{"guid": "40c9936a-0b28-44ca-be5a-ba59a584929e:8f3e1dd6-8628-46b9-8855-9c3dcdfb5aa4", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0724100036.2", "spisova_znacka": "5Saz/1/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 5Saz/1/2024 z 22. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 22. januára 2024, sp. zn. 5Saz/1/2024, ECLI:SK:SpSKE:2024:0724100036.2", "identifikacne_cislo": "0724100036", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Petra Vysaníková", "sudca_id": 997, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-vysanikova-997", "datum_vydania": "2024-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-229", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f3e1dd6-8628-46b9-8855-9c3dcdfb5aa4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0724100036.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0724100036.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0724100036.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n5Saz/1/2024\n0724100036\n22. 01. 2024\nJUDr. Petra Vysaníková\nECLI:SK:SpSKE:2024:0724100036.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, právne zastúpeného: Centrom právnej\npomoci, kancelária Bratislava, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 2906/12, proti žalovanému:\nMobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, so sídlom v Bratislave, Regrútska 4, o prepustenie\nžalobcu zo zaistenia takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a.\nÚčastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou zo dňa 03.01.2024, riadne doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj\nsprávny súd alebo súd) dňa 15.01.2024, sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému nariadil bezodkladne\nprepustiť žalobcu zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP). Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.\nadministratívne rozhodnutie\n2. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-9690-023/2023-AV zo dňa 25.11.2023 zaistil\nžalobcu dňa 25.11.2023 podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o\nzmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o pobyte cudzincov)\nako žiadateľa o udelenie azylu; žalobcu umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov (následne bol žalobca dňa 29.12.2023 premiestnený do Útvare policajného zaistenia pre\ncudzincov Sečovce) a stanovil dĺžku doby zaistenia (podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov) na\nčas nevyhnutne potrebný najviac do 25.02.2024.\n3. Žalovaný správny orgán svoje rozhodnutie o zaistení žalobcu odôvodnil tým, že žalobca bol dňa\n24.09.2023 v čase 14:30 hod. prevzatý od orgánov Českej polície v rámci Readmisie a bol predvedený\nhliadkou Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov,\nz dôvodu konania o administratívnom vyhostení. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch\nPolicajného zboru bolo zistené, že žalobca nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území\nSlovenskej republiky, resp. schengenského priestoru, a preto začal správny orgán dňa 25.09.2023\nkonanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte\n\ncudzincov. Po príchode tlmočníka bolo následne zistené, že žalobca je štátnym príslušníkom Tureckej\nrepubliky.\n4. Ďalej žalovaný uviedol, že nakoľko sa žalobca zdržiaval na území Slovenskej republiky, resp.\nschengenského priestoru bez oprávnenia, správny orgán vydal dňa 25.09.2023 rozhodnutie č. PPZHCP-BA5-9690-010/2023-AV o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o\npobyte cudzincov. V ten istý deň bola so žalobcom spísaná zápisnica č. PPZ-HCP-BA5-9690-009/2023AV podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku, v ktorej sa žalobca vyjadril k jeho príchodu na územie\nSlovenskej republiky ako aj k dĺžke doby zdržiavania sa na území schengenského priestoru. Uviedol\nže, z Turecka odišiel pred niekoľkými dňami s celou svojou rodinou a to letecky z Istanbulu do Srbska\ndo Belehradu. Z Belehradu cestovali autom do Subotice, kde neskôr prešli hranice do Maďarska.\nOdtiaľ išli taxíkom do Budapešti. Tam pre nich prišiel Opel s ktorým cestovali. Počas jazdy vodič\nnezastavoval. Prevádzači ich poučili, aby nerobili hluk pokiaľ neotvoria dvere auta. Až na Slovensku\nsa otvorili dvere, keď ich zastavili policajti. Ďalej žalobca uviedol, že mu v domovskej krajine nehrozí\nsmrť, a z Turecka vycestoval z ekonomických dôvodov. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky\nžalobca nepožiadal. Žalobcovi bola daná v predmetnej zápisnici možnosť podľa § 120 ods. 7 zákona\no pobyte cudzincov, pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, aby sa vyjadril k jeho\npodkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhol doplnenie, žalobca sa k predloženým podkladom\nvyjadriť nechcel.\n5. V ten istý deň, t.j. 25.09.2023 bol žalobca zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona\no pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia (rozhodnutím č. PPZ-HCPBA5-9690-013/2023-AV), na čas nevyhnutne potrebný najviac do 25.11.2023, pričom bol umiestnený v\nÚtvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.\n6. Žalovaný pokračoval, že dňa 02.11.2023 mu bola doručená informácia od pracovníka z Útvaru\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej aj ÚPZC Medveďov), že žalobca dňa 02.11.2023\nvyhlásil podľa § 3 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle v znení neskorších predpisov, že žiada o\nudelenie azylu na území Slovenskej republiky. Uvedené vyhlásenie je evidované aj v IS Migra.\nPo citácii ustanovení § 88 ods. 3 a § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, žalovaný\nskonštatoval, že tu existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne\ns cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, nakoľko požiadal o azyl až po zaistení\nv ÚPZC Medveďov, v čase kedy existoval reálny predpoklad realizácie výkonu administratívneho\nvyhostenia. Žalobca tiež v zápisnici o podaní vyjadrenia pred vydaním rozhodnutia o zaistení č. PPZHCP-BA5-9690-012/2023-AV dňa 25.09.2023, na otázku „či chce požiadať o azyl na území Slovenskej\nrepubliky“ odpovedal „nie“. Taktiež sa vyjadril, že z Tureckej republiky odišiel kvôli ekonomickej situácii.\n7. Žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu do 25.02.2024. Počas uvedenej doby bude Migračný úrad\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky posudzovať žiadosť žalobcu o udelenie azylu.\n8. Ďalej žalovaný uviedol, že nakoľko ide o žiadateľa o azyl, u ktorého je podozrenie, že podal\nžiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,\nžalovaný nerozhodol o prepustení žalobcu a následnom prevoze do Záchytného tábora v Humennom.\nK uvedenému žalovaný nepristúpil aj z dôvodu, že žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že na\núzemí Slovenskej republiky nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, taktiež neuviedol žiadnu osobu, ktorá by mu\nposkytla ubytovanie. Žalovaný preto nemohol rozhodnúť podľa § 89 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte\ncudzincov, teda nemohol žalobcovi uložiť povinnosť hlásenia pobytu. Žalobca taktiež nedisponoval\npotrebnými finančnými prostriedkami, ktoré by pokryli jeho zotrvanie na území Slovenskej republiky, až\ndo realizácie administratívneho vyhostenia.\n9. Žalovaný skonštatoval, že po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov je zaistenie žalobcu v\nsúlade s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj Dohovor)\na dodal, že mu neboli upreté ani práva vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru.\n10. V závere žalovaný uviedol, že pri hodnotení účelnosti zaistenia žalobcu vychádzal najmä zo\nzápisníc o podaní vyjadrenia účastníka konania č. PPZ-HCP-BA5-9690-009/2023-AV a č. PPZ-HCPBA5-9690-012/2023-AV kde žalobca uviedol, že z domovskej krajiny odišiel z ,,ekonomických dôvodov“ .\nNásledne uviedol, že by chcel ísť do Nemecka, kde si chce nájsť nejakú prácu a požiadať o azyl.\nŽalobcovi bola daná možnosť požiadať o azyl na území Slovenskej republiky, pričom on uviedol, že\n\nnežiada o azyl a v prípade prepustenia by pokračoval do Nemecka. Následne po zaistení a umiestnení\nv ÚPZC Medveďov požiadal o azyl s politickým odôvodnením. Žalobca cestoval viacerými členskými\nštátmi EÚ, ktoré sú bezpečné krajiny a v žiadnom štáte nepodal žiadosť o udelenie azylu z dôvodu\nobavy o svoj život. Žiadosť podal až po zadržaní na území Slovenskej republiky a začatí konania vo\nveci administratívneho vyhostenia na územie C. D., čo je jeho domovská krajina. Na základe uvedeného\nžalovaný nepovažuje žiadosť žalobcu o udelenie azylu za dôvodnú, ale iba ako prostriedok, ktorý by\nzmaril proces jeho administratívneho vyhostenia.\nsúdne konanie\n11. Správnou žalobou zo dňa 03.01.2024 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil žalovanému bezodkladne\nprepustiť žalobcu zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP a žiadal o priznanie trov konania.\n12. Žalobca so svojim zaistením nesúhlasí, pretože žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec\nje nesprávne právne posúdená a odôvodnenie zaistenia je nepreskúmateľné.\n13. Žalobca v dôvodoch správnej žaloby uviedol, že z obsahu ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c/ zákona\no pobyte cudzincov je zrejmé, že účelom zaistenia žiadateľa o azyl podľa tohto zákonného ustanovenia\nje jeho ponechanie v zaistení, aby nedošlo k zmareniu jeho následného odsunu z územia dotknutého\nštátu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo\nzmariť jeho administratívne vyhostenie. Je preto nevyhnutné, aby rozhodnutie žalovaného obsahovalo\nv súlade s § 88a ods. 1 písm. c/ a § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov presvedčivé zdôvodnenie,\nže v danej veci nebolo možné uplatniť iné menej závažné prostriedky než zaistenie; že žiadosť o azyl\nbola výlučne účelová; a že naďalej existuje reálna možnosť následného vyhostenia žalobcu z územia\nSlovenskej republiky, pričom zrealizovanie účelu zaistenia možno uskutočniť v zákonnom stanovených\nlehotách. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, na základe ktorého je žalobca držaný v zaistení, tieto\natribúty riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu o zaistení žiadateľa o azyl nespĺňa a jeho\ndržanie v zaistení na jeho podklade je preto nezákonné.\n14. Poukázal na výročnú správu USA US Department of State o dodržiavaní ľudských práv v Turecku\nv roku 2022 a dňa 30.11.2023 konštatoval, že je pôvodom E. a v krajine pôvodu je utláčaný. Navyše\nsám participoval na politických aktivitách strany HDP, ktorej členovia sú zadržaní a z tohto dôvodu aj\npožiadal o azyl. Uviedol tiež, že na základe všeobecne dostupných informácií o situácii v Turecku, kde\ndochádza ku konfliktom medzi tureckými štátnymi orgánmi a kurdským etnikom, preto ani nemožno\nvopred a jednoznačne uzavrieť, že žalobcova žiadosť o azyl je účelová. Uvedené spôsobuje prekážku\naplikácie § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov na prejednávanú vec, pretože žiadosť o azyl\nnie je výlučne účelová, a teda neboli splnené zákonné podmienky pre držanie žalobcu v zaistení po\npodaní jeho žiadosti o azyl.\n15. Žalobca tiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 147/2013-50 zo\ndňa 09.10.2013, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 30.05.2013 vo veci Mehmet Arslan proti Polícia\nČR C-534/11, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a uviedol, že žalovaný prijal nesprávny\nzáver o účelovosti žiadosti o azyl bez potrebných skutkových zistení a náležitého dokazovania dôvodov\njeho žiadosti o azyl, ktoré sú ale nevyhnutným predpokladom na to, aby mohol žalovaný ponechať v\nzaistení cudzinca po tom, čo požiadal o udelenie azylu podľa § 88a ods. 1 psím. c/ zákona o pobyte\ncudzincov. Nesprávny a predčasný záver o účelovosti žiadosti o azyl a o riziku úteku vyvodil žalovaný\niba z toho, že žalobca nepožiadal o azyl hneď pri jeho zadržaní a že pri tranzite cez bezpečné krajiny\nnepožiadal o azyl v žiadnej inej krajine, pričom tak spravil zo strachu z jeho vyhostenia do krajiny pôvodu.\nŽalobca žiadosť o azyl podal akonáhle to bolo možné. Vo veci žalobcu neboli zistené či preukázané také\nskutočnosti, ktoré by bránili uloženiu miernejšieho alternatívneho opatrenia nahrádzajúceho zaistenie\nnapr. formou hlásenia pobytu, keďže žalobca je oprávnený sa zdržiavať v azylovom zariadení, kde by\nmu boli zabezpečené základné potreby. Taktiež neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali\njeho ponechanie istení po podaní žiadosti o azyl, či preukazovali výlučnú účelovosť jeho žiadosti\no medzinárodnú ochranu.\n16. Žalobca je tiež toho názoru, že žalovaný v rozhodnutí o zaistení žalobcu neodôvodnil náležite\na na individuálnom princípe pojednávania veci dĺžku stanovej doby zaistenia a rozhodnutie je\npreto nepreskúmateľné. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných sudov SR je takéto\n\npochybenie podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia\nje esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia.\n17. Účelom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov je ponechanie\ncudzinca - žiadateľa o azyl v zaistení, aby bolo v budúcnosti v zákonom prípustnej dobe zrealizované\njeho vyhostenie z územia Slovenskej republiky. Je preto nevyhnutné, aby rozhodnutie žalovaného\nobsahovalo v súlade s § 88a ods. 1 písm. c/ a § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov presvedčivé\nzdôvodnenie, že v danej veci naďalej existuje reálna možnosť následného vyhostenia žalobcu z územia\nSlovenskej republiky, pričom zrealizovanie účelu zaistenia možno uskutočniť v zákonnom stanovených\nlehotách. Žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že v zákonom stanovených prípadoch je žiadateľ o azyl\noprávnený zdržiavať sa na území SR aj v prípade, že mu bolo vydané negatívne rozhodnutie v azylovej\nveci s odkladným účinkom a že je teda oprávnený zdržiavať sa na území SR aj v ďalšom priebehu\njeho azylovej veci - počas súdneho konania o prieskume rozhodnutia migračného úradu (§ 22 ods. 1\nzákona č. 480/2002 Z. z. o azyle). Rozhodnutie žalovaného, na základe ktorého je žalobca držaný v\nzaistení, tieto skutočnosti nezohľadňuje, a je preto nepreskúmateľné, čím je zároveň nezákonné. Pokiaľ\nnie je prípustné či fakticky možné zrealizovať účel zaistenia - vyhostenie cudzinca, takéto neúčelné a\nneefektívne obmedzovanie osobnej slobody cudzinca je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru.\n18. Písomným podaním zo dňa 08.01.2024 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý žiadal správnu\nžalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n19. Žalovaný konštatoval, že žalobca v oboch zápisniciach o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1\nSprávneho poriadku zo dňa 25.09.2023 (t.j. pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení\na pred vydaním rozhodnutia o zaistení) uviedol, že z domovskej krajiny odišiel z ekonomických dôvodov\na nehrozí mu tam trest smrti, resp. neľudské zaobchádzanie. Bola mu tam tiež daná možnosť, či chce\npožiadať o azyl na území Slovenskej republiky, čo v zápisnici odmietol.\nŽalobca požiadal o azyl až dňa 02.11.2023 v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Na\nzáklade tejto žiadosti bola so žalobcom dňa 25.11.2023 spísaná ďalšia zápisnica o podaní vyjadrenia\npodľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku, a to pred vydaním rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods.\n1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov. Následne bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o zaistení podľa\n§ 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, v ktorom žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia\nžalobcu do 25.02.2024, a počas tejto doby bude Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nposudzovať žiadosť žalobcu o udelenie azylu. Dodal, že v prípade určenia dĺžky doby zaistenia podľa §\n88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov nevyužil maximálnu lehotu zaistenia žalobcu, čim dodržal zásadu\nprimeranosti.\n20. Žalovaný skúmal možnosť uloženia miernejších opatrení, no žalobca nemá zabezpečené žiadne\nubytovanie na území Slovenskej republiky a ani nemá dostatočné finančné prostriedky, ani si ich nevie\nzabezpečiť. Z uvedeného je nespochybniteľne preukázané, že žalobca by tieto stanovené podmienky\nnevedel splniť, a preto žalobca nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu.\nŽalobca uviedol, že na území Slovenskej republiky nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, taktiež neuviedol\nžiadnu osobu, ktorá by mu poskytla ubytovanie. Na základe uvedeného žalovaný nemohol rozhodnúť\npodľa § 89 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, a teda nemohol žalobcovi uložiť hlásenie pobytu.\nŽalobca taktiež nedisponoval potrebnými finančnými prostriedkami, ktoré by pokryli jeho zotrvanie\nna území Slovenskej republiky. Navyše podľa názoru žalovaného, žalobca by nezotrval na určenom\nmieste a zneužil by inštitút alternatívy zaistenia, pretože žalobca uviedol v prvotných zápisniciach, že\njeho cieľovou krajinou je Nemecká republika, kde by chcel požiadať o azyl. Preto má žalovaný za\nto, že žiadosť o azyl zo strany žalobcu vykazuje vysokú mieru podozrenia z účelového podania tejto\nžiadosti. Žalovaný pokračoval, že z uvedeného je zrejme, že žalobca nemal záujem žiadať o azyl\nalebo o jednu z foriem medzinárodnej ochrany, či už na území Slovenskej republiky alebo taktiež v\nprvej bezpečnej krajine na území schengenského priestoru, teda v Maďarskej republike. Žalobca sa\ndobrovoľne neprihlásil na policajnom útvare po vstupe na územie Slovenskej republiky ani tak neurobil\npo zadržaní políciou Slovenskej republiky. Po zadržaní uviedol, že mu v domovskej krajine nehrozí\nsmrť a z Turecka vycestoval z ekonomických dôvodov Teda neuviedol ani jednu skutočnosť, ktorá by\nzakladala oprávnenosť jeho žiadosti o azyl resp. aplikáciu § 81 zákona o pobyte cudzincov (prekážky\nvyhostenia). V otázkach súvisiacich s bezpečnostnými rizikami, ktoré by mu mohli hroziť v prípade\nnávratu do domovskej krajiny uviedol, že mu takéto riziká nehrozia a do domovskej krajiny sa nechce\nvrátiť iba z ekonomických dôvodov, z dôvodu vysokých cien. Rozhodnutie požiadať o azyl na území\n\nSlovenskej republiky učinil až v momente, kedy začalo byť zrejmé, že existuje vysoká pravdepodobnosť\núspešnej realizácie administratívneho vyhostenia. Takýto krok žalobcu javí vysokú mieru podozrenia\nz účelovosti žiadosti o azyl. Žalovaný mal preto za to, že existuje významné podozrenie, že žiadosť o azyl\nzo strany žalobcu bola podaná účelovo, a v prípade jeho ubytovania v špecializovanom ubytovacom\ncentre a zariadení žiadateľov o azyl by mohlo dôjsť k úteku resp. opusteniu územia Slovenskej republiky,\na tým aj k zmareniu administratívneho vyhostenia.\n21. Podľa štatistického prehľadu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenská republika eviduje\nza obdobie od 01.01.1992 až po súčasnosť iba tri prípady kedy bola občanovi Turecka udelená\nmedzinárodná ochrana vo forme azylu. Naopak podľa štatistického prehľadu v minulosti Slovenská\nrepublika stotožnila a vyhostila štátnych príslušníkov Turecka, následne im boli prostredníctvom\nzastupiteľského úradu vystavené náhradné cestovné doklad a boli z územia Slovenskej republiky\nvyhostení. V roku 2022 išlo o 18 štátnych príslušníkov Turecka, v prvom polroku 2023 išlo o 57 štátnych\npríslušníkov Turecka.\n22. Žalovaný tiež uviedol, že dňa 08.01.2024 kontaktoval prostredníctvom emailovej komunikácie\npracovníka ÚPZC Medveďov evidovaný pod spisovou značkou č. PPZ-HCP-BA5-9690-025/2023-AV\nz dôvodu žiadosti o vyjadrenie sa k spolupráci s Tureckým veľvyslanectvom. Ten uviedol, že komunikácia\nje na vysokej úrovni, samotný priebeh stotožnenia je rýchly a náhradný cestovný doklad bude vydaný\nv krátkom časovom pásme, ak cudzinec spolupracuje. Ak cudzinec nespolupracuje je tento proces\nzdĺhavejší, avšak vydanie náhradného cestovného dokladu je reálne.\n23. Žalovaný má za to, že účel ako aj účelnosť zaistenia žalobcu naďalej trvá, nakoľko existuje vysoká\nmiera rizika, že sa zo strany žalobcu jedná o účelovú žiadosť o azyl. Z uvedeného dôvodu žalovaný\nnerozhodol o prepustení žalobcu zo zaistenia.\n24. Pokračoval, že zo všeobecne dostupných informácií o situácii v Turecku vyplýva, že na juhovýchode\nTurecka, kde väčšinu obyvateľstva tvoria Kurdi, zrušili výnimočný stav, ktorým chceli turecké úrady\npotlačiť vzburu vedenú Stranou kurdských pracujúcich. Reštriktívne opatrenia voči kurdskej menšine\nTurecko rušilo postupne od roku 1999. Zrušenie výnimočného stavu v kurdských provinciách Sirnak\na Diyarbakir bolo jednou z podmienok Európskej únie na začatie prístupových rokovaní s Tureckom.\nNa základe analýz podľa Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky z posledných rokov\nbezpečnostnú situáciu v Turecku netreba pokladať za výrazne zhoršenú a lokálne incidenty predstavujú\nbežné riziko. Kriminalita vo väčších mestách je dobre zabezpečená, a to najmä v oblasti hlavného mesta.\n25. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca nepreukázal žiadnymi dokladmi svoju príslušnosť ku kurdskej\nmenšine. Ide len o vyjadrenie žalobcu, ktoré nie je podložené žiadnymi dôkazmi. Žalobca nedisponuje\ncestovným dokladom, čiže žalovaný nepozná ani jeho pravú totožnosť. V uvedenom prípade vychádzal\ntakisto len z výpovede žalobcu. Ďalej uviedol, že opodstatnenosť žiadosti o azyl posudzuje Migračný\núrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, žalobca nie je nijakým spôsobom ukrátený na svojich\nprávach vo veci žiadosti o udelenie azylu. Migračný úrad je kompetentný posudzovať opodstatnenosť\nžiadosti o azyl.\n26. Žalovaný uzavrel, že účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia\nžalobcu stále trvá. Zaistenie žalobcu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, a teda\nz podkladov, ktoré si žalovaný zabezpečil.\n27. Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na deň 22.01.2024. Pojednávania\nsa nezúčastnili žalobca, jeho právny zástupca ako ani žalovaný. Žalobca i jeho právny zástupca\nospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní už v správnej žalobe zo dňa 03.01.2024 z dôvodu dlhodobej\npracovnej vyťaženosti a súhlasili aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaný\nospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.01.2024. Súd preto\npostupoval v súlade s § 114 a § 137 ods. 3 SSP, a vec na pojednávaní rozhodol.\nprávny názor správneho súdu\n\n28. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia\n(§ 221 až § 230 SSP) preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.11.2023 o zaistení žalobcu podľa\n§ 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu\nžalovaného, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok (žalobné body podľa § 226\nods. 1 písm. d/ SSP), ako aj procesným postupom podľa § 134 ods. 2 písm. e/ a § 206 ods. 3 a 6 SSP a\nna pojednávaní konanom dňa 22.01.2024 dospel k záveru o potrebe zamietnutia žaloby ako nedôvodnej\npodľa § 229 SSP.\n29. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach\nzaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je\nrozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.\n30. Predmetom prieskumu v danom súdnom konaní je zaistenie žalobcu žalovaným resp. rozhodnutie\nžalovaného o zaistení žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu z dôvodu uvedeného v § 88a ods. 1 písm.\nc/ zákona o pobyte cudzincov, a to na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 25.02.2024.\n31. Podľa § 2 ods. 1 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov, neoprávneným pobytom je zdržiavanie\nsa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo\nmedzinárodnou zmluvou.\n32. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je\nštátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie\naj osoba bez štátnej príslušnosti.\n33. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného\nútvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky\na je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie\ndo krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny\ndobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené\nprávo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení\nsa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a\nna územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží\nzákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí\no administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.\n34. Podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.\n35. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\n36. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie\nzaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením\nštátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.\n37. Podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky\nak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo b/ a ktorý podal\nžiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s\ncieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\n38. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie\nazylu podľa odseku 1 písm. a/, b/, c/ alebo písm. e/ nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas\n\nzaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d/ nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa\n§ 88 ods. 4.\n39. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n40. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže\nštátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na. a/ hlásenie pobytu alebo\nb. b/ zložiť peňažnú záruku.\n41. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku\n1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto\npovinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.\nO uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.\n42. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n43. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k nemu\nsa vzťahujúcej judikatúry ESĽP, môže zaistenie alebo iné zbavenie osobnej slobody cudzinca (napr.\nvydanie alebo vyhosťovacia väzba) prebehnúť iba v súlade s konaním stanoveným zákonom, pričom\ntáto právna úprava musí mať určitú kvalitu tak, aby jasne a predvídateľným spôsobom vymedzovala\npodmienky zaistenia alebo iného obmedzenia osobnej slobody a jednak toto zbavenie osobnej\nslobody musí sledovať Dohovorom vymedzený účel, teda zabrániť nepovolenému vstupu cudzinca\nna územie alebo realizovať vyhostenie, či vydanie (napr. rozsudky ESĽP zo dňa 25.06.1996 Amuur\nproti Francúzsku, zo dňa 05.02.2002 Čonka a ďalší proti Belgicku, zo dňa 27.11.2003 Shamsa proti\nPoľsku, zo dňa 25.01.2005 Singh proti ČR, zo dňa 27.01.2008 Rashed proti ČR, zo dňa 12.02.2009\nNolan a ostatní proti Rusku, zo dňa 19.02.2009 A. a ostatní proti Spojenému kráľovstvu). Rovnako\npodľa čl. 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a\npostupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkoch tretích\nkrajín (ďalej len ,,Smernica 2008/115/ES“) môžu členské štáty zaistiť iba štátneho príslušníka tretej\nkrajiny, o ktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo výkonu vyhostenia,\nnajmä v prípadoch kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo dotyčný štátny príslušník tretej krajiny\nsa vyhýba príprave návratu či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťažuje. K zaisteniu je možné\nprikročiť len vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné dostatočné účinné\navšak miernejšie donucovacie opatrenia.\n44. Pri posudzovaní otázky zaistenia občana tretej krajiny je potrebné vychádzať z toho, že zaistenie\ncudzinca znamená obmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe\nzaistenia zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv\njednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných\nnielen zákonom o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom Slovenskej republiky. Podľa\nčl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny\nnesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.\n45. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol rozhodnutím č. PPZ-HCPBA5-9690-010/2023-AV zo dňa 25.09.2023 podľa § 77 ods. 1 a § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte\ncudzincov, administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu (Turecka) a podľa\n\n§ 82 ods. 3 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej\nrepubliky, ako aj na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov, pričom lehota zákazu\nvstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona\no pobyte cudzincov; lehota na vycestovanie v rozhodnutí určená nebola a tiež bol vylúčený odkladný\núčinok odvolania proti rozhodnutiu. Na základe uvedenej skutočnosti vydal správny orgán v ten istý\ndeň rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA5-9690-013/2023-AV, ktorým zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b/\nzákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu (Turecko),\npretože na území Slovenska nemá oprávnený pobyt; podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac do 25.11.2023; žalobca bol podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte\ncudzincov umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov. V čase zaistenia žalobcu bola\nžalovanému dňa 02.11.2023 zaslaná informácia o prijatí vyhlásenia žalobcu o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky zo dňa 02.11.2023.\n46. Z obsahu ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že účelom zaistenia\ncudzinca je skutočnosť, že ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/\nalebo písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, aj keď existuje dôvodné\npodozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne\nvyhostenie. Jedným z predpokladov postupu podľa uvedeného ustanovenia je, že žalobca bol zaistený\npodľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Správny súd konštatuje, že\nzaisteniu žalobcu predchádzalo rozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený\nz územia Slovenskej republiky z dôvodu, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.\n47. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 25.11.2023 bol žalobca zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona\no pobyte cudzincov ako žiadateľ o azyl, pričom v jeho prípade bolo žalovaným vydané rozhodnutie o\njeho administratívnom vyhostení a až počas konania o jeho realizácii, žalobca požiadal o udelenie azylu.\nPredchádzajúcim rozhodnutím žalovaného bol žalobca zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o\npobyte cudzincov za účelom výkonu rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Vzhľadom na to, že\nžalobca požiadal o udelenie azylu, musel žalovaný, pokiaľ mal za to, že dôvody zaistenia trvajú, pristúpiť\nk jeho zaisteniu podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov, týkajúceho sa zaistenia žiadateľov o udelenie\nazylu. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že žalovaný mal za to, že v prípade žalobcu je daný dôvod na\nzaistenie žalobcu podľa písm. c/ teda, že existuje dôvodné podozrenie, že cudzinec podal žiadosť o\nudelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\n48. Vychádzajúc z prvotného vyjadrenia žalobcu (zápisnice podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku zo\ndňa 25.09.2023) je zrejme, že žalobca pri sebe nemá žiadne cestovné doklady, je slobodný, majetok\nnemá, má ukončenú základnú školu, nikdy nepracoval, nemá žiaden majetok, cestovné náklady mu\nplatili rodičia, nemá z ničoho strach, nehrozí mu prenasledovanie, mučenie ani trest smrti, peniaze\nnikomu nedĺži, ovláda kurdský jazyk, je Turek, je moslimského vierovyznania, náboženského života\nsa zúčastňuje príležitostne, nebol v Turecko členom žiadnej politickej organizácie, Turecko opustil\nz ekonomických dôvodov (ceny sú vysoké a platy nízke), jeho život ani sloboda v Turecku ohrozené nie\nsú, do Turecka sa vrátiť nechce, cieľom jeho cesty bolo Nemecko, kde si chce nájsť prácu a požiadať\no azyl, na Slovensku nikoho nepozná a ani na území Slovenskej republiky nežiadal o azyl. Takéto\nvyjadrenie žalobcu bolo prvotné po tom, čo bol zadržaný na území Slovenskej republiky.\nŽalobca v zápisnici zo dňa 25.11.2023 (po požiadaní o azyl) uviedol, že finančné prostriedky nemá,\nzabezpečiť si ubytovanie na území Slovenska si nevie a konštatoval, že už k veci nechce nič uviesť.\n49. Z uvedeného možno aj podľa názoru súdu konštatovať (v súlade s názorom žalovaného), že\nžalobca pôvodne nemal úmysel požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pretože\ntakémuto jeho postupu nezodpovedajú prvotné informácie, ktoré poskytol v rámci správneho konania.\nSvoj úmysel požiadať o udelenie azylu prejavil až neskôr, a to v rámci prípravy jeho administratívneho\nvyhostenia. Z takéhoto správania sa, ako aj zo zámeru dostať sa do štátov západnej Európy (možnosť\npracovného pôsobenia) možno uzavrieť, že o udelenie azylu na území Slovenskej republiky žalobca\npožiadal rýdzo z dôvodu oddialenia administratívneho vyhostenia, pričom je nepochybné, že v jeho\nprípade existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré žalobcovi stále hrozí a\njednou z možností ako dočasne pozastaviť jeho výkon, je práve žiadosť o udelenie azylu. Rovnako je\nnepochybné, že v prípade, ak by žalobca nepožiadal o azyl, zo strany príslušného správneho orgánu\nby bolo pokračované v realizácii jeho administratívneho vyhostenia, nakoľko existuje reálny predpoklad,\nže bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia z územia Slovenska. Z uvedeného dôvodu je súd\n\ntoho názoru, stotožňujúc na s názorom žalovaného, že účel a účelnosť zaistenia žalobcu naďalej trvá\na existuje reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia z územia Slovenska v\nrámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia, resp. v rámci predĺženej lehoty zaistenia. Vzhľadom na\nuvedené súd nemá dôvod spochybňovať závery žalovaného. Žalobca v žalobe vyslovuje len všeobecné\nzávery, že v jeho prípade neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce jeho ponechanie v zaistení, že jeho\nžiadosť o azyl nemožno vyhodnotiť ako zjavne účelovú a že žalovaný neskúmal individuálne okolnosti\nprípadu, avšak tieto svoje tvrdenia žalobca nepodložil žiadnymi argumentmi, ktorými by polemizoval\nso skutkovými zisteniami, na ktoré žalovaný poukázal vo svojom rozhodnutí. Žalobca sa dovoláva\nzohľadnenia individuálnych okolností prípadu, avšak sám žiadne nemenuje a súd nenašiel v dôvodoch\nžaloby žiadne relevantné náznaky, ktoré by ak už nie vyvrátili, tak aspoň dostatočne vážne spochybnili\nzáver o účelovosti podania žiadosti o azyl.\n50. Pokiaľ žalobca namietal, že v jeho prípade neboli využité alternatívy, akými sú špecializované\nubytovacie centrá pre žiadateľov o azyl, súd poukazuje na to, že žalovaný sa v preskúmavanom\nrozhodnutí dostatočným spôsobom uvedeným zaoberal, a tiež sa zaoberal alternatívami zaistenia podľa\n§ 89 zákona o pobyte cudzincov, pričom aj samotné ustanovenie § 88a zákona o pobyte cudzincov, podľa\nktorého bol žalobca zaistený ako žiadateľ o udelenie azylu vyžaduje, aby boli skúmané menej závažné\nprostriedky, pričom žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí danými skutočnosťami dostatočne zaoberal.\nV konaní bolo preukázané, že žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami potrebnými na zloženie\nzábezpeky a rovnako nevie preukázať zabezpečenie ubytovania, keďže na území Slovenskej republiky\nnemá žiadne príbuzenské vzťahy a ani žiadnych známych. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí\nrozviedol svoju správnu úvahu týkajúcu sa využitia menej závažných prostriedkov podľa § 89 zákona o\npobyte cudzincov, preto súd danú námietku nepovažuje za dôvodnú.\n51. Podľa názoru súdu účel zaistenia (výkon administratívneho vyhostenia) u žalobcu naďalej trvá,\naj keď vzhľadom na ním podanú žiadosť o azyl dočasne nie je možné toto rozhodnutie vykonať.\nZákonodarca podaniu žiadosti o azyl zaisteným cudzincom nepriradil absolútnu prioritu, pretože v\npríslušných ustanoveniach zákona o pobyte cudzincov s podaním takejto žiadosti o azyl nie je spojená\npovinnosť zastavenia konania o administratívnom vyhostení. Z ustanovenia § 88 ods. 3 zákona o pobyte\ncudzincov výslovne vyplýva, že (vo vzťahu k prebiehajúcemu zaisteniu) podanie žiadosti o udelenie\nazylu nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. V tejto súvislosti súd\nopätovne poukazuje aj na § 77 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, ktorý spája s podaním žiadosti o azyl\nzaisteným cudzincom iba spočívanie vykonávania rozhodnutia o administratívnom vyhostení.\n52. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nemožnosti vyhodnotiť jeho žiadosť o azyl ako zjavne neúčelnú,\nv súvislosti s tvrdením, že vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v domovskej krajine nemožno\nvylúčiť priznanie medzinárodnej ochrany, minimálne vo forme doplnkovej ochrany z dôvodu hrozby\nvšeobecného neselektívneho násilia voči jednotlivcom, správny súd poukazuje na skutočnosť, že\nzisťovanie aktuálnej bezpečnostnej situácie v domovskej krajine žalobcu bude povinný skúmať žalovaný\naj pre potreby konania o vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky a bude jeho povinnosťou tieto\nskutočnosti aj priebežne vyhodnocovať a následne zohľadniť v rámci posudzovania účelnosti ďalšieho\nzaistenia žalobcu podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov. Z uvedeného dôvodu správny\nsúd túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.\n53. Správny súd dodáva, že si je vedomý mimoriadneho inštitútu zaistenia a zohľadňuje, že sa fakticky\njedná o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka. Ide tak o citeľný zásah do jedného\nzo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok prísne vymedzených nielen\nzákonom o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom. Žalobcovi sa však nepodarilo\nuplatnenými žalobnými námietkami preukázať, že takýto zásah do práv žalobcu sa uskutočnil bez\nsplnenia podmienok stanovených v zákone o pobyte cudzincov.\n54. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok), tento\nzákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak.\n\n55. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n56. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n57. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n58. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.\n59. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi\na námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n60. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\nDohovor), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nokrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: zákonné\nzatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie,\nalebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\n61. Podľa čl. 3 Dohovoru, nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu\nzaobchádzaniu alebo trestu.\n62. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,\nneľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n63. Záverom správny súd konštatuje, že zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte\ncudzincov je v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru a s poukazom na nedôvodnosť žalobných námietok\nje aj účelné a efektívne.\n64. Rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so\nzákonom o pobyte cudzincov, Správnym poriadkom i medzinárodnými zmluvami. Správny súd vzhľadom\nna uvedené dospel k záveru, že zaistením žalobcu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov\nžalobcu, a preto podľa § 229 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n65. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na\nich náhradu, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach\nv lehote siedmich dní odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/\nalebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.\n\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}