{"guid": "5ae898cc-2443-4532-bea8-0d1e8927354f:de9f1c20-23c9-49bf-be6f-250cf4b7fba4", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200214.2", "spisova_znacka": "KE-7S/36/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-7S/36/2022 z 16. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 16. novembra 2023, sp. zn. KE-7S/36/2022, ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200214.2", "identifikacne_cislo": "7022200214", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Petra Vysaníková", "sudca_id": 997, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-vysanikova-997", "datum_vydania": "2023-11-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-7.odsek-3", "nazov": "§ 7 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-7.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-194", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/2006/124#paragraf-5", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/de9f1c20-23c9-49bf-be6f-250cf4b7fba4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200214.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200214.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200214.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-7S/36/2022\n7022200214\n16. 11. 2023\nJUDr. Petra Vysaníková\nECLI:SK:SpSKE:2023:7022200214.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a JUDr. Zuzany Berežnej v právnej veci žalobcu: A. B. C., s miestom\npodnikania D. XX, XXX XX C. – E., IČO: 45 711 542, právne zastúpený: JUDr. Ján Vozár, advokát, so\nsídlom Mariánske námestie 8, 053 04 Spišské Podhradie, proti žalovanému: Národný Inšpektorát práce,\nso sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nNIP/NIP_PO/BEZ/2022/2498, O-434/2021 zo dňa 18.2.2022, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII. Úcˇastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 3.5.2022 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2498, O-434/2021 zo dňa 18.2.2022, ktorý ako odvolací orgán\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 81/21/L zo dňa\n16.11.2021 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 33 000 eur za porušenie povinností stanovených\npredpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona o inšpekcii práce, v dôsledku ktorého vznikol\nzávažný pracovný úraz s následkom smrti postihnutého F. G., a to dňa 26.08.2020, konkrétne: § 6\nods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane\nzdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon\no bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci) a § 8 ods. 1 písm. a) a príloha č. 3 písm. B odd. II bod 6.1\nNariadenia vlády SR č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na\nstavenisko v platnom znení (ďalej NVSR o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách\nna stavenisko“), nedodržaním minimálnej bezpečnostnej úrovne uvedenej v čl. 70 STN 73 8101:1981\na v čl. 5.1 a 5.5.1 STN EN 12 811-1:2004, spočívajúce v tom, že účastník konania v záujme zaistenia\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa\npráce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci tým, že pracovné dielcové lešenie (typu Layher), ktoré montoval na stavenisku, konkrétne\nokolo severnej steny časti BD na H. I. J. XX G. C. a ktoré dňa 24. 08. 2020 písomne odovzdal K. L. zamestnávateľ postihnutého (zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 03. 08. 2020\nuzatvorenej so zamestnávateľom: K. L., M. X, XXX XX F. N. H., druh práce: pomocné stavebné práce),\nnebolo vyhotovené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. a) a príloha č. 3 písm. B\nodd. II bod 6.1 NVSR o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko a\nnebola na ňom dodržaná ani minimálna bezpečnostná úroveň požadovaná v čl. 70 STN 73 8101:1981\na v čl. 5.1 a 5.5.1 STN EN 12 811-1:2004 – uvedené lešenie nebolo bezpečné po stránke funkčnej ani\npracovnej, lebo nemalo vnútorné okraje podláh zabezpečené ochrannými zábradliami, napriek tomu,\nže voľné medzery medzi vnútorným nechráneným okrajom podlahy lešenia a lícom objektu boli väčšie\n\nako 25 cm a za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3.\nzákona o inšpekcii práce, konkrétne za porušenie § 16 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o bezpečnosti a\nochrane zdravia pri práci v nadväznosti na § 14 ods. 1 Vyhlášky MPSVaR SR č. 147/2013 Z.z., ktorou sa\nustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach\ns nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v\nplatnom znení (ďalej „Vyhláška MPSVaR SR č. 147/2013 Z.z.“) spočívajúce v tom, že účastník konania\nako fyzická osoba A. B. C. vykonával montáž pracovného lešenia na stavenisku, konkrétne na H. I. J.\nXX G. C., ktoré odovzdal zamestnávateľovi postihnutého K. L. dňa 24.08.2020, bez platného preukazu\nlešenára – preukaz lešenára mu bol vydaný Vzdelávacím strediskom s.r.o. až dňa 28.08.2020, t. j. po\nvzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti postihnutého, § 6 ods. 1 písm. a) zákona o\nbezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na ustanovenia § 9 a príloha č. 1 bod 1.2 MPSVaR\nSR č. 147/2013 Z.z. spočívajúce v tom, že účastník konania v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s\nuvedenými ustanoveniami Vyhlášky MPSVaR SR č. 147/2013 Z.z. tým, že stavenisko na Bernolákovej\nulici č. 19,21,23 v Košiciach nebolo v čase vzniku pracovného úrazu postihnutého F. G., dňa 26.08.2020,\noplotené do výšky najmenej 1,8 m – stavenisko bolo oplotené iba do výšky cca 1,0 m.\n2. Žalobca sa zároveň domáhal aj zrušenia tohto rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo\ndňa 16.11.2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Alternatívne žalobca navrhol uloženú pokutu znížiť\nna sumu 16 500 eur. Žalobca tiež žiadal priznať úplnú náhradu trov konania a navrhol správnej žalobe\npriznať odkladný účinok.\nZhrnutie napadnutého rozhodnutia\n3. V odôvodnení rozhodnutia č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2498 zo dňa 18.2.2022 žalovaný uviedol, že\ndňa 26.8.2020 o 8:00 hodine došlo k závažnému pracovnému úrazu s následkom smrti, ktorý utrpel\npostihnutý F. G. na stavenisku na H. I. J. XX, XX, XX G. C. tak, že došlo k jeho pádu zo 7. podlažia\nlešenia, pričom poškodený ostal ležať na podlahe lešenia na 3. podlaží. F. G. prepadol cez voľnú\nmedzeru medzi vnútorným nechráneným okrajom podlahy lešenia a fasádou bytovky. Medzera mala\n35 cm a vnútorný okraj podlahy lešenia nebol zabezpečený ochranným zábradlím. Lešenie, ktorého\nzhotoviteľom bol žalobca a ktoré písomne prevzal zamestnávateľ postihnutého K. L. dňa 24.8.2020,\nnemalo vnútorné okraje podláh lešenia zabezpečené ochrannými zábradliami aj napriek tomu, že\nmedzery medzi nechránenými okrajmi podláh lešenia a fasádou bytovky v spodnej časti vľavo od vchodu\nboli približne 28 centimetrov, na 6. a 7. podlaží lešenia to bolo približne 35 centimetrov, na niektorých\nmiestach nad vchodom bola vzdialenosť až 60 centimetrov.\n4. F. G. bol zamestnancom zamestnávateľa K. L., M. X, XXXXX F. N. H., IČO: 35 091 797, na\nzáklade uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti zo dňa 3.8.2020 so začiatkom práce dňa 5.8.2020\ns dojednaným pracovným zaradením: pomocné stavebné práce podľa potreby, v tomto pracovnom\nzaradení bol 21 dní. S uvedeným zamestnávateľom mal uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti\nopakovane od 5.8.2019. Vyšetrovaná udalosť bola závažným pracovným úrazom s následkom smrti\nv zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Predmetný\nzávažný pracovný úraz s následkom smrti bol zapríčinený chýbajúcim alebo nedostatočným ochranným\nzariadením a zabezpečením a používaním nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane\nkonaní bez oprávnenia proti príkazu zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore. Z výsledkov\ntoxikologického vyšetrenia krvi postihnutého vyplýva, že tento v čase úrazu pracoval na lešení pod\nvplyvom alkoholu. Príčinou smrti bolo respiračné zlyhanie, poranenie viacerých oblastí tela pri páde\nz lešenia.\n5. Žalobca porušil predpisy o minimálnej bezpečnostnej úrovni uvedenej v článku 70 STN 73 8101:1981\na v čl. 5.1 a 5.1.1 STN EN 12 811-1:2004, tým spôsobom, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s\nprávnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.\n6. Pracovné dielce lešenia typu Layher, ktoré montoval na stavenisku, konkrétne okolo severnej časti\nbytového domu na H. I. J. XX G. C. a ktoré dňa 24.8.2020 písomne odovzdal K. L., zamestnávateľovi\npostihnutého nebolo vyhotovené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. a) a príloha\n\nč. 3 písm. b) oddiel II bod 6. 1 nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných\na zdravotných požiadavkách na stavenisko a nebola na ňom dodržaná ani minimálna bezpečnostná\núroveň. Uvedené lešenie nebolo bezpečné po stránke funkčnej, ani pracovnej, lebo nemalo vnútorné\nokraje podláh zabezpečené ochrannými zábradliami napriek tomu, že voľné medzery medzi vnútorným\nnechráneným okrajom podlahy lešenia a lícom objektu boli väčšie ako 25 cm.\n7. V konaní bolo zabezpečenými dôkazmi jednoznačne preukázané, že prostriedky individuálneho\nzabezpečenia proti pádu poskytnuté v počte 2 ks, neboli na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci postačujúce a nebolo ich možné používať nepretržite a neustále počas celej doby pohybu po\nlešení a vykonávanej práce na lešení. S ohľadom na všeobecné zásady prevencie, v rámci ktorých\nsa uplatňuje uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi, ako i s ohľadom\nna samotnú príslušnú právnu normu jednoznačne preferujúcu, resp. určujúcu použitie kolektívneho\nopatrenia, t.j. ochranného zábradlia v prípade nesplnenia bezpečnostnej požiadavky v nej určenej.\nAk by boli vnútorné okraje podláh zabezpečené ochrannými zábradliami, zabránilo by sa prepadnutiu\npostihnutého a k danému vážnemu pracovnému úrazu s následkom smrti by nedošlo.\n8. Žalobca ako fyzická osoba vykonával montáž pracovného lešenia na stavenisku, ktoré odovzdal\nzamestnávateľovi postihnutého dňa 24.8.2020 bez platného preukazu lešenára. Preukaz lešenára mu\nbol vydaný Vzdelávacím strediskom s.r.o. až dňa 28.8.2020, teda po vzniku závažného pracovného\núrazu s následkom smrti postihnutého.\n9. V predmetnej veci sa jedná o tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorej\nsprávny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie.\nZnaky tohto protiprávneho konania ustanovuje zákon a sankciu ukladá správny orgán podľa príslušnej\nadministratívnoprávnej normy. To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu\ndošlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, alebo o opomenutie. To znamená, že pre\nvznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je úplne nepodstatné, či k pochybeniu\ndošlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako\nzamestnávateľa a ani okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok.\n10. Existencia zisteného porušenia zo strany postihnutého, príčinne súvisiaceho so vznikom úrazu,\nnie je spôsobilá zbaviť žalobcu zodpovednosti za spáchanie zisteného deliktu príčinne súvisiaceho\nso vzniknutou udalosťou, ako i deliktov príčinne nesúvisiacich so vzniknutým úrazom, t.j. nemá za\nnásledok zánik objektívnej zodpovednosti za dané zistené delikty a nezakladá účastníkovi konania\nžiaden liberačný oslobodzujúci dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyviniť ho z tejto zodpovednosti.\n11. Žalovaný posudzoval i skutkové a právne okolnosti v spojení s deliktom príčinne nesúvisiacim so\nvzniknutým úrazom a dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa bez pochýb preukázal i tento\ndelikt spáchaný žalobcom spôsobom, že tento v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri\npráci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce v súlade s ustanoveniami\nvyhlášky č. 147/2013 Z.z. tým, že stavenisko nebolo v čase vzniku pracovného úrazu oplotené do výšky\nnajmenej 1,8 m.\nArgumenty žalobcu\n12. Včas podanou správou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na\nďalšie konanie, alternatívne žiadal zníženie uloženej pokuty na sumu 16 500 eur a priznania trov konania.\nZároveň požiadal žalobca aj o priznanie odkladného účinku podanej žaloby.\n13. V dôvodoch žaloby poukázal žalobca okrem iného na skutočnosť, že v odovzdávacom a preberacom\nprotokole zo dňa 24.8.2020 sa uvádza, že lešenie bolo postavené v súlade s požiadavkami nájomcu a\nvyhovuje požiadavkám uvedeným v tomto protokole, príslušnej zmluve, respektíve objednávke, normám\nSTN a montážnemu návodu, kde pod textom je ručne zaznamenaná poznámka, že pri vizuálnej kontrole\nfasád lešenia bolo zistené, že z dôvodu odskokov na vonkajších obvodových paneloch bytového domu je\nv niektorých častiach vzdialenosť medzi fasádnym lešením a priľahlou stenou väčšia ako 25 centimetrov.\nZ uvedeného dôvodu mali zamestnanci vykonávať stavebné práce na fasáde lešení v daných úsekoch\nvýhradne s použitím bezpečnostných pásov a o správnosti používania bezpečnostných pásov boli\n\npoučení. Za tým účelom žalobca vykonal bezpečnostné školenie, kde boli všetci zamestnanci poučení\no používaní bezpečnostných pásov, vrátane postihnutého F. G.. Týmto svojim konaním v rozsahu svojej\nčinnosti, ktorú tieto osoby mali vykonávať, si splnil svoje zákonné povinnosti plynúce mu zo zákona\no bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Postihnutý však svojvoľne požil alkoholické nápoje, ktoré\nnakoniec mali príčinnú súvislosť so vznikom pracovného úrazu.\n14. Žalobca ako hlavný zhotoviteľ stavby zabezpečil montáž dielcov a jeho fasádneho lešenia, ktorého\nje vlastníkom, za pomoci dvoch ďalších pracovníkov pána H. a pána O., ktorí pracovali na základe\ndohody o vykonaní práce. Na montáž uvedeného typu fasádneho lešenia bol žalobca zaškolený v roku\n2012 s vystavením lešenárskeho preukazu. Zo strany žalobcu bol zanedbaný len termín obnovenia\noprávnenia - lešenárskeho preukazu. Opätovné preskúšanie na spôsobilosť montáže fasádneho lešenia\nbola žalobcom zabezpečená vo vzdelávacom školiacom stredisku v Košiciach v termíne 26.8.2020 až\n28.8.2020, pričom praktická časť skúšok sa konala dňa 26.8.2020 na uvedenej stavbe. Žalobcovi bol\nopätovne dňa 28.8.2020 vystavený preukaz lešenára.\n15. V zmysle § 192 Správneho súdneho poriadku žalobca navrhol, aby súd v prípade vzhliadnutia\ndôvodov zvážil peňažnú moderáciu. Uložená pokuta je podľa názoru žalobcu neprimerane vysoká\na s pandemickom a inflačnom období až likvidačná, preto žiadal o odstránenie tvrdosti zákona pri\nspôsobe a výške uloženej pokuty.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n16. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 5.10.2022 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že\npoužitie prostriedkov osobného zabezpečenia proti pádu, tak ako je to zaznamenané v odovzdávacom\na preberacom protokole, nebolo možné dodržať počas celej doby pôsobenia pracovníkov na lešení.\nNapríklad, ak mal pracovník pracovať na lešení vpravo od vchodu, kde pracoval aj postihnutý, musel\nprejsť celým lešením, lebo výstup bol na opačnom konci, musel prechádzať po úzkych lávkach bez\nakéhokoľvek zabezpečenia v časti nad vchodom, musel prekonať prekážku - dvojtyčové zábradlie\nzasahujúce do komunikačnej a pracovnej zóny lešenia v rohovej v časti, kde sa spájali dve časti lešenia\na že až potom sa dostal na svoje pracovisko. Na podklade týchto zistení teda nebolo v danom prípade\nmožné použitie prostriedkov osobného zabezpečenia proti pádu počas celej doby pohybu po lešení, ani\npočas celej doby vykonávanej práce na lešení.\n17. Priestor, ktorý je pripravený na používanie musí mať kompletnú podlahu a musí byť vybavený\npríslušnou bočnou ochranou, spojenia medzi jednotlivými časťami musia byť účinné a kontrolovateľné,\nmusia sa dať ľahko odmontovať a musia byť zabezpečené proti náhodnému rozpojeniu. Pracovné a\nprístupové plochy musia byť zaistené bočnou ochranou zloženou aspoň z hornej tyče a zábradlia,\nbočnej ochrany a lešenárskej zarážky, len na schodiskách sa môže vynechať lešenárska zarážka. Bočná\nochrana sa musí zaistiť proti neúmyselnému odstráneniu. Žalobca bol povinný za účelom zaistenia\nbezpečnosti vybaviť fasádne lešenie kolektívnym zabezpečením, teda ochrannými zábradliami.\n18. Existencia zisteného porušenia zo strany postihnutého, príčinne súvisiaceho so vznikom úrazu,\nnie je spôsobilá zbaviť žalobcu zodpovednosti za spáchanie zisteného deliktu príčinne súvisiaceho so\nvzniknutou udalosťou, teda nemá za následok zánik objektívnej zodpovednosti za dané zistené delikty\na nezakladá žalobcovi žiaden liberačný dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyviniť ho z tejto zodpovednosti.\n19. Platné právne predpisy jasne a bez výnimky stanovujú, že fyzická osoba môže vykonávať určené\npracovné činnosti, teda montáž a demontáž lešenia, len na základe platného preukazu lešenára. Žalobca\nv popisovanom okamihu nemal status fyzickej osoby odborne spôsobilej na montáž lešenia ako osoby,\nktorej v najbližších dňoch bude vydaný lešenársky preukaz. Žalovaný bol názoru, že žalobca neuviedol\ntaké skutočnosti a nedoplnil také dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a s ktorými by\nbol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho práva, alebo preukázal, že žalovaný\nsvojim postupom porušil základné zásady správneho konania.\n20. Skutočnosť, že postihnutý sa zúčastnil školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, na čo\npoukázal v podanej žalobe i právny zástupca žalobcu, táto okolnosť nie je sporná a správne orgány,\nvrátane žalovaného túto skutočnosť v konaní ani nepopierajú.\n\n21. Na záver žalovaný upriamil pozornosť na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, keďže v správnej\nžalobe je žalobca identifikovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ s uvedením trvalého pobytu a dátum\nnarodenia, pričom v administratívnom konaní bolo vydané rozhodnutie orgánom verejnej správy o\nuložení sankcie, v ktorom je sankcionovaný subjekt identifikovaný ako fyzická osoba podnikateľ s\nmiestom podnikania a s identifikačným číslom. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nAplikovaná právna úprava\n22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej v texte ako „SSP“), v\nsprávnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej\nosoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom.\n23. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n24. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a\ndôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia\nalebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie\notázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v\nktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné\npoužiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie\na jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.\n25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), (ďalej v texte\nako „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických\nosôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n26. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n27. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n28. Pod3a § 5 ods. 1 zákona e. 124/2006 Z.z. o bezpeenosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávate3\nje povinný uplatoova? všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie\nbezpeenosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpeeovania informácií, vzdelávania a organizácie\npráce a prostriedkov.\n29. Pod3a § 5 ods. 2 písm. d) zákona e. 124/2006 Z.z. o bezpeenosti a ochrane zdravia pri\npráci, všeobecné zásady prevencie sú uprednostoovanie kolektívnych ochranných opatrení pred\nindividuálnymi ochrannými opatreniami.\n30. Podľa § 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, na účely tohto zákona\na) zamestnávateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá 1. zamestnáva fyzickú osobu v\npracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu\nk) bezpečnosť technického zariadenia je stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, pri\nktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca; bezpečnosť technického zariadenia je\nneoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci\n\n31. Podľa § 6 ods. 1 písm. d), zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,\nzamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať,\naby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy,\nusporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov\na na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,\n32. Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávateľ je\npovinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím\nna jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.\n33. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ak\nzamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnia povinnosti\nustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej\nnorme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri\npráci; tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom.\n34. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, inšpektorát práce\nb) vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví,\npríčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku, choroby\nz povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny\nvzniku aj ostatných pracovných úrazov,\ni) rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu.\n35. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor\nnad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik,\nzmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných\npodmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré\nnedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.\n36. Podľa § 19 ods. 1 písmeno a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, Inšpektorát práce je\noprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností\nvyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode,\nšiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do\n100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená 1. ťažká\nujma na zdraví, najmenej 20 000 eur, 2. smrť, najmenej 33 000 eur.\n37. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty\npodľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\na) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,\nb) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet\nnelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu,\nd) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,\ne) opakované zistenie toho istého nedostatku.\n38. Podľa § 8 ods. 1 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných\npožiadavkách na stavenisko, zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na\nstavenisku v súlade s požiadavkami podľa § 6, a) prijíma opatrenia, najmä pri plnení všeobecných zásad\npodľa § 7, v súlade s bezpečnostnými a zdravotnými požiadavkami na stavenisko uvedenými v prílohe\nč. 3, b) zohľadňuje usmernenia koordinátora bezpečnosti.\n39. Podľa prílohy č. 3 písm. B odd. II bod 5.1 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., pádu z výšky sa musí\nzabrániť technickými opatreniami, predovšetkým pevným a dostatočne vysokým zábradlím, ktoré musí\nmať aspoň zarážku pri podlahe, držadlo pre ruky (madlo) a strednú výstuhu, alebo iným rovnocenným\nriešením.\n\n40. Podľa prílohy č. 3 písm. B odd. II bod 5.2 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., práce vo výškach je\nmožné vykonávať len vtedy, ak sa použijú vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia, napríklad\nzábradlia, plošiny alebo záchytné siete. Ak povaha prác neumožňuje použiť tieto zariadenia, musia\nsa poskytnúť vhodné prostriedky umožňujúce prístup a musia sa použiť prostriedky osobného\nzabezpečenia proti pádu.\n41. Podľa prílohy č. 3 písm. B odd. II bod 6.1 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., každé lešenie musí\nbyť odborne navrhnuté, montované a udržiavané, aby bolo bezpečné po stránke statickej, funkčnej a\npracovnej.\n42. Podľa prílohy č. 3 písm. B odd. II bod 6.2 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., pracovné plošiny,\nlávky a prístupy musia byť montované, navrhované, dimenzované, chránené a používané tak, aby\nzamestnancov chránili pred pádom a padajúcimi predmetmi.\n43. Podľa prílohy č. 3 písm. B odd. II bod 6.3 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., lešenia musí\nskontrolovať odborne spôsobilá osoba a) pred ich prevzatím, b) v pravidelných intervaloch, c) po\nprestavbe, dočasnom prerušení prác, mimoriadnych poveternostných vplyvoch alebo po seizmickom\notrase a po každom inom prípade, ktorý by mohol vplývať na ich pevnosť a stabilitu.\n44. Podľa čl. 70 STN 73 8101:1981, voľná medzera medzi vnútorným nechráneným okrajom podlahy\nlešenia a lícom objektu (priľahlej steny a pod.) nesmie byť väčšia než 250 mm. Ak je z akýchkoľvek\ndôvodov nutná širšia medzera, musí byť vnútorný okraj podlahy zabezpečený proti pádu osôb (napr.\nochranným zábradlím).\n45. Podľa čl. 5.1 STN EN 12 811-1:2004, každý prístupový a pracovný priestor musí byť upravený tak,\naby poskytoval vhodné pracovné miesto a aby: chránil ľudí pred rizikom pádu, zabezpečil bezpečné\nskladovanie materiálov a zariadení, chránil osoby nachádzajúce sa nižšie pred padajúcimi predmetmi.\nPozornosť sa musí venovať aj ergonomickej stránke. Priestor, ktorý je pripravený na používanie,\nmusí mať kompletnú podlahu a musí byť vybavený príslušnou bočnou ochranou. Spojenia medzi\njednotlivými časťami musia byť účinné a ľahko kontrolovateľné. Musia sa dať ľahko zmontovať a musia\nbyť zabezpečené proti náhodnému rozpojeniu.\n46. Podľa čl. 5.5.1 STN EN 12 811-1:2004, pracovné a prístupové plochy musia byť zaistené bočnou\nochranou zloženou aspoň z hornej tyče zábradlia, strednej bočnej ochrany a lešenárskej zarážky. Na\nschodiskách sa môže vynechať lešenárska zarážka. Bočná ochrana sa musí zaistiť proti neúmyselnému\nodstráneniu. Požiadavky na konštrukčný návrh sú uvedené v odseku 6. Poznámka 1. – Bočná ochrana\nby sa nemala zabezpečovať len samotným opláštením. Poznámka 2. – V zvláštnych prípadoch, napr.\npoužitie pracovného lešenia pri zvislom debnení, môže vzniknúť potreba naklonenej bočnej ochrany,\nktorá je mimo rámca uplatnenia tejto normy.\nXX. Podľa § 14 odsek 1 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 147/2013 Z.z., ktorou\nsa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach\ns nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností, fyzická\nosoba môže vykonávať montáž a demontáž lešenia len na základe platného preukazu lešenára.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n48. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/36/2022 zo doa 16.5.2023 bol žalobe priznaný\nodkladný úeinok. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnos? doa 24.5.2023.\n49. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu\nv Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 1.6.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný\nSprávny súd v Košiciach.\n50. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, a tiež\nkonanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že\n\nsprávne orgány oboch stupňov postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto\nsú preskúmavané rozhodnutia vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený\nskutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu\nstotožnil. Rozhodnutia správnych orgánov nie sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu a majú\nv ňom oporu.\n51. Nariadeného pojednávania sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu a zástupkyňa žalovaného.\nÚčastníci konania zotrvali v celom rozsahu na argumentácii uvedenej v správnej žalobe a následnom\nvyjadrení.\nXX. Predmetom súdneho prieskumu bola zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého\npredmetom bol správny delikt vymedzený v § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. Zodpovednosť\nžalobcu v predmetnom prípade predstavuje tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť, ktorá vzniká bez\nohľadu na zavinenie. Nevyžaduje sa preukázať zavinenie, čo znamená, že zavinenie nie je pojmovým\nznakom správneho deliktu vymedzeného v § 19 ods. 1 písm. a). Predpokladom zodpovednosti je\nlen preukázanie porušenia právnej povinnosti, t. j. protiprávneho konania alebo protiprávneho stavu.\nSkutkovou podstatou tohto deliktu je (okrem iného) aj porušenie povinností vyplývajúcich z právnych\npredpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré v prípade,\nže ich dôsledkom vznikol pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví (alebo smrť), môže viesť k uloženiu\npokuty až do výšky 100 000 eur. Táto zodpovednosť je absolútna bez ohľadu na to, či bola povinnosť\nporušená zavineným konaním alebo opomenutím konania ním samotným alebo jeho zamestnancom,\nči treťou osobou alebo v dôsledku určitých okolností a tiež bez ohľadu na následné odstránenie\nzisteného nedostatku. Objektívna zodpovednosť za správny delikt znamená, že žalobca nesie absolútnu\nzodpovednosť už tým, že k samotnému nedostatku, resp. porušeniu došlo, pričom správny orgán\nnezohľadňuje, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie, pretože v tomto\nustanovení (a ani v iných) zákon č. 125/2006 Z. z. neupravuje žiadne výnimky ako liberačné dôvody, na\nzáklade ktorých by sa mohol žalobca spod zodpovednosti za uvedený správny delikt oslobodiť.\n53. Obsahom administratívneho spisu bolo nesporne preukázané, že žalobca bez platného\nlešenárskeho preukazu, na základe zmluvy o dielo so zamestnávateľom postihnutého F. G., zhotovil\nlešenie na stavenisku na ulici H. J. XX, XX, XX G. C. tým spôsobom, že lešenie nemalo vnútorné okraje\npodláh k fasáde bytového domu zabezpečené ochrannými zábradliami aj napriek tomu, že medzery\nnechránenými okrajmi podláh lešenia a fasádou bytovky boli vzdialené od fasády v rozsahu 28 – 60\ncentimetrov. V dôsledku uvedeného došlo k pracovnému úrazu s následkom smrti.\n54. Podstatou žalobných námietok bolo tvrdenie žalobcu, že v odovzdávacom a preberacom protokole\nbola pod textom uvedená poznámka, že pri vizuálnej kontrole fasád lešenia bolo zistené, že z dôvodu\nodskokov na vonkajších obvodových paneloch bytového domu je v niektorých častiach vzdialenosť\nmedzi fasádnym lešením a priľahlou stenou väčšia ako 25 cm. Z uvedeného dôvodu mali zamestnanci\nobjednávateľa vykonávať práce v daných úsekoch výhradne s použitím bezpečnostných pásov\na o správnosti používania bezpečnostných pásov boli zamestnanci poučení, vrátane postihnutého, preto\nžalobca vykonal bezpečnostné školenie. Postihnutý F. G. taktiež prešiel bezpečnostným školením,\navšak svojvoľne požil alkoholické nápoje, ktoré mali príčinnú súvislosť so vznikom pracovného úrazu.\nPokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca zhotovil lešenie bez oprávnenia, mal žalobca za to, že\nlešenárske oprávnenie mal od roku 2012, avšak zanedbal len termín obnovenia oprávnenia. Obnovenie\noprávnenia si zabezpečil tak, že začiatok školenia bol dňa 26.8.2020, teda v deň vzniku pracovného\núrazu, lešenársky preukaz mu bol opätovne vystavený dňa 28.8.2020.\n55. K námietke žalobcu ohľadom toho, že predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri\npráci neporušil, súd uvádza, že žalobca svoje povinnosti porušil tým, že bez platného lešenárskeho\npreukazu zhotovil lešenie, ktoré nezodpovedalo bezpečnostným predpisom, v dôsledku čoho došlo\nk vzniku pracovného úrazu s následkom smrti. Požitie alkoholu zo strany postihnutého je bez právnej\nrelevancie. Princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti vylučuje zo skúmania subjektívnu stránku\ndeliktu. Správny orgán preto preukazuje len samotné porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu, a\nnie jeho zavinenie. Na to, aby sa žalobca mohol zbaviť zodpovednosti za zistené porušenie povinností,\nmusel by predložiť také dôkazy, ktoré by dokazovali, že zistený správny delikt vôbec nespáchal,\nteda že neporušil predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorých porušenie mu\nbolo vytknuté v administratívnom konaní o správnom delikte. Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť\n\nžalobcu za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a) je objektívna, teda bez akejkoľvek možnosti\nvyvinenia žalobcu. Prostriedky individuálneho zabezpečenia proti pádu poskytnuté v počte 2 ks neboli na\nzaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci postačujúce a nebolo ich možné používať nepretržite\na neustále počas celej doby pohybu po lešení a vykonávanej práce na lešení. Príslušná právna\nnorma jednoznačne preferuje použitie kolektívneho opatrenia, teda ochranného zábradlia v prípade\nnesplnenia bezpečnostnej požiadavky v nej určenej. Ak by boli vnútorné okraje podláh zabezpečené\nochrannými zábradliami, zabránilo by sa prepadnutiu postihnutého a k danému vážnemu pracovnému\núrazu s následkom smrti by nedošlo.\n56. Skutková okolnosť, že žalobca mal v čase vzniku závažného pracovného úrazu postavenie\nzamestnávateľa, nebola sporná a vyplýva z § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti\na ochrane zdravia pri práci v spojení s § 38 odsek 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, nakoľko\nžalobca ako fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnil povinnosti ustanovené\nzákonom o inšpekcii práce a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti\na ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme, pričom\ntoto plnenie sa považovalo za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.\n57. Žalobca ako zhotoviteľ lešenia porušil ustanovenia nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z.\no minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko, z ktorého prílohy č. 3\npísm. B odd. II vyplýva, že pádu z výšky sa musí zabrániť technickými opatreniami, predovšetkým\npevným a dostatočne vysokým zábradlím, ktoré musí mať aspoň zarážku pri podlahe, držadlo pre\nruky (madlo) a strednú výstuhu, alebo iným rovnocenným riešením. Práce vo výškach je možné\nvykonávať len vtedy, ak sa použijú vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia, napríklad zábradlia,\nplošiny alebo záchytné siete. Ak povaha prác neumožňuje použiť tieto zariadenia, musia sa poskytnúť\nvhodné prostriedky umožňujúce prístup a musia sa použiť prostriedky osobného zabezpečenia proti\npádu. V danom prípade bolo technicky možné použiť prostriedky kolektívneho zabezpečenia vo forme\nvhodného vnútorného zábradlia, prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu, vzhľadom na povahu\nvykonávaných prác, nebolo možné využívať po celý čas práce na lešení.\n58. Z § 2 písm. a) vyhlášky MPSVaR č. 147/2013 Z. z vyplýva, že bezpečnostným opatrením je opatrenie,\nprostredníctvom ktorého sa pri stavebných prácach technickým spôsobom alebo organizačným\nspôsobom zaisťuje bezpečný výkon činnosti alebo bezpečná prevádzka. Prácou vo výške a nad voľnou\nhĺbkou je podľa písm. i) tohto zákonného ustanovenia práca, pohyb a iná činnosť osoby, pri ktorej je\nosoba ohrozená pádom, prepadnutím alebo zosunutím z výšky alebo do hĺbky.\n59. Podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sú\npodľa § 14 ods. 3 cit. vyhlášky uvedené v jej prílohe č. 6. Podľa jej bodu 1.1 písm. a) sa pri práci vo\nvýške a nad voľnou hĺbkou na všetkých pracoviskách a komunikáciách osoba vykonávajúca stavebné\npráce zabezpečuje proti pádu podľa tejto prílohy v súlade s § 5 ods. 2 písm. d) zákona (nariadenie vlády\nSR č. 395/2006 Z. z.) kolektívnym zabezpečením alebo ochranným pracovným prostriedkom proti pádu\nod výšky 1,5 m (kolektívne zabezpečenie má prednosť).\n60. Lešenie je dočasná oceľová alebo drevená konštrukcia využívaná na pohyb osôb počas výstavby,\nrekonštrukcie a úprav budov, stavieb, sôch a pod., teda je stavebno-technickým prostriedkom\numožňujúcim vykonávanie prác vo výške. Pracovisko, na ktorom sa vykonávajú práce iba z lešenia musí\nsa vymedziť a zabezpečiť podľa prílohy č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z. z., čo vyplýva z bodu 1.4 jeho\nprílohy č. 1. Podľa bodu 2.1 kolektívne zabezpečenie, ktorým sú ochranné a záchytné konštrukcie, napr.\nzábradlie, ochranné ohradenie, lešenie, poklop, záchytné ohradenie, záchytné lešenie alebo záchytná\nsieť, musí byť dostatočne pevné a odolné proti vonkajším silám a nepriaznivým vplyvom a upevnené\ntak, aby bezpečne unieslo predpokladané namáhanie. Podľa bodu 4.1 lešenie alebo jeho časť sa môže\nodovzdať na používanie len po jeho úplnom dokončení a vybavení. Ak lešenie alebo jeho časť nie\nje úplne dokončená, musí sa zabrániť vstupu na nedokončené lešenie alebo na nedokončenú časť\nlešenia. Uvedené ustanovenie odkazuje na bod 5.34 prílohy č. 2 nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.\nz. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov\na vyplýva z neho, že rozmery, tvar a usporiadania podlahy lešenia musia byť primerané povahe práce,\nktorá sa má vykonať. Musia vyhovovať predpokladanému zaťaženiu a umožňovať bezpečnú prácu a\npohyb. Podlahy lešenia sa musia montovať tak, aby sa ich časti pri bežnom používaní neposúvali. Medzi\n\nčasťami podlahy a zvislým kolektívnych ochranným zariadením na zabránenie pádu nesmú byť nijaké\nbezpečnostné medzery.\n61. Pokiaľ ide o lešenárske oprávnenie žalobcu, v deň vzniku pracovného úrazu toto oprávnenie\nnemal. Hoci bol žalobca na montáž predmetného typu fasádneho lešenia zaškolený v roku 2012,\ntoto oprávnenie si neobnovil, k jeho obnoveniu pristúpil bezprostredne po vzniku pracovného úrazu\ns následkom smrti, na mieste vzniku pracovného úrazu.\n62. Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu (sankciu za správny delikt) za kumulatívneho splnenia\ndvoch zákonných podmienok a síce, že zamestnávateľ porušil predpisy na úseku BOZP a že v dôsledku\ntohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť, alebo ťažká ujma na zdraví.\n63. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 6 ods.\n1 písm. i) zák. č. 125/2006 Z.z. tým, že nezabezpečil bezpečné lešenie na výkon objednaných prác\n- zateplenie fasády predmetnej stavby, a toto porušenie jeho povinností bolo v príčinnej súvislosti so\nvznikom pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť postihnutého F. G..\n64. Porušenie povinnosti žalobcu zabezpečiť bezpečné pracovné lešenie bolo konštatované v súlade s\nobsahom vykonaných dôkazov, nesporne bol zistený vznik pracovného úrazu s následkom smrti a tiež\npríčinná súvislosti medzi zisteným porušením zákonnej povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č.\n124/2006 Z.z. a pracovným úrazom. Na zistené skutočnosti bolo správne aplikované ustanovenie § 19\nods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. so záverom, že žalobca sa dopustil správneho deliktu, ktorý\nbol vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo výsledkom\nsprávneho uváženia, ktoré nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených v § 19 ods. 1 písm. a) a ods. 6\nzákona č. 125/2006 Z.z., výška sankcie bola uložená v najnižšej prípustnej výške 33 000 eur. Výrok má\nzákonom požadované náležitosti a odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí mu poskytuje skutkovú a\nprávnu oporu.\n65. Vo vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom uložených povinností správny súd zdôrazňuje,\nže pri existencii objektívnej zodpovednosti za správny delikt, po preukázaní porušenia zákonnej\npovinnosti na úseku ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci vznikla prvostupňovému správnemu orgánu\nzákonná povinnosť uložiť žalobcovi sankciu vo forme peňažnej pokuty, ktorá v prípade, ak v dôsledku\ntohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť, nemôže byť nižšia než 33 000\neur a jej maximálna výška je limitovaná sumou 100 000 eur. Inšpektorát práce pri stanovení výšky\npokuty zohľadňoval závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť jeho následkov, počet\nzamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú pri tejto činnosti, skutočnosť, či zistené\nporušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce zamestnávateľa alebo\nči ide o ojedinelý výskyt nedostatku, či sa jedná o opakované zistenie toho istého nedostatku, či sankcia\nspĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel.\n66. Žalovaný uložil sankciu na dolnej hranici uvedeného rozpätia, rešpektujúc všetky zákonné kritéria\npre uloženie sankcie vyplývajúce z ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Uložením takejto\npokuty bola naplnená najmä jej preventívno-výchovná funkcia, tak aby sa žalobca v budúcnosti vyhýbal\nopakovaniu obdobných nedostatkov. Uložená sankcia má zároveň aj represívnu funkciu, ktorej výšku\nsprávny súd zhodne s administratívnym orgánom považuje za dostatočnú a je primeraná vzhľadom k\nporušeným povinnostiam s ohľadom na okolnosti prípadu. Správny súd zdôrazňuje, že v danom prípade\nv príčinnej súvislosti s porušením povinností žalobcu došlo k pracovnému úrazu s následkom smrti, preto\naj výška sankcie musí zodpovedať takémuto vážnemu následku a odzrkadliť záujem spoločnosti na tom,\naby zákonom uložené povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli bezpodmienečne\ndodržiavané, tak aby sa predchádzalo vzniku pracovných úrazov.\n67. Súd poznamenáva, že nebolo možné využiť inštitút sankčnej moderácie z dôvodu jej neprípustnosti\nv zmysle § 198 ods. 2 SSP, keďže správny súd môže rozhodnúť v rámci sankčnej moderácie len v rámci\ntakých limitov, ako mohol rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy.\nXX. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko právny\nzástupca žalobcu v správnej žalobe identifikoval ako fyzickú osobu nepodnikateľa s uvedením jeho\ntrvalého pobytu a dátumu narodenia, pričom však v administratívnom konaní bolo vydané rozhodnutie\n\norgánom verejnej správy o uložení sankcie, v ktorom sankcionovaný subjekt je identifikovaný ako fyzická\nosoba podnikateľ, s miestom podnikania a s identifikačným číslom.\n69. Podľa názoru správneho súdu je podmienka aktívnej legitimácie žalobcu splnená, označenie\nžalobcu v žalobe je vo vzťahu k označeniu v napadnutom rozhodnutí dostatočne určité, nakoľko ide\no fyzickú osobu, ktorá podniká vo vlastnom mene na základe živnostenského oprávnenia. Miesto\nbydliska je navyše totožné s miestom podnikania.\n70. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež ich\npostupy zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise a boli v súlade\ns vyššie označenými zákonnými ustanoveniami citovaných právnych predpisov, správny súd dospel\nk záveru, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov\nžalobcu, a preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n71. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 SSP a náhradu trov konania\nžalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol\npodľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré\nby bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.\n72. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o\nkonania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §\n440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej\nsťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že\nsťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}