{"guid": "089daa05-e4e2-4236-8fe5-1a5ce1b2443b:6889c84e-6fcf-4d87-8f41-c05801ef27dc", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100312.2", "spisova_znacka": "15Saz/2/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 15Saz/2/2024 z 23. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 23. mája 2024, sp. zn. 15Saz/2/2024, ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100312.2", "identifikacne_cislo": "0924100312", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Andrea Daráková", "sudca_id": 967, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-darakova-967", "datum_vydania": "2024-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-3", "nazov": "§ 88 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-2", "nazov": "§ 89 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "nazov": "§ 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 135 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-71.odsek-2", "nazov": "§ 71 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-71.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-89", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-71", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6889c84e-6fcf-4d87-8f41-c05801ef27dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100312.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100312.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100312.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n15Saz/2/2024\n0924100312\n23. 05. 2024\nJUDr. Andrea Daráková\nECLI:SK:SpSKE:2024:0924100312.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B. C. C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom F., G. B., štátny príslušník Kamerunskej republiky,\nbez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov A., C.\nXX, XXX XX A., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, so sídlom Murgašova\n3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, so sídlom\nSkuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZHCP-BB4-34-042/2024-AV z 26.04.2024 vo veci zaistenia, takto\nrozhodol:\nI.\n\nŽalobu z a m i e t a.\n\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou z 03.05.2024, žalovanému doručenou 06.05.2024 a Správnemu súdu v Košiciach (ďalej\nlen „správny súd“) predloženou 14.05.2024, sa žalobca, ktorý bol pôvodne zaistený rozhodnutím\nžalovaného č. PPZ-HCP-BB4-34-015/2024-AV z 08.03.2024 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č.\n404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte\ncudzincov“) a to pôvodne pre účely výkonu jeho administratívneho vyhostenia, domáhal v zastúpení\njemu ustanoveným právnym zástupcom, aby po preskúmaní ďalšieho rozhodnutia žalovaného č. PPZHCP-BB4-34-042/2024-AV z 26.04.2024, ktorým bol žalobcovi zmenený účel zaistenia podľa § 88a ods.\n1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov,\nza účelom zabezpečenia prípravy jeho prevozu do iného členského štátu EÚ (Rumunská republika),\npodľa čl. 12 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013 (Dublinské\nnariadenie), aby bolo toto rozhodnutie žalovaného zrušené a žalobca prepustený zo zaistenia na slobodu\na aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania.\nAdministratívne konanie\n2. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vyplýva, že dňa 08.03.2024 žalovaný prevzal\nžalobcu spolu s ďalšími dvoma štátnymi príslušníkmi tretej krajiny od hliadky Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru Trenčín podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, keďže žalobca nepredložil\nhliadke žiadny cestovný doklad ani iný doklad, ktorý by ho oprávňoval zdržiavať sa na území Slovenskej\nrepubliky, v ktorom dôsledku vzniklo podozrenie, že žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava\nneoprávnene, preto sa ohľadne žalobcu 08.03.2024 začalo konanie o jeho administratívnom vyhostení\nz územia Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov\n(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“).\n\nLustráciou v informačnom systéme CLK (centrálna lustračná konzola) bolo zistené, že na žalobcu\nexistuje v Schengenskom informačnom systéme (SIS2) záznam o pátraní, ktorý bol vložený Rumunskou\nrepublikou a to za účelom jeho návratu na územie Rumunskej republiky, ktorou bolo 03.03.2024 voči\nžalobcovi vydané rozhodnutie o návrate v zmysle čl. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n(EÚ) 2018/1860, ktoré rozhodnutie v čase začatia konania na území Slovenskej republiky nebolo\nešte právoplatné a Rumunská republika súčasne v tom čase nebola plnohodnotným členským štátom\nSchengenského priestoru a stala sa ním až od 31.03.2024.\n3. Do zápisnice o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BB4-34-011/2024-AV z 08.03.2024 žalobca za\nprítomnosti do konania pribratého tlmočníka uviedol, že z Kamerunu odišiel v septembri 2022 do Turecka\nlietadlom; odtiaľ na ďalší deň odišiel legálne letecky do Rumunska, kde bol do 06.03.2024 a pracoval\ntam na zmluvu v nejakom sklade, pričom našetril 1 000,- Eur, ktorú sumu zaplatil prevádzačovi za cestu\ndo Talianska. Keďže mu doklady exspirovali, pokračoval nelegálne za pomoci prevádzača do Talianska,\nkam sa však nedostal. V Rumunsku stretol aj osoby s ktorými boli 08.03.2024 zadržaní na území\nSlovenskej republiky, pričom predtým v Rumunsku všetci zadržaní nastúpili do tureckého kamióna, ktorý\nim ukázal prevádzač a povedal im aby nerobili hluk. Kamión smeroval do Maďarska a mali sa s ním\ndostať cez Rakúsko až do Talianska. Avšak keď počas cesty pomocou mobilného telefónu migranti zistili,\nže kamión prešiel na Slovensko a nie do Rakúska, začali búchať na kamión, aby sa zistilo, že sú tam a\npo zastavení kamióna prišli policajti, ktorí ich skontrolovali a odviedli na policajnú stanicu. Podľa žalobcu\nsa na Slovensku ocitol omylom. Ďalej žalobca uviedol, že je slobodný, bezdetný, v domovskej krajine\nnič nevlastní, pracoval tam ako profesionálny futbalista a dlhuje veľa peňazí viacerým ľuďom, od ktorých\nsi požičal, prenasledovanie mu v domovskej krajine síce nehrozí, ale napožičiaval si veľa peňazí a preto\nsa bojí o svoj život, ak dlh nezaplatí. Nemá žiadne cestovné doklady ani finančnú hotovosť, v minulosti\nnebol trestne stíhaný. Počas cesty po členských štátoch Európskej únie nikde nežiadal o azyl a mal v\npláne požiadať oň v Taliansku, ktoré bolo jeho cieľovou krajinou.\n4. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-34-012/2024-AV z 08.03.2024 bol žalobca z územia Slovenskej\nrepubliky administratívne vyhostený podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, keďže\nvykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca sa nachádzal na území Slovenskej republiky a\nvšetkých štátov schengenskej dohody neoprávnene. Ako aj z dôvodu zistenia, že žalobca z domovskej\nkrajiny odišiel čisto z ekonomických dôvodov za lepším životom, chcel ísť do Talianska, kde chcel\npracovať a hrať futbal a svoju obavu o život odôvodnil iba skutočnosťou, že si požičal veľa peňazí\na bojí sa o život keď dlh nesplatí, t.j. uvedomoval si jemu hroziaci následok za nesplatenie dlhu, teda\nsi bol vedomý, že ak tento splatí potom jeho obavy stratili opodstatnenie, t.j. v prípade žalobcu cit.\n„... ide o finančné vysporiadanie dlhu a nie obavu z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z mučenia a trestu.“ Žalobca právnu pomoc a pomoc na dobrovoľný návrat\nprostredníctvom IOM odmietol; nežiadal kontaktovať mimovládnu organizáciu a na území Slovenskej\nrepubliky nemá rodinných príslušníkov. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení bolo žalobcovi\ndoručené 08.03.2024 a z dôvodu nepodania voči nemu opravného prostriedku, nadobudlo právoplatnosť\n23.03.2024.\n5. Následne z dôvodu, že kombinácia vyššie uvedených, dokazovaním zistených skutočností cit. „...\nposkytla žalovanému základ pre oprávnený predpoklad rizika úteku žalobcu.“, bol žalobca podľa § 88\nods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, t.j. za účelom výkonu rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení, zaistený rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-34-015/2024-AV z 08.03.2024 a to na čas do\n08.06.2024.\nDňa 09.03.2024 bol žalobca umiestnený do Útvaru policajného zaistenia Sečovce (ďalej len „útvar\nzaistenia“), kde na 18. deň po jeho umiestnení, dňa 26.03.2024 požiadal žalobca o udelenie azylu na\núzemí Slovenskej republiky s odôvodnením obavou o svoj život.\n6. Z dôvodu žiadosti žalobcu o udelenie azylu (evidovaná pod č. MU-PO-56/2024-Ž), dňa 26.03.2024\nzačal Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „migračný úrad“) podľa zákona\nč. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“), azylové konanie č. MU-PO-56/2024-Ž.\nKeďže migračný úrad v rámci začatého konania zistil, že v roku 2022 bolo žalobcovi udelené vízum pre\nvstup do Rumunskej republiky, ktorá je členským štátom Európskej únie, bol azylový spis 10.04.2024\nodstúpený Dublinskému stredisku migračného úradu, ktoré začalo konanie o prevzatie žalobcu podľa\nNariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a\nmechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu\n\npodanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských\nštátov (ďalej len „Dublinské nariadenie\"). Dublinské stredisko 22.04.2024 zaslalo Rumunskej republike\nžiadosť o prevzatie žalobcu, pričom Rumunskej republike dvojtýždňová lehota na vyjadrenie sa, mala\nuplynúť 07.05.2024.\n7. Žalobou z 08.04.2024 sa žalobca domáhal svojho prepustenia zo zaistenia na základe prvotného\nrozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-34-015/2024-AV z 08.03.2024 (súdne konanie bolo na\nSprávnom súde v Košiciach (ďalej len „správny súd“) vedené pod sp. zn. 12Saz/2/2024, pozn. súdu).\nZ dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-34-015/2024-AV\nz 08.03.2024, správny súd uznesením č.k. 12Saz/2/2024 – 28 z 30.04.2024 konanie o nej zastavil.\n8. Rozhodnutím PPZ-HCP-BB4-34-042/2024-AV z 26.04.2024 žalovaný rozhodol o zmene účelu\nzaistenia žalobcu takto cit.:\n„zaisťuje dňom 26.04.2024 účastníka konania podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov\nz dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, nakoľko je účastník konateľom žiadateľom\no azyl a zároveň bolo voči nemu začaté konanie na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho\nprevozu do Rumunskej republiky podľa ustanovenia čl. 12 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a\nRady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského\nštátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom\ntretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské\nnariadenie\" v príslušných gramatických tvaroch).\nV zmysle ustanovenia § 88a ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. sa účastníkovi konania stanovuje dĺžka\ndoby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa § 880a ods. 1 písm. e) zákona\no pobyte cudzincov, najdlhšie do 14.06.2024.\nPodľa § 88 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. sa účastník konania umiestňuje v Útvare policajného zaistenia\npre cudzincov.“\nŽalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil v prvom rade poukazom na vyššie uvedený priebeh\nskutkového deja ohľadne času a okolnosti obmedzenia osobnej slobody žalobcu, ako aj dôvody jeho\nadministratívneho vyhostenia a následného jeho prvotného zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov, t.j. prvotne za účelom výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení a poukázal\naj na jeho žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.\nV súvislosti s uvedenou žiadosťou žalobcu o udelenie mu azylu, žalovaný uviedol, že keďže vzhľadom\nna žalobcom uvedené skutočnosti ohľadne dôvodov, spôsobu a účelu jeho odchodu z jeho domovskej\nkrajiny je tu jednako malá pravdepodobnosť, že jeho žiadosti o udelenie azylu bude vyhovené a jednako,\nkeďže podanie tejto žiadosti o udelenie azylu až na 18. deň po umiestnení žalobcu do útvaru zaistenia\nbolo možné považovať za účelové s cieľom žalobcu vyhnúť sa vyhosteniu, žalovaný hneď po podaní\ntejto žiadosti o udelenie azylu nepristúpil k prezaisteniu žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona\no pobyte cudzincov, t.j. za účelom výkonu administratívneho vyhostenia žiadateľa o udelenie azylu,\nak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo\nzmariť jeho administratívne vyhostenie. Pričom tento svoj postup žalovaný odôvodnil s odvolaním sa na\nnález Ústavného súdu SR sp. zn. II. US 147/2013 z 09.10.2013 cit. „... ktorý konštatoval, že konanie o\nazyle na základe žiadosti cudzinca, zaisteného v rámci vyhosťovacieho konania, je integrálnou súčasťou\nvyhosťovacieho konania a teda niet dôvodu k tomu, aby podanie žiadosti o azyl (a konanie o nej)\nviedlo k prepusteniu z prebiehajúceho zaistenia. Aj v zmysle ustanovenia § 88 ods. 3 zákona o pobyte\ncudzincov, konanie podľa osobitného predpisu, ktorým je v prípade účastníka konania zákon o azyle,\nnie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.“ Žalovaný dodal, že v rámci vyhosťovacieho\nkonania boli medzičasom zo strany útvaru zaistenia vykonané aj niektoré úkony potrebné pre výkon\nadministratívneho vyhostenia žalobcu, ako podanie žiadosti o lustráciu daktyloskopického materiálu\nv systéme AFIS a v systéme AFIS aktívnych členských krajín EÚ; vykonanie pohovoru za účelom zistenia\ntotožnosti žalobcu; prostredníctvom Národnej ústredne Interpol zaslanie žiadosti o potvrdenie totožnosti\nžalobcu a o preverenie na základe jeho daktyloskopickej karty a fotografie, či žalobca nie je hľadanou\nosobou alebo či sa nedopustil trestnej činnosti v Turecku, Rumunsku alebo v Maďarsku.\nNásledne žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na zistenie migračného úradu o udelení žalobcovi\nv roku 2022 víza pre vstup do Rumunskej republiky, ktoré zistenie bolo aj dôvodom pre odstúpenie\nazylového spisu Dublinskému stredisku migračného úradu (ďalej len „Dublinské stredisko“), ktoré\nzačalo konanie o prevzatie žalobcu podľa Dublinského nariadenia, v rámci ktorého Dublinské stredisko\n22.04.2024 zaslalo Rumunskej republike žiadosť o prevzatie žalobcu.\n\nŽalovaný svoje žalobou napadnuté rozhodnutie o (pre)zaistení žalobcu z 26.04.2024 tentokrát podľa\n§ 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o\npobyte cudzincov, t.j. za účelom jeho odovzdania do Rumunska odôvodnil tiež poukazom na to, že\nžalovaný skúmal aj bezpečnostnú situáciu v Rumunskej republike so záverom, že uvedený členský\nštát EÚ a schengenského priestoru je bezpečný a stabilný štát, ktorý dodržiava ľudské práva, ako\naj princípy a postupy Európskej migračnej politiky. S poukazom na § 88 ods. 4 zákona o pobyte\ncudzincov, podľa ktorého štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný,\nnajviac na šesť mesiacov, žalovaný ním v rozhodnutí určenú dĺžku zaistenia, ktorú ohraničil najviac\ndo 14.06.2024, odôvodnil nemožnosťou presnejšieho určenia trvania lehôt pri vykonávaní jednotlivých\núkonov a administratívnych postupov nevyhnutných k príprave a realizácii odovzdania žalobcu podľa\nDublinského nariadenia s dodatkom, že v danom prípade bolo nevyhnutným zohľadniť Dublinským\nnariadením stanovené lehoty, a to predovšetkým lehotu na podanie dožiadania Slovenskou republikou\ndo Rumunskej republiky o prevzatie alebo prijatie žalobcu späť, a to je jeden mesiac od podania žiadosti;\nako aj lehotu na odpoveď Rumunskej republiky ako dožiadaného štátu, ktorá je dva týždne a napokon aj\nlehotu na samotné vykonanie odovzdania žalobcu zo Slovenskej republiky, ktorá je najviac 6 týždňov od\nimplicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania Rumunskou republikou. Žalovaný zdôraznil, že\nz uvedených úkonov už bol vykonaný prvý z nich a to dožiadanie Slovenskej republiky voči Rumunskej\nrepublike o prevzatie žalobcu ktoré bolo uskutočnené Dublinským strediskom 22.04.2024 s dodatkom\nže žalovaný cit. „... nemôže predpokladať, v akých časových súvislostiach pľebehnú jednotlivé úkony\npopísané v čl. 28 (keďže na konanie je príslušný iný správny orgán, teda Dublinské stredisko migračného\núradu a pre zavŕšenie tohto konania je nevyhnutná bilaterálna medzinárodná spolupráca), na určenie\ndoby zaistenia cudzinca, je na mieste použiť súčet týchto lehôt, nasledujúcich očakávaných úkonov,\nt.j. 2 týždne lehoty na odpoveď dožiadaného štátu plus 6 týždňov lehoty na vykonanie odovzdania\nzo žiadajúceho štátu, čo vo výsledku dáva na zaistenie lehotu 8 týždňov.“ Žalovaný v súvislosti so\nstanovením lehoty zaistenia súčasne tiež uviedol, že navyše je treba mať na zreteli jednako to, že\nDublinské stredisko môže počas konania tiež zistiť aj nové skutočnosti, napr. že žalobca mohol v\nminulosti žiadať o azyl aj v iných členských krajinách, takže krajinou zodpovednou za posúdenie jeho\nžiadosti o medzinárodnú ochranu môže byť iná členská krajina a jednako je potrebné zohľadniť aj to,\nže vykonávacie nariadenie komisie (ES) č. 1560/2003, ktorým sú upravené pravidlá na uplatňovanie\nDublinského nariadenia počíta aj s lehotami napr. keď by dožiadaný členský štát (v tomto prípade\nRumunská republika) nesúhlasil s prevzatím žalobcu, ako aj s tým keď by sa žiadajúci členský štát (v\ntomto prípade Slovenská republika) proti tomuto nesúhlasu bránil.\nDôvodnosť zaistenia žalobcu, žalovaný odôvodnil existenciou značného rizika jeho úteku a potrebou\nzabezpečenia prítomnosti žalobcu pre účel prípravy a zabezpečenia jeho prevzatia zo strany\nzodpovedného členského štátu (Rumunskou republikou), ako aj samotného technického, materiálneho\na personálneho zabezpečenia jeho prevozu. K uvedenej potrebe žalovaný dospel vychádzajúc z\nvyjadrení samotného žalobcu, ktorý do zápisnice č. PPZ-HCP-BB4-34-040/2024-AV z 26.04.2024\nuviedol cit. „... že Vízum mu udelilo Rumunsko, ktoré bolo platné na 6 mesiacov. Vízum žiadal v Nigérii\nna ambasáde koncom februára. V Rumunsku bol od 5.septembra 2022 až do 6. marca 2024. Keď\npricestoval do Rumunska, tak mu migračný úrad vydal kartičku na pobyt. Žil v meste Bukurešť, na ulici\nStrada Italiano. Viacej si nepamätal nakoľko sa stále sťahoval na iné miesto. Na živobytie si zarábal\nhraním futbalu v 3. a 4. lige, čím sa legálne živil a taktiež legálne pracoval v jednom zo skladov\nako skladník. Mal aj zabezpečené zdravotné poistenie. Územie Rumunskej republiky opustil, lebo mu\nExspiroval pas a aj kartička pobytu. Ak by bol prepustený zo zaistenia, cestoval by do Talianska, chcel\nby tam ísť hrať futbal. V Taliansku má známeho, žije tam jeho náhradný otec, volá sa TomTon Sanedy.\nV súčasnosti má iba 500 € a viac si zabezpečiť nevie. Na území SR si zdravotné poistenie uzatvoriť\nnevie. Na území SR si ubytovanie zabezpečiť nevie a ani nepozná nikoho, kto by mu na území SR. vedel\npomôcť zabezpečiť ubytovanie.“ Podľa žalovaného značné riziko úteku u žalobcu indikujú okolností za\nakých bol na území Slovenskej republiky 08.03.2024 zadržaný a na územie ktoré vstúpil nelegálne s\ntým, že jeho cieľovou krajinou do ktorej by žalobca išiel aj po jeho prepustení zo zaistenia je Taliansko, t.j.\nžalobca je nelegálnym migrantom, ktorý do Schengenského priestoru síce vstúpil oprávnene, avšak po\nskončení platnosti víza sa v jeho priestore pohybuje nelegálne aj za pomoci prevádzačov s dodatkom,\nže žalobca má v úmysle sa v tomto priestore zdržiavať aj naďalej, aj napriek tomu, že mu v rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení z 08.03.2024 bol uložený okrem iného aj zákaz vstupu na územie všetkých\nčlenských štátov na obdobie 5 rokov, no aj napriek tomu by po prepustení išiel do Talianska. Riziko\núteku a skrývania sa u žalobcu hrozí aj preto, že sa v Slovenskej republike nachádza sám, bez\nrodinných príslušníkov, nemá na území Slovenskej republiky zabezpečené žiadne ubytovanie ani prístup\nk finančným prostriedkom. Z uvedených dôvodov podľa žalovaného, v prípade žalobcu neprichádzali do\n\núvahy iné alternatívy zaistenia, spočívajúce v menej invazívnych donucovacích opatreniach obmedzenia\njeho osobnej slobody. Podľa žalovaného počas doby zaistenia žalobcu budú vykonávané všetky úkony\ncit. „... potrebné na prípravu a výkon prevozu účastníka konania do zodpovedného členského štátu,\nktoré by bez zaistenia nebolo možné vykonať', nakoľko existuje riziko jeho úteku.“, preto žalovaný\nsúčasne rozhodol o umiestnení žalobcu cit. „... do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v súlade\ns ustanovením § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov.“\nRozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 26.04.2024.\n9. Dňa 29.04.2024 Rumunska republika písomne akceptovala prijatie žalobcu späť na svoje územie. V\nsúvislosti s uvedeným Dublinské stredisko pripravuje vydanie rozhodnutia o návrate žalobcu a pred jeho\nvydaním bude so žalobcom za prítomnosti tlmočníka vykonaný pohovor.\nSúdne konanie\n10. Žalobca na základe jemu priznaného nároku na poskytnutie právnej pomoci prostredníctvom\nCentra právnej pomoci [konanie o priznaní právnej pomoci trvalo od 26.04.2024 do 03.05.2024, kedy\nlehota na podanie žaloby spočívala (neplynula), takže od doručenia rozhodnutia žalovaného žalobcovi\n26.04.2024 do 06.05.2024, kedy bola žaloba doručená žalovanému, po zohľadnení doby trvania konania\no ustanovenie žalobcovi právneho zástupcu, bola žaloba podaná v 7 dňovej zákonnej lehote a teda\nvčas, pozn.], vo svojej správnej žalobe vo veci ním tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného\no zaistení č. PPZ-HCP-BB4-34-042/2024-AV z 26.04.2024 najsamprv po sumarizácii priebehu a vývoja\nskutkového deja tak, ako je tento opísaný vyššie podotkol, že zariadeniu pre cudzincov žalobca oznámil,\nže chce požiadať o azyl už 15.03.2024, avšak jeho vyhlásenie bolo prijaté až po zabezpečení tlmočníčky\n26.03.2024 s tým, že následne bolo zistené, že žalobcovi bolo udelené v minulosti vízum pre vstup\nna územie iného členského štátu a to Rumunskej republiky. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného\nza nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a ustálenia nesprávnych skutkových\nzistení. Podľa žalobcu mal žalovaný pristúpiť k uloženiu žalobcovi miernejších opatrení namiesto jeho\nzaistenia a to v podobe hlásenia pobytu a jeho umiestnenia v azylovom zariadení, kde by mal žalobca\nzabezpečené všetky životné potreby a preto nemusel preukazovať výšku peňažných prostriedkov tak,\nako cudzinci, ktorí sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú neoprávnene. Žalobca nespochybňuje,\nže opustil územie Rumunska, ale má za to, že pre skončenie platnosti pobytu nemohol zotrvať na jeho\núzemí a bol povinný toto územie opustiť, t.j. nekonal zlomyseľne. Podľa žalobcu cit. „Pokiaľ sú v systéme\nk dispozícii také alternatívy, akými sú napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov\no azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé.“\n11. Žalovaný vo svojom síce obsiahlom vyjadrení (11 strán) k žalobe žalobcu, iba zopakoval priebeh\nvyššie už opísaného, ako aj v jeho rozhodnutí uvedeného skutkového deja a obsah obidvoch rozhodnutí\no zaistení (t.j. obsah žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj skoršieho rozhodnutia o zaistení z\n08.03.2024) s tým, že z uvedených dôvodov má žalobu žalobcu za nedôvodnú, preto ju navrhol\nzamietnuť.\n12. Správny súd nariadil v danej veci pojednávanie na 23.05.2024, na ktoré boli riadne predvolaní\nobidvaja účastníci konania, t.j. na strane žalobcu Centrum právnej pomoci, ako aj žalovaný, pričom\nkeďže tak Centrum právnej pomoci už v žalobe, ako aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe,\nospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní, správny súd postupom podľa § 114 Správneho\nsúdneho poriadku vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.\nPrávne východiská\n13. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Správne\nsúdy rozhodujú v konaniach o (d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia.“\n14. Podľa § 71 ods. 2 SSP „Ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci\no ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného\nrozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.“\n15. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania jeho rozhodnutia, ak (a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).“\n\n16. Podľa § 206 ods. 1 SSP „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely\ntohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt\ncudzincov.“\n17. Podľa § 2 ods. 2 a 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z.z.“)\n„Na účely tohto zákona sa rozumie (2) Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej\nrepubliky.\n(4) Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani\nobčanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.“\n18. Podľa § 88a ods. 1 písm. e) a ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. „(1) Policajt je oprávnený zaistiť\nžiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné\nprostriedky (e) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c).\n(2) Žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa\nodseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm.\ne) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1\npísm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.“\n19. Podľa § 88 ods. 1 písm. c), ods. 2 a 3 zákona č. 404/2011 Z.z. „(1) Policajt je oprávnený zaistiť\nštátneho príslušníka tretej krajiny (c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa\nosobitného predpisu(85- odkaz na Nariadenie č. 604/2013), ak existuje značné riziko jeho úteku.\n(2) Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy\nalebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať,\nnajmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu\nhrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n(3) Podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný\ndobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie\npodľa osobitného predpisu (3- odkaz na zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle) nie je zaistením štátneho\npríslušníka tretej krajiny dotknuté.“\n20. Podľa § 89 ods. 1 a 3 zákona č. 404/2011 Z.z. „(1) Policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže\nštátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\n(3) Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny\npreukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo\nvýške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže\npolicajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o\nuložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.“\n21. Podľa čl. 12 ods. 1, 3 a 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013,\nktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie\nžiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej\npríslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie č. 604/2013 z 26.06.2013“) „(1) Ak\nje žiadateľ držiteľom platného povolenia na pobyt, je za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu\nzodpovedný ten členský štát, ktorý vydal toto povolenie.\n(3) Ak je žiadateľ držiteľom viac než jedného platného povolenia na pobyt alebo víza vydaného rôznymi\nčlenskými štátmi, zodpovednosť za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu prevezmú členské štáty\nv tomto poradí: (a) členský štát, ktorý vydal povolenie na pobyt, ktoré udeľuje právo na najdlhšiu dobu\npobytu, alebo keď sú doby platnosti rovnaké, členský štát, ktorý vydal povolenie na pobyt s najneskorším\ndátumom skončenia platnosti; (b) členský štát, ktorý vydal vízum s najneskorším dátumom skončenia\nplatnosti, keď sú jednotlivé víza rovnakého typu; (c) keď sú víza rôznych typov, členský štát, ktorý vydal\nvízum s najdlhšou dobou platnosti, alebo ak sú doby platnosti rovnaké, členský štát, ktorý vydal vízum\ns najneskorším dátumom skončenia platnosti.\n(4) Ak je žiadateľ držiteľom iba jedného alebo niekoľkých povolení na pobyt, ktorých platnosť sa skončila\npred menej ako dvoma rokmi, alebo jedného alebo niekoľkých víz, ktorých platnosť sa skončila pred\n\nmenej ako šiestimi mesiacmi a ktoré mu skutočne umožnili vstup na územie členského štátu, uplatňujú\nsa odseky 1, 2 a 3 dovtedy, kým žiadateľ neopustí územia členských štátov.“\n22. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1860 z 28.11.2018 o\nvyužívaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich\nštátnych príslušníkov tretích krajín „Členské štáty vkladajú do SIS zápisy o štátnych príslušníkoch tretích\nkrajín, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate, na účely overenia splnenia povinnosti návratu a na\npodporu výkonu rozhodnutí o návrate. Zápis na účely návratu sa vloží do SIS bezodkladne po vydaní\nrozhodnutia o návrate.“\nOdôvodnenie rozhodnutia správnym súdom\n23. Žalobná argumentácia žalobcu je založená na tvrdení o nesprávnom právnom posúdení veci\nžalovaným a to § 89 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. v jeho rozhodnutí č. PPZ-HCP-BB4-34-042/2024AV z 26.04.2024, z dôvodu, že žalovaný sa náležite nevysporiadal s tým, či žalobcovi namiesto jeho\nzaistenia a umiestnenia v zariadení pre zaistené osoby nemohlo byť uložené miernejšie donucovacie\nopatrenie obmedzujúce jeho osobnú slobodu a spočívajúce v hlásení jeho pobytu pri jeho súčasnom\numiestnení do zariadenia pre žiadateľov o azyl, kde by mal žalobca zabezpečené všetky životné potreby\na preto by nemusel preukazovať ani zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti hlásenia\npobytu a ani finančné zabezpečenie pobytu tak, ako cudzinci, ktorí sa na území Slovenskej republiky\nzdržiavajú neoprávnene.\n24. Vzhľadom k uvedenému je nutným najsamprv mať na zreteli, že v tomto prípade je predmetom\nprieskumu správnym súdom rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-34-042/2024-AV z 26.04.2024 o\ntzv. pre-zaistení, ktoré sa vydáva v situácii, kedy štátny príslušník tretej krajiny po tom, ako už bol zaistený\nprvotne podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., požiada o udelenie azylu (medzinárodnej\nochrany), takže rozhodnutie o tzv. pre-zaistení tak de facto nadväzuje na prvotné rozhodnutie o zaistení\nvydané na účely výkonu administratívneho vyhostenia.\n25. Správny súd uvedené zmieňuje z dôvodu, že existenciu podmienok podľa cit. § 89 ods. 3\nzákona č. 404/2011 Z.z., pre ktoré by žalovaný mohol obmedziť osobnú slobodu žalobcu miernejším\ndonucovacím opatrením ako je zaistenie (uložením povinnosti hlásenia pobytu alebo povinnosti zložiť\npeňažnú záruku), bol povinný žalovaný skúmať už aj pri prvotnom zaistení žalobcu, t.j. aj pred vydaním\njeho v poradí prvého rozhodnutia o zaistení žalobcu č. PPZ-HCP-BB4-34-015/2024-AV z 08.03.2024\nvykonaného za účelom podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., t.j. za účelom výkonu\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu. Je pravdou, ako to v žalobe uvádza aj žalobca, že\npri tomto svojom v poradí prvom rozhodovaní žalovaného o zaistení žalobcu za účelom zabezpečenia\njeho administratívneho vyhostenia, žalovaný ako podmienku uloženia týchto miernejších donucovacích\nopatrení bol povinný v súlade s cit. § 89 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. skúmať, či žalobca v tom\nčase vedel preukázať zabezpečenie ubytovania na území Slovenskej republiky počas doby kedy by\ntrvala jeho povinnosť hlásiť svoj pobyt a či disponuje potrebným množstvom finančných prostriedkov na\nzabezpečenie si pobytu, ktorá povinnosť žalovanému síce odpadla pri jeho rozhodovaní o (pre)zaistení\nžalobcu žalobou napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-34-042/2024-AV z 26.04.2024, pretože\nžalobca medzičasom od 26.03.2024 nadobudol status žiadateľa o azyl, takže keby bol umiestnený do\nzariadenia pre žiadateľov a azyl s miernejším režimom, tak podľa cit. § 89 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z.\nby uvedené podmienky zabezpečenia ubytovania ani disponovania potrebným množstvom finančných\nprostriedkov preukazovať nemusel. Avšak, keďže žalobca okrem statusu žiadateľa o azyl má súčasne aj\nstatus osoby, ktorá má byť podľa Dublinského dohovoru vydaná do iného členského štátu (Rumunskej\nrepubliky), zodpovedného za posúdenie žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu, je nutné mať na\nzreteli, že v takomto prípade žalovaný v súlade s cit. § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z., pred\nrozhodnutím o obmedzení osobnej slobody žalobcu za účelom jeho prípravy a realizácie jeho vydania do\ntohto iného členského štátu, bol povinný skúmať možnosť uloženia žalobcovi miernejších donucovacích\nopatrení ako zaistenie predovšetkým z hľadiska hrozby jeho úteku, ktorým by mohlo byť toto vydanie\ndo iného členského štátu zmarené.\nInými slovami, správny súd síce súhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný pred svojim rozhodnutím o\n(pre)zaistení žalobcu na účel podľa cit. § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. v spojení s cit.\n§ 88a ods. 1 písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z., pretože žalobca je súčasne aj žiadateľom o azyl, t.j.\npred rozhodnutím, či žalovaný žalobcu (pre)zaistí, alebo mu uloží miernejšie donucovacie opatrenia,\n\nsíce nemusel skúmať možnosti žalobcu počas prípadného uloženia mu miernejšieho donucovacieho\nopatrenia (hlásenia pobytu) zabezpečiť si ubytovanie, či mať potrebnú finančnú čiastku na zabezpečenie\nsi pobytu (§ 89 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z.), avšak žalovaný musel, ba bol povinný skúmať,\nči na strane žalobcu nie je hrozba jeho úteku [§ 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z.], aby\ntýmto prípadným útekom nebola zmarená príprava jeho vydania do iného, za poskytnutie žalobcovi\nmedzinárodnoprávnej ochrany zodpovedného členského štátu.\n26. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-34-042/2024-AV z\n26.04.2024 správny súd zistil, že žalovaný skúmanie pravdepodobnosti či možnosti úteku na strane\nžalobcu podľa § § 88 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. nezanedbal a tejto otázke sa riadne venoval, pričom\nžalovaný (i) zohľadnil jednako dôvody a okolnosti odchodu žalobcu z jeho domovskej krajiny, ktorými\ndôvodmi boli jednako odchod z krajiny v snahe uniknúť svojim veriteľom pre nesplnenie si finančných\nzáväzkov žalobcom voči nim a jednako odchod za ekonomicky lepším životom, ktorý si žalobca chcel\nzabezpečiť hrou futbalu; žalovaný tiež (ii) zohľadnil, že žalovaný chcel ísť do Talianska, za ktorým účelom\nsi prácou v Rumunsku, ktoré mu poskytlo povolenie k pobytu na dobu 6 mesiacov, tiež sporil na úplatu\npre prevádzača; (iii) zohľadnil aj to, že žalovaný nemá na území Slovenskej republiky žiadne zázemie,\nrodinu ani známych, kvôli ktorým by tu chcel zotrvať a napokon (iv) zohľadnil aj to, že žalobca napriek\nsvojej vedomosti, že rozhodnutím o administratívnom vyhostení z 08.03.2024 mu bol tiež uložený zákaz\nvstupu na územie všetkých členských štátov na obdobie 5 rokov, aj napriek tomu sa chcel v tomto\npriestore zdržiavať s tým, že žalobca sa sám vyjadril, že na Slovensku sa ocitol omylom a po prepustení\nby išiel do Talianska, ktoré vyhlásenie žalobca učinil aj potom, ako už požiadal na území Slovenskej\nrepubliky o azyl.\nAk teda žalovaný pre ustálenie pravdepodobnej hrozby úteku na strane žalobcu v prípade jeho\nprepustenia, zohľadnil všetky uvedené skutočnosti, tak podľa správneho súdu sa takémuto záveru\nžalovaného nedá nič vytknúť a nadväzne na ustálenie tohto rizika úteku bolo už len logickým, že\nžalovaný namiesto uloženia žalobcovi miernejších donucovacích opatrení, pri uložení ktorých by sa\ntoto riziko úteku mohlo naplniť, rozhodol obmedziť osobnú slobodu žalobcu jeho zaistením, aby tým\nnebola zmarená príprava vydania žalobcu do Rumunskej republiky, ktorá navyše už 29.04.2024 potvrdila\nprevzatie žalobcu späť na svoje územie.\n27. Pokiaľ ide o umiestnenie žalobcu do zariadenia pre zaistené osoby a nie do zariadenia pre žiadateľov\no azyl, správny súd podotýka, že rozhodovanie žalovaného prebiehalo v dvoch vzájomne prepojených\na na sebe závislých krokoch, a to v prvom kroku žalovaný, po ustálení potreby obmedzenia osobnej\nslobody žalobcu za účelom jeho vydania do Rumunskej republiky, skúmal predpoklady pre určenie\nspôsobu tohto obmedzenia osobnej slobody žalobcu, t.j. rozhodoval medzi zaistením alebo miernejšími\ndonucovacími prostriedkami, no a v druhom kroku následne rozhodoval o umiestnení žalobcu do\npríslušného zariadenia. Ak teda v prvom korku žalovaný dospel k záveru, že pre existenciu rizika úteku\nu žalobcu rozhodol o jeho zaistení, bolo by nelogickým, ak by napriek uvedenému riziku úteku následne\nrozhodol o umiestnení žalobcu do zariadenia pre žiadateľov o azyl s miernejším režimom stráženia len\npreto, že žalobca požiadal o azyl. A navyše podľa cit. § 88 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. cit. „Podanie\nžiadosti o udelenie azylu (...) nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej\nkrajiny.“, t.j. aj žiadateľ o azyl môže byť obmedzený na svojej osobnej slobode zaistením.\n28. Pre úplnosť veci, keďže v konaní o tomto type žaloby, správny súd v zmysle § 206 ods. 3 SSP\nposudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi, správny\nsúd v záujme poskytnutia žalobcovi materiálno právnej ochrany preskúmal rozhodnutie žalovaného aj\nzo žalobcom nenamietaného hľadiska a to, či žalovaný vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil aj dobu\nna ktorú zaistením obmedzil osobnú slobodu žalobcu a tiež či skúmal pomery v oblasti rešpektovania\nľudských práv v krajine, do ktorej má byť žalobca vydaný (Rumunská republika).\nPokiaľ ide o odôvodnenie doby trvania zaistenia, správny súd zistil, že žalovaný svoje rozhodnutie aj\nv tomto smere vyčerpávajúco odôvodnil a to dokonca v troch rovinách, keď uviedol, že pri nastavení\ndoby zaistenia zohľadnil jednako (i) Dublinským dohovorom zakotvené doby v rámci ktorých prebieha\nkomunikácia medzi žiadajúcim (Rumunská republiky) a vydávajúcim (Slovenská republika) štátom\na ktoré doby sú dva týždne na reakciu žiadajúceho štátu na dopyt vydávajúceho štátu o prevzatie\ncudzinca na svoje územie a v prípade kladnej odpovede šesť týždňov od doručenia tejto kladnej\nodpovede na jeho vydanie na územie žiadajúceho štátu; taktiež zohľadnil (ii) k Dublinskému dohovoru\nvykonávacím nariadením č. č. 1560/2003 určené doby pre prípad nesúhlasu dožiadaného členského\nštátu (Rumunská republika) s prevzatím žalobcu a s nadväznou možnosťou vydávajúceho státu sa proti\n\ntomuto nesúhlasu brániť, a napokon žalovaný zohľadnil (iii) aj dobu na vykonanie všetkých procedúr\npred vydaním žalobcu v prípade, ak by migračnú úrad napríklad zistil, že žalobca v rámci schengenského\npriestoru požiadal o medzinárodnú ochranu v inom štáte ako je Rumunská republika. Zohľadniac všetky\nuvedené okolnosti, žalovaný k nim určil primeranú dobu zaistenia žalobcu do 14.06.2024. Správny súd\ntiež zistil, že žalovaný skúmal aj bezpečnostnú situáciu v Rumunskej republike, pričom zistil, že sa jedná\no krajinu dodržujúcu medzinárodne dohody o ochrane ľudských práv a slobôd, takže nebola zistená ani\ntáto prekážka, pre ktorú by žalobca do tejto krajiny nemohol byť vydaný.\n29. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne\nprávne posúdeného skutkového stavu, preto správny súd v súlade s § 229 SSP, správnu žalobu žalobcu\nako nedôvodnú zamietol.\n30. Nad rámec správny súd podotýka, že na uvedenom nie je spôsobilou nič zmeniť ani skutočnosť,\nkeby dátumom kedy žalobca mal skutočne požiadať o azyl bol 15.03.2024 (a nie až po zabezpečení\ntlmočníka 26.03.2024), odkedy by žalobca mal status žiadateľa o azyl, pretože skutočnosť, že žalobcovi\nuž v inej členskej krajine (Rumunská republika) bolo poskytnuté povolenie k pobytu, bolo zistené až\napríli 2024, z ktorého dôvodu bol azylový spis žalobcu až 10.04.2024 odstúpený Dublinskému stredisku\nmigračného úradu, až od dátumu ktorého bolo zrejmé, že žalobca má nielen status žiadateľa o azyl, ale\naj osoby, ktorej bola poskytnutá medzinárodnoprávna ochrana už v inom členskom štáte. Navyše otázka\nčasu, kedy žalobca požiadal o azyl, nie je nosnou pre posúdenie, či je na jeho strane dané riziko úteku.\n31. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“\n32. Podľa § 168 SSP „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“\n33. Podľa § 175 ods. 1 SSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“\n34. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len\nčiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré\nby bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na ich náhradu voči žalobcovi\nnepriznal.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote\nsiedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť.\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/\nSSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania\na osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová\nznačka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,\n\nkedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo\nzrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)\na návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}