{"guid": "48ce5162-1935-4b51-90e2-287fc4fb6fcb:009ce57c-40c5-43d6-9b58-d94ae7886158", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100660.2", "spisova_znacka": "4Saz/9/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 4Saz/9/2023 z 28. 12. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 28. decembra 2023, sp. zn. 4Saz/9/2023, ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100660.2", "identifikacne_cislo": "0923100660", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Radovan Turčík", "sudca_id": 965, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-radovan-turcik-965", "datum_vydania": "2023-12-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 230 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-230", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-77", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-90"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/009ce57c-40c5-43d6-9b58-d94ae7886158", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100660.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100660.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100660.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n4Saz/9/2023\n0923100660\n28. 12. 2023\nJUDr. Radovan Turčík\nECLI:SK:SpSKE:2023:0923100660.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D. E., bez cestovného dokladu, v čase podania správnej žaloby\numiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce,\nSlovenská republika, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom: Račianska cesta 71, 810 05\nBratislava IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice proti žalovanému: Mobilná\njednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o\nsprávnej žalobe vo veci zaistenia, na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.11.2023, č. PPZHCP-BB4-5885-015/2023-AV, takto\nrozhodol:\nI. U r č u j e sa, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.11.2023, č. PPZ-HCP-BB4-5885-015/2023AV, ktorým bol žalobca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D. E., bez cestovného dokladu,\nzaistený, bolo nezákonné.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.11.2023, PPZ-HCP-BB4-5885-015/2023-AV zaistil v tento deň\núčastníka konania (žalobcu) podľa ust. § 88 ods.1, písm. b) zákona o pobyte cudzincov (na účel výkonu\nadministratívneho vyhostenia) a stanovil dĺžku doby jeho zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac\ndo 07.12.2023, pričom ho umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení vyplýva, že účastník konania/žalobca bol dňa 06.11.2023 v\nčase od 05.40 hod. kontrolovaný hliadkou OO PZ Slovenská Ľupča v obci Ipeľské Predmostie, kedy\nuviedol, že pochádza zo Sýrie, pričom nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť.\nVykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že účastník konania\nnedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského\npriestoru. Z uvedeného dôvodu bolo dňa 07.11.2023 začaté konanie vo veci administratívneho\nvyhostenia účastníka konania podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ktorého výsledkom\nbolo rozhodnutie č.: PPZ-HCP-BB4-5885-012/2023-AV z toho istého dňa, ktorým bol účastník konania\nz dôvodu vyplývajúceho z ust. § 82 ods. 1, písm. b) zákona o pobyte cudzincov (neoprávnený pobyt na\núzemí Slovenskej republiky) administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a bol mu uložený\nzákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 (tri)\nroky. Súčasne týmto rozhodnutím podľa ust. § 83 ods. 2, písm. b) zákona o pobyte cudzincov nebola\núčastníkovi konania určená lehota na vycestovanie. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že neurčil Sýrsku\narabskú republiku, ako krajinu, kde má byť účastník konania vyhostený najmä pre dôvody uvedené\n\nv § 81 zákona o pobyte cudzincov. Za týmto účelom bude oficiálnou cestou dožadovať krajiny, cez\nktorého účastník konania cestoval, za účelom prijatia späť na svoje územie. Žalovaný v rozhodnutí o\nzaistení taktiež citoval ust. § 88 ods. zákona o pobyte cudzincov, na čo nadviazal svojim hodnotením,\npodľa ktorého je riziko úteku v prípade účastníka konania dôvodné, keďže tento nedisponuje cestovným\ndokladom, nemá udelené víza a ani nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky ani na území\niného členského štátu a v rozhodnutí o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BB4-5885-012/2023AV na výkon ktorého je zaistený, mu bol uložený zákaz vstupu na tri roky. Podľa žalovaného účastník\nkonania v zápisniciach PPZ-HCP-BB4-5885-011/2023-AV a PPZ- HCP-BB4-5885-014/2023-AV uviedol\nako dôvod opustenia domovskej krajiny iba ekonomické dôvody. Taktiež v otázkach súvisiacich s\nbezpečnostnými rizikami, ktoré by mu mohli hroziť v prípade návratu do domovskej krajiny uviedol,\nže mu takéto riziká nehrozia a do domovskej krajiny sa nechce vrátiť iba z ekonomických dôvodov.\nŽalovaný podľa svojich slov rozhodol o výkone rozhodnutia o administratívnom vyhostení, nakoľko\núčastník konania nemá platný cestovný doklad ani potrebné prostriedky na vycestovanie. Pokiaľ ide\no nastavenie dĺžky doby zaistenia, žalovaný poukázal na úkony, ktoré bude potrebné v tomto období\nrealizovať (preverovať možnosť vyhostenia účastníka konania do krajiny tranzitu, resp. do inej krajiny\ndo ktorej sa dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme). Vo vzťahu k možnosti uplatniť namiesto\ninštitútu zaistenia alternatívy vyplývajúce z ust. § 89 odsek 1 písmená a) a b) zákona o pobyte cudzincov,\nžalovaný dôvodil, že „Účastník konania nemá pri sebe dostatočnú finančnú zábezpeku na pokrytie\nvýdavkov spojených s ubytovaním do doby realizácie výkonu administratívneho vyhostenia, a taktiež si\nnevie iným spôsobom zabezpečiť ubytovanie na území Slovenskej republiky“. Na obhajobu zaistenia\núčastníka konania žalovaný uviedol, že ak by nepostupoval tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\nrozhodnutia o zaistení, účastníkovi konania by bola daná možnosť zdržiavať sa na neznámom mieste a\ntým by mal minimálnu šancu na vykonanie opatrení za účelom zabezpečenia dodržiavania všeobecne\nzáväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky a členských štátov zo strany\núčastníka konania.\nII. Priebeh správneho súdneho konania\n3. Proti rozhodnutiu o svojom zaistení podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu a v nej správnemu\nsúdu navrhol toto rozhodnutie zrušiť a nariadiť, aby bol bezodkladne prepustený zo zaistenia. Od\nsprávneho súdu tiež žiadal, aby v prípade, ak bude prepustený zo zaistenia skôr, ako sa o správnej\nžalobe rozhodne, tento určil, že rozhodnutie žalovaného o jeho zaistení bolo nezákonné. Žalobca si\nzároveň uplatnil náhradu trov konania vo výške 155,04 eur.\n4. Žalobca rozhodnutie o svojom zaistení zhodnotil ako také, ktoré vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, kedy žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaného\ndokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie je podľa mienky žalobcu taktiež\nnedostatočne odôvodnené z pohľadu účelnosti a efektivity jeho zaistenia a tiež zisťovania prekážok jeho\nvyhostenia, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Žalobca uvádza, že je sýrskym štátnym príslušníkov\na po úteku zo Sýrie tranzitoval územím viacerých krajín, avšak oprávnenie k pobytu na ich území\nnemal. Podľa žalobcu žalovaný v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nezaujal\nžiadne stanovisko k prípustnosti či reálnej schopnosti zariadenia pre cudzincov zrealizovať výkon\nrozhodnutia o jeho vyhostení do konkrétnej krajiny, keďže si je vedomý jeho nevyhostiteľnosti minimálne\ndo domovskej krajiny. Žalobca je presvedčený, že žalovaný si vzhľadom na svoju prax musel byť\nvedomý aj jeho nevyhostiteľnosti do tranzitnej krajiny vzhľadom na niekoľkoročné odmietanie tranzitných\nkrajín preberať cudzích štátnych príslušníkov na svoje územie na základe readmisných dohôd (Turecko,\nSrbsko, Maďarsko). Žalobca dôvodí, že pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení\nani potenciálne možný, nie je prípustné ani zaistenie a takéto obmedzenie osobnej slobody je porušením\nčl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je žalobcovi vôbec zrejmé,\nkam konkrétne do ktorej tranzitnej krajiny ho žalovaný mieni vyhostiť. Žalobca pokračuje a tvrdí, že\nkaždé obmedzenie osobnej slobody cudzieho štátneho príslušníka smie byť realizované iba za jediným\núčelom, a tým je výkon rozhodnutia o odsune, ktorý musí byť navyše aj reálne zrealizovateľný, nie iba\nformálny a demonštratívny, za účelom odstrašenia iných cudzích štátnych príslušníkov uvažujúcich o\ntranzite Slovenskou republikou. Zaistenie preto nesmie byť svojvoľné, jeho limitom je naplnenie účelu,\nteda reálnosť vyhostenia. Žalobca zopakoval, že v predmetnej veci neprichádza do úvahy jeho vrátenie\nna územie inej členskej krajiny alebo tretej krajiny, nakoľko po celú dobu jeho úteku zo Sýrie prechádzal\nviacerými krajinami bez oprávnenia na pobyt v tej ktorej krajine, a preto v jeho veci neexistuje ani\nnajmenší predpoklad úspešného zrealizovania jeho núteného vyhostenia z územia Slovenskej republiky.\n\nVo veci navyše nebolo začaté ani readmisné konanie a ani dublinské konanie. Podľa žalobcu žalovaný\nnapadnuté rozhodnutie zakladá iba na dôvodoch poukazujúcich na súlad príslušného rozhodnutia so\nzákonom o pobyte cudzincov, pričom absentuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z pohľadu\nefektivity a účelnosti jeho zaistenia vzhľadom na existujúce právne aj faktické prekážky vyhostenia.\nÚčelom a zmyslom ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (povinnosti určenia krajiny\nvyhostenia) je podľa názoru žalobcu to, aby mal cudzinec účinnú možnosť obrany voči návratu do\nkonkrétnej krajiny a aby mohol efektívne namietať konkrétne okolnosti či prekážky, ktoré bránia jeho\nnávratu do tej ktorej krajiny. V napadnutom rozhodnutí, ani v rozhodnutí o administratívnom vyhostení\nžalobca nevidí, ako konkrétne žalovaný skúmal a vyhodnocoval jednotlivé prekážky vyhostenia a\nvo vzťahu ku ktorej konkrétnej krajine, aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné\ndôkazy si za tým účelom zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru o\nneexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobcovi.\n5. Na žalobnú argumentáciu reagoval žalovaný vyjadrením zo dňa 28.11.2023, kde citáciou poukázal\nna znenie čl. 4 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii\nosôb na spoločnej štátnej hranici a tiež na existenciu Dohody medzi Európskym spoločenstvom a\nSrbskou republikou o readmisii osôb bez povolenia na pobyt a tiež aj ďalších platných readmisných\ndohôd, čím sa snažil vyvrátiť námietku žalobcu, že jeho vrátenie na územie inej členskej krajiny\nneprichádza do úvahy, nakoľko tam nemal pobyt a neexistuje ani najmenší predpoklad na realizáciu\njeho administratívneho vyhostenia. Žalovaný podotkol, že Útvar policajného zaistenia pre cudzincov\nbude počas doby zaistenia žalobcu preverovať možnosť jeho vyhostenia do krajiny tranzitu, resp. do\ninej krajiny, do ktorej sa dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho príjme. Za týmto účelom bude oficiálnou\ncestou dožadovať krajiny, cez ktoré žalobca cestoval, za účelom prijatia späť na svoje územie. Žalovaný\nsa taktiež odvoláva na písomnosti, na základe ktorých sa oboznámil s bezpečnostnou situáciou v Sýrskej\narabskej republike, Srbskej republike a v Maďarskej republike a ktoré sú založené v administratívnom\nspise. Uvádza tiež, že pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ako aj o zaistení,\nbola žalobcovi poskytnutá možnosť, aby sa vyjadril k ich podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne\nnavrhol doplnenie, pričom žalobca sa k predloženým podkladom nechcel vyjadriť a nevyužil ani zákonnú\nmožnosť počas spracovania správnej žaloby nahliadnuť do administratívneho spisu. Žalovaný berúc do\núvahy konkrétne okolnosti žalobcu má za to, že správna žaloba o prepustenie žalobcu zo zaistenia nie\nje dôvodná a vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby ju správny súd zamietol.\n6. Dňa 05.12.2023 bol žalobca na základe príkazu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p. PPZHCP-BB4-5885-030/2023-AV, prepustený zo zaistenia z dôvodu podľa ust. § 90 ods. 2) písm. b, bod\n1 zákona č. 404/2011 Z. z.\n7. S účinnosťou od 01.06.2023 je v zmysle ust. § 17 písm. b) Správneho súdneho poriadku, na konanie\no správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia pre územné obvody\nBanskobystrického kraja, Košického kraja, Prešovského kraja a Žilinského kraja, kauzálne príslušný\nSprávny súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň (01.06.2023) začal svoju činnosť.\n8. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobcu zo dňa 07.11.2023, oboznámil\nsa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, mapujúceho priebeh správneho konania a to tak v\nprávnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. § 134 ods.\n2, písm. e) a ust. § 206 ods. 3 a 6 Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru o dôvodnosti správnej\nžaloby a preto potrebe stotožniť sa s návrhom žalobcu o určení rozhodnutia o jeho zaistení zo dňa\n07.11.2023, za nezákonné, postupom podľa ust. § 230 ods. 1, písm. d) Správneho súdneho poriadku.\n9. Na rozhodnutie o správnej žalobe nariadil správny súd na deň 28.12.2023 so začiatkom o 12:30 hod.\npojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil žalobca ani jeho zvolený zástupca, ktorí svoju neúčasť na ňom\nospravedlnili už v správnej žalobe a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Rovnako tak, sa\ntohto pojednávania nezúčastnil ani zástupca žalovaného. Neprítomná bola aj verejnosť. Zo zápisnice\no pojednávaní konanom dňa 28.12.2023 vyplýva, že boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 137\nods. 3, veta druhá Správneho súdneho poriadku a preto správny súd v tento deň vyhlásil rozsudok\nvyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli Správneho súdu\nv Košiciach.\n\n10. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov na účely tohto zákona sa rozumie\nneoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom,\nosobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.\n11. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie\npolicajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej\nrepubliky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho\nvycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník\ntretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom\nmá udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom\nvyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V\nrozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej\nrepubliky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom\nvyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov,\nak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.\n12. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (zákon č. 404/2011 Z. z.), je policajt\noprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo\nvýkonu trestu vyhostenia.\n13. Podľa ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po\ncelý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n14. Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n15. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nako „Dohovor“), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nokrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné\nzatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie,\nalebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\n16. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n17. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n18. Predmetom správneho súdneho prieskumu na základe správnej žaloby bolo posúdenie toho,\nči rozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobca zaistený bolo postihnuté takou vadou, ktorá ho robí\nnezákonným.\n19. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody\nv zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z toho potom vyplýva, že ak má\nbyť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie o tom musí byť vydané zákonom stanoveným\npostupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri\nabsencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.\n20. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné. V súvislosti s uvedeným\npoukazuje správny súd na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „ústavný súd“)\nsp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, z ktorého vyplynulo, že „konanie o zaistení a konanie o\nvyhostení sú síce dve odlišné konania, ale v žiadnom prípade nie sú úplne nezávislé či izolované.“\nUvedené konštatovanie podľa ústavného súdu vyplýva zo samotného účelu zaistenia, ktorým bol v\ndanom prípade výkon administratívneho vyhostenia. Zaistenie nemôže byť svojvoľné. Jeho limitom je\n\npráve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie o vyhostení\nmusí byť vedené s riadnou starostlivosťou.\n21. Vo vzťahu k absencii krajiny, do ktorej má byť žalobca vyhostený (v rozhodnutí o administratívnom\nvyhostení) a s tým spojenej absencii úvah o možných prekážkach jeho vyhostenia v rozhodnutí o zaistení\nsprávny súd uvádza, že žalovaný orgán verejnej správy je v procese rozhodovania o zaistení povinný\nskúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či\nrozhodnutie o zaistení neznamenalo neprimeraný zásah do práv účastníka, chránených inými právnymi\npredpismi. Súčasťou rozhodnutia o zaistení musí byť preto aj opísanie dôvodov takéhoto zásadného\nzásahu do jeho osobnej slobody, spočívajúceho v jeho umiestnení do útvaru policajného zaistenia.\n22. Povinnosť orgánu verejnej správy odôvodniť rozhodnutie o zaistení aj z hľadiska účelnosti zaistenia\nnepochybne vyplýva z citovaného ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, podľa\nktorého je policajný útvar povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či\ntrvá účel zaistenia. Reálnosť vyhostenia je podmienkou zaistenia cudzinca a to z toho dôvodu, aby\nsa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Bolo preto povinnosťou žalovaného s riadnou starostlivosťou\npristupovať k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca, kedy nielen počas trvania pozbavenia osobnej\nslobody na základe rozhodnutia o zaistení, ale už od samotného počiatku, čiže už pri vydávaní takéhoto\nrozhodnutia musí policajný orgán, na základe dovtedy zistených skutočností a vykonaných úkonov\nnaznačiť, na základe čoho sa domnieva, že účel zaistenia bude možné dosiahnuť. Ak nie je cudzinec\nvyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné.\n23. Žalobca bol zaistený v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, teda\nna účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia. Bolo preto povinnosťou žalovaného orgánu verejnej\nsprávy skúmať možnosť naplnenia účelu zaistenia, čiže či realizácii administratívneho vyhostenia\nnebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky rozpoznateľné už v momente rozhodovania o\nzaistení. Zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, akým spôsobom mal žalovaný\nv čase kedy zaisťoval žalobcu preukázanú jeho vyhostiteľnosť, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti o\núčele zaistenia. Správny súd musí konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia o zaistení žalobcu nemá,\npokiaľ ide o povinnosť orgánu verejnej správy skúmať existenciu účelu zaistenia a v nadväznosti na to\nexistenciu uskutočniteľnej potenciality vyhostenia, ako podmienky pre naplnenie zákonnosti zaistenia,\nžiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko nedáva relevantnú a zmysluplnú odpoveď na otázku, či vyhostenie\nžalobcu, o zaistení ktorého žalovaný rozhodol, vôbec prichádza do úvahy.\n24. Ako už bolo vyššie spomenuté, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení žalobcu zo dňa\n07.11.2023, č. PPZ-HCP-BB4-5885-012/2023-AV nie je uvedená krajina, do ktorej má byť tento\nvyhostený. Aj keď si je správny súd vedomý, že neuvedenie krajiny, do ktorej má byť cudzinec vyhostený,\nzákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 77 ods. 1 pripúšťa, túto skutočnosť nemožno chápať ako dôvod\nna to, aby rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nemuselo obsahovať\nrelevantnú úvahu o reálnej možnosti cudzinca vyhostiť (a naplniť tak účel zaistenia).\n25. Z uvedených dôvodov preto nemožno rozhodnutie žalovaného, ktorým zaistil žalobcu považovať\nza zákonné, kedy odôvodnenie tohto rozhodnutia nespĺňa základnú požiadavku nevyhnutnosti\nmateriálnych náležitostí rozhodnutia o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia a z jeho\nobsahu nie je možné zistiť naplnenie základnej podmienky pre zaistenie žalobcu, ktorou je jeho\nvyhostiteľnosť.\n26. Keďže sa správny súd stotožnil so žalobnou argumentáciou, podľa ktorej je rozhodnutie\nžalovaného zo dňa 26.10.2023, č.: PPZ-HCP-BA12-8764-015/2023-AV o zaistení žalobcu nedostatočne\nodôvodnené a z toho titulu nepreskúmateľné, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa\n§ 230 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku a z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm.\nd) Správneho súdneho poriadku určil, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo\nnezákonné.\n27. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle ust. § 167 Správneho súdneho poriadku a ich\nnáhradu priznal žalobcovi, ktorý tým, že sa vyhovelo jeho návrhu na určenie nezákonnosti správnou\nžalobou napadnutého rozhodnutia, bol v konaní plne úspešný, voči žalovanému, ktorý naopak vo\n\nveci úspech nemal. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 7 dní odo dňa jeho doručenia na\nSprávny súd v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP\n(ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová\nznačka konania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa\nustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu\nkolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s\npodaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nfotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v\nkonaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku\nsa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v\nčom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,\nže sťažovateľ poukáže na svoje podania pre správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak:\n\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach\na veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}