Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 19Saz/6/2023 z 19. 4. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 19. apríla 2024, sp. zn. 19Saz/6/2023, ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100690.2
Správny súd v Košiciach | 19Saz/6/2023 | ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100690.2 | 2024-04-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: SSP, § 230 ods. 1 písm. d) SSP, zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/39d1d8b0-c6b4-4a10-83f7-599ed5d6bde5
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100690.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Košiciach
19Saz/6/2023
0923100690
19. 04. 2024
JUDr. Jozef Sábo, PhD.
ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100690.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. B.,
nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, trvale bytom C. B. D., bez dokladu
totožnosti, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3,
Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého
19, Banská Bystrica, o správnej žalobe vo veciach zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného č.: PPZ-HCPBB4-5886-015/2023-AV zo dňa 7.11.2023 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Mobilnej jednotky Policajného zboru Banská Bystrica č.: PPZ-HCP-BB4-5886-015/2023AV zo dňa 7.11.2023 o zaistení žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská
republika, trvale bytom Sýrska arabská republika, bez dokladu totožnosti, bolo nezákonné.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) správnu žalobu zo dňa
23.11.2023 (ďalej aj „správna žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZHCP-BB4-5886-015/2023-AV zo dňa 7.11.2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) a bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia. V prípade, že bude žalobca
prepustený zo zaistenia, žalobca sa domáhal určenia, že preskúmavané rozhodnutie bolo nezákonné.
Žiadal tiež priznať voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 05.12.2023 oznámil správnemu súdu, že
podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) bol žalobca dňa
05.12.2023 o 9:15 hod. prepustený zo zaistenia a bolo mu umožnené zotrvanie na území Slovenskej
republiky podľa § 61a ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.
3. Na výzvu súdu zo dňa 12.12.2023 doručil žalovaný správnemu súdu kópiu príkazu žalovaného Č.p.
PPZ-HCP-BB4-5886-028/2023-AV zo dňa 05.12.2023 o prepustení žalobcu zo zaistenia. Ďalej bola
správnemu súdu doručená informácia Útvaru policajného zaistenia cudzincov Sečovce, č. PPZ-HCPSE5-439-035/2023-ZC zo dňa 13.12.2023, podľa ktorej bol žalobca prepustený z Útvaru policajného
zaistenia cudzincov Sečovce dňa 05.12.2023 o 9:15 hod.
4. Vo veci sa jedná o správnu žalobu vo veciach zaistenia (§ 221 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok v znení v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/). Správny súd mal za preukázané,
že k prepusteniu žalobcu došlo, tak ako to uviedol žalovaný. Na rozhodnutie vo veci sa neuplatnila
lehota podľa § 228 SSP.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
5. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zaistil žalobcu dňa 07.11.2023 v čase o 16:50 hod. podľa §
88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa §
88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac
do 07.12.2023. Podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnil žalobcu do Útvaru policajného
zaistenia pre cudzincov.
6. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že žalobca bol dňa 06.11.2023 v obci Ipeľské
Predmostie kontrolovaný hliadkou OO PZ Slovenská Ľupča a vyzvaný na preukázanie totožnosti, ktorú
nevedel hodnoverným spôsobom preukázať, pričom vyhlásil, že pochádza zo Sýrie. Voči žalobcovi
začalo konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov. V tomto konaní bolo voči žalobcovi vydané rozhodnutie Mobilnej jednotky Policajného zboru
Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB4-5886-012/2023-AV zo dňa 07.11.2023 o administratívnom vyhostení
a uložení zákazu vstupu, ktorým bol žalobca podľa § 77 ods. 1 druhej vety zákona a § 82 ods. 1 písm. b)
zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky. Zároveň odkladný
účinok odvolania voči tomuto rozhodnutiu bol podľa § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov vylúčený. (ďalej aj „rozhodnutie o administratívnom vyhostení“).
7. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že pri určovaní krajiny, do ktorej má byť účastník
konania administratívne vyhostený, vychádzal z toho, že žalobca uviedol, že pochádza zo Sýrskej
arabskej republiky - táto krajina nebola určená v rozhodnutí o vyhostení ako krajina, kde má byť žalobca
vyhostený. Preto počas zaistenia žalobcu sa bude preverovať možnosť vyhostenia žalobcu do krajiny
tranzitu alebo do inej krajiny, do ktorej sa dobrovoľne rozhodne vrátiť.
8. Riziko úteku malo byť na strane žalobcu dané tým, že žalobca nedisponoval cestovným dokladom,
nemal udelené víza a ani nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky a ani na území
iného členského štátu. Žalovaný nepristúpil k uloženiu menej závažného prostriedku ako zaistenia,
keďže žalobca nemal pri sebe dostatočnú finančnú zábezpeku na pokrytie výdavkov spojených
s ubytovaním do doby realizácie výkonu administratívneho vyhostenia a taktiež si nevedel iným
spôsobom zabezpečiť ubytovanie. Žalovaný vyjadril podozrenie, že inak by bola daná možnosť žalobcovi
páchať protispoločenskú činnosť, pričom za týchto okolností považoval za potrebné záujem spoločnosti
uprednostniť pred záujmom žalobcu.
III.
Správna žaloba, stanoviská, pojednávanie
9. Správna žaloba – žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:
- napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, čo sa týka zisťovania a skúmania existencie
prekážok administratívneho vyhostenia žalobcu a účelnosti a efektivity zaistenia;
- žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaujal žiadne stanovisko k prípustnosti či reálnej
schopnosti zariadenia pre cudzincov zrealizovať výkon rozhodnutia o vyhostení;
- žalovaný si vzhľadom na svoju prax musel byť vedomý nevyhostiteľnosti žalobcu do domovskej krajiny
ako aj do tranzitných krajín;
- tranzitné tretie krajiny - konkrétne Turecko, Srbsko a Maďarsko odmietajú prevziať na svoje územie
cudzích štátnych príslušníkov na základe readmisných dohôd;
- na väčšine územia Sýrie, kam jedine prichádza do úvahy vyhostenie, je bezpečnostná situácia
nestabilná a z tohto dôvodu by bol život žalobcu v prípade jeho vyhostenia v ohrození;
- napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezákonné z dôvodu absencie určenia krajiny, do ktorej
má byť žalobca vyhostený.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 05.12.2023 informoval správny súd
o prepustení žalobcu zo zaistenia.
11. Žalobca v replike zo dňa 20.12.2023 uviedol, že prepustenie žalobcu zo zaistenia potvrdzuje
dôvodnosť žaloby a navrhol súdu rozhodnúť o tom, že preskúmavané rozhodnutie bolo nezákonné.
12. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 12.01.2024 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že prepustenie
žalobcu zo zaistenia potvrdzuje dôvodnosť správnej žaloby. K prepusteniu žalobcu došlo až po tom,
čo bola zabezpečená fotokópia identifikačného dokladu vydaného Sýrskou arabskou republikou, ktorý
potvrdzuje, že žalobca je jej štátnym príslušníkom. Zároveň vplyv na prepustenie žalobcu malo aj to, že
oslovená Srbská republika ako krajina tranzitu nesúhlasila s prijatím žalobcu na jej územie.
13. Duplika bola doručená žalobcovi na vedomie dňa 23.01.2024.
14. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 19.4.2024. Na pojednávanie sa účastníci
konania nedostavili (žalobca ako aj žalovaný svoju neúčasť vopred ospravedlnili), preto správny súd
v nariadenom pojednávaní pokračoval v ich neprítomnosti (§ 114 SSP.) a vyhlásil tento rozsudok
vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu v deň
19.04.2024 po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 posledná veta SSP).
IV.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
15. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
16. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
17. Podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu
a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa
tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným
súdom; b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu
vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom;
c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný
súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody
domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; d)
iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu
alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán; e) zákonné
držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov,
narkomanov alebo tulákov; f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej
nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
18. Podľa § 230 ods. 1 písm. d) SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby
podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie
o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné.
V.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
19. Správny súd sa oboznámil s preskúmavaným rozhodnutím, administratívnym konaním, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle žalobných
bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.
20. Správny súd na prvom mieste zdôrazňuje, že podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno
osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné
zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu
alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikarúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť

efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich
nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa.
21. Žalovaný v rámci rozhodovania o zaistení je povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel,
vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému
zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. 1SZa/7/2016, 1SZa/9/2016).
22. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v zmysle § 88 ods.
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov preukázanie existencie rozhodnutia o jeho administratívnom
vyhostení. To v prípade preskúmavaného rozhodnutia splnené bolo. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení
nesmie absentovať dôvodnosť zásahu do osobnej slobody žalobcu. Povinnosťou žalovaného je preto
odôvodniť rozhodnutie o zaistení tiež z hľadiska účelnosti zaistenia, uvedenej v § 90 ods. 1 písm.
d) zákona o pobyte cudzincov. Reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z
toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto žalovaný musí s riadnou starostlivosťou
pristupovať k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak
nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné.
23. V súvislosti s tým, že v rozhodnutí o administratívnom vyhostení nie je uvedené, kam má byť
žalobca vyhostený, správny súd poukazuje na nasledovný právny názor: „Neuvedenie krajiny do ktorej
má byť cudzinec vyhostený síce zák. č. 404/2011 Z. z. v § 77 ods. 1 v druhej vete pripúšťa, avšak
takýto údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie
je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v
súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť,
včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných
pre samotné zabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia.
Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené
aj z tohto, vyššie uvedeného hľadiska, je z pohľadu kasačného súdu nedostatočne odôvodnené a
teda nepreskúmateľné“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Szak/4/2020 zo dňa
10.1.2020)
24. V konaní bolo ustálené, že žalobca je štátnym občanom Sýrskej arabskej republiky, pričom tento údaj
uviedol žalovaný v záhlaví rozhodnutia ako aj v odôvodnení. Napriek tomu, že štátna príslušnosť žalobcu
nebola v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia preukázaná dokladom totožnosti, avšak uvedenú
skutočnosť žalovaný nespochybňoval. Uvedené možno vidieť aj na tom, že žalovaný sa stotožnil s tým,
že žalobcovi nebola určená ako krajina administratívneho vyhostenia Sýrska arabská republika.
25. Keďže žalobca nemohol byť podľa žalovaného vyhostený do Sýrskej arabskej republiky, tak žalovaný
uviedol, že počas doby zaistenia žalobcu bude preverovať možnosť jeho vyhostenia do krajiny tranzitu,
resp. do inej krajiny. Žalovaný si síce správne osvojil záver o prekážke administratívneho vyhostenia
žalobcu do Sýrskej arabskej republiky, avšak sám nekonkretizoval to, na akých východiskách zakladá
svoj predpoklad o reálnosti výkonu vyhostenia žalobcu do krajiny tranzitu resp. do inej krajiny.
26. Vo vzťahu k uvedenému platí, že „Limitom naplnenia účelu zaistenia, aby sa predchádzalo svojvôli pri
zaistení je reálnosť vyhostenia, teda vyhostiteľnosť cudzinca, pričom odvolací súd dáva do pozornosti,
že konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Bolo preto povinnosťou krajského
súdu relevantne posúdiť, či správne orgány s riadnou starostlivosťou pristupovali k prevereniu možnosti
vyhostenia navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny.“ (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sza/2/2015 zo dňa 30.06.2015).
27. Žalovaný sa taktiež nezaoberal tým, v akých podmienkach sa bude žalobca nachádzať v prípade
vyhostenia do tretích krajín a ani otázkou hrozby následného vyhostenia z týchto krajín do krajiny
pôvodu. Požiadavka na vyhodnotenie týchto skutočností je naliehavá obzvlášť za situácie, keď žalobca
je štátnym občanom Sýrie, v ktorej prevláda zlá bezpečnostná situácia.
28. Na tomto základe možno uzavrieť, že preskúmavaného rozhodnutie neobsahuje jednoduchú
a ucelenú úvahu o účelnosti zaistenia žalobcu a o prípadných krajinách, do ktorých by bolo možné

vyhostiť žalobcu. Vzhľadom na tento nedostatok je možné uzavrieť, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia.
29. Správny súd nepovažoval za udržateľné ani miestami zmienené bezpečnostné dôvody obhajujúce
zaistenie žalobcu, nakoľko zaistenie predstavuje vždy obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, a k jeho
realizácii môže dôjsť len za splnenia zákonných podmienok a z aplikovaného dôvodu (tu administratívne
vyhostenie; § 88 ods. 1 písm. b/). Jedná sa o prostriedok ultima ratio na dosiahnutie jedine zákonom
vymedzeného (vyhostenie) cieľa. „Možnosť umiestniť osobu do zaistenia z dôvodov verejného poriadku
a verejnej bezpečnosti nemožno založiť na smernici 2008/115.“ (rozsudok Súdneho dvora vo veci
Kadzoev, C-357/09, bod 70).
VI.
Záver
30. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 230 ods. 1 písm. d) SSP rozhodol tak, že
napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné.
31. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2
SSP).
Poučenie:
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je sedem dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu v
konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia (§ 443 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/.) Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom
súde v Košiciach (§ 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SS).
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia v zmysle §
446 ods. 2 písm. d) SSP.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2
SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. Kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť
účastníkom konania a správny súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý
sťažovateľ“).
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.