{"guid": "a9d03a26-efd3-4c08-b0d6-b7802b30ae6e:a30dd217-59b5-40a9-9e8d-67823abf76ae", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100500.1", "spisova_znacka": "15Saz/3/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 15Saz/3/2024 z 13. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 13. augusta 2024, sp. zn. 15Saz/3/2024, ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100500.1", "identifikacne_cislo": "0924100500", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Andrea Daráková", "sudca_id": 967, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-darakova-967", "datum_vydania": "2024-08-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6Szak/1/2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "7af070c9-51c4-40d6-9446-6dc6c1a0aad0:58806e5f-e000-41fd-b32a-2b35180df238", "datum": "2026-07-29", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-71.odsek-2", "nazov": "§ 71 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-71.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 135 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-1", "nazov": "§ 206 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-2", "nazov": "§ 206 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81.odsek-1", "nazov": "§ 81 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81.odsek-2", "nazov": "§ 81 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81.odsek-4", "nazov": "§ 81 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-B", "nazov": "§ 82 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-B", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-A", "nazov": "§ 82 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-A", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-B", "nazov": "§ 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-B", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "nazov": "§ 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-D", "nazov": "§ 90 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-D", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-90"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-71", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-229", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-2", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-77", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-81", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-89", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-90"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a30dd217-59b5-40a9-9e8d-67823abf76ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100500.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100500.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100500.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n15Saz/3/2024\n0924100500\n13. 08. 2024\nJUDr. Andrea Daráková\nECLI:SK:SpSKE:2024:0924100500.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Tadžickej republiky, s cudzineckým pasom vydaným v Slovenskej\nrepublike pod č. C. XXXXXXX, naposledy bytom D. D. XX, B., toho času umiestnený v Útvare policajného\nzaistenia pre cudzincov E., F. XX, XXX XX E., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, kancelária\nKošice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie hraničnej kontroly\nPolicajného zboru Košice - letisko, 041 75 Košice – letisko, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-PO9-3-083/2024-AV z 18.07.2024 vo veci predlženia zaistenia, takto\nrozhodol:\nI.\n\nŽalobu z a m i e t a.\n\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou z 26.07.2024, žalovanému doručenou 29.07.2024 a Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len\n„správny súd“) doručenou 05.08.2024, sa žalobca, ktorý bol pôvodne zaistený rozhodnutím žalovaného\nč. PPZ-HCP-PO9-3-019/2024-AV z 20.03.2024 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o\npobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“),\npre účely výkonu jeho administratívneho vyhostenia, domáhal v zastúpení jemu ustanoveným právnym\nzástupcom, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO9-3-083/2024-AV z 18.07.2024,\nktorým žalovaný podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov rozhodol o predlžení zaistenia žalobcovi\nna čas dva mesiace, t.j. do 20.09.2024, aby bol žalobca zo zaistenia prepustený na slobodu a aby\nmu bol priznaný nárok na náhradu trov konania [žalobca sa v žalobnej žiadosti (žalobnom petite)\ndomáhal aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO9-3-019/2024-AV z 20.03.2024, ktoré\nrozhodnutie však už bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom správnym súdom pod sp.\nzn. 1Saz/3/2024, pozn.].\nAdministratívne konanie\n2. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO9-3-015/2024-AV z 20.03.2024 žalovaný rozhodol, že žalobcu\nadministratívne vyhosťuje z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny podľa § 77 ods. 1 tretej\nvety zákona o pobyte cudzincov, bez určenia lehoty na vycestovanie z územia Slovenskej republiky a\nžalobcovi uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov\nna dobu 10 rokov, pričom žalovaný vylúčil odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu.\nŽalovaný vo svojom rozhodnutí sumarizoval na strane žalobcu zistené skutkové okolnosti, podľa ktorých\nžalobca mienil 02.03.2022 vstúpiť na územie Slovenskej republiky na hraničnom priechode Vyšné\nNemecké, pri ktorej príležitosti bolo zistené, že na žalobcu bola v pátracom systéme INTERPOL vydaná\nplatná požiadavka v rámci medzinárodného pátrania, s vydaným medzinárodným zatýkacím rozkazom\n\nvydaným 02.03.2018 súdom I. Somoni kraja, mesta Dušanbe, pre skutok kvalifikovaný ako trestný\nčin organizovanej kriminálnej skupiny, podľa § 307 časť 1 Trestného zákona Tadžikistanu, preto bol\nžalobca následne umiestnený v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody\nv Košiciach, kde žalobca 04.05.2022 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z\ndôvodu obavy o svoj život, pretože je členom Demokratickej politickej skupiny 24 [uvedené žalobca\nuviedol do zápisnice č. ČAS: PPZ-HCP-PO6-1-012/2022-AZ]. Rozhodnutím č. MU-PO-168/2022-Ž z\n28.10.2022 Migračný úrad Ministerstva vnútra SR rozhodol jednako o neudelení azylu žalobcovi, ako\naj o neposkytnutí mu doplnkovej ochrany, pričom žalobca proti tomuto rozhodnutiu nepodal v zákonnej\nlehote správnu žalobu, takže cit. „Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bolo\nprávoplatne ukončené dňa 02.01.2023.“, od ktorého momentu mal žalobca neoprávnený pobyt na území\nSlovenskej republiky, respektíve Schengenského priestoru, pretože nemal pri sebe doklady, ani platné\nvízum alebo povolenie k pobytu, ktoré by oprávňovali vstúpiť alebo sa zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky alebo Schengenského priestoru, pričom žalobca ostal naďalej umiestnený v Ústave na výkon\nväzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach. Následne Najvyšší súd SR rozhodnutím\nsp. zn. 1Tost/31/2023 z 24.01.2024 [v administratívnom spise evidované pod č. PPZ-HCP-PO9-3/2024AV] rozhodol, že vydanie žalobcu do Tadžickej republiky nie je prípustné a súčasne žalobcu prepustil z\nvydávacej väzby. Potom bol žalobca 24.01.2024 predvedený na OCP PZ Košice v súvislosti s konaním\no administratívnom vyhostení, pričom potom, ako pri kontrole dokladov bolo zistené, že žalobca má\nudelený trvalý pobyt na území Ukrajiny, mu pod č. EC-ECKE1-240124-124-TJK8603119514-----01, na\njeho žiadosť bolo udelené dočasné útočisko na území Slovenskej republiky a žalobca bol 24.01.2024\nprepustený na slobodu a nasledujúci deň odišiel do Nemecka. V Nemecku sa zdržiaval do 20.03.2024,\nkedy bol žalobca transferovaný (dublinský transfer) späť na územie Slovenskej republiky z územia\nNemecka, po tom, ako jeho prevzatie 08.02.2024 akceptovalo Dublinské stredisko Migračného úradu\nMinisterstva vnútra SR pod č. MU-DS-48/2024-DŹ a to podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a\nRady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského\nštátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej\nkrajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Po prevzatí žalobcu na územie\nSlovenskej republiky bolo lustráciou v informačnom systéme IS CLK zistené, že na osobu žalobcu\nsú vytvorené dva platné pátracie záznamy v Schengenskom informačnom systéme - Osoba (SIS2);\nv prvom prípade sa jednalo o pátrací záznam vytvorený Francúzskom z 22.04.2022, kde dôvodom\npátrania je „Odopretie vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore občanom tretích krajín (čl. 24)“\ns evidovaným opatrením, ktoré sa má vykonať na vonkajšej hranici cit. „odoprieť vstup do krajiny“ a\nna vnútrozemí cit. „odovzdať osobu orgánom OCP za účelom jej vyhostenia z územia schengenského\npriestoru“, súčasne s poznámkou, že účastník konania je násilný, pričom Migračný úrad Ministerstva\nvnútra SR prostredníctvom národnej ústredne SIRENE zistil, že žalobcovi bol udelený súdny zákaz\nvstupu na územie G. do 25.04.2062 (na dobu 40 rokov) z dôvodu, že cit. „osoba je príbuzná radikálnemu\nislamu a predstavuje hrozbu pre verejnú bezpečnosť.“ Druhý záznam bol vytvorený Nemeckom z\n28.09.2018, kde dôvodom pátrania „Odopretie vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore občanom\ntretích krajín (čl. 24)“, s evidovaným opatrením, ktoré sa má vykonať na vonkajšej hranici cit. „odoprieť\nvstup do krajiny“ a na vnútrozemí cit. „odovzdať osobu orgánom OCP za účelom jej vyhostenia\nz územia schengenského priestoru“, súčasne s poznámkou, že dôvodom zákazu vstupu je vážna\nbezpečnostná hrozba; v zázname je zaevidovaná informácia súvisiaca s trestným činom terorizmu pod\nč. TE-RI-INT/741311/2021 s poznámkou, že účastník konania je ozbrojený, násilný, zapojený do aktivít\nsúvisiacich s terorizmom. Na základe uvedených skutočností žalovaný 20.03.2024 začal konanie vo veci\nadministratívneho vyhostenia žalobcu z územia SR.\nŽalovaný svoje rozhodnutie o administratívnom vyhostení odôvodnil tým, že žalobcu nevyhostili do\ndomovského štátu t.j. do Tadžickej republiky z dôvodu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Tost/31/2023 z 24.01.2024; že do zápisnice č. PPZ- HCP-PO9-3-012/2024-AV žalobca uviedol, že\nsa chce vrátiť na územie Ukrajiny, kde má platné povolenie na trvalý pobyt a na svoj návrat chce\nvyužiť Medzinárodnú organizáciu pre migráciu (IOM); že žalobca nemá na území Slovenskej republiky\nžiadne rodinné väzby existenciou ktorých sa zaoberal aj Migračný úrad Ministerstva vnútra SR v rámci\nazylovej procedúry a podľa záverov ktorého, žalobca nemá na území SR takých rodinných príslušníkov\ns ktorými by bolo možné realizovať poskytnutie akejkoľvek formy medzinárodnej ochrany; že žalobca\nnemal dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie si živobytia na území SR; že nie je schopný\nzaobstarať si vlastný cestovný doklad potrebný na legálne vycestovanie z územia Slovenskej republiky\na že vzhľadom k existujúcim záznamom Francúzskej republiky a Nemeckej republiky v schengenskom\ninformačnom systéme SIS II, predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.\n\n3. Z dôvodu žalobcom podaného odvolania proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-PO9-3-015/2024AV z 20.03.2024 o administratívnom vyhostení žalobcu s poukazom na vyjadrenie Veľvyslanectva\nUkrajiny č. 6139/24 500 62705 z 10.05.2024, podľa ktorého Ukrajina odmietla prijať žalobcu na svoje\núzemie z bezpečnostných dôvodov a tiež preto, že sťažovateľ má zakázaný vstup na územie Ukrajiny,\nRiaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru Prešov svojim rozhodnutím č. PPZ-HCPPO2-38-004/2024-Sk zo 17.05.2024 zmenilo rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO9-3-015/2024-AV\nz 20.03.2024 a to vo výroku týkajúcom sa miesta administratívneho vyhostenia žalobcu, keď časť výroku\nnasledujúcu za slovami cit. „... administratívne vyhosťuje...“ z pôvodného jeho znenia cit. „... z územia\nSlovenskej republiky na územie Ukrajiny podľa § 77 ods. 1 tretej vety zákona o pobyte cudzincov“ zmenil\nna nové znenie cit. „... z územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 ZoPC“, t.j. nešpecifikoval krajinu\nadministratívneho vyhostenia žalobcu a v ostatnej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n4. Pre úplnosť veci správny súd dodáva, že rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície\nPolicajného zboru Prešov č. PPZ-HCP-PO2-38-004/2024-Sk zo 17.05.2024 je predmetom súdneho\nprieskumu pred správnym súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 17Saz/3/2024, v ktorom nebolo doposiaľ\nmeritórne rozhodnuté, avšak uznesením č. k. 17Saz/3/2024-42 z 11.07.2024 správny súd zamietol návrh\nžalobcu na priznanie žalobe odkladného účinku.\n5. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO9-3-019/2024-AV z 20.03.2024 žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu\ndňom 20.03.2024 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov pre účel výkonu jeho\nadministratívneho vyhostenia s určením doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do\n20.07.2024, pričom žalobca bol umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov.\nPo žalovaným vykonanej sumarizácii skutkových okolností zistených na strane žalobcu (viď vyššie),\nžalovaný svoje rozhodnutie o zaistení odôvodnil poukazom na to, že žalobca bol administratívne\nvyhostený z územia Slovenskej republiky; že na území Slovenskej republiky sa zdržiava bez platného\ncestovného dokladu a víza; že zaistenie je nevyhnutné za účelom vykonania úkonov smerujúcich\nk výkonu vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky, ktorými úkonmi sú úkony smerujúce k\npotvrdeniu jeho totožnosti, k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu, k samotnej realizácii\nadministratívneho vyhostenia s dodatkom, že doba zaistenia sa môže skrátiť a jej trvanie nie je\nmožné presne určiť, pretože táto závisí aj od spolupráce žalobcu pri vybavovaní cestovného dokladu\npotrebného k reálnemu vyhosteniu a taktiež to bude závisieť od dĺžky vybavovania potrebných\nnáležitostí k vystaveniu cestovného dokladu. Podľa žalovaného neprichádzali v danom prípade do úvahy\nalternatívy zaistenia, pretože žalobca na území Slovenskej republiky nevie zabezpečiť ubytovanie, ani\nnemá dostatok finančných prostriedkov pre jeho pobyt na území Slovenskej republiky a na následné\nvycestovanie do domovskej krajiny.\nZaistený žalobca bol umiestnený do zariadenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce\n(ďalej len „útvar zaistenia Sečovce“).\n6. Pre úplnosť veci správny súd dodáva, že správna žaloba žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného\no zaistení č. PPZ-HCP-PO9-3-019/2024-AV z 20.03.2024 bola zamietnutá rozsudkom správneho súdu\nsp. zn. 1 Saz/3/2024 z 18.04.2024 [založený na dôvodoch, že jednako poskytnutie dočasného útočiska\nžalobcovi na území Slovenskej republiky nie je prekážkou jeho vyhostiteľnosti z územia Slovenskej\nrepubliky a jednako na žalobcom nepreukázanom tvrdení, že po vydaní na Ukrajinu by mal byť následne\nvydaný do Tadžikistanu s dodatkom, že Ukrajina po dobu 4 rokov, t.j. od vydania zatykača na žalobcu\nv roku 2018 do doku 2022, kedy žalobca sám opustil jej územie nekonala vo veci zaistenia žalobcu či\njeho vydania; že žalobca sa sám pred žalovaným slobodne vyjadril, že chce odísť na H. a že Ukrajina\nje signatár medzinárodných dohovorov na úseku ochrany ľudských práv].\nKasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu sp. zn. 1 Saz/3/2024 z 18.04.2024 bola\nzamietnutá rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Szak/2/2024\nz 12.06.2024 [založený na závere o nedôvodnosti žalobcom tvrdenej neúčelnosti jeho zaistenia\nz dôvodov, (i) žeby jemu poskytnuté dočasné útočisko malo byť prekážkou jeho vyhostenia (nie je);\n(ii) že ho nie je možné administratívne vyhostiť z územia Slovenskej republiky na Ukrajinu vzhľadom\nna vyjadrenie Veľvyslanectva Ukrajiny č. 6139/24 500 62705 z 10.05.2024, podľa ktorého Ukrajina\nodmietla prijať žalobcu na svoje územie z bezpečnostných dôvodov a tiež preto, že sťažovateľ má\nzakázaný vstup na územie Ukrajiny, keďže na túto informáciu už reagovalo Riaditeľstvo hraničnej a\ncudzineckej polície Policajného zboru Prešov, ktoré svojim rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-38-004/2024Sk zo 17.05.2024 rozhodlo o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky bez\nurčenia krajiny jeho vyhostenia, takže zaistenie žalobcu je stále dôvodným, pretože stále môže byť\n\nvyhostený do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník\ntretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom\nmá udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu a (iii) že žalobca v kasačnej\nsťažnosti dostatočne nešpecifikoval ani po skutkovej a ani po právnej stránke podobnosť správnym\nsúdom v konaní sp. zn. 1Saz/3/2024 prejednávanej veci s inou najvyšším súdom už judikovanou vecou,\nod záverov ktorých sa podľa žalobcu mal správny súd odkloniť].\n7. Dňa 22.03.2024 žalovaný zaslal Migračnému úradu Ministerstva vnútra SR žiadosť PPZ-HCPPO9-3-029/2024-AV o zrušenie žalobcovi priznaného dočasného útočiska podľa § 33 písm. c) zákona\n480/2002 Z.z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“), o ktorej žiadosti Migračný úrad Ministerstva vnútra\nSR rozhodol rozhodnutím č. MU-PO-47-28/2024-DÚ z 03.05.2024 tak, že žalobcovi zrušil poskytovanie\ndočasného útočiska na území Slovenskej republiky z dôvodu, že žalobcu možno odôvodnene považovať\nza nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky.\n8. Pre úplnosť veci správny súd dodáva, že správna žaloba žalobcu proti rozhodnutiu Migračného úradu\nMinisterstva vnútra SR č. ČAS: MU-PO-47-28/2024-DÚ z 03.05.2024 o zrušení žalobcovi dočasného\nútočiska, bola zamietnutá rozsudkom správneho súdu sp. zn. 7Saz/1/2024 z 30.05.2024, proti ktorému\nnebola podaná kasačná sťažnosť.\n9. Podľa v administratívnom spise sa nachádzajúcich správ útvaru zaistenia Sečovce z 01.07.2024\na z 11.07.2024 adresovaných na výzvu žalovanému, boli po zaistení žalobcu vykonané tieto úkony\nsmerujúce k vykonaniu rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení:\n- 20.03.2024 bol žalobca umiestený v útvare zaistenia Sečovce;\n- 22.03.2024 - útvar zaistenia Sečovce žiadal Kriminalistický a expertízny ústav Prezídia PZ Bratislava\no zaslanie daktyloskopickej karty o lustráciu daktyloskopického materiálu v systéme AFIS a v systéme\nAFIS aktívnych členských krajín EÚ podľa Prümskych rozhodnutí;\n- 25.03.2024 - útvar zaistenia Sečovce požiadal Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o\nvybavenie náhradného cestovného dokladu (NCD) pre žalobcu s poznámkou žalovaného, že na základe\ndoterajšej praxe sa zasiela žiadosť o vybavenie NCD úradu policajného zaistenia Medveďov, ktorý\nžiadosť o vystavenie NCD predkladá na príslušný zastupiteľský úrad prostredníctvom KO MZV a EZ SR\ns tým, že cit. „Potvrdenie totožnosti, vystavenie NCD a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia je\nv tomto prípade zdĺhavejší proces (a to i v prípade ak k predmetnej žiadosti o vystavenie NCD pripojíme\nkópiu dokumentu potvrdzujúcu totožnosť). Čo sa týka spolupráce so zastupiteľským úradom Tadžickej\nrepubliky, ÚPZC Sečovce doposiaľ za posledných 5 rokov neeviduje žiadnu spoluprácu a zastupiteľský\núrad Tadžickej republiky nereaguje na naše žiadosti.“\n- 28.03.2024 - útvar zaistenia Sečovce žiadal Národnú ústredňu Interpol Bratislava o potvrdenie\ntotožnosti žalobcu v domovskej krajine a preverenie či sa nedopustil trestnej činnosti v Rakúsku a\nČesku na základe informácie z KaEÚ Bratislava na základe daktyloskopickej karty a fotografie štátneho\npríslušníka;\n- 14.05.2024 – útvar zaistenia Sečovce urgoval u Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov\nvybavovania NCD;\n- 17.05.2024 - Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov oznámil, že cit. „V\nnadväznosti na Vašu žiadosť o sprostredkovanie vystavenia náhradného cestovného dokladu\npre Amriddina KHOLMURODOVA oznamujeme, že Konzulárny odbor MZVEZ SR postúpil Vašu\nžiadosť Veľvyslanectvu Tadžickej republiky vo Viedni nótu č. 004764/2024-OKAO-252 z 9.4.2024.\nVeľvyslanectvo Tadžickej republiky vo Viedni na nótu nereagovalo. Konzulárny odbor MZVEZ SR preto\nposlal Veľvyslanectvu Tadžickej republiky vo Viedni urgenciu žiadosti ďalšou nótou č. 014591/2024OKAK-114 z 9.5.2024.“\n- 07.06.2024 – útvar zaistenia Sečovce urgoval u Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov\nvybavovania NCD, ktorá urgencia bola v Medveďova preposlaná na Konzulárny odbor Ministerstva\nzahraničných vecí a Európskych záležitostí SR;\n- 07.06.2024 – bolo útvaru zaistenia Sečovce doručené rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej\npolície Policajného zboru Prešov č. PPZ-HCP-PO2-38-004/2024-Sk zo 17.05.2024, ktorým bolo\nzmenené rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO9-3-015/2024-AV z 20.03.2024 o administratívnom\nvyhostení žalobcu tak, že bol zmenený výrok o jeho administratívnom vyhostení na H. s tým, že žalobca\nsa administratívne vyhosťuje z územia Slovenskej republiky bez určenia krajiny tohto jeho vyhostenia;\n\n- 10.06.2024 – útvar zaistenia Sečovce požiadal Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov o\nurčenie termínu podania žiadosti na vystavenie cudzineckého pasu pre žalobcu ako štátneho príslušníka\nTadžickej republiky, pričom tento termín bol určený na 13.06.2024;\n- 13.06.2024 – bol žalobcovi vystavený cudzinecký pas s platnosťou do 13.08.2024 v prípade potreby\ns možnosťou jej predĺženia;\n- 17.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Srbskej republiky v Bratislave o\nposkytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Srbska,\nku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď Srbska;\n- 17.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Tureckej republiky v Bratislave\no poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie\nTurecka, pričom 25.06.2024 bolo doručené zamietajúce stanovisko Veľvyslanectva Tureckej republiky\nv Bratislave;\n- 17.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Švédskeho kráľovstva vo Viedni o\nposkytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Švédska,\npričom 24.06.2024 bolo doručená správa, podľa ktorej cit. „migračne záležitosti a otázky týkajúce\nsa povolenia na pobyt vo Švédsku nemá Švédske veľvyslanectvo vo Viedni vo svojej kompetencii.\nOdporučili by sme vám, aby ste sa obrátili na Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Štokholme, ktoré\nVás odkáže na relevantný úrad vo Švédsku“;\n- 18.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Spojeného Kráľovstva Veľkej Británie a\nSeverného Írska v Bratislave o poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej\nrepubliky na územie Veľkej Británie, pričom 20.06.2024 pracovníčka označeného veľvyslanectva\ntelefonicky odporúčala útvaru zaistenia Sečovce adresovať predmetnú žiadosť prostredníctvom Odboru\nZahraničných vecí a európskych záležitostí;\n- 18.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Moldavskej republiky v Bratislave\no poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie\nMoldavska, ku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 19.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Fínskej republiky v Prahe o poskytnutie\ninformácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Fínska, pričom\n24.06.2024 bolo doručené zamietajúce stanovisko Fínska;\n- 19.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Spojených Arabských Emirátov vo\nViedni o poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie\nE. A. I., ku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 21.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Dánskeho kráľovstva vo Viedni o\nposkytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Dánska,\npričom 26.06.2024 bolo doručené zamietajúce stanovisko Dánska;\n- 21.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Kanady v Bratislave o poskytnutie\ninformácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Kanady, pričom\n28.06.2024 pracovníčka označeného veľvyslanectva odporúčala útvaru zaistenia Sečovce adresovať\npredmetnú žiadosť prostredníctvom Odboru Zahraničných vecí a európskych záležitostí;\n- 21.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Nového Zélandu vo Viedni o\nposkytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Nového\nZélandu, pričom 10.07.2024 bolo doručené zamietajúce stanovisko Veľvyslanectva Nového Zélandu;\n- 24.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce zaslal žiadosť o poskytnutie informácie o možnosti prijatia\nštátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Veľkej Británie, odboru zahraničných vecí a\neurópskych záležitostí KMV, ku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 24.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Ekvádora vo Viedni o poskytnutie\ninformácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Ekvádora, ku dňu\nspracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 24.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Jordánskeho Hášimovského\nkráľovstva vo Viedni o poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky\nna územie Jordánska, ku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 24.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Estónska vo Viedni o poskytnutie\ninformácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Estónska, pričom\n25.06.2024 bola doručená informácia o potrebe dožadovať Hraničnú políciu Estónska a v ten istý deň\nbola žiadosť zaslaná Estonian Police and Border Guars;\n- 25.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva vo Viedni o\nposkytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Nórska,\nku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n\n- 25.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Juhoafrickej republiky vo Viedni\no poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie\nJuhoafrickej republiky, pričom 25.06.2024 bola doručená odpoveď podľa ktorej označenému\nveľvyslanectvu nie je známa žiadna spojitosť s osobou žalobcu;\n- 25.06.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Litovskej republiky vo Viedni o\nposkytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Litvy, ku\ndňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 01.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Štokholme o\nposkytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Švédskeho\nkráľovstva;\n- 01.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval skrz Odbor zahraničných vecí a európskych záležitostí\nKMV informáciu o poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na\núzemie Kanady;\n- 01.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Arménskej republiky vo Viedni o\nposkytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Arménska,\nku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 01.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Dominikánskej republiky vo Viedni\no poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie\nDominikánskej republiky, ku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 01.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Veľvyslanectvo Azerbajdžanskej republiky v Bratislave\no poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie A., ku\ndňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 02.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava o\nposkytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Gambijskej\nrepubliky, ku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 02.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava o\nposkytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Filipínskej\nrepubliky, ku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 02.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava\no poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Malajzie,\nku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 03.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce urgoval v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov\nvybavovanie NCD pre žalobcu, ku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 03.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava\no poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Kirgizskej\nrepubliky, ku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 03.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava\no poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie\nNamíbijskej republiky, ku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 03.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava\no poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie B. J., ku\ndňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 03.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava o\nposkytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Gruzínska,\nku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 04.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava\no poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Uzbeckej\nrepubliky, ku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 04.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava\no poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie\nBarbadosu, ku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 04.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava\no poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie E. K. a\nL., ku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 04.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava\no poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Haiti, ku\ndňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n\n- 08.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava o\nposkytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Bieloruska,\nku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 08.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava o\nposkytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Surinamu,\nku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 09.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava\no poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Antigua\na Barbuda, ku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 09.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava o\nposkytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie Cookových\nostrovov, ku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď;\n- 09.07.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava\no poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na územie\nMikronézie, ku dňu spracovania správy z 11.07.2024 nebola registrovaná odpoveď.\nVzhľadom k uvedeným úkonom útvar zaistenia Sečovce žiadal, aby žalovaný zaujal stanovisko, či s\npoukazom na § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého je policajný útvar povinný\nskúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel tohto zaistenia, t.j. či aj v\nprípade žalobcu účel zaistenia trvá.\n10. Listom z 11.07.2024 adresovaným útvaru zaistenia Sečovce, žalovaný konštatoval, že vzhľadom\nna doposiaľ vykonané úkony v rámci vyhosťovacieho konania, ktoré stále prebieha je potrebné počkať\nna výsledky dožiadaní, ktoré boli realizované útvarom zaistenia Sečovce voči jednotlivým krajinám,\nz ktorého dôvodu účel zaistenia o žalobcu trvá s dodatkom, že aby nedošlo k ohrozeniu kontinuálnosti\nvyhosťovacieho konania, žalovaný pristúpi k predĺženiu zaistenia žalobcu.\n11. Dňa 18.07.2024 potom, ako bol žalobcovi ustanovený tlmočník z a do perzského jazyka; ako bol\nžalobca poučený o možnosti jeho predvedenia; o začatí konania vo veci predĺženia zaistenia za účelom\njeho administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky; o jeho právach a povinnostiach pri\nspracovaní jeho osobných údajov v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nbol žalobca vypočutý v rámci konania o predĺžení zaistenia a to so záznamom do zápisnice č. PPZHCP-Po9-3-082/2024-AV, pričom žalobca po zákonnom poučení v rámci priamej neprerušovanej reči\nuviedol, že je nevinný; na Slovensku je zadržaný už 3 roky z toho 22 mesiacov v Ústave na výkon väzby a\ntrestu odňatia slobody v Košiciach; že Najvyšší súd SR rozhodol o jeho prepustení na slobodu; že počas\npobytu na území Slovenskej republiky požiadať o azyl, ktorá žiadosť však bola zamietnutá s tým, že po\nprepustení z Ústavu na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, keďže nemal na území Slovenskej\nrepubliky žiadnych známych odcestoval do Nemecka, kde ho zadržali na území Nemecka priamo v\nautobuse a kde bol zadržiavaný necelé 2 mesiace s tým, že súd v Nemecku mu oznámil, že bude vrátený\nna územie Slovenskej republiky v rámci dublinského nariadenia a ak ho slovenská strana neprijme\nmôže ostať v Nemecku; nechce opustiť schengenský priestor, pretože jeho život je v ohrození a ak by\nmal možnosť vycestoval by do niektorej z krajín v schengenskom priestore; dodal, že tadžické orgány\nposkytli o ňom Slovenskej republike nepravdivé informácie. Na otázky žalovaného žalobca uviedol, že\nprekladateľovi rozumie; že bude vypovedať; rozumie skutočnosti, že bude administratívne vyhostený z\núzemia Slovenskej republiky; na otázku či mu v krajine pôvodu alebo v krajine z ktorej prichádza hrozí\nnebezpečenstvo uviedol, že má za to, že ak by bol vyhostený mimo územia EÚ do inej krajiny, tak touto\nkrajinou by bol vydaný do Tadžikistanu, kde mu hrozí väzenie, keďže je v databáze Interpolu a taktiež sa\nnachádza na čiernej listine ako nebezpečná osoba; na otázku či chce dobrovoľne vycestovať z územia\nSlovenskej republiky uviedol, že ak má dobrovoľne vycestovať chce vycestovať do Švédska, kde žije aj\nlíder politického hnutia 24; že by využil dobrovoľný návrat prostredníctvom IOM; má vedomosť, že mu\nbolo zrušené poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky; po poučení, že došlo k\nzmene rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení tak, že nebola určená krajina jeho vyhostenia a\ns tým súvisiacou otázkou, do ktorej krajiny by bol ochotný dobrovoľne sa vrátiť uviedol, že do Švédska\na na doplňujúcu otázku, aby uviedol inú krajinu ako krajinu EÚ uviedol, že do krajiny, ktorá nepodporuje\ntadžický režim a to Kanada, Austrália a Veľká Británia; že náhradný cestovný doklad mu nebol jeho\nkrajinou vydaný, pretože sám ambasádu Tadžikistanu nekontaktoval a nie je ochotný spolupracovať\npri jeho vybavení s Tadžikistanom a to ani po poučení, že vydanie náhradného cestovného dokladu\nzastupiteľským úradom Tadžikistanu ešte nie je podmienkou pre jeho administratívne vyhostenie do tejto\nkrajiny; nechcel, aby o jeho zaistení bol vyrozumený zastupiteľský úrad Tadžikistanu.\n\n12. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO9-3-083/2024-AV z 18.07.2024 žalovaný rozhodol o predĺžení\nzaistenia žalobcu do dva mesiace, t.j. do 20.09.2024 v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na\núčel výkonu jeho administratívneho vyhostenia s tým, že žalobca ostal umiestnený v útvaru policajného\nzaistenia pre cudzincov.\nŽalovaný svoje rozhodnutie, po sumarizácii vývoja skutkových okolností na strane žalobcu v súvislosti\ns jeho vstupom a pobytom na území Slovenskej republiky odôvodnil v prvom rade poukazom na to,\nže žalobca je príslušníkom tretích krajín, ktorému bolo vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie\no jeho administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky, pretože predstavuje vážnu hrozbu\npre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; na území Slovenskej republiky sa zdržiava neoprávnene\nbez platného cestovného dokladu a víza a preto má žalovaný za správny postup, ktorým bol žalobca z\núzemí Slovenskej republiky vyhostený. Po zmene prvotného rozhodnutia o administratívnom vyhostení\nžalobcu na územie Ukrajiny, ktorá však žalobcu odmietla prijať, sa v dôsledku tejto zmeny, podľa\nktorej má byť žalobca administratívne vyhostený bez určenia krajiny jeho vyhostenia, sa ešte viac\notvorili možnosti administratívneho vyhostenia žalobcu aj do iných krajín, takže Slovenská republika\nnie je limitovaná iba územím Ukrajiny, ktorej štátne orgány zaslali zamietavú odpoveď. A keďže cit.\n„... v rámci vyhosťovacieho konania neboli ani zďaleka vyčerpané všetky možnosti správny orgán\nskonštatoval, že zaistenie účastníka konania je aj naďalej účelné.“ Žalovaný podotkol, že boli oslovené\nviaceré krajiny ohľadne možnosti prijatia žalobcu na ich územie s tým, že všetky odpovede a vyjadrenia\nz týchto krajín neboli Slovenskej republiky ešte doručené a taktiež pre žalobcu nebol vystavený\nnáhradný cestovný doklad na základe žiadosti postúpenej zastupiteľskému úradu domovskej krajiny\nžalobcu. Podľa žalovaného vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré sa v konaní o administratívnom\nvyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky vyskytli, spočívajúce aj v tom, že možnosti jeho\nvyhostiteľnosti sa zásadne rozšírili a súčasne sa vytvoril priestor na vykonanie ďalších potrebných\nopatrení a úkonov v rámci jeho vyhosťovacieho konania, žalovaný považuje predĺženie zaistenia\nžalobcovi za účelné a nevyhnutné, pretože je potrebné počkať na odpovede z krajín, ktoré boli\nSlovenskou republikou oslovené ohľadne informácií, či žalobcu príjmu na ich územie. Žalovaný uviedol,\nže predpokladanými úkonmi, ktoré je potrebné reálne vykonať do uplynutia doby predlženého zaistenia\nje najmä potvrdenie totožnosti žalobcu; komunikácia so zastupiteľským úradom štátu, ktorého je\nžalobca štátnym príslušníkom; zabezpečenie náhradného cestovného dokladu; vyčkanie odpovedí\nna dožiadanie zaslaných jednotlivým krajinám, ktoré boli oslovené so žiadosťou o prijatie žalobcu\nna ich územie a samotná realizácia administratívneho vyhostenia s dodatkom, že doba zaistenia\nsa môže skrátiť, pretože jej presné trvanie nie je možné určiť, keďže závisí od viacerých faktorov,\nhlavne od spolupráce žalobcu pri vybavovaní náhradného cestovného dokladu potrebného k reálnemu\njeho vyhosteniu. Podľa žalovaného je predĺžená doba zaistenia úmerná potrebe vykonania všetkých\nuvedených úkonov a vybaveniu potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu žalobcu z\núzemia Slovenskej republiky s dodatkom, že celková doba zaistenia je v súlade s § 88 ods. 4\nzákona o pobyte cudzincov t.j. nepresahuje dobu 6 mesiacov (od 20.03.2024 do 20.09.2024). Žalovaný\npodotkol, že si je vedomý, že musí skúmať počas celej doby zaistenia účel tohto zaistenia a v závere\npodotkol, že predĺženie lehoty zaistenia je nevyhnutné aj pre kontinuálnosť vyhosťovacieho konania,\naby nedošlo k zmareniu už vykonaných úkonov a postupov ktoré boli v konaní vykonané a ktoré stále\nprebiehajú. Prepustenie žalobcu zo zaistenia by predstavovalo vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu a\nverejný poriadok a súčasne by to znamenalo aj nerešpektovanie zákonov Slovenskej republiky ohľadne\nzdržiavania sa na jej území a žalobca by pokračoval v páchaní priestupku na úseku pobytu. Preto má\nžalovaný za to, že uprednostnenie verejného záujmu je dostatočne odôvodnené s ohľadom na zásah\ndo práv žalobcu, teda je preukázaná zákonnosť predĺženia zaistenia žalobcovi. Žalovaný tiež podotkol,\nže v ústave zaistenia v E. je obmedzená protiprávna činnosť žalobcu, pričom v tomto zariadení je\nzabezpečená žalobcovi zdravotná starostlivosť, ako aj jeho základné životné potreby na primeranej\núrovni. Podľa žalovaného v danom prípade nie je možné aplikovať uloženie iných opatrení namiesto\nzaistenia (hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej záruky) podľa § 89 ods. 1 písmena a) a b) zákona\no pobyte cudzincov, a to s ohľadom na § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého tieto\nopatrenia nie je možné uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa §\n82 ods. 2 písm. a) alebo b) zákona o pobyte cudzincov.\nŽalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO9-3-083/2024-AV z 18.07.2024 bolo\nžalobcovi doručené proti jeho podpisu 18.07.2024 o 12.30 hod..\nSúdne konanie\n\n13. Žalobca prostredníctvom jemu ustanoveného Centra právnej pomoci [konanie o ustanovenie\nprávneho zástupcu trvalo od 23.07.2024 do 25.07.2024], svoju včas 26.07.2024 na poštovú prepravu\npodanú správnu žalobu odôvodnil argumentáciou o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného\no predĺžení jeho zaistenia č. PPZ-HCP-PO9-3-083/2024-AV z 18.07.2024, ktorú podporil poukazom na\ncitácie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, kasačného súdu, ako aj všeobecných súdov\nzaoberajúce sa prepojenosťou zaistenia a jeho účelom a podľa ktorých napr. cit. „I keď definitívny záver\ntýkajúci sa vyhostenia padne v inom konaní, súd nemôže ani pri rozhodovaní a zaistení ignorovať zjavné\nfakty, ktoré bránia vyhosteniu.“ (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 264/09 z 19.10.2010).\nPodľa žalobcu je jeho zaistenie neúčelné a nezákonné pre rozpor s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho\ndohovoru. Žalobca uviedol, že jeho vyhostenie do jeho domovskej krajiny (Tadžická republika) nie je\nprípustné v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Tost/31/2023, ako aj Najvyššieho správneho\nsúdu SR sp. zn. 6Szak/2/2024 a taktiež nie je prípustné jeho vyhostenie ani na H., ktorá žalobcu\nodmietla na svoje územie prijať aj keď mal v minulosti na jej území povolený pobyt, v ktorej súvislosti\nžalobca tiež citoval z rozhodnutia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov č. PPZ-HCPPO2-38-004/2024-Sk zo 17.05.2024, ktorým bol zmenený výrok rozhodnutia o jeho administratívnom\nvyhostení tak, že žalobca sa administratívne vyhosťuje z územia Slovenskej republiky bez určenia krajiny\nvyhostenia a podľa rozhodnutia, ktorého cit. „Odvolací orgán má za to a stotožňuje sa so splnomocneným\nzástupcom účastníka konania, že účastníka konania nie je možné vyhostiť do domovskej krajiny a\nrovnako tak do krajiny, kde má zákaz vstupu (Ukrajina). Odvolací orgán má zákonnú možnosť a zvážil\nvyhostenie z územia Slovenskej republiky bez určenia krajiny. Odvolací orgán si je vedomý požiadavky\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia aj v prípade, ak sa v rozhodnutí neurčí konkrétna krajina vyhostenia.\na preto uvádza nasledovné. Podľa údajov dostupných na internetovej stránke visaindex.com držitelia\ncestovných pasov Tadžickej republiky majú bezvízový vstup do uvedených 22 štátov: Antigua a Barbuda,\nA., A., F., F., C. M., N. J., L., L., O., B., B., P., P., P., Q., G., J. G., E. K. a Grenadiny, Surinam,\nTurecko, Ukrajina, Uzbekistan. Podľa odvolacieho orgánu vzhľadom na geografickú, jazykovú, kultúrnu\nblízkosť a v záujme zachovania ochrany života, zdravia a súkromného záujmu účastníka konania\ndo úvahy možno vziať najmä, nie však výlučne, A., A., L., B., B., P., R. A. H..“ Podľa žalobcu sa\nžalovaný dostatočne nezaoberal účelnosťou jeho ďalšieho zaistenia z hľadiska jeho reálnej (faktickej)\nvyhostiteľnosti, ktorá jeho vyhostiteľnosť, potom ako ho na svoje územie odmietla prijať Ukrajina, ktorá\nbola jedinou krajinou na ktorú mal žalobca skutočnú väzbu pre povolený pobyt a ktorá má tiež bezvízový\nrežim s Tadžikistanom, je v jeho prípade nulová, pretože cit. „Skutočnosť, že má 23 krajín bezvízový\nrežim s Tadžikistanom im v žiadnom prípade neukladá povinnosť prijať žalobcu na svoje územie navyše,\npokiaľ sa jedná o osobu, ktorá je medzinárodne hľadaná a vedená v červenom obežníku Interpolu,\nje považovaná za bezpečnostnú hrozbu pre štát viacerými krajinami EÚ a s krajinou nemá žiadny\nrelevantný vzťah a súvislosť.“, ako príklad žalobca ďalej uviedol Tureckú republiku, ktorá taktiež pred\nvydaním žalobou napadnutého rozhodnutia už oznámila, že žalobcu neprijme na svoje územie aj keď\nsa jedná o krajinu, ktorá má tiež s Tadžikistanom oficiálne bezvízový režim. Žalobca na podporu svojich\ntvrdení poukázal, že aj samotný portál Visaindex z ktorého pochádza vyššie uvedený zoznam krajín\nupozorňuje, že aj napriek bezvízovému režimu musí každý jednotlivec vziať na zreteľ, že vnútroštátne\npravidlá tej ktorej z uvedených krajín môžu ešte regulovať aj ďalšie podmienky pre víza a vstup na jeho\núzemie ako je napr. účel pobytu, dĺžka a pod. s dodatkom, že každá krajina na svete má regulované\npodmienky pre vstup tzv. nežiaducich osôb, ktoré sú navyše medzinárodne hľadané Interpolom a sú\npovažované za bezpečnostnú hrozbu pre podozrenie z teroristickej trestnej činnosti. Žalobca uzavrel,\nže cit. „... je právne aj fakticky nevyhostiteľný odo dňa, keď ho Ukrajina odmietla prijať.“ Podľa žalobcu\nsa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí jeho reálnou vyhostiteľnosťou s ohľadom na uvedené\nskutočnosti vôbec nezaoberal a na riadne odôvodnenie rozhodnutia nepostačuje iba výpočet krajín s\nbezvízovým režimom bez súčasného skúmania právnych aj faktických prekážok vyhostenia a teda s tým\nsúvisiacej účelnosti a efektívnosti zaistenia. Podľa žalobcu je teda rozhodnutie žalovaného nedostatočne\nodôvodnené ohľadne existencie reálnej vyhliadky, že sa jeho vyhostenie sa uskutoční a tým je aj\nnepreskúmateľné.\nŽalobca v žalobe tiež uviedol cit. „Žalobca v priebehu konania dňa I 8.07.2024 uviedol, že sa bojí\no svoj život a preto ak by mal možnosť, odcestoval by do niektorej členskej krajiny EÚ, dobrovoľne\ndo Švédska, kde žijú členovia aj líder jeho politickej skupiny 24, a ktorí zaslali slovenským orgánom\napel, aby nebol vyhostený do Tadžikistanu a že žalobca je prenasledovaný za svoju politickú činnosť.\nŽalobca taktiež a síce vyjadril vôľu odísť do bezpečnej Kanady, Austrálie a Veľkej Británie, ktoré\nnepodporujú tadžický režim, avšak už aj napríklad Kanada odmietla jeho prijatie a rovnako ďalšie\nkrajiny. S tadžickou ambasádou žalobca spolupracovať odmietol, čo je vzhľadom na jeho obavy z\nnávratu do domovskej krajiny úplne pochopiteľné, no na druhej strane treba uviesť, že slovenské\n\npolicajné či súdne orgány nikdy nespochybňovali identitu žalobcu, pričom mu dňa 13.06.2024 vydali\nvlastný slovenský cudzinecký pas. Dňa 15.07.2024 ÚPZC Medveďov oznámením pod č. PPZ-HCPME-6-001/2024-CD ohľadom žiadosti ÚPZC Sečovce o stave vybavovania NCD uviedol, že nemá žiadne\nnové informácie ohľadom vybavenia náhradného cestovného dokladu pre žalobcu, a že dňa 18.06.2024\nbolo uskutočnené posledné stretnutie, ale od tej doby sa nič nové neudialo, no zdôraznil, že menovaný\nmá vystavený cudzinecký pas, a ten je považovaný za NCD. Z uvedeného je zrejmé, že ÚPZC Medveďov\nuž pravdepodobne nepotrebuje za potrebné komunikovať so zastupiteľstvom Tadžikistanu ohľadom\nvystavenia NCD žalobcovi. pretože cudzinecký pas považuje za dostatočnú náhradu za tzv. náhradný\ncestovný doklad pre žalobcu, ktorý zvyčajne vystavujú zastupiteľské orgány. V tejto súvislosti je avšak\notázne, či tretie krajiny akceptujú cudzinecký pas vystavený Slovenskou republikou pre občana inej tretej\nkrajiny ako riadny cestovný doklad potrebný pre vstup cudzinca na ich územie v zmysle vnútroštátnej\nprávnej úpravy tej ktorej krajiny.“\nPodľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného neodôvodnené aj vo vzťahu k skúmaniu, či krajiny ktoré\nboli žalovaným oslovené vo veci prijatia žalobcu na ich územie v prípade, žeby žalobcu prijali, či\nby ho následne tieto krajiny nevyhostili do Tadžikistanu, do ktorej krajiny žalobcu nie je možné\nvyhostiť. Nadväzne žalobca uviedol, že pred vydaním rozhodnutia o zmene jeho administratívneho\nvyhostenia (ktoré je predmetom prieskumu v inom súdnom konaní, pozn.), v zmysle zmeny ktorej môže\nbyť vyhostený bez určenia krajiny, nebol vyzvaný, aby sa vyjadril k existencii prípadných prekážok\nvyhostenia vo vzťahu k iným 23 uvedeným krajinám a teda o zamýšľanej zmene prvostupňového\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení nemal žiadnu vedomosť, čím bolo porušené jeho procesné\nprávo k veci sa vyjadriť. Podľa žalobcu sa ho síce žalovaný pred vydaním rozhodnutia o predlžení\nzaistenia na ústnom pohovore dopytoval na možné prekážky vyhostenia a žalobca uviedol, že sa bojí\nnásledného vrátenia do Tadžikistanu z inej tretej krajiny, no s touto obavou žalobcu sa žalovaný, podľa\nžalobcu, nijako nevysporiadal.\nZáverom žalobca zdôraznil, že naďalej odmieta obvinenia, žeby mal byť bezpečnostným rizikom a má za\nto, že tadžické orgány ho krivo obvinili pre jeho politickú opozičnú aktivitu v zoskupení Politická skupina\n24, ktorá zaslala emailom slovenským orgánom (aj správnemu súdu, pozn.) oficiálne oznámenie o\npodpore žalobcu poukazujúc na porušovanie základných ľudských práv a slobôd v Tadžikistane, čo bolo\ndôvodom aj pre rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o neprípustnosti vydania žalobcu do Tadžikistanu.\nPodľa žalobcu nie je dôvodným a potrebným odôvodňovať zaistenie jeho ako nevyhostiteľnej osoby,\npotrebou ochrany bezpečnosti štátu a verejného poriadku, keďže takéto odôvodnenie je v rozpore s\nrozhodovacou praxou Súdneho dvora EU a kasačného súdu a navyše o jeho prípad sa intenzívne\nzaujímajú orgány prokuratúry SR, takže aj v prípade prepustenia žalobcu zo zaistenia na základe\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, ten nebude prepustený na slobodu, ale orgány prokuratúry\nbudú vo veci žalobcu konať podľa § 510 ods. 3 Trestného poriadku o čom bol žalobca vyrozumený\nsvojim právnym zástupcom. V tej spojitosti žalobca uviedol cit. „Ani Európsky súd pre ľudské práva\nnespochybňuje legitímne snahy zmluvných štátov bojovať proti závažnej trestnej činnosti jednotlivcov,\nale pokiaľ však existujú závažné dôvody sa domnievať, že dotyčná osoba, pokiaľ bude vyhostená do\nurčitého štátu, by čelila skutočnému nebezpečenstvu, že bude v tomto štáte podrobená zachádzaniu\nv rozpore s čl. 3 Dohovoru, je povinnosťou štátu danú osobu do takéhoto štátu nevyhostiť. (...)\nKeďže žalobcu nemožno vyhostiť do krajiny pôvodu ani žiadnej inej tretej krajiny, jeho zaistenie je\nneúčelné a teda nezákonné. Zaistenie tzv. nevyhostiteľných cudzincov nie je možné odôvodňovať ani\ntzv. bezpečnostnými dôvodmi.“\n14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe podotkol, že žalobca vo svojej žalobe neuviedol žiadne také\nrelevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilými vecne spochybniť zákonnosť žalobou napadnutého\nrozhodnutia o predĺžení jeho zaistenia; podotkol, že žalobca cituje z judikatúry súdov, ktorá však\ns prejednávanou vecou vôbec nesúvisí alebo ju žalobca účelovo interpretuje v snahe spochybniť\nrozhodnutie žalovaného. Žalovaný odmieta, že by nedostatočne zistil skutkový stav veci ohľadom\nprekážok administratívneho vyhostenia žalobcu do možných 23 štátov, ktoré majú bezvízový režim\ns Tadžikistanom a otázky ohľadne možných prekážok vyhostenia do týchto štátov, kládol žalovaný\nžalobcovi aj na ústnom jeho vypočutí pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia a vyjadrenia\nžalobcu sú v zápisnici č. PPZ-HCP-PO9-3-082/2024-AV. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nebol vyhostený\ndo jeho domovskej krajiny (Tadžikistan), pričom žalovanému nadriadený orgán (RHCP Prešov)\nv rozhodnutí o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení vymenoval 23 štátov,\nmedzi ktorými nie je Tadžikistan, pričom nebolo úlohou RHCP Prešov posudzovať, či žalobca bude\nprijatý na územie týchto štátov, ale toto bolo úlohou útvaru zaistenia Sečovce, ktorý bol poverený\nvýkonom administratívneho vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky. Argumentáciu žalobcu,\n\nže po vyhostení do niektorého zo zmienených 23 štátov by ho tieto štáty mohli následne vyhostiť do\nTadžikistanu cit. „Žalovaný takúto konštrukciu považuje iba za názor obhajoby, ktorý nie je založený\nna reálnych základoch a právnych podkladoch.“ Žalovaný tiež podotkol, že jemu nadriadený odvolací\norgán (RHCP Prešov) svojim rozhodnutím už zabezpečil, že žalobca nebude vyhostený ani na H.,\ntakže podľa žalovaného je irelevantným tvrdenie žalobcu, že cit. „... je právne aj fakticky nevyhostiteľný\nodo dňa, keď ho Ukrajina odmietla prijať ...“ Žalovaný tiež podotkol, že cit. „... ani právny zástupca\nžalobcu vo svojej správnej žalobe neuviedol a ani nepodložil na základe akej zmluvy, bilaterálnej\ndohody, resp. iného právneho dokumentu medzi Tadžikistanom a ďalšími 23 možnými krajinami, ktoré\nby žalobcu mohli prijať, by malo dôjsť k vydaniu žalobcu na územie Tadžikistanu. Uvedené tvrdenia je\nmožné opäť' chápať iba ako stratégiu právnej obhajoby.“ Napokon v súvislosti s listom podporujúcim\nžalobcu, ktorý malo právnemu zástupcovi žalobcu zaslať zoskupenie Politická skupina 24, žalovaný\nuviedol, že tento je potrebné hodnotiť s opatrnosťou, pre jeho nepreskúmateľnosť, keďže bol zaslaný\niba právnemu zástupcovi žalobcu a s ním žiadny cit. „... oficiálny slovenský orgán nedisponuje...“\ns dodatkom, že takýto dôkaz možno vnímať ako cit. „... vykonštruovaný dôkaz. ktorý sa nezakladá na\nobjektívnych skutočnostiach a takýto dokument mohol byt' zostavený s cieľom zmanipulovať objektívne\nvnímanie a prezentovať osobu žalobcu v priaznivejšom svetle ...„ a tento dôkaz nebol podložený žiadnym\nhodnoverným dôkazom cit. „... v žiadnom prístupnom verejnom zdroji nie je možné dohľadať, kto môže\nbyt' členom tohto hnutia, aké podmienky musí splniť pre prijatie do tohto hnutia, či môžu byt' členmi\ntohto hnutia aj ľudia, ktorí sú spojení s trestnou činnosťou alebo nebodaj aj členmi rôznych teroristických\nskupín. Žalovaný si kladie otázku, kto a akým spôsobom posudzuje podmienky prijatia potencionálnych\nčlenov do tohto hnutia, kto schvaľuje ich prijatie, kto posudzuje ich bezúhonnosť a spoľahlivosť? (...)\nTaktiež nie je známa štruktúra tohto hnutia, jeho orgány, stanovy či aspoň všeobecná deklarácia tohto\nhnutia. Z predloženého listu nie je možné zistiť, v akej súvislosti a v akom procese sa žalobca stal\nsympatizantom/členom tohto hnutia. Čo predchádzalo tomu, že sa žalobca s touto skupinou spojil a tvorí\njej súčasť. Z predmetného listu sa je možné iba dozvedieť, že toto hnutie žalobcu údajne pozná, a že\njeho prípadné vyhostenie z Európskej únie by bolo pre neho nepriaznivé.“ Záverom žalovaný uviedol,\nže v zmysle, v medzinárodnom informačnom systéme evidovaných záznamov Francúzska a Nemecka,\nje žalobca osobou predstavujúcou bezpečnostné riziko. Žalovaný má za to, že pre rozhodnutie veci\nzistil dostatočne skutkový stav veci a riadil sa účinnými právnymi predpismi s tým, že cit. „... v\nsúčasnosti aktívne prebieha proces vyhosťovacieho konania, pričom je nevyhnutné aby v tomto procese\nz dôvodu dodržania kontinuálnosti konania prebehla komunikácia medzi orgánmi Slovenskej republiky\na dožiadanými krajinami, ktoré boli oslovené. Tvrdenia o nevyhostiteľnosti žalobcu sa nezakladajú na\npravde. Práve naopak, v aktuálnej fáze vrcholia prípravné činnosti v rámci vyhosťovacieho konania.\nPrepustením žalobcu na slobodu by došlo k zmareniu tohto vyhosťovacieho procesu. V neposlednom\nrade žalovaný nemôže opomenúť ani tú skutočnosť, že k dnešnému dňu nebol žalobcovi vystavený\nnáhradný cestovný doklad.“ Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.\n15. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu\nžalovaného uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojej žalobe; je zaistený od 20.03.2024 a ani podľa\ninformácie podanej 06.08.2024 útvarom zaistenia Sečovce právnemu zástupcovi žalobcu, nenastal vo\nveci administratívneho vyhostenia žalobcu žiadny posun, niektoré dopytované krajiny už vyslovene\nodmietli žalobcu prijať a iné ani neodpovedali s dodatkom, že nie je žiadna zákonná lehota, v ktorej\nby krajina musela na dopyt reagovať tobôž, ak sa jedná o prijatie na jej územie osoby, ktorá nemá\nk tejto krajine žiadnu väzbu. Zaistenie žalobcu je čisto formálne, čo je neprípustné a cit. „Vo veci žalobcu\nnie je ani hypotetický predpoklad, že ho iná tretia krajina príjme nielen že v stanovenej predĺženej\ndobe zaistenia, ale ani v budúcnosti. Žiada preto, aby súd nariadil jeho prepustenie zo zaistenia\na zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného.“ Súčasne žalobca predložil nové vyjadrenie politickej\nskupiny Skupina24 potvrdzujúce jeho politické aktivity, pre ktoré je perzekvovaný tadžickými orgánmi\na nedôvodne obviňovaný z trestnej činnosti.\n16. K stanovisku žalobcu (replika), ktoré bolo žalovanému doručené na vyjadrenie 09.08.2024 už\nžalovaný svoje vyjadrenie (duplika) nezaujal.\n17. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na 13.08.2024, na ktoré boli riadne predvolaní\nobidvaja účastníci konania, t.j. na strane žalobcu Centrum právnej pomoci, ako aj žalovaný, pričom\nkeďže Centrum právnej pomoci už v žalobe a aj vo svojom stanovisku (replika) ospravedlnilo svoju\nneprítomnosť na pojednávaní so súhlasom konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, správny súd\npostupom podľa § 114 Správneho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.\n\nNa pojednávaní prítomný žalovaný v podstate zotrval na správnosti svojho žalobou napadnutého\nrozhodnutia a preto navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na posun vo vykonávaných úkonoch útvarom\nzaistenia Sečovce vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu s tým, že aktuálne už bolo za tým\núčelom oslovených 55 krajín a doposiaľ bolo doručených 6 zamietavých stanovísk – listinný doklad o tom\npredložil do spisu krátkou cestou a podľa ktorého\n- dňa 15.07.2024 útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ\nBratislava o poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na\núzemie Albánskej republiky, Bosny a Hercegoviny a S. O. (ku dňu spracovania správy z 13.08.2024\nnebola registrovaná odpoveď);\n- dňa 23.07.2024 útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ\nBratislava o poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na\núzemie Čilskej republiky a Islandu (ku dňu spracovania správy z 13.08.2024 nebola registrovaná\nodpoveď);\n- dňa 24.07.2024 útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ\nBratislava o poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na\núzemie Hondurasu, Kostariky a Austrálie (ku dňu spracovania správy z 13.08.2024 nebola registrovaná\nodpoveď);\n- dňa 26.07.2024 útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ\nBratislava o poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na\núzemie Panamy, Paraguaja a Peru (ku dňu spracovania správy z 13.08.2024 nebola registrovaná\nodpoveď);\n- dňa 29.07.2024 útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ\nBratislava o poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na\núzemie Salvádora, Saudskoarabského kráľovstva a Severného Macedónska (ku dňu spracovania\nsprávy z 13.08.2024 nebola registrovaná odpoveď);\n- dňa 01.08.2024 útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ\nBratislava o poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na\núzemie Turkmenistanu, Thajska a Spojených arabských emirátov (ku dňu spracovania správy z\n13.08.2024 nebola registrovaná odpoveď);\n- dňa 09.08.2024 - útvar zaistenia Sečovce dožadoval Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ\nBratislava o poskytnutie informácie o možnosti prijatia štátneho príslušníka Tadžickej republiky na\núzemie Argentíny a Guatemaly (ku dňu spracovania správy z 13.08.2024 nebola registrovaná odpoveď).\nŽalovaný poukázal, že 12.08.2024 Oddelenie vonkajších vzťahov ÚHCP P PZ Bratislava zaslalo útvaru\nzaistenia Sečovce nótu Tadžickej republiky, listinný d§kaz o čom žalovaný predložil do spisu a podľa\ndôkazu ktorého – listom č. 034611/2024-OKAO-12 zo 07.08.2024 Ministerstvo zahraničných vecí\na európskych záležitostí SR informovalo Prezídium PZ SR, že verbálnou nótou č. C-4/24-684 zo dňa\n05.08.2024 ho informovalo Veľvyslanectvo Tadžickej republiky o liste Generálnej prokuratúry Tadžickej\nrepubliky ohľadne žiadosti o extradíciu žalobcu s tým, že tadžická strana deklaruje všetky záruky\na garancie požadované slovenskou stranou v predchádzajúcej komunikácii č. S-MSSR-1211/2023/83/\nK09/RJ a zaručujú, že všetky informácie, ktoré im slovenská strana poskytla, budú použité výlučne na\nvyšetrovanie prípadu a neovplyvnia suverenitu, bezpečnosť, ani verejný poriadok Slovenskej republiky.\nGarantujú, že po extradícii žalobcu budú dodržané všetky jeho práva na ochranu a nebude mučený,\nani s ním nebude ponižujúco, alebo trestajúco zaobchádzané. Ďalej deklarujú, že prezident Tadžickej\nrepubliky podpísal dňa 30.04.2004 dekrét, podľa ktorého na území Tadžickej republiky bolo zavedené\nmoratórium na výkon trestu smrti. Dňa 15. júla 2004 bol následne prijatý zákon Tadžickej republiky\no pozastavení výkonu trestu smrti. Generálna prokuratúra Tadžickej republiky zaručuje, že extradícia\nžalobcu nesleduje politické ciele a nemá za cieľ ho stíhať za rasové, náboženské, národnostné alebo\npolitické názory. Tadžická strana zaručuje, že žalobca bude postavený pred súd za zločiny, kvôli ktorým\nsa žiada o jeho vydanie. Obvinený nebude bez súhlasu Slovenskej republiky a po skončení trestného\nstíhania alebo súdneho konania vydaný do tretieho štátu a v prípade odsúdenia môže po výkone trestu\nopustiť územie Tadžickej republiky. Tadžická strana garantuje, že po konečnom rozhodnutí o prípade\nbudú Slovenskej strane poskytnuté ďalšie informácie. Tadžická strana garantuje, že v prípade extradície\nžalobcu bude umiestnený na výkon trestu na miesto, kde budú splnené a dodržané všetky medzinárodné\npožiadavky.\nPrávne východiská\n\n18. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Správne\nsúdy rozhodujú v konaniach o (d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia.“\n19. Podľa § 71 ods. 2 SSP „Ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci\no ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného\nrozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.“\n20. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania jeho rozhodnutia, ak (a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).“\n21. Podľa § 206 ods. 1 a 4 SSP „(1) Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely\ntohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt\ncudzincov.\n(4) „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“\n22. Podľa § 229 SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.“\n23. Podľa § 2 ods. 2 a 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z.z.“)\n„Na účely tohto zákona sa rozumie (2) Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej\nrepubliky.\n(4) Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani\nobčanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.“\n24. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. „Administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného\nútvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky\na je povinný opustiť územie Slovenskej republiky a územie členských štátov, s možnosťou určenia\nlehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa\nštátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského\nštátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto\nkrajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na\núzemie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých\nčlenských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.“\n25. Podľa § 81 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 404/2011 Z.z. „(1) Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do\nštátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k\nurčitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté,\nneľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne\nvyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom\nkonaní mu taký trest môže byť uložený.\n(2) Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z\ndôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické\npresvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený\nza zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.\n(4) Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť ani do štátu, v ktorom mu hrozí nútený návrat do štátu\npodľa odseku 1 alebo odseku 2.“\n26. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. „Policajný útvar administratívne\nvyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak (b) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.\n(2) Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak (a) predstavuje\nvážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok,“\n27. Podľa § 88 ods. 1 písm. b), ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. „(1) Policajt je oprávnený zaistiť\nštátneho príslušníka tretej krajiny (b/) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu\nvyhostenia.\n\n(4) Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť\nmesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho\npríslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno\npredpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo\ntrestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník\ntretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný\ncestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení\nlehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov.\nLehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník\ntretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.“\n28. Podľa prvej vety § 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. „Policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia,\nmôže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.“\n29. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. „Policajný útvar je povinný (d) skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.“\n30. Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody\ninak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre\nneschopnosť dodržať zmluvný záväzok.“\n31. Podľa druhej vety čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „Právne záväzné akty Európskych\nspoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“\n32. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) „Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nokrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom (f)\nzákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na\núzemie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.“\n33. Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o\nspoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín,\nktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) „Zaistenie prestáva\nbyť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov\nneexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.“\nOdôvodnenie rozhodnutia správnym súdom\n34. Žalobná argumentácia žalobcu je založená na tvrdení o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného\npre jeho nedostatočné odôvodnenie (i) jednako vo vzťahu k jeho reálnej vyhostiteľnosti, keďže\nje medzinárodne hľadanou osobou a navyše nemá žiadnu väzbu k žiadnej z krajín, ktoré majú\ns Tadžikistanom, ktorý je jeho domovskou krajinou, bezvízový režim a do ktorých by podľa žalovaného\nmohol byť žalobca administratívne vyhostený a (ii) jednako vo vzťahu k existencii garancie, či by ho\nkrajina, ktorá by ho eventuálne prijala na svoje územie následne aj tak nevyhostila do Tadžikistanu,\nkde je jeho vyhostenie neprípustným a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Tost/31/2023 z 24.01.2024. Okrem toho podľa žalobcu, žalobou napadnuté rozhodnutie o predlžení\njeho zaistenia je nezákonným aj pre neexistenciu dôvodu pre jeho faktickú vyhostiteľnosť a ktorý\ndôvod je, podľa žalobcu, iba neprípustne suplovaný (nahrádzaný) dôvodom o žalobcovi, ako o osobe\npredstavujúcej pre krajinu bezpečnostné riziko, takže žalovaný svoje rozhodnutie o zaistení (predĺžení\nzaistenia) žalobcu založil iba na existencii formálnej podmienky pre zaistenie, ktorou je existencia\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu.\n35. V uvedenom kontexte je nevyhnutným úvodom ozrejmiť, že pre záver o zákonnosti zaistenia\ncudzinca je potrebné, aby tu boli kumulatívne naplnené tak formálne, ako aj materiálne predpoklady pre\ntakýto postup zasahujúci do sféry osobnej slobody cudzinca, ktorý zásah môže byť realizovaný len zo\nzákonných dôvodov a v nevyhnutne potrebnom rozsahu.\n\nFormálnym predpokladom zákonnosti pozbavenia osobnej slobody cudzinca zaistením na účel výkonu\nadministratívneho vyhostenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. (ako je tomu aj\nv tomto prípade) je existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení\ncudzinca.\nMateriálnym predpokladom zákonnosti pozbavenia osobnej slobody cudzinca je účelnosť a efektívnosť\ntakéhoto postupu. Pričom esenciálnou požiadavkou účelnosti a efektívnosti zaistenia je, (1) aby\nvykonanie právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení bolo reálne možné (reálna\nvyhostiteľnosť cudzinca), (2) aby na dosiahnutie účelu zaistenia nebolo možné využiť iné, menej\ninvazívne prostriedky zásahu do osobnej slobody cudzinca a (3) aby zo strany správneho orgánu boli\nvykonané efektívne úkony smerujúce k naplneniu účelu zaistenia. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody cudzinca v zmysle cit. čl. 5 ods.\n1 písm. f) Dohovoru zákonné, tieto materiálne predpoklady zákonnosti zaistenia cudzinca na účel\nvýkonu vyhostenia, musia byť splnené súčasne (kumulatívne), t.j. pri absencii niektorej z nich nemožno\nhovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody cudzinca a súčasne musia byť splnené tak v čase\nvydania rozhodnutia o zaistení, ako aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosť\nžalovaného vyjadrená v cit. § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z., skúmať po celý čas zaistenia\nštátneho príslušníka tretej krajiny, či účel zaistenia trvá. Z uvedeného vyplýva požiadavka, aby žalovaný\nnáležite a dostatočne odôvodnil splnenie všetkých týchto materiálnych predpokladov už v samotnom\nrozhodnutí o zaistení cudzinca.\n36. Pokiaľ ide o formálny predpoklad zákonnosti zaistenia žalobcu, resp. predlženia lehoty tohto jeho\nzaistenia, tak v danom prípade síce v zmysle cit. § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. (t.j. pre účel\nvýkonu administratívneho vyhostenia), tento formálny predpoklad spočívajúci v existencii rozhodnutia\nRiaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru Prešov č. PPZ-HCP-PO2-38-004/2024-Sk\nzo 17.05.2024 o administratívnom vyhostení žalobcu existuje, avšak aktuálne je podrobovaný súdnemu\nprieskumu jeho zákonnosti v konaní vedenom správnym súdom pod sp. zn. 17Saz/3/2024, v ktorom\nnebolo doposiaľ meritórne rozhodnuté.\nOznačeným rozhodnutím Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru Prešov zo\n17.05.2024 bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky podľa cit. § 82\nods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Zz. a to, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť\nštátu alebo verejný poriadok. V záujme neprejudikovať (nepredchádzať, nepredpovedať) už v tomto\nsúdnom konaní závery rozhodnutia správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17Saz/3/2024, až\nv rámci ktorého sa bude správny súd vyporadúvať so zákonnou udržateľnosťou uvedeného dôvodu\nadministratívneho vyhostenia žalobcu, či už z hľadiska jeho existencie a odôvodnenosti, vzhľadom na\nokolnosti tejto konkrétnej veci, ako aj so zákonnosťou žalobcom namietaných procesných nedostatkov\nv procesnom postupe správnych orgánov (t.j. či žalobcovi bola daná možnosť pred rozhodnutím\no administratívnom vyhostení k jeho dôvodom sa vyjadriť), ktorý postup predchádzal samotnému\nrozhodnutiu o jeho administratívnom vyhostení, preto na margo námietok žalobcu o tom, že sa v jeho\nprípade jeho faktická nevyhostiteľnosť a teda neúčelnosť obmedzenia jeho osobnej slobody zaistením,\nneprípustne prekrýva dôvodom o jeho protispoločenskej nebezpečnosti o ktorej by mali podľa žalobcu\nrozhodovať orgány prokuratúry namiesto jeho zaistenia, správny súd v snahe neobrať sa o manévrovací\nargumentačný priestor v konaní sp. zn. 17Saz/3/2024, iba konštatuje irelevantnosť tejto námietky\nžalobcu v konaní o zaistení, resp. o jeho predĺžení. Totižto podľa správneho súdu v rozhodnutí\no zaistení alebo o jeho predĺžení, ako je tomu aj v tomto prípade, nie je v kompetencii správneho\norgánu prejudikovať (predpovedať) a konštatovať danosť trestnoprávnych následkov alebo pripísať\ntrestnoprávny rozmer určitému konaniu cudzinca a na základe toho dospieť k záveru, že cudzinca nie je\npotrebné zaistiť, pretože tak či tak bude za svoju aktivitu trestne stíhaný, pretože ustálenie tohto záveru\nje výlučne v kompetencii príslušných orgánov prokuratúry (t.j. iba v kompetencii orgánov prokuratúry je\nkonštatovanie, že určité správanie osoby má aj trestnoprávny rozmer). Z uvedeného dôvodu a s ohľadom\nna skutočnosť, že z administratívneho spisu nevyplýva, žeby orgány prokuratúry voči žalobcovi konali\na uvedené netvrdí ani žalobca, tak žalovaný vo svojom rozhodnutí o predlžení zaistenia žalobcu\nani nemohol argumentovať nemožnosťou jeho ďalšieho zaistenia na účel výkonu administratívneho\nvyhostenia tým, že konanie žalobcu, ktorému bola v rozhodnutí o administratívnom vyhostení pripísaná\nbezpečnostná hrozba a ktoré rozhodnutie o administratívnom vyhostení ešte len bude posúdené súdom\n(sp. zn. 17Saz/3/2024), by malo byť súčasne kvalifikované ako konanie s trestnoprávnymi následkami\nodôvodňujúce neúčelnosť jeho ďalšieho zaistenia, ako sa to mylne domnieva žalobca.\nOkrem toho správny súd podotýka, že argument bezpečnostnej hrozby v príčinnej súvislosti\ns obmedzením osobnej slobody žalobcu zaistením, žalobca strategicky aplikuje podľa potreby raz ako\n\nargument na svoju obhajobu, ktorý mu má pomôcť pri prepustení zo zaistenia (t.j. že nie je fakticky\nvyhostiteľným a teda ani jeho zaistenie nie je účelným, pretože je v medzinárodných informačných\nsystémoch evidovaný ako osoba predstavujúca bezpečnostné riziko, preto ho nikto nebude chcieť\nprijať) a inokedy ako argument, ktorý mu nedôvodne priťažuje (t.j. že nie je bezpečnostným rizikom\na z uvedeného bol pre svoj politický názor iba neprávom „osočený“ Tadžickými orgánmi).\n37. Keďže v danom prípade je existencia formálneho predpokladu v podobe právoplatného\na vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP-PO2-38-004/2024-Sk\nzo 17.05.2024 nateraz daná a to do doby, kým správny súd nekonštatuje jeho zákonnosť či nezákonnosť\nv konaní vedenom pod sp. zn. 17Saz/3/2024, správny súd sa v tomto konaní sústredil v ďalšom aj\nna posúdenie splnenia vyššie špecifikovaných troch materiálnych zákonných požiadaviek predĺženia\nzaistenia žalobcu.\n38. Prvým z troch vyššie uvedených materiálnych predpokladov na posúdenie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-PO9-3-083/2024-AV z 18.07.2024 o predĺžení zaistenia žalobcu je účelnosť\na efektívnosť tohto ďalšieho trvania zaistenia, t.j. či žalovaný skúmal či vykonanie právoplatného\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení je reálne možné, t.j. či sa vysporiadal s tým, či je daná\nfaktická vyhostiteľnosť žalobcu. Podľa žalobcu sa s týmto žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal\ns dodatkom žalobcu, že inak by žalovaný musel dospieť k tomu, že žalobca je fakticky nevyhostiteľným,\npretože je medzinárodne hľadanou osobou a navyše nemá žiadnu väzbu k žiadnej z krajín, ktoré majú\ns Tadžikistanom, ktorý je jeho domovskou krajinou, bezvízový režim a do ktorých by podľa žalovaného\nmohol byť žalobca administratívne vyhostený.\nPodľa správneho súdu je predmetná námietka žalobcu neopodstatnenou a to z viacerých dôvodov.\nV prvom rade žalovaný vo svojom rozhodnutí o predlžení zaistenia žalobcu za účelom jeho\nadministratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky, si na základe objektívne preskúmateľného\na tým transparentného (nezaujatého) kritéria, ktorým je existencia bezvízového režimu medzi\ndomovskou krajinou žalobcu (Tadžikistan), ktorej je žalobca štátnym príslušníkom a inými krajinami,\nustálil diapazón krajín, ktoré by tak žalobcu ako štátneho príslušníka Tadžikistanu eventuálne mohli prijať\nna svoje územie a teda na územie ktorých by žalobca mohol byť administratívne vyhostený. Keďže\nsa v zásade jedná o krajiny v ktorých, podľa všeobecnej vedomosti neprebieha otvorený ozbrojený\nkonflikt [okrem Ukrajiny, ktorá bola žalovaným pôvodne zahrnutá do množiny týchto krajín, pretože\nžalobca sa pôvodne podľa svojho vlastného vyjadrenia chcel vrátiť na H., kde mal oficiálne povolený\npobyt], z ktorého dôvodu, by na ich území mohol byť ohrozený život alebo zdravie žalobcu a nie sú\nvšeobecne známe ani iné skutočnosti ohľadne týchto žalovaným ustálených krajín, ktoré by mohli mať\nza následok ohrozenie žalobcu na živote a na zdraví, čo by mohlo byť prekážkou jeho vyhostenia\nna ich územie, žalovaný ani nemal dôvod sa vo svojom rozhodnutí bližšie týmito skutočnosťami\nzaoberať a odôvodňovať ich. Inými slovami, napr. ak o nejakej krajine, ktorá by prichádzala do\núvahy ako potencionálne miesto administratívneho vyhostenia cudzinca by bolo známe, žeby tam\nnapríklad boli prenasledovaní príslušníci napr. nejakého náboženského vyznania, tak ak administratívne\nvyhosťovaný cudzinec nie je príslušníkom práve tohto prenasledovaného vierovyznania, nie je ani\npotrebným sa otázkou tohto prenasledovania bližšie vo vzťahu k tomuto cudzincovi zaoberať, pretože\ntoto prenasledovanie nebude mať na dotknutého cudzinca dopad. Avšak, ak by bol v uvedenom\nvyfabulovanom príklade, dotknutý vyhosťovaný cudzinec prívržencom tam prenasledovanej skupiny\nurčitého vierovyznania, tak potom by sa správny orgán už musel vo svojom rozhodnutí o zaistení\nza účelom administratívneho vyhostenia tohto cudzinca do zmienenej krajiny vysporidať s tým, prečo\nnapriek uvedenému je možné cudzinca do tejto krajiny vyhostiť, t.j. prečo aj napriek prenasledovaniu\nosôb určitého náboženstva v danej krajine, ktorého prívržencom by bol aj vyhosťovaný cudzinec, by\naj napriek tomu toto nebolo práve v prípade daného cudzinca prekážkou jeho vyhostenia do tejto\nkrajiny. V danom prípade sa však o takúto situáciu nejedná, t.j. vo vzťahu k okruhu žalovaným ustálenej\nmnožiny krajín, ktoré by mohli žalobcu prijať na svoje územie ako štátneho príslušníka krajiny s ktorou\nmajú bezvízový režim, nie je všeobecne známou žiadna taká skutočnosť, ktorá by mohla kolidovať\nso statusom žalobcu v tejto krajine a kvôli ktorej by jeho vyhostenie do niektorej z týchto krajín bolo\npolemickým, s čím by sa mal žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia o predlžení zaistenia žalobcu na\núčelom jeho administratívneho vyhostenia na ich územie osobitne bližšie zaoberať. Žalovaný (správny\norgán) totižto nie je povinný vo svojom rozhodnutí odôvodňovať prečo nejako nerozhodol, ale to, prečo\nrozhodol tak ako rozhodol, t.j. prečo rozhodol o danosti možnosti fakticky vyhostiť žalobcu do určitých\nkrajín. A keďže, ako už bolo uvedené, žalovanému neboli známe žiadne všeobecné známe skutočnosti\no ním ustálenom okruhu krajín, do ktorých by aj napriek existencii týchto skutočností mohol byť žalobca\n\nadministratívne vyhostený, tak tieto ani nemusel vo svojom rozhodnutí bližšie odôvodňovať. Okrem\ntoho takéto skutočnosti, ktoré by mohli byť eventuálne prekážkou vyhostenia žalobcu do niektorej\nzo zmienených krajín, s ktorými by sa bol povinný žalovaný vo svojom rozhodnutí vysporiadať, pri\nsvojom vypočutí pred žalovaným neuvádzal ani sám žalobca a vzhľadom k tomu, že správny súd pri\nsvojom rozhodovaní vo veciach zaistenia, nie je viazaný skutkovým stavom daným v čase rozhodovania\nsprávneho orgánu, ale skutkovým stavom daným v čase rozhodovania správneho súdu je na mieste\npoznamenať, že také relevantné skutočnosti, ktoré by boli prekážkou pre vyhostenie žalobcu do niektorej\nzo žalovaným ustáleného okruhu krajín žalobca neuviedol ani v konaní pred správnym súdom, hoc ak\no nich vedel, tak učiniť mohol a mal.\nSnáď jediné, čím žalobca, avšak až v konaní pred správnym súdom argumentoval a čo by mohlo\npodľa neho svedčať o jeho faktickej nevyhostiteľnosti ani do jednej zo žalovaným ustáleného okruhu\nkrajín je to, že žalobca je medzinárodne hľadanou osobou, kvôli čomu žalobca konštruuje obavu, že\nz tohto dôvodu ho určite nebude chcieť prijať žiadna zo žalovaným ustáleného okruhu krajín. V súvislosti\ns uvedeným správny súd opakovane podotýka, že keďže uvedenú obavu žalobca formuloval až v konaní\npred správnym súdom a nie už pri svojom vypočutí pred žalovaným, t.j. nie už v čase pred vydaním\nžalobou napadnutého rozhodnutia, tak žalovaný ani nemal dôvod s týmto argumentom žalobcu sa vo\nsvojom žalobu napadnutom rozhodnutí vysporiadavať. V súvislosti s týmto žalobcom formulovaným\ndôvodom o jeho nevyhostiteľnosti pre jeho status medzinárodne Interpolom hľadanej osoby, správny súd\npodotýka, že tento je iba na úrovni ničím konkrétnym neodôvodnenej všeobecnej (univerzálnej) obavy,\no reálnosti ktorej žalobca neposkytol žiadne ďalšie konkrétne informácie s ktorými by správny súd mohol\npracovať a bol povinný ich zohľadniť, pričom nie je úlohou správneho súdu pripisovať tejto obave žalobcu\nkonkrétne kontúry a fabulovať jej dôvody, pretože toto je úlohou žalobcu. Samozrejme správny súd sa\nstotožňuje so žalobcom, že je prirodzeným, že žiadna krajina nemá záujem o prijatie na svoje územie\nmedzinárodne hľadanej osoby, avšak uvedený dôvod je nutné vnímať v kontexte jeho vzniku, t.j. z akého\ndôvodu je žalobca Interpolom medzinárodne hľadanou osobou. Z administratívneho spisu vyplýva, že\nna žalobcu bola v pátracom systéme INTERPOL vydaná platná požiadavka v rámci medzinárodného\npátrania, s vydaným medzinárodným zatýkacím rozkazom vydaným 02.03.2018 súdom I. Somoni kraja,\nmesta Dušanbe, pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin organizovanej kriminálnej skupiny, podľa §\n307 časť 1 Trestného zákona Tadžikistanu. Inými slovami iniciátorom pátracieho záznamu po žalobcovi\nv systéme Interpol bol Tadžikistan, ktorý je členom Interpolu od októbra 2004, z dôvodu záznamu\nktorého je žalobca medzinárodne hľadanou osobou a aj keď z uvedených informácií nie je zrejmé, či je\nžalobca hľadaným za účelom jeho vydania pre účely prebiehajúceho trestného stíhania alebo pre účel\nvýkonu už uloženého trestu, je nutné podotknúť, že, ako opäť argumentuje aj žalobca, každá krajina\nmá nastavené ochranné právne mechanizmy, ktoré spúšťa pred vydaním hľadanej osoby, t.j. hľadaná\nosoba nie je vydaná automaticky, ale tak, ako tomu bolo aj v Slovenskej republike, kedy Najvyšší súd\nSR rozhodnutím sp. zn. 1Tost/31/2023 z 24.01.2024 rozhodol o nevydaní žalobcu do Tadžikistanu, tak\nobdobný alebo identický postoj k osobe žalobcu v okolnostiach veci môžu mať aj iné krajiny [či už sú,\nako SR, alebo nie sú členskými štátmi EÚ] a to nie len pokiaľ by išlo o jeho vydanie [členmi Interpolu,\nale aj žalovaným ustáleného okruhu krajín, sú aj nie členské štáty EÚ, pozn.], ale aj pokiaľ by išlo\no jeho prijatie na svoje územie. Inými slovami, v tomto štádiu vyhosťovacieho konania nie je možné\ns jednoznačnosťou na úrovni istoty prisvedčiť obave žalobcu, že žiadna krajina ho nebude chcieť ako\nmedzinárodne hľadanú osobu prijať na svoje územie a teda, že tým pádom je aj jeho pretrvávajúce\nzaistenie za účelom jeho administratívneho vyhostenia automaticky neúčelným, a to až do doby, kedy sa\nžalovaným dopytované krajiny v tomto smere nevyjadria. V naznačenom smere bez ďalšieho zisťovania\nneobstojí uvedená obava žalobcu ani v kontexte zistenia, že v informačnom systéme IS CLK boli\nna osobu žalobcu vytvorené dva pátracie záznamy v Schengenskom informačnom systéme - Osoba\n(SIS2) a to z 28.09.2018 od Nemecka a z 22.04.2022 od Francúzska, keďže členmi Interpolu, ale\naj žalovaným ustáleného okruhu krajín, sú aj nie členské štáty EÚ. Vzhľadom k uvedenému, až do\ndoby vyjadrenia sa žalovaným dopytovaných krajín ohľadne možného prijatia žalobcu na ich územie,\nje otázka vyhostiteľnosti žalobcu a tým aj dôvodnosti a účelnosti pretrvávania jeho zaistenia, vzhľadom\nna jeho obavu neuzavretou otázku, odpoveď na ktorú žalobca v tomto štádiu vyhosťovacieho konania\niba predčasne predpokladá.\nV rámci tohto bodu je nutným sa zaoberať aj žalobcom, opäť až v konaní pred správnym súdom\nformulovaným dôvodom, ktorý by mal svedčať v prospech jeho faktickej nevyhostiteľnosti a tým aj\nneúčelnosti jeho zaistenia a to, že žiadna zo žalovaným uvedeného okruhu krajín s bezvízovým režimom\ns Tadžikistanom ho neprijme na svoje územie, pretože k žiadnej z týchto krajín žalobca ani nemá žiadnu\nosobnú väzbu tobôž, keď ho odmietla prijať aj Ukrajina, kde túto väzbu v podobe povoleného pobytu mal.\nV súvislosti s uvedeným správny súd opakovane uvádza, že uvedenú námietku žalobca formuloval až\n\nv konaní pred správnym súdom, preto je nelogické vyčítať žalovanému, že sa ňou v žalobou napadnutom\nrozhodnutí nezaoberal a aj keby bol žalobca názoru, že sa ňou mal žalovaný vysporadúvať ex offo, tak\nje nutné tiež dodať, že žalovaný nebol povinný vo svojom rozhodnutí o predĺžení zaistenia odôvodňovať\nto, čo zákon pre posúdenie účelnosti zaistenia nepredpokladá a ani nevyžaduje. Inými slovami cit. § 77\nods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. v žiadnom z ním predvídaných možností pre miesto vyhostenia cudzinca\nnepožaduje, aby cudzinec musel alebo mal mať ku krajine vyhostenia osobnú väzbu a postačuje, keď\nby bol vyhostený aj do cit. „... ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny\ndobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme...“ Napokon aj sám žalobca v konaní pred žalovaným\nuviedol, že by chcel byť vyhostený buď do Švédska, Kanady, Austrálie alebo Veľkej Británie a to bez\ntoho, aby konkretizoval, že má k týmto krajinám nejakú osobnú väzbu. Vzhľadom k uvedenému mal\nsprávny súd aj túto námietku žalobcu za nedôvodnú.\n39. Vo vzťahu ešte k prvej z troch materiálnych podmienok pre posúdenie rozhodnutia o predlžení\nzaistenia ako zákonného a ktorá podmienka spočíva vo vyhodnotení účelnosti pretrvávania žalobcu\nv zaistení na základe žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného o predlžení zaistenia žalobcu, je\nnutné pristaviť sa aj pri námietke žalobcu, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevenoval skúmaniu,\nči iná krajina do ktorej by mohol byť podľa žalovaným ustáleného okruhu krajín s bezvízovým režimom\ns Tadžikistanom, žalobca vyhostený, by nemohla následne žalobcu vyhostiť do Tadžikistanu.\nNa tomto mieste identicky, ako už bol vyššie správny súd uviedol, opätovne uvádza, že zaoberanie\nsa žalovaným touto otázkou by bolo opodstatneným, keby sa jednalo o krajiny, ktoré by všeobecne\nznáme nemali vôbec nastavené právne mechanizmy vydávania cudzincov, ktoré nie sú automatické, ale\nv rôznych krajinách je rôzna právna úprava ohľadne povolenia vydania osoby inej krajine, spravidla sa\njedná o potrebu vydania súdneho rozhodnutia tak, ako to bolo v prípade Slovenskej republiky. Žalobca\nuvádza, že mu žalovaným nebolo umožnené vyjadriť sa k existencii prípadných takých okolností, ktoré by\nnasvedčovali tomu, že inou krajinou do ktorej by bol žalobca vyhostený, by mohol byť žalobca následne\nvydaný do Tadžikistanu, avšak žalobca tieto okolnosti neuviedol ani v konaní pred správnym súdom,\nhoci tak urobiť mohol, pretože ako to už bolo tiež uvedené, pre správny súd je v konaní o zaistení dôležitý\naž skutkový stav v čase jeho rozhodnutia. Vzhľadom k existencii uvedených právnych mechanizmov\nv rôznych krajinách pri vydávaní osoby, ktorý proces nie je automatický, je bez významu, aby sa správny\nsúd bez konkretizácie námietky, ozrejmujúcej prečo by žalobca mohol byť vydaný inou krajinou do\nTadžikistanu (napr. minimálne uvedením obdobného známeho prípadu), zaoberal touto otázkou en bloc\nvšeobecne, pretože žalovaný a ani správny súd nemôže mať vedomosť, ako a či ten ktorý konkrétny štát\ndo ktorého by bol žalobca vyhostený, by uplatnil svoju jurisdikciu pri prípadnom ďalšom vydaní žalobcu\ndo Tadžikistanu, resp. polemizovaním na tejto úrovni, by žalovaný lavíroval na hrane prejudikovania\n(predpovedania) rozhodnutia štátnej inštitúcie príslušného štátu v tejto veci, t.j. na úrovni predvídania\ndôvodov, pre ktoré by iný štát žalobcu do Tadžikistanu vydal alebo nevydal, čo nie je prijateľným.\nInými slovami je neprijateľné, aby žalovaný bez ďalšieho prejudikoval možný výsledok vydávacieho\n(extradičného) konania v inej krajine.\nRelevantným by bolo zaoberať sa uvedeným, ak by bol v dôsledku pozitívnej odpovede dopytovaných\nkrajín ustálený okruh krajín ochotných prijať žalobcu na svoje územie a súčasne ak by bol známy\nprípad netransparentného vydania cudzinca touto krajinou inej krajine, v ktorej by mu hrozilo neľudské\nzaobchádzanie alebo by bol ohrozený na živote a zdraví, keďže otázku účelnosti obmedzenia osobnej\nslobody zaistením môže, ba je povinný [§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z.] správny orgán\nskúmať nie iba po uplynutí lehoty zaistenia a pred rozhodovaním o jej predĺžení, ale kedykoľvek počas\ntrvania zaistenia cudzina (t.j. ak by aj počas plynutia lehoty zaistenia žalovaný zistil, že jediná krajina,\nktorá by teoreticky chcela prijať žalobcu na svoje územie, vydáva na svoje územie prijatých cudzincov\nnetransparentne do iných nebezpečných krajín, žalovaný by mohol zmeniť svoje rozhodnutie o zaistení\na žalobcu prepustiť aj pred uplynutím lehoty zaistenia, pozn.).\n40. Správny súd má za to, že žalovaný sa vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí vysporiadal\naj s existenciou druhého z materiálnych predpokladov pre konštatovanie o zákonnosti rozhodnutia\no predĺžení lehoty zaistenia a to, či na dosiahnutie účelu zaistenia žalobcu nebolo možné využiť iné,\nmenej invazívne prostriedky zásahu do jeho osobnej slobody. Aj keď v uvedenom smere žalobca\nneuplatnil žiadnu žalobnú námietku, správny súd preskúmal aj uvedenú stránku žalobou napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, pretože, ako už bolo tiež uvedené, v konaní o zaistení, správny súd nie je\nviazaný žalobnými bodmi. V danom prípade mal žalovaný za to, že žalobcovi nemôže na dosiahnutie\núčelu zaistenia uložiť miernejšie opatrenia, ako hlásenie pobytu alebo zložene peňažnej záruky (§ 89\nods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z.), pretože jednako žalobca si nevie sám, ale ani prostredníctvom známych\n\nosôb (na Slovensku nikoho nemá) zabezpečiť na území Slovenska pobyt, kde by sa zdržiaval a hlásil\nsvoj pobyt a jednako pre nedostatok finančných prostriedkov nemôže zložiť ani žiadnu peňažnú záruku,\nktoré skutočnosti boli u žalobcu preverované už aj v rámci azylovej procedúry, od času ktorého na strane\nžalobcu nedošlo ani podľa neho samého k zmene pomerov.\n41. Napokon podľa správneho súdu, vykázanou aktivitou žalovaného vykonanou po rozhodnutí\no zaistení žalobcu (viď vyššie), je nepochybne zrejmým, že v danom prípade bol naplnený aj v poradí\ntretí predpoklad materiálnej podmienky pre konštatovanie o účelnosti a teda zákonnosti trvania zaistenia\nu žalobcu. Zo strany žalovaného boli totižto vykonané efektívne úkony smerujúce k naplneniu účelu\nzaistenia a to pokiaľ ide o zisťovanie krajiny, ktorá by bola ochotná prijať žalobcu na svoje územie (v\nsúlade s inštrukciou žalovanému nadriadeným orgánom), ako aj pokiaľ ide o stotožnenie osoby žalobcu\na vybavenie mu, aj keď zatiaľ len dočasného (s platnosťou do 13.08.2024 v prípade potreby s možnosťou\njej predĺženia) cestovného dokladu. S ohľadom na uvedené, aj podľa správneho súdu je nevyhnutným\nv tomto štádiu vydávacieho konania vyčkať na odpovede žalovaným dopytovaných štátov (doposiaľ\nbola zaslaná zamietavá odpoveď iba od Kanady a Turecka), a to minimálne v rozsahu tých, na územie\nktorých prejavil záujem byť vyhostený sám žalobca. Okrem toho, ako na to upozornil aj žalovaný, je tu\nstále daná možnosť potreby komunikovania s Tadžikistanom ohľadne vybavenie žalobcovi náhradného\ncestovného dokladu, keďže krajina, ktorá by bola ochotná prijať žalobcu na svoje územie nemusí\nakceptovať cestovný doklad vydaný žalobcovi Slovenskou republikou, keďže žalobca nie je jej štátnym\nobčanom.\nDoposiaľ žalovaným alebo orgánom zodpovedným za výkon administratívneho vyhostenia žalobcu\nvykonané úkony nenasvedčujú prima facie žalobcom tvrdenej absolútnej jeho nevyhostiteľnosť, pričom\núčel jeho zaistenia (výkon administratívneho rozhodnutia) nepominul, konanie o vyhostení žalobcu\nprebieha. Žalovaný preukázal konanie s náležitou starostlivosťou tým, že podniká aktívne kroky\nsmerujúce k zabezpečeniu výkonu právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu\na žalobcovi sa nepodarilo preukázať existenciu prekážok jeho vyhostenia.\n42. Pokiaľ ide o námietku žalobcu podľa ktorej je nezákonným odôvodňovať opodstatnenosť jeho\nadministratívneho vyhostenia tým, že predstavuje bezpečnostné riziko pre krajinu, správny súd\nopakovane, ako to už aj vyššie uviedol, uvádza, že táto námietka sa týka prieskumu rozhodnutia o jeho\nadministratívnom vyhostení, ktoré rozhodnutie však nie je predmetom súdneho prieskum zákonnosti\nv tomto súdnom konaní.\n43. Vzhľadom k uvedenému správny súd uzatvára, že žalovaný postupoval vo veci zákonným\nspôsobom, náležite zistil skutkový stav veci a tento správne právne posúdil, takže žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného je zákonne udržateľným, preto správny súd postupom § 229 SSP správnu\nžalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.\n44. Záverom správny súd dáva do pozornosti, že keďže žalovaný predložil správnemu súdu až\nna pojednávaní krátkou cestou list Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR č.\n034611/2024-OKAO-12 zo 07.08.2024, na ktorom pojednávaní nebol prítomný právny zástupca žalobcu,\ntakže sa k nemu nemal možnosť vyjadriť, preto správny súd jednako v záujme rozhodnúť vo veci\nv zákonom stanovenej lehote (t.j. bez časového úseku v ktorom by tento dôkaz bol zaslaný na vyjadrenie\nžalobcovi, pozn.) a súčasne v záujme zachovania kontradiktórnosti konania, s obsahom tohto listinného\ndôkazu v odôvodnení tohto rozhodnutia argumentačne neoperoval.\n45. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“\n46. Podľa § 168 SSP „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“\n47. Podľa § 175 ods. 1 SSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“\n48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní\nani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené\n\ntrovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na ich\nnáhradu voči žalobcovi nepriznal tak, ako to je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote\nsiedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť.\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/\nSSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania\na osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová\nznačka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,\nkedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo\nzrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)\na návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\n\npodania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti.", "vazby": {"stav": {"sz": "6Szak/1/2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "7af070c9-51c4-40d6-9446-6dc6c1a0aad0:58806e5f-e000-41fd-b32a-2b35180df238", "datum": "2026-07-29", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 618, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4"}, {"guid": "ce8a5171-7d74-47b4-820a-f0e180b74724:a7c68484-5543-4322-90d6-96de6763d25f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100249.1", "spisova_znacka": "6Szak/2/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Szak/2/2024 z 12. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-12", "citacie_n": 15, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100249.1"}, {"guid": "1a8b4fb1-859f-4642-948b-3a9aa1158e0c:b6ef0601-41fc-4ae7-800d-49d49ae5f445", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100411.4", "spisova_znacka": "17Saz/3/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 17Saz/3/2024 z 19. 9. 2024", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100411.4"}, {"guid": "efe0d36a-cdde-4bbc-a42b-abefdb58cc47:b0ea5238-1e4e-417c-a345-78ea2004c015", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100249.1", "spisova_znacka": "1Saz/3/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 1Saz/3/2024 z 18. 4. 2024", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2024-04-18", "citacie_n": 13, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100249.1"}], "citovane_v": []}