{"guid": "c64a8549-be89-4123-9b5b-a5323ffc08b1:48f27b2a-3f10-438c-a01d-12e706b9b25a", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100723.1", "spisova_znacka": "21Saz/2/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 21Saz/2/2023 z 28. 12. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 28. decembra 2023, sp. zn. 21Saz/2/2023, ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100723.1", "identifikacne_cislo": "0923100723", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Bc. Marián Haladej", "datum_vydania": "2023-12-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-2", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-77", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-90", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/48f27b2a-3f10-438c-a01d-12e706b9b25a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100723.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100723.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100723.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n21Saz/2/2023\n0923100723\n28. 12. 2023\nMgr. Bc. Marián Haladej\nECLI:SK:SpSKE:2023:0923100723.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. B. D., bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 07801 Sečovce, Slovenská republika,\nprávne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO:\n30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej\npolície Policajného zboru Nitra, Rázusova 7, 949 01 Nitra, Slovenská republika, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA11-5752-027/2023-AV zo dňa 28.11.2023, takto\nrozhodol:\nI.\nZ r u š u j e rozhodnutie žalovaného č PPZ-HCP-BA11-5752-027/2023-AV zo dňa 28.11.20.23\no zaistení žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. B. D., bez cestovného dokladu,\ntoho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov C., A. XX, XXXXX C.. Slovenská\nrepublika.\nII.\nN a r i a ď u j e žalovanému, aby bezodkladne prepustil zo zaistenia žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. B. D., bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 07801 Sečovce. Slovenská republika.\nIII.\nŽalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania\nv plnom rozsahu\nodôvodnenie:\n1. Žalobou zo dňa 05.12.2023, predloženou žalovanému dňa 08.12.2023 a doručenou dňa 21.12.2023\nSprávnemu súdu v Košiciach, sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. PPZHCP-BA11-5752-027/2023-AV z 28.11.2023 (ďalej len „žalované rozhodnutie“), ktorým bolo zaistenie\nžalobcu predĺžené pre účely výkonu administratívneho vyhostenia podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č.\n404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte\ncudzincov“), aby bolo toto rozhodnutie žalovaného zrušené a žalobca bol prepustený na slobodu.\nAdministratívne konanie\n2. Dňa 29.09.2023 bol žalobca o 09:30 hod. prevzatý Oddelením cudzineckej polície Policajného\nzboru Nitra po tom, ako bol dňa 29.09.2023 o 05:34 hod. zadržaný hliadkou obvodného oddelenia\nPolicajného zboru Šahy v obci Hrkovce. Keďže žalobca nevedel hodnoverne preukázať svoju totožnosť\nani oprávnenie k pobytu na území Slovenskej republiky, bol predvedený za účelom ďalších procesných\núkonov. Toho istého dňa bolo zároveň voči žalobcovi začaté konanie o zaistenie v zmysle zákona\nč. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov v platnom znení (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Žalobcu zaistil podľa § 88 ods. 4\n\nzákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 29.11.2023. Následne vykonanou\nlustráciou v informačných systémoch (IS) POLDAT, CLK, ZOP, ECU, INO, MIGRA, EURODAC a AFIS bol\no žalobcovi zistený záznam v systéme MIGRA. V rámci vypočutia v administratívnom konaní žalobca za\nprítomnosti do konania pribratého tlmočníka, uviedol, že poučeniam porozumel; bude vypovedať, pričom\nna kladené otázky uviedol, že nechce kontaktovať zastupiteľský úrad; uviedol, že nemá splnomocnenú\nosobu na právne úkony, ktorú by chcel prizvať ku konaniu; nie je členom žiadnej politickej strany; nevie\npreukázať žiadne údaje o svojej osobe; nikdy nebol trestaný ani nikdy neslúžil v armáde; je si vedomý,\nže na území Slovenskej republiky sa zdržiava nelegálne, keďže nemá žiadne oprávnenie k pobytu a\nnemá ani cestovný pas; na území Slovenskej republiky sa nechce zdržiavať, ani tu nechce požiadať\no azyl, nemá tu žiadne ubytovanie a ani si ho tu nechce zabezpečovať, keďže jej cieľovou krajinou je\nNemecko, kde sa chce zamestnať. Rovnako uviedol, že ak by sa vrátil do domovskej krajiny a to do\nSýrie, bol by prinútený vstúpiť do armády a myslí si, že hrozí mu smrť. V priebehu konania bola zistená\npozitívna lustrácia v systéme Eurodac - a to, že žalobca je žiadateľom o azyl v Cyperskej republike. Táto\nskutočnosť bola oznámená Dublinskému stredisku MV SR, ktoré začalo voči žalobcovi konanie podľa\nNariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a\nmechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu\npodanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských\nštátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“) - konanie o odsun do Cyperskej republiky.\n3. Dňa 28.11.2023 po vypočutí žalobcu za prítomnosti pribraného tlmočníka, vydal žalovaný žalované\nrozhodnutie, ktorým žalovaný podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, konkrétne podľa § 88\nods. 1 písm. c) vyššie uvedeného zákona, rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na účel zabezpečenia\nprípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu, pretože podľa žalovaného existuje značné\nriziko úteku žalobcu. Ako uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí, bolo zistené, že účastník konania bol\nžiadateľom v informačnom systéme EURODAC a to v Cyperskej republike pod č. CY1203000005237.\nDňa 12.10.2023 žalovaný obdŕžal informáciu z Cyperskej republiky, že Cyperská republika v súlade\ns nariadením čl. 18 Dublinského nariadenia príjme žalobcu na svoje územie. (poznámka súdu uvedená\nskutočnosť vyplýva len zo samotného rozhodnutia, ale v administratívnom spise priamo táto odpoveď\nabsentuje). Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vyššie uvedený priebeh skutkového\ndeja ohľadne času a okolnosti obmedzenia. Žalovaný skúmal, či trvajú dôvody zaistenia a to s ohľadom\nna skutočnosť, že dňa 12.10.2023 bola oznámená možnosť transferu do Cyperskej republiky a teda je\npotrebné predĺžiť dobu zaistenia a to najviac do 17.12.2023, rovnako uvádzal, že dôvod zaistenia je, že\nexistuje značné riziko úteku. Žalovaný skúmal možnosti vyčerpania iných alternatív k zaisteniu, keďže\nzaistenie musí byť poslednou možnosťou prípustnou iba v prípade, ak tieto alternatívy nemožno uplatniť,\nna základe individuálneho posúdenia každého prípadu a to so záverom, že žalobcovi tieto alternatívne\nobmedzenia spočívajúce buď v možnosti uložiť povinnosť hlásiť svoj pobyt alebo v povinnosti zložiť\npeňažnú záruku, nemôže uložiť, pretože tieto povinnosti by nebol schopný reálne splniť lebo nevie a\nani nechce preukázať zabezpečenie ubytovania na území Slovenskej republiky a takisto nedisponuje\nfinančnými prostriedkami na zabezpečenie si ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky. Rovnako\nako je uvedené, že záznam v informačnom systéme Eurodac je chápaný ako dôkaz, že existuje\nznačné riziko ďalšieho úteku. Žalovaný na základe uvedeného mal preukázané, že žalobca utiekol\nz krajiny, kde mal povinnosť zotrvať až do rozhodnutia o jeho žiadosti o medzinárodnoprávnu ochranu.\nŽalovaný uvádza, že žalobca chce ďalej pokračovať do Nemecka a teda má za preukázané, že by\nv rámci prepustenia nezotrval na našom území. Počas zaistenia chcel žalovaný vykonávať úkony\nsúvisiace s prípravou prevozu, materiálnym ako i personálnym zabezpečením transferu. V čase vydania\nrozhodnutia žalovaný nedisponoval rozhodnutím Dublinského strediska s prípadnou akceptáciou alebo\nzamietnutím transferu. Žalované rozhodnutie bolo oznámené žalobcovi dňa 28.11.2023, ktorý ho\nodmietol podpísať. V rovnaký deň nadobudlo aj žalované rozhodnutie právoplatnosť. Žalobca\no následkoch odmietnutia prevzatia rozhodnutia nebol náležite poučený.\nKonanie pred správnym súdom\n4. Proti rozhodnutiu o predĺžení zaistenia žalobcu podal žalobca v zákonnej lehote dňa 08.12.2023\nsprávnu žalobu zo dňa 05.12.2023 a v nej správnemu súdu navrhol zrušiť toto rozhodnutie a nariadiť jeho\nbezodkladné prepustenie zo zaistenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 155,04 eur.\n5. V správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Má za to, že žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí riadne neposúdil prípustnosť zásahu do osobnej slobody žalobcu, rovnako nesúhlasí so\n\nzaistením žalobca z dôvodu, že držanie žalobcu v zaistení je v rozpore s Dublinským nariadením III\na ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov vo veciach zaisťovania cudzincov za účelom\nodovzdania do iného členského štátu, pričom rozhodnutie o zaistení, na základe ktorého je žalobca\ndržaný v zaistení nie je riadne zdôvodnené. Zaistenie žalobcu považuje za rozpor s čl. 5 ods. 1 písm.\nf) Dohovoru a v rozpore s čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III. Taktiež považuje súčasné zaistenie\n(pozn. trvanie zaistenia) za nezákonné, nakoľko už uplynula lehota zaistenia, ktorá môže trvať už iba 6\ntýždňov. Žalobca je zaistený nezákonne a rozhodnutie považuje za arbitrárne.\n6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.12.2023 k správnej žalobe uviedol, že vec posúdil\nsprávne, skutkový stav veci bol dostatočne zistený a voči konaniu cudzinca boli uplatnené legitímne,\nzákonom stanovené sankcie. Žalované rozhodnutie bolo podľa vyjadrenia žalovaného vydané zákonne,\nprostriedok zaistenia použil podľa možnosti využitia na nevyhnutný čas. Účel zaistenia používa\nžalovaný na odsun podľa Dublinského nariadenia a doba zaistenia je priamo úmerná k vybaveniu\nvšetkých potrebných náležitostí spojených s prípadným odsunom. Žalovaný uvádza, že rozhodnutie\nDublinského strediska o akceptovaní prevzatia Cyperskou republikou bolo žalobcovi vyhlásené dňa\n10.11.2023 a odkazuje na možnosť podať správnu žalobu, kde požiadal o odkladný účinok voči\nrozhodnutiu Dublinského strediska, čim žalobca sťažil realizáciu transferu. Žiadal žalobu zamietnuť ako\nneopodstatnenú, bez nároku na náhradu trov konania.\n7. V rámci prípravy pojednávania si správny súd vyžiadal, vzhľadom na potrebu rozhodnúť o žalobe\nv zákonnej lehote, informáciu z útvaru, v ktorom je žalobca zaistený. Emailovou odpoveďou zo dňa\n27.12.2023 bolo zistené, že žalobca je naďalej zaistený.\n8. Na rozhodnutie o správnej žalobe nariadil správny súd na deň 28.12.2023 so začiatkom o 10:30\nhod. pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil žalobca ani jeho zástupca, ktorí svoju neúčasť na ňom\nospravedlnil už v správnej žalobe a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Rovnako tak, sa\ntohto pojednávania nezúčastnil ani zástupca žalovaného, pričom svoju neúčasť žalovaný ospravedlnil v\npodaní doručenom správnemu súdu dňa 27.12.2023 plnením iných služobných povinností. Neprítomná\nbola aj verejnosť. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 28.12.2023 vyplýva, že boli splnené\npodmienky vyplývajúce z ust. § 137 ods. 3, veta druhá SSP a preto správny súd v tento deň vyhlásil\nrozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli\nSprávneho súdu v Košiciach.\nRelevantné právne predpisy\n9. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie\nneoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom,\nosobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.\n10. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie\npolicajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej\nrepubliky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho\nvycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník\ntretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom\nmá udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom\nvyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V\nrozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej\nrepubliky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom\nvyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov,\nak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.\n11. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. 12. Podľa\nust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\n12. Podľa ust. § 88 ods. 4 vety prvej zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže\nbyť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.\n\n13. Podľa ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po\ncelý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n14. Podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu\na osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa\ntak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným\nsúdom; b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu\nvydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom;\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný\nsúdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody\ndomnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; d)\niné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu\nalebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán; e) zákonné\ndržanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov,\nnarkomanov alebo tulákov; f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej\nnepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\n15. Podľa čl. 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o\nspoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín,\nktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) pokiaľ sa v osobitnom\nprípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty\nmôžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom\npripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý\nštátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie\nsa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva\nsa s náležitou starostlivosťou.\n16. V zmysle článku 28 Dublinského nariadenia III\n1. Členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto\nnariadenia.\n2. Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia\nkonania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len\nvtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne\ndonucovacie opatrenia.\n3. Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne\nvykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto\nnariadenia.\nAk je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť\nnesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto\nnariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch\ntýždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje\nsa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj\npovinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod.\nAk je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do\nzodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od\nimplicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby\niným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa\nčlánku 27 ods. 3.\nAk žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo\nak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť\ndlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.\n17. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len\n„Správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom\nsi obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\n\n18. Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,\nktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n19. Podľa ustanovenia § 206 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v platnom\nznení (ďalej len „SSP“) správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne a nie\nje pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n20. Podľa § 221 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n21. Podľa § 225 ods. 1 SSP správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní\nod doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení\nlehoty zaistenia.\n22. Podľa § 225 ods. 3 SSP správna žaloba sa podáva žalovanému.\n23. Podľa § 227 ods. 1 SSP žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dní od\njej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom.\nPrávny názor správneho súdu\n24. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia\npreskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.11.2023 o predĺžení zaistenia žalobcu,\noboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, a to v právnych medziach vznesených\nžalobných námietok a na pojednávaní konanom dňa 28.12.2023 dospel k záveru že podaná žaloba je\ndôvodná a žalované rozhodnutie je postihnuté takou vadou, ktorá ho robí nezákonným a táto vada je\ntakého charakteru, že je neprípustné aj ďalšie zotrvanie žalobcu v zaistení.\n25. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody\nv zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z toho potom vyplýva, že ak má\nbyť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie o tom musí byť vydané zákonom stanoveným\npostupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri\nabsencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.\n26. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnuté o predĺžení zaistenia žalobcu a to do\n17.12.2023 v súvislosti so zabezpečovaním úkonov súvisiacich s výkonom jeho transferu do Cyperskej\nrepubliky. Zaistenie v konaní o administratívnom vyhostení je prísne normatívne obmedzené. Žalovaný\nnemôže držať cudzinca v zaistení v zdĺhavom konaní o administratívnom vyhostení bez vydania\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení. Reálnosť (realizovateľnosť účelu zaistenia) odovzdania je\nvždy nevyhnutnou podmienkou zákonnosti zaistenia. Námietka žalobcu, že žalovaný má povinnosť\nskúmať vo svojom rozhodnutí prípadné prekážky a obmedzenia odovzdania, je dôvodná. Je to práve aj\npovinnosťou žalovaného vo svojom rozhodnutí skúmať, či existujú potenciálne prekážky odovzdania,\nresp. túto skutočnosť uviesť vo svojom rozhodnutí, že nevidí také prekážky, pre ktoré transfer nie\nje možné uskutočniť. Rovnako žalovaný bol taktiež povinný nielen poukazovať na právnu úpravu\nzaisťovania žalobcu za účelom jeho odovzdania v zmysle Dublinského nariadenia III, ale aj on sa mal\nzaoberať i dôsledkami uskutočniteľnosti predpokladaného postupu, aké sú prijímacie podmienky pre\nutečencov na území Cyperskej republiky (napr. či vzhľadom na možný nedostatok ubytovacích kapacít\nsa môže stať žalobca bezdomovcom a pod.). Žalovaný však tieto skutočnosti nezisťoval, tak ako to\nvyplýva z administratívneho spisu, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci a v tomto smere je jeho\nrozhodnutie nepreskúmateľné a preto táto námietka žalobcu je dôvodná.\n27. Rovnako konštatuje správny súd, že od odpovede Dublinského strediska zo dňa 12.10.2023\nnevykonával podľa administratívneho spisu žalovaný, až do rozhodovania o žalovanom rozhodnutí, t.j.\ndo dňa 28.11.2023 žiadne relevantné úkony. Rovnako súd konštatuje, že v administratívnom spise sa\nnenachádza záznam alebo odpoveď alebo iná listina preukazujúca tvrdenie žalovaného o skutočnosti,\n\nkedy bola doručená odpoveď Dublinského strediska a kedy bola táto oznámená žalobcovi, uvedené je\nzrejmé len z rozhodnutia a teda aj v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné. Z administratívneho\nspisu teda nepochybne chýbajú relevantné skutočnosti súvisiace s dĺžkou zaistenia, ako sú efektívnosť,\nvčasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru, čo následne\nvyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia, ktorý bol v tomto prípade daný konkrétnym účelom\n( napríklad nie sú uvedené správy, úradné záznamy, dožiadania a pod. preukazujúce, aké konkrétne\nkroky v súvislosti so zabezpečení transferu sa vykonávali počas zaistenia), až do vydania rozhodnutia,\nteda od 12.10.2023 do 28.11.2023 V danom období podľa administratívneho spisu bol vykonaný iba\njeden úkon a to žiadosť o zaslanie stanoviska. Samotné zaistenie má byť po celý čas efektívne.\nZaistením sa zasahuje do základných ľudských práv a tento zásah má byť vždy účelný a efektívny.\nSprávny súd si je vedomý náročnosti agendy, nedostatku personálnych kapacít žalovaného a komplikácií\ns tým vzniknutých, táto skutočnosť však nemôže byť na ťarchu žalobcu tak, že počas zaistenia sa\núkony, pre ktorý je zaistený vykonávajú neefektívne a neúčelne, v rozpore s účelom zaistenia. Obdobný\nprávny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10 SZa 25/2015\nzo dňa zo dňa 11.1.2016 cit: „Za účelom zabezpečenia prípravy alebo prevozu navrhovateľky podľa\ndublinského nariadenia je potrebné, aby odporca zaujal stanovisko jednak k tomu, či je Maďarsko\nochotné a schopné navrhovateľku prijať, pretože od postoja Maďarska závislý samotný účel zaistenia,\nnakoľko jeho reálnosť (realizovateľnosť) je vždy nevyhnutnou podmienkou zákonnosti zaistenia, a taktiež\nje povinnosťou odporcu skúmať aj podmienky do akých má byť takto zaistená osoba vrátená a či\ntakýmto vrátením (odovzdaním) osoby nedôjde k porušeniu princípu non-refoulememt, najmä ak je\nzjavné, že podmienky, v ktorých bude takáto osoba po vrátení do Maďarska držaná najmä vzhľadom\nk preplnenosti tamojších stredísk pre utečencov, ktoré môžu tiež dosiahnuť intenzitu neľudského alebo\nponižujúceho zaobchádzania v zmysle čl. 3 Dohovoru, rovnako tak aj v prípade, že by hrozilo, že hoci\ndaná osoba požiadala v Maďarsku o azyl, bude z Maďarska vrátená do d'alšej krajiny, kde by jej takéto\nnebezpečenstvo vážnej ujmy hrozilo. Bez zaujatia stanoviska k vyššie uvedeným skutočnostiam nie\nje možné dať jednoznačnú odpoveď na základnú otázku, a tou bolo, či by v prípade zistenia takýchto\nskutočností nešlo o prekážky, ktoré by fakticky aj právne bránili vrátiť takúto osobu do dotknutej krajiny a\ntým pádom by neprichádzalo do úvahy ani zaistenie pre účel, o ktorom je vopred známe, že ho nebude\nmožné realizovať. “\n28. Správny súd námietku žalobcu ohľadom nedodržania lehoty 6 týždňov v zmysle čl. 28 ods. 3\nDublinského nariadenia III, nemohol objektívne preskúmať. Rovnako nemohol ani preskúmať správnosť\nzaistenia vzhľadom na absenciu akéhokoľvek dôkazu, kedy Cyperská republika akceptovala prijatie. Ak\nby aj vychádzal zo skutočností uvedených v žalovanom rozhodnutí, v ktorom, ako uvádza žalovaný sa\no tejto skutočnosti dozvedel dňa 12.10.2023, teda lehota 6 týždňov uplynula dňa 23.11.2023. V danom\nprípade teda je zrejmé, že lehota na zaistenie už mala uplynúť. Na podporu uvedeného správny súd\nodkazuje na závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Szak/8/2021\nzo dňa 25.05.2021, v ktorom zaujal stanovisko k výkladu tzv. dublinských lehôt zaistenia, kde uvádza,\nže článok Dublinského nariadenia upravujúci lehoty na podanie dožiadania o prevzatie (1 mesiac) ako\naj lehotu na vykonanie odovzdania (6 týždňov), pričom následkom nedodržania týchto lehôt správnym\norgánom má za následok povinnosť prepustiť osobu zo zaistenia. Tým sú upravené maximálne lehoty\nzaistenia cudzinca v jednotlivých fázach procesu odovzdania. Dublinské nariadenie má v súlade čl.\n288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je\npriamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nie je preto rozhodujúce , že zákon o pobyte\ncudzincov upravuje lehotu zaistenia v dlhšom trvaní. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia článku 28 ods.\n3 tretí pododsek Dublinského nariadenia, z jeho dikcie nemožno vyvodiť, že by samotné zakotvenie\nodvolania alebo opravného prostriedku, prípadne nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia o odovzdaní\npredstavovalo „tretiu udalosť“, od ktorej je potrebné počítať šesťtýždňovú lehotu na odovzdanie zaistenej\nosoby. Uvedené nevyplýva ani z rozsudku Súdneho dvora zo dňa 13.08.2017 vo veci C-60/16, v zmysle\nktorého, v prípade výkladu daného ustanovenia (čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Dublinského nariadenia) sa\nuplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane (implicitné alebo\nvýslovné) akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť na druhej strane zánik odkladného\núčinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní.\n29. V rámci prípravy prejednania veci si správny súd vyžiadal informáciu, či zaistenie žalobcu naďalej\ntrvá. V čase rozhodovania správneho súdu však bolo zistené, že dňa 27.12.2023, teda deň pred\npojednávaním bol žalobca stále zaistený žalovaným, čo zistil z emailového dopytu na útvar, kde bol\nžalobca zaistený.\n\n30. Pre posúdenie oprávnenosti pozbavenia osobnej slobody jednotlivca, mal žalovaný skúmať, či\nrealizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky alebo či účel zaistenia\nnaďalej trvá a to nielen formálne, uvedením všeobecných dôvodov, ale konkretizovaním faktov, ktoré\nopodstatňujú jeho zaistenie. Žalovaný vo svojej obrane k žalobe odkazoval iba na správanie žalobcu,\nktorý využil svoje zákonne právo na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia Dublinského strediska\nzo dňa 04.11.2023 a to nemôže byť na ťarchu žalobcu a jeho ponechanie v ďalšom zaistení.\n31. S ohľadom na intenzitu zásahu do osobnej slobody žalobcu, ktoré je realizované zaistením je\ntotiž nevyhnutné dôsledné individuálne posúdenie účelnosti zaistenia aj v kontexte skutočnej potreby\nzaistenia a správnej aplikácii Dublinského nariadenia v konkrétnom prípade a zohľadnením konkrétnych\npodmienok. Rozhodnutie o predĺžení zaistenia je neúčelné a neefektívne, žalovaný nedostatočne\nzistil skutkový stav veci a v tomto smere je jeho rozhodnutie aj nepreskúmateľné. Správny súd\nsa s tvrdením žalovaného o potrebe všeobecného záujmu nad striktným dodržiavaním všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, v danom prípade dokonca medzinárodných dohovorov o ochrane\nľudských práv a týmto ospravedlňovať porušovanie práv absolútnej povahy, nemôže stotožniť.\n32. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc zo zisteného skutkového\nstavu, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou\nopomenul potrebu posúdenia zaistenia v kontexte ochrany záujmov žalobcu, potreby účelnosti zaistenia\na skutočnosti, že samotné zaistenie predstavuje síce zákonnom dovolený spôsob, akým sa môže\nzasiahnuť do základných ľudských práv, ale samotný zákon uvádza, že je nevyhnutné počas celej doby\nzaistenia skúmať nevyhnutnosť a efektivitu zaistenia, teda, či nie je možné použiť, aj iné miernejšie\nprostriedky, resp. či účel zaistenia je naďalej potrebný. Správny súd nemôže neopomenúť skutočnosť,\nže hoc účel zaistenia spočiatku bol oprávnený, žalovaný mal vykonávať úkony smerujúce k transferu\ndo Cyperskej republiky, tieto však musia byť vykonávane efektívne, tak ako to uvádza i nariadenie a\nzaistenia nesmie presiahnuť lehotu 6 týždňov a po uplynutí tejto doby, je potrebné bezodkladne prepustiť\nžalobcu zo zaistenia.\n33. Rovnako správny súd konštatuje že došlo k porušeniu procesnej lehoty na predloženie žaloby spolu\ns administratívny spisom podľa § 227 ods. 1 SSP.\n34. V kontexte všetkých týchto skutočností, správny súd preskúmal žalované rozhodnutie a po\npreskúmaní žalovaného rozhodnutia toto zrušil a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.\n35. Podľa § 167 odsek 1 zákona cˇ. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, správny súd prizná žalobcovi\nvocˇi žalovanému právo na úplnú alebo cˇiastocˇnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak\nmal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.\n36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v celom\nrozsahu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude\nrozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v\nKošiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s\n§ 444 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do\nuplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\n\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej\nsťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§\n440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti\nzastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}