{"guid": "e660cde3-82cb-44f3-a239-2630825fe63e:3b0394ba-bcff-4dcf-9b1f-7dd9a08865a7", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100519.1", "spisova_znacka": "20Saz/3/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 20Saz/3/2024 z 16. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 16. augusta 2024, sp. zn. 20Saz/3/2024, ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100519.1", "identifikacne_cislo": "0924100519", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Roman Die", "datum_vydania": "2024-08-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 230 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-8", "nazov": "§ 88 ods. 8 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-2", "nazov": "§ 88a ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "nazov": "§ 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-230", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-89"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b0394ba-bcff-4dcf-9b1f-7dd9a08865a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100519.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100519.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100519.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n20Saz/3/2024\n0924100519\n16. 08. 2024\nMgr. Roman Die\nECLI:SK:SpSKE:2024:0924100519.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika, trvalý pobyt: Iránska islamská republika,\nbez cestovného dokladu, doklad totožnosti: C., toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia\npre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, právne zastúpená: Centrum právnej pomoci,\nKancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie hraničnej\nkontroly Policajného zboru Bratislava Ružinov - letisko, Letisko M. R. Štefánika, 820 16 Bratislava,\nvo veci správnej žaloby vo veci zaistenia o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCPBA7-2024/053050-030 zo dňa 05.07.2024 a o prepustenie zo zaistenia, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA7-2024/053050-030 zo dňa 05.07.2024 o zaistení\nžalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika, trvalý pobyt: Iránska\nislamská republika, bez cestovného dokladu, doklad totožnosti: C., toho času umiestnená v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.\nII. N a r i a ď u j e žalovanému, aby bezodkladne prepustil zo zaistenia žalobkyňu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika, trvalý pobyt: Iránska islamská republika,\nbez cestovného dokladu, doklad totožnosti: C., toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre\ncudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.\nIII. Žalobkyni\nkonania.\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\n\nodôvodnenie:\nI.\n1. Správnou žalobou zo dňa 18.07.2024 (ďalej aj ako „žaloba“) podanou dňa 19.07.2024 a doručenou\nžalovaným Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len ako „správny súd“) dňa 12.08.2024 sa žalobkyňa\ndomáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA7-2024/053050-030 zo dňa 05.07.2024 o\nzaistení žalobkyne (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), bezodkladného prepustenia žalobkyne zo\nzaistenia a náhrady trov konania.\nII.\nAdministratívne konanie\n2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z. o\npobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej len ako\n„Zákon o pobyte cudzincov“) o zaistení žalobkyne ako žiadateľky o udelenie azylu, zároveň podľa § 88a\n\nods. 2 Zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do\n05.10.2024 a podľa § 88a ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov rozhodol o umiestnení žalobkyne v útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov.\n3. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil, že žalobkyňa spolu so\nsvojim 11-ročným synom (Reazaee Kazhvan) dňa 03.07.2024 v čase o 13:30 hod. letecky pricestovala\nz Istanbulu do Bratislavy, pričom pri hraničnej kontrole predložila cestovný pas Talianskej republiky\nč. D. vydaný na meno: PICCOLO Beatrice, pričom pri následnej kontrole bol tento pas vyhodnotený\npre známky falšovania a pozmeňovania s pozitívnym výsledkom. Na základe uvedeného bol žalobkyni\nodopretý vstup, voči rozhodnutiu o odopretí vstupu podala odvolanie, ktorému bolo rozhodnutím zo dňa\n04.07.2024 vyhovené a rozhodnutie o odopretí vstupu bolo zrušené.\n4. Dňa 04.07.2024 v čase o 13:40 hod. bola so žalobkyňou spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka\nkonania. Žalobkyňa v rámci tohto svojho vyjadrenia uviedla, že je Kurdka, z Iránu odišla kvôli tomu, že\njej hrozí smrť kvôli jej náboženstvu a národnosti, keďže momentálne panuje veľká nenávisť Iránskej\nvlády voči tejto menšine. Cieľovou krajinou žalobkyne a jej maloletého syna bolo Nemecko, kde má\npríbuzných. Na otázku, či chce požiadať o udelenie azylu uviedla, že nie.\n5. Dňa 04.07.2024 v čase o 18:15 hod. bol plánovaný návrat žalobkyne so synom do Turecka, žalobkyňa\nvšak odmietla vycestovať a požiadala o udelenie azylu z dôvodu, že sa bojí návratu do Turecka, mohla\nby ju tam nájsť polícia z Iránu a bojí sa o svoj život ako aj o život maloletého syna. Na základe uvedeného\nbola žalobkyňa so synom zadržaná, bolo začaté konanie o administratívnom vyhostení, ktoré bolo\nnásledne prerušené a žalovaný na to vydal napadnuté rozhodnutie.\nIII.\nNapadnuté rozhodnutie žalovaného\n6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí úvodom zhrnul skutkový stav, ktorý je odrazom obsahu\nadministratívneho spisu predloženého žalovaným správnemu súdu. V ďalšom texte odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia žalovaný citoval ustanovenia § 82 ods. 1 písm. b/, § 88 ods. 3, § 88a ods. 1\npísm. c/, § 88a ods. 2, § 88a ods. 3, § 88a ods. 4, § 88 ods. 5, § 89 ods. 1 písm. a/, b/, § 89 ods. 3\nZákona o pobyte cudzincov, čl. 5 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len ako „Dohovor“) a skonštatoval, že žalobkyňa je žiadateľom o azyl,\nu ktorého je podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho\nadministratívne vyhostenie, a preto nerozhodol o prepustení žalobkyne s tým, že zaistenie je v súlade\ns čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, počas konania sa zaoberal otázkou rešpektovania súkromného a\nrodinného života a neupieral a plne rešpektoval práva žalobkyne vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru a\nmal za to, že boli splnené podmienky podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov.\n7. Následne Oznámením č. PPZ-HCP-BA7-2024/054181-001 zo dňa 10.07.2024 označeným ako:\n„Oprava zrejmej chyby v písaní v písomnom vyhotovení rozhodnutia o zaistení č. PPZ-HCPBA7-2024/053050-030 zo dňa 05.07.2024“ (ďalej aj ako „Oprava“) nahradil žalovaný text výroku\nnapadnutého rozhodnutia tak, že dôvod zaistenia žalobkyne: „podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona\no pobyte cudzincov ako žiadateľ o udelenie azylu“ nahradil dôvodom: „podľa § 88a ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov ako žiadateľa o udelenie azylu.“ Zároveň ďalej v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia nahradil citácie a odkazy na ust. § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov citáciami\na odkazmi na § 88a ods. 1 písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov, pričom ďalej uviedol, že táto oprava\ntvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia, a preto je potrebné ju k nemu pripojiť s tým, že\nostatné časti napadnutého rozhodnutia zostávajú nezmenené.\nIV.\nSúdne konanie\n8. Žalobkyňa v žalobe po tom čo poukázala na to, že spolu s ňou bol zaistený aj jej maloletý syn,\nnamietala, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasí v celom jeho rozsahu z dôvodu, že\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, žalovaný nedostatočne zistil skutkový\nstav, dospel na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým zisteniam\na napadnuté rozhodnutie je citáciou zákonných ustanovení bez riadneho odôvodnenia. V tejto súvislosti\n\nuviedla, že zákonným predpokladom pre aplikáciu § 88a ods. 1 písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov\nje existencia rizika úteku žalobkyne, ktorý nebol splnený a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nsa so splnením tohto predpokladu žalovaný nezaoberal a ani neodôvodnil konkrétnymi skutkovými\nokolnosťami. Rovnako žalovaný neodôvodnil nevyhnutnosť a proporcionalitu zaistenia žalobkyne, vôbec\nneuviedol, prečo považuje žiadosť žalobkyne o azyl za účelovú, či prečo má zato, že existuje riziko jej\núteku. Žalobkyňa uviedla, že požiadala o azyl na území Slovenskej republiky a aj v rámci Európskej\núnie prvýkrát z dôvodu obavy o svoj život v krajine pôvodu. V konaní pred žalovaným počas podania\nvysvetlenia dňa 04.07.2024 uviedla, že v Iráne bola prenasledovaná z dôvodu jej náboženstva a\nkurdskej národnosti. Žalovaný však pohovoru so žalobkyňou ohľadom týchto skutočností už ďalej\nnerozvinul, ani nepožadoval bližšie vysvetlenie a iné okolnosti ohľadom jej života v Iráne, iba následne\nnapadnutým rozhodnutím rozhodol o jej zaistení podľa § 88 a ods. 1 písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov.\nZdôraznila, že o azyl požiadala ešte pred začatím konania o administratívnom vyhostení preto toto\nkonanie voči nej ani nemohlo byť začaté a postup žalovaného označila za nezákonný. Je si vedomá\ndublinského systému, v zmysle ktorého by bola aj v prípade jej odchodu vrátená na územie Slovenskej\nrepubliky, a preto chce vyčkať na rozhodnutie v azylovej veci, v ktorom má navyše vzhľadom na\nokolnosti jej veci vysokú pravdepodobnosť priznania medzinárodnej ochrany. V prípade jej prepustenia\nzo zaistenia a umiestnenia v azylovom zariadení nebude ohrozený účel zaistenia. Žalovaný podľa\nžalobkyne nezisťoval splnenie všetkých základných podmienok pre jej zaistenie.\n9. Žalobkyňa poukázala na rozhodovaciu prax kasačného súdu v súvislosti s odôvodnením rizika úteku\nžiadateľa o azyl a pokračovala s poukazom na internetové zdroje informácií o zlej bezpečnostnej situácii\nv krajine pôvodu a štatistiku vedenú Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, z\nktorej vyplýva, že štátnym príslušníkom Iránu bolo na území Slovenskej republiky udelených doposiaľ\n41 azylov. Vo vzťahu k záveru o účelovosti žiadosti o azyl a v súvislosti s postavením žien v Iráne\nžalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 147/2013-50 zo dňa\n09.10.2013 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sza/8/2016 zo dňa 30.03.2016.\nZároveň žalobkyňa poukázala na nedávne rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Sak/4/2023 zo dňa 27.03.2023 a sp. zn. 2Sak/3/2023 zo dňa 27.03.2024, ktorými bolo z\ndôvodu nedostatočného skúmania a vyhodnotenia prekážok administratívneho vyhostenia rozhodnuté\no nariadení prepustenia iných dvoch štátnych príslušníkov Iránu.\n10. Mala tiež za to, že žalovaný nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie v časti stanovenej dĺžky\ndoby zaistenia, keďže v zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky musí byť dĺžka zaistenia tiež\nnáležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto čas\nnevyhnutne potrebný na zaistenie. Žalovaný dĺžku doby zaistenia odôvodnil formálne a nedostatočne\njednoduchým konštatovaním, že počas tejto doby bude migračný úrad posudzovať jej žiadosť o azyl.\nŽalovaný rovnako nevyhodnotil možnosť aplikácie menej invazívnych prostriedkov nahradzujúcich\nzaistenie. V tejto súvislosti uviedla, že ako žiadateľka o azyl má možnosť prebývať v azylovom zariadení,\nkde má zároveň zabezpečené bezplatné stravovanie a lekársku starostlivosť a z tohto dôvodu bolo\nmožné žalobkyni uložiť napr. povinnosť hlásenia pobytu.\n11. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobkyne zároveň v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou\nsprávnych súdov a kasačného súdu v otázke obmedzenia osobnej slobody rodín s maloletými deťmi,\nkeďže žalovaný nezaujal žiadnu právnu úvahu k skutočnosti, že sa žalobkyňa nachádza v zaistení\nso svojim maloletým dieťaťom v nízkom veku, žalovaný neposúdil prípustnosť zásahu do osobnej\nslobody maloletej osoby ako zraniteľnej osoby v zmysle § 88 ods. 8 a § 2 ods. 7 Zákona o pobyte\ncudzincov a neaplikoval ani ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa. V tejto súvislosti poukázala\nna rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj kasačného súdu. Keďže žalovaný\nnedostatočne, resp. vôbec neodôvodnil zásah do základného práva na osobnú slobodu maloletých osôb,\nktorý logicky súvisí s obmedzením osobnej slobody žalobkyne, považovala napadnuté rozhodnutie za\nnepreskúmateľné a teda aj nezákonné. Zaistenie žalobkyne a jej dieťaťa nie je v najlepšom záujme\ndieťaťa a je v rozpore s článkom 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa a zároveň je v rozpore s článkom\n5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, pretože vzhľadom na situáciu v Iráne nie je podľa názoru žalobkyne ani\nlen potenciálne možné jej vrátenie do krajiny pôvodu aj v prípade skončenia azylového konania a ani\npodmienky na jej zaistenie podľa § 88a Zákona o pobyte cudzincov neboli splnené.\n12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zopakoval priebeh a výsledky administratívneho konania a vyzdvihol\nskutočnosť, že žalobkyňa v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že cieľom cesty bolo Nemecko a možnosť\n\npožiadať o azyl v tom čase odmietla. Na základe uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že žalobkyňa\nnemala záujem žiadať o azyl alebo jednu z foriem medzinárodnej ochrany, či už na území Slovenskej\nrepubliky alebo taktiež v prvej bezpečnej krajine, teda v Turecku. Rozhodnutie požiadať o azyl na\núzemí Slovenskej republiky učinila až v momente, keď bol naplánovaný jej odsun späť do Turecka\nna účely realizácie jej odopretia vstupu na územie Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal na určitý\n„modus operandi“ žiadateľov o azyl, ktorí po predložení pozmeneného či falošného cestovného\ndokladu a upovedomení o tom, že im hrozí zákaz vstupu do členských štátov Európskej únie na\n3 až 5 rokov, títo účelovým spôsobom požiadajú o udelenie azylu na území Slovenskej republiky s\ncieľom zabezpečiť zastavenie konania. Účelovosť a špekulatívnosť takéhoto postupu podľa žalovaného\numocňuje skutočnosť, že na územie Slovenskej republiky prichádzajú s podvodnými dokladmi zo štátov\npovažovaných za bezpečné krajiny (v tomto prípade išlo o Tureckú republiku) s cieľom pokračovať ďalej\ndo ekonomicky vyspelejších európskych štátov. Vo vzťahu k nevyužitiu alternatívnych donucovacích\nopatrení žalovaný uviedol, že tieto nevyužil, keďže sa domnieval, že žalobkyňa by nezotrvala na určenom\nmieste a zneužila by tento inštitút. Z tohto dôvodu ako aj z dôvodu, že žalobkyňa za svoju cieľovú\nkrajinu označila Nemecko, považoval žalovaný podmienku existencie rizika úteku za splnenú. Žalovaný\nuviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a navrhol,\naby správny súd správnu žalobu zamietol.\n13. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia\npodľa § 221 až § 230 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu i administratívneho spisu\na nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na deň 16.08.2024. Pojednávania sa\nnezúčastnila žalobkyňa, jej právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili,\naby súd rozhodol v ich neprítomnosti (priamo v žalobe), rovnako tak ospravedlnil svoju neúčasť na\npojednávaní aj žalovaný (vo vyjadrení k žalobe). Súd preto prejednal a rozhodol vec v súlade s § 114 SSP\na vzhľadom na neprítomnosť účastníkov konania a verejnosti vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 SSP\nrozsudok, ktorým podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nnariadil bezodkladné prepustenie žalobkyne zo zaistenia a žalobkyni priznal voči žalovanému právo na\núplnú náhradu trov konania.\nV.\nAplikovaná právna úprava\n14. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n15. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach\nzaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je\nrozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.\n16. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov.\n17. Podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby\npodľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie\no predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné\nprepustenie žalobcu zo zaistenia.\n18. Podľa § 88 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny:\na/ v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77\nods. 1, ak existuje riziko jeho úteku, alebo štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu\nprípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia,\nb/ na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\n\n19. Podľa § 88 ods. 8 Zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú\nosobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade\na na čo najkratší čas.\n20. Podľa § 88a ods. 1 písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky\nna účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez\nzaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.\n21. Podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak\nide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ a ktorý podal\nžiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s\ncieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\n22. Podľa § 88a ods. 2, prvá veta Zákona o pobyte cudzincov, žiadateľ o udelenie azylu môže byť\nzaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1.\n23. Podľa § 89 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže\nštátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť:\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\n24. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho\nnemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním\nustanoveným zákonom, ktorým je zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa\nzabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie\nalebo vydanie.\n25. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných\nnormách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa\nneoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len ako „Návratová smernica“), využitie zaistenia na účely\nodsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu\nprimeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by\nuplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.\n26. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta Návratovej smernice, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie\nobdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.\n27. Podľa čl. 15 ods. 4 Návratovej smernice, zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa\nbezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na\nodsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.\n28. Podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice, v prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s\nmaloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie.\n29. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru č. 104/1991 Zb. o právach dieťaťa (ďalej len ako „Dohovor o právach\ndieťaťa“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech\nuž uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi\nalebo zákonodarnými orgánmi.\n30. Podľa článku 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,\nzabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady\nna základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také\noddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom\nprípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú\noddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.\n\n31. Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,\nrobia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca\nalebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje\nza utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb, alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú\nochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi\nv oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými\nstranami.\n32. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ako „Správny poriadok“), v\nodôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými\núvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,\nna základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich\nvyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n33. Podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v\npísomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom\núčastníkov konania.\nVI.\nPrávne posúdenie a závery správneho súdu\n34. Úvodom správny súd považuje za nevyhnutné vyjadriť sa k oprave napadnutého rozhodnutia\nžalovaného. Správny poriadok, tak ako iné procesné právne predpisy počíta s tým, že pri príprave\npísomného vyhotovenia rozhodnutia môže vplyvom ľudského faktora dôjsť k chybám v písaní, počítaní,\nči iným zrejmým nesprávnostiam. Tak ako je to pri každej ľudskej činnosti, tak aj pri príprave písomného\nvyhotovenia rozhodnutia, súdy nevynímajúc, je určitá miera chybovosti prirodzeným javom. Z výroku\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného (pred jeho opravou) je nesporné, že žalovaný žalobkyňu zaistil\nna základe ust. § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov, z čoho vyplýva, že mal ta zo, že boli\nsplnené podmienky uvedené v tomto ustanovení, teda že v prípade žalobkyne ide o štátnu príslušníčku\ntretej krajiny, ktorá bola zaistená podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov,\nktorá podala žiadosť o udeleniu azylu a zároveň existuje dôvodné podozrenie, že túto žiadosť podala\nvýlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jej administratívne vyhostenie. Ust. § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona\no pobyte cudzincov žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia cituje na str. 2 a 3 napadnutého\nrozhodnutia a odkazuje na toto ustanovenie na str. č. 2 ako a na str. č. 4 s konštatovaním, že boli splnené\npodmienky na zaistenie žalobkyne podľa tohto ustanovenia a žalobkyňa bola podľa tohto ustanovenia\nzaistená s tým, že v prípade žalobkyne: „ ... ide o žiadateľa o azyl, u ktorého je podozrenie, že podal\nžiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, ... „.\n35. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 7Sž/142/2001, podľa ktorého: „Oprava chyby v písaní a počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti\nrozhodnutia je prípustná len vtedy, ak sú takéto chyby a nesprávnosti rozhodnutia zrejmé z kontextu\npredmetného rozhodnutia. Omyl v hodnotení skutkových okolností alebo právnom posúdení veci, hoci\nsa javí ako zrejmý, nemožno napraviť podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok). Formou opravy rozhodnutia nemožno zásadne zmeniť pôvodné rozhodnutie tak,\naby na základe opravy rozhodnutia malo dôjsť k zmene právnej situácie založenej rozhodnutím. Takúto\nzásadnú zmenu rozhodnutia je možné dosiahnuť iba postupom podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb., t.\nj. aplikáciu inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorého uplatnenie je však\nlimitované lehotou troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (§ 68 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.).“\n36. S ohľadom na uvedené mal správny súd za to, že v danom prípade výrok napadnutého rozhodnutia\nzodpovedá jeho odôvodneniu. Žalovaný zaistenie žalobkyne odôvodňoval účelovosťou jej žiadosti o\nazyl, čo svedčí o úmysle žalovaného aplikovať vyššie uvedený dôvod zaistenia a nie dôvod podľa §\n88a ods. 1 písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov, teda na účel zistenia tých skutočností, na ktorých bola\nzaložená žiadosť žalobkyne o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak\nexistuje riziko úteku. Žiadna časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v pôvodnom znení neobsahuje\nvýslovný odkaz na § 88a ods. 1 písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov, ani vyhodnotenie nevyhnutnosti\nzisťovania skutočností, na ktorých bola založená žiadosť žalobkyne o udelenie azylu, ktoré by bez\nzaistenia nebolo možné získať v spojení s rizikom úteku žalobkyne. Napadnuté rozhodnutie žalovaného\n\ntvorí podľa správneho súdu jeden celok nevykazujúci formálny nedostatok - zrejmú chybu v písaní,\nči inú zrejmú nesprávnosť, ktorý by bolo možné odstrániť postupom podľa § 47 ods. 6 Správneho\nporiadku, tak ako to urobil žalovaný vykonanou opravou. Správny súd považuje za nevyhnutné tiež\nuviesť, že skutkové dôvody zaistenia žalobkyne uvedené v napadnutom rozhodnutí sú jednak veľmi\nstrohé a práve vykonanou opravou docielil žalovaný vnútornú rozpornosť medzi výrokom a odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, keďže opravou žalovaný zmenil dôvod zaistenia žalobkyne, teda že boli\nsplnené podmienky na zaistenie podľa § 88a ods. 1 písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov (potreba zistenia\ntých skutočností, na ktorých bola založená žiadosť žalobkyne o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia\nnebolo možné získať, najmä ak existuje riziko úteku), avšak skutkové dôvody zaistenia (že v prípade\nžalobkyne ide o žiadateľa o azyl, u ktorého je podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s\ncieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie) ponechal nezmenené. Vykonanou opravou\nžalovaný nepochybne zásadne zmenil pôvodné rozhodnutie tak, že na jej základe došlo k zmene právnej\nsituácie založenej napadnutým rozhodnutím. Žalovaný vykonanou opravou postupom podľa § 47 ods. 6\nSprávneho poriadku zmenil samotnú podstatu napadnutého rozhodnutia po jeho obsahovej stránke, čo\nje podľa správneho súdu, aj s ohľadom na vyššie uvedený záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nneprípustné. Ak mal žalovaný za to, že pochybil v hodnotení skutkových okolností alebo v právnom\nposúdení veci, mal na odstránenie pochybenia využiť iný procesný postup. Na základe uvedeného\nsprávny súd dospel k záveru, že uvedeným postupom žalovaný nemohol zmeniť a ani účinne nezmenil\ndôvod zaistenia žalobkyne, preto na opravu zo dňa 10.07.2024 neprihliadal a preskúmaval napadnuté\nrozhodnutie v jeho znení pred opravou.\n37. Ustanovenie § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov umožňuje policajnému útvaru\nzaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ktorý je už zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/\nZákona o pobyte cudzincov, podal žiadosť o udeleniu azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie\nje možné využiť iné menej závažné prostriedky a existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o\nudeleniu azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Pokiaľ teda policajný\nútvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu podaná po jeho predchádzajúcom\nzaistení je účelová, podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení\ncudzinca, žalovaný rozhodne, že dôvody predchádzajúceho zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo b/\nZákona pobyte cudzincov trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu, pričom\nv rozhodnutí, v ktorom preukáže splnenie zákonných podmienok jeho zaistenia podľa § 88a ods.1 písm.\nc/ Zákona o pobyte cudzincov musí odôvodniť, na základe akých konkrétnych skutočností je trvanie\nzaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu dôvodné. V predmetnom prípade nebola\nnaplnená už prvá z podmienok, a to podmienka, že v čase vydania rozhodnutia o zaistení podľa §\n88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov, bola žalobkyňa zaistená podľa § 88 ods. 1 písm.\na/ alebo b/ Zákona o pobyte cudzincov. Splnenie tejto podmienky žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nnekonštatoval a jej splnenie nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu. Už tento dôvod podľa\nsprávneho súdu spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa však v napadnutom\nrozhodnutí žiadnym spôsobom majúcim nadväznosť na skutkové zistenia nevysporiadal s možnosťou\nvyužitia menej závažných prostriedkov na dosiahnutie účelu zaistenia, ani s tým na základe akých\nskutočností mal za to, že v danom prípade existuje dôvodné podozrenie, že žalobkyňa podala žiadosť\no udeleniu azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jej administratívne vyhostenie.\n38. Správny súd vyhodnotil ako dôvodný tiež žalobný bod týkajúci sa nedostatočného zdôvodnenia\ndĺžky doby zaistenia. Správny súd má za to, že orgán rozhodujúci o zaistení osoby je povinný náležite\nzdôvodniť nielen dôvod, ale taktiež stanovenú dĺžku zaistenia, a to existujúcimi skutočnosťami v\nkonkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú čas na zaistenie cudzinca, ktorý je na zaistenie nevyhnutne\npotrebný. Nevyhnutnosť vyplýva z ust. § 88a ods. 2, prvá veta Zákona o pobyte cudzincov, podľa\nktorého žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na: „čas nevyhnutne potrebný“. Žalovaný v\nnapadnutom rozhodnutí stanovil dobu dĺžku doby zaistenia žalobkyne na 3 mesiace (do 05.10.2024),\npričom odôvodnenie doby zaistenia v napadnutom rozhodnutí úplne absentuje. Správny súd má za to,\nže na povinnosť odôvodniť dĺžku doby zaistenia riadne a dostatočne konkrétnym spôsobom nestačí\nstrohá formulácia výroku rozhodnutia: „na čas nevyhnutne potrebný, najviac do ...“. Z napadnutého\nrozhodnutia nie je vôbec zrejmé na základe akých dôvodov dospel žalovaný k záveru, že žalobkyňu je\nnevyhnutne potrebné zaistiť na dobu 3 mesiacov. Takéto pochybenie je podstatnou vadou ovplyvňujúcou\nzákonnosť rozhodnutia ako celku, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia\n(rozsudok Mestského súdu v Prahe sp. zn. 7AA/50/2011 zo dňa 14. marca 2011).\n\n39. Rovnako za dôvodný považoval správny súd žalobný bod súvisiaci so skutočnosťou, že žalovaný\nnezaujal žiadnu právnu úvahu k skutočnosti, že sa žalobkyňa nachádza v zaistení so svojim maloletým\ndieťaťom v nízkom veku, neposúdil prípustnosť zásahu do osobnej slobody maloletej osoby ako\nzraniteľnej osoby v zmysle § 88 ods. 8 a § 2 ods. 7 Zákona o pobyte cudzincov a neaplikoval ani\nustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva,\nže deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného\nzástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých prípadoch\nrozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením\nčl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V\ntomto kontexte správny súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nprezentovanú v rozsudku sp. zn. 10Sza/12/2016 zo dňa 14.06.2016, v zmysle ktorého: „správny orgán\nmusí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa,\nktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie\npri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej\nsfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného zaistenia a pri\núvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt,\nna ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa, nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania\nna judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho\nzáujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov\nopakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 3 Európskeho dohovoru\no ľudských právach.“\n40. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný na str. č. 4 konštatoval,\nže počas konania o zaistení sa zaoberal otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle\nčl. 8 ods. 1 Dohovoru a práva vyplývajúce žalobkyni z tohto ustanovenia Dohovoru žalobkyni neupiera a\nplne ich rešpektuje, zároveň sa však v napadnutom rozhodnutí žalovaného nenachádza žiadna zmienka\no tom, že žalobkyňa bola zaistená spolu so svojim maloletým dieťaťom. Správnemu súdu teda nie\nje zrejmé, akým spôsobom sa žalovaný zaoberal vyššie uvedenou otázkou. V tejto súvislosti správny\nsúd upriamuje pozornosť na článok 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého záujem\ndieťaťa musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí a podľa\nnázoru správneho súdu aj v prípade, ak rozhodnutie správneho orgánu nesmeruje priamo proti maloletej\nosobe, avšak je s ňou logicky neoddeliteľne spojené, pričom správny súd vychádza z judikovaného\nprávneho názoru, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov, v spojení so\nzásadou zachovania celistvosti rodiny. Správny súd preto dodáva, že hoci je pravdou, že maloleté dieťa\nje zaistené na základe samostatného rozhodnutia, v tejto súvislosti však bolo viac ako žiadúce, aby\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí vysvetlil svoje úvahy vedúce k rozhodnutiu o zaistení žalobkyne\ntýkajúce sa aj otázky, či zaistenie jej maloletého dieťaťa bolo dôvodné (nakoľko toto má predstavovať len\nkrajnú možnosť), akým spôsobom boli zohľadnené záujmy tohto maloletého dieťaťa a či bola zachovaná\nzásada celistvosti rodiny, tak aby bolo možné z napadnutého rozhodnutia vyvodiť, že bolo prihliadnuté\nna záujem zachovania rodiny.\n41. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného obsahuje len strohú citáciu zákonných\nustanovení a ustanovení Dohovoru bez ich zdôvodneného prepojenia na zistený skutkový stav a z\ntoho vyplývajúce právne závery, a to či už vo vzťahu k dôvodu nevyhnutnosti zaistenia, tak vo vzťahu\nk odôvodneniu dĺžky doby zaistenia, ako aj k otázke rešpektovania súkromného a rodinného života\nv zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru, na základe čoho možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného nespĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku a zároveň je zaťažené vadou\nnepreskúmateľnosti, na základe čoho správny súd vyhodnotil žalobný bod, resp. žalobnú argumentáciu\nžalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného za dôvodné.\n42. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správnou žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľným a teda nezákonným, čo podľa\n§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP zakladá dôvod na jeho zrušenie. Vzhľadom na uvedené a konštatovaný\ndôvod nezákonnosti rozhodnutia správny súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby a\nnevyhnutnosti postupu podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP, na základe ktorého napadnuté rozhodnutie\nžalovaného o zaistení žalobkyne zrušil a nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobkyne zo\nzaistenia tak, ako je to uvedené vo výrokoch I. a II. tohto rozsudku.\n\n43. O trovách konania správny súd vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní rozhodol v súlade s ust. §\n167 ods. 1 SSP vo výroku III. tak, že žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov konania voči žalovanému.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v\nKošiciach v lehote siedmich dní od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť.\nProti tomuto rozhodnutiu podaná kasačná sťažnosť má podľa § 446 ods. 2 písm. d/ SSP odkladný účinok.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\n\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}