{"guid": "bbd5c1a3-8c5d-4cea-b709-7b5a40afa68d:112eaf65-c80f-47c8-b3a3-76346518d7c7", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100141.2", "spisova_znacka": "16Saz/1/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 16Saz/1/2024 z 21. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 21. mája 2024, sp. zn. 16Saz/1/2024, ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100141.2", "identifikacne_cislo": "0924100141", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák", "sudca_id": 979, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-ludevit-fafalak-979", "datum_vydania": "2024-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-3", "nazov": "§ 12 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-12", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/112eaf65-c80f-47c8-b3a3-76346518d7c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100141.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100141.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100141.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n16Saz/1/2024\n0924100141\n21. 05. 2024\nJUDr. Martin Ľudevít Fafaľák\nECLI:SK:SpSKE:2024:0924100141.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľudevítom Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník C. D., C. E., ul. F. G., C., t. č. Útvar policajného zaistenia pre\ncudzincov Medveďov, zastúpený: Slovenská humanitná rada, o. z., IČO: 17 316 014, Budyšínska 1,\nBratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonkova 6,\n812 72 Bratislava, vo veci azylu - preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČAS:MU-PO-390-23/2023Ž zo dňa 23.01.2024, takto\nrozhodol:\nI. Žaloba sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov n e priznáva.\nodôvodnenie:\nI. Stručný priebeh administratívneho konania\n1. Konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 28.11.2023, kedy žalobca požiadal o udelenie medzinárodnej\nochrany na území Slovenskej republiky. Žalobca je Maročan.\n2. Rozhodnutím správneho orgánu – Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, migračného úradu č. MUPO-390-23/2023-Ž zo dňa 23.01.2024 bola žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietnutá, ako zjavne\nneopodstatnená podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 Zákona č. 480/2002 o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“).\n3. Keďže proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (rozklad) podal žalobca prostredníctvom\nzástupcu (zastúpenie v zmysle § 50 ods. 2 Správneho súdneho poriadku ďalej len „SSP“) správnu\nžalobu, doručenú Správnemu súdu v Košiciach dňa 21.02.2024.\nII. Stručné zhrnutie relevantných častí napadnutých rozhodnutí\n4. Správny orgán na prvom stupni odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobca požiadal o udelenie\nazylu či poskytnutie doplnkovej ochrany z ekonomických a rodinných dôvodov. Vo vstupnom pohovore\nžalobca uviedol, že z krajiny pôvodu odišiel z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie, pričom opísal aj\nnepriaznivé rodinné pomery, pričom jeho cieľovou krajinou bolo Španielsko. Z jeho výpovede a všetkých\ndostupných informácii je zrejmé, že svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch, ako sú uvedené v § 8\nzákona o azyle. Nevzťahuje sa na neho ani § 10 zákona o azyle, ktorý vymedzuje podmienky, za ktorých\nsa udelí azyl na účel zlúčenia rodiny. Svoju žiadosť neodôvodňuje ani takými dôvodmi a skutočnosťami,\nktoré sú upravené v § 13 a a 13 b, a ktoré vymedzujú, za akých podmienok je žiadateľovi poskytnutá\ndoplnková ochrana.\n\n5. Žalobca opustil krajinu pôvodu dobrovoľne, bez toho aby tam bol prenasledovaný, sám uviedol,\nže so štátnymi orgánmi nemal žiadne problémy, nebol stíhaný, väznený ani inak prenasledovaný.\nPoukázal síce na rodinné problémy, ale tieto sú zjavne mimo rámca § 8 zákona o azyle. Žalovaný tiež\npoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sža/7/2011 zaoberajúci sa podstatnými znakmi\nzjavne neopodstatnenej žiadosti o azyl. Posúdenie žiadosti o udelenie azylu z dôvodu zlúčenia rodiny\nje irelevantné, keďže žalobca tu nemá žiadnu rodinu. Rovnako nedôvodné je poskytnutie doplnkovej\nochrany, keďže v krajine pôvodu nedochádza k vážnemu bezpráviu.\n6. Žalovaný sa v rozhodnutí zaoberal aj podaním zástupkyne žalobcu, ktorá vidí Maroko ako krajinu\nkde dochádza k potlačovaniu ľudských práv a slobôd, existuje riziko ohrozenia života a zdravia,\na nemožno u žalobcu vylúčiť, že dôjde v budúcnosti k porušeniu základných práv žalobcu. K uvedenému\nsa odvolal na informácie vedené pod č. MU-OZDS-2023/000435-004 zo dňa 01.06.2023 a č.\nMU-OZDS-2023/000435-002 zo dňa 10.05.2023, v zmysle ktorých voľby v Maroku boli slobodné\na demokratické, štát je demokratický, zakotvuje ústavne základné práva a slobody, ktoré sú podľa\npozorovateľov aj dodržiavané, viaceré krajiny EÚ zaraďujú Maroko medzi bezpečné krajiny. Ekonomická\nsituácia obyvateľstva sa po pandémii, suchu a vojne na Ukrajine zhoršila, avšak sú zabezpečené dotácie\npre chudobné a zraniteľné skupiny.\nIII.\n\nPodstatné zhrnutie žaloby, vyjadrenia k nej, repliky\n\n7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a priznania odkladného\núčinku v žalobe. Žalobu podal z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 SSP, t. j. z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia.\n8. Konkrétne v žalobe žalobca (žalobné body):\n- tvrdí, že žalovaný nesprávne právne posúdil existenciu rizík, spojených s návratom do jeho krajiny\npôvodu,\n- poukazuje na hrozbu teroristického útoku,\n- uvádza, že zákony zabezpečujú slobodu pohybu a pobytu čo v je v praxi obmedzované zlou\nhospodárskou situáciou, vo vzdelávacom sektore je rozšírené rodinkárstvo a úplatkárstvo,\n- uvádza, že v krajine je obmedzený prístup k advokátom, používané policajné zápisnice pre viacerých\nobvinených, prístup k súdom je vo vzťahu k porušovaniu ľudských práv obmedzený, súdnictvo je\nskorumpované, nie nezávislé, pod mimosúdnymi vplyvmi,\n- poukazuje tiež na badateľný nedostatok transparentnosti v záležitostiach týkajúcich sa kráľovskej\nrodiny a minimálnu zodpovednosť orgánov činných v trestnom konaní a vojenského personálu,\n- uvádza, že v krajine dochádza k potlačovaniu pokojných protestov a opozičných organizácii, politická\nsituácia v Maroku má byť v rokoch 2003 až 2007 nestabilná.\n9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojej predošlej argumentácii uvedenej vo svojom\nrozhodnutí. Poukázal nato, že žalobca v azylovom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,\nktoré by mohli byť pod riaditeľné pod ustanovenie § 8 zákona o azyle, dôvodom jeho žiadosti sú len\nekonomické pohnútky. Rodinné dôvody uvádzané žalobcom nie sú relevantné, nespĺňajú ani podmienky\npodľa § 10 a § 13a zákona o azyle, keďže nemá na Slovensku rodinných príslušníkov. Neuviedol žiadne\nrelevantné skutočnosti pod riaditeľné pod § 13 a zákona o azyle. Žalobca nevykonával žiadnu činnosť, za\nktorú by mohol byť vystavený vážnemu bezpráviu. V správnej žalobe neuviedol skutočnosti v súvislosti\ns násilnou trestnou činnosťou, či možnými teroristickými útokmi. Žalobcom uvádzané skutočnosti sa\nv menšej, alebo väčšej miere môžu vyskytovať v každej krajine. Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy\nnebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim jednotlivca, alebo\ncelé skupiny obyvateľov, dôvody poskytnutia azylu sú koncipované pomerne úzko.\n10. Žalobca na vyjadrenie žalovaného replikou nereagoval.\nIV.\n\nVýber z relevantnej právnej úpravy\n\n11. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je\nv krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 10 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon\nneustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel\nz krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo\nosoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18\nrokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.\nPodľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody\ndomnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle, Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento\nzákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,\nak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením\nvopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa\n§ 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca,\nktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol\nzverený do osobnej starostlivosti, ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred\npísomne súhlasí.\nPodľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne\nneopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo\ndôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.\nPodľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo\nopatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\nV. Právne posúdenie správneho súdu\n12. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného MU-PO-390-23/2023-Ž zo dňa\n23.01.2024, ktorým bola žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietnutá, ako zjavne neopodstatnená. Včas\npodanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia. V žalobe namieta\nnesprávne právne posúdenie, t. j. žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písmeno c) SSP. Obe strany\nvyslovili súhlas s tým, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Uznesením č. k. 16Saz/1/2024\nzo dňa 07.03.2024 súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.\n13. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby vo veciach\nazylu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu\nžalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná a žalobu je potrebné\nzamietnuť.\n14. Súd dáva do pozornosti, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby\npreukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou, ktorá vo\nveciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pretože pravdivosť jeho\ntvrdení a dôveryhodnosť jeho osoby predstavujú základ, na ktorom je azylové konanie ukotvené\na je povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy,\nktoré dôveryhodnosť výpovede vyvracajú, alebo spochybňujú. Obdobné závery vyplývajú aj z ustálenej\njudikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). Správny\nsúd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že v prípade žalobcu nebol tento predpoklad naplnený\n\nvychádzajúc z jeho výpovedí pred správnym orgánom, z ničoho nemožno samotnú existenciu\nobáv z prenasledovania ani len vydedukovať. Žalobca vo svojej výpovedi uvádza len ekonomické\ndôvody a rodinné problémy. Potvrdzuje, že sú to všetky jeho dôvody pre ktoré sa rozhodol požiadať\no azyl. Vo výpovediach zo dňa 15.07.2023, 28.11.2023, 14.12.2023 (dotazník) sa ani len náznakom\nnezmieňuje o tom, že by mohol byť v prípade návratu prenasledovaný, či inak perzekvovaný, že by mali\nbyť porušované jeho základné práva a slobody, ani náznakom sa nezmieňuje o tom, že by mal v tomto\nsmere akékoľvek obavy.\n15. Správny súd akcentuje, že inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom\nktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie\nmedzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, upravené zákonom o\nazyle. Aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.: 10Sža/6/2015 zo dňa 25.03.2015 konštatuje:\n„Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany\npred bezprávím postihujúcim jednotlivca, alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú\nzákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd,\nktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané.“ V obdobnom rozsudku\nsp. zn. lSža/26/2014 zo dňa 23.09.2014 Najvyšší súd SR skonštatoval, že: „Azyl je výnimočný inštitút\nkonštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje\noprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom. (...). Inštitút azylu je aplikovateľný v\nobmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto\ninštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.“\n16. Azyl je teda špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana\nlen tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, t. j. opodstatnené obavy pred reálne\nprebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie, a to buď zo strany štátu, alebo\nneštátnych pôvodcov. Žalobca vycestoval z Maroka legálne, dobrovoľne a bez nátlaku, krajinu pôvodu\nopustil bez toho, že by tam bol, alebo v prípade návratu mohol byť prenasledovaný z dôvodu\njeho rasy, národnosti, náboženského, alebo politického presvedčenia, alebo z dôvodu príslušnosti k\nurčitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v ust.§\n8 zákona o azyle.\n17. Za účelom objektívneho posúdenia žiadosti žalobcu využil informácie z databázy migračného\núradu ku krajine pôvodu Maroko, č. p.: MU-ODZS-2022/000225-002 zo dňa 28.02.2022\na MU-ODZS-2022/000225-004 zo dňa 23.05.2022, ako aj informácie z verejne dostupných\nzdrojov, ktoré opodstatnenosť obáv žalobcu uvedených v žalobe vyvracajú. Informácie, ktoré si v rámci\nkonania žalovaný zadovážil, síce ojedinelý výskyt prípadov mučenia, alebo ponižujúceho zaobchádzania\npotvrdzujú, nemožno však konštatovať, že by sa tak konalo so súhlasom marockých úradov.\nV daných prípadoch ide zväčša o individuálne zlyhania, voči ktorým je možné podať sťažnosť\nprostredníctvom inšpekčných a kontrolných orgánov.\n18. Možno súhlasiť so žalovaným, že problémy C. vo vzťahu k otázkam funkčného právneho štátu sa\nvo väčšej či menšej miere vyskytujú aj v iných krajinách. K uvedenému súd dodáva, že stav právneho\nštátu nie je perfektný ani na Slovensku, intenzita problémov síce nie je taká, ako v Maroku, excesy však\nnastávajú aj v našej krajine, bohužiaľ, nevynímajúc súdnu moc či vzdelávacie inštitúcie, teda oblasti,\nktoré za problematické označuje žalobca v žalobe.\n19. Žalobca opakovane poukazuje na informácie z databáz migračného úradu svedčiace o problémoch\nMaroka, na vec je však potrebný komplexný a objektívny pohľad, kde na jednej strane, tak ako je vyššie\nuvedené právny štát naráža na určité limity, avšak ku príkladu ostatné voľby v krajine možno považovať\nza zásade slobodné a demokratické, čo nepochybne indikuje aspoň minimálny štandard demokracie,\ns ktorou súvisia aj otázky dodržiavania ľudských práv a slobôd. Poukaz na hrozbu teroristického útoku\nneobstojí, žijeme v dobe, v ktorej je hrozba teroristického útoku všadeprítomná. V súhrne uvedeného,\npokiaľ žalobca mal zato, že žalovaný nesprávne právne posúdil existenciu rizík, spojených s návratom do\njeho krajiny pôvodu, správny súd mal zato, že existencia rizík bola vyhodnotená dostatočne, a opakujúc,\nv zhode s výpoveďami samotného žalobcu pred správnym orgánom, ktorý v tomto smere nepotvrdil\nžiadne obavy.\n\n20. Žalobca v krajine pôvodu pred jej opustením nečelil žiadnemu konaniu, ktoré by mu spôsobovalo\nvážne porušovanie základných ľudských práv, alebo v súbehu rôznych takých opatrení, ktoré by ho\npostihovali podobným spôsobom, tzn. nečelil žiadnemu fyzickému ani psychickému násiliu, žiadnym\ndiskriminačným opatreniam, trestu či trestnému konaniu a pod., a neexistujú objektívne dôvody\nkonštatovať, že by mu akákoľvek forma prenasledovania podľa definície § 2 písm. d) zákona o azyle\nv prípade návratu do krajiny pôvodu mohla hroziť, a to či už zo strany štátu, alebo neštátnych aktérov,\npre jeho pôsobenie mimo krajiny pôvodu.\n21. Vo vzťahu k poskytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13a súd dodáva, že správny orgán je povinný\nskúmať splnenie podmienok v nasledujúcom poradí: (1) Ako prvá musí byť posúdená otázka, či sa\nkrajina pôvodu žiadateľa o azyl nachádza v situácii medzinárodného, alebo vnútorného ozbrojeného\nkonfliktu. Absencia podmienky medzinárodného, resp. vnútorného ozbrojeného konfliktu v krajine\npôvodu vylučuje posúdenie ďalších podmienok uvedených v § 2 písm. f) bode 3 zákona o azyle a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, a je tak možné uzavrieť, že vážna ujma v zmysle uvedeného\nzákonného ustanovenia sťažovateľovi reálne nehrozí. (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho\nsprávneho súdu SR č. 43/2023). V Maroku neprebieha vojenský konflikt, vážna ujma žalobcovi v zmysle\nuvedeného ustanovenia preto nehrozí.\n22. Súd mal z výpovedí žalobcu preukázané, že nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných\npríslušníkov, preto poskytnutie azylu za účelom zlúčenia rodiny podľa § 10 zákona o azyle, alebo\nposkytnutie doplnkovej ochrany za účelom zlúčenia rodiny podľa § 13b zákona o azyle, celkom zjavne\nneprichádzalo do úvahy.\n23. Rozsah súdneho prieskumu nebol limitovaný len vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu,\nsúd však nevzhliadol v preskúmavanom rozhodnutí ani v samotnom správnom konaní žiadne\nnedostatky, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie zrušiť. Ani zo strany žalobcu neboli v konaní\nuplatnené žiadne iné námietky ako tie, uvedené v žalobe. Keďže žalobca odôvodňuje svoju žiadosť\nvýlučne ekonomickými dôvodmi a rodinnými problémami, a to nie sú dôvody uvedené v § 8, 10,\n13a či 13b zákona o azyle, správny orgán dobre rozhodol o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne\nneopodstatnenej a správny súd týmto nemal inej možnosti ako správnu žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť.\n24. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168\nSSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal\na vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by\nbolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil tejto dôvodne vynaložené trovy konania\nPoučenie:\nProti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote\njedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,\nc/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo\nsťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a\nz akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d/ návrh výroku rozhodnutia\n(sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\n(§ 445 ods. 2 SSP).\n\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba\npredložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť\ndo súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží\npotrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom\nsúdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník\nkonania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v\ntej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nkrajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej\nsťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1\npísm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod\nkasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským\nsúdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}