{"guid": "deddbdf2-ccb9-4bab-bb24-097a3daf441a:ba0efb97-30fb-4d32-b0aa-a6d2c3c928e6", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100585.1", "spisova_znacka": "20Saz/4/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 20Saz/4/2024 z 9. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 9. septembra 2024, sp. zn. 20Saz/4/2024, ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100585.1", "identifikacne_cislo": "0924100585", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Roman Die", "datum_vydania": "2024-09-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba0efb97-30fb-4d32-b0aa-a6d2c3c928e6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100585.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100585.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100585.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n20Saz/4/2024\n0924100585\n09. 09. 2024\nMgr. Roman Die\nECLI:SK:SpSKE:2024:0924100585.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\nštátna príslušnosť: Iránska islamská republika, trvalý pobyt: Iránska islamská republika, bez cestovného\ndokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078\n01 Sečovce, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 05 05 Bratislava,\nIČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie\nhraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko, 041 75 Košice - letisko, v konaní o správnej žalobe\nvo veci prepustenia zo zaistenia žalobcu zaisteného na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCPPO9-4-047/2024-AV zo dňa 10.07.2024, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Správnou žalobou zo dňa 21.08.2024 (ďalej aj ako „žaloba“) podanou dňa 21.08.2024 a doručenou\nžalovaným Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len ako „správny súd“) dňa 30.08.2024 sa žalobca\ndomáhal bezodkladného prepustenia zo zaistenia a náhrady trov konania.\nII.\nAdministratívne konanie\n2. Žalobca počas umiestnenia (z dôvodu zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z.)\nv Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej len ako „ÚPZC“) požiadal dňa 01.07.2024\no udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného začal žalovaný dňa 10.07.2024\nkonanie vo veci zaistenia žalobcu ako žiadateľa o azyl podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona č. 404/2011\nZ. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej len\nako „Zákon o pobyte cudzincov“), keďže mal za to, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal\nžiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\n3. Zo zápisnice o vyjadrení žalobcu vyplynulo, že žalobca požiadal o udelenie azylu na Slovensku\nspolu štyrikrát, prvýkrát niekedy v apríli 2019 z náboženských dôvodov, následne v marci 2020 tiež\nz náboženských dôvodov, v apríli 2024 bez udania dôvodov a 01.07.2024 z dôvodu obavy o svoj život.\nPrvé azylové konanie v roku 2019 bolo ukončené z dôvodu úteku žalobcu do zahraničia, čo žalobca\nodôvodnil tým, že pôvodne sa chcel dostať cez Nemecko do Kanady, ale bol vrátený na Slovensko kde\nnechcel zotrvať a nemal tu záujem ani o azyl, chcel sa dostať do Belgicka. Dňa 05.03.2020 bol opätovne\n\nv zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú\nkritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú\nochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z\nčlenských štátov (ďalej len ako „Dublinský dohovor“) transferovaný z územia Belgicka na Slovensko,\nkde opäť prebiehalo ďalšie azylové konanie, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že žalobca dňa 15.07.2021\nušiel do zahraničia. Dňa 21.10.2021 bol opätovne vrátený na Slovensko z územia Rakúskej republiky\na dňa 18.08.2023 opätovne ušiel do zahraničia. Dňa 05.04.2024 bol žalobca štvrtýkrát transferovaný\npodľa Dublinského dohovoru, tentokrát z územia Holandska, opätovne požiadal o azyl, žiadosť však už\n10.04.2024 vzal späť s tým, že si ju rozmyslel a chcel sa vrátiť domov. Na základe uvedeného boli dňa\n23.04.2024 vydané rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky\nna územie Iránskej islamskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov a o jeho\nzaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov. K rozporu ohľadne pôvodného úmyslu\nnávratu do domovskej krajiny a následnej žiadosti o udelenie azylu dňa 01.07.2024 žalobca uviedol,\nže má obavu o svoj život, že sa bojí, že po návrate by bol vystavený fyzickému násiliu, zároveň však\nuviedol, že zo strany štátnych orgánov mu nehrozí nebezpečenstvo.\n4. Na základe uvedeného vydal žalovaný rozhodnutie č. PPZ-HCP-PO9-4-047/2024-AV zo dňa\n10.07.2024, ktorým žalobcu zaistil podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov, podľa §\n88a ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do\n10.01.2025 a umiestnil žalobcu v zariadení podľa § 88 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov. V uvedenom\nrozhodnutí, zodpovedajúco skutočnostiam uvedeným v bode č. 3 tohto rozhodnutia, žalovaný podrobne\nzhrnul skutkový stav, teda priebeh udalostí od 29.04.2019, kedy bol žalobca vrátený z Nemecka\nna územie Slovenskej republiky až do vydania uvedeného rozhodnutia. Z uvedeného rozhodnutia\nvyplynulo, že žalovaný na základe opísaného skutkového stavu, kedy žalobca od roku 2019 po tom\nčo bol opakovane transferovaný z rôznych európskych krajín na územie Slovenskej republiky podľa\nDublinského dohovoru, podal štyri žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, z toho\ntri konania o týchto žiadostiach boli zastavené z dôvodu na strane žalobcu, kedy tento buď ušiel do\nzahraničia, alebo vzal svoju žiadosť, dospel k záveru o účelovosti žalobcovej štvrtej žiadosti o udelenie\nazylu, ktorej cieľom bolo podľa žalovaného, vyhnúť sa administratívnemu vyhosteniu. Žalovaný\nv uvedenom rozhodnutí poukázal na Dohovor o právnom postavení utečencov, čl. 5 ods. 1 písm. f/\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bod 15 Preambuly, čl. 7 ods. 2, čl. 8 ods.\n2 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2013/33/EÚ z 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy pre\nprijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, čl. 18 Charty základných práv Európskej únie a čl. 14\nVšeobecnej deklarácie o ľudských právach s krátkym odôvodnením, že tieto normy zohľadňoval pri\nzaistení žalobcu. Žalovaný konštatoval, že účel zaistenia v danom prípade bol naplnený, keďže žalobca\nje štátnym príslušníkom tretej krajiny, bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov\na podal v poradí už štvrtú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Uvedené žalovaný\nhodnotil vo vzťahu k prístupu žalobcu, ktorý menil dôvody svojich žiadostí o udelenie azylu a celkové\nkonanie žalobcu, teda opätovné vstupovanie do azylovej procedúry vyhodnotil ako cieľ oddialiť alebo\nzmariť administratívne vyhostenie. Žalovaný vo vzťahu k zaisteniu žalobcu poukázal aj na žalobcom\ntvrdený dobrý zdravotný stav s tým, že v danom prípade nebolo možné uplatniť ani alternatívy zaistenia\npodľa § 89 Zákona o pobyte cudzincov, keďže žalobca nemal dostatok finančných prostriedkov, nemal\nzabezpečené žiadne ubytovanie, či zamestnanie a neboli zistené ani žiadne sociálne väzby. Žalovaný\ntiež konštatoval, že stále existuje vysoký predpoklad administratívneho vyhostenia žalobcu a záverom\nodôvodnil dĺžku doby zaistenia, pri ktorej vychádzal z praxe s tým, že kratšia doba by bola neefektívna\nna plynulé a bezproblémové vybavenie všetkých náležitostí.\nIII.\nSúdne konanie\n5. Žalobca v žalobe po krátkom zhrnutí skutkového stavu uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím o svojom\nzaistení v celom jeho rozsahu z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\nžalovaným, žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov\na držanie žalobcu v zaistení sa stalo neúčelným. Citoval ust. § 32 ods. 1 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967\nZb. Správny poriadok (ďalej len ako „Správny poriadok“), § 88a ods. 1 písm. c/, § 90 ods. 1 písm. d/,\nods. 2 písm. b/ bod 1, § 120 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov, body 15 a 24 Preambuly Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie\n\nžiadateľov o medzinárodnú ochranu (ďalej len ako „Smernica“), čl. 3 bod 1, čl. 8 ods. 3 písm. f/, čl. 9 ods.\n1 Smernice a čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ako\n„Dohovor“). Účelom zaistenia žiadateľa o azyl podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov\njeho ponechanie v zaistení, aby nedošlo k zmareniu jeho následného odsunu z územia dotknutého\nštátu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo\nzmariť jeho administratívne vyhostenie. Mal za to, že je preto nevyhnutné, aby rozhodnutie žalovaného\no zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov obsahovalo presvedčivé zdôvodnenie,\nže naďalej existuje reálna možnosť následného vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky,\npričom zrealizovanie účelu zaistenia bude možné uskutočniť v zákonom stanovených lehotách. Uvedené\nrozhodnutie o zaistení podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nespĺňa. Z rozhodnutia o zaistení podľa\nžalobcu tiež nie je zrejmá žiadna právna úvaha žalovaného v zmysle článku 3 Európskeho dohovoru\nohľadom reálnosti a prípustnosti vykonania následného administratívneho vyhostenia žalobcu na\núzemie Iránu. Pokiaľ fakticky nie je realizovateľné administratívne vyhostenie, alebo nie je prípustné\njeho vykonanie, ani zaistenie podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov nie je zákonné.\nŽalobca konštatoval, že pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne\nmožný či prípustný pre rozpor s čl. 3 Európskeho dohovoru, nie je prípustné ani zaistenie pre rozpor\ns čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru. Ďalej vyčítal žalovanému nevykonanie zisťovania z úradnej povinnosti\na nezaoberanie sa otázkou vyhostiteľnosti a v tejto súvislosti poukázal na závery Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Sza/8/2015 a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010. Spomenul zlú bezpečnostnú situáciu v Iráne, pričom odkázal\nna mediálne informácie a odporúčanie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (ďalej\nlen ako „ministerstvo“) necestovať do Iránu. Žalovaný sa podľa žalobcu nezaoberal bezpečnostnou\nsituáciou v Iráne a konštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia o zaistení s tým, že Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky z dôvodu nedostatočného skúmania a vyhodnotenia prekážok administratívneho\nvyhostenia rozhodol o nariadení prepustenia iných dvoch štátnych príslušníkov Iránu. V záverečnej\nčasti namietal nedostatočné odôvodnenie dĺžky doby zaistenia a z toho vyplývajúcu nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia o zaistení. V zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky musí byť dĺžka zaistenia náležite\nodôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto čas nevyhnutne\npotrebný na zaistenie. Žalovaný podľa žalobcu nezohľadnil skutočnosť, že v zákonom stanovených\nprípadoch je žiadateľ o azyl oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky aj v prípade, že\nmu bolo vydané negatívne rozhodnutie o azylovej veci s odkladným účinkom, a že je oprávnený sa\nzdržiavať na území SR aj v ďalšom priebehu jeho azylovej veci - počas súdneho konania o preskúmanie\nrozhodnutia migračného úradu.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vyjadril nesúhlas so žalobnou argumentáciou žalobcu, zdôraznil, že\nrozhodnutia rôznych súdov, na ktoré žalobca poukazoval žiadnym spôsobom nesúvisia s prejednávanou\nvecou. Mal za to, že prípad žalobcu, kedy tento viacnásobne podával žiadosti o udelenie azylu a konania\no týchto žiadostiach boli z dôvodu na strane žalobcu zastavené (späťvzatie žiadosti z dôvodu prejavenia\nvôle návratu do krajiny pôvodu, útek do zahraničia) a zároveň bol viacnásobne transferovaný zo\nzahraničia späť na územie Slovenskej republiky, je príkladom, ako v praxi dochádza k pokusom oddialiť\nalebo zmariť proces administratívneho vyhostenia. Vo vzťahu k mediálnym informáciám a odporúčaniam\nministerstva ohľadne bezpečnostnej situácie v Iráne žalovaný uviedol, že tieto majú relevanciu vo vzťahu\nk občanom Slovenskej republiky, nie však štátnym príslušníkom tretích krajín. Podľa žalovaného žaloba\nsmeruje skôr proti administratívnemu vyhosteniu, ako proti zákonnosti zaistenia žalobcu, napriek tomu,\nže v konaní o administratívnom vyhostení sa žalobca neodvolal a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.\nArgumentáciu žalobcu označil za všeobecnú bez uvedenia konkrétnych dôvodov, na základe ktorých by\nmalo byť zaistenie žalobcu v danom prípade nezákonné. K odôvodneniu dĺžky doby zaistenia žalovaný\nuviedol, že stanovená doba zohľadňuje lehoty na rozhodnutie v konaní o azyle podľa § 20 ods. 1\nZákona o azyle, čo odôvodnil aj v rozhodnutí o zaistení a skutočnosť, že v uvedenej azylovej veci\nnebolo vydané meritórne rozhodnutie, tento záver len potvrdzuje. V prípade kratšie stanovenej doby\nby musel žalovaný túto dobu neustále predlžovať, čo by popieralo zmysel tohto inštitútu. K oprávneniu\nžalobcu zdržiavať sa na území Slovenskej republiky aj v prípade negatívneho rozhodnutia o jeho žiadosti\no udelenie azylu žalovaný uviedol, že v prípade ukončenia azylovej procedúry s negatívnym výsledkom\npre žalobcu sa automaticky aktivuje pokračovanie procesu administratívneho vyhostenia, ktoré by mohlo\nbyť prepustením žalobcu zo zaistenia zmarené. V tejto súvislosti uviedol, že v súlade s § 90 ods. 1 písm.\nd/ Zákona o pobyte cudzincov skúmal trvanie účelu zaistenia kontaktovaním pracovníka Migračného\núradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ako „Migračný úrad MV SR“) a na základe tohto\ndopytu sa dozvedel, že predmetné azylové konanie sa nachádza vo finálnej fáze s pravdepodobným\n\nnegatívnym výsledkom pre žalobcu, čo podporuje predchádzajúcu argumentáciu žalovaného. Účelovosť\nžalobcovej žiadosti o azyl videl žalovaný v tom, že žalobca nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu\no administratívnom vyhostení a ani správnu žalobu proti rozhodnutiu o zaistení. Podľa žalovaného\nje žalobca s ohľadom na jeho správanie počas predchádzajúcich azylových konaní, kedy útekom do\nzahraničia zneužil voľný režim spojený s umiestnením v pobytových táboroch, nedôveryhodnou osobou,\na preto v spojení so skutočnosťami, že žalobca nemá dostatok finančných prostriedkov, rodinné väzby na\nSlovensku, nemá zabezpečené ubytovanie ani zamestnanie, neaplikoval ani ust. § 89 Zákona o pobyte\ncudzincov. Žalovaný tiež poukázal na nepredvídateľnosť žalobcovho správania a záverom navrhol\nžalobu zamietnuť.\nIV.\nPojednávanie\n7. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd konajúc vo veci žaloby podľa\n§ 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) a prislúchajúcich\nustanovení Správneho súdneho poriadku nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na\ndeň 09.09.2024. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na\npojednávaní ospravedlnili v texte žaloby a súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Pojednávania\nsa zúčastnil zástupca žalovaného, ktorý na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojom písomnom\nvyjadrení, a že ku dňu 09.09.2024 nebol v informačnom systéme žalovaného evidovaný úkon, na základe\nktorého by mal vedomosť, že v azylovom konaní žalobcu bolo meritórne rozhodnuté. V tejto súvislosti\nzopakoval skutočnosti zistené dopytom na Migračný Úrad MV SR s tým, že konanie o administratívnom\nvyhostení sa podaním žiadosti o udelenie azylu prerušuje a pokračuje sa v ňom v prípade negatívneho\nrozhodnutia v azylovom konaní. Záverom navrhol žalobu zamietnuť.\n8. Správny súd preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia\no zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom súdneho\nspisu a administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, na základe\nčoho ju postupom podľa § 229 SSP zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.\nV.\nAplikovaná právna úprava\n9. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.\n10. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach\nzaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je\nrozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.\n11. Podľa § 229 SSP, Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n12. Podľa § 88 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny:\na/ v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77\nods. 1, ak existuje riziko jeho úteku, alebo štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu\nprípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia,\nb/ na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\n13. Podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak\nide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ a ktorý podal\nžiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s\ncieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\n\n14. Podľa § 88a ods. 2, Zákona o pobyte cudzincov, žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie\nazylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas\nzaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa\n§ 88 ods. 4.\n15. Podľa § 88a ods. 3 Zákona o pobyte cudzincov, na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa\nprimerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.\n16. Podľa § 88a ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov, ustanovenia § 89 až 100 sa primerane vzťahujú aj\nna žiadateľa o udelenie azylu.\n17. Podľa § 88 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n18. Podľa § 89 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže\nštátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť:\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\n19. Podľa § 89 ods. 3 Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku\n1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto\npovinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.\nO uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať\n20. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n21. Podľa § 77 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov, ak cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie\no administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť o\nudelenie azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až\ndo rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu (zákon č.\n480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov); konanie\no zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne\ndoplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v\nkonaní o administratívnom vyhostení; policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení\naj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného\npredpisu.\n22. Podľa § 77 ods. 6 Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar vydá rozhodnutie o zastavení konania o\nadministratívnom vyhostení, ak bol cudzincovi udelený azyl alebo bola cudzincovi poskytnutá doplnková\nochrana. Ak prerušenie konania podľa odseku 5 trvá viac ako dva roky, policajný útvar konanie zastaví.\n23. Podľa § 77 ods. 7 Zákona o pobyte cudzincov, ak cudzinec podá žiadosť o udelenie azylu po\nnadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo rozhodnutia o zákaze\nvstupu, policajný útvar rozhodnutie nevykoná až do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu; to\nneplatí, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného\npredpisu. Ak bola v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určená lehota na vycestovanie, táto lehota\n\nzačne plynúť znova po vykonateľnosti rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu alebo ak nastane\nskutočnosť podľa osobitného predpisu.\n24. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho\nnemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním\nustanoveným zákonom, ktorým je zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa\nzabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie\nalebo vydanie.\nVI.\nPrávne posúdenie a závery správneho súdu\n25. Správny súd úvodom konštatuje, že žalobná argumentácia žalobcu bola postavená prevažne na\nvšeobecných tvrdeniach o nezákonnosti rozhodnutia zo dňa 10.07.2024 o zaistení žalobcu podľa § 88a\nods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov a o prepojenosti konania zaistenia žalobcu s konaním o jeho\nadministratívnom vyhostení a s tým spojenej povinnosti žalovaného skúmať vyhostiteľnosť žalobcu.\nJe nespochybniteľné, že inštitút zaistenia je inštitútom mimoriadnym, pri využití ktorého dochádza\nk obmedzeniu, prípadne pozbaveniu osobnej slobody príslušníka tretej krajiny alebo žiadateľa o azyl.\nKeďže sa jedná o tak zásadný zásah do osobnej slobody jednotlivca, k tomuto môže dôjsť len za\nsplnenia prísnych podmienok stanovených v Zákone o pobyte cudzincov a zároveň pri rešpektovaní\nústavného poriadku a vzťahujúcich sa medzinárodných právnych predpisov. V protiklade k rešpektovaniu\nosobnej slobody jednotlivca stojí právo štátu kontrolovať vstup a pobyt cudzincov na svojom území.\nV tejto súvislosti správny súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Sak/11/2022 z 28.09.2022, ktorý v bode č. 23 tohto rozsudku uviedol: „Na druhej strane,\nčlenské štáty Európskej únie majú nepopierateľné suverénne právo kontrolovať vstup cudzincov a ich\npobyt na svojom území. Nevyhnutnou súčasťou tohto práva je oprávnenie štátov zadržať potenciálnych\nimigrantov. Ich zadržanie musí byť zlučiteľné s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Dokiaľ štát nepovolí vstup\nna svoje územie, je takýto vstup nepovolený v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a zadržanie osoby,\nktorá si praje na územie štátu vstúpiť (pričom potrebuje na to príslušné povolenie, ktoré nemá), môže byť\npovažované za realizované preto, aby sa „zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu“ [Saadi\nproti Spojenému kráľovstvu, rozsudok veľkého senátu ESĽP, 29.01.2008, č. 13229/03, § 64]. Rovnako\nmožno podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru „ospravedlniť“ pozbavenie osobnej slobody osoby, proti\nktorej sa vedie konanie o vyhostení.“\n26. Správny súd má za to, že zákonodarca v ustanovení § 221 SSP rozlišuje druhy správnych žalôb\nvo veciach zaistenia a napriek tomu, že konečný výsledok v podobe prepustenia zo zaistenia môže\nbyť pre žalobcu v oboch prípadoch rovnaký, dôvody, ktorými žalobca môže tento výsledok dosiahnuť\nsú v prípade týchto dvoch druhov žalôb rozdielne. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že v danom\nprípade bola žalobcom podaná žaloba podľa § 221 ods. 2 SSP, na základe čoho bolo predmetom\nsúdneho prieskumu nie preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c/\nZákona o pobyte cudzincov, na podklade ktorého bol žalobca zaistený, ale vyhodnotenie, či v prípade\nžalobcu nastali, prípadne nenastali také okolnosti, na základe ktorých by zaistenie žalobcu prestalo\nspĺňať účel, prípadne sa stalo nezákonným z iných dôvodov, teda či dôvody zaistenia žalobcu trvajú,\nalebo je tu dôvod na prepustenie žalobcu zo zaistenia. Na základe uvedeného tak správny súd žalobné\nnámietky smerujúce voči rozhodnutiu zo dňa 10.07.2024 o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c/\nZákona o pobyte cudzincov ako takému, vyhodnotil ako nedôvodné.\n27. Vo vzťahu k žalobcom namietanej účelnosti jeho zaistenia spojenej s prepojenosťou jeho\nzaistenia s konaním o administratívnom vyhostení a s tým spojenou povinnosťou žalovaného skúmať\nvyhostiteľnosť žalobcu správny súd uvádza, že žalobca bol zaistený na základe rozhodnutia žalovaného\nzo dňa 10.07.2024, a to podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písmeno c/ Zákona o pobyte cudzincov,\npredpokladom ktorého je vyššie zmienený vznik osobitnej situácie, kedy štátny príslušník tretej krajiny\nzaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov podá žiadosť o udelenie\nazylu a z predchádzajúceho správania tohto teraz už žiadateľa o azyl možno dôvodne predpokladať,\nže túto žiadosť podal výlučne s cieľom oddialiť alebo úplne zmariť svoje administratívne vyhostenie.\nZ uvedeného vyplýva účel tohto spôsobu zaistenia, ktorým je zamedzenie možnosti oddialenia alebo\nzmarenia administratívneho vyhostenia. Pokiaľ ide o splnenie podmienok tohto spôsobu zaistenia,\n\nje nepochybné, že tieto podmienky splnené boli tak v čase vydania rozhodnutia zo dňa 10.07.2024\no zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov, ako aj v čase rozhodnutia\nsprávneho súdu. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, čo nespochybňoval\nani žalobca v podanej žalobe, že žalobca je príslušníkom tretej krajiny, bol zaistený rozhodnutím\nžalovaného č. PPZ-HCP-PO9-4-023/2024-AV zo dňa 23.04.2024 podľa § 88 ods. 1 písm. b/ Zákona\no pobyte cudzincov a dňa 01.07.2024 podal žiadosť o udelenie azylu. Žalobca dokonca nespochybňoval\nani splnenie poslednej z podmienok zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov,\na to dôvodný predpoklad, že žiadosť podal žalobca výlučne s cieľom oddialiť alebo úplne zmariť svoje\nadministratívne vyhostenie. Správny súd mal za to, že splnenie či nesplnenie tejto podmienky možno\nvyhodnotiť len vo vzťahu ku konkrétnemu správaniu a vyjadreniam zaisťovaného žiadateľa o azyl,\nv tomto prípade žalobcu. Správny súd mal rovnako ako žalovaný za preukázané splnenie aj tejto\npodmienky, a to z dôvodu rozporuplného a účelového správania žalobcu od podania jeho prvej žiadosti\no udelenie azylu v roku 2019, keďže ako vyplýva zo zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 10.07.2024,\nod roku 2019 podal postupne štyri žiadosti o udelenie azylu, dvakrát z náboženských dôvodov, raz bez\nodôvodnenia v ostatnej žiadosti uviedol obavu o svoj život. Svojimi útekmi žalobca zapríčinil zastavenie\ndvoch z týchto azylových konaní, tretie z dôvodu späťvzatia zo dňa 10.04.2024, v ktorom výslovne\nuviedol, že: „ ... sa rozhodol vrátiť do krajiny pôvodu“. Bol opakovane transferovaný z členských štátov\nna územie Slovenskej republiky a za svoje ciele v spomenutom vyjadrení postupne označil Nemecko,\nKanadu, Belgicko s tým, že: „ ... na Slovensku som nemal záujem o azyl“. Na tomto mieste musí správny\nsúd konštatovať, že žalobca svojou žalobnou argumentáciou žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase\npodania správnej žaloby, prípadne v čase rozhodnutia správneho súdu došlo k takej zmene okolností,\nktorá by odôvodňovala záver o nesplnení vyššie uvedených podmienok.\n28. Konkrétne vo vzťahu k administratívnemu vyhosteniu a reálnej vyhostiteľnosti žalobcu správny súd\nuvádza, že vychádzajúc z účelu zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov,\nktorým je zamedzenie možnosti oddialenia alebo zmarenia administratívneho vyhostenia, správny\nsúd nespochybňuje určitú mieru prepojenosti medzi administratívnym vyhostením, vyhostiteľnosťou a\nrozhodnutím o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov, avšak zo znenia\nuvedeného ustanovenia vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný povinný skúmať primárne skutočnosť,\nči žalobca bol alebo nebol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo b/ Zákona o pobyte cudzincov,\nv opačnom prípade by existencia ust. § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov stratila zmysel. Ak\nby správny súd pripustil, že žalovaný mal v danom prípade skúmať vyhostiteľnosť žalobcu, je nevyhnutné\nuviesť, že žalobca ani v tomto prípade neuviedol konkrétne a relevantné dôvody, na ktorých základe\nby prípadne bolo možné konštatovať jeho nevyhostiteľnosť do krajiny pôvodu – Irán. Na tomto mieste\nsprávny súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen ako „Najvyšší správny súd“) sp. zn. 2Sak/11/2022 z 28.09.2022, v ktorom Najvyšší správny súd\nuvádza: „Sťažovateľ bol preskúmavaným rozhodnutím zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC na\nzáklade rozhodnutia zo dňa 19.04.2022, č. PPZ-HCP-BA5-258-009/2022-AV o jeho administratívnom\nvyhostení do Tuniska. Účelom zaistenia sťažovateľa je teda výkon administratívneho vyhostenia do\nTuniska. Bolo preto úlohou sťažovateľa produkovať v prvom rade tvrdenia a dôkazy spochybňujúce\nrealizáciu vyhostenia do tejto krajiny. Z obsahu spisového materiálu nevyplynuli žiadne skutočnosti,\nktoré by nasvedčovali záveru o tom, že sťažovateľa nie je možné vyhostiť do Tuniska.“ V tejto súvislosti\nsprávny súd uvádza, že nevyhostiteľnosť žalobca namietal až v podanej správnej žalobe podľa § 221\nods. 2 SSP, ktorou sa domáhal prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa § 88a ods. 1 písm. c/\nZákona o pobyte cudzincov. V tejto všeobecne dôvodil bezpečnostnou situáciou v Iráne, avšak nie\nvo vzťahu k sebe, čo podľa správneho súdu, aj s ohľadom na vyššie uvedené neobstojí. Navyše\nz obsahu administratívneho a súdneho spisu nevyplynulo, že by uvedené namietal napr. v odvolaní proti\nrozhodnutiu o administratívnom vyhostení, či správnych žalobách proti rozhodnutiam o zaistení či už\npodľa § 88 ods. 1 písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov alebo podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte\ncudzincov, ktoré podľa informácií, ktoré mal správny súd k dispozícii žalobca nepodal. Naopak vo svojom\nvyjadrení dňa 10.07.2024 uviedol, že: „Zo strany štátnych orgánov mi nehrozí nebezpečenstvo.“ a ani\nžiadnym iným spôsobom neozrejmil prípadné dôvody nevyhostiteľnosti, a to ani v rámci vyjadrenia\nv konaní o administratívnom vyhostení, ani v konaní o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b/ Zákona\no pobyte cudzincov, v ktorých nespolupracoval a odmietol vypovedať. S ohľadom na uvedené správny\nsúd túto žalobnú argumentáciu žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.\n29. Napriek konštatovanej nedôvodnosti žalobných námietok správny súd s ohľadom na neviazanosť\nžalobnými bodmi v rámci predmetného konania, vyplývajúcu z ust. § 206 ods. 3 SSP, hodnotil prípadnú\n\nnezákonnosť ďalšieho trvania zaistenia žalobcu aj nad rámec žalobných bodov a v danom prípade\ndospel k záveru, že v čase rozhodovania správneho súdu neboli splnené podmienky na prepustenie\nžalobcu zo zaistenia.\n30. S ohľadom na bod č. 29 tohto rozsudku sa správny súd zaoberal aj prípadnými inými dôvodmi\nnezákonnosti trvania zaistenia žalobcu k čomu uvádza, že k nezákonnosti ďalšieho trvania zaistenia\nžalobcu mohlo dôjsť aj prekročením maximálnych dôb trvania zaistenia podľa príslušných ustanovení\nZákona o pobyte cudzincov. Maximálna prípustná doba zaistenia cudzinca na účel podľa § 88a ods.\n1 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie § 88a ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov túto\nlehotu odvíja od predpokladu, že dôvody pre zaistenie žiadateľa o azyl podľa § 88a ods. 1 písm. c)\nZákona o pobyte cudzincov trvajú a zároveň toto zaistenie neprekročilo 6 mesiacov. Keďže žalobca bol\nna uvedený účel prvýkrát zaistený dňa 10.07.2024, maximálna doba zaistenia uplynie v jeho prípade\n10.01.2025, t. j. v deň určený žalovaným v rozhodnutí zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona\no pobyte cudzincov. Na tomto mieste správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že maximálna\ndoba zaistenia žalobcu podľa § 88a Zákona o pobyte cudzincov v čase rozhodovania správneho\nsúdu o predmetnej žalobe by nebola presiahnutá ani v prípade započítania doby od podania žiadosti\no udelenie azylu dňa 01.07.2024 do zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte\ncudzincov dňa 10.07.2024 a ani započítaním doby zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. b/ Zákona\no pobyte cudzincov od 05.04.2024 do 23.04.2024. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že podanie\nžiadosti o udelenie azylu má významný vplyv nielen na procesné postavenie žalobcu ale aj na konanie\no administratívnom vyhostení. V zmysle ustanovení § 77 ods. 5 až 7 Zákona o pobyte cudzincov\nsa podaním žiadosti o udelenie azylu buď konanie o administratívnom vyhostení prerušuje, prípadne\ndochádza k faktickému znemožneniu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení a v prípade ak\nbol cudzincovi udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana, dochádza k zastaveniu konania o\nadministratívnom vyhostení. Na základe uvedeného a ustanovení § 88 ods. 4 a § 88a ods. 2 Zákona\no pobyte cudzincov mal správny súd za to, že doby zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b/ Zákona o pobyte\ncudzincov a zaistenia podľa § 88a ods. 1písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov sa nespočítavajú, napriek\ntomu ani v prípade ich spočítania by doba zaistenia žalobcu od 05.04.2024 do rozhodnutia správneho\nsúdu o predmetnej žalobe dňa 09.09.2024 nepresiahla maximálnu dobu zaistenia, t. j. šesť mesiacov. Na\nzáklade uvedeného správny súd nezistil dôvod nezákonnosti zaistenia žalobcu z dôvodu presiahnutia\nmaximálnej doby zaistenia.\n31. S ohľadom na uvedené a tiež na skutočnosť zistenú na pojednávaní dňa 09.09.2024, t. j., že o žiadosti\nžalobcu o udelenie azylu, do rozhodnutia správneho súdu o predmetnej žalobe, nebolo meritórne\nrozhodnuté a žalobca nebol zo zaistenia prepustený, správny súd dospel k záveru, že do rozhodnutia\nsprávneho súdu o predmetnej žalobe nenastali také okolnosti, na základe ktorých by zaistenie žalobcu\nprestalo spĺňať účel, prípadne sa stalo nezákonným z iných dôvodov, teda neboli splnené podmienky\nna prepustenie žalobcu zo zaistenia, na základe čoho správny súd vyhodnotil predmetnú žalobu ako\nnedôvodnú a postupom podľa § 229 SSP ju zamietol.\n32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní\nani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené\ntrovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok\nna ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v\nKošiciach v lehote siedmich dní od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť.\nProti tomuto rozhodnutiu podaná kasačná sťažnosť má podľa § 446 ods. 2 písm. d/ SSP odkladný účinok.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\n\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}