{"guid": "62f01bb4-79a2-4def-acee-f14581216001:6883f164-060d-4034-9427-a979dbbff379", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100300.2", "spisova_znacka": "8Sas/3/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 8Sas/3/2023 z 17. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 17. júla 2024, sp. zn. 8Sas/3/2023, ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100300.2", "identifikacne_cislo": "0923100300", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Ing. Lenka Figulová", "sudca_id": 972, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-lenka-figulova-972", "datum_vydania": "2024-07-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-10.odsek-3", "nazov": "§ 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-3", "nazov": "§ 25 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/601", "nazov": "zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/601-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2013/417#paragraf-10", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-25", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6883f164-060d-4034-9427-a979dbbff379", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100300.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100300.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100300.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n8Sas/3/2023\n0923100300\n17. 07. 2024\nJUDr. Ing. Lenka Figulová\nECLI:SK:SpSKE:2024:0923100300.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou, v právnej veci žalobcu: A. B. A.,\nC., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. – F. G., právne zast. JUDr. Tatiana\nJánošíková, advokátka, so sídlom Rooseveltova 794/6, 040 01 Košice proti žalovanému: Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2023/7670-0002 Km zo dňa 11. mája 2023 takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. KE1/\nOPHNNVŠSD_2/SOC/2023/131298-25 zo dňa 05. apríla 2023 rozhodol, že podľa § 10 ods. 3, § 25\nods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) a zákona č. 601/2003 Z. z. o\nživotnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení žalobcovi znižuje\ndávku v hmotnej núdzi o sumu 74 eur a odníma pomoc v hmotnej núdzi v sume 74 eur mesačne od 01.\nmarca 2023, pričom v odôvodnení uviedol, že žalobcovi bola zaslaná výzva s ponukou na vykonávanie\npracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne, s nástupom na vykonávanie pracovných činností od\n13. marca 2023 do 31. decembra 2003 (ďalej aj „ponuka na vykonávane pracovných činností“), pričom\nvo výzve bol upozornený, že nedoručenie ponuky na úrad v stanovenej lehote bude považované za\nprejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činnosti s následkom zníženia dávky o sumu 74 eur. Žalobca dňa\n13. februára 2023 danú ponuku odmietol, čím došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na nárok na\npomoc v hmotnej núdzi. Nakoľko žalobca mal nárok na dávku v hmotnej núdzi v sume 74 eur, ktorá sa\nznižuje o sumu 74 eur, nárok na pomoc v hmotnej núdzi sa rovná nule, preto sa odníma s účinnosťou\nod 01. marca 2023.\n2. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa 19. apríla 2023, v ktorom\nuviedol, že odmietnutím ponuky na vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne\nprišiel o svoj jediný príjem, preto nie je schopný spolupracovať pri hľadaní práce. Poukázal zároveň na\n§ 16 písm. b) poučenia o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie, v zmysle ktorého za\nvážny dôvod sa považuje zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom, ale pre časovú tieseň, priložil\nk odvolaniu len lekárske nálezy a uviedol, že jeho momentálny zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať\npracovnú činnosť v rozsahu 32 hodín mesačne.\n\n3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/\nSOC/2023/7670-0002 Km zo dňa 11. mája 2023 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie orgánu\nprvého stupňa potvrdil v celom rozsahu (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v odôvodnení\nrozhodnutia uviedol, že výzvou zo dňa 07. februára 2023 bola žalobcovi zaslaná Ponuka č. 1/2023\nna vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora, ktorým je Mestská\nčasť Košice - Dargovských hrdinov na obdobie od 13. marca 2023 do 31. decembra 2023, pričom\nsúčasťou ponuky bolo aj tlačivo Poučenie o povinnosti občana v hmotnej núdzi v súvislosti s aplikáciou\nzákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorým boli vysvetlené zákonné podmienky nároku na dávku a aj\ndôsledky neprijatia ponuky, resp. nevykonávania činností vyplývajúce zo zákona o pomoci v hmotnej\nnúdzi. Žalobcovi bola ponuka doručená dňa 13. februára 2023 a toho istého dňa sa vyjadril, že ponuku\nodmieta, avšak žiadne iné skutočnosti neuviedol. Pokiaľ ide o námietky žalobcu uvedené v odvolaní,\nžalovaný poukázal na § 10 ods. 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý upravuje zákonné podmienky\nvylúčenia fyzickej osoby z vykonávania činností, avšak zároveň uviedol, že žalobca nespĺňa ani jednu\ntam uvedenú podmienku a poukázal na to, vyjadrenie k ponuke a poučeniu pre občana - časť „C“ žalobca\ndoručil aktivačného centru cez podateľňu orgánu prvého stupňa bez akýkoľvek lekárskych správ alebo\ndokladu o práceneschopnosti. Bod č. 16 písm. b) v Poučení o právach a povinnostiach uchádzačov o\nzamestnanie, na ktorý žalobca poukázal v odvolaní sa týka práv a povinností občana, ktorý si podal\nžiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a nesúvisí s vykonávaním činností v\nzmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu zo dňa 02. augusta 2023, doručenú\nna správny súd toho istého dňa, v ktorej žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu\nprvého stupňa a priznať právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n5. Žalobca v žalobe uviedol, že ponuku na vykonávanie aktivačných prác odmietol z dôvodu\nnepriaznivého zdravotného stavu, ktorý mu neumožňuje zúčastniť sa aktivačných prác. K odvolaniu\nzároveň priložil lekárske správy, ktoré preukazujú jeho zdravotný stav, čo uvádza aj žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí, avšak žalovaný sa nimi vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ich. Žalobca ďalej\npoukázal na § 10 ods. 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý upravuje výnimky pre fyzické osoby,\nkedy sa tieto nemusia zúčastniť aktivačných prác, pričom podľa § 7 ods. 2 písm. j) zákona o pomoci v\nhmotnej núdzi je takou výnimkou fyzická osoba, ktorá má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely\ntohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná\nošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.\n6. Žalobca v ďalšom uviedol, že právo predkladať nové dôkazy v štádiu odvolacieho konania v rámci\nsprávneho konania vyplýva z viacerých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“) a to § 56, resp. § 59 ods. 1 správneho\nporiadku. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sžk/24/2018 zo dňa 26. februára 2019, sp. zn. 4Sž/116/1996 (23/1997 ZSP) a sp. zn. Sžp/1/2010\nzo dňa 14. mája 2013 ohľadom povinnosti odvolacieho orgánu úplne zistiť skutkový stav veci. Z\nuvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca bol oprávnený predložiť nové dôkazy - lekárske správy o\nsvojom zdravotnom stave v odvolacom konaní a žalovaný bol povinný sa týmito dôkazmi zaoberať a\nvyhodnotiť ich v záujme naplnenia zásady materiálnej pravdy a potreby spoľahlivého zistenia skutkového\nstavu. Žalovaný sa však vôbec nezaoberal a nevyhodnotil lekárske správy doložené žalobcom spolu\ns odvolaním.\n7. Žalobca tiež namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, nakoľko opomenul aplikáciu § 7\nods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.\n8. Žalobca nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.\n9. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 20. decembra 2023, v ktorom zotrval na svojich\ntvrdeniach uvedených v napadnutom rozhodnutí a ďalej uviedol, že ak nepriaznivý zdravotný stav\nžalobcu neumožňoval vykonávať ponúknuté činnosti v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej\n\nnúdzi, mohol predložiť potvrdenie ošetrujúceho lekára - špecialistu. Žalovaný pri vydávaní napadnutého\nrozhodnutia rozhodoval na základe preukázaných skutočností a platnej legislatívy a má za to, že dôvody\nuvedené v žalobe sú neopodstatnené.\n10. Žalovaný nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.\n11. V replike zo dňa 23. januára 2024 žalobca poukázal na to, že žalovaný sa vo svojom podaní nevyjadril\nk žalobným dôvodom a teda ani k podstatnej žalobnej námietke žalobcu, že tento odmietol účasť na\naktivačných prácach z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a žalovaný sa nezaoberal lekárskymi\nsprávami predloženými žalobcom spolu s odvolaním. V ostatnom zotrval na tvrdeniach uvedených v\nžalobe.\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom\nznení (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej\nsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za\npodmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n17. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n18. Podľa § 2 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza je stav, keď príjem členov\ndomácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom3)\na členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva\nk majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.\n19. Podľa § 2 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príjemca na účely tohto zákona je fyzická osoba,\nktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok.\n20. Podľa § 7 ods. 2 písm. j) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, možnosť zabezpečiť si príjem alebo\nzvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá má nepriaznivý zdravotný\nstav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré\nje fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe\nnasledujúcich dní.\n21. Podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, dávka\npodľa odseku 2 sa znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a) za každého plnoletého člena domácnosti,\nktorý\n\na) nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo nevykonáva\ndobrovoľnícku činnosť33) a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou,\nrozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v rozsahu 32\nhodín mesačne na vykonávaní\n1. menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,\nktorej zriaďovateľom je obec, alebo\n2. prác na predchádzanie mimoriadnej situácie,29) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri\nodstraňovaní následkov mimoriadnej situácie (ďalej len „práce na predchádzanie mimoriadnej situácie“),\nb) je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo vykonáva dobrovoľnícku\nčinnosť a v príslušnom kalendárnom mesiaci\n1. nevykoná činnosť v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne, ak rozsah činností v právnom vzťahu,\nktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti je dohodnutý na\nnajmenej 32 hodín mesačne, alebo\n2. sa nezúčastní na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo\npríspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v mesačnom rozsahu určenom ako rozdiel\nmedzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej\nčinnosti, alebo rozsahom dohodnutým v zmluve o dobrovoľníckej činnosti na vykonávaní menších\nobecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie alebo nevykoná činnosť v rozsahu\ndohodnutom v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo v zmluve o\ndobrovoľníckej činnosti, ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti\nje dohodnutý na menej ako 32 hodín mesačne.\n22. Podľa § 10 ods. 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, odsek 3 sa nevzťahuje na člena domácnosti,\na) ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. a), b), d), e) a g) až k), okrem člena domácnosti, u ktorého\nposudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu podľa § 11 ods. 3 nepotvrdí, že jeho nepriaznivý\nzdravotný stav bude trvať bez prerušenia ďalej,\nb) ktorému vznikol nárok na aktivačný príspevok alebo na príspevok na vykonávanie absolventskej\npraxe,\nc) ktorým je fyzická osoba uznaná za invalidnú podľa osobitného predpisu,\nd) ktorým je rodič alebo fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej\nstarostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ak sa osobne, celodenne a riadne\nstará o dieťa do troch rokov veku,\ne) ktorým je osamelý rodič alebo osamelá fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti\nnahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ak sa osobne,\ncelodenne a riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku,\nf) ktorý sa zúčastňuje na rozvoji pracovných zručností,\ng) ktorý vykonáva menšie obecné služby alebo práce na predchádzanie mimoriadnej situácie na základe\ndohody, od ktorej úrad odstúpil podľa odseku 12, alebo\nh) ktorému vykonávanie menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie\nnebolo ponúknuté.\n23. Podľa § 22 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného\npredpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak.\nIV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n24. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia orgánu prvého stupňa\npostupom podľa § 199 v spojení s § 203 ods. 2 SSP, t.j. neformálne nevzhliadol dôvodnosť podanej\nžaloby a preto ju v súlade s § 190 SSP zamietol.\n25. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok\nvyhlásil dňa 17. júla 2024 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa\n10. júla 2024).\n26. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená\nv tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k\n\nsprávnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne.\nPodľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené\ninak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky\npatrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická\nosoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný\nžalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného potom správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie\nžalovanej ako aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených\nv správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.\n27. Správny súd v prvom rade konštatuje, že posúdiac žalobnú námietku nesprávneho právneho\nposúdenia veci dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Žalobca v žalobe namietal a predloženými\nlekárskymi správami (ktoré boli aj súčasťou jeho odvolania proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa)\naj deklaroval, že ponuku na vykonávanie pracovných činností odmietol z dôvodu nepriaznivého\nzdravotného stavu, avšak žalovaný neposúdil jeho prípad v intenciách ustanovenia § 7 ods. 2 písm. j)\nzákona o pomoci v hmotnej núdzi. V tejto súvislosti správy súd uvádza, že zákon o pomoci v hmotnej\nnúdzi pre aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 2 písm. j) predmetného zákona vyžaduje, aby sa jednalo\no taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorým je choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je\nfyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe\nnasledujúcich dní. Žiadna z lekárskych správ predložených žalobcom však nepreukazuje, že tento bol\nuznaný práceneschopným tak, ako to požaduje ustanovenie § 7 ods. 2 písm. j) zákona o hmotnej núdzi,\npreto nebolo preukázané splnenie podmienok pre postup v zmysle tohto ustanovenia. Ak teda žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí konštatoval, že s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 10 zákona o pomoci\nv hmotnej núdzi žalobca „nespĺňa ani jednu zákonnú podmienku vylúčenia fyzickej osoby z vykonávania\nčinnosti“, pričom ustanovenie § 10 ods. 10 psím. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi priamo odkazuje\naj na žalobcom namietané ustanovenie § 7 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, správny\nsúd považuje uvedený právny názor za správny.\n28. Správny súd v ďalšom nevzhliadol ani dôvodnosť námietky neúplného zistenia skutkového\nstavu veci. Je pravdou, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný explicitne nepojednáva\no lekárskych správach, ktoré žalobca k odvolaniu predložil, avšak nemožno tiež bez iného predpokladať,\naj s ohľadom na právny záver, ku ktorému žalovaný dospel, že ich pri vydávaní napadnutého rozhodnutia\nneposúdil. Správny súd však považuje za potrebné vytknúť žalovanému nedostatočnosť odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia a to práve vo vzťahu k správnej úvahe, ktorú pri vydávaní napadnutého\nrozhodnutia použil. Z napadnutého rozhodnutia je síce možné ustáliť, prečo žalovaný tak rozhodol (akú\na akým spôsobom právnu normu na vec aplikoval), avšak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy ho\nviedli pri vyhodnotení dokazovania vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci.\n29. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti,\npokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti\nsprávnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej veci. Len\ntakéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení adresáta\ntohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery a\npostup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné. Len atribút\npreskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby správny súd\npristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ v preskúmavanom\nrozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny súd preskúmať, na\nzáklade akých úvah, na základe akých skutočností a na základe vnímania akých súvislostí po ich\nvyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia\nrozhodnutia orgánu verejnej správy nie je, nemôže to správny súd nahrádzať alebo akokoľvek dopĺňať\nprostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre každé rozhodnutie orgánu verejnej správy platí,\nže jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného minima náležitostí\nodôvodnenia, čo v tomto prípade vyplýva z § 47 ods. 3 správneho poriadku.\n30. V súvislosti s nepreskúmateľnosťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného však správny súd\npoukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/81/2016 zo dňa 23.\naugusta 2017, z ktorého vyplýva, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a\nodstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“\nObdobný názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 8Sžh/1/2010 zo dňa\n\n10. mája 2010 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. 103/2011), podľa ktorého „je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie\nadministratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu\nmožnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.“ Za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie\nprocesného predpisu má za následok aj porušenie práv účastníka konania. Posúdenie správneho\nsúdu v súdnom konaní, či takéto procesné pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou,\nktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a podmienené konkrétnymi\nokolnosťami prípadu. Preto v nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že aj keby došlo v tu\nsúdenej veci k zrušeniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. aj rozhodnutia orgánu\nprvého stupňa z dôvodu, že tieto sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\nzákladné skutkové okolnosti vyplývajúce z už zabezpečených dôkazov sú také, že ani formálne\nperfektné administratívne konanie by žalobcovi neprinieslo vecne iné rozhodnutie v jeho prospech.\n31. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe,\nneboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190\nSSP zamietol.\n32. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému žalovanému\nprizná správny súd voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to\nmožno spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde\nv Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení\ns § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť\nlen do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že\na. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu\na nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj. podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej\nsťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§\n440 ods. 1, 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\n\nvzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak\nje žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}