Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 16Saz/1/2024 z 21. 5. 2024 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 21. mája 2024, sp. zn. 16Saz/1/2024, ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100141.2 Správny súd v Košiciach | 16Saz/1/2024 | ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100141.2 | 2024-05-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z., § 12 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z., § 219 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/112eaf65-c80f-47c8-b3a3-76346518d7c7 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100141.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Košiciach 16Saz/1/2024 0924100141 21. 05. 2024 JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100141.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľudevítom Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník C. D., C. E., ul. F. G., C., t. č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený: Slovenská humanitná rada, o. z., IČO: 17 316 014, Budyšínska 1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonkova 6, 812 72 Bratislava, vo veci azylu - preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČAS:MU-PO-390-23/2023Ž zo dňa 23.01.2024, takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov n e priznáva. odôvodnenie: I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. Konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 28.11.2023, kedy žalobca požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky. Žalobca je Maročan. 2. Rozhodnutím správneho orgánu – Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, migračného úradu č. MUPO-390-23/2023-Ž zo dňa 23.01.2024 bola žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietnutá, ako zjavne neopodstatnená podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 Zákona č. 480/2002 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“). 3. Keďže proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (rozklad) podal žalobca prostredníctvom zástupcu (zastúpenie v zmysle § 50 ods. 2 Správneho súdneho poriadku ďalej len „SSP“) správnu žalobu, doručenú Správnemu súdu v Košiciach dňa 21.02.2024. II. Stručné zhrnutie relevantných častí napadnutých rozhodnutí 4. Správny orgán na prvom stupni odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobca požiadal o udelenie azylu či poskytnutie doplnkovej ochrany z ekonomických a rodinných dôvodov. Vo vstupnom pohovore žalobca uviedol, že z krajiny pôvodu odišiel z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie, pričom opísal aj nepriaznivé rodinné pomery, pričom jeho cieľovou krajinou bolo Španielsko. Z jeho výpovede a všetkých dostupných informácii je zrejmé, že svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch, ako sú uvedené v § 8 zákona o azyle. Nevzťahuje sa na neho ani § 10 zákona o azyle, ktorý vymedzuje podmienky, za ktorých sa udelí azyl na účel zlúčenia rodiny. Svoju žiadosť neodôvodňuje ani takými dôvodmi a skutočnosťami, ktoré sú upravené v § 13 a a 13 b, a ktoré vymedzujú, za akých podmienok je žiadateľovi poskytnutá doplnková ochrana. 5. Žalobca opustil krajinu pôvodu dobrovoľne, bez toho aby tam bol prenasledovaný, sám uviedol, že so štátnymi orgánmi nemal žiadne problémy, nebol stíhaný, väznený ani inak prenasledovaný. Poukázal síce na rodinné problémy, ale tieto sú zjavne mimo rámca § 8 zákona o azyle. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sža/7/2011 zaoberajúci sa podstatnými znakmi zjavne neopodstatnenej žiadosti o azyl. Posúdenie žiadosti o udelenie azylu z dôvodu zlúčenia rodiny je irelevantné, keďže žalobca tu nemá žiadnu rodinu. Rovnako nedôvodné je poskytnutie doplnkovej ochrany, keďže v krajine pôvodu nedochádza k vážnemu bezpráviu. 6. Žalovaný sa v rozhodnutí zaoberal aj podaním zástupkyne žalobcu, ktorá vidí Maroko ako krajinu kde dochádza k potlačovaniu ľudských práv a slobôd, existuje riziko ohrozenia života a zdravia, a nemožno u žalobcu vylúčiť, že dôjde v budúcnosti k porušeniu základných práv žalobcu. K uvedenému sa odvolal na informácie vedené pod č. MU-OZDS-2023/000435-004 zo dňa 01.06.2023 a č. MU-OZDS-2023/000435-002 zo dňa 10.05.2023, v zmysle ktorých voľby v Maroku boli slobodné a demokratické, štát je demokratický, zakotvuje ústavne základné práva a slobody, ktoré sú podľa pozorovateľov aj dodržiavané, viaceré krajiny EÚ zaraďujú Maroko medzi bezpečné krajiny. Ekonomická situácia obyvateľstva sa po pandémii, suchu a vojne na Ukrajine zhoršila, avšak sú zabezpečené dotácie pre chudobné a zraniteľné skupiny. III. Podstatné zhrnutie žaloby, vyjadrenia k nej, repliky 7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a priznania odkladného účinku v žalobe. Žalobu podal z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 SSP, t. j. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. 8. Konkrétne v žalobe žalobca (žalobné body): - tvrdí, že žalovaný nesprávne právne posúdil existenciu rizík, spojených s návratom do jeho krajiny pôvodu, - poukazuje na hrozbu teroristického útoku, - uvádza, že zákony zabezpečujú slobodu pohybu a pobytu čo v je v praxi obmedzované zlou hospodárskou situáciou, vo vzdelávacom sektore je rozšírené rodinkárstvo a úplatkárstvo, - uvádza, že v krajine je obmedzený prístup k advokátom, používané policajné zápisnice pre viacerých obvinených, prístup k súdom je vo vzťahu k porušovaniu ľudských práv obmedzený, súdnictvo je skorumpované, nie nezávislé, pod mimosúdnymi vplyvmi, - poukazuje tiež na badateľný nedostatok transparentnosti v záležitostiach týkajúcich sa kráľovskej rodiny a minimálnu zodpovednosť orgánov činných v trestnom konaní a vojenského personálu, - uvádza, že v krajine dochádza k potlačovaniu pokojných protestov a opozičných organizácii, politická situácia v Maroku má byť v rokoch 2003 až 2007 nestabilná. 9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojej predošlej argumentácii uvedenej vo svojom rozhodnutí. Poukázal nato, že žalobca v azylovom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli byť pod riaditeľné pod ustanovenie § 8 zákona o azyle, dôvodom jeho žiadosti sú len ekonomické pohnútky. Rodinné dôvody uvádzané žalobcom nie sú relevantné, nespĺňajú ani podmienky podľa § 10 a § 13a zákona o azyle, keďže nemá na Slovensku rodinných príslušníkov. Neuviedol žiadne relevantné skutočnosti pod riaditeľné pod § 13 a zákona o azyle. Žalobca nevykonával žiadnu činnosť, za ktorú by mohol byť vystavený vážnemu bezpráviu. V správnej žalobe neuviedol skutočnosti v súvislosti s násilnou trestnou činnosťou, či možnými teroristickými útokmi. Žalobcom uvádzané skutočnosti sa v menšej, alebo väčšej miere môžu vyskytovať v každej krajine. Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim jednotlivca, alebo celé skupiny obyvateľov, dôvody poskytnutia azylu sú koncipované pomerne úzko. 10. Žalobca na vyjadrenie žalovaného replikou nereagoval. IV. Výber z relevantnej právnej úpravy 11. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 13b zákona o azyle, Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. V. Právne posúdenie správneho súdu 12. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného MU-PO-390-23/2023-Ž zo dňa 23.01.2024, ktorým bola žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietnutá, ako zjavne neopodstatnená. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia. V žalobe namieta nesprávne právne posúdenie, t. j. žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písmeno c) SSP. Obe strany vyslovili súhlas s tým, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Uznesením č. k. 16Saz/1/2024 zo dňa 07.03.2024 súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 13. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby vo veciach azylu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná a žalobu je potrebné zamietnuť. 14. Súd dáva do pozornosti, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou, ktorá vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pretože pravdivosť jeho tvrdení a dôveryhodnosť jeho osoby predstavujú základ, na ktorom je azylové konanie ukotvené a je povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede vyvracajú, alebo spochybňujú. Obdobné závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že v prípade žalobcu nebol tento predpoklad naplnený vychádzajúc z jeho výpovedí pred správnym orgánom, z ničoho nemožno samotnú existenciu obáv z prenasledovania ani len vydedukovať. Žalobca vo svojej výpovedi uvádza len ekonomické dôvody a rodinné problémy. Potvrdzuje, že sú to všetky jeho dôvody pre ktoré sa rozhodol požiadať o azyl. Vo výpovediach zo dňa 15.07.2023, 28.11.2023, 14.12.2023 (dotazník) sa ani len náznakom nezmieňuje o tom, že by mohol byť v prípade návratu prenasledovaný, či inak perzekvovaný, že by mali byť porušované jeho základné práva a slobody, ani náznakom sa nezmieňuje o tom, že by mal v tomto smere akékoľvek obavy. 15. Správny súd akcentuje, že inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, upravené zákonom o azyle. Aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.: 10Sža/6/2015 zo dňa 25.03.2015 konštatuje: „Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim jednotlivca, alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané.“ V obdobnom rozsudku sp. zn. lSža/26/2014 zo dňa 23.09.2014 Najvyšší súd SR skonštatoval, že: „Azyl je výnimočný inštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom. (...). Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.“ 16. Azyl je teda špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, t. j. opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie, a to buď zo strany štátu, alebo neštátnych pôvodcov. Žalobca vycestoval z Maroka legálne, dobrovoľne a bez nátlaku, krajinu pôvodu opustil bez toho, že by tam bol, alebo v prípade návratu mohol byť prenasledovaný z dôvodu jeho rasy, národnosti, náboženského, alebo politického presvedčenia, alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v ust.§ 8 zákona o azyle. 17. Za účelom objektívneho posúdenia žiadosti žalobcu využil informácie z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu Maroko, č. p.: MU-ODZS-2022/000225-002 zo dňa 28.02.2022 a MU-ODZS-2022/000225-004 zo dňa 23.05.2022, ako aj informácie z verejne dostupných zdrojov, ktoré opodstatnenosť obáv žalobcu uvedených v žalobe vyvracajú. Informácie, ktoré si v rámci konania žalovaný zadovážil, síce ojedinelý výskyt prípadov mučenia, alebo ponižujúceho zaobchádzania potvrdzujú, nemožno však konštatovať, že by sa tak konalo so súhlasom marockých úradov. V daných prípadoch ide zväčša o individuálne zlyhania, voči ktorým je možné podať sťažnosť prostredníctvom inšpekčných a kontrolných orgánov. 18. Možno súhlasiť so žalovaným, že problémy C. vo vzťahu k otázkam funkčného právneho štátu sa vo väčšej či menšej miere vyskytujú aj v iných krajinách. K uvedenému súd dodáva, že stav právneho štátu nie je perfektný ani na Slovensku, intenzita problémov síce nie je taká, ako v Maroku, excesy však nastávajú aj v našej krajine, bohužiaľ, nevynímajúc súdnu moc či vzdelávacie inštitúcie, teda oblasti, ktoré za problematické označuje žalobca v žalobe. 19. Žalobca opakovane poukazuje na informácie z databáz migračného úradu svedčiace o problémoch Maroka, na vec je však potrebný komplexný a objektívny pohľad, kde na jednej strane, tak ako je vyššie uvedené právny štát naráža na určité limity, avšak ku príkladu ostatné voľby v krajine možno považovať za zásade slobodné a demokratické, čo nepochybne indikuje aspoň minimálny štandard demokracie, s ktorou súvisia aj otázky dodržiavania ľudských práv a slobôd. Poukaz na hrozbu teroristického útoku neobstojí, žijeme v dobe, v ktorej je hrozba teroristického útoku všadeprítomná. V súhrne uvedeného, pokiaľ žalobca mal zato, že žalovaný nesprávne právne posúdil existenciu rizík, spojených s návratom do jeho krajiny pôvodu, správny súd mal zato, že existencia rizík bola vyhodnotená dostatočne, a opakujúc, v zhode s výpoveďami samotného žalobcu pred správnym orgánom, ktorý v tomto smere nepotvrdil žiadne obavy. 20. Žalobca v krajine pôvodu pred jej opustením nečelil žiadnemu konaniu, ktoré by mu spôsobovalo vážne porušovanie základných ľudských práv, alebo v súbehu rôznych takých opatrení, ktoré by ho postihovali podobným spôsobom, tzn. nečelil žiadnemu fyzickému ani psychickému násiliu, žiadnym diskriminačným opatreniam, trestu či trestnému konaniu a pod., a neexistujú objektívne dôvody konštatovať, že by mu akákoľvek forma prenasledovania podľa definície § 2 písm. d) zákona o azyle v prípade návratu do krajiny pôvodu mohla hroziť, a to či už zo strany štátu, alebo neštátnych aktérov, pre jeho pôsobenie mimo krajiny pôvodu. 21. Vo vzťahu k poskytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13a súd dodáva, že správny orgán je povinný skúmať splnenie podmienok v nasledujúcom poradí: (1) Ako prvá musí byť posúdená otázka, či sa krajina pôvodu žiadateľa o azyl nachádza v situácii medzinárodného, alebo vnútorného ozbrojeného konfliktu. Absencia podmienky medzinárodného, resp. vnútorného ozbrojeného konfliktu v krajine pôvodu vylučuje posúdenie ďalších podmienok uvedených v § 2 písm. f) bode 3 zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a je tak možné uzavrieť, že vážna ujma v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sťažovateľovi reálne nehrozí. (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR č. 43/2023). V Maroku neprebieha vojenský konflikt, vážna ujma žalobcovi v zmysle uvedeného ustanovenia preto nehrozí. 22. Súd mal z výpovedí žalobcu preukázané, že nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov, preto poskytnutie azylu za účelom zlúčenia rodiny podľa § 10 zákona o azyle, alebo poskytnutie doplnkovej ochrany za účelom zlúčenia rodiny podľa § 13b zákona o azyle, celkom zjavne neprichádzalo do úvahy. 23. Rozsah súdneho prieskumu nebol limitovaný len vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu, súd však nevzhliadol v preskúmavanom rozhodnutí ani v samotnom správnom konaní žiadne nedostatky, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie zrušiť. Ani zo strany žalobcu neboli v konaní uplatnené žiadne iné námietky ako tie, uvedené v žalobe. Keďže žalobca odôvodňuje svoju žiadosť výlučne ekonomickými dôvodmi a rodinnými problémami, a to nie sú dôvody uvedené v § 8, 10, 13a či 13b zákona o azyle, správny orgán dobre rozhodol o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej a správny súd týmto nemal inej možnosti ako správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 24. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil tejto dôvodne vynaložené trovy konania Poučenie: Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.