konanie vedené súdom podľa trestného\n\nporiadku a správne konanie vedené podľa Správneho poriadku sú dve samostatné ucelené konania,\nvedené pred rôznymi orgánmi (pred trestným súdom a pred správnym orgánom), ktoré nepochybne\nsledujú iný cieľ a účel. Hlavným cieľom trestného konania je objasnenie spáchaného trestného činu,\nzistenie okolností jeho spáchania a spravodlivé potrestanie páchateľa, kým v správnom konaní je cieľom\nrozhodnutie o práve, resp. o oprávnení fyzickej alebo právnickej osoby, prípadne rozhodnutie o ich\npovinnosti. Z tohto dôvodu má žalovaný povinnosť v rámci konania o zaistenie vypočuť cudzinca ešte\npred rozhodnutím o jeho zaistení a uvedenej povinnosti ho nezbavuje tá skutočnosť, že žalobca bol\nuž vypočutý súdom v trestnom alebo inom konaní, prípadne iným orgánom. Podľa súdu nemá oporu\nv platných právnych predpisoch konštatovanie žalovaného, že vypočutie žalobcu ako cudzinca nie je\npotrebné v prípade ak ide o jeho zaistenie za účelom trestu vyhostenia.\n42. Správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci žalovaný podstatným spôsobom porušil\nustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného\npreskúmavaného rozhodnutia a zároveň zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na\nriadne posúdenie veci.\n43. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal, že správna žaloba bola podaná po lehote\nna podanie správnej žaloby, nakoľko mala byť podaná v lehote siedmych dní od doručenia,\nteda do 16.09.2024 a bola podaná na poštovú prepravu až dňa 20.09.2024. Súd vychádzajúc\nz administratívneho spisu žalovaného (ako aj súdneho spisu) preveril uvedenú skutočnosť a zistil,\nže preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 09.09.2024. Následne dňa\n11.09.2024 žalobca požiadal Centrum právnej pomoci, kanceláriu Košice o poskytnutie právnej\npomoci vo veci zaistenia, o ktorej žiadosti bolo rozhodnuté dňa 16.09.2024 a to rozhodnutím č.\nKaKE/17338/2024 a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2024. V zmysle § 225 ods. 1\nSSP správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia\no zaistení, avšak v zmysle ustanovenia § 71 ods. 2 SSP ak žalobca pred podaním žaloby požiada\nCentrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti\ndo právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.\nSprávna žaloba vo veci zaistenia bola následne doručená žalovanému dňa 23.09.2024 (na poštovú\nprepravu bola daná dňa 20.09.2024). Z uvedeného vyplýva, že lehota siedmich dní v zmysle § 225\nods. 1 SSP síce začala plynúť odo dňa nasledujúceho po dni doručenia preskúmavaného rozhodnutia\nžalobcovi, teda dňa 10.09.2024, avšak odo dňa doručenia žiadosti žalobcu adresovanú Centru právnej\npomoci o poskytnutie právnej pomoci, t. j. odo dňa 11.09.2024 do právoplatnosti rozhodnutia Centra\no poskytnutí právnej pomoci, t. j. do 17.09.2024 s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 2 SSP lehota\nustanovená na podanie žaloby vo veci zaistenia neplynula, táto začala znova plynúť až nasledujúceho\ndňa, teda od 18.09.2024. Lehota v zmysle § 225 ods. 1 SSP na podanie správnej žaloby vo veci zaistenia\nby žalobcovi uplynula až dňa 24.09.2024, avšak žalobca doručil správnu žalobcu žalovanému ešte dňa\n23.09.2024 (na poštovú prepravu bola daná dňa 20.09.2024), a teda nepochybne v lehote siedmich\ndní od doručenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného žalobcovi. Z vyššie uvedeného dôvodu\nsprávny súd vyhodnotil námietku žalovaného, že správna žaloba žalobcu vo veci zaistenia bola podaná\noneskorene ako nedôvodnú.\n44. S prihliadnutím na právne závery vedúce k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správny\nsúd z dôvodu procesnej ekonómie ostatné žalobné dôvody uplatnené v podanej správnej žalobe už\npodrobnejšie nevyhodnocoval.\n45. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými\nustanoveniami podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP a z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. e) a g)\nSSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.\n46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú\nnáhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude\nrozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\n\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v\nlehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová\nznačka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,\nkedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo\nzrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len “sťažnostné body“) a návrh\nvýroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti..", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}