Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-7S/36/2022 z 16. 11. 2023
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 16. novembra 2023, sp. zn. KE-7S/36/2022, ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200214.2
Správny súd v Košiciach | KE-7S/36/2022 | ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200214.2 | 2023-11-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 194 ods. 1 SSP, § 190 SSP, § 3 ods. 1 SP, § 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z., § 7 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/de9f1c20-23c9-49bf-be6f-250cf4b7fba4
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200214.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Košiciach
KE-7S/36/2022
7022200214
16. 11. 2023
JUDr. Petra Vysaníková
ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200214.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a JUDr. Zuzany Berežnej v právnej veci žalobcu: A. B. C., s miestom
podnikania D. XX, XXX XX C. – E., IČO: 45 711 542, právne zastúpený: JUDr. Ján Vozár, advokát, so
sídlom Mariánske námestie 8, 053 04 Spišské Podhradie, proti žalovanému: Národný Inšpektorát práce,
so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2498, O-434/2021 zo dňa 18.2.2022, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Úcˇastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 3.5.2022 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2498, O-434/2021 zo dňa 18.2.2022, ktorý ako odvolací orgán
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 81/21/L zo dňa
16.11.2021 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 33 000 eur za porušenie povinností stanovených
predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona o inšpekcii práce, v dôsledku ktorého vznikol
závažný pracovný úraz s následkom smrti postihnutého F. G., a to dňa 26.08.2020, konkrétne: § 6
ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci) a § 8 ods. 1 písm. a) a príloha č. 3 písm. B odd. II bod 6.1
Nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na
stavenisko v platnom znení (ďalej NVSR o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách
na stavenisko“), nedodržaním minimálnej bezpečnostnej úrovne uvedenej v čl. 70 STN 73 8101:1981
a v čl. 5.1 a 5.5.1 STN EN 12 811-1:2004, spočívajúce v tom, že účastník konania v záujme zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa
práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci tým, že pracovné dielcové lešenie (typu Layher), ktoré montoval na stavenisku, konkrétne
okolo severnej steny časti BD na H. I. J. XX G. C. a ktoré dňa 24. 08. 2020 písomne odovzdal K. L. zamestnávateľ postihnutého (zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 03. 08. 2020
uzatvorenej so zamestnávateľom: K. L., M. X, XXX XX F. N. H., druh práce: pomocné stavebné práce),
nebolo vyhotovené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. a) a príloha č. 3 písm. B
odd. II bod 6.1 NVSR o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko a
nebola na ňom dodržaná ani minimálna bezpečnostná úroveň požadovaná v čl. 70 STN 73 8101:1981
a v čl. 5.1 a 5.5.1 STN EN 12 811-1:2004 – uvedené lešenie nebolo bezpečné po stránke funkčnej ani
pracovnej, lebo nemalo vnútorné okraje podláh zabezpečené ochrannými zábradliami, napriek tomu,
že voľné medzery medzi vnútorným nechráneným okrajom podlahy lešenia a lícom objektu boli väčšie

ako 25 cm a za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3.
zákona o inšpekcii práce, konkrétne za porušenie § 16 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na § 14 ods. 1 Vyhlášky MPSVaR SR č. 147/2013 Z.z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach
s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v
platnom znení (ďalej „Vyhláška MPSVaR SR č. 147/2013 Z.z.“) spočívajúce v tom, že účastník konania
ako fyzická osoba A. B. C. vykonával montáž pracovného lešenia na stavenisku, konkrétne na H. I. J.
XX G. C., ktoré odovzdal zamestnávateľovi postihnutého K. L. dňa 24.08.2020, bez platného preukazu
lešenára – preukaz lešenára mu bol vydaný Vzdelávacím strediskom s.r.o. až dňa 28.08.2020, t. j. po
vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti postihnutého, § 6 ods. 1 písm. a) zákona o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na ustanovenia § 9 a príloha č. 1 bod 1.2 MPSVaR
SR č. 147/2013 Z.z. spočívajúce v tom, že účastník konania v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s
uvedenými ustanoveniami Vyhlášky MPSVaR SR č. 147/2013 Z.z. tým, že stavenisko na Bernolákovej
ulici č. 19,21,23 v Košiciach nebolo v čase vzniku pracovného úrazu postihnutého F. G., dňa 26.08.2020,
oplotené do výšky najmenej 1,8 m – stavenisko bolo oplotené iba do výšky cca 1,0 m.
2. Žalobca sa zároveň domáhal aj zrušenia tohto rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo
dňa 16.11.2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Alternatívne žalobca navrhol uloženú pokutu znížiť
na sumu 16 500 eur. Žalobca tiež žiadal priznať úplnú náhradu trov konania a navrhol správnej žalobe
priznať odkladný účinok.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
3. V odôvodnení rozhodnutia č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2498 zo dňa 18.2.2022 žalovaný uviedol, že
dňa 26.8.2020 o 8:00 hodine došlo k závažnému pracovnému úrazu s následkom smrti, ktorý utrpel
postihnutý F. G. na stavenisku na H. I. J. XX, XX, XX G. C. tak, že došlo k jeho pádu zo 7. podlažia
lešenia, pričom poškodený ostal ležať na podlahe lešenia na 3. podlaží. F. G. prepadol cez voľnú
medzeru medzi vnútorným nechráneným okrajom podlahy lešenia a fasádou bytovky. Medzera mala
35 cm a vnútorný okraj podlahy lešenia nebol zabezpečený ochranným zábradlím. Lešenie, ktorého
zhotoviteľom bol žalobca a ktoré písomne prevzal zamestnávateľ postihnutého K. L. dňa 24.8.2020,
nemalo vnútorné okraje podláh lešenia zabezpečené ochrannými zábradliami aj napriek tomu, že
medzery medzi nechránenými okrajmi podláh lešenia a fasádou bytovky v spodnej časti vľavo od vchodu
boli približne 28 centimetrov, na 6. a 7. podlaží lešenia to bolo približne 35 centimetrov, na niektorých
miestach nad vchodom bola vzdialenosť až 60 centimetrov.
4. F. G. bol zamestnancom zamestnávateľa K. L., M. X, XXXXX F. N. H., IČO: 35 091 797, na
základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti zo dňa 3.8.2020 so začiatkom práce dňa 5.8.2020
s dojednaným pracovným zaradením: pomocné stavebné práce podľa potreby, v tomto pracovnom
zaradení bol 21 dní. S uvedeným zamestnávateľom mal uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti
opakovane od 5.8.2019. Vyšetrovaná udalosť bola závažným pracovným úrazom s následkom smrti
v zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Predmetný
závažný pracovný úraz s následkom smrti bol zapríčinený chýbajúcim alebo nedostatočným ochranným
zariadením a zabezpečením a používaním nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane
konaní bez oprávnenia proti príkazu zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore. Z výsledkov
toxikologického vyšetrenia krvi postihnutého vyplýva, že tento v čase úrazu pracoval na lešení pod
vplyvom alkoholu. Príčinou smrti bolo respiračné zlyhanie, poranenie viacerých oblastí tela pri páde
z lešenia.
5. Žalobca porušil predpisy o minimálnej bezpečnostnej úrovni uvedenej v článku 70 STN 73 8101:1981
a v čl. 5.1 a 5.1.1 STN EN 12 811-1:2004, tým spôsobom, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s
právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
6. Pracovné dielce lešenia typu Layher, ktoré montoval na stavenisku, konkrétne okolo severnej časti
bytového domu na H. I. J. XX G. C. a ktoré dňa 24.8.2020 písomne odovzdal K. L., zamestnávateľovi
postihnutého nebolo vyhotovené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. a) a príloha

č. 3 písm. b) oddiel II bod 6. 1 nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných
a zdravotných požiadavkách na stavenisko a nebola na ňom dodržaná ani minimálna bezpečnostná
úroveň. Uvedené lešenie nebolo bezpečné po stránke funkčnej, ani pracovnej, lebo nemalo vnútorné
okraje podláh zabezpečené ochrannými zábradliami napriek tomu, že voľné medzery medzi vnútorným
nechráneným okrajom podlahy lešenia a lícom objektu boli väčšie ako 25 cm.
7. V konaní bolo zabezpečenými dôkazmi jednoznačne preukázané, že prostriedky individuálneho
zabezpečenia proti pádu poskytnuté v počte 2 ks, neboli na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci postačujúce a nebolo ich možné používať nepretržite a neustále počas celej doby pohybu po
lešení a vykonávanej práce na lešení. S ohľadom na všeobecné zásady prevencie, v rámci ktorých
sa uplatňuje uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi, ako i s ohľadom
na samotnú príslušnú právnu normu jednoznačne preferujúcu, resp. určujúcu použitie kolektívneho
opatrenia, t.j. ochranného zábradlia v prípade nesplnenia bezpečnostnej požiadavky v nej určenej.
Ak by boli vnútorné okraje podláh zabezpečené ochrannými zábradliami, zabránilo by sa prepadnutiu
postihnutého a k danému vážnemu pracovnému úrazu s následkom smrti by nedošlo.
8. Žalobca ako fyzická osoba vykonával montáž pracovného lešenia na stavenisku, ktoré odovzdal
zamestnávateľovi postihnutého dňa 24.8.2020 bez platného preukazu lešenára. Preukaz lešenára mu
bol vydaný Vzdelávacím strediskom s.r.o. až dňa 28.8.2020, teda po vzniku závažného pracovného
úrazu s následkom smrti postihnutého.
9. V predmetnej veci sa jedná o tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorej
správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie.
Znaky tohto protiprávneho konania ustanovuje zákon a sankciu ukladá správny orgán podľa príslušnej
administratívnoprávnej normy. To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu
došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, alebo o opomenutie. To znamená, že pre
vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je úplne nepodstatné, či k pochybeniu
došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako
zamestnávateľa a ani okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok.
10. Existencia zisteného porušenia zo strany postihnutého, príčinne súvisiaceho so vznikom úrazu,
nie je spôsobilá zbaviť žalobcu zodpovednosti za spáchanie zisteného deliktu príčinne súvisiaceho
so vzniknutou udalosťou, ako i deliktov príčinne nesúvisiacich so vzniknutým úrazom, t.j. nemá za
následok zánik objektívnej zodpovednosti za dané zistené delikty a nezakladá účastníkovi konania
žiaden liberačný oslobodzujúci dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyviniť ho z tejto zodpovednosti.
11. Žalovaný posudzoval i skutkové a právne okolnosti v spojení s deliktom príčinne nesúvisiacim so
vzniknutým úrazom a dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa bez pochýb preukázal i tento
delikt spáchaný žalobcom spôsobom, že tento v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce v súlade s ustanoveniami
vyhlášky č. 147/2013 Z.z. tým, že stavenisko nebolo v čase vzniku pracovného úrazu oplotené do výšky
najmenej 1,8 m.
Argumenty žalobcu
12. Včas podanou správou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, alternatívne žiadal zníženie uloženej pokuty na sumu 16 500 eur a priznania trov konania.
Zároveň požiadal žalobca aj o priznanie odkladného účinku podanej žaloby.
13. V dôvodoch žaloby poukázal žalobca okrem iného na skutočnosť, že v odovzdávacom a preberacom
protokole zo dňa 24.8.2020 sa uvádza, že lešenie bolo postavené v súlade s požiadavkami nájomcu a
vyhovuje požiadavkám uvedeným v tomto protokole, príslušnej zmluve, respektíve objednávke, normám
STN a montážnemu návodu, kde pod textom je ručne zaznamenaná poznámka, že pri vizuálnej kontrole
fasád lešenia bolo zistené, že z dôvodu odskokov na vonkajších obvodových paneloch bytového domu je
v niektorých častiach vzdialenosť medzi fasádnym lešením a priľahlou stenou väčšia ako 25 centimetrov.
Z uvedeného dôvodu mali zamestnanci vykonávať stavebné práce na fasáde lešení v daných úsekoch
výhradne s použitím bezpečnostných pásov a o správnosti používania bezpečnostných pásov boli

poučení. Za tým účelom žalobca vykonal bezpečnostné školenie, kde boli všetci zamestnanci poučení
o používaní bezpečnostných pásov, vrátane postihnutého F. G.. Týmto svojim konaním v rozsahu svojej
činnosti, ktorú tieto osoby mali vykonávať, si splnil svoje zákonné povinnosti plynúce mu zo zákona
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Postihnutý však svojvoľne požil alkoholické nápoje, ktoré
nakoniec mali príčinnú súvislosť so vznikom pracovného úrazu.
14. Žalobca ako hlavný zhotoviteľ stavby zabezpečil montáž dielcov a jeho fasádneho lešenia, ktorého
je vlastníkom, za pomoci dvoch ďalších pracovníkov pána H. a pána O., ktorí pracovali na základe
dohody o vykonaní práce. Na montáž uvedeného typu fasádneho lešenia bol žalobca zaškolený v roku
2012 s vystavením lešenárskeho preukazu. Zo strany žalobcu bol zanedbaný len termín obnovenia
oprávnenia - lešenárskeho preukazu. Opätovné preskúšanie na spôsobilosť montáže fasádneho lešenia
bola žalobcom zabezpečená vo vzdelávacom školiacom stredisku v Košiciach v termíne 26.8.2020 až
28.8.2020, pričom praktická časť skúšok sa konala dňa 26.8.2020 na uvedenej stavbe. Žalobcovi bol
opätovne dňa 28.8.2020 vystavený preukaz lešenára.
15. V zmysle § 192 Správneho súdneho poriadku žalobca navrhol, aby súd v prípade vzhliadnutia
dôvodov zvážil peňažnú moderáciu. Uložená pokuta je podľa názoru žalobcu neprimerane vysoká
a s pandemickom a inflačnom období až likvidačná, preto žiadal o odstránenie tvrdosti zákona pri
spôsobe a výške uloženej pokuty.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
16. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 5.10.2022 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že
použitie prostriedkov osobného zabezpečenia proti pádu, tak ako je to zaznamenané v odovzdávacom
a preberacom protokole, nebolo možné dodržať počas celej doby pôsobenia pracovníkov na lešení.
Napríklad, ak mal pracovník pracovať na lešení vpravo od vchodu, kde pracoval aj postihnutý, musel
prejsť celým lešením, lebo výstup bol na opačnom konci, musel prechádzať po úzkych lávkach bez
akéhokoľvek zabezpečenia v časti nad vchodom, musel prekonať prekážku - dvojtyčové zábradlie
zasahujúce do komunikačnej a pracovnej zóny lešenia v rohovej v časti, kde sa spájali dve časti lešenia
a že až potom sa dostal na svoje pracovisko. Na podklade týchto zistení teda nebolo v danom prípade
možné použitie prostriedkov osobného zabezpečenia proti pádu počas celej doby pohybu po lešení, ani
počas celej doby vykonávanej práce na lešení.
17. Priestor, ktorý je pripravený na používanie musí mať kompletnú podlahu a musí byť vybavený
príslušnou bočnou ochranou, spojenia medzi jednotlivými časťami musia byť účinné a kontrolovateľné,
musia sa dať ľahko odmontovať a musia byť zabezpečené proti náhodnému rozpojeniu. Pracovné a
prístupové plochy musia byť zaistené bočnou ochranou zloženou aspoň z hornej tyče a zábradlia,
bočnej ochrany a lešenárskej zarážky, len na schodiskách sa môže vynechať lešenárska zarážka. Bočná
ochrana sa musí zaistiť proti neúmyselnému odstráneniu. Žalobca bol povinný za účelom zaistenia
bezpečnosti vybaviť fasádne lešenie kolektívnym zabezpečením, teda ochrannými zábradliami.
18. Existencia zisteného porušenia zo strany postihnutého, príčinne súvisiaceho so vznikom úrazu,
nie je spôsobilá zbaviť žalobcu zodpovednosti za spáchanie zisteného deliktu príčinne súvisiaceho so
vzniknutou udalosťou, teda nemá za následok zánik objektívnej zodpovednosti za dané zistené delikty
a nezakladá žalobcovi žiaden liberačný dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyviniť ho z tejto zodpovednosti.
19. Platné právne predpisy jasne a bez výnimky stanovujú, že fyzická osoba môže vykonávať určené
pracovné činnosti, teda montáž a demontáž lešenia, len na základe platného preukazu lešenára. Žalobca
v popisovanom okamihu nemal status fyzickej osoby odborne spôsobilej na montáž lešenia ako osoby,
ktorej v najbližších dňoch bude vydaný lešenársky preukaz. Žalovaný bol názoru, že žalobca neuviedol
také skutočnosti a nedoplnil také dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a s ktorými by
bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho práva, alebo preukázal, že žalovaný
svojim postupom porušil základné zásady správneho konania.
20. Skutočnosť, že postihnutý sa zúčastnil školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, na čo
poukázal v podanej žalobe i právny zástupca žalobcu, táto okolnosť nie je sporná a správne orgány,
vrátane žalovaného túto skutočnosť v konaní ani nepopierajú.

21. Na záver žalovaný upriamil pozornosť na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, keďže v správnej
žalobe je žalobca identifikovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ s uvedením trvalého pobytu a dátum
narodenia, pričom v administratívnom konaní bolo vydané rozhodnutie orgánom verejnej správy o
uložení sankcie, v ktorom je sankcionovaný subjekt identifikovaný ako fyzická osoba podnikateľ s
miestom podnikania a s identifikačným číslom. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Aplikovaná právna úprava
22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej v texte ako „SSP“), v
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom.
23. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
24. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie
otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v
ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie
a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), (ďalej v texte
ako „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
26. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
27. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.
28. Pod3a § 5 ods. 1 zákona e. 124/2006 Z.z. o bezpeenosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávate3
je povinný uplatoova? všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie
bezpeenosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpeeovania informácií, vzdelávania a organizácie
práce a prostriedkov.
29. Pod3a § 5 ods. 2 písm. d) zákona e. 124/2006 Z.z. o bezpeenosti a ochrane zdravia pri
práci, všeobecné zásady prevencie sú uprednostoovanie kolektívnych ochranných opatrení pred
individuálnymi ochrannými opatreniami.
30. Podľa § 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, na účely tohto zákona
a) zamestnávateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá 1. zamestnáva fyzickú osobu v
pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu
k) bezpečnosť technického zariadenia je stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, pri
ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca; bezpečnosť technického zariadenia je
neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

31. Podľa § 6 ods. 1 písm. d), zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať,
aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy,
usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov
a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,
32. Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávateľ je
povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím
na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.
33. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ak
zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnia povinnosti
ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej
norme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom.
34. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, inšpektorát práce
b) vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví,
príčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku, choroby
z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny
vzniku aj ostatných pracovných úrazov,
i) rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu.
35. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor
nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik,
zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných
podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré
nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.
36. Podľa § 19 ods. 1 písmeno a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, Inšpektorát práce je
oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností
vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode,
šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do
100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená 1. ťažká
ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur, 2. smrť, najmenej 33 000 eur.
37. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty
podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet
nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu,
d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
38. Podľa § 8 ods. 1 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách na stavenisko, zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na
stavenisku v súlade s požiadavkami podľa § 6, a) prijíma opatrenia, najmä pri plnení všeobecných zásad
podľa § 7, v súlade s bezpečnostnými a zdravotnými požiadavkami na stavenisko uvedenými v prílohe
č. 3, b) zohľadňuje usmernenia koordinátora bezpečnosti.
39. Podľa prílohy č. 3 písm. B odd. II bod 5.1 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., pádu z výšky sa musí
zabrániť technickými opatreniami, predovšetkým pevným a dostatočne vysokým zábradlím, ktoré musí
mať aspoň zarážku pri podlahe, držadlo pre ruky (madlo) a strednú výstuhu, alebo iným rovnocenným
riešením.

40. Podľa prílohy č. 3 písm. B odd. II bod 5.2 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., práce vo výškach je
možné vykonávať len vtedy, ak sa použijú vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia, napríklad
zábradlia, plošiny alebo záchytné siete. Ak povaha prác neumožňuje použiť tieto zariadenia, musia
sa poskytnúť vhodné prostriedky umožňujúce prístup a musia sa použiť prostriedky osobného
zabezpečenia proti pádu.
41. Podľa prílohy č. 3 písm. B odd. II bod 6.1 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., každé lešenie musí
byť odborne navrhnuté, montované a udržiavané, aby bolo bezpečné po stránke statickej, funkčnej a
pracovnej.
42. Podľa prílohy č. 3 písm. B odd. II bod 6.2 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., pracovné plošiny,
lávky a prístupy musia byť montované, navrhované, dimenzované, chránené a používané tak, aby
zamestnancov chránili pred pádom a padajúcimi predmetmi.
43. Podľa prílohy č. 3 písm. B odd. II bod 6.3 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., lešenia musí
skontrolovať odborne spôsobilá osoba a) pred ich prevzatím, b) v pravidelných intervaloch, c) po
prestavbe, dočasnom prerušení prác, mimoriadnych poveternostných vplyvoch alebo po seizmickom
otrase a po každom inom prípade, ktorý by mohol vplývať na ich pevnosť a stabilitu.
44. Podľa čl. 70 STN 73 8101:1981, voľná medzera medzi vnútorným nechráneným okrajom podlahy
lešenia a lícom objektu (priľahlej steny a pod.) nesmie byť väčšia než 250 mm. Ak je z akýchkoľvek
dôvodov nutná širšia medzera, musí byť vnútorný okraj podlahy zabezpečený proti pádu osôb (napr.
ochranným zábradlím).
45. Podľa čl. 5.1 STN EN 12 811-1:2004, každý prístupový a pracovný priestor musí byť upravený tak,
aby poskytoval vhodné pracovné miesto a aby: chránil ľudí pred rizikom pádu, zabezpečil bezpečné
skladovanie materiálov a zariadení, chránil osoby nachádzajúce sa nižšie pred padajúcimi predmetmi.
Pozornosť sa musí venovať aj ergonomickej stránke. Priestor, ktorý je pripravený na používanie,
musí mať kompletnú podlahu a musí byť vybavený príslušnou bočnou ochranou. Spojenia medzi
jednotlivými časťami musia byť účinné a ľahko kontrolovateľné. Musia sa dať ľahko zmontovať a musia
byť zabezpečené proti náhodnému rozpojeniu.
46. Podľa čl. 5.5.1 STN EN 12 811-1:2004, pracovné a prístupové plochy musia byť zaistené bočnou
ochranou zloženou aspoň z hornej tyče zábradlia, strednej bočnej ochrany a lešenárskej zarážky. Na
schodiskách sa môže vynechať lešenárska zarážka. Bočná ochrana sa musí zaistiť proti neúmyselnému
odstráneniu. Požiadavky na konštrukčný návrh sú uvedené v odseku 6. Poznámka 1. – Bočná ochrana
by sa nemala zabezpečovať len samotným opláštením. Poznámka 2. – V zvláštnych prípadoch, napr.
použitie pracovného lešenia pri zvislom debnení, môže vzniknúť potreba naklonenej bočnej ochrany,
ktorá je mimo rámca uplatnenia tejto normy.
XX. Podľa § 14 odsek 1 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 147/2013 Z.z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach
s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností, fyzická
osoba môže vykonávať montáž a demontáž lešenia len na základe platného preukazu lešenára.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
48. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/36/2022 zo doa 16.5.2023 bol žalobe priznaný
odkladný úeinok. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnos? doa 24.5.2023.
49. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 1.6.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný
Správny súd v Košiciach.
50. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, a tiež
konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že

správne orgány oboch stupňov postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto
sú preskúmavané rozhodnutia vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený
skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu
stotožnil. Rozhodnutia správnych orgánov nie sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu a majú
v ňom oporu.
51. Nariadeného pojednávania sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu a zástupkyňa žalovaného.
Účastníci konania zotrvali v celom rozsahu na argumentácii uvedenej v správnej žalobe a následnom
vyjadrení.
XX. Predmetom súdneho prieskumu bola zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého
predmetom bol správny delikt vymedzený v § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. Zodpovednosť
žalobcu v predmetnom prípade predstavuje tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť, ktorá vzniká bez
ohľadu na zavinenie. Nevyžaduje sa preukázať zavinenie, čo znamená, že zavinenie nie je pojmovým
znakom správneho deliktu vymedzeného v § 19 ods. 1 písm. a). Predpokladom zodpovednosti je
len preukázanie porušenia právnej povinnosti, t. j. protiprávneho konania alebo protiprávneho stavu.
Skutkovou podstatou tohto deliktu je (okrem iného) aj porušenie povinností vyplývajúcich z právnych
predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré v prípade,
že ich dôsledkom vznikol pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví (alebo smrť), môže viesť k uloženiu
pokuty až do výšky 100 000 eur. Táto zodpovednosť je absolútna bez ohľadu na to, či bola povinnosť
porušená zavineným konaním alebo opomenutím konania ním samotným alebo jeho zamestnancom,
či treťou osobou alebo v dôsledku určitých okolností a tiež bez ohľadu na následné odstránenie
zisteného nedostatku. Objektívna zodpovednosť za správny delikt znamená, že žalobca nesie absolútnu
zodpovednosť už tým, že k samotnému nedostatku, resp. porušeniu došlo, pričom správny orgán
nezohľadňuje, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie, pretože v tomto
ustanovení (a ani v iných) zákon č. 125/2006 Z. z. neupravuje žiadne výnimky ako liberačné dôvody, na
základe ktorých by sa mohol žalobca spod zodpovednosti za uvedený správny delikt oslobodiť.
53. Obsahom administratívneho spisu bolo nesporne preukázané, že žalobca bez platného
lešenárskeho preukazu, na základe zmluvy o dielo so zamestnávateľom postihnutého F. G., zhotovil
lešenie na stavenisku na ulici H. J. XX, XX, XX G. C. tým spôsobom, že lešenie nemalo vnútorné okraje
podláh k fasáde bytového domu zabezpečené ochrannými zábradliami aj napriek tomu, že medzery
nechránenými okrajmi podláh lešenia a fasádou bytovky boli vzdialené od fasády v rozsahu 28 – 60
centimetrov. V dôsledku uvedeného došlo k pracovnému úrazu s následkom smrti.
54. Podstatou žalobných námietok bolo tvrdenie žalobcu, že v odovzdávacom a preberacom protokole
bola pod textom uvedená poznámka, že pri vizuálnej kontrole fasád lešenia bolo zistené, že z dôvodu
odskokov na vonkajších obvodových paneloch bytového domu je v niektorých častiach vzdialenosť
medzi fasádnym lešením a priľahlou stenou väčšia ako 25 cm. Z uvedeného dôvodu mali zamestnanci
objednávateľa vykonávať práce v daných úsekoch výhradne s použitím bezpečnostných pásov
a o správnosti používania bezpečnostných pásov boli zamestnanci poučení, vrátane postihnutého, preto
žalobca vykonal bezpečnostné školenie. Postihnutý F. G. taktiež prešiel bezpečnostným školením,
avšak svojvoľne požil alkoholické nápoje, ktoré mali príčinnú súvislosť so vznikom pracovného úrazu.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca zhotovil lešenie bez oprávnenia, mal žalobca za to, že
lešenárske oprávnenie mal od roku 2012, avšak zanedbal len termín obnovenia oprávnenia. Obnovenie
oprávnenia si zabezpečil tak, že začiatok školenia bol dňa 26.8.2020, teda v deň vzniku pracovného
úrazu, lešenársky preukaz mu bol opätovne vystavený dňa 28.8.2020.
55. K námietke žalobcu ohľadom toho, že predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci neporušil, súd uvádza, že žalobca svoje povinnosti porušil tým, že bez platného lešenárskeho
preukazu zhotovil lešenie, ktoré nezodpovedalo bezpečnostným predpisom, v dôsledku čoho došlo
k vzniku pracovného úrazu s následkom smrti. Požitie alkoholu zo strany postihnutého je bez právnej
relevancie. Princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti vylučuje zo skúmania subjektívnu stránku
deliktu. Správny orgán preto preukazuje len samotné porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu, a
nie jeho zavinenie. Na to, aby sa žalobca mohol zbaviť zodpovednosti za zistené porušenie povinností,
musel by predložiť také dôkazy, ktoré by dokazovali, že zistený správny delikt vôbec nespáchal,
teda že neporušil predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorých porušenie mu
bolo vytknuté v administratívnom konaní o správnom delikte. Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť

žalobcu za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a) je objektívna, teda bez akejkoľvek možnosti
vyvinenia žalobcu. Prostriedky individuálneho zabezpečenia proti pádu poskytnuté v počte 2 ks neboli na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci postačujúce a nebolo ich možné používať nepretržite
a neustále počas celej doby pohybu po lešení a vykonávanej práce na lešení. Príslušná právna
norma jednoznačne preferuje použitie kolektívneho opatrenia, teda ochranného zábradlia v prípade
nesplnenia bezpečnostnej požiadavky v nej určenej. Ak by boli vnútorné okraje podláh zabezpečené
ochrannými zábradliami, zabránilo by sa prepadnutiu postihnutého a k danému vážnemu pracovnému
úrazu s následkom smrti by nedošlo.
56. Skutková okolnosť, že žalobca mal v čase vzniku závažného pracovného úrazu postavenie
zamestnávateľa, nebola sporná a vyplýva z § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci v spojení s § 38 odsek 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, nakoľko
žalobca ako fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnil povinnosti ustanovené
zákonom o inšpekcii práce a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme, pričom
toto plnenie sa považovalo za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
57. Žalobca ako zhotoviteľ lešenia porušil ustanovenia nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z.
o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko, z ktorého prílohy č. 3
písm. B odd. II vyplýva, že pádu z výšky sa musí zabrániť technickými opatreniami, predovšetkým
pevným a dostatočne vysokým zábradlím, ktoré musí mať aspoň zarážku pri podlahe, držadlo pre
ruky (madlo) a strednú výstuhu, alebo iným rovnocenným riešením. Práce vo výškach je možné
vykonávať len vtedy, ak sa použijú vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia, napríklad zábradlia,
plošiny alebo záchytné siete. Ak povaha prác neumožňuje použiť tieto zariadenia, musia sa poskytnúť
vhodné prostriedky umožňujúce prístup a musia sa použiť prostriedky osobného zabezpečenia proti
pádu. V danom prípade bolo technicky možné použiť prostriedky kolektívneho zabezpečenia vo forme
vhodného vnútorného zábradlia, prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu, vzhľadom na povahu
vykonávaných prác, nebolo možné využívať po celý čas práce na lešení.
58. Z § 2 písm. a) vyhlášky MPSVaR č. 147/2013 Z. z vyplýva, že bezpečnostným opatrením je opatrenie,
prostredníctvom ktorého sa pri stavebných prácach technickým spôsobom alebo organizačným
spôsobom zaisťuje bezpečný výkon činnosti alebo bezpečná prevádzka. Prácou vo výške a nad voľnou
hĺbkou je podľa písm. i) tohto zákonného ustanovenia práca, pohyb a iná činnosť osoby, pri ktorej je
osoba ohrozená pádom, prepadnutím alebo zosunutím z výšky alebo do hĺbky.
59. Podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sú
podľa § 14 ods. 3 cit. vyhlášky uvedené v jej prílohe č. 6. Podľa jej bodu 1.1 písm. a) sa pri práci vo
výške a nad voľnou hĺbkou na všetkých pracoviskách a komunikáciách osoba vykonávajúca stavebné
práce zabezpečuje proti pádu podľa tejto prílohy v súlade s § 5 ods. 2 písm. d) zákona (nariadenie vlády
SR č. 395/2006 Z. z.) kolektívnym zabezpečením alebo ochranným pracovným prostriedkom proti pádu
od výšky 1,5 m (kolektívne zabezpečenie má prednosť).
60. Lešenie je dočasná oceľová alebo drevená konštrukcia využívaná na pohyb osôb počas výstavby,
rekonštrukcie a úprav budov, stavieb, sôch a pod., teda je stavebno-technickým prostriedkom
umožňujúcim vykonávanie prác vo výške. Pracovisko, na ktorom sa vykonávajú práce iba z lešenia musí
sa vymedziť a zabezpečiť podľa prílohy č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z. z., čo vyplýva z bodu 1.4 jeho
prílohy č. 1. Podľa bodu 2.1 kolektívne zabezpečenie, ktorým sú ochranné a záchytné konštrukcie, napr.
zábradlie, ochranné ohradenie, lešenie, poklop, záchytné ohradenie, záchytné lešenie alebo záchytná
sieť, musí byť dostatočne pevné a odolné proti vonkajším silám a nepriaznivým vplyvom a upevnené
tak, aby bezpečne unieslo predpokladané namáhanie. Podľa bodu 4.1 lešenie alebo jeho časť sa môže
odovzdať na používanie len po jeho úplnom dokončení a vybavení. Ak lešenie alebo jeho časť nie
je úplne dokončená, musí sa zabrániť vstupu na nedokončené lešenie alebo na nedokončenú časť
lešenia. Uvedené ustanovenie odkazuje na bod 5.34 prílohy č. 2 nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.
z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov
a vyplýva z neho, že rozmery, tvar a usporiadania podlahy lešenia musia byť primerané povahe práce,
ktorá sa má vykonať. Musia vyhovovať predpokladanému zaťaženiu a umožňovať bezpečnú prácu a
pohyb. Podlahy lešenia sa musia montovať tak, aby sa ich časti pri bežnom používaní neposúvali. Medzi

časťami podlahy a zvislým kolektívnych ochranným zariadením na zabránenie pádu nesmú byť nijaké
bezpečnostné medzery.
61. Pokiaľ ide o lešenárske oprávnenie žalobcu, v deň vzniku pracovného úrazu toto oprávnenie
nemal. Hoci bol žalobca na montáž predmetného typu fasádneho lešenia zaškolený v roku 2012,
toto oprávnenie si neobnovil, k jeho obnoveniu pristúpil bezprostredne po vzniku pracovného úrazu
s následkom smrti, na mieste vzniku pracovného úrazu.
62. Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu (sankciu za správny delikt) za kumulatívneho splnenia
dvoch zákonných podmienok a síce, že zamestnávateľ porušil predpisy na úseku BOZP a že v dôsledku
tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť, alebo ťažká ujma na zdraví.
63. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 6 ods.
1 písm. i) zák. č. 125/2006 Z.z. tým, že nezabezpečil bezpečné lešenie na výkon objednaných prác
- zateplenie fasády predmetnej stavby, a toto porušenie jeho povinností bolo v príčinnej súvislosti so
vznikom pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť postihnutého F. G..
64. Porušenie povinnosti žalobcu zabezpečiť bezpečné pracovné lešenie bolo konštatované v súlade s
obsahom vykonaných dôkazov, nesporne bol zistený vznik pracovného úrazu s následkom smrti a tiež
príčinná súvislosti medzi zisteným porušením zákonnej povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č.
124/2006 Z.z. a pracovným úrazom. Na zistené skutočnosti bolo správne aplikované ustanovenie § 19
ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. so záverom, že žalobca sa dopustil správneho deliktu, ktorý
bol vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo výsledkom
správneho uváženia, ktoré nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených v § 19 ods. 1 písm. a) a ods. 6
zákona č. 125/2006 Z.z., výška sankcie bola uložená v najnižšej prípustnej výške 33 000 eur. Výrok má
zákonom požadované náležitosti a odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí mu poskytuje skutkovú a
právnu oporu.
65. Vo vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom uložených povinností správny súd zdôrazňuje,
že pri existencii objektívnej zodpovednosti za správny delikt, po preukázaní porušenia zákonnej
povinnosti na úseku ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci vznikla prvostupňovému správnemu orgánu
zákonná povinnosť uložiť žalobcovi sankciu vo forme peňažnej pokuty, ktorá v prípade, ak v dôsledku
tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť, nemôže byť nižšia než 33 000
eur a jej maximálna výška je limitovaná sumou 100 000 eur. Inšpektorát práce pri stanovení výšky
pokuty zohľadňoval závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť jeho následkov, počet
zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú pri tejto činnosti, skutočnosť, či zistené
porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce zamestnávateľa alebo
či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, či sa jedná o opakované zistenie toho istého nedostatku, či sankcia
spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel.
66. Žalovaný uložil sankciu na dolnej hranici uvedeného rozpätia, rešpektujúc všetky zákonné kritéria
pre uloženie sankcie vyplývajúce z ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Uložením takejto
pokuty bola naplnená najmä jej preventívno-výchovná funkcia, tak aby sa žalobca v budúcnosti vyhýbal
opakovaniu obdobných nedostatkov. Uložená sankcia má zároveň aj represívnu funkciu, ktorej výšku
správny súd zhodne s administratívnym orgánom považuje za dostatočnú a je primeraná vzhľadom k
porušeným povinnostiam s ohľadom na okolnosti prípadu. Správny súd zdôrazňuje, že v danom prípade
v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalobcu došlo k pracovnému úrazu s následkom smrti, preto
aj výška sankcie musí zodpovedať takémuto vážnemu následku a odzrkadliť záujem spoločnosti na tom,
aby zákonom uložené povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli bezpodmienečne
dodržiavané, tak aby sa predchádzalo vzniku pracovných úrazov.
67. Súd poznamenáva, že nebolo možné využiť inštitút sankčnej moderácie z dôvodu jej neprípustnosti
v zmysle § 198 ods. 2 SSP, keďže správny súd môže rozhodnúť v rámci sankčnej moderácie len v rámci
takých limitov, ako mohol rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy.
XX. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko právny
zástupca žalobcu v správnej žalobe identifikoval ako fyzickú osobu nepodnikateľa s uvedením jeho
trvalého pobytu a dátumu narodenia, pričom však v administratívnom konaní bolo vydané rozhodnutie

orgánom verejnej správy o uložení sankcie, v ktorom sankcionovaný subjekt je identifikovaný ako fyzická
osoba podnikateľ, s miestom podnikania a s identifikačným číslom.
69. Podľa názoru správneho súdu je podmienka aktívnej legitimácie žalobcu splnená, označenie
žalobcu v žalobe je vo vzťahu k označeniu v napadnutom rozhodnutí dostatočne určité, nakoľko ide
o fyzickú osobu, ktorá podniká vo vlastnom mene na základe živnostenského oprávnenia. Miesto
bydliska je navyše totožné s miestom podnikania.
70. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež ich
postupy zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise a boli v súlade
s vyššie označenými zákonnými ustanoveniami citovaných právnych predpisov, správny súd dospel
k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov
žalobcu, a preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
71. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 SSP a náhradu trov konania
žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol
podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
72. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.